Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/24/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej, v konaní o návrhu navrhovateľky: N. Y., narodená XX. XX. XXXX, bytom P. XX, zast. JUDr. Ivanom Hegerom, advokátom, so sídlom Na Troskách 3, Banská Bystrica, IČO: 42 002 044, proti Slovenskému pozemkovému fondu, so sídlom Búdkova cesta 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. -53 zo dňa 21. marca 2022, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. - 40 zo dňa 16. 02. 2022 z r u š u j e .

II. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. -53 zo dňa 21. 03. 2022 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo „okresný súd“) výrokom I. návrh navrhovateľky na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zamietol. Výrokom II. súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že navrhovateľka doručila súdu dňa 01. 02. 2022 návrh v zmysle ust. na začatie konania o potvrdení vydržania. Uviedla, že v katastrálnom území P., obec P., okres D., je v súčasnosti na liste vlastníctva č. XXX evidovaný pozemok s parc. č. KN „C“ XXX/XX, o výmere 1281 m2, druh pozemku orná pôda. Ako vlastníci pozemku sú na predmetnom liste vlastníctva evidovaní Y. M., v podiele 1/2 k celku, a P. T., rovnako v podiele 1/2 k celku, bez uvedenia ďalších údajov o nich. Navrhovateľka uviedla, že sa jedná o prastarého otca navrhovateľky (P. T.) a jeho sestru (Y. M.). Podľa vedomostí navrhovateľky, Y. M. umrela ako bezdetná. Nakoľko k tomuto úmrtiu mohlo dôjsť odhadom ešte v 19. storočí, Navrhovateľka nemala o tejto skutočnosti doklad, ktorý by mohla súdu predložiť. Taktiež už zosnulý P. T., vedený na predmetnom LV, mal syna, ktorým bol U. T., narodený XX. XX. XXXX, ktorý umrel XX. XX. XXXX, a ktorý je starým otcom navrhovateľky. O tomto úmrtí disponuje navrhovateľka i dokladom - úmrtným listom, ktorý pripojila. Navrhovateľka s ohľadom na značný časový odstup nevie povedať, či prv umrela Y. M., alebo P. T.. Ďalej navrhovateľka uviedla, že ide o pozemok patriaci rodine Y. a uvedená skutočnosť je i v obci P. všeobecne známa a táto skutočnosť nebola v minulosti spochybnená. V roku 1998 bol firmou GEODÉZIA ŽILINA a.s., Prevádzka č. 205, Lučenec, prakticky pre všetky podobné susedné pozemky vrátane tohto pozemku vypracovaný Geometrický plán č. XX XXX XXX-XX/XX, pod č. XXX/XX úradne overený Okresným úradom v Lučenci, katastrálnym odborom dňa 23. 03. 1998. I v tomto čase teda navrhovateľka nakladala s pozemkom ako s vlastným, a aj v rámci tohto geometrického plánu bola vedená ako jeho vlastníčka. Inak povedané, navrhovateľka tak už v tom čase vykonávala vlastnícke právo k pozemku, čo bolo určitým spôsobom akceptované i vtedajším katastrálnym odborom, keď tento predmetný geometrický plán úradne overil. Po smrti P. T., Y. M., starého otca a otca navrhovateľky v súčasnosti existuje len jediný potomok, resp. dedič, na ktorého meno by mal byť vedený predmetný

pozemok, a týmto je nepochybne navrhovateľka. Doteraz mala za to, že pozemok jej patrí, pretože tento musel byť predmetom dedičských konaní vedených po jej právnych predchodcoch, tento pozemok zdedila, dlhé roky sa k nemu správa ako k vlastnému, a tak sa k nemu správali aj jej právni predchodcovia počnúc P. U.. Jediné dedičské konanie po jej právnom predchodcovi, ktorého spisovú značku pozná, prebiehalo na Okresnom súde Lučenec pod zn. D 646/66 - čo bolo konanie po U. T., starom otcovi navrhovateľky, zomrelom XX. XX. XXXX. Navrhovateľka má pozemok v držbe minimálne od roku 1966. Nedisponuje však ďalšími dokladmi o úmrtiach jej právnych predchodcov alebo o dedičských konaniach po nich, okrem tých, ktoré súdu už predložila.

3. V ďalšom obsahu odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že z potvrdenia obce P. je zrejmé, že navrhovateľka platí daň z nehnuteľnosti na základe podaného daňového priznania k dani z nehnuteľností v roku 2005, a jedná sa o „C“ KN parcelu číslo XXX/XX o výmere 1281 m2. I keď daňové priznanie bolo podané v roku 2005, nie je vylúčené, že za uvedené nehnuteľnosti platila daň aj v predchádzajúcich obdobiach. Súd vlastnou lustráciou zistil, že navrhovateľka v konaní spisová značka sa podaným návrhom zo dňa 14. 05.2021 domáhala začatia konania o dedičstve o novoobjavenom majetku na tom istom skutkovom základe, ktorý je aj predmetom konania o potvrdení vydržania. Okresný súd Lučenec prostredníctvom notára JUDr. Marty Jurinovej uznesením sp. zn. konanie navrhovateľky o novoobjavenom majetku zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. 09. 2021. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia je zrejmé, že navrhovateľka žiadala prejednať majetok po poručiteľovi U. T., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX. Keďže na uvedenom LV poručiteľ ako vlastník uvedený nie je, konanie v zmysle bolo zastavené. Ďalej súd na návrh navrhovateľky sa pokúšal zistiť tvrdenia uvedené v návrhu, či osoby, ktorých označila v návrhu navrhovateľka, sú jej právnymi predchodcami (prastarý otec, starý otec, otec), avšak v rámci lustrácie v Registri obyvateľov SR sa súdu táto skutočnosť nepodarila zistiť. Lustrácia v registri obyvateľov na U. T., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX bola s negatívnym výsledkom, nakoľko uvedená osoba sa v registri nenachádza. Z uvedeného dôvodu sa súdu nepodarilo zistiť ani blízke osoby U. T..

4. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia , a , ktorých citáciu v odôvodnení uznesenia i uviedol. Ďalej konštatoval, že z predložených listinných dôkazov navrhovateľkou, resp. vlastnou lustráciou zistil, že navrhovateľka žiadnym dôkazom nepreukázala, že Y. M., uvedená na Liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. P. ako podielová spoluvlastníčka v spoluvlastníckom podiele 1/2 bola sestrou P. T., ktorý je tiež vedený ako podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/2, ani to, že P. T. bol jej prastarým otcom. Tiež nie je preukázané, že Y. M. bola bezdetná, či bola vydatá a kedy zomrel jej manžel a tiež nie je preukázané, že Y. M. bola jej právna predchodkyňa, a že nehnuteľnosti mala po nej zdediť. Pokiaľ ako listinný dôkaz predložila rozsudok Okresného súdu Lučenec, spisová značka , z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva len tvrdenie navrhovateľky, že Y. M. bola sestrou P. T., čo tvrdí i v predmetnom návrhu. Z predložených listinných dôkazov navrhovateľka len preukázala, že U. T., nar. XX. XX. XXXX, zomrelý XX. XX. XXXX, bol jej starým otcom, čo vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec, D646/66, a taktiež je preukázané, že jeho syn U. T., otec navrhovateľky, zomrel skôr. Súd návrh navrhovateľky zamietol, nakoľko neboli splnené procesno-právne podmienky konania o potvrdení vydržania. Návrh neobsahuje účastníkov konania, ktorých účastníctvo je dané kogentne, a to zákonným ustanovením s poukazom na ustanovenie . Je zrejmé, že účastníkom konania v zmysle , okrem navrhovateľky má byť aj ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, čo v danom prípade absentuje (proti pôvodne označeným osobám v návrhu bolo uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. -40 zo dňa 16. 02. 2022 konanie právoplatne zastavené dňom 04. 03. 2022). Keďže návrh navrhovateľky neobsahoval kogentný okruh účastníkov konania, ktorí musia byť uvedení v návrhu, nerozlučný okruh účastníkov konania, ktorý musí byť zhodný s okruhom spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti, súd návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa .

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodov podľa , , a . Navrhovateľka namietala, že napádané uznesenie trpí najmä procesnými vadami a je výsledkom nesprávneho procesného postupu a príliš formalistického prístupu súdu k jej veci. Uvedené uznesenie má i logické nedostatky, ktoré v spojitosti s procesnými nedostatkami vyvolali potrebu uplatnenia opravného prostriedku. Navrhovateľka poukázala na záver súdu prvej inštancie,

keď konštatoval, že návrh navrhovateľky neobsahuje účastníkov konania, ktorých účastníctvo je dané kogentne, a to zákonným ustanovením . Nie je pravdou uvedené tvrdenie Okresného súdu Lučenec, že by návrh neobsahoval kogentný okruh účastníkov konania, že by neobsahoval označenie osôb zapísaných na liste vlastníctva, podľa . Návrh toto označenie obsahoval, dokonca pre prehľadnosť s priamo s odkazom na uvedené ustanovenie . Procesno- právne podmienky splnené boli, a ak by aj navrhovateľka pripustila, že splnené neboli, ich nesplnenie spôsobil sám súd zastavením konania voči Y. M. a P. T., a to uznesením zo dňa 16. 02. 2022, čo nemôže byť navrhovateľke na ťarchu. Navrhovateľka vníma takýto postup súdu ako krivdu, považuje ho za vyslovene nesprávny, či už len z dôvodov rozporu s logikou, alebo aj rozporu s procesnoprávnou úpravou. Takýto postup navrhovateľka považuje do budúcna i za neudržateľný, pretože určite nejde a nepôjde o jediný návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, kde by osoby uvedené na liste vlastníctva - účastníci konania v zmysle - boli zosnulé a vyvstala tak otázka ich označenia v návrhu či ďalšieho vedenia konania s nimi, ak patria do „kogentného“ okruhu účastníkov konania o návrhu na potvrdenie vydržania. To, že daní účastníci sú zosnulí, nemôže v konaní o potvrdenie vydržania predstavovať podklad k zamietnutiu návrhu, a už vôbec nie s odôvodnením, že by v návrhu neboli označení. Môže to predstavovať podklad k tomu, aby konanie bolo z časti voči nim zastavené, avšak je potrebné v konaní pokračovať, so zostávajúcimi účastníkmi konania, v tomto prípade s navrhovateľkou a Slovenským pozemkovým fondom. Navrhovateľka je názoru, že v prípade Y. M. a P. T. môže ísť o vlastníkov, ktorí nie sú známi, vo význame podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch. V tomto prípade by teda mohlo konanie pokračovať aj s týmito účastníkmi, v zastúpení Slovenského pozemkového fondu, v každom prípade ale nenastal dôvod pre zamietnutie návrhu. Navrhovateľka má za to, že samotná zákonná úprava prikazuje navrhovateľom, aby návrh podali voči, resp. aby účastníkov konania označili procesne nespôsobilé (zosnulé) osoby, keď ako účastníkov konania označuje osoby, ktoré zosnulé môžu byť, čoho dôsledkom ale v žiadnom prípade nemôže byť zamietnutie návrhu. Uvedenému nesvedčí ani dôvodová správa k predmetnému ustanoveniu . Na podporu svojich tvrdení poukázala navrhovateľka napríklad na konania vedené pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. , v ktorom sa navrhovateľ domáhal potvrdenia vydržania k nehnuteľnostiam, ku ktorým ani nebol založený list vlastníctva. Podobne i Okresný súd Považská Bystrica v konaní vydal vyzývacie uznesenie, pričom list vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti nebol ani založený. Okresný súd Levice vydal vyzývacie uznesenie v konaní , kde k nehnuteľnosti rovnako nebol právny vzťah evidovaný na liste vlastníctva. Pre Okresný súd Zvolen v konaní nebolo prekážkou to, že na liste vlastníctva sú ako vlastníci vedené zosnulé osoby, bez bližšie uvedených údajov, aj v tomto prípade vydal Okresný súd Zvolen vyzývacie uznesenie. Preto má navrhovateľka postup okresného súdu v predmetnom konaní na za neudržateľný, príliš formalistický a procesne nesprávny. Ďalej navrhovateľka napadla záver súdu obsiahnutý v bode 20 a nasl. uznesenia, ktorým sa súd venuje hmotnoprávnym aspektom návrhu. V tomto je uvedené, že navrhovateľka žiadnym dôkazom nepreukázala, že by Y. M. bola sestrou P. T., a nepreukázala, že títo sú jej právnymi predchodcami. Navrhovateľka v návrhu uviedla, z akého dôvodu nie je dobre možné tieto skutočnosti preukázať listinným dôkazom, a navrhla, aby aj tieto skutočnosti boli podporené jej výpoveďou, a tiež výpoveďou jej syna. Tak pripojila všetky listiny, ktorými v tejto veci disponuje, a dodatočne navrhla ako dôkaz obhliadku na mieste samom, kde by boli preukázané ďalšie, ňou tvrdené skutočnosti. Pokiaľ ide o konanie vedené na OS Lučenec pod sp. zn. , v tomto konaní bola navrhovateľka, v zastúpení jej synom F. Y. na ústnom pojednávaní 14. 06. 2021 informovaná, že notár - súdny komisár by ani nevedel konať o návrhu, kde by ako poručitelia boli označení Y. M. a P. T. - práve z dôvodu, že nie je zrejmé, a nie je dnes ani možné s istotou zistiť, ani len to, kedy umreli. Navrhovateľka má za to, že ani nie je potrebné, aby inak ako jej tvrdením, prípadne inými dôkaznými prostriedkami, ktoré navrhla preukazovala príbuzenstvo medzi ňou, a osobami uvedenými na liste vlastníctva a ďalšie hmotnoprávne náležitosti. V zymsle platí že súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli, čo v spojitosti s predstavuje princíp materiálnej pravdy. Od súdu sa vyžaduje, aby v civilnom mimosporovom konaní zistil skutočný stav veci. Pokiaľ mal súd za to, že navrhovateľkou uvedené tvrdenia a dôkazy z hmotnoprávneho hľadiska nestačia ani na vydanie vyzývacieho uznesenia, je povinný sám zistiť, a preveriť všetko potrebné. Ak súdu nestačila lustrácia v registri obyvateľov a tvrdenia a listiny predložené navrhovateľkou, bol povinný vykonať aj ďalšie potrebné dôkazy. Nesprávne a neúplné zistenie skutočného stavu veci súdom aj samo o sebe zakladá odvolací dôvod podľa . Poukázala tiež na ust. , podľa ktorého platí, že pokiaľ je pripojenie listín - dôkazov pre navrhovateľa spojené s nepomernými ťažkosťami, postačí, ak navrhovateľ tieto označí - a následne súd postupom súladným s tieto listiny zabezpečí.

Taktiež netreba vo vzťahu k hmotnoprávnym aspektom návrhu opomenúť ani 6-mesačnú lehotu na podanie námietok voči vyzývaciemu uzneseniu v prípade jeho vydania, danú prakticky každému, kto by mohol byť nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním dotknutý. Uvedenému svedčí aj dôvodová správa k . K vydaniu vyzývacieho uznesenia súdu musí stačiť predpoklad, resp. možnosť považovať hmotnoprávne podmienky za splnené, pričom ich splnenie následne prejde „skúškou“ v podobe zverejnenia vyzývacieho uznesenia a možnosti podať voči nemu námietky. Taktiež pokiaľ okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že z rozsudku okresného súdu Lučenec sp. zn. , ktorý bol prílohou návrhu, má vyplývať len to, že P. M. je sestrou P. T., uvedené podľa navrhovateľky nie je pravdou, pretože z tohto rozsudku vyplýva i to, že P. T. je prastarým otcom navrhovateľky - nakoľko to v predmetnom rozsudku nebolo spochybnené, a výrok tohto rozsudku vychádza aj z tejto skutočnosti. Ďalej je z rozsudku zrejmé aj to, že A. T. bol vnuk P. T., a že otcom navrhovateľky bol (ďalší) U. T. - tak, ako to tvrdila i v návrhu. Navrhovateľka má tak za to, že postupom Okresného súdu Lučenec bol porušený i princíp právnej istoty, a preto navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a „žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania“.

6. Odvolanie navrhovateľky v zmysle ust. per analogiam doručované na vyjadrenie nebolo.

7. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) vec preskúmal v medziach daných ust. a (ďalej len „“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a contrario uznesenie súdu prvej inštancie postupom v zmysle zrušil a podľa a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa ust. , ak sú dané odvolacie dôvody podľa , odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

10. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

11. Podľa ust. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

13. Podľa účastníkom konania je: a/ navrhovateľ, b/ ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c/ správca lesného pozemku a d/ Slovenský pozemkový fond.

14. Podľa konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

15. Podľa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a

označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

16. Podľa odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný

17. V zmysle , konanie o potvrdení vydržania možno začať len na návrh, pričom tento návrh môže podať len ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu a návrh by mal navrhovateľ podať až potom, keď už splnil všetky predpoklady vydržania. Dôvodom je skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa nadobúda zo zákona okamihom splnenia všetkých predpokladov vydržania a nie rozhodnutím súdu o potvrdení vydržania. Návrh musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podľa , v spojení s i osobitné náležitosti, ktoré sú uvedené všeobecne pre každé konanie v a osobitne sú špecifikované v . Medzi tieto náležitosti patrí: a) označenie účastníkov a ich zástupcov ak ich majú, b) pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, c) petit - čoho sa navrhovateľ domáha.

18. Pokiaľ ide o náležitosti pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností, uvedené zákon vyžaduje do takej intenzity, aby z uvedených tvrdené právo navrhovateľa vyplývalo. Zo skutočností opísaných v návrhu musí vyplývať, že sú splnené všetky štyri predpoklady vydržania, a to: spôsobilý predmet držby, pričom nehnuteľnosť ku ktorej navrhovateľ vydržal vlastnícke právo, musí opísať všetkými identifikačnými znakmi tak, ako je nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností, a ak vydržal len spoluvlastnícky podiel, treba uviesť aj jeho veľkosť. Druhým predpokladom je oprávnená držba. K tejto musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal resp. mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí, že je jej vlastníkom. Predmetom dokazovania nemôže byť dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie subjektu, ale len skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec alebo právo patrí. Tretím predpokladom je dĺžka doby držby v trvaní 10 rokov, ktorá musí korešpondovať s nadobúdacím titulom, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Posledným (štvrtým) predpokladom je nepretržitosť držby, čo znamená, že počas celej doby držby muselo byť presvedčenie držiteľa - navrhovateľa o jeho dobromyseľnosti dôvodné. Z hmotnoprávneho hľadiska je však dôležité skúmať to, či navrhovateľ neprestal byť dobromyseľným držiteľom, teda či nezistil neexistenciu právneho dôvodu alebo jeho neplatnosť. Na preukázanie všetkých tvrdených skutočností by mal navrhovateľ označiť dôkazy, a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tieto by mal k návrhu i pripojiť. Konanie o potvrdenie vydržania nie je konaním o osvedčení vydržania, preto súd by mal mať existenciu predpokladov vydržania u navrhovateľa za dokázanú a nie iba osvedčenú.

19. Konanie o potvrdenie vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvú možno nazvať ako konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhú ako konanie po vydaní vyzývacieho uznesenia. Podľa osobitnej právnej úpravy môže súd po skúmaní podmienok konania a skúmania či má návrh na začatie konania potrebné náležitosti v tomto štádiu konania, rozhodnúť tromi spôsobmi, a to: odmietnuť návrh na začatie konania, zamietnuť návrh na začatie konania, prípadne vydať vyzývacie uznesenie. Súd odmietne návrh na začatie konania ak navrhovateľovi nesvedčí účastníctvo podľa zákona. Ak by však navrhovateľ tvrdil, že už právo nadobudol vydržaním, ale v skutočnosti tomu tak nie je, takýto navrhovateľ je účastníkom konania podľa , preto odmietnutie návrhu neprichádza do úvahy. Nedostatok v splnení predpokladov vydržania sa však prejaví v tom, že súd návrh na začatie konania zamietne ( ), teda konanie skončí bez toho, aby prešlo do jeho ďalšieho štádia, ktoré by inak nasledovalo po vydaní vyzývacieho uznesenia.

20. V danom prípade súd návrh na začatie konania zamietol, keď konštatoval, že navrhovateľka neoznačila v návrhu okruh „kogentných“ účastníkov konania a tiež z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala a ani neosvedčila splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k označenej nehnuteľnosti vydržaním.

21. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že navrhovateľka v návrhu doručenom súdu dňa 02. 02. 2022 označila ako účastníkov konania navrhovateľku (právne zastúpenú) a tiež v zmysle § 359c

ods. 2 písm. b) osoby zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedeného pre kat. úz. P., obec P., okres D.. Týmito boli: 1/. Y. M., bez uvedenia dátumu narodenia, rodného čísla, bydliska a 2/. P. T., rovnako bez uvedenia dátumu narodenia, rodného čísla a bydliska. Navrhovateľka ako účastníka konania označila taktiež Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava, s odkazom na ust. .

22. Súd prvej inštancie po prijatí návrhu na začatie konania učinil dopyt na register obyvateľov a lustroval osoby U. T., nar. XX. XX. XXXX, zomrelého XX. XX. XXXX (syna P. T., navrhovateľkou v návrhu označeného účastníka konania) a N. T., rod. W., za účelom zistenia generálií jej manžela U. T. - otca žalobkyne. Z uvedených zistení, podľa úpravy konajúcej sudkyne, mal v úmysle pripojiť dedičský spis. Súd prvej inštancie tiež sám zisťoval, či U. T., nar. XX. XX. XXXX, mal nejakých súrodencov, pričom žiadal uviesť ich mená, priezviská a dátumy narodenia, prípadne úmrtia.

23. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu, súdu oznámilo zistené údaje osoby U. T., a to len dátum narodenia XX. XX. XXXX (ktorým údajom už súd prvej inštancie disponoval).

24. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. -40 zo dňa 16. 02. 2022 konanie proti 1/. Y. M. a 2/. P. T. zastavil z dôvodu nedostatku procesnej spôsobilosti a rozhodol o trovách konania tak, že menovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uvedeného uznesenia súd prvej inštancie citáciou poukázal na ust. , , a a uviedol, že skúmaním procesných podmienok konania zistil, že navrhovateľkou označení účastníci konania, ktorých vlastníctvo je zapísané na liste vlastníctva a proti ktorým návrh smeruje, zomreli. Napriek tomu, že dátum úmrtia ani u jedného z nich nie je zistený, je vzhľadom ku skutočnosti, že sa narodili v 19. storočí, nepochybné, že v čase začatia konania o potvrdenie vydržania už nežili. Fyzická osoba, ktorá nežije, nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti a preto nemôže mať ani procesnú subjektivitu v zmysle , a teda nie je možné, aby bola účastníkom v súdnom konaní.

Následne, po zistení, že súdom žiadaný archívny spis sa v registratúrnom stredisku súdu ani samostatne archivované rozhodnutie nenachádza, súd uznesením návrh navrhovateľky zamietol (odvolaním napadnuté uznesenie). V uvedenom súd prvej inštancie v časti odôvodnenia o.i. konštatoval, že žalobkyňa neoznačila kogentný okruh účastníkov konania, tak ako to má na mysli , .

25. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky navrhovateľky, týkajúce sa vyššie popísaného procesného postupu súdu prvej inštancie, ako sčasti dôvodné.

26. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, ktorým osobám svedčí vlastnícke právo k predmetnému pozemku parc. registra „C“ KN č. XXX/XX o výmere 1 281 m2. Uvedenými osobami podľa časti B (Vlastníci a iné oprávnené osoby z práva k nehnuteľnostiam) sú: B 1 Y. M. v spoluvlastníckom podiele 1/2 a B 2 P. T. rovnako v podiele 1/2. Iný vlastník predmetnej majetkovej podstaty z listu vlastníctva nevyplýva. Uvedené osoby navrhovateľka v návrhu na začatie konania uviedla a označila, tak ako sú označené v liste vlastníctva, menom a priezviskom, bez iných identifikačných údajov. Následne konajúci súd prvej inštancie vlastnou rozhodovacou činnosťou konanie voči týmto subjektom zastavil z dôvodu nedostatku procesnej subjektivity.

27. Odvolací súd dospel k záveru o nutnosti zrušenia uznesenia súdu prvej inštancie, keď jedným z dvoch nosných dôvodov pre zamietnutie návrhu navrhovateľky o potvrdení vydržania bolo odôvodnenie súdu prvej inštancie o nedostatku v okruhu účastníkov konania, pričom uvedený procesný stav navodil sám konajúci súd uznesením zastavujúcim konanie voči Y. M. a P. T.. V tejto súvislosti odvolací súd prisvedčuje navrhovateľke v tom, že z ust. vyplýva, že účastníkom konania je ten, kto má v čase začatia konania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka.

28. Uvedené konanie o potvrdení vydržania je špecifické tým, že prvoradým predpokladom účastníctva v tomto druhu konania je svedčiace vlastnícke právo zapísané na liste vlastníctva, pričom uvedený subjekt v čase začatia konania už nemusí existovať, t. j. pokiaľ ide o fyzickú osobu, táto už nemusí byť žijúca. V danom prípade je možné analogicky poukázať na aprobovaný postup súdov napr.

v konaniach o určenie vlastníckeho práva po / s neznámymi vlastníkmi, zastúpenými Slovenským pozemkovým fondom podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, keď v niektorých prípadoch v konaniach pred súdom, neznámi vlastníci sú označení len menom a priezviskom a nie je zrejmé, či sa jedná o žijúce osoby, alebo naopak, z údajov o narodení, resp. úmrtí je zrejmé, že takáto osoba už nie je alebo nemôže byť žijúca. I v prípade zastúpenia takého neznámeho vlastníka zákonom určeným (zriadeným) subjektom - Slovenským pozemkovým fondom - nebola judikatúra pri otázke posúdenia procesnej spôsobilosti jednotná a ustálená. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 04. 02. 2016 k otázke procesnej subjektivity neznámych, resp. nezistených vlastníkov v súdnych konaniach konštatoval : „V záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o.i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. 1 zákona č. 180) a 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d) rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategória pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezistením vlastníkom“ (tu por. I čl. I zákona 180); pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve Slovenský pozemkový fond) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy ( čl. I zákona 180). Priblížená právna konštrukcia podľa názoru dovolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného ( a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. 1 zákona 180, teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú ( čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla. Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu, aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces.“ „....Riešením ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľnosti...., zast. Slovenským pozemkovým fondom...“ alebo „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ...“ zast. Slovenským pozemkovým fondom...“.

29. V protiklade k tomu odlišný právny názor bol obsiahnutý v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, napr. , , kde Najvyšší súd Slovenskej republiky konal s vlastníkmi (neznámymi) v žalobe označenými len menom a priezviskom bez toho, aby zisťoval, či títo nezistení vlastníci pozemkov v čase začatia konania boli nažive alebo nie.

30. Odvolací súd v súdenej veci tak opätovne zvýrazňuje, že prvoradým predpokladom účastníctva v tomto druhu konania je v zmysle ust. svedčiace vlastnícke právo zapísané na liste vlastníctva. Tam uvedenú osobu je potrebné považovať za účastníka osobitného konania o potvrdení vydržania v zmysle ust. až 359k .

31. Z dôvodu, že neobstojí odôvodnenie súdu prvej inštancie o tom, že v danej veci „návrh navrhovateľky neobsahuje účastníkov konania, ktoré účastníctvo je dané kogentne a to zákonným ustanovením “, po tom, čo konanie voči takto označeným osobám súd sám uznesením zastavil, odvolací súd pristúpil k zrušeniu odvolaním napadnutého uznesenia, keď vyhodnotil odvolacie námietky navrhovateľky v tejto otázke ako dôvodné.

32. K odvolacím námietkam navrhovateľky týkajúcich sa posúdenia hmotnoprávnych podmienok vydržania odvolací súd opätovne, tak ako v úvode svojho odôvodnenia uvádza, že zo skutočností opísaných navrhovateľom v návrhu musí vyplývať, že sú splnené všetky štyri predpoklady vydržania. Navrhovateľ tak musí skutočnosti špecifikované zákonom tvrdiť a podporiť predloženými resp. minimálne označenými dôkazmi tak, aby mal súd splnenie všetkých predpokladov pre vydržanie za osvedčené, tieto skutočnosti za vysoko pravdepodobné.

33. Je nepostačujúce aby navrhovateľ v návrhu vo vzťahu k osobám, ktorých vlastníctvo k prejednávanej nehnuteľnosti vyplýva z listu vlastníctva tvrdil, že je ich právnym nástupcom bez akéhokoľvek predloženého, či označeného dôkazu, objektivizujúceho jednostranné tvrdenia navrhovateľa. Nie je ani prípustné prenášať takúto aktivitu či zodpovednosť na súd, dôvodiac povinnosťou súdu zistiť skutočný stav veci v zmysle a dôvodiac princípom materiálnej pravdy. I v predmetnom druhu konania má zodpovednosť za výsledok konania navrhovateľ (keď konanie možno začať len na návrh), pričom z ustanovenia vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ neosvedčí, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietne. Navrhovateľ musí v konaní preukázať, že jeho návrh je dôvodný.

34. Odvolací súd v danom prípade prisvedčuje záverom súdu prvej inštancie o tom, že navrhovateľka na základe ňou predložených či označených dôkazov neosvedčila všetky zákonné predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva, kedy predovšetkým k osobe Y. M. nie je osvedčené, že by navrhovateľka mohla byť dobromyseľnou v tom, že jej (navrhovateľke) vlastníctvo patrí, keď z verejne dostupného registra katastra nehnuteľností jednoznačne vyplýva vlastnícke právo Y. M., pričom navrhovateľkou nebol preukázaný a ani osvedčený akýkoľvek príbuzenský vzťah s evidovanou vlastníčkou, nebol osvedčený ani žiadny domnelý prechod (či prevod) vlastníckeho práva, nie je osvedčené (dokonca ani zistené), kto sú právni nástupcovia (dedičia) po menovanej, či je jedným z nich navrhovateľka, resp. či je dedičkou jedinou. Rovnaký záver, že navrhovateľka neosvedčila ani príbuzenský vzťah k osobe, ktorej v súčasnosti vlastníctvo formálne svedčí, možno konštatovať i vo vzťahu k osobe P. T.. Uvedená okolnosť má pritom podstatný význam k dobromyselnosti držby, keď dosiaľ nie je zrejmé, na základe akej právnej skutočnosti sa navrhovateľke domnievala, že práve jej predmetná nehnuteľnosť patrí.

35. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že v rámci osvedčenia splnenia zákonných predpokladov vydržania, navrhovateľka musí v konaní osvedčiť, že pri bežnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, nemohla mať pochybnosti o tom, že jej vec právom patrí. Predmetom skúmania pritom nemôže byť vnútorné presvedčenie subjektu, ale len skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec alebo právo patrí. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že na základe dosiaľ zisteného skutkového stavu sa minimálne uvedený predpoklad vydržania nejaví ako splnený.

36. Záverom a na odvolaciu námietku navrhovateľky o tom, že „...k vydaniu vyzývacieho uznesenia súdu musí stačiť predpoklad, resp. „možnosť“ považovať hmotnoprávne podmienky za splnené, pričom ich splnenie následne prejde „skúškou“ v podobne zverejnenia vyzývacieho uznesenia a možnosti podať voči nemu námietky“, odvolací súd uvádza, že uvedenému nemožno prisvedčiť; navrhovateľka je povinná osvedčiť, že už splnila predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v tejto fáze konania. Súd tak už vo fáze „pred vyzývacím uznesením“ musí mať skutočnosti špecifikované zákonom za osvedčené, t.j. vysoko pravdepodobné. V zmysle ust. , len v prípade, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva, súd vydá vyzývacie uznesenia, v opačnom prípade súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietne.

37. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň odvolací súd, postupujúc podľa ust. zrušil i právoplatné uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie proti 1/ Y. M. a 2/ P. T., keďže bol daný odvolací dôvod podľa . Po rozhodnutí odvolacieho súdu súd prvej inštancie bude mať daný okruh účastníkov konania, tak, ako ich navrhovateľka sama v návrhu na začatie konania označila. Súd prvej inštancie sa potom bude zaoberať zodpovedaním otázky, či navrhovateľka osvedčila, že splnila predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, pričom konajúci súd prihliadne na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v tomto uznesení o nutnosti

osvedčenia splnenia všetkých predpokladov dobromyselnej držby trvajúcej minimálne desať rokov (pri nehnuteľnostiach) už v štádiu konania „pred vyzývacím“ uznesením.

38. Keďže odvolací súd odvolaním napadnutým uznesením zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, odvolací súd o trovách konania nerozhodoval. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

39. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).