Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 19 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (46)d93/384436.a2360c.pdf
PDF · 142.93 KB
No categories available
6Cdo/30/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 30/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J. L., bývajúceho
v P., zastúpeného Mgr. Monikou Miklovičovou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch, E.
Belluša 6752/8, proti ţalovanému Technickému skúšobnému ústavu Piešťany, š. p., so
sídlom v Piešťanoch, Krajinská cesta 2929/9, zastúpenému JUDr. Danielou
Suchánkovou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch, M. Waltariho 7, o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Piešťany
pod sp. zn. 6 C 308/2008, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
zo 7. marca 2011 sp. zn. 10 Co 303/2010 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Piešťany medzitýmnym rozsudkom z 2. februára 2010 č. k.
6 C 308/2008-169 určil, ţe je neplatné okamţitého skončenia pracovného pomeru účastníkov
urobené „oznámením“ ţalovaného z 29. júna 2007, doručeným ţalobcovi 4. júla 2007. Tieţ
určil, ţe pracovný pomer účastníkov na základe pracovnej zmluvy z 1. apríla 1983 naďalej
trvá. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 68 ods. 1 písm. b/, § 68 ods. 2 a § 70 Zákonníka
práce. Dospel k záveru, ţe v okamţitom skončení pracovného pomeru nie sú vymedzené jeho
dôvody tak, aby ich nebolo moţné zameniť s inými dôvodmi. Poukázal na ustanovenie § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka vyţadujúce, aby sa právny úkon urobil určito a zrozumiteľne.
Formulácia prvého dôvodu okamţitého skončenia pracovného pomeru, ţe ţalobca závaţne
porušil pracovnú disciplínu tým, ţe vykonával zárobkovú činnosť zhodnú alebo obdobnú
s predmetom činnosti ţalovaného bez jeho predchádzajúceho súhlasu, nezodpovedala
poţiadavke jeho vymedzenia podľa ustanovenia § 70 Zákonníka práce, keďţe činnosť nebola
konkretizovaná, nebol určený čas ani miesto jej vykonávania, nebolo jasné, či sa jedná
o činnosť zhodnú alebo len obdobnú s predmetom činnosti zamestnávateľa (tento nebol tieţ
bliţšie špecifikovaný) a v čom mala spočívať zhodnosť, resp. obdobnosť takto vykonávanej
činnosti. Druhý dôvod skončenia pracovného pomeru, ţe ţalobca závaţne porušil pracovnú
disciplínu, keď vo svojej mimopracovnej činnosti vyuţíval poznatky tvoriace obchodné
tajomstvo zamestnávateľa, hoci sa o nich zaviazal zachovávať mlčanlivosť, povaţoval
prvostupňový súd takisto za nedostatočne konkretizovaný. Napokon aj tretí dôvod, ţe
pri opakovanej neplánovanej kontrole sa zistilo nelegálne pouţívanie programov ţalobcom,
na ktoré ţalovaný nemá licencie, čím ho vystavil nebezpečenstvu trestnoprávneho postihu, bol
podľa názoru súdu prvého stupňa nedostatočne skutkovo naformulovaný a navyše bol
v konaní spochybnený. Na základe uvedených dôvodov dospel súd k záveru, ţe okamţité
skončenie pracovného pomeru je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá.
Krajský súd v Trnave uznesením zo 7. marca 2011 sp. zn. 10 Co 303/2010
na odvolanie ţalovaného rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Podľa jeho názoru z okamţitého skončenia
pracovného pomeru bolo zrejmé, ţe dôvodom skončenia pracovného pomeru ţalobcu
u ţalovaného malo byť závaţné porušenie pracovnej disciplíny dostatočne konkretizovaným
konaním ţalobcu. Uloţil prvostupňovému súdu presne a spoľahlivo zistiť existenciu
skutkových dôvodov, ktoré viedli ţalovaného k okamţitému skončeniu pracovného pomeru
ţalobcu, aby sa mohol zaoberať otázkou, či sa ţalobca špecifikovaného konania skutočne
dopustil, a či toto konanie dosiahlo z hľadiska ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce významný stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby dovolací
súd predmetné zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe odvolanie ţalovaného
odmietne a prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdí. V dovolaní namietal
existenciu vád podľa § 237 písm. e/ a f/ O.s.p., teda ţe sa nepodal návrh na začatie konania,
hoci bol podľa zákona potrebný a účastníkovi sa odňala moţnosť konať pred súdom.
Odvolaciemu súdu konkrétne vytýkal, ţe rozhodoval o odvolaní ţalovaného, ktoré nespĺňalo
náleţitosti podania v zmysle ustanovenia § 205 O.s.p, teda konal bez návrhu potrebného
na začatie odvolacieho konania. Ţalovaný podrobné dôvody svojho odvolania doplnil aţ
po uplynutí 15 dňovej lehoty na odvolanie, teda podľa názoru ţalobcu oneskorene. Mal za to,
ţe došlo k neprípustnému predĺţeniu zákonnej odvolacej lehoty a k porušeniu ústavného
práva na spravodlivý proces. Ďalej uviedol, ţe odvolací súd sa s touto jeho námietkou
neprípustnosti tzv. blanketového odvolania vôbec nevysporiadal, preto je jeho rozhodnutie
v tejto časti nepreskúmateľné. Napokon namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím
súdom, keď tento povaţoval dôvody v okamţitom skončení pracovného pomeru za
dostatočne skutkovo vymedzené.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu poukázal na správny postup odvolacieho
súdu v danej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému
takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
V danom prípade je dovolanie podané proti zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu.
Toto nevykazuje znaky ani jedného z uznesení uvedených v ustanoveniach vymenovaných
vyššie, keďţe sa nejedná ani o zmeňujúce, ani o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu,
a nejde ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska. Prípustnosť dovolania preto
podľa § 239 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 239 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta
druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.,
dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto
zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti byť účastníkom konania, či riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad
absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníkovi pred súdom konať alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom
nesprávne obsadeným. Existencia uvedených vád však nebola dovolacím súdom zistená.
Najavo teda nevyšli ani dovolateľom namietané vady v zmysle § 237 písm. e/ a f/ O.s.p.
Dovolací súd poznamenáva, ţe prípustnosť dovolania pri uplatnení dovolacích
dôvodov podľa § 237 O.s.p. nenastáva samotným tvrdením dovolateľa, ţe napadnuté
rozhodnutie je postihnuté niektorou z týchto vád, ale dovŕši sa aţ vtedy, ak je dovolacím
súdom zistené, ţe predmetné rozhodnutie takouto vadou objektívne trpí.
Dovolateľ v mimoriadnom opravnom prostriedku namieta nedostatok návrhu
na začatie odvolacieho konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.). Robí
tak ale bezdôvodne.
V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, v zmysle ktorej môţe byť
odvolacie konanie začaté iba na návrh účastníka konania. Nedostatok návrhu na začatie
odvolacieho konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania a musí viesť
k zastaveniu odvolacieho konania. V prípade, ţe by odvolací súd tak nepostupoval, zaťaţil by
svoje konanie vadou v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p. V prejednávanej veci však o takýto prípad
nešlo. Odvolacie konanie bolo začaté doručením odvolania ţalovaného na súd dňa 3. mája
2010. Existoval tu teda konkrétny návrh na začatie odvolacie konania a vada konania podľa
ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p. tu preto nie je. Na tom by nič nemenilo ani prípadné
zistenie, ţe odvolanie ţalovaného nemalo všetky zákonom poţadované náleţitosti.
Nedostatok náleţitostí odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2 (ak boli dodrţané podmienky podľa
§ 209 ods. 1 a 211 ods. 1 O.s.p.) vedie k odmietnutiu odvolania (§ 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p.),
a nie k zastaveniu konania pre nedostatok podmienky konania.
Dovolací súd nepovaţuje za opodstatnené ani ďalšie dôvody dovolania ţalobcu.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náleţitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu povaţuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Uplynutím lehoty na podanie odvolania zaniká moţnosť odvolateľa nielen
modifikovať rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania, ktoré
určuje § 205 ods. 2 O.s.p. Zákon však nerieši situáciu pre prípad, ak odvolanie nemá
náleţitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p., a teda aké právne dôsledky má odstránenie vád
odvolania (doplnenie dôvodov) odvolateľom aţ po uplynutí odvolacej lehoty, avšak
pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní. Lehota, do ktorej môţe odvolateľ rozširovať
dôvody odvolania, sa vzťahuje na také odvolanie, ktoré má všetky zákonom poţadované
náleţitosti. Táto lehota ale nedopadá na povinnosť súdu dbať o odstránenie vád odvolania
a ustanovenie § 205 ods. 3 O.s.p. ani neurčuje lehotu, v ktorej má odvolateľ moţnosť
odstrániť vady podaného opravného prostriedku. Pokiaľ sa v odvolaní vyskytnú vady, je
povinnosťou súdu vyzvať odvolateľa na ich odstránenie, pričom lehotu na odstránenie vady
určuje vo výzve súd (§ 43 ods. 1 O.s.p.), a neustanovuje ju samotné plynutie odvolacej lehoty.
Ak k doplneniu vadného odvolania dôjde do rozhodnutia odvolacieho súdu, je právne
významné, ţe v čase jeho rozhodovania (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.) je vada
odstránená. Pritom je irelevantné, ţe k jej odstráneniu došlo aţ po uplynutí 15 dňovej lehoty
na odvolanie (porovnaj J. Krajčo a kolektív, Občiansky súdny poriadok, komentár, V.
aktualizované vydanie, EUROUNION, Bratislava 2010, str. 823, tieţ rozhodnutia uverejnené
v časopise Zo súdnej prace pod č. 53/2006 a č. 25/2009).
V prejednávanej veci bol prvostupňový rozsudok doručený právnej zástupkyni
ţalovaného 21. apríla 2010. Ţalovaný ho napadol odvolaním podaným osobne na súde dňa
3. mája 2010, teda v 15 dňovej lehote, avšak bez bliţšej obsahovej konkretizácie odvolacích
dôvodov podľa ustanovení § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., ktoré výslovne označil v odvolaní.
Tieto dôvody odvolania potom špecifikoval podaním z 26. mája 2010, plniac svoj prísľub
v odvolaní, ţe podrobné dôvody odvolania uvedie v osobitnom podaní. Urobil tak síce
po uplynutí odvolacej lehoty, čo je však právne bez významu, pretoţe k ich doplneniu došlo
do rozhodnutia odvolacieho súdu, t. j. do 7. marca 2011. Ţalovaný podaním z 26. mája 2010
rozsah, v akom napadol rozsudok súdu prvého stupňa svojím odvolaním z 3. mája 2010,
nerozširoval. Týmto svojím podaním nemenil ani dôvody svojho odvolania; špecifikoval
v ňom iba dôvody odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., ktorý označil v svojom
odvolaní.
Odvolací súd preto správne pri rozhodovaní o odvolaní ţalovaného na tieto doplnené
dôvody prihliadol. Ak by tak nebol urobil a odvolanie by odmietol z dôvodu, ţe nemá
náleţitosti, odňal by tým ţalovanému moţnosť konať pred súdom, nakoľko v čase
rozhodovania odvolacieho súdu mu boli podrobné dôvody odvolania známe.
Dovolateľ namieta v dovolaní aj výskyt vady podľa ustanovenia § 237 písm. f/
O.s.p., teda vadu, v dôsledku ktorej mu bola odňatá moţnosti konať pred súdom. Aj v tejto
časti svojho dovolania tak robí ale bezdôvodne. Vadou v zmysle uvedeného ustanovenia sa
totiţ rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných
práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, napr. právo na doplnenie alebo opravu
nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania,
robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje
práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod. Povahu odňatia moţnosti
konať pred súdom môţe mať aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu
týkajúce sa objasnenia dôleţitých skutkových okolností a s tým súvisiacich právnych záverov.
V posudzovanej veci však uznesenie odvolacieho súdu nie je takouto vadou
postihnuté.
Pokiaľ ţalobca tvrdí, ţe v dovolaním napadnutom uznesení sa odvolací súd
nevyrovnal s argumentmi obsiahnutými v jeho vyjadrení k odvolaniu ţalovaného, čím
povaţuje odôvodnenie uznesenia krajského súdu za nepreskúmateľné, dovolací súd
pripomína, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka
na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý
proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou,
ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka
konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné
skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutkové a právne závery
odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho
súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Za porušenie základného práva
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno
povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, ţe prihliadol na dôvody odvolania
špecifikované v podaní ţalovaného z 26. mája 2010, nakoľko k doplneniu došlo v čase, kedy
odvolací súd o podanom odvolaní ešte nerozhodol. I keď sa krajský súd v rozhodnutí
výslovne nezaoberal námietkou ţalobcu obsiahnutou v jeho vyjadrení k odvolaniu
ţalovaného, ţe podanie z 26. mája 2010 bolo doručené aţ po uplynutí lehoty na odvolanie
a prihliadnutie naň by bolo v rozpore so zákonom, absencia tejto skutočnosti nemala za
následok nedostatočné odôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, keďţe nebola
pre posúdenie veci významná.
Z dovolania ţalobcu napokon vyplýva, ţe má výhrady aj voči právnemu posúdeniu
veci zo strany odvolacieho súdu. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci
ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa
nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci
súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne
prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne
posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237
O.s.p. I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu
neposudzoval), ním vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa
§ 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobcu
odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa
zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal, nakoľko nepodal návrh na ich priznanie (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1
O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. júna 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová