Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20Cpr-7-2021.pdf
PDF · 91.38 KB
Case nature
Subarea
20Cpr/7/2021
Uznesenie
Okresný súd Poprad v právnej veci žalobkyne A. B. C., D. E., nar. X.X.XXXX, bytom F. G. XX, zastúpenej JUDr. Silviou Kollárovou, advokátkou so sídlom Levoča, Štúrova 29, IČO: 42 027 047, proti žalovanému Poľnohospodárske družstvo „Goral“ 059 78 Veľká Franková, so sídlom Veľká Franková 124, IČO: 00 617 741, zastúpený JUDr. Ivetou Pálfy Fabianovou, advokátkou so sídlom v Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 5, IČO: 42 241 481, o obnovu konania, takto
rozhodol:
Žalobu na obnovu konania o d m i e t a.
Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 25.6.2021 sa žalobkyňa domáhala povolenia obnovy konania vedeného Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 20Cpr/23/2017 o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a zrušenia rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20Cpr/23/2017-102 zo 16.2.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoPr/4/2018 a zrušenia uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 20Cpr/23/2017 z 26.6.2020 a priznania trov konania. Podanú žalobu odôvodnila čl. 46 ods. 1, 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a tým, že dňa 21.7.2017 podala na Okresný súd Kežmarok žalobu zo dňa 18.7.2017, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Po postúpení veci kauzálne príslušnému Okresnému súdu Poprad tento rozsudkom zo dňa 16.2.2018 pod č.k. 20Cpr/23/2017-102, žalobu zamietol. Krajský súd Prešov rozsudkom sp. zn. 18CoPr/4/2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Podľa žalobkyne je daný dôvod obnovy konania podľa ust. § 397 písm. a), b) Civilného sporového poriadku, nakoľko 1- žalobu podala ako fyzická osoba, 2- nebola predvolaná na pojednávania a súd vo veci rozhodol bez jej prítomnosti, 3- podľa spisu sp. zn. 20Cpr/23/2017 súd druhej inštancie preveroval doručovanie žalobkyni a podľa vlastného tvrdenia od okamžitého skončenia pracovného pomeru nemala sama prístup k elektronickej dátovej schránke, ktorú osobne nemá zriadenú ani aktivovanú, 4- senát súdu druhej inštancie nepreveroval tvrdenia žalobkyne o tom, že pokiaľ podala žalobu ako fyzická osoba, mali jej byť predvolania doručované v listinnej podobe, nakoľko o tento spôsob doručovania žiadala, 5- žalobkyňa nemá a nemala aktivovanú elektronickú dátovú schránku, k tejto mala prístup len ako predseda družstva a po okamžitom skončení pracovného pomeru k tejto nemala prístup, 6- nebolo dostatočne preverené zastúpenie žalovaného advokátkou, 7- súd prvej inštancie a súd druhej inštancie vecne, právne ani skutkovo dôsledne nepreverili vec, rozhodli predčasne, jednostranne, účelovo a neobjektívne, odmietli žalobkyni spravodlivosť a prístup k súdu.
V doplnení žaloby doručenom dňa 20.7.2021 žalobkyňa namietla plnomocenstvo udelené H. I. zvolenej právnej zástupkyni žalovaného a zastúpenie zvolenej advokátky advokátskou koncipientkou.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril a uviedol, že žaloba nespĺňa základný predpoklad pre vyhovenie. Poukázala na to, že žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli závažné v takom rozsahu, aby mohli zmeniť výsledok sporu vedeného pod sp. zn. 20Cpr/23/2017 a k žalobe neboli priložené dôkazy, ktoré nemohli byť predložené v pôvodnom konaní. Podľa žalovaného žalobkyňa bola v konaní vedenom pod sp. zn. 20Cpr/23/2017 riadne vyzvaná na uplatnenie svojich práv, vrátane procesného útoku a procesnej obrany, podania jej boli riadne a včas doručené a to, že si nepreberala poštu nie je dôvod na pripustenie obnovy konania. Napriek tomu, že žalobkyňa odôvodnila žalobu ust. § 397 písm. a), b) Civilného sporového poriadku, existenciu týchto dôvodov nepreukázala. Mimoriadne opravné prostriedky by pritom mali byť nie len odôvodnené, ale mali by sa opierať o náležité a s vecou súvisiace právne argumenty, nakoľko by sa mali uplatňovať len v odôvodnených a výnimočných prípadoch. Poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom Okresným súdom Kežmarok pod sp. zn. 9T/32/2019 bola žalobkyňa rozsudkom zo dňa 16.12.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 2To/12/2020 zo dňa 23.2.2021, právoplatne uznaná vinnou, a teda ani zo strany Okresného súdu Poprad ani zo strany Krajského súdu Prešov nedošlo k pochybeniu. Žalovaný súčasne namietol, že žalobkyňa opiera žalobu o to, že bola vylúčená z členstva v družstve, avšak túto skutočnosť nemožno spojiť s pôvodným konaním o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Konštatuje, že hoci v žalobe sú síce formálne uvedené dôvody podľa § 397 písm. a), b) C.s.p., avšak tieto nie sú nijako preukázané, na žalobu o obnove konania to nie postačujúce. Žaloba je síce obsiahla spolu s jej doplnením, avšak žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tom, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ani nebolo ničím preukázané, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a taktiež ničím nebolo preukázané, že argumenty uvedené v žalobe môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Na to, aby mohla byť prípustná žaloba o obnovu konania je nevyhnutné dôsledne preukázať podmienky ust. § 397 C.s.p., ale zároveň je nevyhnutné splniť aj druhú podmienku, teda že je to schopné privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa opomenula, že žalobou o obnovu konania nie je možné domáhať sa nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania. Žaloba sa neopiera o jediný nový listinný dôkaz, obsahom je posudzovanie procesných otázok a argumenty uvádzané žalobkyňou nie sú ničím podložené. Namietol, že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia, lebo argumenty v žalobe o povolenie obnovy konania oprela o argumenty s pôvodnou vecou nesúvisiace a zároveň neuniesla dôkazné bremeno, lebo nepredložila ani jeden relevantný dôkaz, ktorý je požadovaný Civilným sporovým poriadkom k tomu, aby súd mohol žalobe o povolenie obnovy konania vyhovieť. Navrhla žalobu zamietnuť.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
4. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že o dôvode pre obnovu konania sa dozvedela v januári roku 2021, kedy oslovila svoju právnu zástupkyňu pri riešení iných záležitostí so žalovaným.
5. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 20Cpr/23/2017 súd zistil, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 15.6.2017 je neplatné. Žalobkyňa uviedla, že na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.12.1995 bola ako účtovníčka zamestnancom žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 15.6.2017 okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať v tom, že dňa 8.5.2017, 9.5.2017 a 10.5.2017 žalobkyňa v pracovnom čase požívala alkoholické nápoje. Nakoľko žalobkyňa mala za to, že dňa 9.5.2017 požila alkoholický nápoj v čase osobného voľna a nie v čase pracovnej doby, s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasila. Napriek nesúhlasu žalobkyne žalovaný na okamžitom skončení pracovného pomeru trval, preto sa žalobkyňa určenia jeho neplatnosti domáhala podanou žalobou. Pojednávania sa žalobkyňa nezúčastnila. Rozsudkom zo dňa 16.2.2018 súd prvej inštancie žalobu zamietol. Po odvolaní podanom žalobkyňou Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie rozsudkom zo dňa 24.4.2019 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť dňa 28.6.2019.
V rámci konania o podanom odvolaní súd druhej inštancie preveroval existenciu dátovej schránky žalobkyne, ako aj existenciu doručeniek k doručovaným súdnym zásielkam. Z plnomocenstva udeleného právnej zástupkyni žalobkyne súd zistil, že toto bolo datované dňa 22.2.2021 a z úradného záznamu o nahliadnutí do spisu súd zistil, že žalobkyňa a jej právna zástupkyňa nahliadli do spisu dňa 1.3.2021.
6. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
7. Podľa § 397 C.s.p. proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
8. Podľa § 399 C.s.p. žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.
9. Podľa § 400 C.s.p. žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
10. Podľa § 403 ods. 1 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
11. Podľa § 403 ods. 2 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
12. Podľa § 406 C.s.p. v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.
13. Podľa § 409 C.s.p. na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.
14. Podľa § 410 C.s.p. žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.
15. Podľa § 411 ods. 1 C.s.p. rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.
16. Podľa § 413 ods. 1 C.s.p. súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.
17. Podľa § 414 C.s.p. ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.
18. Medzi stranami nie je sporné, že spor o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vedený Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 20Cpr/23/2017, bol v spojení s rozsudkom Krajským súdom Prešov sp. zn. 18CoPr/4/2018 rozhodnutý tak, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2019. Dovolanie v predmetnej veci podané nebolo. Sporné medzi stranami zostalo posúdenie včasnosti a dôvodnosti žaloby na obnovu konania, kedy žalovaný tvrdil, že žalobkyňa nesplnila podmienky pre povolenie obnovy konania, nepredložila žiaden dôkaz, ktorý nebolo možné v pôvodnom konaní vykonať a navyše nepreukázala možnosť priaznivejšieho rozhodnutia vo veci. Žalobkyňa naopak tvrdila, že žaloba je dôvodná, pričom poukazovala na skutočnosť, že v pôvodnom konaní súdy nesprávne žalobkyni doručovali písomnosti, v dôsledku čoho boli porušené jej práva dané Ústavou Slovenskej republiky.
19. Žaloba na obnovu konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k tomu, aby mohol byť znovu prejednaný právoplatne skončený spor, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, pre ktoré pôvodné rozhodnutie vo veci samej z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a skutkových záverov nemôže obstáť. Obnova konania je teda právnym inštitútom, pomocou ktorého možno dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré Civilný sporový poriadok na podanie návrhu na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu subjektívnej lehoty (§ 403 ods. 1 CSP), t.j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť a lehoty objektívnej (§ 403 ods. 2 CSP), ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia.
20. Jedným z kritérií prípustnosti obnovy konania je teda dodržanie zákonnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Podľa platnej a účinnej zákonnej úpravy možno návrh na obnovu konania podať v subjektívnej trojmesačnej lehote plynúcej od času, keď sa účastník dozvedel o dôvode obnovy, alebo od času, keď tento dôvod mohol uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je v zásade trojročná a plynie od právoplatnosti rozsudku. Uplynutím tejto lehoty je v právnom štáte uprednostnená požiadavka právnej istoty nastolenej právoplatným rozhodnutím pred novým konaním (a prípadným novým rozhodnutím) vo veci. Teda ak účastník podá návrh na obnovu konania po uplynutí zákonných lehôt na jej podanie, súd jeho návrh obligatórne zamietne. Zákonná úprava, zvýrazňujúc charakter obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, navyše uvádza, že navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné (§ 230 ods. 3 OSP) (III. ÚS 666/2014)... Ako je už uvedené, zákon spája počiatok plynutia tejto lehoty so subjektívnym momentom dozvedenia sa o dôvode obnovy alebo s momentom, kedy bolo možné dôvod obnovy uplatniť... Podstatou subjektívnosti lehoty je, že sa začiatok jej plynutia odvodzuje od subjektívneho momentu, t. j. od momentu, kedy subjekt, na ktorý sa právna norma viaže, subjektívne vnímal určitú skutočnosť vonkajšieho sveta. Zákonodarca v znení právnej normy ani v prípade, že dôvodom obnovy konania je rozhodnutie, neviaže začiatok jej plynutia na moment nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktoré je dôvodom obnovy, na rozdiel od lehoty objektívnej, ktorú jednoznačne v znení ustanovenia § 230 ods. 2 OSP na moment právoplatnosti viaže (v tomto prípade ide o moment právoplatnosti rozsudku, o ktorého obnovu ide). (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 285/2015-14)
21. Zákon pre podanie žaloby na obnovu konania ustanovuje subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota je tri mesiace a plynie odo dňa, kedy sa ten, kto žalobu podáva, mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania alebo odo dňa, kedy ho mohol uplatniť a objektívna lehota plynie od právoplatnosti rozhodnutia. Subjektívna lehota však môže plynúť len v rámci objektívnej lehoty a musí byť vždy dodržaná, pričom preukázanie skutočnosti, že bola zachovaná, zaťažuje toho, kto žalobu na obnovu konania podáva. Odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania zákon nepripúšťa (§ 405 C.s.p.).
22. Súd konštatuje, že žaloba na obnovu konania bola podaná oprávnenou osobou a v 3-ročnej objektívnej lehote v zmysle § 403 ods. 1 C.s.p.
23. Čo sa týka zachovania subjektívnej trojmesačnej lehoty, ktorá začína plynúť od času, kedy sa ten, kto obnovu konania navrhuje, dozvedel o jej dôvodoch resp. keď mohol dôvod obnovy uplatniť, tu spočívalo dôkazné bremeno na samotnej žalobkyni, ktorej povinnosťou bolo nielen tvrdiť, ale i preukázať
jej zachovanie ku dňu podania žaloby na povolenie obnovy konania. Zo žaloby nevyplýva, kedy sa mala žalobkyňa o dôvode obnovy dozvedieť.
24. V prejednávanej veci žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keďže nepreukázala hodnoverným spôsobom splnenie objektívnej podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania, t.j. zachovanie zákonnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že zachovanie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je povinná preukázať strana sporu, ktorá sa obnovy konania domáha a neunesenie dôkazného bremena má za následok procesný neúspech tejto strany.
25. Zákonodarca podľa § 403 ods. 1 C.s.p. vyjadril objektívne slovom „mohol“, a preto nie je podstatné, kedy sa žalobca skutočne o dôvode obnovy konania dozvedel. Podstatou je skutočnosť, kedy sa o dôvodoch obnovy konania mohol dozvedieť.
26. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní dňa 30.11.2021 vyplynulo, že o dôvode obnovy sa dozvedela v mesiaci január 2021. Od tohto okamihu je začala plynúť subjektívna lehota v zmysle ust. § 403 ods. 1 C.s.p. Pokiaľ by aj súd pripustil, že o dôvode obnovy sa dozvedela až po nahliadnutí do spisu sp. zn. 20Cpr/23/2017 so zvolenou právnou zástupkyňou, v tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že plnomocenstvo právnej zástupkyni udelila dňa 22.2.2021 a do spisu spoločne nahliadli dňa 1.3.2021. Žalobu na obnovu konania žalobkyňa podala dňa 25.6.2021, teda po uplynutí 3-mesačnej lehoty počítanej v zmysle § 121 ods. 3 C.s.p., ktorá sa končila dňom, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, kedy nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty, teda 1.6.2021.
27. Na základe zistených skutočností dospel súd k záveru, že žaloba na obnovu konania nie je podaná v subjektívnej lehote. Súd preto žalobu na obnovu konania postupom v zmysle § 413 ods. 1 písm. a) C.s.p. odmietol, nakoľko bola podaná oneskorene.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.