Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Dopĺňací_rozsudok_7S-209-2020.pdf
PDF · 79.59 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/209/2020
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: A. B. C., bytom B. D. X, XXX XX E. - F., proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP-2020/049730-002 zo dňa 23.11.2020 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č. OU-KE-KO-2020/043186-SUC zo dňa 25.09.2020, takto
rozhodol:
Dopĺňa rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/209/2020 zo dňa 09.11.2022 o výrok:
III. Návrh žalobcu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca včas podanou správnou žalobou žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.. Žalobca tvrdil, že jeho požiadavka vychádza z ústavného práva zaručeného v článku 26 Ústavy SR. Právo na slobodu prejavu je podľa žalobcu zaručené nielen Ústavou, ale aj Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Svoje názory opieral o ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky upravené a regulované aj článkom 13 ods. 4 Ústavy, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Tvrdil, že zákon o slobode informácii je založený na základnom princípe „čo nie je tajné, je verejné“, inak povedané, požadované informácie musia byť sprístupnené, okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky a pripomenul, že ústavný súd vo svojich rozhodnutiach potvrdil, že z článku 26 ústavy vyplýva každému právo na prístup k informáciám v držbe štátnych orgánov a orgánov verejnej moci. Žalobca mal za to, že požadované informácie sú informáciami, ktoré štátny orgán ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie. Zároveň navrhol súdne konanie prerušiť a vec predložiť Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva s prejudiciálnou otázkou: „je vnútroštátna právna úprava uvedená v ustanovení § 3 ods.1 zákona č. 211 zo 17. mája 2000 o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých v znení neskorších predpisov ktorá neumožňuje prístup k dokumentom, ktoré má k dispozícii správny orgán a ktoré by žalobca (ako odvolateľ v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 20C/128/2014) mohol v konaní použiť vo svoj prospech v súlade s článkami 3 a čl.2 ods.4 a bodov 9 a 16 odôvodnenia Smernice 2003/98/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora v spojení s čl.11 a čl.52 Charty základných práv Európskej úni.“
2. Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 7S/209/2020 zo dňa 09.11.2022 tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
3. Správny súd pri vyhotovovaní písomnej časti rozsudku zistil, že rozsudkom č. k. 7S/209/2020 zo dňa 09.11.2022 opomenul rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania a predloženia veci Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Žalobca namietal postup žalovaného, ktorý odôvodnil neposkytnutie informácii tým, že sa jedná o poskytnutie informácii z katastrálneho operátu poskytovanej v zmysle katastrálneho zákona, pričom ide o jednu listinu uloženú iba v zbierke listín správneho orgánu. Mal za to, že predmetným postupom došlo k porušeniu čl.3 a čl.2 ods. 4 a bodov 9 a 16 odôvodnenia Smernice 2003/98/ES Európskeho parlamentu a Rady z 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácii verejného sektora v spojení s čl.11 a čl. 52 Charty základných práv Európskej únie. Žalobca tvrdil, že z čl. 2 ods. 4 Smernice 2003/98/ES Európskeho parlamentu a Rady z 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácii verejného sektora je zrejmé, že pojem „opakované použitie“ sa zhoduje s pojmom sprístupnenia informácie, ktoré majú v držbe subjekty verejného sektora a že bolo povinnosťou Slovenskej republiky zabezpečiť, aby tam kde je povolené opakované použitie dokumentov v držbe subjektov boli tieto dokumenty opakovane použiteľné na komerčné alebo na nekomerčné účely.
4. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nerozhodol správny súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, môže účastník konania do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Správny súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť doplniť aj bez návrhu.
5. Podľa § 144 ods. 2 prvá veta SSP, doplnenie urobí správny súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku.
6. Podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
7. K návrhu žalobcu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie správny súd v prvom rade uvádza, že smernica na ktorú sa odvoláva žalobca bola zrušená. Príslušnú oblasť v súčasnom období upravuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady ( EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora, čo však nemá vplyv na to, že predchádzajúca smernica mala byť do slovenského právneho poriadku prenesená, čo sa aj udialo zmenou a doplnením zákona o slobode informácií vložením § 21b a nasl. tohto zákona „Osobitné ustanovenia o opakovanom použití informácií.“ Po preskúmaní podaného návrhu konajúci súd konštatuje, že žalobca na podporu dôvodnosti svojej požiadavky neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti a obmedzil sa len prepis ustanovení smernice resp. iných predpisov. Správny súd sa môže len domnievať, že žalobca považuje vnútroštátnu právnu úpravu za rozpornú so smernicou a Chartou. Po oboznámení sa so smernicou správny súd uvádza, že táto, priamo vo svojich cieľoch uvádza, že je postavená na existujúcom prístupovom režime členských štátov a nemení národné pravidlá prístupu k dokumentom. Rozhodnutie o tom, či sa povolí alebo nepovolí opakované použitie ostáva na členských štátoch alebo na príslušnom subjekte verejného sektora.
8. Z uvedených dôvodov správny súd preto uzatvára, že Smernica o opakovanom použití informácii neuviedla žiadne nové pravidlá, ktoré by znižovali ochranu informácii stanovených na národnej úrovni, teda nerieši, čo by mali členské štáty sprístupňovať. Informácie, ktoré sú chránené národnou úpravou, sú chránené aj v režime opakovaného použitia.
9. Na základe podaných vysvetlení správny súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky je potrebné zamietnuť.
10. V zmysle § 139 ods.4 SSP správny súd konštatuje, že rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).