Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_10C-264-2014.pdf
PDF · 90.97 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/264/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti odporkyni: L. R., nar. XX.XX.XXXX, Ž. XX, XXX XX Z., právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 1.478 eur s prísl., takto
rozhodol:
odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 503,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 503,52 Eur od 23.11.2013 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,
o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným dňa 04.07.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu istiny 1478 Eur spolu s 18,40 % ročným úrokom zo sumy 1253,18 eur od 23.11.2013 do zaplatenia a 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 1253,18 eur od 23.11.2013 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.6.2007, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 47000,-Sk s dohodnutou pevnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 18,40 % ročne. Odporkyňa si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnila riadne, v dôsledku čoho ku dňu 22.11.2013 dosiahla výška splatného dlhu žalovaného sumu 1478,- eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1253,18 eur a príslušenstva vo výške 224,82 eur. Poukázal na skutočnosť, že si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 8% ročne, t.j. nižší ako zákonnom stanovený.
Právny zástupca odporkyne k veci uviedol, že sa jedná o spotrebiteľskú vec a je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na aj uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19.6.2013. Zároveň uviedol, že zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti, keďže v zmluve chýba údaj podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na skutočnosť, že poplatok za správu úveru a poplatky za upomienky predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky (rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v
Brandenburgu z 21.6.2006, č.k. 7U 17/06). Vzhľadom na uvedené mal právny zástupca odporkyne za to, že navrhovateľovi patrí iba nárok na vyplatenie istiny poskytnutého úveru, ktorý odporkyňa uhradila.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konanie, zmluvou o splátkovou úvere, výzvou na zaplatenie pohľadávky, vyjadrením právneho zástupcu odporkyne, podaním navrhovateľa doručeným súdu dňa 20.5.2015 a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 25.6.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 47000,- Sk, ktorý sa odporkyňa zaviazala platiť v 60 mesačných splátkach po 1264 Sk (41,96 eur) ku každému 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňa 20.6.2012. Odporkyňa porušila svoju povinnosť platiť splátkový úver v dohodnutých mesačných splátkach, čím sa dostala do omeškania s jednotlivými splátkami, v dôsledku čoho jej navrhovateľ účtoval aj úrok z omeškania. Celkovo uhradila navrhovateľovi sumu 2571,20 eur.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa na účely tohto zákona rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.
Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase rozhodovania súdu, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluvný vzťah účastníkov je zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola uzavretá, je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Súd podrobil predmetnú zmluvu kontrole a zistil, že zmluva o splátkovom úvere spĺňala v čase jej podpisu náležitosti stanovené ustanovením §4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho vznikol navrhovateľovi nárok na istinu ako aj dohodnutý úrok a poplatky.
Napriek ustanoveniu bodu 4 zmluvy, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, súd aplikoval na uvedený vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom poukazuje na rozsudok NS SR vo veci 5MCdo/20/2009. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Slovenskej republike predstavuje ust. § 52 Občianskeho zákonníka a nasledujúce. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
Obdobný názor vyslovil Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp. zn. 21Co/79/2013 zo dňa 5.11.2013, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia v obdobnej veci uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odvolateľa a že postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a vrátane zmluvy o úvere, ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Iná vec by bola, keby išlo o úver medzi dvomi nepodnikateľmi, alebo dvomi podnikateľmi, resp. ak by nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. Treba pripomenúť, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.
Súd sa stotožnil s tvrdením právneho zástupcu odporca, ktorý poukázal na rozhodnutie NS SR 3Mcdo 12/2014, v zmysle ktorého § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka by mal byť zohľadnený vo všetkých právnych vzťahoch, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a teda že prednostne sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie a zároveň aj ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľov nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých sú súčasťou nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
Súd poukazuje, že pre posúdenie, či § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.
Súd po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný vo výške 503,52 eur. Súd ex offo prihliadol na inštitút premlčania. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 4.7.2014, v dôsledku čoho súd považoval za nepremlčané splátky úveru v období od 20.7.2011 do 20.6.2012, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Odporkyňou uhradené splátky v celkovej výške 2571,20 eur súd považoval za úhradu splátok dohodnutých zmluvou o splátkovom úvere a zároveň zákonných úrokov z omeškania pred dňom 20.7.2011, teda za úhradu naturálnej obligácie, na ktorú má navrhovateľ právo. Súd poukazuje na to, že v zmysle spotrebiteľského práva a ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove považuje časť nároku do 4.7.2011 za premlčanú a to s
poukazom na ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka. Za revelantné časové obdobie od 20.7.2011 do 20.6.2012, kedy by nastala konečná splatnosť úveru, vznikol navrhovateľovi nárok na 12 mesačných splátok po 41,96 eur, teda mu vznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške 503,52 eur.
Navrhovateľ zároveň v návrhu na začatie konania uplatnil aj nárok na 18,90% ročný úrok z nesplatenej časti úveru. Predmetný nárok súd považoval za nedôvodný, keďže v zmysle zmluvy o splátkovom úvere bol úrok z úveru súčasťou mesačnej splátky. Keďže súd priznal navrhovateľovi nárok na 12 mesačných splátok vo výške dohodnutej v zmluve, ktorej súčasťou bola aj dohodnutá úrok z úveru, návrh v predmetnej časti zamietol.
Čo sa týka uplatneného nároku na úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1253,18 eur od 23.11.2013 do zaplatenia, súd uvádza, že v zmysle § 10c vyhlášky č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 3 predmetnej vyhlášky, účinnej v čase pred 1. februárom 2013, vznikol navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania z jednotlivých splátok vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže ide o návrhové konanie a súd je viazaný návrhom navrhovateľa, priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške akú si uplatnil.
Právny zástupca odporkyne uplatnil nárok na náhradu trov konania vo vyjadrení zo dňa 20.10.2014, avšak v čase rozhodovania o veci samej nedoložil do spisu ich špecifikáciu, preto súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.