Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/15/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnom spore žalobcu: H Point, s.r.o, Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43838286 zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o, Kmeťova 26, Košice, IČO: 47237406 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00585441 v konaní o zaplatenie 733,45 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 733,45 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 23.10.2020 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11.3.2021 sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 733,45 Eur s príslušenstvom a trov konania.

2. Uviedol, že v súvislosti s poistnou udalosťou špecifikovanou v oznámení o poistnom plnení dal poškodený, Romana Pavúková poškodené motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu vozidla boli vo výške v zmysle priloženej faktúry, ktorá pohľadávka bola následne uplatnená poškodeným u žalovaného. Žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti nepriznal poškodenej uplatnenú sumu náhrady škody, ktorá je predmetom žaloby. Z vyjadrenia likvidátora je zrejmé, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 Eur bez DPH/ hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Vo faktúre navýšený rozsah mechanickej práce - priznané v zmysle kontrolnej kalkulácie poisťovne v súlade so zdokumentovaným poškodením vozidla.

3. Žalovaný v dôvodoch krátenia uvádza, že vo vzťahu k cene práce priznáva 20 Eur/NH bez DPH z dôvodu využitia neautorizovaného servisu, pričom rozlišoval medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi, čo je v rozpore so slovenskou a európskou legislatívou, ako aj s konštantnou judikatúrou. Podľa žalovaného ním priznaná výška zodpovedá priemernej sadzbe normohodiny pre neautorizované servisy v danom regióne a čase. Žalovaný rovnako čiastočne krátil plnenie vo vzťahu k rozsahu mechanickej práce (množstvo časových jednotiek) na základe výpočtu v kalkulačnom programe. Žalobca však vykonal len také opravy, ktoré smerovali k prinavráteniu stavu motorového vozidla ako pred poistnou udalosťou. Žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil krátenie vo vzťahu k rozsahu mechanických prác, iba sa odvolal na výpočet v kalkulačnom programe.

V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 10.1.2019, sp. zn. , podľa ktorého kalkulácia žalovaného nie je bez ďalšieho skúmania objektívnym, a už vôbec nie jediným nástrojom pre výpočet - zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka.

4. S poukazom na ustanovenia , o povinnom zmluvnom postení, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov i s poukazom na ust. žalobca mal za to, že právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Žalobca, servis pri oprave poškodeného vozidla postupoval tak, aby toto bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Žalobca považoval oznámenie žalovaného k poistnej udalosti č.9568917293 za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, keďže žalovaný krátenie vo vzťahu k cene práce, a jej rozsahu neodôvodnil relevantným a adekvátnym spôsobom, a teda akým spôsobom určil , že ním priznaná suma je primeraná. Žalobca účtoval za opravu motorového vozidla 38,40 Eur/NH bez DPH, čo je cena obvyklá v danom regióne pre daný typ vozidla. Žalovaný napriek tomu priznal v oznámení o poistnom plnení za 1 NH práce len 20 Eur bez DPH.

5. Podľa žalobcu motorové vozidlo KIA Ceed, t.j. poškodené motorové vozidlo patrí v rámci kategorizácie vozidiel do kategórie C - nižšia stredná trieda. Na podporu tvrdení uvádzal ako dôkazy cenníky autoservisov pôsobiacich v danom regióne pre vozidlo SEAT Leon, ktoré vozidlo patrí do rovnakej nižšej strednej triedy, a to cenník servisu Auto Gabriel s.r.o, Košice, ktorý účtuje 45 Eur bez DPH/NH a Moris Slovakia s.r.o , Košice - ten účtuje 40 Eur bez DPH za mechanické práce /37 Eur bez DPH/NH/ - klampiarske a lakovacie práce.

6. Na základe uvedeného žalobca žiadal vydanie platobného rozkazu, titulom uplatnenia nároku na náhrady škody z poistnej udalosti v žalovaným nepriznanej výške.

7. Proti vydanému platobnému rozkazu v upomínacom konaní sp. zn. zo dňa 18.3.2021 žalovaný v zákonnej lehote podal odpor. 8. V prvom rade vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Dôvodom absolútnej neplatnosti bola skutočnosť, že právny predchodca žalobcu, postupca - Romana Pavúková nebola v čase škodovej udalosti zo dňa 10.8.2020 vlastníčkou poškodeného motorového vozidla , a teda nemohla platne podstúpiť pohľadávku na žalobcu. V čase vzniku škodovej udalosti vlastníkom poškodeného motorového vozidla bola leasingová spoločnosť ČSOB Leasing a.s., Bratislava , o čom žalovaný predložil Osvedčenie o evidencii k poškodenému motorovému vozidlu. Z uvedeného dôvodu právny predchodca žalobcu bol oprávnený užívať motorové vozidlo len ako leasingový nájomca na základe leasingovej zmluvy. V tomto smere žalovaný poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 30.9.2008 sp. zn. .

Ďalším dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bola skutočnosť, že postupca pohľadávku voči žalovanému vo výške 733,45 Eur nikdy nemal, teda postupovaná pohľadávka v čase podpisu zmluvy voči žalovanému nikdy neexistovala.

9. K samotnej škode žalovaný uviedol, že po ukončení vyšetrenia škodovej udalosti zaslal žalobcovi oznámenie o poistnom plnení zo dňa 8.10.2020, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný priznal primerané náklady na opravu poškodeného vozidla vo výške 3200,26 Eur. Podľa tvrdenia tejto strany žalobca nepreukázal výšku skutočnej škody na poškodenom motorovom vozidle, faktúru za opravu vystavil sám, a teda jednostranne vyčíslil náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, ktorá faktúra nie je , a ani nemôže byť objektívnym ukazovateľom skutočnej výšky škody. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca rovnako nepreukázal, že u jeho právneho predchodcu došlo k zmenšeniu jeho majetku na opravu poškodeného motorového vozidla, keď žalobca nepredložil doklad o úhrade faktúry za opravu, čím mal za to, že táto uhradená nebola.

10. Pokiaľ ide o primeranosť fakturovaných nákladov na opravu vozidla žalovaný zotrval na svojich záveroch o priznaní primeraných nákladov v zmysle oznámenia o poistnom plnení. Primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis tak poskytol vo výške 20 Eur/NH bez DPH, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Vo faktúre navýšený rozsah mechanickej práce - priznané v zmysle kontrolnej kalkulácie poisťovne v súlade so zdokumentovaným poškodením vozidla.

11. Žalovaný neakceptoval žalobcom fakturované neprimerané nákladu za cenu práce za 1/NH v sume 46,08 Eur , rovnako neakceptoval fakturovaný neprimeraný rozsah mechanických prác (16,8 NH) a priznal primeraný rozsah prác 14,3 NH.

12. Žalovaný namietal aj žalobcom uplatňovaný úrok z omeškania, keďže mal za to, že žalovaný sa do omeškania s plnením nikdy nedostal, a to s ohľadom na právnu úpravu lex specialis , , V tomto smere poukázal na súdne rozhodnutia. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

13. Žalobca zaujal stanovisko k odporu žalovaného, keď vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žiadal súd o poskytnutie dodatočnej lehoty na predloženie dôkazov preukazujúcich aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. K namietaným skutočnostiam žalovanou stranou poukázal na ust. , podľa ktorého právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Z uvedeného dôvodu právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla a výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiadal zaplatiť sumu iba za skutočne vykonané a fakturované opravy. Aj žalobca v tomto smere poukázal na judikatúru - rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 28.5.2020, podľa ktorého právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Faktúra teda predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou. Preto tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poškodený musel v prípade opravy poškodeného vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia. Poškodený nemôže doplácať na to, resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný škodu spôsobil.

14. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.4.2020 - je irelevantné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu motorového vozidla, pretože škoda nevznikla opravou vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt - poisťovňu. Žalobca sa vyjadril aj k primeranosti nákladov na opravu vozidla. V tomto smere zotrval na svojom stanovisku, poukázal na judikatúru, podľa ktorej je stanovená „bloková výnimka“, ktorá má zaručiť, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Žalovaný len poukazoval na rozdielnosť servisov, čo sa týka kategorizácie na autorizované a neautorizované, neprihliadal na samotnú kvalitu a vybavenie servisu, používané materiály, či režijné náklady, pričom práve tieto skutočnosti by mali byť rozhodujúce. To , že žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované vytvára tak určitú privilegovanú skupinu subjektov, čo je v podmienkach slobodnej hospodárskej súťaže neprípustné.

15. Rovnako sa vyjadril aj k uplatňovaným úrokom z omeškania s poukazom na , ako aj ust. , i aktuálnu rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach.

16. Okresnému súdu Košice I bola vec postúpená v zmysle § 14 ods. 3 zák. č. Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.

17. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

Zo správy o nehode zo dňa 10.8.2020 je zrejmé, že k nehode došlo v uvedený deň o 13:20 v Košiciach na Magnezitárskej 2, keď došlo k poškodeniu motorového vozidla KIA Ceed, Š.C. Y. držiteľky Romany Pavúkovej. Vinníkom uvedenej udalosti bola Viktória Baloghová, ktorá spôsobila nehodu motorovým vozidlom SEAT Ibiza, Š. Y.. O uvedenej skutočnosti svedčí aj uplatnenie nároku na náhradu škody z uvedeného dňa voči poisťovni Kooperativa. Žalobca predložil súdu aj posudok - kalkuláciu nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla v celkovej výške 3278,09 Eur bez DPH, náklady na opravu vrátane DPH predstavovali 3933,71 Eur (čl. 14 - 17 spisu). Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 10.9.2020 s dátumom splatnosti 24.9.2020 žalobca ako dodávateľ, fakturoval poškodenej Romane Pavúkovej za opravu havarovaného vozidla EČ Y., číslo poistnej udalosti XXXXXXXXXX - KOOPERATIVA - PZP celkovú sumu 3933,71 Eur.

18. Poisťovňa KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group oznámením zo dňa 8.10.2020 oznámila žalobcovi, spoločnosti H Point, s.r.o. Košice - Oznámenie o poistnom plnení, že dňa 7.10.2020 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe predložila výpočet plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 Eur bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Vo faktúre navýšený rozsah mechanickej práce - priznané v zmysle kontrolnej kalkulácie poisťovne v súlade so zdokumentovaným poškodením vozidla. Z uvedeného dôvodu poisťovňa poskytla poistné plnenie na účet žalobcu vo výške 3200,26 Eur. Súčasťou tohto oznámenia je výpočet výšky plnenia, keď rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou je 733,45 Eur, t. j. žalovaná suma. Žalobca predložil cenník servisných služieb - čl. 21 spisu - nie je zrejmé o aký servis ide, podľa žalobcu ide o cenník Auto Gabriel s.r.o, Osloboditeľov 70, Košice a cenník Moris Slovakia preukazujúce ceny normohodín pre jednotlivé značky vozidiel od 1.3.2019 - (čl. 22 spisu). Predložil aj registráciu osobných automobilov v SR zo septembra 2011- kategorizáciu vozidiel.

19. Súčasťou žalobného návrhu je Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2020, kedy postupca Romana Pavúkova postúpila pohľadávku vo výške 733,45 Eur na postupníka, žalobcu, pričom predmetom tejto zmluvy bolo prehlásenie postupcu , že voči dlžníkovi, poisťovni KOOPERATIVA, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava má pohľadávku z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vo výške 733,45 Eur, pričom predmetom tejto zmluvy je postúpenie uvedenej pohľadávky na postupníka za podmienok stanovených uvedenou zmluvou.

20. V priebehu konania žalobca predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.4.2021, podľa ktorej postupcom bola spoločnosť ČSOB Leasing a.s., Bratislava a postupníkom Romana Pavúková, predmetom ktorej bola skutočnosť, že zmluvné strany dňa 3.8.2018 uzavreli leasingovú zmluvu č. W. k predmetu financovania KIA Cee´d NEW, D.:O., J.: Y., pričom vlastníkom motorového vlastníka je postupca. Z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že dňa 10.8.2020 nastala na motorovom vozidle poistná udalosť, pri ktorej bolo vozidlo poškodené a náklady na jeho opravu boli vynaložené vo výške 3933,71 Eur s DPH. Poistná udalosť bola nahlásená poisťovni PZP so žiadosťou o poistné plnenie, pričom poisťovňa eviduje poistnú udalosť pod č. XXXXXXXXXX. Poisťovňa ukončila likvidáciu poistnej udalosti s čiastočným poskytnutím poistného plnenia vo výške 3200,26 Eur. Výška nepokrytej škody ku dňu podpisu zmluvy predstavuje 733,45 Eur. Predmetom uvedenej zmluvy je bezodplatné postúpenie pohľadávky postupcu voči dlžníkovi, Kooperativa poisťovňa v celkovej výške 733,45 Eur s príslušenstvom. Následne, dňa 23.4.2021 Zmluvou o postúpení pohľadávky fyzická osoba, postupca Romana Pavúková postúpila na postupníka, t.j. žalobcu uvedenú pohľadávku z poistnej zmluvy vo výške 733,45 Eur.

21. V priebehu konania, na pojednávaní dňa 2.6.2022 žalobca potvrdil, že pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu, ktorú namietala protistrana, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2020, túto žalobca považuje za neplatnú, keďže je pravdou, že v čase postúpenia pohľadávky poškodená nebola vlastníkom motorového vozidla. V tomto smere predložil vyššie uvedené zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa žalobcu a judikatúry súd je oprávnený skúmať aktívnu legitimáciu až do rozhodnutia, pričom žalobca túto skutočnosť preukázal v priebehu konania. Žalovaný zotrval na stanoviskách predložených súdu v priebehu konania, cenu práce ako aj rozsah mechanických prác krátil na základe postupu likvidátora. Svoje stanovisko žalovaný doplnil vyjadrením zo dňa 13.6.2022, keď pri priznaní plnenia žalovaný vychádzal z kalkulácie nákladov na opravu a faktúry

za opravu vystavenej žalobcom. K predloženým cenníkom autoservisov žalobcom žalovaný uviedol, že tieto sú druhovo určené, a teda žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že ním fakturovaná cena práce za jednu normohodinu je primeraná. Žalobca adekvátnosť normohodiny, ktorú v podstate sám sebe fakturoval vyvodil z cien iných autoservisov, pričom sa jedná o autoservisy s najvyššie účtovanou cenou prác v danom regióne. Vyjadril sa aj k rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.8.2019. Podľa jeho tvrdenia, pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu, žalobca účelovo produkoval dôkazy na podporu svojich tvrdení, keď sám konštatoval, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2020 je neplatná, a teda žalobca nemal vecnú legitimáciu na podanie žaloby. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd vydal z dôvodu hospodárnosti konania medzitýmny rozsudok k otázke, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný v spore.

22. K tomuto tvrdeniu žalobca zaujal písomné stanovisko keď opätovne tvrdil, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval dôvodnosť z jeho strany vykonaného krátenia nároku na náhradu škody. Žalovaný teda nepreukázal na základe čoho žalobcovi priznal za jednu normohodinu prác sumu vo výške 20 Eur za normohodinu bez DPH, a zároveň ani len nepredložil kalkuláciu, na ktorú poukazuje v samotnom oznámení o poistnom plnení zo dňa 8.10.2020. 23. V tomto smere opätovne doplnil, že žalobca žalovanému riadne preukázal nárok predložením faktúry a žalovaný odmietol plniť tento preukázaný nárok bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Žalovaný nepreukázal, že ním priznaná cena za 1 NH je obvyklá v danom regióne a nepredložil žiadne cenníky, naopak žalobca predložil cenníky, z ktorých vyplýva, že cena účtovaná žalobcom za normohodinu prác vo výške 38,40 Eur bez DPH je vzhľadom na obvyklé ceny v regióne pri obdobných typoch motorových vozidiel cenou obvyklou. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného o nepoužiteľnosti predložených cenníkov z dôvodu, že sa nejedná o rovnaký typ motorového vozidla. Žalobca totiž spolu s cenníkmi predložil aj kategorizáciu vozidiel, z ktorej vyplýva, že poškodené motorové vozidlo patrí do rovnakej kategórie vozidiel a to C - nižšia stredná trieda ako SEAT Leon, na ktoré cenníky poukázal. Podľa žalobcu žalovaný je povinný uniesť dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, na základe ktorých neuhradil žalobcovi nárok na náhradu škody v plnom rozsahu. V tomto smere opätovne poukázal na judikatúru. Žalobca tak uzavrel, že žalovaný krátil nárok na náhradu škody v rozpore so zákonom, nevykonal riadne šetrenie škodovej udalosti a o záveroch šetrenia neposkytol v prípade krátenia riadne odôvodnenie. V tomto smere žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno. Dôvodom krátenia a predmetom sporu je spornosť ceny práce - výšky normohodiny a jej rozsahu. Predmetom konania nie sú iné náklady, ktoré boli pri oprave účtované. V tomto smere poukázal na ust. , podľa ktorého ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Žalovaný nepreukázal dôvod krátenia, z ktorého dôvodu neuniesol dôkazné bremeno čoho následkom má byť jeho neúspech v spore. Z uvedeného dôvodu navrhované znalecké dokazovanie nie je relevantné, keďže súdne konanie nemôže nahrádzať povinnosť vykonať šetrenie a poskytnúť odôvodnenie krátenia nároku na náhradu škody. Návrh zo strany žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania je v rozpore so zásadou hospodárnosti. Žalovaný nie je povinný uhradiť cenu práce priemernú, ale cenu obvyklú, medzi ktorými je veľký rozdiel. Kým cena obvyklá je cena, ktorá sa nachádza medzi cenou najnižšou a cenou najvyššou, cena priemerná je priemer cien, ktoré sú na trhu. Účtovaná cena žalobcom je cena obvyklá, čo žalobca preukázal cenníkmi predloženými v konaní. Aj žalovaný mal možnosť predložiť cenníky, ktoré by dokázali, že cena účtovaná nie je obvyklou cenou, a keďže neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, nemôže prenášať a nahrádzať svoju dôkaznú núdzu na súdne konanie. Následkom neunesenia dôkazného bremena je prehra v spore. Poukázal aj na , ktorý obsahuje krátenie poistného plnenia iba zo zákonných dôvodov. Žalobca námietky na vykonanie znaleckého dokazovania oprel aj o súdne rozhodnutia. V prípade nariadenia znaleckého dokazovania, ak by aj znalec odpovedal na dané otázky a uviedol skutočnú výšku primeraných a účelných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, konal by tak priamo v rozpore s , pretože podľa znalec sa nevyjadruje k právnemu posúdeniu veci, čím by k tomuto došlo. V tejto súvislosti žalobca predložil súdu Odborné vyjadrenie č. 72/2020 vypracované Ing. Jozefom Hermanom, ktorý bol ustanoveným znalcom v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II, sp. zn. , keď znalec k otázke stanovenia sadzby za normohodinu opravárenských prác použitej žalobcom resp. žalovaným pri výpočte nákladov na opravu poškodenia motorového vozidla uviedol, že vzhľadom k charakteru otázky položenej na znalca v uznesení OS KE II, ako aj vzhľadom k povinnosti znalca vyjadrovať sa len k položeným otázkam a nevyjadrovať sa k otázkam právnym, je stanovenie sadzby za normohodinu opravárenských prác použitej pri výpočte nákladov na opravu poškodenia

vozidla žalobcom, resp. žalovaným otázkou právneho posúdenia. Uvedené tvrdenie vyplýva zo záverov uvedeného odborného vyjadrenia. Odborné vyjadrenie je súčasťou písomného stanoviska žalobcu (čl. 130 - 165 spisu). 24. Na základe takéhoto stanoviska žalovaný na pojednávaní 24.11.2022 upustil od nariadenia znaleckého dokazovania, ďalšie návrhy na dokazovanie nemal, opätovne uviedol, že pri krátení normohodín pri oprave motorového vozidla poškodenej vychádzali zo spôsobu likvidácie likvidátora a jeho kalkulácie, žiaden dôkaz na krátenie sumy predložiť nevedel. Žalobu žalovaný žiadal zamietnuť, hlavne z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Podľa žalovaného predložené zmluvy o postúpení pohľadávky, v tomto smere tvrdil, že boli žalobcom vyhotovené účelovo, dodatočne, a že tieto si oproti pôvodnej zmluve navzájom odporujú. Právna zástupkyňa žalobcu v prípade aktívnej legitimácie poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého žalobca bol súdom na pojednávaní oboznámený o tom, že mu v spore chýba aktívna vecná legitimácia a preto mohol v ďalšom konaní predkladať dôkazy, ktoré by predmetnú skutočnosť vyvrátili. Poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého má súd skúmať aktívnu vecnú legitimáciu až do rozhodnutia veci.

25. Podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

26. Podľa §15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

27. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

28. Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

29. Vzhľadom na vznesenú námietku žalovaného týkajúca sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2020, súd sa v prvom rade zaoberal touto námietkou. Žalovaný ako dôvod absolútnej neplatnosti uvedenej zmluvy namietal skutočnosť, že postupca, t.j. Romana Pavúková v čase škodovej udalosti, t. j. 10.8.2020 nebola vlastníkom poškodeného motorového vozidla, a teda ako postupca nemohla platne postúpiť pohľadávku na žalobcu. Žalobca na základe tvrdených skutočností žalovaným považoval Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2020 za neplatnú, z ktorého dôvodu aktívnu legitimáciu žalobcu preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.4.2021 z postupcu ČSOB leasing, a.s. na postupníka, Romanu Pavúkovú a následne Zmluvou po postúpení pohľadávky zo dňa 23.4.2021 z Romany Pavúkovej na žalobcu.

30. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že od procesnej spôsobilosti je potrebné rozlišovať vecnú legitimáciu (aktívnu na strane žalujúcej a pasívnu na strane žalovanej). Vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Otázku, či žalobca bol v spore aktívne legitimovaný, t.j. či bol nositeľom tvrdeného hmotného práva, a či správne označil osobu

- nositeľa tvrdenej povinnosti, teda či ním označený žalovaný bol v spore naozaj pasívne legitimovaný, rieši súd až v samotnom závere konania. Až z meritórneho rozhodnutia vyplynie autoritatívny záver o otázke vecnej legitimácie účastníkov konania.

31. Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

32. Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a jej práva s ňou spojené.

33. Súd konštatuje, že žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že dňa 22.4.2021 bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom ČSOB Leasing a.s, Bratislava a postupníkom Romanou Pavúkovou, a dňa 23.4.2021 Zmluva o postúpení pohľadávky z postupcu Romany Pavúkovej na žalobcu, v ktorých zmluvách je presne špecifikovaný predmet zmluvy, pohľadávka, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou žalovaným. Predložené zmluvy o postúpení pohľadávky majú zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Zmluvy o postúpení pohľadávky sú v písomnej forme a nepochybne z nich vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku, v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená.

34. Keďže žalobca predložil v priebehu konania listinné doklady, zmluvy o postúpení pohľadávky preukazujúce jeho aktívnu legitimáciu, súd je toho názoru, že namietaná aktívna legitimácia žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2020 bola zhojená poukazujúc na vyššie uvedené rozhodnutie NS SR.

35. Pokiaľ žalovaný krátil poistné plnenie len z dôvodu, že vychádzal zo spôsobu likvidácie udalosti likvidátorom a jeho kalkulácie, pričom v tomto smere žiaden dôkaz nepredložil, súd podotýka, že žalovaný v prípade krátenia poistného plnenia neuniesol dôkazné bremeno, ktorého výsledkom je jeho procesný neúspech. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, ktorý predložil cenníky, z ktorých vyplýva, že účtovaná cena žalobcom za normohodinu prác vo výške 38,40 Eur bez DPH je vzhľadom na obvyklé ceny v regióne pri obdobných typoch motorových vozidiel cenou obvyklou, pričom žalovaný v konaní nepreukázal krátenie 1 normohodiny prác na sumu 20 Eur bez DPH, ako aj krátenie časových jednotiek vo vzťahu k rozsahu mechanickej práce zo 16,8 NH na 14,3 NH.

36. Žalovaný teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi.

37. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú ustanovenia a , podľa ktorých strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opierajú o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočnosti sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh ako v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

38. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava

vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovanej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

39. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 733,45 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 23.10.2020 do zaplatenia, ktorú výšku žalovaný ani nerozporoval, ako rozdiel medzi fakturovanou cenou za opravu poškodeného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia, ktorý sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.

40. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas, a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania ( ). Súd je toho názoru, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil.

41. Keďže v oznámení zo dňa 8.10.2020 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 7.10.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti, po uplynutí 15 dní, t.j. 23.10.2020 sa dostal do omeškania , z ktorého dôvodu žalobca má nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške 5% ročne v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu t.j. k 23.10.2020 predstavovala 0,00 % t.j. zákonná výška úroku z omeškania predstavovala 5% ( 0,00% zvýšených o 5 percentuálnych bodov) od uvedeného dňa do zaplatenia.

42. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 733,45 Eur s príslušenstvom. 43. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 44. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa určuje porovnaním žalobnej žiadosti ( petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,

ktorá má plný úspech vo veci ma nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. 45. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 46. O trovách konania súd rozhodol podľa a priznal žalobcovi ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 47. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.