Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/55/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Erika Vargu, v sporovej právnej veci žalobcu: Kollarik´s a.s., so sídlom Rusovská cesta 4009, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 46 663 436, proti žalovaným v rade 1/: ČS-KA Mazorník, s.r.o., so sídlom Somolického 1874/62, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 45 905 991, v rade 3/: MG Petrol s.r.o., so sídlom 29. augusta 29/1432, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 46 196 714, v rade 4/: P.. R. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. B. XXXX/ XX, XXX XX R. R., občan SR, v rade 5/: Z.. E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. B. XXXX/XX, XXX XX R. R., občan SR, žalovaní v 1/ rade, v 3/ rade, v 4/ rade a v 5/ rade právne zastúpení JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou, so sídlom Q. L.X, XXX XX C. C., v konaní o zaplatenie 3.669.527,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1/ rade, v 3/ rade, v 4/ rade a v 5/ rade proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -372 zo dňa 11. septembra 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -372 zo dňa 11. septembra 2020 v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e s tým, že správne znie:

„Žalovaní v rade 1/ (pristupujúci k záväzku), v rade 3/ (pristupujúci k záväzku), v rade 5/ (ručiteľ) sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.669.527,69 Eur spolu 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.346.531,98 Eur od 1.3.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“.

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -372 zo dňa 11. septembra 2020 v napadnutom výroku II. o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Konanie vo vzťahu k žalovanému v rade 4/ z a s t a v u j e .

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov zastavenej časti konania vo vzťahu k žalovanému v rade 4/.

Žalobca m á voči žalovaným v rade 1/, 3/, 5/ n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. uložil žalovaným v rade 1/, 3/, 4/ a 5/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.669.527,69 Eur spolu so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.346.531,98 Eur od 1.3.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že žalovaní v rade 1/ a 3/ sú zaviazaní spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom MG Logistic, s.r.o. a žalovaní v rade 4/ a 5/ ako zmenkoví spoluručitelia sú zaviazaní spoločne a nerozdielne navzájom s tým, že každý zo spoluručiteľov ručí za celý záväzok. Výrokom II. žalobcovi priznal právo voči žalovaným

v rade 1/, 3/, 4/ a 5/ na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2. V priebehu konania bol na žalovaného v rade 2/ vyhlásený konkurz, preto žalobca vzal žalobu voči žalovanému v rade 2/ späť (čl. 146 spisu). Podľa , čiastočným späťvzatím nie je len späťvzatie žalovanej sumy, ale aj, ak je žaloba vzatá späť voči jednému zo žalovaných subjektov. Potom keďže žaloba nebola ešte žalovaným v rade 1/ - 5/ doručená v čase, keď došlo k procesnému úkonu žalobcu v podobe späťvzatia, tak s poukazom na súd konal ďalej už len so žalovanými v rade 1/ a 3/ - 5/, ale voči žalovanému v rade 2/ konanie s poukazom na ust. nebolo potrebné zastavovať.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci:

4. Prvého pojednávania sa zúčastnili právny zástupca žalobcu a právna zástupkyňa žalovaných v rade 1/, 4/ a 5/. Žalovaný v rade 3/ sa pojednávania nezúčastnil napriek vykázanému doručeniu. Žalobca na pojednávaní odkázal na žalobu a svoje písomné vyjadrenia. Právna zástupkyňa žalovaných v rade 1/, 4/ a 5/ uviedla, že tiež odkazuje na svoje písomné vyjadrenia. Zopakovala, že je nevyhnutné prerušiť konanie do času skončenia konkurzu na majetok dlžníka žalovaného v rade 2/ a opätovne namietala výšku pohľadávky, pokiaľ ide o uplatňované úroky z omeškania vo vzťahu k pohľadávke 2., v ktorej sú zahrnuté aj úroky z omeškania vo výške 2.959,17 Eur, pričom táto suma je opätovne úročená požadovaným úrokom z omeškania. Tiež namietala kapitalizované úroky z omeškania 327.515,- Eur za obdobie od 5.8.2016 do 28.2.2018. Opätovne vzniesla námietku voči solidárnej zodpovednosti dlžníkov.

5. Následne po pojednávaní žalobca veľmi podrobne písomne špecifikoval celý uplatnený nárok.

6. Okresný súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami pripojenými v spise, a to Zmluvou o úverovom rámci č. 00130/CORP/2013 z 10.5.2013, Obchodnými podmienkami pre úvery podnikateľom zo dňa 10.5.2013, Dodatkami č. 1 a č. 2 k Zmluve o úverovom rámci, Obchodnými podmienkami pre úvery podnikateľom zo dňa 4.9.2014, Dodatkom č. 3 k Zmluve o úverom rámci, Obchodnými podmienkami pre úvery podnikateľom zo dňa 12.6.2015, Dohodou o vydaní a vyplnení Blankozmenky č. 00130D/CORP/2013 zo dňa 10.5.2013, Oznámením o výpovedi úverového limitu, Výzvou na úhradu záväzku, Oznámením o vyplnení blankozmenky, Kartou úschovy, Oznámením o postúpení pohľadávky a Výpisom z registra úpadcov.

7. S poukazom na , , , , , , , , , , , , , , (ďalej len „“), Zákona zmenkového a šekového, Zákona zmenkového a šekového, Zákona zmenkového a šekového, a vybranými dohovormi okresný súd žalobe vyhovel.

8. Nesporné bolo, že 10.5.2013 medzi právnym predchodcom žalobcu V. a pôvodne žalovaným v rade 2/ MG LOGISTIC s.r.o. Zvolen došlo k uzavretiu Zmluvy o úverovom rámci č. 000130/CORP/2013, dojednaná výška úverového rámca podľa bodu 2.3.1. Zmluvy bola 5.000.000,- Eur, pričom dojednaným spôsobom financovania boli kontokorentný úver až do sumy 3.000.000,- Eur a záruka až do sumy 3.000.000,- Eur. Posledným dňom platnosti úverového rámca bol deň splatnosti istiny úveru pre kontokorentný úver 20.5.2015 a ak ide o záruky, doba platnosti jednotlivej platnosti nesmela prekročiť 30.4.2015. V zmluve boli dojednané aj úroky, aj odplata. Nesporné tiež bolo, že 6.7.2015 banka oznámila pôvodne žalovanému v rade 2/ výpoveď úverového limitu v plnej výške s tým, že dňom splatnosti istiny úveru bude 30. deň od doručenia oznámenia. Tiež bolo nesporné, že 1.2.2016 banka vyzvala jednak spoludlžníkov, jednak zmenkových ručiteľov na úhradu záväzku z dôvodu neuhradenia úveru. Pohľadávka banky bola vyčíslená na sumu 2.544.898,99 Eur za úver a v sume 955.684,47 Eur, ktorú sumu tvorí istina regresného nároku vo výške 992.725,30 Eur a úroky z omeškania vo výške 2.959,17 Eur.

9. Nebolo medzi stranami sporné, že zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávky banka postúpila dňa 11.8.2016 pohľadávku zo zmluvy voči žalovaným na spoločnosť Blackside a.s. (žalobca). Tiež nebolo sporné, že po postúpení pohľadávky boli poukázané na účet žalobcu úhrady v celkovej výške 160.000,- Eur.

10. Žalobca žalobou si uplatnil sumu 3.669.527,69 Eur spolu s úrokmi z omeškania s tým, že žalovaní v rade 1/ - 5/ budú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

11. Medzi stranami nebolo sporné, že istina ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 3.674.046,98 Eur. Táto istina pozostávala zo sumy 2.523.806,68 Eur (pohľadávka z kontokorentné úveru na účte č. XXXXXXXXXX/XXX) + 982.725,30 Eur (pohľadávka z regresných nárokov bez uplatnenia nároku na úrok z omeškania vyčíslený bankou vo výške 2.959,17 Eur) + 327.515,- Eur (súčet úrokov z omeškania za obdobie od 5.8.2016 do 28.2.2018) - 160.000,- Eur (čiastočné úhrady dlžníka po 20.000,- Eur v dňoch 28.7.2017, 31.8.2017, 29.9.2017, 31.10.2017, 30.11.2017, 2.1.2018, 31.1.2018, 28.2.2018). Táto špecifikácia nebola medzi stranami sporná. Samotná právna zástupkyňa žalovaných v rade 1/, 3/, 4/ a 5/ na pojednávaní uviedla, že ani jeden z klientov proti tejto špecifikácii nemá žiadne výhrady, s výškou nárokov takto vyčíslených súhlasí. Naviac žalobca v žalobnom petite si uplatnil sumu inú, než na akú mal nárok a to nie sumu 3.674.046,98 Eur, ale nižšiu sumu 3.669.527,69 €. „Súd vzhľadom na vyjadrenie všetkých žalovaných považoval nárok na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom tak, ako bol žalobou uplatnený za nesporný a preto žalobe vyhovel“.

12. Sporná medzi stranami zostala len solidárna zodpovednosť žalovaných. K tejto solidarite okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o žalovaných v rade 1/ a 3/, tak títo Dodatkom č. 3 pristúpili k záväzku hlavného dlžníka, pôvodne žalovaného v rade 2/. Na základe tohto dodatku sa žalovaní v rade 1/ a 3/ stali spoludlžníci, a to v zmysle bodu 2.7.1 uvedeného Dodatku č. 3 k Zmluve. Spoludlžníci sa zaviazli zaplatiť peňažné záväzky popri klientovi (hlavnom dlžníkovi-žalovanom v rade 2/). Vo vzťahu k spoludlžníkom, a to žalovaným v rade 1/ a 3/ prichádzala vzhľadom na dojednania v Dodatku č. 3 k Zmluve aplikácia buď , a to prevzatie dlhu alebo , a to pristúpenie k záväzku. Treba zvýrazniť, že sa týka iba peňažných záväzkov, čo je daný prípad. Od prevzatia dlhu podľa ( kumulatívnej intercesie) sa pristúpenie k záväzku líši nielen tým, že ho možno platne dohodnúť iba pri peňažných záväzkoch, ale aj tým, že pri prevzatí dlhu podľa nie je zákonom určená solidarita dlžníkov. Hoci z hľadiska veriteľa je situácia pri prevzatí dlhu obdobná ako pri pasívnej solidarite vzniknutej pristúpením k záväzku (veriteľ môže žiadať celé plnenie, od ktoréhokoľvek dlžníka), medzi dlžníkom a preberajúcim nevzniká regresný vzťah. S poukazom na zmluvné dojednania v Dodatku č. 3, bod 2.7.2, odsek 1., kde sa uvádza: „Dojednáva sa, že klient a spoludlžník sú zaviazaní spoločne a nerozdielne a banka môže požadovať celé plnenie peňažných záväzkov od ktoréhokoľvek z nich s tým, že spoludlžník je povinný len ak klient nesplní akýkoľvek svoj záväzok riadne a včas, vrátane prípadov predčasnej splatnosti istiny podľa tejto zmluvy“, tak okresný súd zastával názor, že toto zmluvné dojednanie svedčí o tom, „že ide o dojednanie podľa , pretože ako klient a to pôvodne žalovaný v rade 2/ a spoludlžníci - žalovaní v rade 1/ a 3/ sú zaviazaní spoločne a nerozdielne tak, ako to má na mysli ustanovenie . Preto súd vo výroku rozsudku určil, že žalovaní v rade 1/ a 3/ sú zaviazaní splniť záväzok spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom MG LOGISTIC s.r.o. (žalovaným v rade 2/). Teda dochádza k solidarite medzi pôvodným dlžníkom a žalovanými v rade 1/ a 3/.“

13. Pokiaľ ide o žalovaných v rade 4/ a 5/, títo sa dostali do pozície zmenkových ručiteľov v zmysle § 30 a nasl. Zákona zmenkového a šekového s tým, že obidvaja zmenkoví ručitelia - žalovaní v rade 4/ a 5/ ručili za ten istý záväzok, a práve preto sú podľa okresného súdu títo dvaja žalovaní v rade 4/ a 5/ navzájom zaviazaní spoločne a nerozdielne za splnenie záväzku, pričom tento svoj názor okresný súd oprel o , ktoré možno analogicky použiť aj na zmenkové ručenie a podľa ktorého ustanovenia, ak za ten istý záväzok sa zaručí viac ručiteľov, každý ručí za celý záväzok, ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník. To znamená, že spoluručitelia sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, teda dochádza k solidarite.

14. Pokiaľ ide o návrhy na prerušenie konania do času skončenia konkurzu na majetok dlžníka žalovaného v rade 2/ tak okresný súd konanie neprerušil, pričom postupoval tak z toho dôvodu, že ako pristúpenie k záväzku podľa , tak zmenkové ručenie podľa §

30 a nasl. Zákona zmenkového a šekového sú inštitúty porovnateľné s inštitútom ručenia podľa alebo , pričom daný vzťah sa spravuje ustanoveniami a práve preto potom s poukazom na , posledná veta , táto je podľa okresného súdu aplikovateľná aj na daný prípad a toto zákonné ustanovenie predpokladá, že ak hlavný dlžník (žalovaný v rade 2/) je v konkurze, automaticky nastupuje ručiteľ, v danom prípade ručitelia (spoludlžníci a zmenkoví ručitelia), je tomu tak práve preto, že stanovuje z princípu prioritného uplatnenia u dlžníka dve výnimky a to: 1. Ak veriteľ nemôže vyzvanie uskutočniť 2. Je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu (čo je daný prípad). Preto okresný súd v konaní riadne pokračoval a konanie neprerušil. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa a žalobcovi ako úspešnému priznal voči žalovaným v rade 1/, 3/, 4/ a 5/ právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

15. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalovaní v 1/ a 3/ rade, pretože s výrokom napadnutého rozsudku nesúhlasia, a to v súlade s , , , . Títo tvrdili porušenie zásady ne ultra petitum. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovaných v 1/, 3/, 4/ a 5/ rade (potom, čo vzal návrh voči žalovanému v 2/ rade z dôvodu vyhlásenia konkurzu späť), aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 3.669.527,69 Eur spolu s príslušenstvom. Okresný súd výrokom napadnutého rozsudku rozhodol, že žalovaní v 1/, 3/, 4/, 5/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 3.669.527,69 Eur spolu so 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.346.531,98 Eur od 1.3.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že žalovaní v rade 1/ a 3/ sú zaviazaní spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom MG Logistic, s.r.o. a žalovaní v rade 4/ a 5/ ako zmenkoví spoluručitelia sú zaviazaní spoločne a nerozdielne navzájom s tým, že každý zo spoluručiteľov ručí za celý záväzok.

16. Podľa súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Podľa ods. 2 súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Nie je porušením ne ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. októbra 2012).

17. Podľa žalovaných v 1/ a 3/ rade žalobcom formulovaný petit, ku ktorého zmene nedošlo počas celého konania, požadoval určenie iného plnenia, ako rozhodol okresný súd, keďže tento požadoval spoločné solidárne plnenie pôvodne piatich, (neskôr) štyroch žalovaných, na základe čoho týmto vyvstávali iné práva a povinnosti, ako tie, ku ktorým boli zaviazaní v napadnutom rozsudku. „Žalovaní v 1/ a 3/ rade namietali počas celého konania, že žalobca nezdôvodnil vznik solidárnej zodpovednosti medzi žalovanými v 1/ a 3/ rade vo vzťahu k žalovaným v 4/ a 5/ rade. Žalovaní poukazovali na to, že žalobca nezdôvodnil, na základe čoho vychádzal z právneho záveru, že vznikol solidárny záväzok medzi žalovanými navzájom, keďže ich spoluzodpovednosť ako spoludlžníkov je v prípade žalovaného v 1/ a 3/ rade založená na inom právnom titule / Dodatok č. 3 k Zmluve o úverovom rámci č. 000130/ CORP/2013 zo dňa 12.06.2015/, ako spoluzodpovednosť žalovaných v 4/ a 5/ rade / Dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000130D/CORP/2013 zo dňa 10.05.2013./ Uvedenú nezrovnalosť žalobca až do skončenia konania neodstránil a tento nedostatok odstránil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, čím prekročil žalobný návrh a priznal žalobcovi voči žalovaným v 1/ a 3/ rade iné práva, ako ktorých sa tento domáhal“.

18. Odvolatelia poukázali na to, že podľa výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku je v zásade záväzný inter partes, teda záväzný pre strany sporu a ich právnych nástupcov, to znamená, že nenadobúda všeobecnú záväznosť. Vo výroku

napadnutého rozsudku okresný súd zaviazal žalovaného v 1/ a 3/ rade spoločne a nerozdielne spolu s pôvodne žalovaným v 2/ rade, úpadcom, ktorý však nie je stranou sporu, a preto sa na neho ani nevzťahuje napadnutý rozsudok. Žalovaným v 1/ a 3/ rade je zrejmé, že uvedeným výrokom sa súd snažil vyriešiť problematickú procesnú situáciu, keďže na základe podpísania Dodatku č. 3 sa mali žalovaní v 1/ a 3/ rade stať zaviazaní spoločne a nerozdielne spolu s hlavným dlžníkom, pôvodne žalovaným v 2/ rade (teraz úpadcom). Práve z dôvodu, aby sa predišlo tejto situácii, navrhovali žalovaní prerušiť konanie až do skončenia konkurzného konania, resp. do rozdelenia výťažku min. z oddelenej podstaty, kedy by bolo jasné, aká suma dlhu zostala žalobcovi na uplatnenie proti ostatným spoludlžníkom a ručiteľom. Žalovaní v 1/ a 3/ rade sú toho názoru, že výrok rozsudku tak, ako je formulovaný, nie je materiálne vykonateľný, a to aj z dôvodu, ktorý žalovaní uvádzali pod písm. E tohto čl. II odvolania.

19. Odvolatelia poukázali na to, že podľa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Žalovaní navrhli okresnému súdu (podanie napr. 20.12.2019, 26.2.2020), aby konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia o zrušení konkurzu vyhláseného na pôvodne žalovaného v 2/ rade po splnení rozvrhového uznesenia, resp. aby návrh žalobcu z dôvodu uplatnenia jeho nároku v konkurznom konaní zamietol. Okresný súd konanie neprerušil a v konaní pokračoval, pričom o tomto návrhu žalovaných procesne nerozhodol, aj keď svoj postup v odôvodnení rozsudku zdôvodnil. Žalovaní v tejto otázke poukazoval na svoje stanovisko, prezentované v rámci konania, keď do pozornosti odvolacieho súdu dávajú najmä: „Podľa ) doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky, ako uplatnenie práva na súde. Konkurzné konanie je osobitným druhom súdneho konania. Nepopretím prihlásenej pohľadávky veriteľa správcom konkurznej podstaty dochádza k jej uznaniu čo do dôvodu, poradia , výšky a prípadne aj zabezpečenia a zapísaniu do zoznamu pohľadávok. Uznané pohľadávky veriteľov sú potom následne SKP uspokojované v zmysle zákona zo speňaženého majetku“.

20. Podľa odvolateľov je „Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si prihlásil svoju pohľadávku, ktorej priznania súdom sa domáha aj v tomto konaní, v konkurznom konaní úpadcu - pôvodne žalovaného v 2/ rade, spoločnosti MG Logistic s.r.o. Pohľadávka žalobcu nebola SKP v konkurznom konaní popretá, pričom uvedená pohľadávka sa bude uspokojovať ako zabezpečená pohľadávka. Rozsah uspokojenia tejto pohľadávky žalobcu bude závisieť od výšky speňaženia majetku úpadcu. Aj keď má žalobca v zmysle § 511 ods. 1 Obč. zák. právo si „ vybrať „ od ktorého so spoludlžníkov si bude svoj nárok vymáhať, neznamená to, že má právo viesť s každým samostatné konanie o zaplatenie svojej pohľadávky. Solidárna zodpovednosť znamená, že veriteľ má právo žalovať na súde všetkých dlžníkov / hlavného dlžníka aj spoludlžníkov / alebo len niektorého alebo niekoľkých z nich. Zo zmyslu tohto ustanovenia vyplýva, že v prípade uplatnenia svojho nároku veriteľom voči niekoľkým / aj keď nie všetkým dlžníkom / si tento nárok uplatní jednou žalobou proti spoludlžníkom, ktorí vystupujú v pozícii nerozlučného spoločenstva. Takéto konanie smerujúce proti viacerým dlžníkom bude prebiehať ako jedno spoločné konanie, nie samostatné konania na viacerých súdoch o tú istú pohľadávku na základe tých istých skutkových a právnych okolností. Uvedené vyplýva z toho, že v prípade solidarity dlžníkov sa jedná o nerozlučné spoločenstvo, pričom súd aj v prípade, že bude rozhodovať len o niektorom zo spoludlžníkov, musí princíp solidárnej zodpovednosti vyjadriť vo výroku rozsudku, inak by zaviazaný dlžník podľa názoru žalovaných stratil regresné práva voči ostatným spoludlžníkom. Duálnosť vedeného súdneho konania popri konkurznom konaní spôsobuje, že práva spoludlžníkov môžu byť vyššie namietaným postupom nezákonne postihnuté. V danom prípade pri pripustení názoru možnosti takéhoto uplatnenia práva , teda jednak v konkurze voči hlavnému dlžníkovi a jednak v civilnom súdnom konaní proti ostatným spoludlžníkom, sú žalovaní nútení sa prihlásiť do konkurzu s pohľadávkou, ktorá vznikne na základe rozhodnutia súdu a rozsahu splnenia povinnosti tým - ktorým dlžníkom, pretože v opačnom prípade by si voči dlžníkovi v konkurze nemohli uplatniť regresný nárok. Žalovaní poukazujú aj na rozsudok NS SR vo veci podobného konfliktu vysporiadania dlhu spoludlžníkmi v rámci konkurzu a súdneho konania. „ ....Pri solidárnych záväzkoch má veriteľ totiž samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým alebo proti všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne. Splnenie záväzku však jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov. Rovnaké účinky ako poskytnutie plnenia veriteľovi má i zánik záväzku spôsobom, ktorý splnenie nahradzuje, t. j. započítanie a uloženie do úradnej úschovy .Z obsahu spisu sa zisťuje, že žalobca vzal žalobu späť voči ostatným spoludlžníkom, ako pôvodne žalovaným 1/ a 3/, a to z dôvodu mimosúdnej dohody uzavretej s JUDr. E. C. a konkurzu, vyhláseného na majetok K. K. Pretože súd prvého stupňa možný zánik záväzku žalovaného v zmysle

§ 511 Obč. zák. či už plnením pôvodne žalovaného 1/ na základe uzavretej mimosúdnej dohody so žalobcom, resp. uspokojením žalobcu v rámci rozvrhu v konkurze vyhlásenom na majetok pôvodne žalovaného 3/ neskúmal, vec tak nesprávne právne posúdil a z tohto dôvodu i nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolanie žalovaného je z týchto dôvodov preto opodstatnené (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.7.2010, sp. zn. )“.

21. V odvolaní žalovaní v rade 1/, 3/ poukázali na to, že súd prvej inštancie posúdil prehlásenie žalovaných v 1/ a 3/ rade na základe Dodatku č. 3 k úverovej zmluve ako pristúpenie k záväzku podľa § 533 Obč. zák., podľa ktorého kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Z podpísaného Dodatku č. 3 k úverovej zmluve však nevyplýva, že by sa žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 3/ rade dohodli so žalobcom ako veriteľom bez súhlasu dlžníka, že splnia za neho jeho peňažný záväzok, keďže o uvedenom Dodatku č. 3 dlžník vedel, nebolo preukázané, žeby nedal súhlas s takýmto postupom a zároveň, táto listina bola súčasťou jeho úverovej zmluvy uzavretej so žalobcom ako veriteľom (bol to dodatok č. 3 k úverovej zmluve). Vzhľadom na personálnu prepojenosť žalovaných v 1/ a 3/ rade s dlžníkom je nelogické predpokladať, že by k podpisu Dodatku č. 3 došlo bez súhlasu dlžníka. Na základe uvedeného považovali žalovaní v 1/ a 3/ rade tento právny záver okresného súdu za nesprávny. Správne vyhodnotenie skutočnosti, či zo strany žalovaných došlo k pristúpeniu záväzku, resp. inému právnemu úkonu je potrebné aj pre správne určenie zodpovednosti všetkých žalovaných na plnení žalovaného záväzku.

22. Žalovaní v rade 1/ a 3/ poukázali na to, že neurčitosť výroku o plnení z titulu solidárnej zaviazanosti, s tým že výrokom č. I okresný súd zaviazal žalovaných v 1/ a 3/ rade k zaplateniu žalovanej sumy spoločne a nerozdielne s dlžníkom a zároveň aj so zmenkovými ručiteľmi, pričom v záujme určitosti výroku rozsudku musí súd vyjadriť povinnosť všetkých 4 žalovaných zaplatiť veriteľovi - žalobcovi tú istú sumu s tým, že plnením jedného zaniká do výšky jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie, resp. aby z dôvodu nedostatkov žalobného návrhu tento v plnom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie , ako i odvolacieho súdu.

23. V odvolaní žalovaní v 4/ a 5/ rade namietali porušenie zásady ne ultra petitum (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/). Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovaných v 1/, 3/, 4/ a 5/ rade (po tom, čo vzal návrh voči žalovanému v 2/ rade z dôvodu vyhlásenia konkurzu späť) aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 3.669.527,69 Eur spolu s príslušenstvom. Okresný súd výrokom napadnutého rozsudku rozhodol, že žalovaní v 1/, 3/, 4/, 5/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 3.669.527,69 Eur spolu so 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.346.531,98 Eur od 1.3.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že žalovaní v rade 1/ a 3/ sú zaviazaní spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom MG Logistic, s.r.o. a žalovaní v rade 4/ a 5/ ako zmenkoví spoluručitelia sú zaviazaní spoločne a nerozdielne navzájom s tým, že každý zo spoluručiteľov ručí za celý záväzok. Podľa súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Podľa ods. 2 súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Nie je porušením ne ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 3. októbra 2012).

24. V odvolaní podľa žalovaných v 4/ a 5/ rade žalobcom formulovaný petit, ku ktorého zmene nedošlo počas celého konania, požadoval určenie iného plnenia, ako rozhodol súd, keďže tento požadoval spoločné solidárne plnenie pôvodne piatich (neskôr štyroch) žalovaných, na základe čoho týmto vyvstávali iné práva a povinnosti, ako tie, ku ktorým boli zaviazaní v napadnutom rozsudku. Žalovaní v 4/ a 5/ rade namietali počas celého konania, že žalobca nezdôvodnil vznik solidárnej zodpovednosti medzi žalovanými v 1/ a 3/ rade vo vzťahu k žalovaným v 4/ a 5/ rade. Žalovaní poukazovali na to,

že žalobca nezdôvodnil, na základe čoho vychádzal z právneho záveru, že vznikol solidárny záväzok medzi žalovanými navzájom, keďže ich spoluzodpovednosť ako spoludlžníkov je v prípade žalovaného v 1/ a 3/ rade založená na inom právnom titule (Dodatok č. 3 k Zmluve o úverovom rámci č. 000130/ CORP/2013 zo dňa 12.06.2015), ako spoluzodpovednosť žalovaných v 4/ a 5/ rade (Dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000130D/CORP/2013 zo dňa 10.05.2013). Uvedenú nezrovnalosť žalobca až do skončenia konania neodstránil a tento nedostatok odstránil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, čím prekročil žalobný návrh a priznal žalobcovi voči žalovaným v 4/ a 5/ rade iné práva, ako ktorých sa tento domáhal.

25. Odvolatelia vytýkali tiež rozhodnutiu okresného súdu nesprávne právne posúdenie veci, nesprávnu aplikácia zákona a neurčitosť výroku o plnení z titulu solidárnej zaviazanosti (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/). Výrokom č. I okresný súd zaviazal žalovaných v 1/ a 3/ rade k zaplateniu žalovanej sumy spoločne a nerozdielne s dlžníkom a zároveň aj so zmenkovými ručiteľmi a žalovaných v 4/ a 5/ rade ako zmenkových spoluručiteľov spoločne a nerozdielne navzájom s tým, že každý zo spoluručiteľov ručí za celý záväzok. Okresný súd „Uviedol, že žalovaní v 4/ a 5/ rade sa dostali do pozície zmenkových spoluručiteľov na základe ust. § 30 a nasl. zák. č. 191/1950 Sb. z., sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, pričom svoj právny názor súd opiera o ust. § 307 ods. 1 Obch. zák., ktoré je možné analogicky aplikovať aj na zmenkové ručenie a podľa ktorého, ak sa za ten istý záväzok zaručí viac veriteľov, každý ručí za celý záväzok, ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník, to znamená, že spoluručitelia sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Uvedený právny názor súdu je v rozpore s ustálenou judikatúrou, keď podľa právnej praxe na zmenkové vzťahy je možné aplikovať podporne len , nie . (viď. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 24. mája 2012. Keďže okresný súd na určenie spoločnej zodpovednosti žalovaného v 4/ a 5/ rade aplikoval nesprávny zákonný predpis, je tu daný odvolací dôvod podľa ust. .

26. V odvolaní odvolatelia poukázali na to, že záujme určitosti výroku rozsudku musí súd vyjadriť povinnosť všetkých štyroch žalovaných zaplatiť žalobcovi tak, aby bolo zrejmé, na základe akého titulu a v akom rozsahu majú žalovaní túto sumu platiť. V súdenom prípade zaviazal súd žalovaných uhradiť žalobcovi tú istú sumu s tým, že povinnosť žalovaného v 1/ a 3/ rade určil na základe pristúpenia k záväzku podľa § 533 Obch. zák., keď týchto zaviazal uhradiť žalovanú sumu spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom MG Logistic, s.r.o. a povinnosť žalovaných v 4/ a 5/ rade určil na základe ručiteľského záväzku ako zmenkových spoluručiteľov, ktorí sú zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť celú žalovanú sumu s tým, že každý zo spoluručiteľov ručí za celý záväzok. Z takto stanovenej solidárnej zodpovednosti žalovaných v 1/, 3/, 4/ a 5/ rade vyplýva, že žalovanú sumu vo výške 3.669.527,69 Eur s prísl. sú povinní uhradiť jednak žalovaní v 1/ a 3/ rade spolu s pôvodným dlžníkom spoločne a nerozdielne (akoby jedna skupina dlžníkov) a zároveň tú istú sumu žalovaní v 4/ a 5/ rade navzájom spoločne a nerozdielne (akoby druhá skupina dlžníkov). Aby bolo nepochybné, akým spôsobom majú zaviazaní dlžníci plniť veriteľovi (žalobcovi), je pre určitosť výroku potrebné, aby v ňom bola povinnosť vzájomného plnenia vyjadrená určite tak, aby veriteľ nemohol byť uspokojený viackrát tým istým plnením. Vo výroku rozsudku musí byť preto povinnosť splniť dlh vyjadrená takým spôsobom, aby to plne zodpovedalo vzťahu jednak spoludlžníkov (žalovaní v 1/ a 3/ rade) a jednak vzťahu dlžníka a ručiteľov, ako aj vzťahu týchto dvoch zaviazaných voči veriteľovi a sebe navzájom (žalovaní v 4/ a 5/ rade). Aby veriteľ nemohol byť uspokojený viackrát tým istým plnením, hoci z jedného na základe plnenia z dlžoby a druhého na základe plnenia z ručiteľského vzťahu, musí súd v záujme určitosti výroku rozsudku vyjadriť povinnosť všetkých žalovaných zaplatiť veriteľovi tú istú sumu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká do výšky plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Okresný súd v napadnutom rozsudku takto povinnosť žalovaných v 1/, 3/, 4/ a 5/ rade neurčil, z jeho výroku nie je povinnosť plnenia jasná, vzájomná zaviazanosť nie je určitá a podľa žalovaných v 4/ a 5/ rade nie je takýto výrok ani vykonateľný. Správne stanovenie vzájomnej zodpovednosti žalovaných ako spoludlžníkov a spoluručiteľov na plnení veriteľovi má významný dopad na ostatné nároky týchto osôb po plnení voči veriteľovi navzájom.

27. V odvolaní citovali a zdôraznili, že výrok právoplatného rozsudku je v zásade záväzný inter partes, teda záväzný pre strany sporu a ich právnych nástupcov, to znamená, že nenadobúda všeobecnú záväznosť. Vo výroku napadnutého rozhodnutia okresný „súd zaviazal žalovaného v 1/ a 3/ rade spoločne a nerozdielne spolu s pôvodne žalovaným v 2/ rade, úpadcom, ktorý však nie je stranou sporu , a preto sa na neho ani nevzťahuje napadnutý rozsudok. Žalovaným v 4/ a 5/ rade je zrejmé, že uvedeným výrokom sa súd snažil vyriešiť problematickú procesnú situáciu, keďže na

základe podpísania Dodatku č. 3 sa mali žalovaní v 1/ a 3/ rade stať zaviazaní spoločne a nerozdielne spolu s hlavným dlžníkom, pôvodne žalovaným v 2/ rade / teraz úpadcom./ Práve z dôvodu , aby sa predišlo tejto situácii, navrhovali žalovaní prerušiť konanie až do skončenia konkurzného konania, resp. do rozdelenia výťažku min. z oddelenej podstaty, kedy by bolo jasné, aká suma dlhu zostala žalobcovi na uplatnenie proti ostatným spoludlžníkom a ručiteľom." Podľa odvolateľov je výrok rozsudku tak, ako je formulovaný okresným súdom, materiálne nevykonateľný,

28. Namietali odvolatelia, že okresný súd nerozhodol o návrhu na prerušenie konania , . Podľa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Žalovaní navrhli okresnému súdu (podanie napr. 20.12.2019, 26.2.2020), aby konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia o zrušení konkurzu vyhláseného na pôvodne žalovaného v 2/ rade po splnení rozvrhového uznesenia, resp. aby návrh žalobcu z dôvodu uplatnenia jeho nároku v konkurznom konaní zamietol. Okresný súd konanie neprerušil a v konaní pokračoval, pričom o tomto návrhu žalovaných procesne nerozhodol, aj keď svoj postup v odôvodnení rozsudku zdôvodnil. Svoj postup okresný súd odôvodnil tým, že ako pristúpenie k záväzku podľa Obch. zák., tak aj zmenkové ručenie podľa zákona zmenkového a šekového sú porovnateľné inštitúty s inštitútom ručenia podľa Obč. zák. alebo Obch. zák., pričom ďalej uviedol, že daný vzťah sa spravuje . Na daný prípad je preto aplikovateľný posledná veta , ktorý predpokladá, že ak hlavný dlžník (žalovaný v 2/ rade) je v konkurze, automaticky nastupuje ručiteľ, v danom prípade spoludlžníci a zmenkoví ručitelia. Z princípu prioritného uplatnenia nároku u dlžníka sú tak zákonom stanovené 2 výnimky (nemožnosť vyzvania a nemožnosť plnenia dlžníkom, napr. vyhlásenie konkurzu), preto okresný súd v konaní riadne pokračoval a toto neprerušil. Tak, ako žalovaní uviedli už vyššie, aplikácia v prípade zmenkového ručenia nie je možná. Na zmenkové ručenie je možné podporne aplikovať len . nepozná výnimky zo zásady subsidiarity, teda, že veriteľ uplatňuje svoju pohľadávku primárne u dlžníka a až potom (subsidiárne) u ručiteľa. Pri uplatnení uvedených výnimiek ide o prelomenie zásady subsidiarity, kedy sa ručiteľ stáva primárnym dlžníkom (hovorí sa o priamom ručiteľstve). Aj keď ručiteľ vystupuje ako primárny dlžník, nie je dlžníkom solidárnym, lebo jeho vzťah k dlžníkovi nie je založený na solidarite dlžníkov. Pri posúdení otázky možnosti prerušenia konania okresný súd aplikoval nesprávnu zákonnú normu, nesprávne právne posúdil aplikáciu Obch. zák., čím dospel k nesprávnemu právnemu názoru, pre ktorý návrhu žalovaných na prerušenie konania nevyhovel.

29. Žalovaní v 4/ a 5/ rade v odvolaní uviedli, v tejto otázke poukazujú na svoje stanovisko, prezentované v rámci konania, keď do pozornosti odvolacieho súdu dali najmä: „Podľa ) doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky, ako uplatnenie práva na súde. Konkurzné konanie je osobitným druhom súdneho konania. Nepopretím prihlásenej pohľadávky veriteľa správcom konkurznej podstaty dochádza k jej uznaniu čo do dôvodu, poradia, výšky a prípadne aj zabezpečenia a zapísaniu do zoznamu pohľadávok. Uznané pohľadávky veriteľov sú potom následne SKP uspokojované v zmysle zákona zo speňaženého majetku. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si prihlásil svoju pohľadávku, ktorej priznania súdom sa domáha aj v tomto konaní, v konkurznom konaní úpadcu - pôvodne žalovaného v 2/ rade, spoločnosti MG Logistic s.r.o. Pohľadávka žalobcu nebola SKP v konkurznom konaní popretá, pričom uvedená pohľadávka sa bude uspokojovať ako zabezpečená pohľadávka. Rozsah uspokojenia tejto pohľadávky žalobcu bude závisieť od výšky speňaženia majetku úpadcu. Aj keď má žalobca v zmysle Obč. zák. právo si „ vybrať „ od ktorého so spoludlžníkov si bude svoj nárok vymáhať, neznamená to, že má právo viesť s každým samostatné konanie o zaplatenie svojej pohľadávky.“ Solidárna zodpovednosť znamená, že veriteľ má právo žalovať na súde všetkých dlžníkov (hlavného dlžníka aj spoludlžníkov) alebo len niektorého alebo niekoľkých z nich. Zo zmyslu tohto ustanovenia vyplýva, že v prípade uplatnenia svojho nároku veriteľom voči niekoľkým (aj keď nie všetkým dlžníkom) si tento nárok uplatní jednou žalobou proti spoludlžníkom, ktorí vystupujú v pozícii nerozlučného spoločenstva. Takéto konanie smerujúce proti viacerým dlžníkom, bude prebiehať ako jedno spoločné konanie, nie samostatné konania na viacerých súdoch o tú istú pohľadávku na základe tých istých skutkových a právnych okolností. Uvedené vyplýva z toho, že v prípade solidarity dlžníkov sa jedná o nerozlučné spoločenstvo, pričom súd aj v prípade, že bude rozhodovať len o niektorom zo spoludlžníkov, musí princíp solidárnej zodpovednosti vyjadriť vo výroku rozsudku, inak by zaviazaný dlžník podľa názoru žalovaných stratil regresné práva voči ostatným spoludlžníkom. Duálnosť vedeného súdneho konania popri konkurznom konaní spôsobuje, že práva spoludlžníkov môžu byť vyššie namietaným postupom nezákonne postihnuté. V danom prípade pri pripustení názoru možnosti takéhoto uplatnenia práva, teda jednak v konkurze voči hlavnému dlžníkovi

a jednak v civilnom súdnom konaní proti ostatným spoludlžníkom, sú žalovaní nútení sa prihlásiť do konkurzu s pohľadávkou, ktorá vznikne na základe rozhodnutia súdu a rozsahu splnenia povinnosti tým - ktorým dlžníkom, pretože v opačnom prípade by si voči dlžníkovi v konkurze nemohli uplatniť regresný nárok. Žalovaní poukázali aj na rozsudok NS SR vo veci podobného konfliktu vysporiadania dlhu spoludlžníkmi v rámci konkurzu a súdneho konania. „...Pri solidárnych záväzkoch má veriteľ totiž samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým alebo proti všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne. Splnenie záväzku však jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov. Rovnaké účinky ako poskytnutie plnenia veriteľovi má i zánik záväzku spôsobom, ktorý splnenie nahradzuje, t. j. započítanie a uloženie do úradnej úschovy .Z obsahu spisu sa zisťuje, že žalobca vzal žalobu späť voči ostatným spoludlžníkom, ako pôvodne žalovaným 1/ a 3/, a to z dôvodu mimosúdnej dohody uzavretej s JUDr. E. C. a konkurzu, vyhláseného na majetok K. K. Pretože súd prvého stupňa možný zánik záväzku žalovaného v zmysle § 511 Obč. zák. či už plnením pôvodne žalovaného 1/ na základe uzavretej mimosúdnej dohody so žalobcom, resp. uspokojením žalobcu v rámci rozvrhu v konkurze vyhlásenom na majetok pôvodne žalovaného 3/ neskúmal, vec tak nesprávne právne posúdil a z tohto dôvodu i nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolanie žalovaného je z týchto dôvodov preto opodstatnené. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.7.2010, sp.zn. ). Na základe uvedeného navrhli žalovaní v 3/, v 4/ a v 5/ rade, aby odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie, resp. aby z dôvodu nedostatkov žalobného návrhu tento v plnom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, ako i odvolacieho konania.

30. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), prejednal vec v medziach , na základe podaného odvolania žalovaným 1/, 3/, 4/, 5/ a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom, za rešpektovania , bol rozsudok okresného súdu potvrdený podľa ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie, podľa vo vzťahu k žalovanému v rade 4/ zastavil z dôvodu konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného v rade 4/. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 2:1.

31. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolania žalovaných bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -535 zo dňa 14.11.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenie rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline, v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

32. Primárne krajský súd vzhľadom k odvolaniam žalovaných poukazuje na , , keď základom pre konanie a rozhodovanie krajského súdu boli odvolacie dôvody žalovaných v tejto veci vyjadrené v podaných odvolaniach. Pokiaľ žalovaní nevykvalifikovali iné odvolacie dôvody, než tie, ktoré boli obsiahnuté v podaných odvolaniach tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolaní žalovaných. Ak boli súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podaných odvolaniach odvolatelia nerozporovali, tak tieto sa zákonite bez ďalšieho nemohli stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu nebol zákonný priestor, ak v zmysle je odvolací súd dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) v podaných odvolaniach nebola namietaná výška uloženej povinnosti vyjadrenej finančným vyčíslením žalovaným, táto nebola predmetom odvolacieho konania.

33. Podľa , 2 ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

34. Pokiaľ vec prejednal Okresný súd Martin, mal odvolací súd za to, že je daná príslušnosť krajského súdu na prejednanie veci, pričom z obsahu spisu vyplýva, že nárok uplatnený voči žalovanej v rade 5/ je zo zmenkového ručenia, tak odvolací súd vzhľadom na vzniknutú procesnú situáciu vykazujúcu obdobné znaky, musel vychádzať s poukazom na z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 24.6.2013 vec sa týkala senátu 14Cob tunajšieho súdu, v ktorej veci bola sudcom spravodajcom A. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a členom senátu A.. Q. C. vo veciach pod sp. zn. , sp. zn. , ktorí sú členmi senátu i v prejednávanej veci), v závislosti a v intenciách od záverov uvedeného rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR potom senát 14Cob tunajšieho súdu postupoval vo veciach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. s odôvodnením, „Primárne krajský súd uvádza, že príslušnosť Okresného súdu Martin na konanie vo veci, ktorej predmetom je nárok žalobcu „o zdržanie nekalosúťažného konania, náhradu škody a primerané zadosťučinenie“ bola určená Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením sp.zn. zo dňa 24. júna 2013, od ktorej príslušnosti sa následne stanovuje potom i príslušnosť Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho.“ Právna istota je teda stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Odvolací súd prejednal a rozhodol vec vychádzajúc z princípu právnej istoty ako východiskového princípu základných princípov, na ktorých spočíva a ktoré tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy .

35. Primárne krajský súd uvádza, že na základe rozsahu dôvodov odvolania žalovaných v tejto odvolacej právnej veci postupoval v zmysle , keď vyzval tak žalobcu, ako aj žalovaných prostredníctvom ich právnych zástupcov, aby sa v lehote 7 dní od doručenia výzvy (č.l. 531 spisu) vyjadrili k možnosti aplikácie Zákon zmenkový a šekový, ktorý na okresným súdom zistený skutkový stav v celej šírke nebol aplikovaný súdom prvej inštancie. Tiež boli oboznámení s tým, že v prípade, že túto možnosť danú odvolacím súdom niektorá zo sporových strán nevyužije v súdom stanovenej lehote, uvedené nie je prekážkou pre ďalšie konanie krajského súdu ako súdu odvolacieho. Sporové strany sa k momentu rozhodovania odvolacím súdom nevyjadrili.

36. Z výpisu z Obchodného vestníka č. 113/2022 s dňom vydania 13.06.2022, odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. z 6.6.2022 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka R. O., nar. XX.X.XXXX, bytom XX. B. XX/XXXX, XXX XX R. R. a za jeho správcu bola ustanovená A.. F. Z., so sídlom kancelárie N. XX/XX, XXX XX T.. Vo výroku IV. citovaného uznesenia konkurzný súd vyslovil, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.

37. Krajský súd postupom podľa vo vzťahu k žalovanému v rade 4/ zastavil, z dôvodu konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného v rade 4/.

38. Podľa , návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou.

39. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak ( a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len ""), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

40. Podľa , ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze () alebo sa považuje za nevymáhateľnú ().

41. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. umožňuje oddlženie dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti ) alebo splátkovým kalendárom. Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného návrhu. Súčasne krajský súd k procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu zvýrazňuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v

oddlžovacom konkurze ( ) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné ( ) sa neprerušujú, ale súd je povinný obligatórne ex lege a z úradnej povinnosti tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť ( ).

42. Vzhľadom na právnu skutočnosť, ktorá nastala v štádiu odvolacieho konania a ktorá bráni odvolaciemu sudu o podanom odvolaní žalovaného v rade 4/ vecne rozhodnúť, boli splnené predpoklady, na základe ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie časti vo vzťahu k žalovanému v rade 4/, s poukazom na citovaný , zastavil.

43. Keďže konanie bolo zastavené z dôvodu vyhláseného konkurzu na žalovaného v rade 4/, ktorý dôvod zastavenia konania nemožno pričítať na ťarchu ani jednej zo strán sporu, krajský súd o trovách konania tejto časti rozhodol podľa v spojení s a tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania zastavenej časti vo vzťahu k žalovanému v rade 4/ nepriznal.

44. Bolo nesporné v prvoinštančnom konaní a ani v odvolaní nebolo osobitne namietané, že 10.5.2013 medzi právnym predchodcom žalobcu V. a pôvodne žalovaným v rade 2/ MG LOGISTIC s.r.o., Zvolen, došlo k uzavretiu Zmluvy o úverovom rámci č. 000130/CORP/2013, dojednaná výška úverového rámca podľa bodu 2.3.1. Zmluvy bola 5.000.000,- Eur, pričom dojednaným spôsobom financovania boli kontokorentný úver až do sumy 3.000.000,- Eur a záruka až do sumy 3.000.000,- Eur. Posledným dňom platnosti úverového rámca bol deň splatnosti istiny úveru pre kontokorentný úver 20.5.2015 a ak ide o záruky, doba platnosti jednotlivej platnosti nesmela prekročiť 30.4.2015. V zmluve boli dojednané aj úroky, aj odplata. Nesporné tiež bolo, že 6.7.2015 banka oznámila pôvodne žalovanému v rade 2/ výpoveď úverového limitu v plnej výške s tým, že dňom splatnosti istiny úveru bude 30. deň od doručenia oznámenia. Tiež bolo nesporné, že 1.2.2016 banka vyzvala jednak spoludlžníkov, jednak zmenkových ručiteľov na úhradu záväzku z dôvodu neuhradenia úveru. Pohľadávka banky bola vyčíslená na sumu 2.544.898,99 Eur za úver a v sume 955.684,47 Eur, ktorú sumu tvorí istina regresného nároku vo výške 992.725,30 Eur a úroky z omeškania vo výške 2.959,17 Eur.

45. Tiež nebolo medzi stranami sporné, že zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávky banka postúpila dňa 11.8.2016 pohľadávku zo zmluvy voči žalovaným na spoločnosť Blackside a.s. (žalobca). Tiež nebolo sporné, že po postúpení pohľadávky boli poukázané na účet žalobcu úhrady v celkovej výške 160.000,- Eur. „Žalobca žalobou si uplatnil sumu 3.669.527,69 € spolu s úrokmi z omeškania s tým, že žalovaní v rade 1/ - 5/ budú zaviazaní spoločne a nerozdielne.“

46. Podľa záverov okresného súdu, medzi stranami nebolo sporné, že istina ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 3.674.046,98 Eur. Táto istina pozostávala zo sumy 2.523.806,68 Eur (pohľadávka z kontokorentného úveru na účte č. XXXXXXXXXX/XXX) + „982.725,30 € (pohľadávka z regresných nárokov bez uplatnenia nároku na úrok z omeškania vyčíslený bankou vo výške 2.959,17 € ) + 327.515,- € (súčet úrokov z omeškania za obdobie od 5.8.2016 do 28.2.2018 ) - 160.000,- € ( čiastočné úhrady dlžníka po 20.000,- € v dňoch 28.7.2017, 31.8.2017, 29.9.2017, 31.10.2017, 30.11.2017, 2.1.2018, 31.1.2018, 28.2.2018).“ Táto špecifikácia nebola medzi stranami sporná. Samotná právna zástupkyňa žalovaných v rade 1/, 3/, 4/ a 5/ na pojednávaní uviedla, že ani jeden z klientov proti tejto špecifikácii nemá žiadne výhrady, s výškou nárokov takto vyčíslených súhlasí. Naviac žalobca si v žalobnom petite neuplatnil sumu 3.674.046,98 Eur, ale nižšiu sumu 3.669.527,69 Eur. Ak potom okresný „Súd vzhľadom na vyjadrenie všetkých žalovaných považoval nárok na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom tak, ako bol žalobou uplatnený za nesporný a preto žalobe vyhovel“, tak tento záver nebol vo vyvolanom odvolacom konaní vyhodnotený vzhľadom na odvolacie dôvody žalovaných.

47. Sporná medzi stranami zostala len solidárna zodpovednosť žalovaných. K tejto solidarite okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o žalovaných v rade 1/ a 3/, tak títo Dodatkom č. 3 pristúpili k záväzku hlavného dlžníka, pôvodne žalovaného v rade 2/. Na základe tohto dodatku sa žalovaní v rade 1/ a 3/ stali spoludlžníci, a to v zmysle bodu 2.7.1 uvedeného Dodatku č. 3 k Zmluve. Spoludlžníci sa zaviazli zaplatiť peňažné záväzky popri klientovi (hlavnom dlžníkovi-žalovanom v rade 2/). Vo vzťahu k spoludlžníkom, a to žalovaným v rade 1/ a 3/ prichádzala vzhľadom na dojednania v Dodatku č. 3 k Zmluve aplikácia buď , a to prevzatie dlhu alebo , a to pristúpenie k záväzku. Treba zvýrazniť, že sa týka iba peňažných záväzkov, čo je daný prípad. Od prevzatia dlhu podľa (kumulatívnej intercesie) sa pristúpenie k záväzku líši nielen tým, že ho možno platne dohodnúť iba

pri peňažných záväzkoch, ale aj tým, že pri prevzatí dlhu podľa nie je zákonom určená solidarita dlžníkov. Hoci z hľadiska veriteľa je situácia pri prevzatí dlhu obdobná ako pri pasívnej solidarite vzniknutej pristúpením k záväzku (veriteľ môže žiadať celé plnenie, od ktoréhokoľvek dlžníka), medzi dlžníkom a preberajúcim nevzniká regresný vzťah. S poukazom na zmluvné dojednania v Dodatku č. 3, bod 2.7.2, odsek 1., kde sa uvádza: „Dojednáva sa, že klient a spoludlžník sú zaviazaní spoločne a nerozdielne a banka môže požadovať celé plnenie peňažných záväzkov od ktoréhokoľvek z nich s tým, že spoludlžník je povinný len ak klient nesplní akýkoľvek svoj záväzok riadne a včas, vrátane prípadov predčasnej splatnosti istiny podľa tejto zmluvy“, tak súd zastáva názor, že toto zmluvné dojednanie svedčí o tom, „že ide o dojednanie podľa , pretože ako klient a to pôvodne žalovaný v rade 2/ a spoludlžníci - žalovaní v rade 1/ a 3/ sú zaviazaní spoločne a nerozdielne tak, ako to má na mysli ustanovenie . Preto súd vo výroku rozsudku určil, že žalovaní v rade 1/ a 3/ sú zaviazaní splniť záväzok spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom MG LOGISTIC s.r.o. ( žalovaným v rade 2/ ). Teda dochádza k solidarite medzi pôvodným dlžníkom a žalovanými v rade 1/ a 3/.“ K uvedeným záverom okresného súdu odvolací súd uvádza, že ich vyhodnotil ako vecne správne s poukazom na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 2012, sp.zn. , ktoré si odvolací súd osvojil a v zmysle ktorých, „...Podľa kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne; ustanovenie tu platí obdobne. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda musí mať písomnú formu a jej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi. Pôvodný dlžník nie je účastníkom tejto dohody, preto sa súhlas pôvodného dlžníka s dohodou nevyžaduje. Je tomu tak preto, že nedochádza k zmene pôvodného záväzkového vzťahu (pôvodný dlžník neprestáva byť dlžníkom a nezaniká jeho povinnosť z už vzniknutého záväzkového vzťahu). V prípade pristúpenia k záväzku (dlhu) ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka (tzv. kumulatívna intercesia). Nový dlžník je veriteľovi zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom. V plnom rozsahu je tu potrebné aplikovať ustanovenie o pasívnej solidarite, vrátane práva na následný postih medzi pôvodným a novým dlžníkom. V naposledy uvedenom prípade sa zrejme bude vychádzať z toho, že pokiaľ nebolo inej dohody, podiely dlžníkov na dlhu sú rovnaké ( ). Splnením záväzku ktorýmkoľvek dlžníkom dochádza k zániku pôvodného záväzkového vzťahu a súčasne aj k zániku zabezpečenia záväzku.“

48. V odvolaniach žalovaní zhodne namietali porušenie zásady ne ultra petitum. Uvedená zásada bola žalovanými v odvolaní odôvodnená poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. a tiež vyčítali okresnému súdu, že tým, že nedostatok žaloby odstránil až vo vydanom rozhodnutí, prekročil žalobný návrh a priznal žalobcovi voči žalovaným iné práva, akých sa žalobca žalobou domáhal. V súvislosti s touto argumentáciou odvolací súd považuje za podstatné konštatovať, že túto námietku nemohol vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu, i keď výrokom tohto rozhodnutia precizoval odvolací súd závery okresného súdu vo výrokovej časti odvolaním napadnutého rozhodnutia, a to postupom, v rámci ktorého uviedol ako výrok rozsudku okresného súdu má správne znieť. Pri tomto svojom závere odvolací súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 24. júla 2008, v zmysle ktorého „ Aj keď žalobca uplatňuje voči žalovanému zaplatenie predmetnej sumy bez toho, aby v petite vyjadril prepojenosť povinnosti žalovaného s povinnosťou dlžníka, nejde o petit, ktorý nezodpovedá hmotnému právu a taktiež sa nejedná o nevykonateľný petit, spôsobujúci vadu žaloby, ktorú by bolo v konaní potrebné odstraňovať na výzvu súdu. Premietnutie akcesority a subsidiarity ručiteľského záväzku do výroku rozhodnutia je možné považovať len za určitú podmienku priznania uplatňovaného práva, ktorá predstavuje obmedzenie nároku žalobcu v rozsahu ním uplatneného petitu.“ Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že podľa výrok právoplatného rozsudku, a to vzťahu k výroku rozsudku okresného súdu v časti, ktorou „zaviazal žalovaného v 1/ a 3/ rade spoločne a nerozdielne spolu s pôvodne žalovaným v 2/ rade, úpadcom, ktorý však nie je stranou sporu, a preto sa na neho ani nevzťahuje napadnutý rozsudok“, tak odvolací súd práve vzhľadom k tomu, že žalovaný v rade 2/ už nebol sporovou stranou, v čase rozhodovania okresného súdu precizovaním výroku rozsudku okresného súdu odstránil a zhojil uvedený nedostatok, za dodržania , keďže rozsudok okresného súdu v tejto časti nenadobudol k momentu rozhodovania právoplatnosť.

49. V odvolaní žalovaní v rade 1/ a 3/ namietali, že „...Súd nerozhodol o návrhu na prerušenie konania 1/ Podľa ust. ) o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Žalovaní navrhli súdu / podanie napr. 20.12.2019, 26.2.2020/, aby konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia o zrušení konkurzu vyhláseného na pôvodne žalovaného v 2/ rade po splnení rozvrhového uznesenia, resp. aby návrh žalobcu z dôvodu uplatnenia jeho nároku v konkurznom konaní zamietol. 2/ Súd konanie neprerušil a v konaní pokračoval, pričom o tomto návrhu žalovaných procesne nerozhodol, aj keď svoj postup v odôvodnení rozsudku zdôvodnil.“ V odvolaní žalovaní v rade 4/ a 5/ namietali, že „Žalovaní navrhli súdu / podanie napr. 20.12.2019, 26.2.2020/, aby konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia o zrušení konkurzu vyhláseného na pôvodne žalovaného v 2/ rade po splnení rozvrhového uznesenia, resp. aby návrh žalobcu z dôvodu uplatnenia jeho nároku v konkurznom konaní zamietol. 2/ Súd konanie neprerušil a v konaní pokračoval, pričom o tomto návrhu žalovaných procesne nerozhodol, aj keď svoj postup v odôvodnení rozsudku zdôvodnil“. Tiež uviedli, že „Podľa ) doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky, ako uplatnenie práva na súde. Konkurzné konanie je osobitným druhom súdneho konania. Nepopretím prihlásenej pohľadávky veriteľa správcom konkurznej podstaty dochádza k jej uznaniu čo do dôvodu, poradia, výšky a prípadne aj zabezpečenia a zapísaniu do zoznamu pohľadávok. Uznané pohľadávky veriteľov sú potom následne SKP uspokojované v zmysle zákona zo speňaženého majetku. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si prihlásil svoju pohľadávku, ktorej priznania súdom sa domáha aj v tomto konaní, v konkurznom konaní úpadcu - pôvodne žalovaného v 2/ rade, spoločnosti MG Logistic s.r.o. Pohľadávka žalobcu nebola SKP v konkurznom konaní popretá, pričom uvedená pohľadávka sa bude uspokojovať ako zabezpečená pohľadávka.“ Z napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd o návrhu na prerušenie konania nerozhodol samostatným výrokom, avšak podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku sa venoval týmto návrhom žalovaných, dostatočne zdôvodnil, prečo pokračoval v konaní a mal za to, že boli splnené podmienky na pokračovanie v konaní. Postup okresného súdu, ktorý samostatným výrokom nerozhodol o nároku žalovaných na prerušenie konania predstavuje vadu konania, ktorá však s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

50. Odvolací súd mal za to, že bol vecne správny záver okresného súdu v rovine vyhodnotenia pristúpenia k záväzku cez úpravu podľa ako i zmenkového ručenia podľa a nasl. Zákona zmenkového a šekového, ktoré je porovnateľné s inštitútom ručenia podľa . Ak okresný súd v zodpovedajúcej časti odôvodnenia použil prirovnanie s , tak použil spojenie „alebo“.

51. Odvolací súd len pre úplnosť pripomína, že prerušiť konanie v prejednávanej veci, vzhľadom na dôvody v tejto rovine prerušenia, je možnosťou súdu a nie jeho povinnosťou. Ak nejde o prerušenie konania v zmysle , tak odvolanie nie je prípustné.

52. V odvolaní žalovaní poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.7.2010, sp.zn. , v zmysle ktorého „Pri solidárnych záväzkoch má veriteľ totiž samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým alebo proti všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne. Splnenie záväzku však jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov. Rovnaké účinky ako poskytnutie plnenia veriteľovi má i zánik záväzku spôsobom, ktorý splnenie nahradzuje, t. j. započítanie a uloženie do úradnej úschovy. Z obsahu spisu sa zisťuje, že žalobca vzal žalobu späť voči ostatným spoludlžníkom, ako pôvodne žalovaným 1/ a 3/, a to z dôvodu mimosúdnej dohody uzavretej s JUDr. E. C. a konkurzu, vyhláseného na majetok K. K. Pretože súd prvého stupňa možný zánik záväzku žalovaného v zmysle § 511 Obč. zák. či už plnením pôvodne žalovaného 1/ na základe uzavretej mimosúdnej dohody so žalobcom, resp. uspokojením žalobcu v rámci rozvrhu v konkurze vyhlásenom na majetok pôvodne žalovaného 3/ neskúmal, vec tak nesprávne právne posúdil a z tohto dôvodu i nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolanie žalovaného je z týchto dôvodov preto opodstatnené.“ Vo vzťahu k uvedenej argumentácii žalovaných spojenej s citáciou z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 20.7.2010, sp.zn. , odvolací súd uvádza, že zo strany žalovaných v rámci plnenia dôkaznej povinnosti, a to ani v rovine označenia dôkazov, nebol tvrdený zánik záväzku, resp. uspokojenie žalobcu v rámci rozvrhu v konkurze vyhlásenom na majetok pôvodne žalovaného v rade 2/. Pokiaľ žalovaní v odvolaniach uvádzali, že nedošlo správcom k popretiu pohľadávky, tak uvedené v skutkovej rovine a následne ani o právnej neznamená zánik záväzku. Je namieste pripomenúť kontradiktórnosť konania ako i to, že „Podľa sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel

konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti ( ods. l ). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v a vety prvej , alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 22.10.2010).

53. V rovine námietok žalovaných považuje za podstatné odvolací súd uviesť, že podľa záverov odvolacieho súdu, procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno- právna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 23. mája 2012). Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v rovine tvrdení, ktoré boli uvádzané pred súdom prvého stupňa a na ktoré nadväzovali čiastočne tvrdenia uvádzané v odvolaní. V tejto súvislosti len podporne krajský súd v súvislosti s postupom okresného súdu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011 sp.zn. , ktorého závery si osvojil a v zmysle ktorého „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. V konaní žalobca preukazoval svoj nárok najmä listinnými dôkazmi, ktoré boli predmetom dokazovania pred okresným súdom, žalovaní v rámci prvoinštančného konania a ani odvolacieho konania nevzniesli voči

týmto dôkazom žiadne konkrétne námietky a ani ich nespochybnili a neprodukovali a ani neoznačili žiadne dôkazy, ktorými by ich vyvrátili, resp. spochybnili.

54. Po oboznámení sa s priebehom celého konania pred súdom prvej inštancie, ako i prijatých záverov okresným súdom nie je namieste konštatovanie o takom procesnom postupe súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého by došlo k prijatiu prekvapivého (arbitrárneho) rozhodnutia vo veci samej. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 26.11.2012). Po oboznámení sa s priebehom celého konania, z neho vyvodených skutkových a právnych záverov, ktoré sa nezhodovali s právnym názorom predkladaným súdu žalovanými, tak to nie je možné v danom prípade považovať za nepredvídateľný postup, ktorého výsledkom by bolo prekvapivé súdne rozhodnutie. Odvolací súd v tomto rozhodnutí venoval pozornosť odvolacím dôvodom, ktoré považoval za relevantné vo vzťahu ku konštatovanej vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v .

55. Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní.

56. V konaní nebolo spochybnené, že žalovaní v rade 4 /a 5/ boli zmenkovými ručiteľmi. Okresný súd v tomto smere citoval , (ďalej len Zákon zmenkový a šekový), Zákona zmenkového a šekového, Zákona zmenkového a šekového. Odvolací súd výzvou v zmysle vyzval na vyjadrenie k možnej aplikácii Zákona zmenkového a šekového, na čo sporové strany zostali nečinné. Odvolací súd vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu v napadnutej časti považuje za podstatné uviesť k Zákona zmenkového a šekového aj Zákona zmenkového a šekového, v zmysle ktorého „všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. Rovnaké právo má každá osoba, ktorá sa podpísala na zmenku a ju vyplatila. Uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne zaviazanej neprekáža majiteľovi, aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu bol najprv nárok uplatnený“, a ak potom odvolací súd precizoval výrok napadnutého rozsudku okresného súdu, tak uvedené zodpovedá predmetnej právnej úprave.

57. Na základe preskúmaného postupu konania pred okresným súdom odvolací súd dospel k záveru, že nebolo zistené, že by sa zasahovalo do výkonu práv žalovaných spôsobom, ktorý by porušil práva žalovaných na spravodlivý proces. Preto bolo nevyhnutné vychádzať z výsledkov vykonaného dokazovania uskutočneného okresným súdom ako z relevantného základu pre posúdenie relevantnosti obrany žalovaných na to, aby vo vyvolanom odvolacom konaní krajský súd posúdil odvolacie dôvody žalovaných, nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie. Okresný súd sa vyjadril k podstatným okolnostiam sporovej veci, k podstatným dôkazom, a preto nebol zistený dôvod na zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch ani na jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ako vecne správne rozhodnutie, a to vo výroku vo veci samej, ako i v závislom výroku o trovách konania.

58. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia ( ), nezakladá dôvodnosť odvolania.

59. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri ).

60. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu bola priznaná plná náhrada odvolacích trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.