Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-107-2015.pdf
PDF · 83.33 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/107/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného D. X., s.r.o., so sídlom v D., C. XXX/A, IČO: 36 432 105, zastúpeného JUDr. C. J., PhD., advokátkou so sídlom v D., K. XX proti povinnému K. C., bytom W. XXX, o vymoženie 1.073,07 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3Er/281/2015 - 21 zo dňa 06. mája 2015, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. S. Z., PhD. so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 44 ods. 1, 2, § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.073,07 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. II/2014 - 6859 vydaný dňa 24. októbra 2014. Medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom (Všeobecná úverová banka, a.s.) a povinným ako dlžníkom bola uzatvorená dňa 16.11.2007 Zmluva o bežnom účte, ktorú okresný súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy „na predtlačenom formulári“), preto je potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky (ďalej len „OP“), v rámci ktorých v čl. 11. Prechodných a záverečných ustanovení v bode 11.5 bola zakomponovaná rozhodcovská doložka, ktorú posúdil okresný súd ako neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a ako takú ako absolútne neplatnú. Rozhodcovskú doložku uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne, resp. po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred a výlučne podľa vlastnej vôle určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak pre prípad iniciovania rozhodcovského konania veriteľom ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Okresný súd posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky aj v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným vo viacerých rozhodnutiach, podľa ktorého exekučný súd má právomoc a povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. V prípade zistenia jej neplatnosti je exekučný titul vydaný na jej podklade rozhodcovským súdom materiálne nevykonateľný (bližšie napr. rozh. NS SR sp. zn. 6 Cdo 135/2012, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, sp. zn. 6 Cdo 143/2011 a iné). Povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu pre exekučný súd vyplýva aj z právneho názoru Ústavného súdu SR (I. ÚS 456/2011). Rovnako okresný súd poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Exekučný titul má povahu nulitného rozhodnutia, a preto nemohol nadobudnúť vykonateľnosť. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2014) s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav, nesprávne právne vec posúdil a postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom. Právomoc rozhodcovského súdu bola odôvodnená z rozhodcovskej doložky, vzhľadom k tomu, že pôvodným veriteľom bola Poštová banka, a.s., ktorá bola povinná v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, s tým, že prípadné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom, keďže uzatvorená rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany nevylúčia, je ňou viazaný. Rozhodcovská doložka bola riadne dohodnutá, v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, spotrebiteľovi nebola vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej, bez toho, aby to malo nejaký vplyv na uzatvorenie samotnej zmluvy. Ďalej uviedol, že na zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená pred 01.01.2008, t.j. pred novelizáciou Občianskeho zákonníka, sa z dôvodu zákazu spätného (retroaktívneho) pôsobenia, nevzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Dôvody na zastavenie exekúcie exekučným súdom podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní sa týkajú výroku rozhodcovského rozsudku, ktorým sa zaväzuje účastník na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo také, ktoré odporuje dobrým mravom, a teda rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Rozhodcovské rozsudky sú rovnako vykonateľné ako rozsudky všeobecných súdov, sú prekážkou „res iudicata“ a ak by si exekučný súd uzurpoval právomoc v rámci exekučného konania vstupovať do už ukončeného nachádzacieho konania, bola by bez právneho významu žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý vyslovil, že nemožno prehliadať, že povinný sa o exekúcii dozvie až doručením upovedomenia o začatí exekúcie a že exekučné konanie má charakter sporového konania, ktorý sa prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným, a nie medzi oprávneným a súdom. Právo na výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto neposkytnutie tejto ochrany súdom, je jeho odňatím a porušením. Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody bez ohľadu na povahu účastníkov, preto je vylúčená z vecnej pôsobnosti spotrebiteľských zmlúv (§ 52 ods. 1 OZ), nie je možné ju považovať za zmluvu spotrebiteľskú a aplikovať na ňu ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Ďalej poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prípade Asturcom (C-40/08), ktorý vyslovil, že vnútroštátny súd nemôže kompenzovať opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa a úplne nahradiť celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa. Takýmto prístupom v spore vo veci samej je konanie žalovanej, ktorá sa nezúčastnila na rozhodcovskom konaní, nepodala žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným. Medzi tzv. neprijateľné podmienky boli pod písm. r) § 53 OZ zaradené ustanovenia o rozhodcovskej doložke, ktorým mal zákonodarca úmysel dať spotrebiteľom právo rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, ale súd naopak svojim konaním zasahuje do práv oprávneného a povinného slobodne prejaviť svoju vôľu s odôvodnením ochrany spotrebiteľa. Taktiež poukázal na Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu, v zmysle ktorého v rozhodcovskom konaní rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil a žiadosti súdneho exekútora vyhovel, alternatívne, aby ho zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods.2 O.s.p..
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej; teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.
Podľa § 243d ods. 1 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Podľa § 243d ods. 2 citovaného zákona na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Okresný súd správne uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a neprípustnosť zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V zmysle zákona o rozhodcovskom konaní môže byť rozhodcovská zmluva uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu rozhodcovský súd, keď podaním žaloby na tento príslušný súd vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom. V danom prípade je to oprávnený, ktorý disponuje konaním na strane žalobcu ako veriteľ.
Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal, že predložením rozhodcovskej zmluvy si len plnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z § 93b zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, krajský súd k tomu uvádza, že oprávnený neuzatvoril s povinným osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnému osobitný návrh na jej uzatvorenie a príslušné poučenie), ale rozhodcovská doložka bola začlenená do vopred pripravenej zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na skutočnosť, že stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade). V zmysle zákona o bankách (účinný v čase uzatvorenia zmluvy), ktorý upravuje postup a podmienky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, sa vyžaduje, aby mal klient (povinný) možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie takejto zmluvy a taktiež poučovacia povinnosť zo strany banky o dôsledkoch jej uzatvorenia. Rovnako nie je klient povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy; ak tento neprijme, prípadné spory sa riešia v konaní pred všeobecným súdom.
Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013). Ak veriteľ uzatvára zmluvu so spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj príslušné zákonné normy chrániace spotrebiteľa.
Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy, ani rozhodcovskej doložky, nemožno považovať rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .