Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/232/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody 646,05 eur a o náhradu nemajetkovej ujmy 129,21 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou t a k t o

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu 27.09.2012 žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu škody 646,05 € ako majetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy 129,21 €. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol exekučnému okresnému súdu Liptovský Mikuláš vykonanie exekúcie pre pohľadávku vzniknutú neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. 6210863 povinnou S. X., nar. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil spisu spisovú značku EX 13297/2009 a požiadal Okresný súd Liptovský Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že prejednávaná vec nebola nadmerne právne zložitá a nevyžadovala spoluprácu s účastníkmi konania žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol dňa 16.08.2010 (konanie začalo 30.11.2009), teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 259 dní). Nesprávny úradný postup charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonnej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13273/09, vykonateľného 19.11.2009) porušil zásadu legality ( SR). Exekučný súd nebol legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť výkonu práva veriteľa. Všeobecnému súdu ako súdu exekučnému pri rozhodovaní vo veci samej by takáto právomoc náležala len ak by konal v pozícii meritórneho súdu, odvodzujúceho svoju právomoc od a nasl. o rozhodcovskom konaní. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd dotvárať svoje neexistujúce rozhodovacie oprávnenia, smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie dlžníka. Dôsledkom realizácie právomoci všeobecného súdu upravenej v je zrušenie rozhodcovského rozsudku s cieľom autoritatívne zamedziť jeho účinkom na právne postavenie dlžníka. Zákonné obmedzenie právomoci všeobecného súdu v rámci konania o opravnom prostriedku je proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu.

Proces aplikácie § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní nie je možné využiť dodatočne cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom. Exekučný súd opätovným posúdením práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom a dlžníkom. Z pohľadu žalobcu nie je možné iniciovať občianske súdne konanie a požadovať zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená neodstrániteľná prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Tento postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny, v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V uvedenom konaní neexistuje okolnosť, umožňujúca exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Neexistuje okolnosť, umožňujúca vytvorenie stavu zakladajúceho reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Majetková škoda 646,05 € predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu, založeného zmluvou o úvere. Rovnako si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom okresného súdu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote mohol žalobca včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov, smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Ďalšími dôvodmi, podporujúcimi žiadosť žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy sú neexistencia vnútroštátneho účinného prostriedku nápravy, spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, čo vyvolalo u žalobcu, resp. členov riadiacich orgánov spoločnosti a ich majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a v rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatnenia pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo, v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu u žalobcu aj u jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatňuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, teda čiastku 129,21 €. Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhrady škody, na čo do podania tejto žaloby pozitívne nereagoval. Navrhol tiež, aby súd medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že žalovaný zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní, vedenom pre pohľadávku žalobcu, vzniknutú neplnením záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 6210863 povinnou S. X., nar. XX.XX.XXXX.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo 16.12.2013 navrhol zamietnutie žaloby, keď nie je jasný titul nároku na náhradu škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie tvrdených prieťahov v súdnom konaní. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní; túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie ( ). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty. Žalobca neposkytnutím súčinnosti zmaril možnosť predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne tri podmienky, a to nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny úradný postup), vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou. Žalobca označil ako nesprávny úradný postup rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote, ale dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky nepredložil. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011 uvádza, že 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery nimi schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011

§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Nesprávnym úradným postupom sú prípady vzniku škôd vyvolané inou než rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej moci. Žalobca si v súvislosti so zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia uplatnil nárok titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia nie je možné považovať za nesprávny úradný postup (rozsudok NS ČR z 29.06.1999 sp. zn. , NS SR sp. zn. , uznesenie NS ČR z 25.08.2009, sp. zn. ). Poukázal na Exek. por. účinného od 01.06.2011 a na nevyhnutnosť konštatovania nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v konaní o opravnom prostriedku. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných žalobcom splnená. Z dikcie Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale týka sa prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu a skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie ÚS SR z 03.03.2011, č. k. -13, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp. zn. , a ). Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle vychádzať len v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná jej existencia ani výška. Žalobca vyčíslil škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov bez uvedenia, či ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk. Pri vyčíslení nároku na náhradu materiálnej škody žalobca nepreukázal existenciu dlžníka, existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae, odkazujúc na uznesenie KS v Trnave z 31.05.2012, sp. zn. , či uznesenie KS v Žiline z 11.07.2012 sp. zn. . Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul, podaním žaloby na súd, čo nevykonal. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy. Pri náhrade nemajetkovej ujmy žalovaný citoval ustanovenie a a poukázal na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré mravy a na poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo

sumy získanej dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie, o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov. Žalovaný považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu. Žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti (nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom exekučného súdu). Žalovaný si týmto vyjadrením uplatnil aj právo na náhradu trov konania.

Na pojednávaní dňa 22.05.2015 sa nezúčastnil žiaden z riadne a včas predvolaných účastníkov, žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil. Súd vec rozhodol v neprítomnosti účastníkov, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy, čo je postup podľa (v ďalšom Obč. súd. por.).

Žalobca cestou svojho právneho zástupcu elektronickým podaním doručeným súdu 14.05.2015 navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) Obč. súd. por., nakoľko je pred Okresným súdom Prešov vedené konanie sp. zn. o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, v ktorom budú Súdnemu dvoru Európskej únie predložené prejudiciálne otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa v predmetnom konaní, ktoré nie je doposiaľ skončené. Navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania sp. zn. Okresného súdu Prešov. Nakoľko išlo o podanie nepodpísané zaručeným elektronickým podpisom, ktoré nebolo v lehote podľa § 42 ods. 1 Obč. súd. por. doplnené písomne ani ústne do zápisnice, súd naň neprihliadal.

Elektronickým podaním doručeným tunajšiemu okresnému súdu 15.05.2015 žalobca navrhol zrušenie pojednávania určeného na 22.05.2015 tvrdiac, že mu doteraz nebolo doručené rozhodnutie súdu vyššieho stupňa o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Lipt. Mikuláš z prejednávania a rozhodovania veci a z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -17 zo dňa 06.02.2013 o nevylúčení JUDr. Jany Haluškovej z prejednávania a rozhodovania veci bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 05.12.2013, o čom svedčí podpis osoby oprávnenej na prevzatie zásielky na doručenke; v tento deň uvedené uznesenie nadobudlo aj právoplatnosť. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 28.01.2015 dovolacie konanie zastavil z dôvodu funkčnej nepríslušnosti, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Z uvedeného je zrejmá klamlivosť predneseného tvrdenia právneho zástupcu žalobcu o tom, že mu doteraz nebolo doručené rozhodnutie súdu vyššieho stupňa o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Lipt. Mikuláš z prejednávania a rozhodovania veci.

Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie odôvodňujúce vydanie medzitýmneho rozsudku.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010 exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010 exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa čl. 2 písm. a/ Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 a /EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa čl. /EHS v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

Podľa bodu /EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.

Podľa čl. 8 Smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu obchodná praktika sa považuje za agresívnu, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti, obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie

priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného bremena. Novelizáciou bola civilnoprávna zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou, v zmysle ktorej dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu je vykonať navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. v ukladá účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je zamietnutie žaloby. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti: účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich pravdivosť relevantnými dôkazmi.

V prejednávanom prípade súd najprv skúmal, či bol uplatnený nárok v zmysle §-u 15 ods. l Zákona predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca v žalobe len všeobecne tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou, ktorú bližšie nešpecifikoval napr. dátumom vyhotovenia, označením jej adresáta, predmetu, dátumom doručenia adresátovi. Žalobca ani netvrdil, kedy sa v súdenom prípade obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR (nie na Slovenskú republiku) s písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody nebol uspokojený, alebo bol uspokojený len čiastočne, alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Ak sa žalobca obrátil na kompetentný orgán spoločnou žiadosťou, týkajúcou sa viacerých škodových prípadov, aj to mal jasne v žalobe tvrdiť. Rovnako žalobca neoznačil dôkaz, ktorým by preukázal podanie písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v súdenom prípade.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 13297/2009. Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. je preukázané, že ide o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62, ktorý jej pridelil sp. zn. EX 13297/09. Dňa 28.12.2009 bola tunajšiemu okresnému súdu doručená, čo vyplýva z prezenčnej súdnej pečiatky, žiadosť o udelenie poverenia tohto súdneho exekútora v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX pre vymoženie istiny 464,03 € s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného z 30.11.2009, ktorý bol k tejto žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava zo dňa 07.10.2009, sp. zn. SR 13273/09, vykonateľný 19.11.2009, ktorým bola povinná zaviazaná na zaplatenie sumy 464,03 € a príslušenstva z titulu zmluvy o úvere č. 6210863 zo dňa 26.08.2008. Tunajší okresný súd pri činnosti predchádzajúcej vydaniu poverenia skúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010, ako aj v zmysle predpisov komunitárneho práva súlad exekučného titulu so zákonom. Za týmto účelom si dňa 14.01.2010 vyžiadal od súdneho exekútora zmluvu o úvere č. 6210863 zo dňa 26.08.2008, súdny exekútor túto žiadosť súdu nerešpektoval, čo oznámil dňa 29.01.2010. Dňa 09.04.2010 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, vzápätí uznesením zo dňa 14.04.2010 č.k. -16, právoplatným 05.05.2010, exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekúcia je vedená na základe exekučného titulu, priznávajúceho zákonom nedovolené plnenie, ktoré je aj v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný titul (rozsudok rozhodcovského súdu) nespĺňa ani podmienku materiálnej vykonateľnosti. Žalobca v pozícii oprávneného vzal odvolanie voči tomuto uzneseniu späť, Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -44 zo dňa 28.02.2011 odvolacie konanie zastavil; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.06.2011. Keďže exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, pri vydávaní poverenia súd postupoval so všetkou opatrnosťou a po zistení vád exekučného titulu síce poverenie na vykonanie exekúcie vydal, ale vzápätí exekučné konanie zastavil. Žalobca preto nepreukázal žalobné tvrdenie, podľa ktorého exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietol. Ďalším nepravdivým a nepreukázaným tvrdením žalobcu je aj to, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd rozhodol 16.08.2010 - poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 09.04.2010, čo je preukázané obsahom pripojeného spisu sp.zn. tunajšieho okresného súdu. Nepravdivé je aj tvrdenie žalobcu o nečinnosti súdu viac ako 259 dní (od 30.11.2009

do 16.08.2010), pretože žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 28.12.2009 a poverenie bolo vydané 09.04.2010. Ak žalobca tvrdí, že nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíva vo vykonaní úradného postupu, ktorý žalobca nazval ako preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. , vykonateľného 19.11.2009, bez splnenia zákonných podmienok, čím mala byť porušená zásada legality, ide o tvrdenie nepravdivé. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Naopak, ako poukazuje žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, rozhodnutie o zastavení exekúcie iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Exekučný súd zastavením exekúcie splnil svoju prevenčnú povinnosť, keď zabránil vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu. Pre úplnosť súd dodáva, že nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae. Tomu nasvedčuje aj právna prax, žaloby množstva iných veriteľov na zaplatenie pohľadávok nevymožených v predošlých exekučných konaniach v dôsledku nevykonateľných exekučných titulov (aj rozhodcovských rozsudkov) sú súdmi bez problémov prejednávané a rozhodované. Súd nezistil ani nesprávny úradný postup pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie charakterizovaný žalobcom ako nevydanie rozhodnutia v zákonnej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Žalobca totiž tvrdí, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, ale nejde o tvrdenie pravdivé. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané, žiadosť o jeho udelenie nebola zamietnutá. Doručenie poverenia exekútorovi aj právnemu zástupcovi oprávneného spolu s uznesením zo dňa 14.04.2010 č.k. -16 je plne zdôvodnené hospodárnosťou konania. Bolo nadbytočným a nehospodárnym doručovať poverenie na vykonanie exekúcie v konaní, kde bolo viac ako žiaducim skúmať súlad exekučného titulu s právnou úpravou. Aj keď § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010 za exekučný titul podľa tohto zákona označoval len vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené, aj žalobca v pozícii oprávneného za exekučný titul napriek takejto právnej úprave považoval aj rozsudok exekučného súdu. Použijúc argumentum a minori ad maius je v tomto kontexte potrebné vykladať aj § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010. Ak boli exekučným titulom rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené, exekučným titulom boli aj rozhodcovské rozsudky, ktoré nemohli zostať mimo režim komunitárneho a spotrebiteľského práva. Od doručenia žiadosti o udelenie poverenia do vydania poverenia si súd musel, za súčinnosti súdneho exekútora a oprávneného v prvom rade zabezpečiť úverovú zmluvu, následne preskúmať jej náležitosti a po predložení spisu celé predchádzajúce rozhodcovské konanie, čo sú úkony, ktoré nemožno vykonať ihneď aj vzhľadom na tisícky exekučných vecí a obmedzené množstvo súdnych zamestnancov vybavujúcich (nielen) túto agendu. Žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Postupom exekučného súdu nie je založená žiadna procesná prekážka. Žalobca je teda oprávnený domáhať sa plnenia nárokov z úverovej zmluvy v občianskom súdnom konaní, čomu nasvedčujú aj súdne rozhodnutia označené žalovaným v jeho vyjadrení.

Nakoľko žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným, vznik škody ani kauzálny nexus súd ďalej v konaní nezisťoval.

Pre nedostatok skutkových tvrdení, uvedených v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, súd nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o škode dozvedel, preto nebolo možné bližšie sa zaoberať žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Bolo nadbytočným odročovanie pojednávania a dokazovanie, či k premlčaniu žalovaného nároku došlo, alebo nie.

Žalobca nepreukázal ani vznik a výšku tvrdenej škody 646,05 eur. Žalobca netvrdil výšku dohodnutej úverovej istiny, úročenia úveru, či a koľko splátok povinná zaplatila, kedy sa tak stalo, čo sú skutočnosti nevyhnuté pre zistenie nesplateného zostatku dlhu a pre posúdenie výšky škody, právo na zaplatenie ktorej si žalobca uplatňuje vychádzajúc práve z výšky úveru a jeho príslušenstva. Pri dôvodoch a výške požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že došlo k zániku - smrti povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného. Ak konaním súdu malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby k negatívnym pocitom, ako fyzické osoby sa môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani tento zánik nepreukázal; rovnako netvrdil a nepreukázal stratu zisku z realizovaného obchodu a hospodárskej stratu na jeho strane. Pre nedostatok skutkových

tvrdení, uvedených v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, súd nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o škode dozvedel, preto nebolo možné bližšie sa zaoberať žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Vzhľadom na ostatné dôvody pre zamietnutie žaloby bolo nadbytočným odročovanie pojednávania a dokazovanie, či k premlčaniu žalovaného nároku došlo, alebo nie.

Záverom možno konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v celom rozsahu. Napriek obsiahlosti žaloby netvrdil a ani nepreukázal základné atribúty zodpovednostného právneho vzťahu, ktorými sú zavinené protiprávne konanie, vznik škody (vzhľadom na neexistenciu zavineného protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej vznik škody dokazovať, opäť však možno poukázať na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných dôkazov), ani príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou, ktorá mala vzniknúť a zavineným protiprávnym konaním.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V konaní úspešný žalovaný uplatnenú náhradu trov konania v zákonnej lehote nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí, ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.