Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29CbVO/18/2020

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, proti žalovaným: 1/ Obec Nová Ves, Nová Ves 200, 991 05 Nová Ves, IČO: 00 650 200, zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, 2/ Iňastav, s. r. o., J. Hollého 447/7, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 46 951 369, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy, takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

Žalovanému 1/ voči žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovanému 2/ voči žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 27. 11. 2020 podľa (ďalej len „“) s poukazom na Z. z o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „ZVO“) domáhal vyslovenia neplatnosti Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 19. 12. 2019 medzi žalovaným 1/ ako kupujúcim a žalovaným 2/ ako predávajúcim, Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 08. 06. 2020 a Dodatku č. 2 ku Kúpnej zmluve zo dňa 23.06.2020 z dôvodu rozporu so ZVO.

2. Pred prejednaním veci v jej merite žalobca doručil dňa 27. 04. 2022 súdu podanie, ktorým zobral žalobu späť v celom rozsahu. Svoj procesný postup odôvodnil tým, že podľa § 180 ZVO v znení účinnom do 30. 03. 2022 ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. V danom prípade žalobca rozhodnutím č. XXXXX-XXXX/XXXX-OD/X. zo dňa 01.10.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 10. 2020, skonštatoval, že žalovaný 1/ pri uzatvorení napadnutej zmluvy porušil § 10 ods. 1 ZVO, čím sa súčasne dostal do rozporu s § 10 ods. 2 ZVO, konkrétne s princípmi transparentnosti a nediskriminácie hospodárskych subjektov, keď v dôsledku zvolenej formy kombinácie zmluvných vzťahov, t. j. uzavretím Kúpnej zmluvy dňa 19. 12. 2019 a jej Dodatku č. 1 z 08. 06. 2002 a Dodatku č. 2 z 23. 06. 2020, ktorej predchádzalo uzavretie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. X/XXXX. dňa 12. 11. 2018, v časti týkajúcej sa obstarania bytového domu č. II SO 03 a technickej vybavenosti, nepostupoval podľa ZVO, pričom uvedené porušenia ZVO mali vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko došlo k zadaniu zákazky bez použitia postupov verejného obstarávania konkrétnemu hospodárskemu subjektu bez realizácie riadnej hospodárskej súťaže, za čo sa žalovanému 1/ ukladá pokuta v celkovej výške 22 372,24 €. Žalobca tak podľa vlastného vyjadrenia dôvodne podal žalobu o určenie neplatnosti zmluvy na základe zákonnej povinnosti podľa § 180 ZVO. Podľa žalobcu je účelom § 180 ZVO zabrániť plneniu zo zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody uzatvorenej v rozpore so ZVO, t. j. čerpaní

verejných prostriedkov spôsobom, ktorý nebol výsledkom riadnej hospodárskej súťaže a súčasne slúži ako výchovný prostriedok, ktorý má za cieľ napraviť protiprávny stav a poučiť verejného obstarávateľa súdnou autoritou rešpektovať zákon. Uvedené priamo korešponduje s novelou zmeneným znením § 180 ods. 1 ZVO, podľa ktorého od 31.03.2022 je povinnosťou úradu v prípade zistenia rozporu so zákonom pri uzatvorení alebo zmene zmluvy, koncesnej zmluvy či rámcovej dohody, podať návrh na určenie jej neplatnosti v tom prípade, ak predmet zmluvy nebude v celom rozsahu splnený.

3. Žalobca ďalej poukázal na v znení , ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní s účinnosťou od 31. 03. 2022, podľa ktorého je povinnosťou úradu v prípade zistenia rozporu so zákonom pri uzatvorení alebo zmene zmluvy, koncesnej zmluvy či rámcovej dohody, podať návrh na určenie jej neplatnosti v tom prípade, ak predmet zmluvy nebude v celom rozsahu splnený. V nadväznosti na túto zmenu novela v prechodných ustanoveniach upravila povinnosť úradu, cit.: „Ak úrad podal podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 návrh podľa a vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo podaný návrh neplní svoj účel, úrad vezme návrh späť.“ Zo skutočností deklarovaných žalovaným 1/ na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie súčinnosti zo dňa 22.02.2022 vyplýva, že predmet zmluvy bol skolaudovaný dňa 11. 12. 2019 rozhodnutiami stavebného úradu O. č. spisu 62/2019, SÚS-XXXXX/XXXX zo dňa 11.12.2019, č. spisu XX/XXXX, SÚS-XXXXX/ XXXX zo dňa 04.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.11.2019 a č. spisu XX/XXXX, SÚS-XXXXX/ XXXX zo dňa 05.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2019 ako nájomný bytový dom pozostávajúci z osemnástich bytových jednotiek. Za účelom zaplatenia dohodnutej ceny bytov uzatvoril žalovaný 1/ so Štátnym fondom rozvoja bývania Zmluvu o úvere č. XXX/XX/XXXX zo dňa 17. 07. 2018 o výške 418 620 €, úver je žalovaným 1/ doposiaľ splácaný, čo preukázal výpisom z účtu. Na základe Zmluvy č. XXXX-PRB/XXXX zo dňa 19.07.2018 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky bola žalovanému 1/ poskytnutá dotácia v celkovej výške 418 620 €, ktorej účelom je obstaranie nájomných bytov a na základe Zmluvy č. XXXX-PRB/XXXX. zo dňa 19.07.2018 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky poskytnutá dotácia v celkovej výške 18 830 €, ktorej účelom je obstaranie technickej vybavenosti. Podľa LV č. XXX, katastrálne územie U. je vlastníkom bytového domu pozostávajúceho z osemnástich bytových jednotiek žalovaný 1/. Možno konštatovať, že prevodom vlastníckeho práva k predmetu zmluvy zo žalovaného 2/ na žalovaného 1/ došlo k splneniu účelu zákazky, ktorým bola výstavba bytového domu. S ohľadom na novelu ZVO žalobca dospel k záveru, že v danom prípade došlo k splneniu predmetu zmluvy, čím je založená povinnosť úradu ako žalobcu podľa ZVO zobrať späť dôvodne a ex lege podaný návrh na určenie neplatnosti zmluvy.

4. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

7. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovaným späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení bez posúdenia postoja žalovaných k späťvzatiu žaloby, keďže ich prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle bez právneho významu.

8. Žalobca v späťvzatí žaloby súčasne navrhol, aby o trovách konania súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania neprizná s poukazom na . Žalobca poukázal na právnu úpravu, podľa ktorej bolo jeho povinnosťou podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy a z dôvodu zmeny právnej úpravy, si rovnako musel splniť povinnosť pristúpiť k späťvzatiu žaloby, ktorá mu takúto povinnosť stanovila v v kontexte ZVO v znení účinnom od 31. 03. 2022. Podľa žalobcu nemožno konštatovať, že procesne zavinil zastavenie konania, pretože späťvzatie žaloby nie je svojvoľným postupom žalobcu, ale zákonodarcu, ktorý mu túto povinnosť stanovil priamo zákonom o verejnom obstarávaní. Žalobca má za to, že preukázal, že žalobu podal dôvodne, pričom splnil svoju zákonnú povinnosť a domnieva sa, že z uvedených dôvodov, a to bez ohľadu na výsledok súdneho

konania, by práve nepriznanie trov stranám sporu bolo možné považovať za primerané, spravodlivé a účelné. Uvedené skutočnosti, najmä ex lege povinnosti úradu podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy a aj novelou ZVO danej povinnosti zobrať žalobu späť, sú podľa názoru žalobcu takými dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré umožňujú trovy konania stranám sporu nepriznať.

9. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Súd s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdnych autorít (viď. napr. Nález Ústavného súdu SR spis. zn. -60 z 02.04.2020, rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike, sťažnosť č. 9815/10), umožnil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ vyjadriť sa k návrhu žalobcu na rozhodnutie o trovách a k prípadnej aplikácii .

13. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby, doručenom súdu dňa 19. 05. 2022 uviedol, že sa nestotožňuje s návrhom žalobcu v časti náhrady trov konania podľa . Ako dôvod uviedol, že žalobca okrem podanej žaloby Rozhodnutím č. XXXXX-XXXX/XXXX-OD/X . zo dňa 01.10.2020 udelil žalovanému 1/ pokutu podľa ZVO v likvidačnej výške 22 372,24 € za rovnaký skutok, ako sa vedie žaloba. Podľa Smernice Európskeho Parlamentu a rady 2007/66/ES z 11.12.2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmavania v oblasti zadávania verejných zákaziek ES, nemôže byť ako dôsledok porušenia verejného obstarávania viacnásobné trestanie, a to vo forme sankcie, ktorá bola žalovanému 1/ uložená a zároveň aj podanie žaloby s cieľom zneplatniť zmluvný vzťah. Tým, že žalobca požaduje nepriznať náhradu trov konania, ktoré žalovanému 1/ vznikli, dochádza dokonca k trojnásobnému sankcionovaniu vo forme pokuty, neplatnosti zmluvy a úhrady trov, ktoré by žalovanému 1/ bez správania žalobcu neboli vznikli. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že žalobca ako štátny orgán mal prihliadať na princíp priameho účinku práva EÚ, nakoľko smernica vo vnútroštátnom akte vo svojom znení dvojitého postihu ( a ZVO) nebola transponovaná štátom správne, a tak vznikol jej priamy účinok. Ak teda žalobca porušil a neprihliadol na uvedenú smernicu a napriek sankcii aj podal žalobu, ktorú podať už nemal, musí znášať svoje procesné kroky, ktoré spôsobili zastavenie konania a medzi následky patrí aj náhrada trov konania žalovanému 1/. Samotná zmena zákona bola možno práve vyvolaná jeho predchádzajúcou nesprávnou formuláciou, ktorú mohol žalobca práve použitím práva EU riešiť už pred podaním žaloby a tým sa jej úplne vyhnúť.

14. Žalovaný 2/ výzvu súdu doručovanú s podaním žalobcu prevzal dňa 01. 06. 2022, na túto však nereagoval.

15. Súd prvej inštancie na úvod odôvodnenia svojho rozhodnutia o trovách konania uvádza, že v sporových konaniach vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda tzv. zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu, ku ktorému súd nedospel z dôvodu späťvzatia žaloby. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. alebo ). Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká

jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (pozri , Komentár, autorov doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., vyd. C. H. Beck v Prahe 2016, str. 934).

16. V súvislosti s požiadavkou žalobcu na nepriznanie náhrady trov konania pre dôvody hodné osobitného zreteľa súd poznamenáva, že pred tým, než všeobecný súd dospeje k záveru o potrebe aplikácie ustanovenia , je potrebné ustáliť otázku procesného úspechu, resp. zavinenia v posudzovanej veci, keďže účelom tohto ustanovenia je odstránenie neprimeranej tvrdosti voči strane sporu, ktorá nemala v konaní úspech (v tejto veci ktorá zavinila zastavenie konania) v záujme dosiahnutia spravodlivosti (analog. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. z 27. augusta 2020)

17. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti zmluvy na základe ustanovenia ZVO účinného do 30. 03. 2022. V súdenej veci išlo o žalobu v zmysle , pričom vnútroštátna úprava rozšírila nad rámec požiadaviek revíznych smerníc (Smernica európskeho parlamentu a rady 2007/66/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS) okruh aktívne legitimovaných subjektov na podanie žaloby na určenie neplatnosti zmluvy v o Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie ( o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy) a zároveň v ustanovení ZVO upravila špecifické podmienky pre podanie žaloby. Žalobca podľa ZVO účinného do 30. 03. 2022 bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby len v prípade, ak pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa v rozpore s týmto zákonom (teda v rozpore so ZVO), uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, a len v prekluzívnej lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia. Na rozdiel od predchádzajúcej vnútroštátnej úpravy možnosti úradu podať takúto žalobu (), išlo o právnu povinnosť žalobcu na podanie žaloby, viazanú na podmienku zistenia rozporu postupu pri uzatvorení zmluvy so ZVO pri výkone dohľadu a lehotu jedného roka od uzatvorenia zmluvy. Dňa 31. 03. 2022 novelou ZVO () bola upravená aj súdna ochrana vo verejnom obstarávaní tak, že v prípade súdnych konaní začatých na návrh úradu podaného do 30. marca 2022, podľa sa použijú ustanovenia a a v znení účinnom od 31. marca 2022 (prechodné ustanovenie veta prvá ZVO), a ak úrad podal podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 návrh podľa a vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo podaný návrh neplní svoj účel, úrad vezme návrh späť ( ZVO). Nové znenie ustanovenia ZVO upravilo tiež ďalšiu podmienky pre podanie žaloby úradom, ktorá musí byť splnená súčasne, a to, že predmet zmluvy nie je v celom rozsahu splnený, cit.: „Ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa v rozpore s týmto zákonom uzavrie alebo zmení zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu a zároveň predmet zmluvy nie je v celom rozsahu splnený, v lehote jedného roka odo dňa uzavretia alebo zmeny zmluvy podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom“.

18. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu voči žalovaným späť, primárne procesne platí, že zavinil zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, pretože v prípade zastavenia sa neposudzuje dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej. Rozhodnutie súdu o zastavení konania je charakterom procesným rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, nie rozhodnutím meritórnym (vec súd meritórne neposudzuje). Pri rozhodovaní o trovách konania v prípade zastavenia konania je právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Záver o dôvodnosti podania žaloby, tak ako ho konštatuje žalobca, v tomto štádiu konania v prejednávanej veci nie je možné prijať, nakoľko vec nebola prejednaná meritórne, zo správania žalovaných nevyplýva, že žalobu považovali za dôvodnú, naopak, žiadali ju zamietnuť. Naviac žalobca tak ani neodôvodňuje späťvzatie žaloby, svoj procesný postup odôvodňuje zmenou právnej úpravy s tým, že podľa žalobcu späťvzatie žaloby nie je výsledkom postupu žalobcu, ale zákonodarcu.

19. V tomto štádiu konania nie je možné konštatovať, že žalobca dôvodne podal žalobu len z dôvodu existencie jeho vlastného rozhodnutia v správnom konaní, v ktorom deklaroval porušenie ZVO. Pokiaľ podľa ustanovenia § 180 ZVO účinného do 30. 03. 2022 bol žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby len v prípade, ak pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistil, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore so ZVO, uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú

dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, splnenie procesných podmienok pre podanie žaloby by bolo predmetom posúdenia vo veci samej a k záveru žalobcu o dôvodnosti podania žaloby v tomto štádiu konania už len z uvedených dôvodov nie je možné dospieť. Nie je ani možné prijať záver, že žalobca podal žalobu dôvodne len z dôvodu existencie jeho vlastného rozhodnutia v správnom konaní, nakoľko ani jeho existencia neznamená bez ďalšieho úspech žalobcu v spore a „automatické“ vyhlásenie zmluvy za neplatnú súdom. Z uvedených dôvodov má súd prvej inštancie za to, že je potrebné pričítať zavinenie zastavenia konania podľa žalobcovi. V takom prípade by patril nárok na náhradu trov zastaveného konania žalovaným.

20. Súd následne na návrh žalobcu skúmal, či v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovaným, ktorí procesne nezavinili zastavenie konania. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Ustanovenie zakladá moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky aplikácie právnych noriem, upravujúcich náhradu trov konania vychádzajúcich zo zásady úspechu vo veci alebo zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie, ak okolnosti posudzovanej veci alebo okolnosti na strane účastníkov konania sú natoľko výnimočné, že na nich je potrebné brať zreteľ pri rozhodovaní o povinnosti strany nahradiť trovy konania protistrany. Jeho aplikácia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a vždy musí mať výnimočný charakter a musí sa vykladať reštriktívne. Výklad dôvodov osobitného zreteľa zákon nešpecifikuje, ponecháva ho na súdnu prax. Súd je povinný skúmať, či v prejednávanej veci existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Z uvedených dôvodov preto ustálená judikatúra vyžaduje riadne vysvetlenie myšlienkového postupu súdu v odôvodnení rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania. Strane sporu, ktorá mala vo veci úspech (aj analogicky ktorá nezavinila zastavenie konania), nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody (viď. Nález Ústavného súdu SR, spis. zn. ). Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci (charakter konkrétneho konania alebo konkrétnej procesnej situácie), ako aj v okolnostiach týkajúcich sa strany.

21. Súd prvej inštancie sa preto zaoberal otázkou, či dôvod späťvzatia žaloby, ktorý uvádza žalobca (zmena právnej úpravy a skutkové okolnosti spočívajúce v splnení zmluvy v celom rozsahu v čase nadobudnutia účinnosti , kedy žaloba neplní svoj účel) môže byť kvalifikovaný ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo spravodlivé žalovaným nepriznať nárok na náhradu trov konania, protiargumentáciou žalovaného 1/ a ich vyhodnotením dospel k týmto záverom:

22. Napriek tomu, že je nesporné, že zmena právnej úpravy s účinnosťou od 31. 03. 2022 má vplyv na konania začaté pred účinnosťou novely, nie je ju možné vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je namieste nepriznať žalovaným náhradu trov konania, len paušálne. Vzhľadom na postavenie žalobcu ako ústredného orgánu štátnej správy pre verejné obstarávanie a orgánu dohľadu, ktorý je s poukazom na SR oprávnený a povinný konať iba na základe , v jej medziach, ale súčasne v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a zákon účinný do 30. 03. 2022 mu ukladal povinnosť žalobu za splnenia konkrétnych podmienok podať (zistenie porušenia ZVO pri výkone dohľadu a dodržanie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby); a následne mu uložil v ZVO povinnosť v prípade návrhov podaných podľa ZVO do 30. 03. 2022 zobrať späť žalobu v prípade, ak vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo podaný návrh neplní svoj účel, žalobca zobral žalobu späť zo zákonných dôvodov, keďže takáto žaloba neplní svoj účel (ochrana a obnovenie súťaže na danú zákazku). Právny dôvod procesného postupu -napadnutá zmluva a jej dodatky boli v čase nadobudnutia účinnosti zmeny právnej normy splnené v celom rozsahu - nie je sporný a vyplýva už v tomto štádiu konania zo spisu. Opísané skutkové a procesné okolnosti je potrebné

kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti pre nepriznanie náhrady trov konania. Ak uložil žalobcovi v ZVO v prípade návrhov podaných podľa ZVO do 30. 03. 2022 zobrať späť žalobu v prípade, ak vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo podaný návrh neplní svoj účel, žalobca zobral žalobu späť zo zákonných dôvodov ( ZVO v spojení s SR), ktoré je potrebné kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa na výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovaným.

23. Zohľadňujúc všetky uvedené okolnosti potom súd o trovách konania tak vo vzťahu žalobca - žalovaný 1/, ako aj žalobca - žalovaný 2/ rozhodol, že im nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. V prípade trov konania žalovaného 2/ je potrebné uviesť, že si navyše nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnil, z obsahu spisu mu nevyplýva vznik trov. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, spis. zn. ).

24. Čo sa týka argumentácie žalovaného 1/ súd dospel k záveru, že ani okolnosti uvádzané vo vyjadrení k rozhodnutiu o trovách neodôvodňujú iný záver. Žalovaný 1/ namieta, že žalobca žiadal vysloviť neplatnosť napadnutej zmluvy a jej dodatkov napriek tomu, že udelil žalovanému 1/ pokutu podľa § 182 ZVO za rovnaký skutok ako sa vedie žaloba. Podľa Smernice Európskeho Parlamentu a rady 2007/66/ ES z 11.12.2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, nemôže byť ako dôsledok porušenia verejného obstarávania viacnásobné trestanie, a to vo forme sankcie, ktorá bola žalovanému 1/ uložená a zároveň aj podanie žaloby s cieľom zneplatniť zmluvný vzťah a tým, že žalobca požaduje nepriznať náhradu trov konania dochádza dokonca k trojnásobnému sankcionovaniu. Podľa žalovaného 1/ tým, že žalobca neprihliadol na priamy účinok smernice, podal žalobu, ktorú už podať nemal a preto musí znášať procesné kroky, ktoré spôsobili zastavenie konania, aj náhradu trov konania žalovanému 1/. K uvedenej argumentácii súd uvádza, že je pravdou, že v prípade žalôb podaných žalobcom podľa § 180 ZVO vnútroštátna norma neupravovala do 31. 03. 2022 žiadne aspekty, ktoré upravoval ods. 21 a nasl. recitálu Smernice európskeho parlamentu a rady 2007/66/ES, čo ale podľa názoru súdu nezbavovalo žalobcu povinnosti podať žalobu za splnenia konkrétnych podmienok vzhľadom na postavenie žalobcu a SR, ak mu zákon účinný do 30. 03. 2022 ukladal povinnosť žalobu za splnenia konkrétnych podmienok podať. Z obsahu spisu vyplýva existencia rozhodnutia v správnom konaní deklarujúca porušenie ZVO žalovaným 1/ pri zadaní zákazky, ako aj existencia Vyjadrenia žalovaného 1/ ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy zo dňa 22. 09. 2020, kde vyjadril súhlas so všetkými skutočnosťami zistenými žalobcom pri preskúmavaní úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy a aj súhlas s uložením pokuty. Zohľadnenie týchto skutkových okolností, bez možnosti prijať záver o dôvodnosti žaloby za zmeneného právneho stavu, keď žalobcovi po začatí konania vznikla zákonná povinnosť zobrať žalobu podanú do 30.03.2022 späť ak neplní svoj účel, podľa názoru súdu práve taktiež svedčí v prospech aplikácie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvodné nepriznať žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (, ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, 364 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).