Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/268/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky K. P., bývajúcej v B.,

v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. P. V., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom

v B., proti odporcovi B.. so sídlom v B., o splnenie povinnosti zdržať sa zásahov

do vlastníckeho práva, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn.

, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30.

júna 2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2009 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením z 30. júna 2009 sp.zn.

odmietol odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV (súd prvého

stupňa) z 15. januára 2009 č.k. -222, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh

na začatie konania, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby odporcovi bola uložená

povinnosť zdržať sa zásahov do jej vlastníckeho práva, a navrhovateľke uložil povinnosť

zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd odvolanie navrhovateľky

odmietol podľa ,

v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len „“) majúc za to, že jej opravný

prostriedok nemalo náležitosti v zmysle ustanovenia a Vychádzal z toho,

že navrhovateľka podala 25. marca 2009 iba tzv. blanketové odvolanie, ktorého dôvody

prisľúbila doplniť v lehote 15 dní. Dôvody svojho odvolania navrhovateľka ale doplnila až

po uplynutí odvolacej lehoty telefaxovým podaním z 9. apríla 2009, na ktoré podanie súd

nemohol naostatok ani prihliadnuť, pretože ho navrhovateľka nedoplnila predložením jeho

originálu v lehote troch dní, ale až 24. apríla 2009. Podľa odvolacieho súdu „je teda zjavné, že

2

navrhovateľka zmeškala lehotu na podanie odvolania, keďže v zákonom stanovenej lehote

na podanie odvolania podala len blanketové odvolanie, odvolacie dôvody uviedla až

po uplynutí lehoty na podanie odvolania.“ Na základe uvedeného ustálil, že „odvolací súd sa

odvolaním navrhovateľky z tohto dôvodu nemôže meritórne zaoberať, keďže v podaní

označenom ako odvolanie chýbali akékoľvek odvolacie dôvody, nebol vymedzený rozsah

a dôvody jeho preskúmavacej činnosti.“ Podľa odvolacieho súdu danú problematiku riešilo aj

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky „Cdo 1551/2005“ (správne zrejme má

byť sp.zn. ), v ktorom bol vyslovený záver: „Lehota na doplnenie tzv.

blanketového odvolania o odvolacie dôvody, určená v § 205 ods. 3 v spojení s § 204 ods. 1

v znení novely č. , je lehotou zákonnou, ktorej

zmeškanie vedie k odmietnutiu odvolania; to platí aj vtedy, ak táto lehota plynie do uplynutia

lehoty, určenej odvolateľovi súdom. Od 1. septembra 2003 sa tak z nášho procesného

prostredia vytráca tzv. blanketové odvolanie, ktoré nemá náležitosti uvedené v ustanovení

a a tieto nebudú doplnené ani do konca

uplynutia lehoty pre podanie odvolania“. Odvolací súd na odôvodnenie svojho rozhodnutia

záverom uviedol: „Keďže ide o prejav dispozičnej zásady v odvolacom konaní, v dôsledku

ktorého je vylúčené, aby odvolací súd preskúmaval prvostupňové rozhodnutie a konanie,

ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v širšom rozsahu a z iných dôvodov, než v rozsahu

a z dôvodov uvádzaných odvolateľkou uplatnených počas plynutia odvolacej lehoty bolo by

čírym formalizmom, aby odvolací súd doplnil chýbajúce náležitosti podľa ,

preto odvolanie podľa / bez ďalšieho odmietol“.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu navrhovateľka podala dovolanie, ktoré odôvodnila

dovolacím dôvodom podľa v spojení s

tvrdiac, že postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať

pred súdom. Uviedla, že odvolanie treba pochopiteľne podať v zákonnej lehote, ak však nie je

úplné alebo má iné nedostatky, možno ho doplniť alebo opraviť. Podľa navrhovateľky súd

mal v predmetnej právnej veci zachovať postup v zmysle ustanovenia ,

najmä s prihliadnutím na to, že pri podaní odvolania ešte nebola zastúpená kvalifikovaným

zástupcom. V dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu nemohla riadne hájiť svoje práva.

Z týchto dôvodov navrhovateľka navrhla jej dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa v dovolacom konaní nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďže dovolanie smeruje

proti uzneseniu ( ), skúmal najskôr, či týmto opravným prostriedkom je

napadnuté také rozhodnutie, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1

totiž dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len pokiaľ

to zákon pripúšťa.

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ ( ). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ). Dovolaním

navrhovateľky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Prípustnosť dovolania navrhovateľky smerujúceho proti tomuto uzneseniu preto

nemožno vyvodiť z ustanovení a

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( druhá veta ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom

konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom

nesprávne obsadeným). Treba zdôrazniť, že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte

rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný. Ak je

konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd neobmedzil len na okolnosti, z ktorých

dovolateľka vyvodzovala prípustnosť jej opravného prostriedku, ale touto otázkou sa zaoberal

aj nezávisle od jej dovolacích námietok.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu znemožňujúci

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť

nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

Takýmto rozhodnutím je napr. uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie

ako oneskorene podané (porovnaj rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk NS

a rozhodnutí súdov SR pod č. 23, ročník 1994), rovnako aj uznesenie o zastavení konania

pre nedostatok procesnej podmienky, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny a konanie

v skutočnosti nedostatkom podmienky konania netrpí (porovnaj rozsudok uverejnený

v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 82, ročník 2002). O takúto vadu môže

ísť aj vtedy, ak odvolací súd odvolanie z dôvodu, že nemá náležitosti, odmietne, hoci

pre tento záver nebol daný zákonný dôvod. V preskúmavanej veci ide práve o ostatne

uvedenú vadu konania a rozhodnutia odvolacieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti

rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak

boli dodržané podmienky podľa a ( ).

Súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce

náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch

neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/. Ak sa aj napriek výzve súdu

odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je

oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 209

ods. 1 ).

Podľa prvá veta , ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa

§ 209 ods. 1, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce

náležitosti, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/.

Zo spisu súdu prvého stupňa vedeného v predmetnej právnej veci vyplýva, že

navrhovateľka podala dňa 25. marca 2009 osobne na súde prvého stupňa tzv. blanketné

odvolanie („Podávam týmto Odvolanie voči Rozsudku -222 z 15.01.2009. Dôvody

predložím do 15 dní“.). Opravný prostriedok odôvodnila faxovým podaním urobeným ňou

splnomocneným advokátom, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa 9. apríla 2009. Toto

podanie potom jej zástupca doplnil predložením jeho originálu 27. apríla 2009. Súd prvého

stupňa, po vyrubení súdneho poplatku a vyžiadaní vyjadrenia odporcu, vec predložila

odvolaciemu súdu na prejednanie odvolania. Odvolací súd odvolanie navrhovateľky odmietol

podľa majúc za to, že jej opravný prostriedok nemalo náležitosti

v zmysle ustanovenia a Vychádzal z toho, že navrhovateľka podala

25. marca 2009 iba tzv. blanketové odvolanie, ktorého dôvody prisľúbila doplniť v lehote 15

dní. Dôvody svojho odvolania navrhovateľka ale doplnila až po uplynutí odvolacej lehoty

telefaxovým podaním z 9. apríla 2009, na ktoré podanie súd nemohol naostatok ani

prihliadnuť, pretože ho navrhovateľka nedoplnila predložením jeho originálu v lehote troch

dní, ale až 24. apríla 2009. Tento záver odvolacieho súdu nie je správny.

Rozsah a dôvody odvolania môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať. Toto právo

však môže využiť len do uplynutia odvolacej lehoty ( ). Zákon ale nerieši

procesnú situáciu, keď odvolanie nemá náležitosti podľa , a teda aké

právne dôsledky má odstránenie vád odvolania (doplnenie dôvodov) až po uplynutí odvolacej

lehoty, avšak pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní. Hoci

umožňuje odvolateľovi rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania len

do uplynutia lehoty na odvolanie, zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by sa toto

obmedzenie vzťahovalo aj na možnosť odvolateľa odstrániť vadu odvolania a dodatočne

doplniť, čoho sa v odvolacom konaní domáha. Uvedené ustanovenie sa týka lehoty, v ktorej

môže odvolateľ rozširovať rozsah a dôvody odvolania, neurčuje ale lehotu, v ktorej má

odvolateľ možnosť odstrániť vady podaného opravného prostriedku. Ak k odstráneniu vady

odvolania dôjde do rozhodnutia odvolacieho súdu, je právne významné, že v čase jeho

rozhodovania ( a ) je vada odstránená; irelevantné je, či

k jej odstráneniu došlo po súdom určenej lehote na odstránenie vady alebo po uplynutí

odvolacej lehoty (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. uverejnený

v časopise Zo súdnej praxe č. 25/2009, ale i ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

napr. sp.zn. , , , , uverejnené na jeho

internetových stránkach nssr.blox.sk).

V danom prípade odvolateľka vady odvolania odstránila ešte pred predložením veci

na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Irelevantné bolo, že k odstráneniu došlo po uplynutí

odvolacej lehoty a bez právneho významu bolo aj to, že navrhovateľka svoje faxové podanie

doplnila predložením jeho originálu až po uplynutí troch dní; navrhovateľka predložením

originálu doplnila dôvody svojho odvolania, nie samotné odvolanie, ktoré bolo ňou osobne

podané 25. marca 2009.

Dovolací súd nepovažuje za náležitý odkaz odvolacieho súdu na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp.zn. (tiež uverejnené v časopise Zo súdnej praxe

č.17/2009). Predmetné rozhodnutie totiž závery, o ktoré odvolací súd oprel svoje rozhodnutie,

neobsahuje. Dovolanie účastníka odmietajúce rozhodnutie dovolacieho súdu v predmetnej

právnej veci je založené na tom, že odvolací súd správne ustálil, že účastník ani po výzve

súdu prvého stupňa vady odvolania neodstránil, resp. odvolanie nedoplnil o náležitosti

v zmysle poučenia súdu prvého stupňa a z jeho odvolania ešte ani v čase rozhodovania

odvolacieho súdu jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplývalo, v čom účastník konkrétne

videl nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa alebo jeho postupu. Závery,

o ktoré odvolací súd oprel svoje rozhodnutie o odvolaní navrhovateľky v preskúmavanej veci,

nie sú obsiahnuté v predmetnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ale v poznámkach k nemu

urobených ich autorom, s ktorými ale dovolací súd nesúhlasí.

Rozhodnutie odvolacieho súdu naostatok opomína ustanovenia § 209 ods. 1, § 211

ods. 1 prvá veta a v znení od 15. októbra 2008. Ak odvolanie

nemá náležitosti uvedené v a , možno ho odmietnuť, len ak odvolací súd

nemôže pre nedostatok týchto náležitostí postupovať v opravnom konaní tak, ako mu ukladá

zákon, t.j. prejednať ho a rozhodnúť o ňom a zároveň ten, kto odvolanie podal, bol súdom

prvého stupňa ( ) alebo odvolacím súdom ( ) vyzvaný

a správne poučený o tom, ako má chýbajúce náležitosti doplniť. Je zrejmé, že súd plní svoju

povinnosť podľa a bez ohľadu na to, či odvolacia lehota

už uplynula.

Navrhovateľka teda dôvodne vytýka (hoci sčasti z iných dôvodov), že konanie

a z neho pochádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu podľa

So zreteľom na vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 písm. f/

, dovolanie navrhovateľky je prípustné a zároveň je tiež dôvodné. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. októbra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová