Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-89-2022.pdf
PDF · 142.91 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/89/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Matúša Staríčka, vo veci starostlivosti o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matka C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. XXXX/X, F., zastúpená JUDr. Máriou Jezerskou, advokátkou, so sídlom Mýtna 2130/35, Trnava a otec C. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom G. XXX/XX, F., zastúpený JUDr. Petrom Matejovom, advokátom, so sídlom Hollého 12, Nitra, o zmenu úpravy styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 38P/61/2019-175 zo dňa 26.05.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu sa v časti I. výroku, ktorým bol zamietnutý návrh matky na zmenu styku otca s maloletým a v časti II. a v III. výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky a otca na zmenu úpravy styku otca s maloletým (I. výrok). Ďalej uložil maloletému dieťaťu, matke a otcovi výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Sereď v rozsahu 30 hodín, za účelom poskytnutia sociálneho a psychologického poradenstva spočívajúceho v zlepšení vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého, rešpektovania sa v roli rodiča a v budovaní a prehlbovaní vzťahu otca s maloletým (II. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok).
V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že otec sa návrhom domáhal zmeny úpravy styku s maloletým A., ktorý styk bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 31P/51/2018-56 zo dňa 07.11.2018, ktorým bola schválená dohoda rodičov ohľadne styku otca s maloletým bez možnosti prespávania maloletého C. a A. u otca.
Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa čl. 5 Základných zásad, § 24 ods. 4, 5, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 37 ods. 2 písm. d), § 36 ods. 1, § 37 ods. 4, § 37 ods. 8, § 43 zákona o rodine (ďalej len „ZoR“), § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu úpravy styku otca s maloletým A. spočívajúce či už v jeho rozšírení na základe návrhu otca alebo v jeho zúžení na základe návrhu matky. Prihliadal na názor maloletého a tiež vychádzal zo záverov znaleckého posudku, podľa ktorého je
potrebné, aby otec zmenil svoj prístup k maloletému, pričom počas konania otec prejavil ochotu na sebe pracovať a to aj na prístupe k dieťaťu. Z dôkazov mal za preukázané a to aj výpoveďou maloletého jeho tendenciu dosiahnuť zmenu otcovho správania v zmysle jeho aktívnej prítomnosti, väčšej pozornosti, prívetivosti a odklonu od iných ľudí smerom k nemu počas styku s otcom, čo svedčí skôr o pociťovaní absencie otcovho záujmu o maloletého ako o odmietaní otca. Preto nepovažoval za dôvodný návrh matky podaný počas konania na zúženie styku otca s maloletým a rovnako sa nestotožnil s tvrdením matky o deklaratórnom záujme otca, ktorý podal návrh na úpravu styku a súhlasil tiež s podrobením sa výchovnému opatreniu v prípade jeho nariadenia. Styk otca s maloletým sa spravidla realizuje v rozsahu, v akom sa dohodli v zmysle predchádzajúcej súdnej úpravy, pričom rozporuplne vyznievajú argumenty matky, ktorá na jednej strane poukazuje na to, že otec netrávi čas s maloletým aktívne a na druhej strane tvrdila, že otec maloletého preťažuje (lyžovanie, turistika na Orave). Nie každé stretnutie otca s maloletým musí byť naplnené aktívnym programom a výletmi, niektoré stretnutia môžu byť aj pasívne, prípadne zahŕňať aj návštevu rodiny z otcovej strany, s ktorou má maloletý právo rozvíjať svoj vzťah, pričom program je v kompetencii otca. Uvedenému by však mala predchádzať vzájomná komunikácia otca s maloletým, ako si svoj čas naplánujú. Vytvára sa priestor pre zlepšenie otcových rodičovských zručností a reflektovanie potrieb maloletého, ktorý na budovanie a prehlbovanie vzťahu s otcom potrebuje cítiť jeho blízkosť a záujem. Nezistil dôvody pre osobitnú úpravu styku otca na základe jeho návrhu prostredníctvom telekomunikačného zariadenia, ktorý styk prichádza do úvahy v prípadoch, ak nedochádza k pravidelnému osobnému kontaktu, pričom daná navrhovaná úprava styku predstavuje výnimočný spôsob, kedy osobný styk je nahradený stykom nepriamym aj pomocou elektronických prostriedkov. Za nedôvodný považoval tiež návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke podľa § 24 ods. 5 ZoR, keďže otec sa s maloletým pravidelne stretáva, má s nim dostatočný kontakt a prehľad o jeho zdraví a správaní, pričom otcovi nič nebráni v možnosti informovať sa o zdravotnom stave maloletého u ošetrujúceho lekára a o jeho správaní či prospechu v škole. Navyše matka si túto povinnosť dobrovoľne plní tým, že otca informuje v prípade zhoršenia zdravotného stavu maloletého. S poukazom na závery znaleckého posudku ako aj odporúčanie procesného opatrovníka uložil maloletému ako aj rodičom výchovné opatrenie (ktoré začal ex offo), a to v podrobení sa odbornému psychologickému poradenstvu, čo je v záujme maloletého, hoci matka nesúhlasila s daným opatrením a mala o ňom pochybnosti. Aj so záverom znaleckého posudku vyplýva potreba riešenia nevhodnej komunikácie medzi rodičmi, matka je k otcovi frontálne kritická a má k nemu negatívny vzťah, pričom zo strany otca negatívne nastavenie voči matke nevyplynulo, avšak kritické nastavenie a hodnotenie druhého rodiča môže mať negatívny vplyv na maloleté dieťa a tiež môže byť príčinou psychosomatických problémov maloletého uvádzaných matkou. Daný stav nie je možné rezignovať, vzájomná komunikácia rodičov nie je vhodná, skôr absentuje a preto za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého, rešpektovania sa v roli rodiča ako aj v prehlbovaní vzťahu otca s maloletým považoval za dôvodné uložiť dané výchovné opatrenie. Schopnosť konštruktívnej komunikácie je vecou oboch rodičov, ktorá je narušená a v dôsledku nej dochádza k odcudzovaniu sa maloletého, keď zároveň otec nedostatočne reflektuje na potreby dieťaťa. Psychologické poradenstvo bolo uložené v rozsahu 30 hodín počnúc právoplatnosťou rozsudku, a to v Centre pre deti a rodiny Sereď, nakoľko matka vyjadrila nedôveru voči Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava s tým, že intervaly poradenstva určí podľa potreby psychológ. Trvanie poradenstva nelimitoval v mesiacoch, pretože pre výsledky je dôležitý skutočný počet jednotlivých sedení a preto ho určil počtom konzultácií v rozsahu 30, ktoré považoval za primerané. Nepovažoval za potrebné rešpektovať bezvýhradne názor a vôľu maloletého, na ktorého prihliada, zohľadňuje ho pri rozhodovaní, avšak neprichádza do úvahy, aby súd rozhodoval len na základe vyjadrenia dieťaťa, navyše v prípade, keď jeho postoj môže byť do značnej miery ovplyvnený matkou ako preferenčným rodičom a poukazujúc na vyjadrenia otca, podľa ktorého správanie maloletý v jeho prostredí nevykazuje znaky strachu, nechuti alebo iné psychosomatické ťažkosti, avšak vzhľadom na konflikt rodičov, by v prípade neriešenia situácie výchovným opatrením sa mohol vyvíjať konflikt lojality. Za nevhodnú považoval konfrontáciu maloletého matkou po každom stretnutí s otcom, z ktorého dôvodu by matka mala prehodnotiť daný prístup, netlačiť na maloletého, ponechať na jeho vôli do akej miery sa jej bude zdôverovať o čase strávenom s otcom. Účinnosť výchovného opatrenia súd pritom hodnotí počas jeho trvania ako aj po uplynutí obdobia, na ktoré bolo uložené a následne podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácii ďalších opatrení. Nepovažoval za potrebné vykonať výsluch znalkyne na základe návrhu procesného opatrovníka, ktoré by bolo nadbytočné a nehospodárne navyšovaním trov konania, keď zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynula nie daná potreba na aktuálne zmenu úpravy styku otca s maloletým.
O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 52, § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v § 53 CMP a zároveň účastníci konania náhradu trov konania nežiadali.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to konkrétne do časti I. výroku, ktorým bol návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým zamietnutý, ako aj proti II. výroku o uložení výchovného opatrenia podala matka v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že výchovné opatrenie maloletému a jej neukladá a jej návrhu na úpravu styku otca s maloletým vyhovel tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod., počas vianočných sviatkov od 26.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod., 27.12.00 od 10.00 hod. do 18.00 hod..
Podstatou jej odvolacích námietok boli nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázala na písomné aj ústne vyjadrenia počas konania, ktoré preukazujú z jej strany nebránenie maloletému sa s otcom stretávať, pričom styk maloletého s otcom bol hlavne jej zásluhou, pretože ak by rešpektovala iba vôľu maloletého, tento by sa s otcom nestretával vôbec alebo minimálne. Obaja synovia mali s otcom problém sa stretávať, pričom starší syn po dosiahnutí plnoletosti sa vyjadril, že ho nikto nebude k styku nútiť a chodiť tam, kde o neho ani nie je skutočný záujem. Od dosiahnutia plnoletosti sa starší syn C., ktorý má 21 rokov ani raz neprejavil záujme sa s otcom stretnúť. Poukázala na otcom podané v priebehu 18 mesiacov tri návrhy na súd, čo považuje za šikanózne konanie, nakoľko styk deťom s otcom vždy umožňovala, otec však na maloletého len tlačil a presadzoval svoju vôľu a to napriek tomu, že maloletý u neho veľakrát aj plakal, maloletý sa u otca necíti dobre, nechutí mu tam jesť, nespáva tam dobre a s otcom nekomunikuje. Rovnako maloletý nemá žiaden vzťah k rodičom otca, u ktorých ho otec iba odkladá, čo bolo aj počas letných prázdnin v roku 2021. Napriek tomu, že otcovi vždy oznámila čo bolo potrebné, tento o maloletého nejavil záujem, nespýtal sa na jeho zdravotný stav či mimoškolské aktivity, neinformoval sa v škole ani u lekára. Popierala tvrdenie, že s otcom komunikovala cez staršieho syna, ktorý s otcom prerušil úplne kontakt od plnoletosti. Výchovné opatrenia neviedli k ničomu, pretože vtedajšia pracovníčka sa k nej správala nepríjemne a na kolíznu opatrovníčku podala v júni 2022 sťažnosť. Rovnako uviedla, že firma otca resp. starého otca vykonávala pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava práce, a že otec má kontakty na daný úrad. Maloletý absolvoval sedenia u H. I., pričom pri poslednom sedení nepovedal ani slovo, z ktorého dôvodu tam prestali chodiť, vypovedal aj pred súdom a absolvoval znalecké vyšetrenie, pričom jednoznačne odmieta niekam chodiť, nechápe, prečo mu to súd ukladá, keď už raz povedal svoj názor. Návštevy u psychologičky neviedli k ničomu, preto ďalšie poradenstvo v Seredi nebude mať žiadny zmysel, nemá toľko dovolenky, aby absolvovala 30 hodín sedení ani finančné prostriedky na úhradu nákladov spojených s cestovaním a ak bude maloletého prinucovať na sedenia, dosiahne pravý opak, pričom sedenia vždy maloletého vyčerpávali a vyvolali u neho len odpor. Podľa matky otec potrebuje poradenstvo, ktoré však doposiaľ dobrovoľne neabsolvoval. Maloletý cíti nezáujem zo strany otca, čo sa prejavuje jeho správaním, dáva mu príkazy a venuje sa všetkým ostatným osobám okrem maloletého. Ako matka nie je k otcovi frontálne kritická, avšak nepáči sa jej postoj otca a jeho správanie k maloletému, keďže otec nepozná záujmy a potreby maloletého, čo nepoznal ani počas manželstva a nedovolí, aby otec zničil vzťah medzi ňou a maloletým, ktorého nebude nútiť, aby u otca prespával, najmä s poukazom na jednoznačné závery znaleckého posudku. Reakcia maloletého po oboznámení s nariadením výchovným opatrením bola negatívna, vyjadril sa o odmietnutí účasti na danom poradenstve, pričom reparácia vzťahu maloletého s otcom je možná len postupným obnovovaním dôvery syna v otca. Vyčítala prvoinštančnému súdu nezohľadnenie záverov znaleckého posudku v rozhodnutí, keď znalkyňa jednoznačne potvrdila nevhodnosť prespávania maloletého u otca a možnosť narušenia doterajšieho ich vzájomného vzťahu s poukazom na aktuálny rozsah styku otca s maloletým a tiež potvrdila neznalosť otca ohľadne vývinových potrieb maloletého, čo obyčajne vedie ku kladeniu nadlimitných nárokov na zodpovednosť a rozhodovanie dieťaťa a zvykne rezultovať do destabilizácie psychiky dieťaťa. Rovnako znalkyňa poukázala na nevhodnosť doterajšieho rozsahu styku bez korekcií správania sa otca, ktorý má zmeniť prístup a svoje správanie a postoje k maloletému. V odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje odôvodnenie, prečo ak zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že doterajší rozsah styku otca s maloletým môže narušiť jeho vývin v zmysle ďalšej destabilizácie psychiky maloletého, nevyhovel jej návrhu tak, aby upravil rozsah styku bez prespávania maloletého u otca. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva ani netvrdil to ani súd, že otec už
svoje správanie zmenil, z ktorého dôvodu mal prvoinštančný rozhodnúť o zmene úpravy styku otca s maloletým bez prespávania. Rozhodnutie okresného súdu o nariadení výchovného opatrenia vyznieva kontraproduktívne, keď podľa súdu otec neodmieta, má zmeniť svoj postoj a nie maloletý, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku. Ak maloletý odmieta psychologické poradenstvo a toto si spája so vzťahom k otcovi, a teda, že len z dôvodu správania otca musí podstupovať psychologické posúdenie, nie je naplnená hmotnoprávna podmienka uloženia výchovného opatrenia, ktoré nie je vhodným prostriedkom nápravy vzťahu maloletého k otcovi, pričom tomu zodpovedajú aj závery znaleckého posudku, keď znalec nenavrhoval uložiť výchovné opatrenie aj maloletému.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdiť a mal za to, že výchovné opatrenie zlepší vzájomnú komunikáciu rodičov ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého a zároveň bude mať otec priestor na skvalitnenie vzťahu s maloletým.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol odvolaním napadnutý rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na dôkladne a rozsialo zdôvodnené rozhodnutie prvoinštančného súdu, ako aj na potrebu vykonania výchovného opatrenia a tiež na jeho ochotu pracovať na sebe a na svojom prístupe k maloletému. Ďalej poukázal na rovnaké rodičovské kompetencie a zodpovednosť oboch rodičov za výchovu maloletého, pričom okresný súd jeho záujem nepovažoval len za deklaratórny. Taktiež poukázal na závery znaleckého posudku ako aj odporúčanie procesného opatrovníka o potrebe podrobenia sa výchovnému opatreniu tak ako obaja rodičia ako aj maloletý, pričom cieľom odborného poradenstva bude zlepšenie vzájomnej komunikácie medzi rodičmi, zlepšenie vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletého a prehlbovanie jeho vzťahu s maloletým , aby porozumel potrebám maloletého, jeho emóciám a prihliadol na jeho vyjadrenia, názory a záujmy. Ďalej poukázal na podanie návrhu na súdny výkon rozhodnutia ohľadne styku s maloletým dňa 02.08.2022 z dôvodu, keďže matka mu styk s maloletým upravený na deň od 08.08. do 10.08.2022 neumožnil z dôvodu zdravotnej indispozície bez toho, aby mu predložila akýkoľvek dôkaz o tvrdenom stave maloletého, čo mu pred realizáciu styku oznámila formou textovej správy. S maloletým mal plánovanú dovolenku pri mori v Chorvátsku, pričom uvedeným konaním matka vedome zmarila realizáciu styku. Následne sa pokúšal s matkou opakovane telefonicky spojiť a žiadal o poskytnutie náhradného termínu, no jeho pokus bol bezúspešný, keďže na jeho správy a telefonáty nereagovala. Aj v súčasnosti je matka nekontaktná a nevie zistiť, či sú jej tvrdenia o zdravotnom stave maloletého pravdivé. Uvedeným konaním má matka snahu znemožniť, respektíve komplikovať mu stretávanie sa s maloletým a matkou tvrdený záujem o dobro ich spoločného syna nie je vážny.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., II a III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Po oboznámením sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštanšného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je v časti I., II. a závislého výroku o trovách konania (III. výrok) vecne správne. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky matky a dospel k záveru, že tieto nie sú opodstatnené pre zmenu rozhodnutia okresného súdu.
Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bol styk otca s maloletým upravený rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 31P/51/2018-56 zo dňa 07.11.2018 tak, že bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol otec oprávnený sa stretávať v tom čase s maloletými deťmi C. a maloletým A. každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu do 10.00 hod. to 15.00
hod., v pondelok od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každý druhý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 18.00 hod. do nedele do 15.00 hod., počas letných školských prázdnin od 01.07. od 9.00 hod. do 10.07. do 20.00 hod., od 01.08. od 9.00 hod. do 10.08. do 20.00 hod., počas vianočných sviatkov od 26.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod., počas jarných školských prázdnin od soboty bezprostredne predchádzajúcej prvému dňu jarných školských prázdnin od 9.00 hod. do najbližšej stredy do 10.00 hod., počas veľkonočného pondelka od 10.00 hod. do 18.00 hod., ktorým rozhodnutím bol zároveň zmenený rozsudok okresného súdu Trnava č. k. 31P/5/2018-51 zo dňa 13.04.2018, ktorý predchádzal rozhodnutiupričom daným rozhodnutím súdu bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, bola schválená rodičovská dohoda o zverení v tom čase oboch maloletých detí C. a A. do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti, zároveň bol upravený styk s maloletými deťmi každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. a v pondelok od 15.00 hod. to 17.00 hod. a tiež bolo rodičom uložené výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu v rozsahu 20 konzultácií so psychológom na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté deti, usmernenia rodičov ohľadom vhodnej komunikácie s maloletými a navzájom a upevnenia rodičovských zručností po rozpade vzťahu medzi rodičmi.
Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 31P/51/2018 bolo zo správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Trnava zo dňa 20.08.2018 zistené, že výchovné opatrenie uložené predchádzajúcim opatrením sa uskutočnilo v rozsahu 8 individuálnych stretnutí s tým, že tri stretnutia sa uskutočnili s otcom, päť stretnutí s matkou, ktorá neprejavovala o sedenia záujem, prejavovala negatívne postoje voči spoločnej diadickej spolupráci, k poradenstvu neboli obaja rodičia rovnako otvorení schopní pracovať na zlepšení rodinnej situácie, predovšetkým motivácia matky nebola vnútorne zameraná na skutočné riešenie a zlepšenie situácie, čo bolo kontraindikáciou pre úspešný poradenský proces, preto výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel.
V prejednávanej veci sa otec domáhal rozšírenia styku s maloletý, keď žiadal upraviť styk každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý párny utorok od 15.00 hod. do 17.00 hod., počas letných školských prázdnin od 09.00 hod. od 01.07. do 10.07. do 20.00 hod., od 01.08. od 09.00 hod. do 10.08. do 20.00 hod. (bez zmeny) počas jarných prázdnin rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy ako aj počas veľkonočného pondelka, v období od 24.12. do 06.01. kalendárneho roka a to dňa 24.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 09.00 hod. v párnom kalendárnom roku a v nepárnom kalendárnom roku od 25.12. od 09.00 hod. do 01.01. do 20.00 hod. nasledujúceho, v párnom roku od 02.01. od 09.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka a tiež žiadal styk s maloletým prostredníctvom telefonickej komunikácie každý štvrtok a v piatok v čase od 18.00 hod. do 18.30 hod. ako aj uloženie povinnosti matke informovať ho pravidelne dvakrát mesačne vždy k 15. dňu a poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého, jeho školských výsledkoch, školských a mimoškolských aktivitách a tiež podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúce sa maloletého.
Počas konania matka podala návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletým v smere jeho zúženia, pričom žiadala upraviť styk otca s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod., v nedeľu od 10.00 hod do 15.00 hod., počas letných školských prázdnin od 10.00 hod. od 01.07. do 05.07. do 18.00 hod. a od 10.00 hod. dňa 01.08. do 05.08. do 18.00 hod., že pokiaľ nedôjde k prehodnocovaniu prístupu otca k maloletému podľa jeho potrieb, môže doterajší rozsah styku otca s maloletým narušiť jeho vývin v zmysle jeho ďalšej destabilizácie psychiky a to môže viesť k zhoršeniu jeho vzťahu k otcovi a k matke.
Ohľadne doterajšieho rozsahu styku maloletého s otcom znalkyňa uviedla, že ak nedôjde k prehodnoteniu prístupu otca k maloletému podľa jeho potrieb, môže doterajší rozsah styku otca s maloletým narušiť ich vzájomný vzťah (v zmysle úplného odmietania, do maloletý vo svojej verbálnej produkcii počas vyšetrenia naznačil – byť s otcom len vtedy, kedy to on chcel) pričom pokiaľ by matka u maloletého presadzovala doterajší rozsah styku bez žiadúcich korekcií prístupu otca k maloletému,
mohlo by to viesť k zhoršenie vzťahov medzi matkou a maloletým. Matka má k otcovi negatívny vzťah – je k nemu frontálne kritická, uvedené negatívne nastavenie matky voči otcovi bolo nutné zmierniť, čo sa malo udiať počas nariadeného výchovného opatrenia po rozvode manželstva, avšak podľa informácie matka diadické konzultácie odmietla. Starší syn účastníkov konania t. č. plnoletý C. sa prestal s otcom po dosiahnutí plnoletosti stretávať, maloletý sa s bratom identifikuje a môže preberať bratove postoje a názory týkajúce sa ich otca. Vzťah maloletého k otcovi ovplyvňuje samotný otec svojim prístupom v jeho zložitom pubertálnom vekovom období, otec nezmenil svoju výchovnú stratégiu podľa priania maloletého (málo sa mu venuje a nenapĺňa psychologické, sociálne a emočné potreby maloletého, náklonnosť, miernosť, prívetivosť) pričom maloletý ťažko znáša samotu u otca kde je často sám a má evidentne psychosomatické problémy viazané na pobyt u otca, čo otec zjavne bagatelizuje. Vzťah maloletého k rodičom je silne polarizovaný, určujúci vzťah má k matke a k staršiemu bratovi, k otcovi je na verbálnej úrovni silne kritický a odmietavý. U oboch rodičov znalkyňa konštatovala nezrelú emotivitu, osobnostnú nezrelosť, nateraz nemajú dosť trpezlivosti, aby húževnate a vytrvalo zvládali ťažkosti. U maloletého je sformovaný koncept spolupatričnej neúplnej rodiny, matka je jeho najdôležitejšou osobou a úloha otca je nahrádzaná starším bratom, pretrváva uňho koncept kompletnej jadrovej rodiny (obaja rodičia a obidve deti), maloletý sa v rodine cíti byť prijímaný ako dobrý a dôležitý, prežíva spolupatričnosť so starším bratom, otca, seba a brata vníma ako vlastnosťami podobných (silových) to že bratovi pripisuje nadlimitný osobnostný potenciál a stavia ho nad rodičov, znamená porušenie prirodzeného rodinného kontaktu. Produkcia maloletého nasvedčuje skôr jeho tendencii dosiahnuť zmenu otcovho správania v zmysle jeho aktívnej prítomnosti, väčšej pozornosti, prívetivosti a odklonu od iných ľudí smerom k nemu, čo svedčí skôr o pociťovaní absencie otcovho záujmu, ako o odmietaní otca, pričom vzťah maloletého k druhému rodičovi je potrebné v prostredí matky aj otca kultivovať a maloletý má byť ubezpečovaný o dôležitosti druhého rodiča a má byť k nemu posielaný s prajnosťou a dôverou. Téma druhého rodiča je vo výchovnom prostredí matky aj otca pravdepodobne tabuizovaná, maloletý vo svojom pubertálnom veku nie je schopný si vytvoriť a udržať porovnateľne pozitívny vzťah k obidvom rodičom, ak matka pozitívny obraz o otcovi neprezentuje a otec nerešpektuje potreby svojho syna. Obaja rodičia by mali v najlepšom záujme maloletého urgentne zmobilizovať svoj pozitívny osobnostný potenciál a minimalizovať poznané výchovné riziká, k čomu by mali bezodkladne začať navštevovať intenzívny dlhodobý kurz rodičovskej terapie a poradenstva (vrátane silnej individuálnej zložky) s cieľom lepšie porozumieť svojmu prežívaniu a vývinovým potrebám maloletého, pochopiť a rozvinúť u seba aspekty zodpovedného rodičovstva s určenými parciálnymi cieľmi špecifikovanými v znaleckom posudku.
Vychádzajúc z odvolania matky, predmetom odvolacieho konania bolo zamietnutie návrhu matky na zmenu styku otca s maloletým, v ktorom žiadala upraviť styk maloletého s otcom bez prespatia, tak ako bolo určené v predchádzajúcom rozhodnutí rodičovskou dohodou, každý druhý párny týždeň od piatku od 18.00 hod. do nedele do 15.00 hod. ako aj počas školských letných prázdnin, ktorý rozsah matka žiadala zúžiť od 01.07. do 05.07. a od 01.08. do 05.08.
Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd zistil riadne skutočný stav veci, vo veci vykonal potrebné dokazovanie a s jednotlivými dôkazmi, ktoré posúdil jednotlivo a tiež vo vzájomnej súvislosti sa riadne s nimi vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré vyjadril v bode 24 až 27 ohľadne zúženia styku otca s maloletým na základe návrhu matky, a s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje.
Nemožno súhlasiť s argumentáciou matky o závere znalkyne o nevhodnosti prespávania maloletého u otca v súčasnej dobe, pretože jednoznačne zo záveru znaleckého posudku nevyplýva skutočnosť, že doterajšia úprava styku je v rozpore so záujmom dieťaťa, keď znalkyňa v posudku dospela k záveru o potrebe prehodnotenia prístupu otca k maloletému podľa potrieb maloletého, bez korekcií prístupu by mohlo dôjsť k zhoršeniu vzťahov, k destabilizácii psychiky maloletého, ktorý sa však dožaduje väčšej aktívnej prítomnosti a pozornosti zo strany otca, čo svedčí o absencii otcovho záujmu, ako o jeho odmietaní. V kontexte záverov znaleckého posudku nevyplývajú také závery, ako ich uvádzala matka v odvolaní, keď znalkyňa v závere poukázala aj na potrebu oboch rodičov v najlepšom záujme maloletého zmobilizovať svoj pozitívny osobnostný potenciál, minimalizovať poznané výchovné riziká a tiež uviedla potrebu kurzu rodičovskej terapie a poradenstva, preto v uvedenom smere odvolacia námietka matky je v rozpore so záverom znalkyne, ktorá redukciu úpravy styku maloletého s otcom
v znaleckom posudku neuviedla, konštatovala však potrebu zmeny postoja otca a jeho správania smerom k väčšej pozornosti maloletému, k vzhliadnutiu jeho záujmov a potrieb.
Preto v uvedenom kontexte je odvolanie matky nedôvodné, a rovnako nemožno súhlasiť s jej tvrdením o šikanózne podanom návrhu otca, ktorý sa domáhal rozšírenia styku s maloletým, pričom v danom prípade tomuto prechádzali dve predchádzajúce konania, ktoré svedčia o záujme otca stretávať sa s maloletým, nemožno ho hodnotiť ako deklaratórny záujem, či šikanózny postoj otca. Je nepochybné, že maloletý je v zložitom období – pubertálny vek, jednoznačne sa identifikuje s názormi členov rodiny, s ktorými trávi väčšinu času, v danom prípade je to matka a starší brat, ktorého postoje preberá a dokonca úloha staršieho brata v ňom predstavuje vzor a nahrádza úlohu otca. Rovnako zo záverov znaleckého posudku vyplýva potreba zmena postoja otca v smere rešpektovania vôle, záujmov a potrieb maloletého, to však neznamená, že maloletý sa s otcom má stretávať v obmedzenom rozsahu ako žiadala matka, keď tomuto rozporuplne svedčí návrh matky, ktorá počas letných prázdnin navrhovala úpravu styku v rozsahu 5 dní v mesiaci júl s prespávaním, ako aj 5 dní v mesiaci august s prespávaním, napriek tomu že doterajšia úprava styku hovorí o 10 dňoch, teda ak by bol postoj maloletého o jednoznačnom odmietaní otca, nebol by tomu zodpovedal ani návrh matky.
Vzťah rodiča a dieťaťa sa môže rozvíjať a upevňovať len počas vzájomných stretnutí, počas ktorých je rodič, ktorý má styk s dieťaťom vystavený zložitej situácii, keď jednak je potrebné vytvoriť pre dieťa vhodný program za účelom strávenia príjemných chvíľ, čo však neznamená, že vždy musí ísť o aktívny program, tak ako uviedol prvoinštančný súd, veď ani matka s maloletým, ktorého má síce vo svojej starostlivosti, mu neustále nepripravuje a nezabezpečuje aktívny program – výlety, je však potrebné, aby sa otec počas stretávaní sa s maloletým mu adekvátne venoval, dával mu potrebnú pozornosť a náklonnosť, čo nepochybne potvrdzuje aj vyjadrenie maloletého a závery znaleckého posudku. Avšak uvedené zistenia neopodstatňujú zmenu úpravy styku otca s maloletým v smere jeho zúženia, keď nateraz z vykonaného dokazovania takáto potreba nevyvstala.
Odvolacia námietka matky sa týkala tiež uloženého výchovného opatrenia.
Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZoR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
Podľa § 37 ods. 8 veta prvá ZoR, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia.
Podľa čl. 5 ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností a nad dieťaťom. Uplatňujú sa ešte pred zásahom do rodičovských práv a povinností za predpokladu, že budú dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy a pre navrátenie riadneho výchovného prostredia pre dieťa. Výchovné opatrenia ukladané súdom majú rôznu intenzitu v závislosti od závažnosti poruchy vo vzťahu medzi deťmi a rodičmi. Vždy však musia sledovať základný cieľ starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktorým je záujem maloletého dieťaťa.
Sústava výchovných opatrení v zmysle ustanovenia § 37 ZoR je vybudovaná systematicky, od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Veľmi účinným sa v poslednom období ukázalo najmä využitie uloženia povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach, ktoré súd môže uložiť rodičom maloletého dieťaťa alebo maloletému dieťaťu. Hoci zákon hovorí všeobecne o odbornom poradenstve, využíva sa prevažne psychologické poradenstvo. Poradenstvo možno uložiť jednému z rodičov, obom rodičom spoločne, niektorému z rodičov alebo obom rodičom a maloletému dieťaťu. Poradenstvo možno uložiť aj maloletému dieťaťu osobitne. Výhodou tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie a to v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, v súčinnosti s obcou alebo s príslušným zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené. Podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácii ďalších opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Hmotno-právnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. Pokiaľ má súd za to, že výchovné opatrenie už nie je potrebné, môže ho zrušiť. Ak výchovné opatrenie neprinesenie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov alebo zmena postoja dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovskýchpráv a povinností. Účinnosť uloženého výchovného opatrenia súd hodnotí jednak priebežne, jednak po skončení doby, na ktorú bolo uložené. Podkladom pre hodnotenie budú správy predkladané osobami, ktoré spolupracujú so súdom pri sledovaní výkonu jednotlivých opatrení. Pri vykonávaní dohľadu je to podľa potreby orgán sociálno-právnej ochrany detí, obec, škola, neštátne subjekty a iné. Pri povinnosti podrobiť sa poradenstvu je podkladom správa, ktorú vyhotoví subjekt, ktorý sociálne poradenstvo, resp. odborné poradenstvo v špecializovanom zariadení vykoná. Rozhodnutie súdu nasledujúce po zhodnotení účinnosti výchovného opatrenia môže spočívať buď v zrušení nariadeného výchovného opatrenia alebo v uložení iného výchovného opatrenia, príp. v predlžení doby trvania výchovného opatrenia. Ak súd zistí, že výchovné opatrenie splnilo sledovaný účel svoje rozhodnutie zruší. Ak zistí, že sledovaný účel nebol dosiahnutý, môže nariadiť iné výchovné opatrenie.
Rovnako odvolací súd považoval za nedôvodné odvolanie matky do uloženia výchovného opatrenia, ktorého potreba vyvstala aj zo záverov znaleckého posudku a odvolací súd poukazuje aj na predchádzajúcu súdnu úpravu, ktorá v konaní o rozvod manželstva sa týkala aj uloženia výchovného opatrenia, ktoré nemalo svoj účel a to práve pre odmietavý postoj zo strany matky. Aj s poukazom na osobnostné črty oboch rodičov, ktorí prenášajú svoje názory na maloletého a ten je nimi ovplyvňovaný je
daná aj podľa názoru odvolacieho súdu potreba odborného poradenstva, teda nielen potreba podrobiť sa poradenstvu zo strany otca, ktorý s ním navyše súhlasil, pričom matka si musí uvedomiť, že maloletý o veku 13-tich rokov nie je natoľko zodpovedný a zrelý, aby si vedel uvedomiť potrebu poradenstva a mal schopnosti sa vysporiadať so zložitými situáciami v živote, so vzťahom k obom rodičom a s celou rodinnou situáciou. Podľa odvolacieho súdu potom nariadenie výchovného opatrenia aj pre maloleté dieťa, navyše vykonávané tým istým pracoviskom ako vo vzťahu k rodičom, nemôže byť v rozpore so záujmom maloletého, pretože terapeutická práca s rodičmi vytvára pozitívny predpoklad na zapojenie do reparácie vzájomných vzťahov i maloleté dieťa, čo je dôležité, nakoľko sa tým vytvára priestor na prípravu maloletého zvládnuť kontakt s otcom. Obavu matky z možných problémov u maloletého pre jeho odmietavý postoj pri absolvovaní určeného odborného pracoviska nemožno považovať za dôvodnú, nakoľko s maloletým budú rovnako pracovať odborníci, ktorý sú erudovaní poradenstvo vykonávať.
Pokiaľ matka má obavy zo styku maloletého s otcom ako aj s podrobením sa výchovnému opatreniu proti vôli maloletého, práve tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že je daná potreba terapeutickej práce s dieťaťom a koordinácia všetkých terapeutických opatrení, teda i s rodičmi na jednom pracovisku sa potom javí ako najlepšie účinná. Pokiaľ ide o obavu z hrozby deštrukcie psychiky maloletého z dôvodu donucujúceho prístupu k maloletému cez uložené výchovné opatrenie, odvolací súd je práve opačného názoru, teda že by to bolo práve nekonanie v tejto veci vo vzťahu k príprave maloletému zvládnuť narušený kontakt s otcom, čo by takúto deštrukciu umocnilo.
Odvolací súd sa preto, vychádzajúc z výsledkov dokazovania vykonaného v predmetnej právnej veci (a to nielen toho znaleckého), prikláňa k tomu, že bez cielenej intervencie odborníka i vo vzťahu k maloletému, nie je možné dosiahnuť odstránenie, na začiatok minimálne zlepšenie vzťahov medzi maloletým a jej otcom.
Podľa odvolacieho súdu je nepochybne v záujme maloletého, aby sa i otec podieľal na jeho výchove, aby vzťahy maloletého k otcovi boli rozvíjané a prehlbované, keďže maloleté dieťa potrebuje k zdravému a harmonickému vývoju starostlivosť a lásku oboch rodičov. Správne preto súd prvej inštancie rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku, keď i maloletému, rovnako ako i jej rodičom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení, za účelom zlepšenia nielen schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletého a akceptácie druhého rodiča pri jej výchove, ale i byť odborne nápomocný i samotnému maloletému dieťaťu upevňovať kontakt so svojim otcom.
Ďalšie odvolacie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
Na záver odvolací súd považuje za potrebné adresovať rodičom, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zaručuje a má viesť k obnoveniu narušených väzieb medzi maloletým dieťaťom a oboma rodičmi. Záujem nielen maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedený záver vyplýva aj z uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04). Aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v
starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Základným zmyslom starostlivosti rodičov o dieťa musí byť vždy záujem dieťaťa (čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa)
V súvislosti s uloženým výchovným opatrením spočívajúcim v uložení psychologického poradenstva rodičom a maloletému odvolací súd dodáva, že v rámci tzv. iného odborného poradenstva sa využíva prevažne psychologické poradenstvo, ktoré vykonávajú psychologické centrá zriadené pri orgánoch sociálnoprávnej ochrany detí. Poradenstvo súd viaže buď na predpísaný počet hodín alebo na stanovený časový úsek. Zároveň súd určuje v rozhodnutí ciele, ktoré má poradenstvo sledovať. Poradenstvo možno uložiť jednému z rodičov, obom rodičom, spoločne obom rodičom, niektorému z rodičov a dieťaťu alebo obom rodičom a dieťaťu. Poradenstvo možno uložiť aj dieťaťu osobitne.
Preto aj odvolací súd považoval za dôvodné uloženie výchovného opatrenia v rozsahu, tak ako ho uložil prvoinštančný súd, ktorý zákonné kritériá ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d) ZoR pri rozhodovaní o uložení predmetného výchovného opatrenia podľa odvolacieho súdu naplnil.
Preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti I. výroku, ako aj II. výroku, vrátane závislého výroku o trovách konania (III. výrok) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP, a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 :0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).