Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-766-2012.pdf
PDF · 83.1 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/766/2012
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastpúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti povinnému: R. K., V.. X.X.XXXX, V. P. L. X. X/XX, Q., pre vymoženie sumy 2 760,58 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú u súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka, exekútorský úrad so sídlom v Martine, Jilemnického 12 (Ex 11445/12) z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Žiaden z ostatných účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
IV. Doručením písomného oznámenia Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, že vstupuje do tohto exekučného konania ako vedľajší účastník na strane povinného, n e n a s t a l i ú č i n k y vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 5.6.2012 na Exekútorský úrad Mgr. Juraja Galla, so sídlom v Martine, Jilemnického 12 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky, priznanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom - platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Kežmarok č.k. 4Ro 560/2011-25 zo dňa 14.11.2011 a pre vymoženie trov exekúcie.
Tunajší súd vydal dňa 25.7.2012 vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňom 18.10.2014 bol z funkcie súdneho exekútora rozhodnutím ministra spravodlivosti na vlastnú žiadosť odvolaný súdny exekútor Mgr. Juraj Gallo. Do funkcie náhradníka Mgr. Juraja Galla ustanovila Slovenská komora exekútorov Mgr. Milana Somíka, súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu v Martine, Jilemnického 12.
Dňa 20.4.2015 doručil poverený exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi - povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Exekútor vo svojom podaní vyhlásil, že trovy exekúcie si neuplatňuje.
Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súdny exekútor k svojmu podnetu na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku predložil rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok zo dňa 9.10.2014 pod sp. zn. 4D 176/2014, ktorým uvedený súd zastavil dedičské konanie po povinnom z dôvodu, že v čase smrti nevlastnil žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2014 vo výroku o zsatavení dedičského konania. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie je dôvodný, ide o zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd pritom vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 30.05.2011, sp. zn. 7M Cdo 5/2011.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Keďže súd rozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, súdnemu exekútorovi by patrila aj odmena a náhrada hotových výdavkov za úkony exekučnej činnosti. Súd však vzhľadom na stanovisko súdneho exekútora, v ktorom nežiadal rozhodnúť o trovách exekúcie, o povinnosti účastníkov konania zaplatiť trovy exekúcie nerozhodoval.
Pokiaľ ide o trovy ostatných účastníkov tohto exekučného konania súd vychádzajúc z ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP rozhodol o tom, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov exekučného konania, pretože konanie bolo zastavené. Žiadny z ostatných účastníkov konania si náhradu trov tohto konania ani neuplatňoval, pričom v zmysle § 151 ods. 1, 1. vety OSP súd rozhoduje o trovách konania len na návrh.
Dňa 4.4.2014 podalo Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 (ďalej len "združenie") podanie, v ktorom oznámilo svoj vstup do konania. Svoj vstup odôvodnilo poukázaním na § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom poukázalo na to, že cieľom združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, zastupovanie spotrebiteľov pred orgánmi štátnej správy a podávanie podaní o porušovaní práv spotrebiteľov na orgány štátnej správy. Vstup do exekučného konania realizuje združenie z vlastného podnetu, nakoľko aj po začatí exekučného konania je v určitých prípadoch potrebné chrániť práva spotrebiteľa, pretože povinný si v exekučnom konaní vyžaduje ešte väčšiu mieru právnej ochrany ako v samotnom nachádzacom konaní, najmä z dôvodu, že subjektom, voči ktorému musí brániť svoje práva je nielen oprávnený s právne a fakticky silnejším postavením, ale aj súdny exekútor ako štátom splnomocnená osoba, ktorá je ex lege verejný činiteľ a má zákonom priznané oprávnenia, ktoré sú v značnom nepomere k vedomostiam, možnostiam a schopnostiam povinného.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia
exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.
Podľa § 93 ods. 1 - 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p.") ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Vedľajšie účastníctvo je možné v sporovom konaní, kde sa v plnej miere prejavuje dispozičná a prejednacia zásada, a teda väčšia miera iniciatívy a aktivity účastníkov k dosiahnutiu priaznivého výsledku konania. Práve k výsledku konania a k právnemu záujmu na výsledku sporu sa viaže inštitút vedľajšieho účastníctva. Právny záujem na výsledku sporu vedľajšieho účastníka je záujem tretej osoby na víťazstve strany, na podporu ktorej pristupuje do konania. Aj v prípade, ak do konania vstupuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, vstupuje do konania na podporu spotrebiteľa, a teda má záujem na výsledku sporu. Účelom inštitútu vedľajšieho účastníctva teda je, aby tretia osoba, ktorá by sama osebe nemohla vystupovať v konaní ako účastník, mohla pomôcť strane, ku ktorej pristupuje, k jej víťazstvu, nakoľko sa v konaní nepriamo rozhoduje o jej právach a povinnostiach. Uvedená podstata pomoci platí aj pre vedľajšie účastníctvo podľa § 93 ods. 2 O.s.p.
Exekučné konanie je čisto procesným konaním, ktoré slúži k vykonaniu exekučných titulov. Exekučné rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa vydáva na začiatku exekúcie, má čisto procedurálny charakter a smeruje len k tomu, či sa exekúcia vykoná resp. nevykoná. Pokiaľ sú splnené procesné podmienky exekučného konania, účinky právoplatnosti exekučného titulu sa v exekučnom konaní nedajú zvrátiť. Súd podotýka, že k podmienkam zastavenia exekúcie aj k vadnosti exekučného titulu súd vždy pristupuje za uplatnenia vyšetrovacej zásady. Navyše, v exekučnom konaní sa uplatňuje aj zásada ochrany povinného. Nakoniec súd pripomína pri uplatnení zásady iura novit curia, že exekučný súd pozná právo v danej problematike exekúcií na základe rozhodcovských rozsudkov, aj s rôznorodosťou právnych názorov. Z uvedeného dôvodu nevidí priestor pre účasť pomáhajúce subjektu v exekúcii. Právna úprava účastníctva v exekúcii v zmysle ustanovenia § 37 Exekučného poriadku je komplexná a preto aplikácia celého ustanovenia § 93 O.s.p. neprichádza v exekučnom konaní do úvahy. Exekučný súd preto nečaká na podnet niektorého z účastníkov exekúcie o prípustnosti vedľajšieho účastníctva. Z rovnakého dôvodu exekučný súd vo výroku tohto rozhodnutia nerozhodoval o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p., ale podobne ako Najvyšší súd SR v konaní 6Cdo 207/2011 o tom, že doručením písomného oznámenia nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Uvedené uznesenie vydal exekučný súd z dôvodu nastolenia právnej istoty medzi účastníkmi exekúcie, ako ja z dôvodu, aby združenie malo istotou, že nie je subjektom exekúcie.
Pripustením vedľajšieho účastníka v exekúcii by sa narušila efektivita exekučného konania a právna istota účastníkov konania. Pripustením účasti iných subjektov (t.j. aj neobmedzeného množstva vedľajších účastníkov konania, proti účasti ktorých by musela opačná strana neustále namietať, o čom by súd musel neustále rozhodovať) do exekúcie než tých, ktorí sú uvedení v § 37 Exekučného poriadku a priznanie im oprávnenia podávať relevantné procesné návrhy, by sa samotný zmysle a cieľ exekúcie, čo v konečnom dôsledku porušuje právo veriteľa na efektívnu súdnu ochranu garantovanú čl. 46 a nasl. Ústavy SR.
Exekučný súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 10.10.2012 pod sp. zn. 6Cdo 207/2011, v ktorom si NS SR uvedomuje vážne dôsledky pripustenia vedľajšieho účastníctva v exekúcii a
podľa ktorého " v exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž sporovým konaním. Cieľom je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, t.j. vynútenie plnenia priznaného týmto rozhodnutím".
Podobné rozhodnutie vydal aj Ústavný súd SR, a to uznesenie z 15.1.2013 pod sp. zn. III. ÚS 23/2013, kde okrem iného uviedol: "V exekučnom konaní dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z právneho vzťahu, ktorého obsah už je právoplatne a vykonateľne judikovaný. Právoplatnosťou a vykonateľnosťou súdneho rozhodnutia o obsahu spotrebiteľského právneho vzťahu nadobúda tento právny vzťah v perspektíve núteného výkonu novú kvalitu. Fyzická osoba, ktorej bola v nachádzacom konaní uložená hmotno-právna povinnosť nerozlučne spätá s pozíciou spotrebiteľa, sa na základe právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia v spojení s právnou skutočnosťou spočívajúcou v dobrovoľnom nesplnení uloženej povinnosti a s právnou skutočnosťou podania návrhu na začatie exekučného konania stáva povinným. Žiadna z uvedených determinujúcich právnych skutočností však už nie je motivovaná spotrebiteľsky, nie je bytostne spätá s pozíciou fyzickej osoby ako spotrebiteľa.
Fyzická osoba sa v konaní o nútenom výkone rozhodnutia týkajúceho sa spotrebiteľského právneho vzťahu nestáva povinným preto, lebo napĺňa legálno-definičné znaky spotrebiteľa, ale preto, že dobrovoľne nesplnila povinnosť právoplatne potvrdenú kompetentným orgánom verejnej moci. A tak hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol v základnom (nachádzacom) konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu. Z uvedeného dôvodu upretie vedľajšej intervencie združeniu zameranému na ochranu spotrebiteľov v exekučnom konaní nemožno považovať za postup, ktorým by exekučný súd popieral účel a zmysel zákonných právnych noriem vymedzujúcich postavenie takýchto združení, a tým im neústavne obmedzoval, resp. odnímal ich základné právo na súdnu ochranu. priestor pre účinnejšiu ochranu povinného, ktorý bol v nachádzacom konaní spotrebiteľom otvára § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa explicitne umožňujúci spotrebiteľovi dať sa v akomkoľvek konaní pred orgánmi verejnej moci (a teda ja v exekučnom konaní) zastúpiť spotrebiteľským združením."
Zároveň exekučný súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho Dvora z 27. februára 2014 vo veci C-470/12, ktorým tento k návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania (na základe návrhu podaného Okresným súdom Svidník) uviedol: " Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, najmä článok 6 ods. 1, článok 7 ods. 1 a článok 8 tejto smernice, sa má v spojení s článkami 38 a 47 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa nepripúšťa vedľajšie účastníctvo združenia na ochranu spotrebiteľov na podporu spotrebiteľa, proti ktorému sa vedie exekučné konanie na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku."
Z takto uvedených dôvodov nemá vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní miesto a teda ani vedľajšie účastníctvo podľa § 93 ods. 2 O.s.p., pričom exekučný súd nevylučuje možnosť, aby sa združenie stalo subjektom v tejto exekúcii ako zástupca povinného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove. /§58 ods. 5 Exekučného poriadku/
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.