Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_16CoP-13-2015.pdf
PDF · 92.96 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/13/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci starostlivosti o maloletú B. B., nar. XX. 9. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, so sídlom Brezno, Rázusova 40, dieťa otca Q. B., nar. XX. X. XXXX, bytom A., V. X, právne zastúpeného JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou, Advokátska kancelária Košice, Bajzova 2 a matky V.. Q. B., nar. XX. X. XXXX, bytom A., V. X, právne zastúpenej JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, Advokátska kancelária Brezno, ČSA 18, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2P/180/2013-222 zo dňa 15. 10. 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti otca nahradiť štátu trovy konania p o t v r d z u j e . Odvolanie otca proti výrokom rozsudku, ktorými okresný súd
- otca zaviazal prispievať na výživu maloletej s účinnosťou od 17. 9. 2013 výživným v sume 30 EUR mesačne a s účinnosťou od 1. 6. 2014 výživným vo výške 200 EUR mesačne,
- určil, že dlh na výživnom za obdobie od 1. 6. 2014 do 15. 10. 2014 je otec povinný zaplatiť k rukám matky tak, že sumu 450 EUR je povinný zaplatiť do 20. 12. 2014 a sumu 400 EUR do 31. 3. 2015,
- styk otca s maloletou upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň, vždy v sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod. v mieste bydliska matky a za jej prítomnosti, o d m i e t a . Vo zvyšnom rozsahu zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
odôvodnenie:
Okresný súd Brezno rozsudkom č. k. 2P/180/2013-222 zo dňa 15. 10. 2014 maloletú B. s účinnosťou od 17. 9. 2013 zveril do osobnej starostlivosti matky; otca zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným v sume 30 EUR mesačne a s účinnosťou od 1. 6. 2014 výživným vo výške 200 EUR mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 1. 6. 2014 do 15. 10. 2014 okresný súd určil v sume 850 EUR a povolil otcovi uhradiť tak, že sumu 450 EUR je povinný zaplatiť do 20. 12. 2014 a sumu 400 EUR je povinný zaplatiť do 31. 3. 2015. Ďalej vyslovil, že za obdobie od 17. 9. 2013 do 31. 5. 2014 otcovi dlh na výživnom nevznikol. Styk otca s maloletou upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň, vždy v sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod. v mieste bydliska matky a za jej prítomnosti, s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. Nad rámec takto upraveného styku je otec oprávnený stretávať sa s maloletou podľa dohody rodičov. Posledným výrokom svojho rozsudku uložil otcovi podľa výsledku konania povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 818,16 EUR na účet Okresného súdu Brezno, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď mal za preukázané, že štátu v priebehu konania na znalečnom vznikli trovy konania v uvedenej výške a u otca nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, čomu zodpovedá jeho aktuálny príjem 1.200 EUR netto, ako aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 17CoP/15/2014-111 zo dňa 26. 2. 2014, ktorým otcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nebolo priznané.
Dňa 19. 11. 2014 doručil otec okresnému súdu písomné podanie zo dňa 17. 11. 2014 označené ako „Odvolanie proti uzneseniu zo dňa 16. 10. 2014 č. k. 2P/180/2013-218“. Uviedol, že psychologické vyšetrenie absolvoval na podnet matky z dôvodu, že s maloletou má dobrý citový vzťah a nikdy jej neublížil. Poplatok, ktorý však s uvedeným vyšetrením vznikol nie je ochotný uhradiť, keď matka maloletej ho informovala, že sa jedná len o vyšetrenie bez poplatku. Zdôraznil, že nie je ochotný zaplatiť žiadne poplatky, ktoré vznikli v súvislosti s návštevou psychológa a ani súdne poplatky. V tejto súvislosti poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, a to osobitne v čase, keď toto vyšetrenie prebiehalo. Z dôvodu, že z predmetného písomného podania nie je zrejmé, či ním otec napadol uznesenie okresného súdu č. k. 2P/180/2013-218 zo dňa 16. 10. 2014, ktorým okresný súd priznal znalkyni znalečné vo výške 37,76 EUR za účasť na pojednávaní okresného súdu, čomu by zodpovedalo formálne označenie tohto podania a jeho prvá veta, alebo sa jedná o odvolanie voči výroku rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2P/180/2013-222 zo dňa 15. 10. 2014, ktorým okresný súd zaviazal otca nahradiť štátu trovy konania vynaložené na znalečné, čo vyplýva z ďalšieho obsahu písomného podania otca, v ktorom uvádza, že nie je ochotný platiť poplatky vzniknuté na základe psychologického vyšetrenia a ani súdne poplatky, vyzval okresný súd otca maloletej na odstránenie predmetnej vady odvolania. V reakcii na uvedenú výzvu okresného súdu otec maloletej svoje odvolanie špecifikoval tak, že toto smeruje voči rozsudku okresného súdu č. k. 2P/180/2013-222 zo dňa 15. 10. 2014, a to v rozsahu výrokov, ktorými okresný súd
- otca zaviazal prispievať na výživu maloletej s účinnosťou od 17. 9. 2013 výživným v sume 30 EUR mesačne a s účinnosťou od 1. 6. 2014 výživným vo výške 200 EUR mesačne,
- určil, že dlh na výživnom za obdobie od 1. 6. 2014 do 15. 10. 2014 je otec povinný zaplatiť k rukám matky tak, že sumu 450 EUR je povinný zaplatiť do 20. 12. 2014 a sumu 400 EUR do 31. 3. 2015,
- styk otca s maloletou upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň, vždy v sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod. v mieste bydliska matky a za jej prítomnosti,
- otca zaviazal nahradiť trovy konania štátu vo výške 818,16 EUR. Vo vzťahu k výroku o povinnosti nahradiť trovy konania štátu otec maloletej opätovne poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, ktorú bližšie v tomto písomnom podaní, ako aj písomným podaním zo dňa 6. 2. 2015 a zo dňa 17. 3. 2015 špecifikoval. Ďalej uviedol, že predmetné znalecké dokazovanie vykonať nenavrhol, výsledky znaleckého dokazovania sú v prospech matky a matka dosahuje ročný príjem viac ako 8.000 EUR. Preto bol názoru, že náklady na vypracovanie znaleckého posudku by mali byť pomerne rozdelené medzi účastníkov konania, prípadne by ich mala v plnej miere znášať matka maloletej. Zároveň predmetným podaním požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Matka maloletej k odvolaniu otca uviedla, že má za to, že otec podal v zákonnej lehote odvolanie len voči uzneseniu okresného súdu č. k. 2P/180/2013-2018, ako to sám uviedol vo svojom písomnom podaní zo dňa 19. 11. 2014. Voči rozsudku okresného súdu otec odvolanie v zákonnej lehote nepodal, preto by malo byť odvolanie otca proti rozsudku odmietnuté. Pokiaľ by pritom odvolací súd posúdil podanie otca zo dňa 19. 11. 2014 ako odvolanie voči rozsudku okresného súdu, toto odvolanie smeruje výlučne voči výroku o trovách konania štátu. Vzhľadom na uvedené navrhla odvolanie otca maloletej ako oneskorene podané odmietnuť, prípadne odvolaním napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny potvrdiť. Ako už bolo uvedené vyššie, otec v doplnení odvolania špecifikoval, že svoje odvolanie mienil podať proti rozsudku okresného súdu č. k. 2P/180/2013-222 zo dňa 15. 10. 2014. Pred jeho samotným preskúmaním však odvolací súd skúmal včasnosť podaného odvolania otca maloletej, ako jednu z procesných podmienok odvolacieho konania. V zmysle ustanovenia § 204 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 205 ods. 3 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 19. 11. 2014 doručil otec okresnému súdu písomné podanie zo dňa 17. 11. 2014 označené ako „Odvolanie proti uzneseniu zo dňa 16. 10. 2014 č. k. 2P/180/2013-218“, z ktorého nie je zrejmé, či ním otec napadol uznesenie okresného súdu č. k. 2P/180/2013-218 zo dňa 16. 10. 2014, ktorým okresný súd priznal znalkyni znalečné vo výške 37,76 EUR za účasť na pojednávaní okresného súdu, čomu by zodpovedalo formálne označenie tohto podania a jeho prvá veta, alebo sa
jedná o odvolanie voči výroku rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2P/180/2013-222 zo dňa 15. 10. 2014, ktorým okresný súd zaviazal otca nahradiť štátu trovy konania vynaložené na znalečné, čo vyplýva z ďalšieho obsahu písomného podania otca, v ktorom uvádza, že nie je ochotný platiť poplatky vzniknuté na základe psychologického vyšetrenia a ani súdne poplatky. Z dôvodu tejto nejasnosti vyzval okresný súd otca maloletej na odstránenie vád odvolania. V reakcii na uvedenú výzvu okresného súdu otec maloletej svoje odvolanie špecifikoval tak, že toto smeruje voči rozsudku okresného súdu č. k. 2P/180/2013-222 zo dňa 15. 10. 2014, a to nie len do výroku o trovách konania štátu, ale aj do výrokov o bežnom výživnom, o dlžnom výživnom a o styku s maloletou. Prípustnosť „opravy“ odvolania v takomto rozsahu otec maloletej odvodil z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/30/2012. K uvedenému odvolací súd uvádza, že plne akceptuje závery citovaného rozhodnutia a napr. i závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/268/2009, v ktorých bolo vyslovené, že „zákon nerieši procesnú situáciu, keď odvolanie nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 O. s. p., a teda aké právne dôsledky má odstránenie vád odvolania (doplnenie dôvodov) až po uplynutí odvolacej lehoty, avšak pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní. Hoci § 205 ods. 3 O. s. p. umožňuje odvolateľovi rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania len do uplynutia lehoty na odvolanie, zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by sa toto obmedzenie vzťahovalo aj na možnosť odvolateľa odstrániť vadu odvolania a dodatočne doplniť, čoho sa v odvolacom konaní domáha.“ Citovaná ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR však na prejednávaný prípad podľa názoru odvolacieho súdu aplikovateľná nie je. Ako už totiž z tejto judikatúry vyplýva, je ňou riešená procesná situácia, keď odvolanie nemá tie náležitosti, ktoré podľa ust. § 205 ods. 1 O. s. p. obligatórne musí obsahovať, t. j. napríklad neobsahuje vymedzenie, v akom rozsahu sa rozhodnutie súdu napáda. Za účelom zabezpečenia maximálneho možného uplatnenia procesných práv odvolateľa, ktorého odvolanie niektoré z podstatných náležitostí odvolania neobsahuje, sa tomuto odvolateľovi následne postupom podľa § 209 ods. 1 O. s. p. umožňuje, aby chýbajúce náležitosti odvolania doplnil, s tým, že citovaná judikatúra (opäť z dôvodu garantovania maxima z práva na prístup k súdu) odstránenie takejto vady odvolania (spočívajúcej v absencii niektorej z jeho zákonných náležitostí) nepovažuje za rozšírenie rozsahu a dôvodov odvolania. Povedané inak, ak odvolanie neobsahuje vymedzenie rozsahu napádaného rozhodnutia alebo dôvody, pre ktoré sa rozhodnutie napáda, nemožno odstránenie týchto vád považovať za rozšírenie rozsahu odvolania a ani za rozšírenie dôvodov odvolania, a to už len z logického dôvodu, že pokiaľ uvedené náležitosti v rámci podaného odvolania úplne absentujú a následne je táto ich absencia odvolateľom napravená, nemôže sa jednať o rozšírenie neexistujúcej náležitosti odvolania, ale len o opravu toho, že uvedená náležitosť v odvolaní absentovala. Od uvedeného je však potrebné striktne odlišovať situáciu, aká nastala i v prejednávanom prípade, ak odvolateľ svoje odvolanie formuluje tak, že toto náležitosti odvolania špecifikované v § 205 ods. 1 O. s. p. obsahuje, avšak pre jeho nekonzistentnosť nie je zrejmé, ktorý z dvoch do úvahy pripadajúcich výrokov rozhodnutia súdu odvolateľ napáda. V takomto prípade zmyslu ust. § 209 ods. 1 v spojení s § 205 ods. 1 O. s. p. zodpovedá, že odvolateľ môže vadu svojho odovolania spočívajúcu v jeho neurčitosti odstrániť len tak, že uvedie, ktorý z menovaných dvoch do úvahy pripadajúcich výrokov napáda (prípadne, že napáda oba výroky), a naopak, zmyslu citovaných ustanovení odporuje, ak by odvolateľ po uplynutí lehoty na odvolanie mohol uviesť, že napáda okrem jedného z uvedených dvoch výrokov (alebo oboch výrokov) i výrok iný, prípadne viacero ďalších výrokov, ako tomu bolo i v prejednávanom prípade. Predmetné zvyšné výroky totiž z dôvodu, že sa na ne suspenzívny účinok pôvodne podaného odvolania nevzťahuje, nadobudli právoplatnosť. Navyše pokiaľ by súd odvolateľovi umožnil „úpravu“ rozsahu svojho odvolania aj po uplynutí odvolacej lehoty, postupoval by nie len v rozpore s ust. § 205 ods. 3 O. s. p., ale došlo by i k porušeniu ust. § 1 a 2 O. s. p., ktoré ukladajú súdu postupovať tak, aby ochrana práv o oprávnených záujmov účastníkov bola spravodlivá, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Aplikujúc uvedené závery na prejednávaný prípad je potrebné konštatovať, že obsahom odvolania otca maloletej zo dňa 17. 11. 2014 je jeho nesúhlas s trovami konania, ktoré vznikli z dôvodu nariadeného znaleckého dokazovania s tým, že nie je zrejmé, či sa jedná o odvolanie voči výroku uznesenia okresného súdu č. k. 2P/180/2013-218 zo dňa 16. 10. 2014, ktorým okresný súd priznal znalkyni znalečné vo výške 37,76 EUR za účasť na pojednávaní okresného súdu, alebo sa jedná o odvolanie voči výroku rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2P/180/2013-222 zo dňa 15. 10. 2014, ktorým okresný súd zaviazal otca nahradiť štátu trovy konania vynaložené na znalečné. Z obsahu predmetného odvolania nie je možné vyvodiť, že by toto mohlo smerovať i voči výrokom rozsudku okresného súdu o dlžnom alebo bežnom výživnom, prípadne voči výroku o styku s maloletou, keď predmetné písomné podanie ani jedným slovom nevyjadruje nesúhlas otca s ktorýmkoľvek z uvedených zvyšných výrokov. Preto následný pokus otca vykonať opravu svojho odvolania tak, že táto bude zahŕňať aj napadnutie výrokov o bežnom a dlžnom výživnom a o styku s
maloletou nie je možné vyložiť inak ako pokus o zneužitie práva na podanie odvolania obchádzaním ust. § 205 ods. 3 O. s. p., ktorému však odvolací súd ochranu poskytnúť nemohol, keď by tým došlo k zásahu do práv ostatných účastníkov konania, ako aj do zásahu do zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že nakoľko odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu bol otcovi maloletej doručený dňa 6. 11. 2014, lehota na podanie odvolania uplynula dňa 21. 11. 2014 a písomné podanie, ktorým otec rozšíril svoje odvolanie aj o výroky o bežnom výživnom o dlžnom výživnom a o styku s maloletou, bolo podané na poštovú prepravu až dňa 29. 12. 2014, možno v prvom rade konštatovať, že zo strany otca maloletej nedošlo k rozšíreniu rozsahu a dôvodov odvolania v odvolacej lehote. Preto je predmetné písomné podanie, rozširujúce rozsah a dôvody odvolania otca aj o výroky o bežnom a dlžnom výživnom a o styku s maloletou, potrebné posudzovať ako samostatné odvolanie voči citovaným výrokom, ktoré je však zjavne podané oneskorene. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie otca voči výrokom rozsudku okresného súdu o dlžnom výživnom, o bežnom výživnom a o styku s maloletou podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ako podané oneskorene odmietol bez jeho vecného posúdenia. Pokiaľ sa jedná o odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania štátu, odvolací súd tento s poukazom na § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Zo zásady stanovenej v § 140 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorej si počas konania každý účastník platí všetky svoje trovy sám, pripúšťa zákon výnimku. Tá spočíva v tom, že v určitých prípadoch platí namiesto účastníkov trovy konania štát. Je tomu tak napríklad pri vzniku trov dôkazu, ktoré nie sú kryté preddavkom. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v prejednávanom konaní bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, ktoré bolo spojené so vznikom nákladov v celkovej výške 918,16 EUR, z ktorej sumy otec maloletej preddavkovo uhradil sumu 100 EUR. Zvyšné náklady vo výške 818,16 EUR boli hradené z rozpočtových prostriedkov štátu. Vo všeobecnosti platí, že štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy, má právo na ich náhradu voči účastníkom konania podľa výsledku takéhoto konania. Tento uvádzaný zákonný predpoklad „výsledku konania“ však nie je totožný zo zákonným predpokladom „úspechu vo veci“, ako sa uvádza napríklad v ustanovení § 142 ods. 1 alebo v ustanovení § 143 O. s. p. Ustanovenie § 148 O. s. p. preto platí tak pre konania, v ktorých vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania (napr. ust. 142 O. s. p.) a v ktorom majú účastníci prevažne postavenie navrhovateľov a odporcov, ako aj pre konania v ostatných občianskoprávnych veciach, v ktorých vzhľadom na povahu prejednávaných vecí nemožno hodnotiť úspech, či neúspech účastníka vo veci. Zároveň však platí, že povinnosti nahradiť trovy konania štátu je úplne alebo čiastočne zbavený ten účastník, u ktorého sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Môže ísť pritom o účastníka, ktorý bol rozhodnutím súdu oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok, alebo aj o účastníka, ktorý síce rozhodnutím súdu oslobodený od súdnych poplatkov nebol (napr. preto, že o oslobodenie od súdnych poplatkov nepožiadal), ale súd dospeje k záveru, že u účastníka sú inak splnené podmienky na takéto oslobodenie. Okolnosť, či konanie je od súdnych poplatkov vecne oslobodené, prípadne, či je účastník od súdnych poplatkov oslobodený osobne, nie je pre právo štátu na náhradu trov konania relevantná (k uvedenému pozri napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2004, sp. zn. 1 Cdo 24/2004 alebo aj Sborník směrnic, uznesení, rozborů a zhodnocení soudní praxe NS 1965-67, sv. I, str. 129-130). V prejednávanej veci možno konštatovať, že matka sa svojím návrhom na začatie konania domáhala zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti, určenia vyživovacej povinnosti k maloletej vo výške 190 EUR mesačne a úpravy styku otca s maloletou len za prítomnosti matky. Okresný súd takto formulovanému návrhu matky vyhovel, keď maloletú do jej starostlivosti zveril, otca k vyživovacej povinnosti k maloletej zaviazal (a to s účinnosťou od 17.9.2013 vo výške 30 ERU mesačne a s účinnosťou od 1. 6. 2014 vo výške 200 EUR mesačne) a vyhovel i návrhu matky na úpravu styku s maloletou len za prítomnosti matky. Na základe uvedeného možno konštatovať, že podľa výsledkov konania, ktoré boli v prospech matky maloletej, neboli u menovanej splnené podmienky na to, aby ju súd zaviazal k plnej či pomernej povinnosti nahradiť trovy konania štátu (ako sa toho domáhal odvolateľ), ale naopak podmienky pre uloženie povinnosti nahradiť trovy konania štátu podľa výsledku konania boli splnené u otca maloletej. Za uvedeného stavu by potom bolo možné otcovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu neuložiť len z predpokladu, že u tohto by boli splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoP/13/2015-314 zo dňa 13. 5. 2015,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2. 6. 2015 však otcovi na vlastnú žiadosť oslobodenie od súdnych poplatkov nebolo priznané. Nakoľko odvolací súdu nemal preukázané, že by od vydania citovaného rozhodnutia došlo k zmene pomerov na strane tohto účastníka, ktoré by oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodňovalo, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len odvolaním napadnutý výrok o trovách konania štátu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdiť. K ostatným odvolacím námietkam otca maloletej odvolací súd len dodáva, že skutočnosť, či návrh na vykonanie znaleckého dokazovania podala alebo nepodala matka maloletej, ako aj výsledok tohto znaleckého dokazovania, bol z hľadiska aplikácie § 148 ods. 1 O. s. p. bez významu. Vo zvyšnom (odvolaním nenapadnutom) rozsahu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý (§ 206 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.