Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoP-13-2015.pdf
PDF · 80.39 KB
No categories available
16CoP/13/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci starostlivosti o maloletú B. B., nar. XX. 9. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom U. práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, so sídlom Brezno, Rázusova 40, dieťa otca Q. B., nar. XX. 9. XXXX, bytom A., V. 3, toho času N., T., A.ße XX, právne zastúpeného JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou, Advokátska kancelária Košice, Bajzova 2, a matky V.. Q. B., nar. XX. 3. XXXX, bytom A., V. 3, právne zastúpenej JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, Advokátska kancelária Brezno, ČSA 18, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o návrhu otca na oslobodenie od súdnych poplatkov, takto
rozhodol:
Otcovi oslobodenie od súdnych poplatkov n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Brezno rozsudkom č. k. 2P/180/2013-222 zo dňa 15. 10. 2014 maloletú B. s účinnosťou od 17. 9. 2013 zveril do osobnej starostlivosti matky; otca zaviazal prispievať na výživu maloletej s účinnosťou od 17. 9. 2013 výživným v sume 30 EUR mesačne a s účinnosťou od 1. 6. 2014 výživným vo výške 200 EUR mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 1. 6. 2014 do 15. 10. 2014 okresný súd určil v sume 850 EUR a povolil otcovi uhradiť tak, že sumu 450 EUR je povinný zaplatiť do 20. 12. 2014 a sumu 400 EUR je povinný zaplatiť do 31. 3. 2015. Ďalej vyslovil, že za obdobie od 17. 9. 2013 do 31. 5. 2014 otcovi dlh na výživnom nevznikol. Styk otca s maloletou upravil tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň, vždy v sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod. v mieste bydliska matky a za jej prítomnosti, s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. Nad rámec takto upraveného styku je otec oprávnený stretávať sa s maloletou podľa dohody rodičov. Posledným výrokom svojho rozsudku uložil otcovi nahradiť štátu trovy konania vo výške 818,16 EUR na účet Okresného súdu Brezno, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok okresného súdu napadol otec maloletej odvolaním. V priebehu odvolacieho konania otec maloletej písomným podaním zo dňa 29. 12. 2014 požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu s tým, že svoje rodinné, sociálne a majetkové pomery bližšie špecifikoval v písomnom podaní zo dňa 6. 2. 2015. V konkrétnostiach uviedol, že je zamestnaný a pracuje na trvalý pracovný pomer v Nemecku, pričom jeho čistý mesačný príjem predstavuje približne 1.200 EUR v čistom mesačne. Napriek tomu, že v porovnaní s platovými pomermi na Slovensku, sa javí uvádzaná suma pomerne vysoká, v Nemecku je uvedená nepomerná k bežným nákladom, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie ako v Slovenskej republike. Tieto náklady v prípade otca maloletej predstavujú nájomné v sume 270 EUR mesačne, náklady na stravu vo výške 600 EUR mesačne, náklady na cestovné v sume 2,60 EUR denne, na splátku televízora v sume 53,94 EUR na štvrťrok, ďalej výdavky na mobilný telefón (15 EUR na cca 10 dní), ako aj ostatné bežné výdavky na hygienu, ošatenie, návštevu lekára a podobne. Vzhľadom na skutočnosť, že nevlastní žiaden majetok, je príjem 1.200 EUR netto v spojení v uvádzanými výdavkami postačujúci len na pokrytie nevyhnutných existenčných výdavkov. Osobitne zdôraznil, že ho okresný súd zaviazal k úhrade výživného na svoju maloletú dcéru vo výške 200 EUR mesačne počnúc od 1. 6. 2014. Písomným podaním zo dňa 17. 3.
2015 otec krajskému súdu oznámil a následne i preukázal zmenu vo svojich bytových pomeroch, keď počnúc dňom 9. 2. 2015 obýva dvojizbový byt o výmere obytnej plochy 60 m2, s garážou, kde výška mesačného nájomného predstavuje 520 EUR a náklady na dodávku elektriny 35 EUR mesačne. Podľa § 138 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Odvolací súd rozhodne aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 O. s. p. vrátane tých, o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa (§ 211 ods. 1 štvrtá veta O. s. p.). Z ustanovenia § 138 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že kumulatívnymi zákonnými podmienkami na oslobodenie od súdnych poplatkov sú: a/ návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov, b/ pomery účastníka, o ktorého oslobodenie ide, odôvodňujú jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, c/ nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. V prejednávanej veci bola zo strany otca maloletej splnená zákonná podmienka návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorý návrh pod vznesený v písomnom podaní zo dňa 29. 12. 2014. O oslobodení od súdnych poplatkov vo všeobecnosti rozhoduje okresný súd. Ak však okresný súd o návrhu tohto typu z nejakých dôvodov nerozhodne, napríklad, ak bol uvedený návrh podaný až v odvolacom konaní (ako tomu bolo i v prejednávanom prípade), z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania rozhodne v zmysle § 211 ods. 1 štvrtá veta O. s. p. o uvedenom návrhu súd odvolací. Preto odvolací súd pristúpil k skúmaniu, či pomery otca maloletej oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodňujú. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo o sebe považovať za rozporné s právom na prístup k súdu, okrem prípadov, ak by výška súdneho poplatku vzhľadom na osobné, majetkové a príjmové pomery osoby domáhajúcej sa súdnej ochrany predstavovala reálnu a objektívnu prekážku prístupu k súdu. Účelom ustanovenia § 138 O. s. p. tak je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pri posudzovaní podmienky, či pomery účastníka odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov súd skúma najmä osobné, rodinné, sociálne a majetkové pomery účastníka konania, ktoré však musí žiadajúci účastník vierohodným spôsobom preukázať. Uvedené pomery účastníka (žiadajúceho o oslobodenie od súdnych poplatkov) totiž nemožno považovať za skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti a konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu. Je preto výlučne na účastníkovi, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch sám preukázal. Porovnaním tvrdených a preukazovaných skutočností otcom maloletej bolo zistené, že menovaný je od 1. 6. 2014 zamestnaný v Nemecku v spoločnosti pro metall H. X. v trvalom pracovnom pomere, pričom z výplatných pások za obdobie od septembra 2014 do februára 2015 vyplýva jeho priemerná čistá mesačná mzda za uvedené obdobie vo výške 1.296,28 EUR. Iné príjmy otec maloletej nedokladoval a tieto neboli zistené ani zo strany krajského súdu. Rovnako nebolo zistené, že by otec maloletej bol vlastníkom nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, prípadne vlastníkom hnuteľného majetku väčšej hodnoty. Pokiaľ sa jedná o výdavky žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov, tento preukázal svoje výdavky spojené s bývaním v sume 270 EUR mesačne (od 9. 2. 2015 v sume 520 EUR nájomné + 35 EUR dodávka elektriny), splátky televízora v sume 53,94 EUR štvrťročne (t. j. 17,98 EUR mesačne), ako aj skutočnosť, že bol počnúc dňom 1. 6. 2014 zaviazaný prispievať na výživu svojej maloletej dcéry sumou 200 EUR. Deklarované výdavky otca maloletej na stravu vo výške 600 EUR mesačne, na mobilný telefón v sume 15 EUR na cca 10 dní (t. j. približne 45 EUR mesačne) a na cestovné do práce vo výške 2,6 EUR denne (t. j. približne 52 EUR mesačne) odvolací súd zohľadniť nemohol. Ako už totiž bolo uvedené vyššie, predpokladom priznania oslobodenia od súdnych poplatkov nie je len deklarovanie nepriaznivých pomerov, ale aj ich preukázanie. Otec maloletej však žiadny z uvedených výdavkov dokladmi nepreukázal. Odvolací súd pochopiteľne nespochybňuje, že otec maloletej má pravidelné výdavky spojené so stravovaním a pravdepodobne aj výdavky spojené s mobilným telefónom. Výška týchto výdavkov však preukázané nebola. Preto odvolací nemohol pri svojom rozhodovaní vychádzať z otcom maloletej tvrdenej, ale ničím nepreukázanej sumy 600 EUR na stravovanie a 45 EUR na mobilný telefón mesačne. Tak isto nemohol prihliadať na otcom tvrdené, ale ničím nepreukázané výdavky na cestovanie do práce vo výške cca 52 EUR mesačne, a to osobitne s poukazom na skutočnosť, že nie je zrejmé, či otec maloletej do miesta výkonu svojej práce, nachádzajúceho sa v totožnom meste ako miesto bydliska otca, skutočne dochádza verejnou
hromadnou dopravou, prípadne osobným motorovým vozidlom, ktorého vlastníctvo navyše ani otec netvrdil. Ďalej boli pre rozhodovanie odvolacieho súdu relevantné tvrdenia otca maloletej v rámci vyplneného „Tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov“ (ďalej aj „Tlačivo“), že tento okrem vyživovacej povinnosti k maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť a ani sa nestará o žiadnu osobu, nemá žiadne dlhy voči bankám, nebankovým inštitúciám a ani voči tretím osobám a žiadne výdavky na lieky. Možno teda sumarizovať, že v rámci konania boli preukázané mesačné príjmy otca maloletej spolu vo výške 1.296,28 EUR a výdavky vo výške 487,98 EUR (resp. od 9. 2. 2015 vo výške 772,98 EUR), ktorý rozdiel preukázaných príjmov a preukázaných výdavkov predstavuje 808,3 EUR (od 9. 2. 2015 sumu 523,3 EUR). Každý z uvedených (dvoch) rozdielov v preukázaných príjmoch a preukázaných výdavkoch je podľa názoru odvolacieho súdu dostatočný nie len na zabezpečenie tých životných potrieb otca maloletej, ktorých výška v konaní preukázaná nebola (strava, ošatenie a hygiena), ale umožňuje i tvorbu každomesačnej finančnej rezervy. Uvedené je zdôraznené osobitne tým, že u otca maloletej nejde o osobu vyššie veku (ktorá by podľa okolností jednotlivých prípadov mohla mať zvýšené výdavky najmä v súvislosti so svojim zdravotným stavom, ťažkosti so získaním alebo udržaním zamestnania, prípadne bola odkázaná na starobný alebo invalidný dôchodok), ani naopak o osobu príliš nízkeho veku (osobu študujúcu, odkázanú na výživu rodičov alebo na sociálne dávky, uchádzača o zamestnanie, prípadne o osobu na začiatku svojho profesijného života), o osobu dlhodobo nezamestnanú a ani o osobu osobitne znevýhodnenú na trhu práce, prípadne osobu s chronickými zdravotnými problémami (vyžadujúcimi si napr. nepravidelné výdavky na lieky a zdravotné pomôcky, na návštevy u lekára, osobitne zvýšené náklady spojené so stravovaním a podobne). Naopak otec maloletej je toho času vo veku 40 rokov (vrchol produktívneho veku), so stálym príjmom (trvalý pracovný pomer), zdravotným stavom nevyžadujúcim si pravidelné užívanie liekov, nie je osobou odkázanou na pomoc iných, prípadne na štátne sociálne dávky a podobne. Zároveň podľa vlastných tvrdení nemá inú vyživovaciu povinnosť ako tú voči svojej maloletej dcére B. (ktorá však bola vo výdavkoch otca zohľadnená), nestará sa osobne o inú osobu a nemá ani žiadne dlhy voči finančným inštitúciám. Podľa názoru odvolacieho súdu tak osobná, sociálna, rodinná a ani finančná situácia otca nie je tak hraničná, aby odôvodňovala jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, čo je dané už len tým, že napriek skutočnosti, že otec maloletej deklaruje, že jeho výdavky pokrývajú len jeho existenčné potreby, počnúc dňom 9. 2. 2015 zmenil svoje bývanie z jednej prenajatej izby, kde platil nájomné 270 EUR mesačne na dvojizbový byt o výmere podlahovej plochy 60 m2, s garážou, v ktorom mesačný nájom predstavuje 520 EUR a preddavky na dodávku elektrickej energie 35 EUR, čo predstavuje nárast jeho výdavkov na bývanie o 285 EUR, t. j. o viac ako 205 %. Už uvedená skutočnosť sama o sebe vyvracia tvrdenie otca maloletej, uskutočnené ešte v čase, keď boli jeho výdavky na bývanie „len“ vo výške 270 EUR mesačne, že jeho príjem (ktorý sa od uvedeného tvrdenia nezvýšil) postačuje len na pokrytie nevyhnutných výdavkov. Pri pravdivosti uvádzaného tvrdenia by totiž otec maloletej sotva pristúpil k zmene svojich bytových pomerov, ktoré malo za následok zvýšenie jeho výdavkov na bývanie o viac ako dvojnásobok. Záverom odvolací súd k deklarovaným príjmom a výdavkom otca maloletej B. uvádza, že ak by súd nekriticky prevzal všetky otcom uvádzané mesačné výdavky, ich suma by mesačne predstavovala 1.469,98 EUR (navyše bez výdavkov na ošatenie a hygienu), čo je o 173,7 EUR viac, ako je jeho preukázaný čistý mesačný príjem. Vzhľadom na všetko už uvedené vyššie odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a otcovi maloletej oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.