Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/61/2019

Potvrdené rozhodnutím 23CoP/89/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Matúša Staríčka, vo veci starostlivosti o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matka C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. XXXX/X, F., zastúpená JUDr. Máriou Jezerskou, advokátkou, so sídlom Mýtna 2130/35, Trnava a otec C. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom G. XXX/XX, F., zastúpený JUDr. Petrom Matejovom, advokátom, so sídlom Hollého 12, Nitra, o zmenu úpravy styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 38P/61/2019-175 zo dňa 26.05.2022, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu sa v časti I. výroku, ktorým bol zamietnutý návrh matky na zmenu styku otca s maloletým a v časti II. a v III. výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. K., X.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matka: H.. E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, V., zastúpená JUDr. Máriou Jezerskou, advokátkou, so sídlom Mýtna 2130/35, Trnava a otec: H. K., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, V., zastúpený JUDr. Petrom Matejovom, advokátom, so sídlom Hollého 12, Nitra, o návrhu otca na zmenu úpravy styku, takto

rozhodol:

I. Návrh otca a návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom z a m i e t a.

II. Súd u k l a d á maloletému dieťaťu, matke a otcovi výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Sereď v rozsahu 30 hodín za účelom poskytnutia sociálneho a psychologického poradenstva spočívajúceho v zlepšení vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého, rešpektovania sa v roli rodiča a v budovaní a prehlbovaní vzťahu otca s maloletým.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresnému súdu Trnava bol doručený návrh otca na zmenu úpravy styku otca s maloletým C., ktorý bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -56 zo dňa 07.11.2018. Uviedol, že predmetným rozsudkom bola schválená aj dohoda rodičov ohľadom rozsahu úpravy styku otca s maloletými deťmi, avšak bez možnosti prespávania maloletého H. C. C. u otca. K uvedenej dohode o úprave styku otca s maloletými deťmi bez možnosti prespávania u otca, otec pristúpil potom, ako matka na pojednávaní konanom v rozvodom konaní dňa 13.04.2018 pred súdom výslovne prisľúbila, že nebude robiť s prespávaním detí u otca žiadne problémy, a že sa bude snažiť vyhovieť prípadnej požiadavke otca na prespanie detí u neho alebo na chate, ako aj, že matka nebude robiť problémy v stretávaní sa otca s deťmi vo väčšom, než upravenom rozsahu aj napr. počas letných prázdnin. Ďalším, a to hlavným dôvodom otca, pre ktorý tento súhlasil s tak minimálnym rozsahom schváleného styku so svojim deťmi bolo to, že nemal záujem vyhrocovať už aj tak dosť vypätú atmosféru v rámci vzájomných vzťahov s matkou maloletých detí, aby tieto neboli zbytočne vystavené ešte väčšiemu psychickému stresu, ako už u nich bol vyvolaný samotným rozvodom a rozchodom rodičov. Otec sa spoliehal na to, že uplynutím času s prispením korektného jednania matky (ktoré otec logicky a dôvodne očakával vzhľadom na prísľuby a vyjadrenia matky na rozvodom pojednávaní) dôjde aj bez potreby ďalšieho súdneho zásahu k prirodzenému rozšíreniu styku otca so svojimi synmi. Otec po rozvode hneď začal realizovať svoj styk s deťmi v súdom schválenom rozsahu bez toho, že by deti „tlačil“ do toho, aby s ním museli tráviť viac času, než by samé chceli. Matka otcovi však styk s deťmi nad dohodnutý rozsah neumožňovala a poprela, že by mu to sľúbila. Vzhľadom na vyššie uvedený prístup matky a prejavený záujem detí o styk s otcom

vo väčšom rozsahu, podal otec na súd nový návrh na zmenu úpravy styku, keď argumentoval aj tým, že matka nerešpektuje samotný rozvodový rozsudok ohľadom plnenia si súdom uloženého výchovného opatrenia, spočívajúceho v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu. Okresný súd Trnava uznajúc dôvodnosť podaného návrhu otca vydal dňa 07.11.2018 rozsudok, č.k. -56, ktorým schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi H. C. C. každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod. a v pondelok od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každý druhý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku 18.00 hod. do nedele do 15.00 hod., pričom si maloletých prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku ich v mieste bydliska matky odovzdá. Počas letných školských prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletými od 9.00 hod. od 01.07. do 10.07. do 20.00 hod. a od 01.08. od 9.00 hod. do 10.08. do 20.00 hod. Počas vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletými od 26.12. od 10.00 hod. do 30.12 do 19.00 hod. Počas jarných školských prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletými od soboty bezprostredne predchádzajúcej prvému dňu jarných školských prázdnin od 9.00 hod. do najbližšej stredy do 10.00 hod. Počas veľkonočného pondelka je otec oprávnený stretávať sa s maloletými od 10.00 hod. do 18.00 hod., pričom počas veľkonočných sviatkov sa inak aplikuje bežný styk. V čase špeciálnej úpravy styku počas osobitne upraveného stretávania sa otca s maloletými počas uvedených sviatkov a prázdnin sa neaplikuje bežná úprava styku uvedená v odseku 1. Po vydaní predmetného rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o styku s deťmi, prebieha jeho realizácia zvyčajne podľa daného rozhodnutia, avšak zo strany matky nedošlo k žiadnej zmene ohľadom komunikácie s otcom vo veciach ich spoločných detí. Matka naďalej odmieta reagovať na dopyty otca, pričom všetky záležitosti ohľadom stretávania a realizácie styku, ako aj získania informácií ohľadom detí komunikuje matka s otcom výlučne prostredníctvom ich plnoletého syna H.. S maloletým C. otec nemá, okrem dní, kedy sa realizuje styk, žiadnu možnosť komunikovať, keďže C. nemá mobilný telefón a nemôže si tak napr. preveriť prípadné dôvody, kedy sa styk nerealizuje, prípadne si preveriť zdravotný stav syna, pokiaľ je dôvodom choroba a pod. Otec tak nemá absolútne žiadnu možnosť pravidelne sa informovať u matky nielen o prípadných dôvodoch nerealizovania styku, ale aj iných skutočnostiach týkajúcich sa jeho detí, ako zdravotný stav, dochádzka v škole, mimoškolské aktivity a pod. Uvedené odmietanie komunikácie matky s otcom ohľadom ich detí považuje otec za vedomé konanie matky, ktorá tak absolútne nerešpektuje postavenie otca ako rodiča ich spoločných detí, ktorý nemá len povinnosti, ale aj práva, o.i. napr. spolurozhodovať o otázkach týkajúcich sa oboch synov (navštevovanie mimoškolských krúžkov, trávenie voľného času, uspokojovanie ich potrieb a pod.). Uvedené (ne)konanie matky si otec vysvetľuje len tým, že matka sa doposiaľ nevysporiadala s rozpadom ich manželstva a týmto spôsobom otca „trestá“, pričom si neuvedomuje, že takto trestá najmä svoje vlastné deti. Skutočnosť, ktorá potvrdzuje uvedený otcov predpoklad v súvislosti so správaním sa matky ich detí je, že matka bez akejkoľvek predchádzajúcej komunikácie, oznámenia alebo informovania prihlásila maloletého C. na plavecký kurz, ktorý prebieha každý pondelok práve v čase realizácie styku maloletého C. s otcom. Otec v zásade nemá výhrady voči tomu, že C. navštevuje tento kurz, ale od matky by minimálne očakával (keď už matka vopred neinformuje otca a nežiada si jeho súhlas), že otcovi a jej synovi „nahradí“ tento deň iným dňom, kedy by k realizácii styku mohlo dôjsť. Nakoľko je najmä v záujme maloletého C., aby mohol s otcom tráviť viac spoločného času, sa otec rozhodol podať návrh na zmenu úpravy jeho styku so synom. Za tým účelom je podľa názoru otca nevyhnutné a viac ako žiadúce, aby bol styk otca s maloletým synom nielen upravený a prispôsobený súčasným mimoškolským aktivitám syna, ale dokonca rozšírený (možnosť prespávania syna u otca v rámci určených víkendov, rozšírenie času prevzatia a odovzdania syna matke, možnosť telefonickej komunikácie otca so synom), čím by malo dôjsť k udržaniu a prehlbovaniu vzájomného vzťahu medzi otcom a jeho maloletým synom. Otec preto navrhol upraviť svoj styk s maloletým C. v nasledovnom rozsahu: - každý párny týždeň bežného kalendárneho roka v čase od piatku 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod.; - každý párny utorok od 15.00 hod. do 17.00 hod.; - počas letných školských prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým od 9.00 hod. od 01.07. do 10.07. do 20.00 hod. a od 01.08. od 9.00 hod. do 10.08. do 20.00 hod. (bez zmeny); - počas jarných školských prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým od soboty bezprostredne predchádzajúcej prvému dňu jarných školských prázdnin od 9.00 hod. do najbližšej stredy do 10.00 hod. (bez zmeny); - počas veľkonočného pondelka je otec oprávnený stretávať sa s maloletým od 10.00 hod. do 18.00 hod., pričom počas veľkonočných sviatkov sa inak aplikuje bežný styk (bez zmeny); v období od 24.12. do 06.01. kalendárneho roka nasledovne: v párnom kalendárnom roku 24.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 9.00 hod., v nepárnom roku od 25.12. od 9.00 hod. do 01.01. do 20.00 hod. nasledujúceho roka, v párnom roku od 02.01. od 9.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka; - otec je oprávnený stýkať sa s maloletým C. prostredníctvom telefonickej komunikácie, a to vždy vo štvrtok a piatok v čase od 18:00 hod. do 18:30 hod. s tým, že matka je povinná zabezpečiť uvedenú formu

kontaktu, a to písomným oznámením telefónneho čísla otcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu a v stanovenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletého pri uvedenom technicko-komunikačnom prostriedku; - matka maloletého C. je povinná informovať otca písomne pravidelne 2x mesačne, vždy k 15. dňu a poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého, jeho školských výsledkoch, školských a mimoškolských aktivitách, ako aj priebežne otcovi podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého.

2. Matka vo vyjadrení k návrhu otca poukázala na to, že otec nevyužíva ani tú úpravu styku, ktorú má doteraz súdom určenú rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. zo dňa 07.11.2018. Otec má počas týždňa upravený styk so synom každý párny kalendárny týždeň v pondelok od 15.00 hod. do 17. 00 hod. Počas uplynulého kalendárneho roka sa viac ako 5 krát stalo, že otec na styk vôbec neprišiel, pričom to ani neoznámil a maloletému len následne po niekoľkých dňoch povedal, že zabudol. Pokiaľ sa aj styk v tento deň uskutočnil, vrátil maloletého častokrát už o 16.30 hod., pričom ho len vyložil z auta a dôvod skoršieho návratu jej ani neoznámil. Maloletý matke hovoril, že otec sa mu nevenoval a vybavoval si svoje pracovné aktivity. Až komicky podľa matky pôsobí tvrdenie otca, že mu styk v tento deň znemožnila údajne tým, že bez jeho súhlasu prihlásila syna na plávanie. V skutočnosti chcel ísť syn na plávanie, tak sa s ním dohodla, že to pôjdu skúsiť jeden raz, či ho to bude baviť. Tak sa stalo. Syn absolvoval prvú hodinu, ale následne ochorel a rozhodol sa, že na plávanie chodiť nebude. Žiadny ďalší pondelok sa už plávanie nekonalo, preto plávanie nebol dôvod nerealizovania styku syna s otcom. Syn sa matke sťažoval, že otec s ním ide k starým rodičom, ku ktorým syn vzťah nemá, tam ho doslova „odložil“, vôbec sa synovi nevenoval. Deti často matke tvrdili, že otec im počas víkendu neurobil žiadny zaujímavý program. Vzhľadom k tomu, že boli stále na byte u otca alebo u jeho rodičov, čoraz častejšie jej oznamovali, že nechcú ísť k otcovi, pretože sa im nevenuje. Maloletý C. dostal od otca playstation hru, ktorú stále hral, pretože otec mu iný program nevytvoril. Deťom opakovala, že nech teda oni dvaja navrhnú otcovi, čo by chceli robiť a čo by ich bavilo. Deti však povedali, že otca to vôbec nezaujíma. Starší syn H. po dosiahnutí plnoletosti XX.XX.XXXX prestal k otcovi chodiť. Od tohto termínu u otca ani raz neprespal. Mladší syn mal od počiatku problém s prespávaním u otca. Večer u otca s plačom zaspával. Táto situácia sa ešte zhoršila potom, čo starší syn v podstate odmieta stretávanie s otcom, respektíve nemá o toto stretnutie záujem. Keď sa C. v nedeľu vracia od otca je bledý, nevyspatý, bez nálady, má problém komunikovať. Keď sa ho spýta, prečo nechce u otca prespávať, odpovedá, že sa u otca necíti dobre, je tam ako vo väzení. Otec sa so synom ani nepripravuje v ten víkend na vyučovanie, preto to musí robiť ona, a to v piatok pred stykom a potom v nedeľu ešte po 15.00 hod. Pred príchodom víkendu, keď má u otca prespať sa v noci budí, ráno jej povie, že mal zlé sny a či musí ísť k otcovi. C. sa otca doslova bojí. Nikdy sa nestalo, že by synovi povedal, neboj sa, ak sa u mňa nebudeš cítiť dobre, odveziem ťa domov k mame. Pokiaľ mu aj syn povedal, že u neho nechce byť, otec reagoval nahnevane a bavil sa s ním len formou príkazov a zákazov. Počas letných prázdnin od 1. do 10.07.2019 boli deti s otcom sedem dní v Chorvátsku a potom tri dni u otca na byte. Deti jej oznámili, že otec sa im na dovolenke nevenoval. Starý otec vraj veľmi nadával a konzumoval alkohol, preto deti spali vraj v inej izbe ako mali pôvodne spať. Otec bol stále na mobile, vybavoval si asi svoje súkromné záležitosti. Dovolenku deti okomentovali slovami, „mama v živote nikdy viac s otcom na takúto dovolenku, bolo to o ničom.“ Od 01.08.2019 do 10.08.2019 boli deti u otca. Prázdniny trávili tak, že každé ráno museli vstávať o 7.00 hod., starší syn urobil raňajky mladšiemu a následne boli odvezení k starým rodičom do H.. Tam sa nudili celý deň a otec si deti prevzal po 17.00 hod. a odviezol ich k sebe. Počas 10 dní nemali s otcom žiadny program, ani výlet, tvrdili, že otca takmer nevideli. Deti k starým rodičom nemajú dobrý vzťah, pretože starí rodičia nežijú usporiadaným životom. Maloletý C. sa po takomto pobyte vrátil od otca s úbytkom na váhe asi 4 kg. Aj počas styku cez víkend prichádza od otca hladný. Pokiaľ sa otec dožaduje styku s maloletým aj prostredníctvom telefonickej komunikácie, túto požiadavku považuje za nadbytočnú. C. nemá mobilný telefón. Otec má riadne upravený osobný styk, keď sa môže so synom priamo porozprávať. Nesúhlasí návrhom otca ani v časti uloženia informačnej povinnosti. Otcovi vždy oznámila dôležité informácie o maloletom, hlavne o jeho zdravotnom stave. Nevidí dôvod na uloženie tejto povinnosti, keďže si ju plní dobrovoľne.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomným vyjadrením matky, výsluchom matky, otca a maloletého, znaleckým posudkom, oboznámením sa s ostatnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. , pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. vyplýva, že vo veci naposledy súd rozsudkom č.k. -56 zo dňa 07.11.2018 schválil dohodu rodičov, ktorou bol upravený styk otca s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod. a v pondelok od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každý druhý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku 18.00 hod. do nedele do 15.00 hod., pričom si maloletých prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku ich v mieste bydliska matky odovzdá. Počas letných školských prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletými od 9.00 hod. od 1.7. do 10.7. do 20.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 10.8. do 20.00 hod. Počas vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletými od 26.12. od 10.00 hod. do 30.12 do 19.00 hod. Počas jarných školských prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletými od soboty bezprostredne predchádzajúcej prvému dňu jarných školských prázdnin od 9.00 hod. do najbližšej stredy do 10.00 hod. Počas veľkonočného pondelka je otec oprávnený stretávať sa s maloletými od 10.00 hod. do 18.00 hod., pričom počas veľkonočných sviatkov sa inak aplikuje bežný styk. V čase špeciálnej úpravy styku počas osobitne upraveného stretávania sa otca s maloletými počas uvedených sviatkov a prázdnin sa neaplikuje bežná úprava styku uvedená v odseku 1.

5. Matka na pojednávaní počas konania uviedla, že otcovi vždy vychádzala v ústrety, nemá problém sa dohodnúť, ani v styku s maloletým problémy nerobila. Avšak je toho názoru, že otec sa maloletému počas stanoveného styku nevenuje dostatočne. S maloletým trávi čas tak, že si počas toho vybavuje aj svoje záležitosti, príp. ho nechá u starých rodičov. Niekedy, keď sú u starých rodičov, maloletý trávi čas sám a otec sa venuje spoločnosti dospelých. Viac krát sa stalo, že na styk otec neprišiel, pretože zabudol. V čase, keď je maloletým s otcom u starých rodičov, otec maloletého nechá na hornom poschodí domu a on je s rodinou dole. Maloletý odmieta rozprávať o stretnutiach s otcom, vôbec jej o tom nehovorí. Niekedy až po troch dňoch to z neho vyjde. Otec s ním netrávi čas plnohodnotne, nevenuje sa mu. Z toho dôvodu nie je u otca rád, necíti sa tam dobre. Nechodia na žiadne výlety, nemajú program, chodia ku starým rodičom. Ani raz sa zo stretnutia s otcom nevrátil potešený, s tým že ho otec niečo naučil. S uložením výchovného opatrenia nesúhlasila, nakoľko jeho uloženie nie je v záujme maloletého dieťaťa.

6. Otec na pojednávaní počas konania uviedol, že s maloletým stretávanie v pondelky nevyužíval často z toho dôvodu, že mu starší syn napísal, že sa majú veľa učiť, čo som akceptoval a na stretnutí som netrval. S matkou sa nevie dohodnúť, nevedia spolu komunikovať, resp. spolu nekomunikujú takmer vôbec. Matka mu absolútne nedáva vedieť ani v prípade, keď sa má styk realizovať a maloletý je niekde inde, alebo má iný program. Styk sa realizuje v zmysle súdneho rozhodnutia okrem toho času, keď je maloletý chorý, resp. má iný program. Program s maloletým v čase, keď je u neho od piatku trávia na chate na Orave, kde lyžuje, idú na výlety, príp. sa niekde najesť. Ostatné dni, keď je u otca chodia navštíviť starých rodičov, stretáva sa so súrodencami otcovho brata. Príp. sa tiež zabavia hrou na playstation. Do školy sa s ním nepripravoval, nakoľko si nenosí školské pomôcky na stretnutia. Nemá problém sa s ním do školy pripraviť. Otec s uložením výchovného opatrenia súhlasil. Bol toho názoru, že podaný návrh preukazuje jeho snahu udržať si a upraviť vzťah so synom. Uloženie výchovného opatrenia by bolo poslednou možnosťou, ktorá môže pomôcť vzťahy napraviť.

7. Procesný opatrovník odporučil uloženie výchovného opatrenia rodičom a dieťaťu v Centre pre deti a rodiny Sereď, ktoré by prebiehalo terénnou a ambulantnou formou v rozsahu 30 hodín na obdobie 3 max. 4 mesiacov za účelom poskytnutia sociálneho a psychologického poradenstva.

8. Z výsluchu maloletého súd zistil, že by chcel, aby s ním otec trávil čas aktívnejšie a aby sa mu viac venoval počas toho, ako majú určený styk.

9. Zo znaleckého posudku č. 103/2021 vyplýva, že vzťahy maloletého k rodičom sú silne polarizované. Intenzívny, určujúci vzťah má k mame a k staršiemu bratovi. Na verbálnej úrovni je k otcovi silne kritický a odmietavý. Podvedome zachytáva pozitívne vyladenie u mužského fenoménu, u matky skôr vážnosť. Matka má k maloletému pozitívny vzťah, vníma ho v centrálnej, najdôležitejšej pozícii v rodine, pod ochranou jej/matky a staršieho brata, ktorý v predstave matky evidentne (a nesprávne) nahrádza v živote maloletého otcovskú osobu. Otec má k maloletému pozitívny vzťah, vníma ako centrálnu, najdôležitejšiu osobu v rodine, pod ochranou obidvoch rodičov. Možno uňho konštatovať neznalosť vývinových potrieb maloletého, čo obyčajne vedie ku kladeniu nadlimitných nárokov na zodpovednosť a rozhodovanie dieťaťa, a zvykne rezultovať do destabilizácie psychiky dieťaťa (uvedené sa už u maloletého C. prejavilo). Matka má k otcovi negatívny vzťah - je k nemu frontálne kritická, či už ako

k bývalému manželovi, alebo ako k otcovi vo vzťahu jednak k staršiemu synovi, jednak k mladšiemu synovi C.. Uvedené negatívne nastavenie matky voči otcovi bolo nutné zmierniť, čo sa malo udiať počas nariadeného výchovného opatrenia po rozvode manželstva, avšak matka dyadické konzultácie odmietla. Vzťah maloletého k otcovi ovplyvňuje samotný otec svojím prístupom k maloletému v jeho zložitom pubertálnom vekovom období. Zdá sa, že napriek explicitne vyjadreným výhradám matky k prístupu otca k maloletému počas jeho styku s maloletým (informácie získala od maloletého syna po jeho návrate od otca), otec nezmenil svoju výchovnú stratégiu podľa priania maloletého C. (osobne sa maloletému venuje málo, nenapĺňa psychologické, sociálne a emočné potreby maloletého ako osobný záujem, náklonnosť, miernosť, prívetivosť a pod.). Maloletý ťažšie znáša samotu, pritom je u otca často sám, sám spí v izbe na poschodí. Maloletý má evidentné psychosomatické problémy (diagnostikované aj klinickým psychológom, J.. L.), viazané na pobyt u otca, čo otec zjavne bagatelizuje. Pokiaľ, nedôjde k prehodnoteniu prístupu otca k maloletému podľa potrieb maloletého, môže doterajší rozsah styku otca s maloletým narušiť ich vzájomný vzťah (v zmysle úplného odmietania, čo maloletý už vo svojej verbálnej produkcii počas psychologického vyšetrenia naznačil - byť s otcom len vtedy, keby to on sám chcel). Pokiaľ by matka u maloletého presadzovala doterajší rozsah jeho styku s otcom bez žiadúcich korekcií prístupu otca k maloletému, mohlo by dôjsť aj k zhoršeniu vzťahov medzi matkou a maloletým. Rodičia prirodzene vplývajú na vzťah maloletého k druhému rodičovi, pod ich vplyvom sa formuje u dospievajúceho dieťaťa jeho rodinný koncept (existencia, postavenie a dôležitosť členov rodiny v živote dieťaťa). U oboch rodičov maloletého možno konštatovať nezrelú emotivitu, osobnostnú nezrelosť (nepripravenosť na plnenie aktuálnych životných úloh). Nateraz nemajú dosť trpezlivosti, aby húževnate a vytrvalo zvládali ťažkosti; najradšej by sa ich nasilu zbavili, aby si nezaťažení mohli robiť, čo sa im zachce. U maloletého je sformovaný koncept spolupatričnej neúplnej rodiny (mama s obidvomi synmi), s vnímaním vzájomnej odťažitosti, kritickosti, dôrazu na prítomnosť s menej jasnou predstavou o budúcnosti a nedostatku rodinných tradícií), kde je matka najdôležitejšou osobou a úloha / osoba otca je nahrádzaná starším bratom. Pretrváva uňho aj koncept kompletnej jadrovej rodiny (obaja rodičia a obidve deti). Maloletý sa v rodine cíti byť prijímaný ako dobrý a dôležitý. Podvedome vníma brata ako centrálnu osobu v rodine s najväčšími kompetenciami (sila, moc, vplyv), presahujúcimi vzájomne porovnateľné kompetencie rodičov. Mal. prežíva spolupatričnosť so starším bratom (identifikuje sa s ním); otca, seba a brata vníma ako vlastnosťami podobných (silových). Podvedome zachytáva antagonizmy medzi rodičmi (matka ako ohrozovaná agresívnymi vlastnosťami otca). To, že maloletému bratovi pripisuje nadlimitný osobnostný potenciál a stavia ho nad rodičov, znamená porušenie prirodzeného rodinného poriadku. Produkcia maloletého pred súdom aj počas psychologického vyšetrenia nasvedčuje skôr jeho tendencii dosiahnuť zmenu otcovho správania v zmysle jeho aktívnej prítomnosti, väčšej pozornosti, prívetivosti a odklonu od iných ľudí smerom k nemu / maloletému počas určeného kontaktu otca so synom, čo svedčí skôr o pociťovaní absencie otcovho záujmu o mal., ako o odmietaní otca. Vzťah maloletého k druhému rodičovi je potrebné v prostredí matky aj otca kultivovať, maloletý má byť, ubezpečovaný o dôležitosti druhého rodiča a má byť k druhému rodičovi posielaný s prajnosťou a dôverou. Téma druhého rodiča je však vo výchovnom prostredí matky aj otca pravdepodobne tabuizovaná, a maloletý vo svojom pubertálnom veku nie je schopný si vytvoriť a udržať porovnateľne pozitívny vzťah k obidvom rodičom, ak matka pozitívny obraz o otcov neprezentuje, a otec nerešpektuje potreby svojho maloletého syna. Vzhľadom na výsledky psychologického vyšetrenia u oboch rodičov a maloletého C., by obaja rodičia mali v najlepšom záujem spoločného syna urgentne zmobilizovať svoj pozitívny osobnostný potenciál a minimalizovať poznané výchovné riziká. Kvôli tomu by mali bezodkladne začať navštevovať intenzívny dlhodobý kurz rodičovskej terapie a poradenstva (vrátane silnej individuálnej zložky) s cieľom lepšie porozumieť svojmu prežívaniu a vývinovým potrebám spoločného maloletého syna, pochopiť a rozvinúť u seba aspekty zodpovedného rodičovstva.

10. Predmetom konania je návrh otca na rozšírenie styku s maloletým C., návrh matky na zúženie tohto styku a uloženie výchovného opatrenia. Styk otca s maloletým C. bol naposledy upravený rozsudkom č.k. -56 zo dňa 07.11.2018. Matka po vyhotovení znaleckého posudku, navrhla doposiaľ upravený rozsah styku otca s maloletým zúžiť (stretávanie upraviť každý páry týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod.). Súd uznesením zo dňa 27.05.2022 začal ex offo konanie o uloženie výchovného opatrenia.

11. Podľa zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa a , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

13. Podľa a , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Podľa , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Podľa , ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

16. Podľa , na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa alebo , budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa , osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b) inú povinnosť.

17. Podľa , súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd ší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa , môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

18. Podľa čl. 5 Základných zásad , záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Podľa , maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

20. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa veta prvá (ďalej len „“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

22. Súd môže zmeniť predchádzajúce rozhodnutie, ktorým boli naposledy upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému v prípade ak dôjde k zmene pomerov. Zmena pomerov z času vyhlásenia rozsudku nemôže byť akákoľvek. Musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu, si musí ako prvý krok najprv ustáliť, či došlo k zmene pomerov a následne, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam. To znamená, že je možné upraviť aj rozsah styku dieťaťa s rodičom, do starostlivosti ktorého nie je zverené.

23. Aj tu súd poukazuje na preferenciu rodičovskej dohody, nakoľko táto (pokiaľ je v záujme dieťaťa) má vždy prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Osobný styk rodiča s dieťaťom je jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržanie rodičovského vzťahu a upevnenie citových väzieb. Neopomenuteľnými kritériami, podľa ktorých sa súd pri úprave styku spravuje, sú okrem veku dieťaťa aj jeho zdravotný stav a okrem citového vzťahu k rodičom a predovšetkým rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije. Súd musí vziať do úvahy školské a mimoškolské aktivity, záujmy a krúžky dieťaťa, aby úprava styku negatívne nezasahovala do týchto povinností, ako aj záujmov. V súlade s čl. 31 Dohovoru o právach dieťaťa treba vziať do úvahy právo dieťaťa na odpočinok a voľný čas, na účasť na hre a oddychovej činnosti zodpovedajúcej jeho veku, ako aj na slobodnú účasť na kultúrnom živote a umeleckej činnosti.

24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dôvody na zmenu styku otca s maloletým C. spočívajúce či už v jeho rozšírení (návrh otca) alebo zúžení (návrh matky) nie sú dané. Súd v tomto smere prihliadal aj na názor maloletého a vychádzal tiež zo záverov znaleckého posudku, v zmysle ktorých je potrebné, aby otec zmenil svoj prístup k maloletému. Počas konania otec prejavil ochotu pracovať na sebe a na svojom prístupe k maloletému. Z uvedených dôkazov mal súd za to, že výpoveď maloletého pred súdom aj počas psychologického vyšetrenia nasvedčuje skôr jeho tendencii dosiahnuť zmenu otcovho správania v zmysle jeho aktívnej prítomnosti, väčšej pozornosti, prívetivosti a odklonu od iných ľudí smerom k nemu počas určeného kontaktu otca so synom, čo svedčí skôr o pociťovaní absencie otcovho záujmu o maloletého, ako o odmietaní otca. Z týchto dôvod nepovažoval súd za dôvodný návrh matky na zúženie styku otca s maloletým. Súd ale považuje za potrebné upriamiť pozornosť rodičov, že obaja majú rovnaké rodičovské kompetencie a obaja v rovnakej miere zodpovedajú za výchovu maloletého. Maloletý C. má právo na to, aby sa na jeho výchove podieľal patričnou mierou aj otec, do starostlivosti ktorého nebol zverený. Navyše v tom kontexte, keď otec tento záujem aktívne prejavuje. Súd nepovažoval tento záujem otca len za deklaratórny, keď o tom svedčí podaný návrh a aj súhlas s podrobením sa výchovnému opatreniu v prípade jeho nariadenia. Styk otca s maloletým sa spravidla realizuje v rozsahu, na ktorom sa rodičia dohodli a ktorú dohodu súd schválil rozsudkom č.k. -56 zo dňa 07.11.2018. Rozporuplne však vyznievajú argumenty matky, keď na jednej strane opakovane poukazuje na to, že otec netrávi čas s maloletým aktívne (hrá sa PlayStation, pozerá TV) a na druhej strane poukazuje na to, že otec maloletého preťažuje (lyžovanie, turistika na Orave). K argumentácii matky súd uvádza, že nie každé

stretnutie otca s maloletým musí byť naplnené aktívnym programom a výletmi. Niektoré stretnutia môžu byť pasívne, prípadne zahŕňať aj návštevu rodiny z otcovej strany. Maloletý má právo rozvíjať svoj vzťah aj so širšou rodinou zo strany otca. Je v kompetencii otca, aký program maloletému pripraví. Tomuto by však mala predchádzať vzájomná komunikácia otca s maloletým, ako si svoj čas naplánujú. Vytvára sa tu potom priestor pre otca na zlepšenie jeho rodičovských čností a reflektovanie na potreby maloletého. Ak maloletý na budovanie a prehlbovanie vzťahu s otcom potrebuje cítiť jeho blízkosť a záujem (čo vyplýva zo znaleckého dokazovania), je tu priestor pre otca, aby mu to poskytol.

25. Súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, po vykonanom dokazovaní, keď nemal preukázané podmienky pre zmenu styku otca s maloletým, preto návrh otca ako aj návrh matky na zmenu styku zamietol.

26. Súd nezistil dôvody na osobitnú úpravu styku otca s maloletým prostredníctvom telekomunikačného zariadenia, keď takýto styk dieťaťa s rodičom, do starostlivosti ktorého nie je zverené je dôvodné upravovať najmä v prípadoch, ak nedochádza k pravidelnému osobnému kontaktu. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniam matky, že takáto úprava styku sa považuje za výnimočný spôsob. V odôvodnených prípadoch je osobný styk nahradený výnimočne stykom nepriamym, a to napríklad aj pomocou elektronických prostriedkov, ako je mobilný telefón, elektronická pošta a podobne. Cieľom je zabezpečiť udržanie rodinných väzieb, kedy osobný styk nie je možný, napríklad pre značnú geografickú vzdialenosť či ochorenie.

27. Súd tiež nepovažoval za dôvodné ukladať matke informačnú povinnosť v zmysle , keďže otec sa s maloletým pravidelne stretáva, má s maloletým dostatočný kontakt a dostatočný prehľad o jeho zdraví a správaní. Otec je tiež zákonným zástupcom dieťaťa a vzhľadom aj na miesto jeho bydliska v prípade potreby mu nič nebráni informovať sa o zdravotnom stave dieťaťa aj u ošetrujúceho lekára a o prospechu a správaní syna v škole. Matka si túto povinnosť aj dobrovoľne plní, keď otca informuje v prípade zhoršenia zdravotného stavu maloletého.

28. Súd vzhľadom na závery znaleckého posudku ako aj odporúčanie procesného opatrovníka mal za to, že je potrebné, aby sa maloletý a obaja rodičia podrobili výchovnému opatreniu v zmysle (ktoré konanie začal súd ex offo), a síce spočívajúce v podrobovaní sa odbornému psychologickému poradenstvu, nakoľko je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, hoci matka má o tom pochybnosti a s výchovným opatrením nesúhlasí. S poukazom na závery znaleckého posudku je nevyhnutné riešiť nevhodnú komunikáciu medzi rodičmi maloletého, Zo znaleckého posudku je zrejmé, že matka má k otcovi negatívny vzťah - je k nemu frontálne kritická, či už ako k bývalému manželovi, alebo ako k otcovi vo vzťahu k deťom. Negatívne nastavenie otca voči matke zo znaleckého dokazovania nevyplynulo. Aj takéto kritické nastavenie a hodnotenie druhého rodiča môže mať negatívny vplyv na maloleté dieťa a tiež môže byť príčinou psychosomatických problémov maloletého, ktoré uvádzala matka. Súd má za to, že na tento stav nie je možné rezignovať. Súd je v zmysle zákona povinný pokúsiť sa o riešenie danej situácie medzi rodičmi a maloletým v rozsahu svojich zákonných kompetencií a tým je aj uloženie výchovného opatrenia obom rodičom a maloletému. V konaní bolo preukázané, že vzájomná komunikácia rodičov nie je vhodná, resp. skôr absentuje. Z tohto dôvodu súd považoval za nevyhnutné uložiť dané výchovné opatrenie, a to najmä za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého, rešpektovania sa v roli rodiča a v budovaní a prehlbovaní vzťahu otca s maloletým. Nakoľko schopnosť konštruktívnej komunikácie je vecou oboch rodičov a táto schopnosť je narušená a v jej dôsledku dochádza k odcudzovaniu sa maloletého, keď zároveň otec nedostatočne reflektuje na potreby maloletého, súd uložil toto výchovné opatrenie obom rodičom a aj maloletému.

29. Odborné psychologické poradenstvo bude rodičom a maloletému poskytnuté v rozsahu 30 hodín počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, a to na v Centre pre deti a rodiny Sereď, keď matka vyjadrila nedôveru voči Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, pričom intervaly poradenstva určí psychológ podľa potreby a vývoja, s tým, že celkom pôjde o 30 hodín konzultácií, resp. sedení. Súd nelimitoval trvanie poradenstva údajom v mesiacoch, keďže pre výsledky je dôležitý skutočný počet jednotlivých sedení, a preto ho určil počtom konzultácií, pričom počet 30 konzultácií považuje za primeraný. Cieľom odborného poradenstva bude zlepšenie vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého, zlepšenie vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletého a usmernenie rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za

výchovu a vývin maloletého dieťaťa. Cieľom odborného poradenstva bude tiež prehlbovanie vzťahu otca s maloletým, aby otec porozumel potrebám maloletého, jeho emóciám a prihliadal na jeho vyjadrenia, názory a záujmy. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami matky, že uloženie výchovného opatrenia aj maloletému nie je v jeho záujme a že nie sú preň splnené hmotnoprávne podmienky, nakoľko súd bol toho názoru, že vzhľadom na matkou tvrdené psychosomatické problémy maloletého po styku s otcom v spolupráci so psychológom z centra môžu pracovať na ich eliminácií. Je pravdou, že maloletý sa v konaní a aj pred znalkyňou vyjadril, avšak toto jeho vyjadrenie bolo vyhodnotené nie ako odmietavý postoj vo vzťahu k otcovi, ale skôr nedostatočné reflektovanie otca na potreby maloletého prihliadajúc k jeho veku. Súd nie je povinný rešpektovať názor alebo vôľu dieťaťa bezvýhradne. Na názor maloletého dieťaťa prihliada, zohľadňuje ho pri svojom rozhodovaní, avšak v žiadnom prípade neprichádza do úvahy, aby súd rozhodoval len na základe vyjadrenia maloletého dieťaťa. Navyše v prípade, keď jeho postoj môže byť do značnej miery ovplyvnený matkou ako preferenčným rodičom (vyjadrenie maloletého na pojednávaní zhodne ako uvádzala matka v návrhu bez bližšieho zdôvodnenia), poukazujúc aj na vyjadrenia otca, podľa ktorého správanie sa maloletého v jeho prostredí nevykazuje znaky strachu, nechuti, bolesti alebo iné psychosomatické ťažkosti. U maloletého sa vzhľadom na konflikt rodičov, v prípade neriešenia danej situácie práve výchovným opatrením, môže vyvinúť konflikt lojality. Ako nevhodná sa súdu javí konfrontácia maloletého matkou po každom zrealizovanom stretnutí s otcom, keď táto zisťuje čo otec s maloletým robil, koľko to trvalo a ako sa pri tom cítil. Matka by možno, aj v spolupráci so psychológom z centra, mala prehodnotiť tento svoj prístup, netlačiť na maloletého, ponechať na jeho vôli, do akej miery sa bude matke chcieť zdôveriť o čase strávenom s otcom.

30. Podľa názoru súdu by obaja rodičia mali byť za odbornej pomoci schopní uzavrieť kapitolu bývalého manželského vzťahu, ktorý sa rozpadol, uvedomiť si, že rodičmi maloletého zostávajú naďalej obaja. Cieľom by tak malo byť dospieť k čo najlepšej forme spoločnej komunikácie za účelom prekonania vzájomných animozít prihliadajúc na najlepší záujem ich spoločného dieťaťa, na jeho zdravý fyzický a najmä psychický vývin, za ktorí sú zodpovední obaja.

31. Záverom súd dodáva, že súd hodnotí účinnosť uloženého výchovného opatrenia počas jeho trvania a po uplynutí obdobia, na ktoré je výchovné opatrenie uložené, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia, na základe správy, ktorú mu zariadenie doručí. Podľa záverov poradenstva potom rozhodne o aplikácii ďalších opatrení, pričom môže využiť napríklad predĺženie poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové ciele.

32. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom znalkyne navrhnuté procesným opatrovníkom, keď sa mu vykonanie tohto dôkazu javilo ako nadbytočné a nehospodárne spojené s navyšovaním trov konania, nakoľko zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že tu nie sú dané dôvody na zmenu aktuálne upraveného rozsahu styku otca s maloletým C..

33. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.