Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-157-2015.pdf
PDF · 92.4 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/157/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekárenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752 zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému 1/ G. T., nar. XX.XX.XXXX , N. XX, XXX XX N., štátny občan SR, a povinnej 2/ G. T., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, XXX XX N., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota pod sp. zn. EX 473/14, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.727,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1657/2014-14 zo dňa 19. novembra 2014 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1657/2014-14 zo dňa 19. novembra 2014 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému 1/ a povinnej 2/ (ďalej len „povinným“) podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení uviedol, že exekučný titul v predmetnom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK-PC-61/14-LP, ktorý vydal dňa 13.01.2014 rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina (ďalej len „rozhodcovský súd“). Z obsahu spisu okresný súd zistil, že oprávnená a povinní uzavreli dňa 05.09.2012 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému 1/ úver vo výške 1.500,- Eur a povinná 2/ podpísala Zmluvu ako spoludlžník. Spolu s uzatvorením zmluvy o úvere bola dňa 05.09.2012 uzatvorená medzi oprávneným a povinnými rozhodcovská zmluva ktorá, upravuje riešenie sporov z uzatvorenej zmluvy o úvere. Nakoľko povinní svoj dlh neuhradili riadne a včas, oprávnený podal podľa rozhodcovskej zmluvy na rozhodcovskom súde žalobu. Odvolaním sa na ust. § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka a s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah a formu zmluvy, okresný súd vyhodnotil Zmluvu ako spotrebiteľskú. Rozhodcovskú zmluvu okresný súd označil za neprijateľnú aj napriek jej alternatívnej úprave právomoci rozhodcovského súdu, a to s odôvodnením, že neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného), pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad, ak sa rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom, alebo súdom bude takmer vždy dodávateľ (oprávnený), nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa, keďže dominantnou je v tomto prípade povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. V prípade podania žaloby oprávneným na rozhodcovskom súde, ako tomu bolo aj v danom prípade, je spotrebiteľovi odňatá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Okresný súd ďalej z predloženej rozhodcovskej zmluvy zistil, že bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere, pričom obidve tieto zmluvy sú pripravené na vopred predtlačenom formulári, do ktorého sa len vpisujú konkrétne údaje, teda povinní v tomto prípade nemali možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah rozhodcovskej zmluvy a skutočnosť, že podpísal obidve uvedené zmluvy v ten istý deň, vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, či povinným nebola rozhodcovská zmluva predložená súčasne so zmluvou o úvere a uzavretie tejto zmluvy nebolo zároveň podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy bez možnosti ju odmietnuť, či ovplyvniť jej obsah. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej mal oprávnený predložiť povinným návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby bolo dostatočne zrejmé, že povinným sa poskytuje možnosť voľby, ako aj poskytnúť mu informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená a aké dôsledky má riešenie sporov pred rozhodcovským súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012). Ohľadom znenia rozhodcovskej zmluvy okresný súd uviedol, že aj keď samotné znenie neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Preto takto uzatvorenú rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo má v zmysle ust. § 53 ods. 5 a § 39 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na túto skutočnosť okresný súd dospel k záveru, že exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý odvodil svoju právomoc z absolútne neplatného právneho úkonu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. 03. 2012), preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi ním a povinným je samostatným úkonom, ktorého existencia nebol a podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Vyplýva to z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Tiež poukázal na bod 7 rozhodcovskej zmluvy, z ktorej vyplýva, že dlžník mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k zániku rozhodcovskej zmluvy, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Takéto dojednanie rozhodcovskej zmluvy označil oprávnený za individuálne dojednanie, ktoré nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Povinný nemusel uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, resp. následne mohol aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu zmluvy o revolvingovom úvere. Odvolateľ považoval za nesporné, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie o možnosti, ale nie povinnosti, zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Poukázal na to, že povinný akceptoval rozhodcovskú zmluvu podpisom, čo urobil dobrovoľne, rovnako z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Z hľadiska účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania poukázal na to, že spotrebiteľovi poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu v konaní pred súdom. Proti právoplatnému rozhodcovskému rozsudku je možné podať žalobu o jeho zrušenie z dôvodov uvedených v ust. § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré dlžníkovi zakladá väčší rozsah námietok, než je to napr. v prípade odvolania, či dovolania. Zdôraznil, že medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva je individuálnym dojednaním, ktorá nespĺňa definíciu neprijateľnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 1 písm. r) Občianskeho zákonníka. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 76,38 Eur.
K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinní uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému 1/ úver vo výške 1.500,- Eur. Povinný 1/ sa zaviazal oprávnenému splatiť sumu 3.375,54 Eur v 42-och mesačných splátkach po 80,37 Eur. Obsahom zmluvy je aj poskytnutie revolvingu vo výške 790,84 Eur. Povinná 2/ uzavrela zmluvu ako spoludlžník. Oprávnený ku kópii Zmluvy priložil aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovské zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.09.2012 (ďalej len „Rozhodcovská zmluva“)
V článku 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný.
V článku 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným, ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.
Podľa čl. 4 a 5 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 17.01.2011 sa akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov, podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
Podľa čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.
Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy bola založená právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným v tomto konaní ako exekučný titul. Okresný súd, ako exekučný súd, sa správne vysporiadal s povahou zmluvného vzťahu, ktorý označil za spotrebiteľský, ale nesprávne právne posúdil otázku formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, v tomto prípade, či ide o rozhodnutie vydané orgánom majúcim právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia. Z predchádzajúcej súdnej praxe je už zrejmé, že rozhodcovský súd zakladá svoju právomoc na rozhodovanie vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, čo konštatoval v odôvodnení aj okresný súd. Preto sa odvolací súd primárne zaoberal skúmaním rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci, a či bola splnená podmienka písomnej formy rozhodcovskej doložky.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 4 ods. 3 ZoRK nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Úprava formy rozhodcovskej zmluvy v ust. § 4 ZoRK je prísne striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnosti v danom prípade bola dodržaná. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je uzavretá na samostatnej listine, ktorú povinní podpisovali osobitne od Zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným, ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Odvolací súd tiež poukazuje na znenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebráni povinným, ako spotrebiteľom uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd.
To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na túto skutočnosť nemajú vplyv. Odvolací súd totiž poukazuje na rozdiel medzi rozhodcovskou zmluvou podľa § 3 a nasl. ZoRK a rozhodcovskou doložkou podľa § 5 ods. 2 ZoRK, ako súčasťou inej zmluvy. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. § 3 a § 4 ZoRK tak, že ju podpísali, došlo k jej individuálnemu dojednaniu, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na formu, obsah a ostatné podmienky Zmluvy, ako aj znenie ustanovení rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že povinní ako spotrebitelia kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako to označil okresný súd. Tento právny záver však nemožno paušálne aplikovať na všetky Zmluvy a rozhodcovské zmluvy uzatvárané oprávneným. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z.z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku, ktorá bola dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.
K postupu okresného súdu, ktorý odvolateľ označil, ako postup, ktorý nemá oporu v zákone, odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný v každom štádiu vedenia exekúcie skúmať podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 545/2010 z 10.decembra 2010, v ktorom konštatoval, že „...exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27. januára 2007 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt. Odvolací súd podporne odkazuje aj na európsku judikatúru, konkrétne rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010, v ktorom Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede, je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.
Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v dôsledku čoho odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.