Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/30/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J. L., bývajúceho

v P., zastúpeného Mgr. Monikou Miklovičovou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch, E.

Belluša 6752/8, proti ţalovanému Technickému skúšobnému ústavu Piešťany, š. p., so

sídlom v Piešťanoch, Krajinská cesta 2929/9, zastúpenému JUDr. Danielou

Suchánkovou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch, M. Waltariho 7, o neplatnosť

skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Piešťany

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave

zo 7. marca 2011 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Piešťany medzitýmnym rozsudkom z 2. februára 2010 č. k.

-169 určil, ţe je neplatné okamţitého skončenia pracovného pomeru účastníkov

urobené „oznámením“ ţalovaného z 29. júna 2007, doručeným ţalobcovi 4. júla 2007. Tieţ

určil, ţe pracovný pomer účastníkov na základe pracovnej zmluvy z 1. apríla 1983 naďalej

trvá. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 68 ods. 1 písm. b/, § 68 ods. 2 a § 70 Zákonníka

práce. Dospel k záveru, ţe v okamţitom skončení pracovného pomeru nie sú vymedzené jeho

dôvody tak, aby ich nebolo moţné zameniť s inými dôvodmi. Poukázal na ustanovenie § 37

ods. 1 vyţadujúce, aby sa právny úkon urobil určito a zrozumiteľne.

Formulácia prvého dôvodu okamţitého skončenia pracovného pomeru, ţe ţalobca závaţne

porušil pracovnú disciplínu tým, ţe vykonával zárobkovú činnosť zhodnú alebo obdobnú

s predmetom činnosti ţalovaného bez jeho predchádzajúceho súhlasu, nezodpovedala

poţiadavke jeho vymedzenia podľa ustanovenia , keďţe činnosť nebola

konkretizovaná, nebol určený čas ani miesto jej vykonávania, nebolo jasné, či sa jedná

o činnosť zhodnú alebo len obdobnú s predmetom činnosti zamestnávateľa (tento nebol tieţ

bliţšie špecifikovaný) a v čom mala spočívať zhodnosť, resp. obdobnosť takto vykonávanej

činnosti. Druhý dôvod skončenia pracovného pomeru, ţe ţalobca závaţne porušil pracovnú

disciplínu, keď vo svojej mimopracovnej činnosti vyuţíval poznatky tvoriace obchodné

tajomstvo zamestnávateľa, hoci sa o nich zaviazal zachovávať mlčanlivosť, povaţoval

prvostupňový súd takisto za nedostatočne konkretizovaný. Napokon aj tretí dôvod, ţe

pri opakovanej neplánovanej kontrole sa zistilo nelegálne pouţívanie programov ţalobcom,

na ktoré ţalovaný nemá licencie, čím ho vystavil nebezpečenstvu trestnoprávneho postihu, bol

podľa názoru súdu prvého stupňa nedostatočne skutkovo naformulovaný a navyše bol

v konaní spochybnený. Na základe uvedených dôvodov dospel súd k záveru, ţe okamţité

skončenie pracovného pomeru je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá.

Krajský súd v Trnave uznesením zo 7. marca 2011 sp. zn.

na odvolanie ţalovaného rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom

pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Podľa jeho názoru z okamţitého skončenia

pracovného pomeru bolo zrejmé, ţe dôvodom skončenia pracovného pomeru ţalobcu

u ţalovaného malo byť závaţné porušenie pracovnej disciplíny dostatočne konkretizovaným

konaním ţalobcu. Uloţil prvostupňovému súdu presne a spoľahlivo zistiť existenciu

skutkových dôvodov, ktoré viedli ţalovaného k okamţitému skončeniu pracovného pomeru

ţalobcu, aby sa mohol zaoberať otázkou, či sa ţalobca špecifikovaného konania skutočne

dopustil, a či toto konanie dosiahlo z hľadiska ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka

práce významný stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby dovolací

súd predmetné zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe odvolanie ţalovaného

odmietne a prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdí. V dovolaní namietal

existenciu vád podľa a , teda ţe sa nepodal návrh na začatie konania,

hoci bol podľa zákona potrebný a účastníkovi sa odňala moţnosť konať pred súdom.

Odvolaciemu súdu konkrétne vytýkal, ţe rozhodoval o odvolaní ţalovaného, ktoré nespĺňalo

náleţitosti podania v zmysle ustanovenia § 205 O.s.p, teda konal bez návrhu potrebného

na začatie odvolacieho konania. Ţalovaný podrobné dôvody svojho odvolania doplnil aţ

po uplynutí 15 dňovej lehoty na odvolanie, teda podľa názoru ţalobcu oneskorene. Mal za to,

ţe došlo k neprípustnému predĺţeniu zákonnej odvolacej lehoty a k porušeniu ústavného

práva na spravodlivý proces. Ďalej uviedol, ţe odvolací súd sa s touto jeho námietkou

neprípustnosti tzv. blanketového odvolania vôbec nevysporiadal, preto je jeho rozhodnutie

v tejto časti nepreskúmateľné. Napokon namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom, keď tento povaţoval dôvody v okamţitom skončení pracovného pomeru za

dostatočne skutkovo vymedzené.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu poukázal na správny postup odvolacieho

súdu v danej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), riadne zastúpený (

), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

V danom prípade je dovolanie podané proti zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu.

Toto nevykazuje znaky ani jedného z uznesení uvedených v ustanoveniach vymenovaných

vyššie, keďţe sa nejedná ani o zmeňujúce, ani o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu,

a nejde ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska. Prípustnosť dovolania preto

podľa neprichádza do úvahy.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, či riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi pred súdom konať alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným. Existencia uvedených vád však nebola dovolacím súdom zistená.

Najavo teda nevyšli ani dovolateľom namietané vady v zmysle a

Dovolací súd poznamenáva, ţe prípustnosť dovolania pri uplatnení dovolacích

dôvodov podľa nenastáva samotným tvrdením dovolateľa, ţe napadnuté

rozhodnutie je postihnuté niektorou z týchto vád, ale dovŕši sa aţ vtedy, ak je dovolacím

súdom zistené, ţe predmetné rozhodnutie takouto vadou objektívne trpí.

Dovolateľ v mimoriadnom opravnom prostriedku namieta nedostatok návrhu

na začatie odvolacieho konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ). Robí

tak ale bezdôvodne.

V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, v zmysle ktorej môţe byť

odvolacie konanie začaté iba na návrh účastníka konania. Nedostatok návrhu na začatie

odvolacieho konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania a musí viesť

k zastaveniu odvolacieho konania. V prípade, ţe by odvolací súd tak nepostupoval, zaťaţil by

svoje konanie vadou v zmysle V prejednávanej veci však o takýto prípad

nešlo. Odvolacie konanie bolo začaté doručením odvolania ţalovaného na súd dňa 3. mája

2010. Existoval tu teda konkrétny návrh na začatie odvolacie konania a vada konania podľa

ustanovenia tu preto nie je. Na tom by nič nemenilo ani prípadné

zistenie, ţe odvolanie ţalovaného nemalo všetky zákonom poţadované náleţitosti.

Nedostatok náleţitostí odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2 (ak boli dodrţané podmienky podľa

a ods. 1 ) vedie k odmietnutiu odvolania ( ),

a nie k zastaveniu konania pre nedostatok podmienky konania.

Dovolací súd nepovaţuje za opodstatnené ani ďalšie dôvody dovolania ţalobcu.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náleţitostiach (

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu povaţuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Uplynutím lehoty na podanie odvolania zaniká moţnosť odvolateľa nielen

modifikovať rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania, ktoré

určuje Zákon však nerieši situáciu pre prípad, ak odvolanie nemá

náleţitosti podľa , a teda aké právne dôsledky má odstránenie vád

odvolania (doplnenie dôvodov) odvolateľom aţ po uplynutí odvolacej lehoty, avšak

pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní. Lehota, do ktorej môţe odvolateľ rozširovať

dôvody odvolania, sa vzťahuje na také odvolanie, ktoré má všetky zákonom poţadované

náleţitosti. Táto lehota ale nedopadá na povinnosť súdu dbať o odstránenie vád odvolania

a ustanovenie ani neurčuje lehotu, v ktorej má odvolateľ moţnosť

odstrániť vady podaného opravného prostriedku. Pokiaľ sa v odvolaní vyskytnú vady, je

povinnosťou súdu vyzvať odvolateľa na ich odstránenie, pričom lehotu na odstránenie vady

určuje vo výzve súd ( ), a neustanovuje ju samotné plynutie odvolacej lehoty.

Ak k doplneniu vadného odvolania dôjde do rozhodnutia odvolacieho súdu, je právne

významné, ţe v čase jeho rozhodovania ( v spojení s ) je vada

odstránená. Pritom je irelevantné, ţe k jej odstráneniu došlo aţ po uplynutí 15 dňovej lehoty

na odvolanie (porovnaj J. Krajčo a kolektív, , komentár, V.

aktualizované vydanie, EUROUNION, Bratislava 2010, str. 823, tieţ rozhodnutia uverejnené

v časopise Zo súdnej prace pod č. 53/2006 a č. 25/2009).

V prejednávanej veci bol prvostupňový rozsudok doručený právnej zástupkyni

ţalovaného 21. apríla 2010. Ţalovaný ho napadol odvolaním podaným osobne na súde dňa

3. mája 2010, teda v 15 dňovej lehote, avšak bez bliţšej obsahovej konkretizácie odvolacích

dôvodov podľa ustanovení a , ktoré výslovne označil v odvolaní.

Tieto dôvody odvolania potom špecifikoval podaním z 26. mája 2010, plniac svoj prísľub

v odvolaní, ţe podrobné dôvody odvolania uvedie v osobitnom podaní. Urobil tak síce

po uplynutí odvolacej lehoty, čo je však právne bez významu, pretoţe k ich doplneniu došlo

do rozhodnutia odvolacieho súdu, t. j. do 7. marca 2011. Ţalovaný podaním z 26. mája 2010

rozsah, v akom napadol rozsudok súdu prvého stupňa svojím odvolaním z 3. mája 2010,

nerozširoval. Týmto svojím podaním nemenil ani dôvody svojho odvolania; špecifikoval

v ňom iba dôvody odvolania podľa a , ktorý označil v svojom

odvolaní.

Odvolací súd preto správne pri rozhodovaní o odvolaní ţalovaného na tieto doplnené

dôvody prihliadol. Ak by tak nebol urobil a odvolanie by odmietol z dôvodu, ţe nemá

náleţitosti, odňal by tým ţalovanému moţnosť konať pred súdom, nakoľko v čase

rozhodovania odvolacieho súdu mu boli podrobné dôvody odvolania známe.

Dovolateľ namieta v dovolaní aj výskyt vady podľa ustanovenia § 237 písm. f/

, teda vadu, v dôsledku ktorej mu bola odňatá moţnosti konať pred súdom. Aj v tejto

časti svojho dovolania tak robí ale bezdôvodne. Vadou v zmysle uvedeného ustanovenia sa

totiţ rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných

práv, ktoré mu priznáva, napr. právo na doplnenie alebo opravu

nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania,

robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje

práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod. Povahu odňatia moţnosti

konať pred súdom môţe mať aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

týkajúce sa objasnenia dôleţitých skutkových okolností a s tým súvisiacich právnych záverov.

V posudzovanej veci však uznesenie odvolacieho súdu nie je takouto vadou

postihnuté.

Pokiaľ ţalobca tvrdí, ţe v dovolaním napadnutom uznesení sa odvolací súd

nevyrovnal s argumentmi obsiahnutými v jeho vyjadrení k odvolaniu ţalovaného, čím

povaţuje odôvodnenie uznesenia krajského súdu za nepreskúmateľné, dovolací súd

pripomína, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka

na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý

proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou,

ţe majú význam pre rozhodnutie (). Právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka

konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné

skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutkové a právne závery

odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

a odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho

súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Za porušenie základného práva

zaručeného v v ţiadnom prípade nemoţno

povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, ţe prihliadol na dôvody odvolania

špecifikované v podaní ţalovaného z 26. mája 2010, nakoľko k doplneniu došlo v čase, kedy

odvolací súd o podanom odvolaní ešte nerozhodol. I keď sa krajský súd v rozhodnutí

výslovne nezaoberal námietkou ţalobcu obsiahnutou v jeho vyjadrení k odvolaniu

ţalovaného, ţe podanie z 26. mája 2010 bolo doručené aţ po uplynutí lehoty na odvolanie

a prihliadnutie naň by bolo v rozpore so zákonom, absencia tejto skutočnosti nemala za

následok nedostatočné odôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, keďţe nebola

pre posúdenie veci významná.

Z dovolania ţalobcu napokon vyplýva, ţe má výhrady aj voči právnemu posúdeniu

veci zo strany odvolacieho súdu. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci

ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa

nezakladá procesná vada konania v zmysle Nesprávne právne posúdenie veci

súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie (viď ), samo (prípadne) nesprávne právne

posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237

I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), ním vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobcu

odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s bez toho, aby sa

zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, nakoľko nepodal návrh na ich priznanie ( ,

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júna 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová