Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/132/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: AutoM Geci Borov, s.r.o., Podhrunkovská 2635/1A, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 46 860 355, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 487,08 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 31.5.2019, č.k. -107 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 487,08 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 64,12 eur od 18.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 422,96 eur od 9.8.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o nároku uplatnenou žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica odôvodnenou následovne:

- dňa 3.12.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidla ŠKODA Superb, EČV: N rok výroby 2010, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo Márii X., trvale bytom: K. II. XXXX/XX, XXX XX N. nad R.. Škodová udalosť bola dňa 3.12.2017 riadne ohlásená žalovanému, t.j. poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. u ktorého má majiteľka motorového vozidla uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaným bola škodová udalosť registrovaná pod č. 9565147043. Poškodené motorové vozidlo bolo opravené v spoločnosti AutoM Geci Borov, s.r.o. Vranov nad Topľou, ktorá vyúčtovala náklady na jeho opravu vo výške 916,60 eur faktúrou č. 317037 uplatnenou u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 6.2.2018 žalovaný oznámil, že dňa 2.3.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, keď priznaná a žalovaným uhradená suma predstavovala 852,48 eur (nepriznaná 64,12 eur). Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 12.2.2018 poškodená postúpila pohľadávku na žalobcu.

- dňa 29.4.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA Fábia 5J, EČV: VT169CE, rok výroby: 2016, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému Jozef U., trvale bytom: M. XXXX/XX, XXX XX N. nad R.. Škodová udalosť bola riadne ohlásená dňa 15.5.2018 žalovanému a ním zaregistrovaná pod č. 9565813106. Poškodené motorové vozidlo bolo

opravované v spoločnosti žalobcu, ktorý náklady na opravu vo výške 1.777,96 eur uplatnil u žalovaného fa.č. 318027. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 25.7.2018 žalovaný oznámil, že dňa 24.7.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, keď žalovaným priznaná a uhradená suma predstavovala 1.285,85 eur. Následne po doložení nadobúdacích dokladov žalovaný doplatil sumu 69,15 eur a zaslal Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 7.8.2018. Spolu teda bolo priznaných 1.355,- eur, nepriznaná suma 422,96 eur. Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 16.8.2018 poškodený postúpil pohľadávku na žalobcu.

3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -0 zo dňa 10.12.2018 výšku uplatneného nároku nenamietal, no bránil sa tým, že:

- návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ust.

- žalobcovi neprislúcha aktívna vecná legitimácia, pretože poškodení mali voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradených faktúrach, teda poškodení boli dlžníkom žalobcu (čoho dôkazom sú predložené faktúry). Z vyššie uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že keďže poškodení predstavovali dlžníka žalobcu, nemohli so žalobcom platne uzatvoriť zmluvy o postúpení pohľadávok a uzatvorením zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale došlo k postúpeniu záväzku poškodených, ktorý predstavuje pohľadávku žalobcu

- zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi pre neexistujúci predmet postúpenia a zároveň z dôvodu, že v nich absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky a z dôvodu, že predmet postúpenia je v zmluvách určený rozporuplne, nejasne a nie je špecifikovaný,

- neeviduje faktúry, ktorými bola vyúčtovaná cena opravy motorových vozidiel.

4. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

5. Nespornou bola v konaní existencia poistných udalostí, havarijného poistenia, opravy poškodených motorových vozidiel, existencia faktúr, ktorými bola cena opráv vyúčtovaná žalobcovi, existencia Oznámení o poistnom plnení (vrátane skutočností na nich uvedených) a existencia zmlúv o postúpení časti pohľadávky.

6. Ako so spornými skutočnosťami sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou existencie aktívnej legitimácie žalobcu, platnosťou zmlúv o postúpení pohľadávok a existenciou nároku žalobcu na zaplatenie sumy 487,08 eur s prísl. voči žalovanému.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a nasl., , , ( ), ( - ), a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

8. Súd pri posudzovaní nárokov žalobcu z poistných udalostí č. 9565147043 a č. 9565813106 vychádzal z , kde poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná poistná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné; z , podľa ktorého právo na plnenie má pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený) a z ods. 2, podľa ktorého právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť); z čl. IX bodu 1 zmluvných dojednaní (za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou); z čl. IX bod 2 písm. a) zmluvných dojednaní, (po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov

na náhradné diely musia byť ja príslušné dodacie listy); z čl. IX bod 2 písm. b) zmluvných dojednaní; (po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR) a z čl. IX bod 2 písm. c) zmluvných dojednaní; (po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV).

9. Pokiaľ ide o priznanie nároku 487,08 eur dôvodil, že žalovaný podľa žalobcom predložených oznámení o poistnom plnení z dní 7.8.2018 a 25.7.2018 krátil poistné plnenie len v časti priznanej norhmohodiny / NH/ za priznané práce, pričom ju priznal len vo výške 20,- eur vrátane DPH. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 6.2.2018 vyplýva, že nepriznaná suma predstavuje rozdiel medzi faktúrou žalobcu a kalkuláciou žalovaného, ale nie je z neho zrejmé, v čom konkrétne spočíva dôvod krátenia poistného plnenia (presne aké náklady na opravu žalovaný neuznal).

10. V konaní mal za preukázané, že žalovaný nepostupoval v súlade s čl. IX bodom 1 a 2 zmluvných dojednaní a pri výpočte nákladov na prácu nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. Žalobca, resp. jeho právni predchodcovia splnili všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený krátiť poistné plnenie. So žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidla primerané, preto určenie ceny za NH opravárenských prác žalovaným sumou 20,- eur vrátane DPH je nedôvodné. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že predmetnými faktúrami boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu predmetných vozidiel. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (čo nepredložil). Keďže z faktúr za opravu predložených žalobcom jednoznačne vyplynulo vyúčtovanie nákladov za opravu poškodených motorových vozidiel, žalobe vyhovel.

11. Pretože žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti č. 9565813106 (24.7.2018), dostal sa do omeškania (dňom 9.8.2018) so zaplatením sumy 422,96 eur a je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania. Žalovaný neuhradil ani poistné plnenie v lehote 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti č. 9565147043 (2.2.2018), dostal sa do omeškania (dňom 18.2.2018) so zaplatením sumy 64,12 eur a je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania. Výška súdom priznaných a žalobcom žiadaných úrokov je v súlade s ust. a Nariadenia vlády SR č. .

12. Ako nedôvodnú zhodnotil aj námietku žalovaného o absencií náležitostí návrhu na vydanie platobného rozkazu uvedených v a . Dospel k záveru, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na preukázanie tvrdeného nároku a jeho podanie spĺňa náležitosti vyžadované vyššie uvedenými ustanoveniami, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný nárok poistených na plnenie nespochybnil (keďže k čiastočnému plneniu pristúpil) sporným bol len jeho rozsah.

13. Za rovnako nedôvodnú mal aj námietku neexistencie aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú mal za preukázanú zmluvami o postúpení pohľadávok, ktorými poškodení ako postupcovia postúpili na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému (rozdiel medzi reálnou škodou a škodou zaplatenou poisťovňou), t.j. časť škody, ktorá vznikla poškodeným momentom vzniku poistnej udalosti a námietku nedoručenia faktúr, pretože v oznámeniach o poistnom plnení ich sám uvádza a odvoláva sa na ne.

14. O trovách konania rozhodol podľa tak, že nárok na ich náhradu má v konaní plne úspešný žalobca.

15. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v a .

16. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, ktorý je výsledkom svojvôle súdu prvej inštancie.

17. Dôvodí, že súd prvej inštancie vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil a nevysporiadal sa s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Opätovne zdôraznil, že podľa uzavretých zmlúv o postúpení pohľadávky poškodení mali postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mali postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo je v rozpore s . Poukázal aj na absenciu konkrétneho prejavu vôle poškodených ako postupcov týkajúceho sa postúpenia samotných pohľadávok, a na rozpornosť, nepresnosť predmetu postúpení, ktorá spočíva v skutočnosti, že z textu samotných postúpení vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť svoje pohľadávky, pričom z obsahu zmlúv vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodených vyplývajúce z faktúr. Uvedené skutočnosti podľa odvolateľa spôsobujú absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov.

18. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

19. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, opakujúc už v podstate argumenty uvádzané v priebehu prvoinštančného konania.

20. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

21. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

22. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

23. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.4.2020 o 9.55 hod. v pojednávacej miestnosti č. 235 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

25. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v .

26. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti ( ), a k námietkam žalovaného ohľadne absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a absolútnej neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok udáva:

27. Poistná udalosť (poškodenie motorového vozidla) založila povinnosť žalovaného na náhradu škody poškodeným, keď ku vzniku poistnej udalosti vznikla škoda. Nárok na náhradu škody, t.j. nárok na náhradu všetkých nákladov spojených s odstránením následkov dopravnej nehody patril poškodeným voči poisťovateľovi, teda žalovanému. Medzi poškodenými a žalovaným (teda poisťovateľom) vznikol záväzkový vzťah na náhradu škody z poistenia motorových vozidiel, v rámci ktorého sa určoval len rozsah škody, ktorá mala byť poistenému plnená ( , ). Keďže škoda bola riešená vykonaním opravy (t.j. navrátením veci do pôvodného stavu) výška škody teda predstavuje výšku nákladov na to vynaložených, premietnutých do vyššie uvedených faktúr, ktorú bol žalovaný povinný poškodeným zaplatiť. Je irelevantné, či poškodení žalobcovi uhradili faktúru za opravu motorového vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodení najprv museli zaplatiť faktúru, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt -poisťovňu.

28. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

29. Podľa , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

30. Predmetom postúpenia môže byť teda akákoľvek určitá pohľadávka, ak je nepochybné, z akého právneho vzťahu vyplýva (aj keď nie je perfektne správne pomenovaná) podstatná je jej určitosť a zrozumiteľnosť (akého nároku sa týka) a ktorej postúpenie zákon nevylučuje.

31. Pohľadávka poistených predstavovala určitú, konkrétnu, existujúcu pohľadávku a bola spôsobilým predmetom postúpenia. Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorili v písomnej forme poškodení ako pôvodní veritelia so žalobcom ako postupníkom na miesto pôvodného veriteľa.

32. Odvolací súd konštatuje, že pri zmluvách o postúpení neexistuje žiadny dôvod, ktorý by zakladal ich absolútnu neplatnosť. Pohľadávky, ktoré boli predmetom postúpenia - nárok na poistné plnenie z titulu škody vzniknutej na majetku poškodených (a poistených) boli v zmluvách dostatočne určito a jasne špecifikované (v ich článku „Predmet zmluvy“), a to spôsobom vylučujúcim ich zámenu, keď žalobcovi bol postúpený tento nárok v rozsahu 422,96 eur (v prípade A.) a 69,12 eur (v prípade Z. X.). Je v prejednávanej veci bez právneho významu, či žalobca bol alebo nebol v inom právnom vzťahu s poškodenými. Nárok žalobcu voči poškodeným vychádza z iného záväzkového vzťahu (z titulu opravy motorového vozidla) a netýka sa právneho vzťahu poškodeného a poisťovateľa ako vyplývajú z poistných zmlúv. Spôsob usporiadania nárokov poškodeného poisteného voči poisťovateľovi a tretím osobám, s ktorými je v zmluvnom vzťahu v dôsledku poistnej udalosti je výlučne na vôli poškodených. Poisťovateľ je z poistnej zmluvy povinný plniť poškodenému alebo poškodeným určenej osobe (v prejednávanej veci žalobcovi ako postupníkovi). Z vyššie uvedených dôvodov je nesprávny

záver odvolateľa, že predmetom zmlúv o postúpení bol záväzok postupcu, pretože ich predmetom boli konkrétne pohľadávky poškodených voči poisťovateľovi, ktoré im vznikli v súlade s ustanovením .

33. Na základe uvedeného bolo rozhodnutie ako vecne správne potvrdené ( ).

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s použitím tak, že nárok na náhradu trov má v odvolacom konaní úspešný žalobca. O ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (, ).

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).