Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Vyd-1-2021.pdf
PDF · 77.56 KB
Case nature
Area
Subarea
19Vyd/1/2021
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci navrhovateľky: S. Y.Á., O.. N., L.. XX.XX.XXXX, P. J. C.. O.. Š. XXX/XX, XXX XX K., M. D., práv. zast. JUDr. Jana Sivoková, advokátka so sídlom Partizánska cesta 1465, 962 05 Hriňová, za účasti: W.. I. K., O.. K., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Š.. E. XXX/XX, XXX XX X., M.S. D. a Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd p o t v r d z u j e , že navrhovateľka S. Y.Á., O.. N., L.. XX.XX.XXXX, O..Č.. XXXXXX/XXX, P. J. C.. O.. Š. XXX/XX, XXX XX K., M. D., nadobudla ku dňu 01.04.1984 v y d r ž a n í m spoluvlastnícky podiel 2/3 k pozemku, ktorý je pod J. X S. J. X zapísaný Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom, v katastrálnom území Y., obec Y., okres Detva na LV č. XXXXX ako parcela registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 2 400 m2.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 08.12.2021 doručila navrhovateľka Okresnému súdu Zvolen návrh, ktorým žiadala, aby súd uznesením potvrdil vydržanie vlastníctva pozemku v podiele 2/3, evidovaného Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom pre okres Detva, obec Y. v katastrálnom území Y., na LV č. XXXXX ako parcela reg. "C" parcelné č. XXX, druh pozemku orná pôda o výmere 2400 m2 (ďalej len ako „nehnuteľnosť“).
2. Podľa § 234 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
3. Podľa § 221 CSP písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak a) je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, alebo b) to ustanovuje tento zákon.
4. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenie § 221 CSP, nakoľko sa na pojednávaní všetci účastníci po vyhlásení uznesenia vzdali odvolania, odôvodnenie tohto uznesenia nie je vyhotovené v takom rozsahu a v takej štruktúre, ako to predpokladá CSP.
5. Súd preto len stručne konštatuje, že po právnom posúdení veci a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh je dôvodný. 5.1 Predmetom vydržania v prejednávanej veci je nehnuteľnosť (spoluvlastnícky podiel 2/3 k nej), ktorá bola nadobudnutá na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 29.11.1956. 5.2 SPF namietol, že nie je zrejmé, na základe akej právnej skutočnosti došlo v roku 1956 k uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy medzi M. K.O. S. C. N., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k podielu 2/3 k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko z listu vlastníctva č. XXXXX a taktiež z
pozemnoknižnej vložky č. XXX vyplýva, že M. K. bol vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/3. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v čase uzatvorenia zmluvy bol Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. účinný do 31.03.1964 - tzv. stredný občiansky zákonník, ktorý upustil od intabulačného princípu. Podľa názoru súdu zápis nadobudnutia vlastníctva v pozemkovej knihe už nebol podmienkou prevodu vlastníctva, nemal hmotnoprávny význam a zostal mu iba význam deklaratórny (tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu 6Sžo/472/2009). 5.3 Podľa názoru súdu tak predložená pozemkovo knižná vložka (č.l. 60) a argumentácia SPF nemá podstatný význam pre toto konanie, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy pozemkovo knižná vložka záväzne nepreukazuje ani nevyvracia tú skutočnosť, že nehnuteľnosť mohol príp. nemohol predať M. K., tak ako sa uvádza v kúpnopredajnej zmluve, keďže vlastníctvo sa prevádzalo samotnou zmluvou a M. K. ako predávajúci nemal povinnosť preukázať ako a čím vlastníctvo nadobúdal resp. prevádzal. Podľa názoru súdu tak nadobúdateľ C. N., aj pri zachovaní zvyčajnej opatrnosti nemohol vedieť, či predávajúci môže nakladať s nehnuteľnosťou. Súd pri tom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z ktorého vyplýva, že Vydržanie hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní zvyčajnej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby (z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 1. marca 2011, sp .zn. 5 Cdo 30/2010). 5.4 Vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva chápeme ako dôsledok kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“; 5.5 spôsobilým predmetom vydržania chápeme veci hnuteľné, či nehnuteľné. Z vydržania sú však vylúčené tie veci, ktoré môžu byť výlučne vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Vlastníctvo možno vydržať aj k časti parcely, pretože aj táto je pozemkom. Predmetom vydržania v tomto konaní je spomínaná nehnuteľnosť - spoluvlast. podiel 2/3 k nej (bod 1. odôvodnenia) ako časť pozemku; 5.6 spôsobilým subjektom vydržania je každá osoba, ktorá je spôsobilá nadobudnúť vlastnícke právo. Vydržaním možno vec nadobudnúť aj do podielového spoluvlastníctva alebo bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľka je spôsobilým subjektom vydržania (č. l. 22), pričom nehnuteľnosť nadobudla do podielového spoluvlastníctva (v podiele 2/3); 5.7 oprávnená držba musí existovať počas celej dĺžky vydržacej doby. Oprávnená držba vyžaduje súčasné spojenie dvoch podmienok a to dobromyseľnosti držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci alebo, že je oprávneným vykonávateľom práva. Nestačí presvedčenie držiteľa, že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu nezasahuje do jeho práv. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Z uvedených dôvodov sa súd podrobne zaoberal hmotnoprávnou úpravou Občianskeho zákonníka v čase uchopenia držby. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť o existencii dobromyseľnosti držiteľa, sa spravidla spájajú s okolnosťami, ktoré sa týkajú právneho titulu uchopenia sa držby, aj keď sa pripúšťa tzv. domnelý právny dôvod. Oprávnená držba popri všeobecných znakoch držby musí spĺňať požiadavku dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Detencia sama osebe na vydržanie nestačí. Oprávnená držba sa musí opierať o právny titul (formálne správny, neplatný či domnelý) a súčasne musí byť poctivá v zmysle existencie dobromyseľnosti držiteľa. Len výnimočne sa môže zakladať na ospravedlniteľnom právnom omyle. (z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 19. februára 2014, sp. zn. 7 MCdo 4/2013). V tomto prípade mal súd preukázanú oprávnenú držbu, ktorú navrhovateľka odvodzuje od právneho predchodcu (svojho otca), ktorý nehnuteľnosť nadobudol a uchopil Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 29.11.1956; 5.8 vydržacia doba je tri roky u hnuteľných vecí a desať rokov u nehnuteľností. Vydržacia doba začína plynúť uchopením veci do oprávnenej držby a jej uplynutím dochádza za splnenia ostatných zákonných podmienok k vzniku vlastníctva. Počas plynutia vydržacej doby musí byť oprávnená držba nepretržitá. Oprávnený držiteľ si však do plynutia vydržacej doby môže započítať vydržaciu dobu svojho právneho predchodcu alebo predchodcov. Doby, v rámci ktorých vykonávali oprávnenú držbu rôzni držitelia, však musia na seba navzájom nadväzovať a nesmú byť prerušené dobou, počas ktorej bola
vec v neoprávnenej držbe alebo nebola v držbe žiadnej osoby. Navrhovateľka, po započítaní držby jej právneho predchodcu, oprávnene držala nehnuteľnosť, nehnuteľnosť ako vlastnú užívala a platila za ňu aj dane (č.l. 9 a 10) a to od jej uchopenia po dobu viac ako 10 rokov, pričom táto držba nebola prerušená. Predmetné skutočnosti na pojednávaní potvrdil aj Ing. Jaromír Debnár, spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti.
6. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (r. 1956) bol účinný Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. a to až do 31.03.1964. Tzv. „Stredný občiansky zákonník“ upustil od intabulačného princípu, čo znamená, že „v tom čase na platnosť prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebol potrebný zápis v pozemkovej knihe, ale k jeho vzniku došlo už samotným uzatvorením zmluvy, ktorá bola právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zápis nadobudnutia vlastníctva v pozemkovej knihe teda už nebol podmienkou prevodu vlastníctva, nemal hmotnoprávny význam a zostal mu iba význam deklaratórny. Pozemková kniha stratila takto svoju všeobecnú hodnovernosť. (Z rozhodnutia Najvyššieho súdu 6Sžo/472/2009). Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení účinnom od 01.04.1964 do 31.03.1983, spôsob nadobudnutia vlastníctva vydržaním vôbec neupravoval. V období od 1. apríla 1983 do 31. decembra 1991 bolo znovu zavedené vydržanie novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. účinnou od 1. apríla 1983 (§ 135a). Toto vydržanie však bolo oproti skoršej úprave zúžené len na fyzické osoby (občanov) a nevzťahovalo sa právnické osoby (organizácie). Vydržanie sa týkalo len vecí, ktoré mohli byť v osobnom vlastníctve a vylúčené z neho bolo nadobudnutie vlastníctva k veciam v socialistickom vlastníctve alebo k veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov (§ 135a ods. 1 a 3 OZ v znení do 31. decembra 1991). Vydržacia doba bola opätovne stanovená na tri roky pre hnuteľné a desať rokov pre nehnuteľné veci (§ 135a ods. 1 v znení do 31. decembra 1991). Osobitný režim vydržania bol určený pre pozemky (ich časti), ktoré mali občania nepretržite v držbe desať rokov a ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k nim totiž nadobúdal štát a občan nadobúdal len právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku (§ 135a ods. 2 OZ v znení do 31. decembra 1991). Takto však nebolo možné nadobudnúť právo k pozemku, ktorý bol v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov (§ 135a ods. 3 druhá veta OZ v znení do 31. decembra 1991). Do plynutia vydržacej doby sa však opätovne mohla započítať doba držby právneho predchodcu a to aj keď išlo o držbu vykonávanú pred 1. aprílom 1983, teda v čase, keď vydržanie nebolo možné, avšak k uplynutiu vydržacej doby mohlo dôjsť najskôr jeden rok po účinnosti zákona č. 131/1982 Zb. t. j. 1.4.1984 (§ 507a ods. 3 v znení do 31. decembra 1991, de lege lata § 865 ods. 3 OZ). Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1754 s
7. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. O trovách konania (výrok II.) súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.