Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/133/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: X.. B. W., bytom B. č. X, XXX XX S. - G., proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-00P5-2018/038918/MAD zo dňa 06.09.2018 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č. OU-KE-KO-2018/036246-Kol zo dňa 08.08.2018, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. OU-KE-OOP5-2018/038918/MAD zo dňa 06.09.2018 a rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č. OU-KE-KO-2018/036246-Kol zo dňa 08.08.2018 a vec v r a c i a tomuto orgánu na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 26.09.2018, doručenou správnemu súdu dňa 29.09.2018, žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-00P5-2018/038918/MAD zo dňa 06.09.2018 a rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru, č. OU-KE-KO-2018/036246-Kol zo dňa 08.08.2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a potvrdil jeho rozhodnutie.

I. Administratívne konanie

2. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 08.08.2018 nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 31.07.2018 o poskytnutie informácií s poukazom na , v platnom znení (ďalej len „“) a s poukazom na a o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „“). Konštatoval, že informácie z katastra nehnuteľností sa poskytujú za podmienok a v zmysle katastrálneho zákona ( a ) a sú spoplatňované podľa o správnych poplatkoch.

3. Žalobca žiadal vo svojej žiadosti sprístupnenie informácie, a to zaslanie kópie písomností - žaloba a návrh, na základe ktorých bola do listu vlastníctva č. XXXXX v katastrálnom území (ďalej len „k. ú.“) I., pod číslom zmeny XXXX/XXXX zapísaná informatívna poznámka v znení: „Návrh na začatie súdneho konania na určenie vlastníckeho práva č. OS Košice II na parc. registra A. č. XXXX - V. XXXX/XX.“

4. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že podľa § 68 ods. 1 Katastrálneho zákona, má každý právo do katastrálneho operátu nahliadnuť a robiť si z neho pre svoju potrebu výpisy, odpisy, náčrty alebo kópie, pričom obmedzenia sú uvedené v až 6 Katastrálneho zákona. Vo svojom odôvodnení poukázal aj na znenie položky 2 písm. a) sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu o správnych poplatkoch v platnom znení. Správny orgán prvého stupňa svoj právny názor oprel s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom vyslovil, že v konaní vedenom podľa zákona o katastri nehnuteľností sa poskytujú informácie len oprávnenej osobe a vlastníkovi za podmienok zaplatenia správneho poplatku.

5. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom uviedol, že správny orgán bol povinný rešpektovať jeho ústavné právo podľa článku 26 ods. 4 SR a pri obmedzovaní základných práv a slobôd podľa SR, dbať na ich podstatu a zmysel, v spojení s a zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Konštatoval, že zákon o slobode informácií upravuje obmedzenie práva na slobodný prístup k informáciám tak, že je založený na prístupe „čo nie je utajené, je verejné“. V odvolaní poukázal aj na to, že „návrh, ktorý je zapísaný v liste zasahuje do práv všetkých dotknutých majiteľov záhradných chatiek na predmetných pozemkoch, preto bol správny orgán povinný v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám predmetný návrh žiadateľovi sprístupniť v upravenej forme, t.j. bez identifikačných údajov.

6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že požadované písomnosti sú informáciami, ktoré povinná osoba nesprístupní podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o slobode informácií, pretože sa zverejňujú na základe iného zákona. Ak je informácia podľa takéhoto zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, zverejňuje sa iba do tejto doby. V tejto súvislosti uvádza: „Odkaz 22 pod čiarou uvádza osobitné zákony len demonštratívne. Osobitným zákonom v danom prípade je . V prípade predmetnej žiadosti ide o listinu, ktorá je súčasťou zbierky listín, kde je uložená pod položkou výkazu zmien 2909/2014. Zápis na základe tejto listiny bol vykonaný do listu vlastníctva č. 15041 v danom k. ú., kde je, ako výlučný vlastník tam zapísaných nehnuteľností - pozemkov, evidovaná Slovenská republika.“

7. Žalovaný s poukazom na ustanovenia § 68 ods. 5 a § 69 ods. 1 Katastrálneho zákona uviedol, že okresný úrad neposkytuje informácie požadované odvolateľom postupom podľa zákona o slobode informácií.

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a replika

8. Žalobca včas podanou správnou žalobou žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca tvrdil, že jeho požiadavka vychádza z ústavného práva zaručeného v článku 26 SR. Právo na slobodu prejavu je podľa žalobcu zaručené nielen , ale aj Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Svoje názory opiera o ustanovenia výkladové pravidlá upravené a regulované aj ustanovením článku 13 ods. 4 . Podobne, ako vo svojom odvolaní, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 17.03.2011, pričom argumentoval v zmysle zásady „čo nie je tajné, je verejné“ a taktiež, že správny orgán prvého stupňa mal v zásade informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti, a to plnú informačnú povinnosť.

9. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne posúdil jeho právo zaručené v § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o slobode informácií a nesúhlasil s tým, že neposkytnutie informácie správnym orgánom bolo odôvodnené tým, že pri zverejňovaní informácií sa postupuje podľa § 68 ods. 5 zákona o katastri nehnuteľností, a ak tvrdil, že verejnosť zbierky listín je obmedzená a umožňuje sprístupnenie len oprávneným osobám, a ak sa zverejňuje na základe zákona; 22) je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto doby. Podľa žalobcu ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám má na mysli taký druh informácie (v odkaze na bod 22), ktoré sa stávajú prístupné každému a každý si ich môže opakovane vyhľadávať, napríklad štatistiky. Žalobca poukázal na § 7 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého, ak už boli informácie zverejnené, povinná osoba bez zbytočného odkladu, najneskôr do 5 dní od podania žiadosti, na miesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámi na ich vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie.

10. Žalobca namietal tiež nedostatok právomoci žalovaného, ktorý rozhodol o jeho odvolaní, poukazujúc na § 58 ods. o správnom konaní. Podľa tohto je odvolacím orgánom správny orgán

najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Mal za to, že okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, je síce druhostupňovým správnym orgánom vo veci vykonávania činnosti správneho orgánu prvého stupňa, ale nie je nadriadeným orgánom povinnej osoby. Preto žalobca konštatoval, že rozhodovaním žalovaného o jeho odvolaní došlo k porušeniu článku 2 ods. 2 SR o jeho odvolaní v merite veci, proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o obmedzení sprístupnenia informácií správnym orgánom prvého stupňa zo dňa 16.11.2018 vo veci jeho žiadosti o sprístupnenie informácií.

11. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 19.12.2018 a žiadal túto ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný citoval ustanovenia § 68 ods. 1 a 5 a § 69 ods. 1 Katastrálneho zákona a uviedol, že vzhľadom na charakter žalobcom požadovanej informácie dospel žalovaný k záveru, že žalobca žiada o poskytnutie informácií, ktoré sú podľa Katastrálneho zákona spoplatňované a sú súčasťou zbierky listín. Ich zverejnenie upravuje samotný v zákona o katastri nehnuteľností. Informácie povinná osoba nesprístupnila podľa zákona o prístupe k informáciám, pretože sa zverejňuje na základe iného zákona, podľa ktorého zákona bola zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe a zverejňovala sa iba do tejto doby.

12. K námietke nedostatku právomoci sa žalovaný správny orgán vyjadril takto: „(...)odbor opravných prostriedkov je osobitným organizačným útvarom okresného úradu v sídle kraja, ktorý v súlade s ustanovením o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) plní, okrem iného úlohy podľa odseku 2 písm. b) uvedeného zákona, teda vystupuje ako odvolací orgán vo vzťahu k okresnému úradu, katastrálnemu odboru v sídle kraja ako príslušnému miestnemu orgánu štátnej správy na úseku katastra s poukazom na ustanovenie v nadväznosti na “

13. K doručenému vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe, zaujal žalobca stanovisko vo svojom podaní zo dňa 27.12.2018. Zopakoval nesúhlas s tvrdeniami žalovaného, ktoré vzal za základ potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca vo vyjadrení konštatoval, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil s odkazom na ustanovenia podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 28.06.2007 a na rozhodnutie NS SR č. zo dňa 16.12.2004, pričom zastáva názor, že žalovaný má plnú informačnú povinnosť.

14. V súvislosti s námietkou nedostatku právomoci žalovaného uviedol: „Okresný úrad v sídle kraja (odbor opravných prostriedkov) síce vykonáva štátnu správu v druhom stupni, nie je však „nadriadený orgán povinnej osoby“, keďže len skutočnosť, že sa nachádza v sídle kraja neznamená, že tento okresný úrad je nadriadeným orgánom inému okresnému úradu. Nadriadeným orgánom odboru katastrálneho odboru v okresnom úrade v sídle kraja, nemôže byť odbor opravných prostriedkov, nakoľko je súčasťou toho istého okresného úradu, a preto je vylúčené, aby bol „nadriadeným orgánom.“

III. Právny názor správneho súdu

15. Správny súd v konaní o správnej žalobe podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), preskúmal obe napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, t.j. rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.09.2018 a správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 08.08.2018 a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto podľa , zrušil preskúmavané rozhodnutia, pretože sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

16. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, keď mal za preukázané, že správny orgán prvého stupňa správne posúdil žiadosť žalobcu podľa zákona o slobode informácií a Katastrálneho zákona. Podstatou správneho konania na úseku slobodného prístupu k informáciám bolo posúdenie žiadosti o sprístupnenie informácie, ktorou boli kópie písomností - žaloba a návrh, na základe ktorých bola do listu vlastníctva č. XXXXX v katastrálnom území I. pod číslom zmeny XXXX/XXXX, zapísaná informatívna poznámka v znení: „Návrh na začatie súdneho konania na určenie vlastníckeho práva č. OS Košice II na parc. registra A. č. XXXX - V. XXXX/XX.“

17. Ako bolo už vyššie uvedené, správne orgány oboch stupňov založili svoj právny názor na tom, že požadované informácie z katastra nehnuteľností sa poskytujú podľa a 69 Katastrálneho o správnych poplatkoch v platnom znení, prípadne podľa o cenách v platnom znení v zmysle platného ponukového cenníka geodetických a kartografických výkonov ÚGKK SR, resp. že požadované informácie sú informácie požadované vo forme listín, ktoré tvoria obsah zbierky listín, a že sa jedná o listinu tvoriacu písomnú časť operátu katastrálneho územia I..

18. Podľa § 8 ods. 1 písm. c) Katastrálneho zákona, katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu. Katastrálny operát sa vedie v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Katastrálny operát obsahuje tieto časti: zbierku listín, ktorá obsahuje najmä písomné vyhotovenia zmlúv, dohôd a písomných vyhlásení vkladateľov o vložení nehnuteľnosti do majetku právnických osôb (ďalej len „zmluva“), písomné vyhotovenia rozhodnutí štátnych orgánov a notárskych osvedčení (ďalej len „verejná listina“) a iných listín, ktoré podľa zákona potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam (ďalej len „iná listina“) a dokumentáciu sídelných a nesídelných geografických názvov.

19. Správny súd dáva do pozornosti, že predmetom žiadosti o sprístupnenie informácie boli kópie dvoch listín, a to žaloby a návrhu, na základe ktorých bola zapísaná informatívna poznámka. Z uvedeného je zrejmé, že správne orgány mali v správnom konaní posúdiť spôsobilosť oboch listín na ich sprístupnenie. Z odôvodnení oboch preskúmavaných rozhodnutí nie zrejmé, či správne orgány posudzovali túto žiadosť o sprístupnenie informácie tak, že zohľadňovali kritéria pre obe požadované informácie.

20. V rozhodnutí žalovaného správneho orgánu č. OU-KE-00P5-2018/038918/MAD zo dňa 06.09.2018 sa na str. 3 uvádza: „V prípade predmetnej žiadosti ide o listinu, ktorá je súčasťou zbierky listín, kde je uložená pod položkou výkazu zmien XXXX/XXXX. Zápis na základe tejto listiny bol vykonaný do listu vlastníctva č. XXXXX v danom k. ú., kde je ako výlučný vlastník tam zapísaných nehnuteľností

- pozemkov evidovaná Slovenská republika.“ Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný správny orgán v časti odôvodnenia rozhodnutia, ktoré sa zaoberá právnym hodnotením skutkového stavu, neposudzoval obe listiny, ale len jednu z nich. Podobne aj správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí č. OU-KE- KO-2018/036246-Kol zo dňa 08.08.2018 uvádza: „Vzhľadom na charakter požadovanej informácie správny orgán dospel k záveru (...)“ Taktiež nie je jasné, ako vyhodnotil požadované informácie, pretože je zrejmé, že sa zaoberal len jednou informáciou.

21. Správny súd poukazuje na rozdielny charakter požadovaných informácií, t.j. požadovaných listín. Kým jedna je súčasťou zbierky listín, iná je súčasťou administratívneho spisu. Každý žiadateľ o informácie, nielen účastník konania, môže do spisu alebo dokumentácie nahliadnuť, alebo robiť si výpisy, odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie. Žiadateľ nemusí preukazovať dôvod alebo právny záujem na získaní informácií z úradného spisu. Prekážkou sprístupnenia informácií nie je v zásade ani skutočnosť, že ide o informácie o prebiehajúcom a neukončenom konaní; to sa však nevzťahuje na informácie o prebiehajúcom výkone kontroly, dohľadu alebo dozoru podľa § 11 ods. 1 písm. g). Pri sprístupňovaní informácií zo spisu alebo z dokumentácie žiadateľovi je však potrebné vylúčiť informácie vymenované v § 8 až § 11 zákona o slobode informácií, ktoré sa nesprístupňujú (napr. utajované skutočnosti, osobné údaje, obchodné tajomstvo, informácie o prebiehajúcej kontrole, dohľade, či dozore).

22. Žalobca aj vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa požadoval sprístupnenie návrhu, na základe ktorého bola zapísaná informatívna poznámka (pozri bod 5 rozsudku). V administratívnom spise sa taktiež nachádzajú obidve listiny, t.j. žaloba a návrh na zápis poznámky. Napriek uvedenému, z odôvodnení oboch preskúmavaných rozhodnutí nie je zrejmé, z akého dôvodu nesprístupnili správne orgány požadované informácie tak, ako boli požadované.

23. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa nedostatku právomoci žalovaného, ktorý rozhodol o jeho odvolaní, ako nadriadený správny orgán, správny súd poukazuje na ustanovenie z. o správnom konaní.(1) Ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.(2) O odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán,

ktorý ju zriadil alebo založil.(3) Ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2, rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Námietka žalobcu nie je dôvodná, pretože žalovaný, ako odvolací orgán, voči Okresnému úradu, katastrálny úrad, je „nadriadeným povinnej osoby“ v zmysle

24. Správny súd na základe vyššie uvedených úvah dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože neobsahujú dôvody, na základe ktorých správne orgány rozhodli.

25. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a nasl. . Žalobca v konaní úspešný bol, preto mu správny súd náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu.

26. V zmysle správny súd konštatuje, že rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa , to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.