Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/32/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K L. XXX/X, L., o zaplatenie 153,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. -38 zo dňa 17.09.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. -38 zo dňa 17.09.2018 p o t v r d z u j e.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Malacky rozsudkom č. k. -38 zo dňa 17.09.2018 žalobu zamietol a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia istiny vo výške 153,11 Eur s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 153,11 Eur od 29.03.2012 do zaplatenia, a to na tom skutkovom základe, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 16.11.2004 zmluvu číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovanú zriadil a viedol bežný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ako preukazujú priložené výpisy z účtov. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovanej žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok, zatvoril príslušný účet žalovanej a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 29.03.2012 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte žalovanej previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatv. účtu“ alebo „Prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovanej. 3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Žaloba jej bola doručená podľa ust. (ďalej len „“).

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 16.11.2004 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená na dobu neurčitú Zmluva o osobnom účte F. (ďalej len Zmluva), ktorej predmetom bolo zriadenie osobného účtu F., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. V bode 2. Zmluvy bolo dohodnuté, že banka úročí kreditný/debetný zostatok účtu aktuálnou úrokovou sadzbou a podľa bodu 3. Zmluvy za vykonávanie platobných operácií a ďalšie služby je banka oprávnená účtovať si poplatky v zmysle Sadzobníka poplatkov Dexia banky Slovensko a. s.. Podľa výpisu z účtu žalovanej zo dňa 31.12.2011 mala žalovaná zostatok vo výške -125,90 Eur. Výzvou zo dňa 21.03.2012 žalobca

žalovanú vyzval k úhrade vykazovaného debetného zostatku vo výške 150,76 Eur do troch dní odo dňa doručenia oznámenia. Zároveň žalovanej žalobca oznámil, že odstupuje od zmluvy. Podľa úrokových sadzieb produktov I. časť - občania, účinných od 01.01.2015, bol úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 28 %.

5. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa , , a ; , , a o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákona účinného v rozhodnom období).

6. Žalobca pri uzatváraní predmetných zmlúv vystupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Poskytovanie bankových služieb žalobcom je skutočnosť všeobecne známa a zároveň vyplýva i z údajov z obchodného registra žalobcu. Spĺňa tak predpoklady dodávateľa v zmysle vyššie citovaného a . Žalovaná je v zmluve identifikovaná svojím menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, t. j. identifikačnými údajmi fyzickej osoby nepodnikateľa. Spĺňa tak predpoklady spotrebiteľa v zmysle vyššie citovaného a . Súd prvej inštancie preto právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou vyhodnotil ako spotrebiteľský vzťah podliehajúci právnej úprave spotrebiteľského práva, a preto nároky v konaní uplatnené žalobcom podrobil preskúmaniu.

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. V danom prípade odvodzoval žalobca uplatnený nárok zo Zmluvy o osobnom účte zo dňa 16.11.2004. V rámci skutkových tvrdení poukázal na fakt, že zriadil účet v prospech žalovanej, ktorá sa však dostala do tzv. nepovoleného prečerpania a svoj dlh nevyrovnala. K žalobe bola pripojená spomínaná zmluva, ktorá založila právny vzťah sporových strán, výpisy z dotknutého, ako aj z pohľadávkového účtu, všeobecné obchodné podmienky a listina o úrokových sadzbách produktov. Z výpisov súd prvej inštancie zistil, že žalobca vzhľadom na debet žalovanej na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 29.03.2012 previedol účtovnú operáciu, ktorou dlh na tomto účte vo výške 153,11 Eur previedol na vnútorný účet. Z obsahu zmluvy o osobnom účte zo dňa 16.11.2004 je zrejmé, že sa strany o možnosti povoleného prečerpania účtu nedohodli. Uvedené je zrejmé len z výpisov z účtu. Rovnako súdu prvej inštancie nie je zrejmé zmluvné dojednanie strán sporu o povinnosti žalovanej platiť poplatky, ktoré jej boli zaúčtované na ťarchu bežného účtu a ich výške. Sadzobník poplatkov, na ktorý odkazuje zmluva, nepredstavuje zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy. Od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Túto povinnosť žalovanej žalobca súdu prvej inštancie nepreukázal. Taktiež žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť úrok. Úrok ako odmena veriteľovi prislúcha za poskytnutie úveru, žalobca však nepreukázal, že si povinnosť na jeho úhradu so žalovanou dojednal. Navyše, žalobca nepreukázal ani splnenie povinnosti veriteľa informovať spotrebiteľa o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená v zmysle o spotrebiteľských úveroch. Na ťarchu účtu žalovanej boli bez právneho dôvodu zaúčtované poplatky a úroky, v sume, ktorá výrazne presahuje záporný rozdiel medzi výškou výberov z účtu a platieb z účtu a vkladov na účet. Okresný súd na podklade vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 16.11.2004 Zmluvu o osobnom účte F., na základe ktorej bol žalovanej zriadený osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalobca však súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bola so žalovanou či už súčasne so zmluvou o osobnom účte, alebo neskôr, uzatvorená Zmluva o povolenom prečerpaní na účte žalovanej. Podľa názoru súdu žalobca, ktorého v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, preukázať ním uplatnený nárok, uvedený nárok v konaní nepreukázal. Žalobca v konaní nepreukázal, že poplatok a úroky boli so žalovanou individuálne dojednané. V tomto smere súd prvej inštancie poukazuje, že zmluva takéto dojednanie medzi žalobcom a žalovanou, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený žalovanej účtovať či už poplatok za vedenie účtu, alebo akýkoľvek iný poplatok neobsahuje a iný právne relevantný dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že žalobca je oprávnený žalovanej účtovať poplatky a úroky žalobcom v konaní predložený nebol. Podľa názoru súdu žalobcovi prináleží nárok iba na tie poplatky, u ktorých preukáže ich dojednanie so žalovanou a za ktoré žalovanej poskytol primerané protiplnenie. Ak primerané protiplnenie neposkytne, nárok na poplatky mu neprináleží. Mnohé zo žalobcom uplatnených poplatkov súd prvej inštancie zároveň považoval za neprimerané, neúmerne navyšujúce konečné finančné zaťaženie žalovanej ako spotrebiteľa (napr. poplatok za výzvu). Preto súd

prvej inštancie tento žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie poplatkov a úrokov podľa predložených výpisov vyhodnotil ako nedôvodný a žalobu zamietol.

8. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, keďže súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Prináležal by jej preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak vzhľadom k tomu, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, ani jej zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, súd prvej inštancie jej ani nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý považuje napadnutý rozsudok za nesprávny, odôvodňuje odvolanie odvolacími dôvodmi podľa a a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu, zaviazal žalovanú zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň mu priznal aj náhradu trov konania v celom rozsahu a náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. V podanom odvolaní žalobca namietal, že v čase uzatvorenia zmluvy o účte s klientkou nebol ešte v platnosti zákon o platobných službách, pričom zákon o platobnom styku poskytovanie platobných služieb na základe rámcovej zmluvy neupravoval. Zmluva o bežnom účte sa preto spravovala a nasl. a preto nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu klienta. Čo sa týka úroku, sadzba 28 % ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z VOP oddiel III v spojení s Výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ a v spojení s ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch ( a ). Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v . Naopak podľa citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke a sú dostupné aj na pobočkách banky. Žalobca má za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a ich prístupnosťou v pobočkách banky je splnená povinnosť v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Čo sa týka povinnosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nedodržanie tejto povinnosti zákon nesankcionuje bezúročnosťou prekročenia. Čo sa týka nedovolaného prečerpania tak žalobca namietal, že ako vyplýva z úvodných ustanovení zmluvy, zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami upravujúcimi zmluvu o bežnom účte. V zmysle ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné finančné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( a nasl.). V zmysle na vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a ako vyplýva z vyššie uvedeného, dotknuté ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok žalobcu iba reflektuje ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. Žalobca poukazuje na rozsudok súdneho dvora v prejudiciálnom konaní (Home Credit , a. s. proti Kláre Bíróovej), z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

10. Žalovaná ostala aj v rámci odvolacieho konania nečinná a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila, aj napriek riadnemu doručeniu tohto odvolania.

11. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania , , vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (, , , ). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim

pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil ( ods. l, ods. 2 ). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

13. V konaní nebolo sporné a súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmetný vzťah medzi stranami sporu, kde žalobca bol v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa má spotrebiteľskú povahu, a preto sa i vzájomné vzťahy strán sporu z nej vzniknuté majú posudzovať podľa noriem spotrebiteľského práva.

14. Súd prvej inštancie svoj záver o zamietnutí žaloby odôvodnil tým, že v predmetnom prípade žalobca nepreukázal, že medzi ním a žalovanou došlo okrem uzavretia zmluvy, ktorou žalobca zriadil a viedol bežný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX pre žalovanú, aj k uzavretiu zmluvy o možnosti prečerpania účtu, a že úrok, ktorý žalobca požadoval nebol individuálne so žalovanou dohodnutý. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje.

15. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie po preskúmaní súdneho spisu dospel k záveru, že žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia, žiadnym spôsobom nepreukázal, že medzi ním a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej mala žalovaná možnosť prekročenia, resp. prečerpania účtu. Predloženie výpisov z účtov, všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka úrokových sadzieb, neboli postačujúcimi dôkazmi, ktoré by mohli viesť súd k zásahu do majetkovej sféry žalovanej. Zo zmluvy o bežnom účte nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. Vytváranie nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte (najmä účtovaním úrokov a poplatkov na ťarchu účtu žalovanej), ktorý banka úrokuje vysokým úrokom vo výške 28 % ročne, napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme, napr. úveru neposkytuje, je v neprospech žalovanej (spotrebiteľa) a ide o neprijateľnú podmienku. V danom prípade nebolo umožnené žalovanej prostredníctvom platobnej karty čerpať finančné prostriedky presahujúce jej prostriedky, preto nejde o prekročenie v zmysle (ako namietal žalobca v odvolaní), ale „nepovolený debet“ vytvoril žalobca účtovaním úrokov a poplatkov na ťarchu žalovanej.

16. Taktiež, čo sa týka úroku uplatneného za nepovolené prečerpanie, odvolací súd uvádza, že zmluvné ustanovenia uvedené v bode 3.12 všeobecných obchodných podmienok, na ktoré odkazuje žalobca, je v zmysle neplatné, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobcom požadovaný úrok zo sumy nepovoleného prečerpania vo výške 28 % ročne, ktorý má povahu sankčného úroku, predstavuje neprípustné obchádzanie kogentného ustanovenia , ktoré ustanovuje právo veriteľa požadovať pri omeškaní s plnením peňažného dlhu popri plnení i úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je upravená nariadením vlády SR č. a je vzhľadom na jej naviazanie na základnú úrokovú sadzbu ECB variabilná. V každom období je však rádovo nižšia ako žalobcom požadovaný sankčný úrok vo výške 28 % ročne. Sankčný úrok vo výške 28 % ročne je vo výške zjavne neprimeranej zabezpečenému záväzku, a zásadne znevýhodňuje spotrebiteľa. Peňažné prostriedky klienta na jeho bežnom účte sú bankou úročené len minimálne prípadne vôbec, avšak od klienta banka požaduje v prípade prečerpania úrok vo výške blížiacej sa jednej tretine dlžnej sumy ročne. Navyše žalobca taktiež nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku uplatneného za nepovolené prečerpanie vo výške 28 %, nakoľko nepreukázal jeho dojednanie priamo v spotrebiteľskej zmluve. V konaní len predložil úrokové sadzby produktov, z ktorých vyplýva, že sadzba úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu predstavuje 28 %. Listina nazvaná úrokové sadzby produktov nie je podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a je nepochybné, že nebola so žalovanou ako spotrebiteľkou individuálne dojednaná. Tak dôležitý údaj, akým je úroková sadzba pri nepovolenom prečerpaní, nemôže byť považovaný za náležite, platne dojednaný za stavu, kedy nie je uvedený priamo v zmluve, ale len v Sadzobníku poplatkov, resp. v listine nazvanej úrokové sadzby produktov. V spotrebiteľských právnych

vzťahoch sa uplatňuje zásada transparentnosti a poctivosti, ktorá dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov, úrokových sadzieb produktov. I v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie, ale aj obmedzenie obsahové. Sadzobník poplatkov a iné listiny, ako už uvádzaný sadzobník úrokov, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, malým písmom písanej forme skryl dodávateľ popri iných dojednaniach aj podstatné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú, resp. im nebude venovať náležitú pozornosť.

17. Žalobca namietal, že v predmetnej zmluve boli odkazy, kde sú pre spotrebiteľa sprístupnené obchodné podmienky a ostatné dokumenty tvoriace súčasť zmluvy. Samotné použitie odkazu na obchodné podmienky síce nie je v spotrebiteľských zmluvách zakázané, ale takáto zmluva musí obsahovať tzv. transparentnú inkorporačnú doložku, ktorá musí byť dostatočne jasná a zrozumiteľná (musí z nej byť možné presne identifikovať dokument, na ktorý odkazuje) a nesmie byť v zmluve skrytá medzi menej významné zmluvné dojednania. Dokonca ani pri zachovaní transparentnosti inkorporačnej doložky nie je prípustné, aby do obchodných podmienok (prípadne ďalších častí zmluvnej dokumentácie) v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skrýval pre spotrebiteľa dôležité a podstatné zmluvné dojednania alebo také, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a dodávateľ dúfa, že si ich nevšimne.

18. Odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci. Za nesprávny považuje odvolací súd argument žalobcu, podľa ktorého mu sankčný úrok za sumu nepovoleného prečerpania účtu umožňuje požadovať ustanovenie § 18 zákona o spotrebiteľských úveroch. Predovšetkým tento zákon v čase uzavretia predmetnej zmluvy nebol účinný, a navyše dané ustanovenie upravuje výlučne informačnú povinnosť banky vo vzťahu ku klientovi pre prípad vzniku prekročenia (prečerpania) bežného účtu, neustanovuje akékoľvek práva banky v súvislosti s prekročením (prečerpaním) bežného účtu. Predmetné ustanovenie nerozlišuje medzi povoleným a nepovoleným prečerpaním bežného účtu, vzťahuje sa na oba tieto inštitúty, pričom neustanovuje, že banka má voči klientovi pri nepovolenom prečerpaní nárok na všetky plnenia, o ktorých jej toto ustanovenie ukladá klienta informovať. Subjektívne práva banky na tieto plnenia v konkrétnom právnom vzťahu musia vyplývať z osobitých zákonných prípadne zmluvných ustanovení.

19. Preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že mu vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy, nakoľko nepreukázal, že sa so žalovanou na možnosti prečerpania účtu zmluvne dohodol.

20. Odvolací súd k žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

21. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, pričom právne závery súdu prvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, rozhodol vo veci vecne správne.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. , a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. zdôvodnil.

23. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený súdom prvej inštancie, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné, a preto rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil a podľa sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

24. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

25. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s , . Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie . 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).