Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-511-2014.pdf
PDF · 83.93 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/511/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., M. č. XXXX/X, právne zastúpený: JUDr. Milan Kuhajda, advokát, so sídlom Piešťany, Vajanského č. 54, proti odporcovi: Obec Prašník, so sídlom Prašník č. 93, IČO: 00 312 894, o určenie hranice medzi pozemkami, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 11C/152/2010-51 zo dňa 7. mája 2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa. O trovách rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 154 ods. 1, § 80 písm. c), § 90 a § 91 ods. 2 O.s.p. Vecne prvostupňový súd argumentoval tým, že v prejednávanej veci sa v návrhu navrhovateľ proti odporcovi domáha určenia hraníc medzi pozemkami, ktoré sú v (spolu)vlastníctve navrhovateľa a odporcu, pričom sporným je, na koho pozemku sa nachádza murovaný plot. Súd bol toho názoru, že otázka vecnej legitimácie účastníkov konania, ktorá má hmotnoprávny charakter presahuje poučovaciu povinnosť súdu (§ 5 O.s.p.) a procesný postup odstraňovania vád podania. Je potrebné tiež poznamenať, že riadne označenie účastníkov konania ako nositeľov práv (povinností) predmetu konania, je hmotnoprávnou podmienkou podaného návrhu o určenie vlastníckeho práva, pričom uplatnenie práva je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si účastník konania (navrhovateľ) zvolil, a za ktorý nesie sám zodpovednosť prejavujúcu sa napokon v zamietnutí jeho návrhu. Ako súd zistil z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní dňa 16.04.2014 a z LV č. XXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom pre kat. úz. F., zastavané plochy a nádvoria o 777 m2 a dom so súpisným číslom XXX sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a F. O., nar.: XX.XX.XXXX, bytom W., W.. XX v podiele 1/2. Okruh účastníkov konania v prípade tzv. vecnoprávnych návrhov (týkajúcich sa vecných práv) právna teória nazýva tzv. núteným procesným spoločenstvom. Priamo zo zákona je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Existencia spoločenstva je v tomto prípadne vynútená hmotnoprávnou úpravou. V prípade núteného procesného spoločenstva sa vyžaduje, aby v konaní vystupovali všetci účastníci konania, na ktorých sa rozsudok bude vzťahovať. Teda všetci, ktorým svedčí hmotné právo. V prípade, ak účastníkom konania nie sú všetci hmotnoprávni účastníci, návrh je potrebné z hľadiska nedostatku legitimácie zamietnuť. Ako sám navrhovateľ potvrdil a vyplýva to i z LV č. XXX, nehnuteľnosti evidované na tomto liste vlastníctva patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa i F. O.. Navrhovateľ však podielového spoluvlastníka do návrhu nezahrnul, pričom bol povinný, keďže navrhovaný výrok rozsudku súdu by sa vzťahoval i na neho a dopadal by i na jeho (spolu)vlastnícke práva. Spoluvlastník má preto právo sa konania zúčastniť a konať pred súdom. Ak na strane spoluvlastníkov nedôjde k dohode, že budú vystupovať na jednej strane ako navrhovatelia, musí sa navrhovateľ ako spoluvlastník domáhať návrhom nárokov voči odporcovi i ďalšiemu spoluvlastníkovi, ktorý tak bude vystupovať na strane odporcu. Tento závažný nedostatok návrhu môže navrhovateľ
odstrániť i v priebehu konania (Ro NS ČR zo dňa 3. septembra 2002, sp. zn.: 22Cdo 2794/2000), čo sa však nestalo. Keďže ide o hmotnoprávnu podmienku, súd nemohol o tomto nedostatku navrhovateľa poučiť, o to viac, keď má právneho zástupcu, ktorá skutočnosť priamo vylučuje použitie § 5 O.s.p. Ak by súd o tomto nedostatku navrhovateľa poučil, zasiahol by do rovnakého postavenia účastníkov pred súdom, čo sa nepripúšťa (§ 18 O.s.p.). S poukazom na nesplnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a v tejto súvislosti nepovažoval za potrebné, aby súčasne takýto návrh preskúmaval po vecnej stránke a vyjadroval sa ku ďalším skutočnostiam prednesenými účastníkmi na pojednávaniach. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keďže plne úspešný odporca si neuplatnil náhradu trov konania, súd mu ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody označil dôvody obsiahnuté v § 205 ods. 2 písm. f), h) O.s.p. Navrhovateľ poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti má v spoluvlastníctve so svojím bratom, každý s podielom 1/2, pričom ich správu podľa ústnej dohody v plnom rozsahu vykonáva navrhovateľ, čo súd vôbec neskúmal. Súd prvého stupňa mal o nútenom procesnom spoločenstve účastníkov poučiť, poukazujúc na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010. V konaní súdu prvého stupňa tak došlo k vade, v dôsledku ktorej bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Súd postupoval procesne nesprávne, keď pojednávanie dňa 05.10.2011 odročil na neurčito za účelom znaleckého dokazovania, toto uznesenie nezrušil, znalecké dokazovanie nevykonal. Ak súd zistil nedostatky vecnej legitimácie, mal účastníkom uviesť už na prvom pojednávaní, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci a nemusel pojednávanie odročovať na neurčito. Súd pochybil, keď sa neriadil ust. § 118 ods. 2 O.s.p., ktorého účelom je predvídateľnosť postupu a rozhodnutia súdu a umožnenie účastníkom konania vyjadriť sa k všetkým podstatným skutočnostiam, navrhnúť a predložiť dôkazy a tým posilniť právo účastníka na spravodlivé súdne konanie. Postupom súdu prvého stupňa bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, čo predstavuje vadu konania zakladajúcu prípustnosť odvolania v zmysle § 205 ods. 1 písm. a) O.s.p., poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 6/1998 a sp. zn. 3 Cdo 87/2006. Navrhovateľ k odvolaniu priložil čestné prehlásenie F. O., nar. XX.XX.XXXX., spoluvlastníka predmetných nehnuteľností, podľa ktorého správu uvedených nehnuteľností vykonáva jeho brat U. O.. F. O. bol uzrozumený o prebiehajúcom súdnom spore, s postupom správcu ako spoluvlastník vyslovil súhlas. V prípade potreby sa pripája ku konaniu na strane navrhovateľa.
Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je v časti namietaného tzv. prekvapivého rozhodnutia dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi, vyplýva z toho mimo iného to, že pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa môže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v odvolaní označil, nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch uvedených v § 212 ods. 2 O.s.p. (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť k vadám, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, i keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí vždy rešpektovať procesno-právne vady konania pred súdom prvého stupňa, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu k možnosti nesprávnosti výsledku konania. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr. II.ÚS 102/04, NS SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.
Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou navrhovateľa, ktorý dôvodne namietal, že súd prvého stupňa v priebehu konania neoboznámil navrhovateľa s tým, že nepovažuje za preukázanú jeho aktívnu legitimáciu, čím opomenul aplikáciu § 118 ods. 2 O.s.p., navrhovateľovi tak bola odňatá možnosť v priebehu konania zaujať postoj k tejto úvahe súdu, navrhnúť a predložiť relevantné dôkazy, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
Podľa § 100 ods. 1 veta tretia O.s.p. počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.
Cit. ust. § 100 ods. 1 veta tretia O.s.p. bolo zavedené novelou O.s.p. zák. č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008. Cieľom zákonodarcu, ako to vyplýva z dôvodovej správy, bolo vytvoriť priestor účastníkom na náležitú právnu argumentáciu k právnemu posúdeniu veci súdom a garantovať, že nedôjde k tzv. prekvapivému rozhodnutiu. Je pravdou ale, že cit. ust. dáva súdu iba možnosť účastníkom uviesť ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci a nezakotvuje povinnosť súdu pred rozhodnutím vo veci samej uviesť ako vec právne posúdi. Potreba účastníkom uviesť ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností súdu javí právne posúdenie veci bude závisieť od starostlivého posúdenia okolností každého jednotlivého prípadu. Oboznámiť účastníkov ako sa súdu javí právne posúdenie veci, aby sa predišlo prekvapivému nepredvídateľnému posúdeniu veci súdom, sa potom bude žiadať najmä v prípadoch, ak navrhovateľ vôbec neuvedie právnu kvalifikáciu žalobou uplatňovaného nároku ani odporca svojej obrany, príp. vec nesprávne právne kvalifikujú. Platí pritom, že účastník nie je povinný uviesť právnu kvalifikáciu žalobou uplatňovaného nároku (§ 79 O.s.p.) resp. obrany, keďže platí zásada „iura novit curia", v zmysle ktorej súd musí k v konaní tvrdeným a preukázaným skutočnostiam priradiť príslušné hmotnoprávne normy.
V zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.
Obdobné dôvody s cieľom predchádzať prekvapivým a nepredvídateľným rozhodnutiam viedli zákonodarcu v už cit. novele k prijatiu i cit. § 118 ods. 2 O.s.p. Z dôvodu predvídateľnosti postupu súdu a tým aj práva na spravodlivý súdny proces tu bola zakotvená povinnosť sudcu uviesť účastníkom rozsah sporných a nesporných skutočností a dokazovania. Toto oboznámenie má prebehnúť po úvode prvého pojednávania. Účastníkovi konania má tým byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie - realizáciu svojich procesných oprávnení. Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosti rozhodnutia súdu sú totiž súčasťou právnej istoty - pojmového znaku právneho štátu.
Ako to vyplýva z obsahu zápisníc z pojednávaní vo veci prvostupňový súd si povinnosť v zmysle cit. § 118 ods. 2 O.s.p. nesplnil a účastníkov neinformoval o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, ani ich neinformoval v zmysle § 100 ods. i O.s.p. ako sa mu javí právne posúdenie veci. Postup súdu prvého stupňa je potrebné hodnotiť ako nesústredený a nekonzistentný, nakoľko v prípade
jeho záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nebolo dôvodné pojednávanie odročovať za účelom znaleckého dokazovania, ale bolo možné vo veci rozhodnúť na prvom pojednávaní.
Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
S poukazom na uvedené je zrejmé, že pokiaľ prvostupňový súd nesplnil zákonom uloženú povinnosť postupovať v zmysle cit. ust. § 118 ods. 2 O.s.p., ale ani vzhľadom na okolnosti daného prípadu potrebu postupovať v zmysle cit. § 100 ods. 1 O.s.p., v dôsledku čoho vydal pre účastníkov nepredvídateľné a prekvapivé rozhodnutie, čo im bránilo v konaní náležite argumentovať, odňal tým účastníkom možnosť konať pred súdom. Táto procesná vada je odstrániteľná len zrušením rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom k nej došlo. Obdobné stanovisko opakovane zaujal i Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo 236/2010 a sp. zn. 3MCdo 18/2010. V dôsledku toho odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd na záver dodáva, že inštitút vstúpenia do konania ďalšieho účastníka upravuje § 92 ods. 1 O.s.p., ktorého aplikácia pre odvolacie konanie je v zmysle § 216 ods. 1 O.s.p. vylúčená, t.j. návrh na vstúpenie ďalšieho účastníka do konania možno podať len v konaní pred súdom prvého stupňa, v odvolacom konaní takýto návrh podať nemožno, preto bude prvoradou úlohou súdu prvého stupňa vysporiadať sa s podaním F. O. zo dňa 23.05.2014 na č.l. 56.
Následne bude povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní nariadiť vo veci pojednávanie, na ktorom odstráni vytknuté procesné nedostatky, riadiac sa ust. § 100 ods. 1 a § 118 ods. 2 O.s.p., poskytne priestor účastníkom na argumentáciu, zodpovedať všetky relevantné právne otázky, na ktoré bolo poukázané vyššie, v prípade potreby doplniť dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotiť, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.