Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Ek-1413-2020.pdf
PDF · 119.84 KB
Case nature
Subarea
30Ek/1413/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BPT LEASING, a.s., Drieňová 34, 821 02 Bratislava-Ružinov, IČO: 31357814, zast.: MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, 811 01 Bratislava- Staré Mesto, IČO:36861545 proti povinným: 1/ L. R., nar. XX.XX.XXXX, 2/ E. R., nar. XX.X.XXXX, obaja povinní bytom D. XXXX/XXX, XXX XX K., o vymoženie 34 436,56 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom, JUDr. Stanislavom Laiferom, so sídlom exekútorského úradu Prievozská 14/A, 82109 Bratislava, IČO: 31 782 868, pod sp. zn. 100EX 270/2020, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, o sťažnostiach voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 30Ek/1413/2020 zo dňa 08.09.2021, a to oprávneného voči výroku I. a povinných 1/ a 2/ voči výroku II., takto
rozhodol:
I. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 30Ek/1413/2020 zo dňa 08.09.2021, zrušuje.
II. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov sťažnostného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 08.09.2021 rozhodnutie, ktorým exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku zastavil v časti úrokov z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 343 383,52 EUR od 08.02.2013 do 05.02.2014, vo výške 4% ročne zo sumy 313 383,52 EUR od 06.02.2014 do 29.05.2014, vo výške 4% ročne zo sumy 34 436,56 EUR od 30.05.2014 do zaplatenia, vo výške 4% ročne zo sumy 561 552,77 EUR od 31.07.2012 do 06.03.2014, vo výške 4% ročne zo sumy 561 552,77 od 07.03.2014 do 29.05.2014 (výrok I.) a vo zvyšnej časti návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 2 písm. c/, § 45 ods. 3, § 61k ods. 1, ods. 2, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a poukázal i na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019 a I. ÚS 456/2011.
2/ Vyšší súdny úradník posúdil, že v uvedenej veci nejde o exekúciu začatú na základe opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9 ZoUNEK, a to aj napriek tomu, že oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie doložil upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 30.6.2020 a výzvu na úhradu trov starej exekúcie. Stará exekúcia sa totiž viedla na podklade iného exekučného titulu (notárska zápisnica č. N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, H. XXXX/XXXX z 24.01.2007, napísaná notárom, JUDr. Dagmar Ravlukovou, ďalej v texte i len „notárska zápisnica N XX/XXXX“) ako oprávnený predložil v tomto exekučnom konaní (notárska zápisnica spísaná Mgr. Mariánom E., č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/ XXXX, H. XXXXX/XXXX zo dňa 24.07.2012, ďalej v texte i len „notárska zápisnica N XXX/XXXX“), preto bol návrh oprávneného novým návrhom na vykonanie exekúcie. Od tohto posúdenia sa potom odvíjalo posúdenie jednotlivých námietok povinných, uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie.
3/ Keďže nejde o opätovný návrh, považoval vyšší súdny úradník námietky povinných, že oprávnený nemá pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9 ZoUNEK nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 617 EUR, za nedôvodné. Ak povinní v návrhu na zastavenie exekúcie namietali
vady pôvodného exekučného titulu, nemali pristúpiť na spísanie nového exekučného titulu. V notárskej zápisnici N XXX/XXXX, ktorá bola ako exekučný titul predložená v tomto exekučnom konaní, povinní prehlásili, že tento úkon urobili na základe svojho vlastného rozhodnutia, právny úkon nebol urobený v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a že povinní si ju prečítali, schválili a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpísali. Notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie povinných o uznaní dlhu na základe uzatvorenej zmluvy o úvere č.XXXX/XX zo dňa 23.01.2007. Je tzv. solemnizačnou notárskou zápisnicou v zmysle § 46 Notárskeho poriadku, t.j. notárskou zápisnicou obsahujúcou právny úkon, ktorý formuluje notár takým spôsobom, aby jeho obsah zodpovedal vôli účastníkov ako aj právnym predpisom a neodporoval dobrým mravom. Je zároveň verejnou listinou (§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku), pri ktorej platí prezumpcia správnosti podľa § 205 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Skutočnosti uvedené vo verejnej listine sa považujú za dané, pokiaľ ich niekto nevyvráti, t.j. dôkazné bremeno leží na tých, ktorí jej obsah rozporujú, v tomto prípade leží dôkazné bremeno na povinných.
4/ Za dôvodnú však považoval námietku povinných ohľadom tvrdenia, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu bez toho, aby boli povinní v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie vyzvaní na splnenie pohľadávky. Takú požiadavku stanovuje ust. § 53 ods. 3 Exekučného poriadku. Naopak, nestotožnil sa s názorom oprávneného, že samotné vedenie exekúcií sp. zn. EX 110/09 a EX 109/09 musí byť na účely ust. § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku považované za splnenie výzvy oprávneného povinným vo vzťahu k príslušenstvu podľa predmetného ustanovenia.
5/ Ďalším dôvodom zastavenia exekúcie bolo tvrdenie povinných, že v časti istiny 34 436,56 EUR došlo k zániku vymáhaného nároku podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník nemal z predložených listinných dôkazov preukázateľne potvrdené, že došlo k vymoženiu vymáhanej čiastky, a to hlavne z dôvodu, že oprávneným ako aj povinným deklarované kalkulácie a predložená zápisnica o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností, sa vzťahujú na exekučné konania EX 109/09, EX 110/09 a exekučný titul - notárska zápisnica N XX/XXXX, ktorý ale nie je exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní.
6/ K otázke procesného postupu súdneho exekútora, ktorý povinní namietali, vyšší súdny úradník poukázal, že v exekučnom konaní súdny exekútor postupoval pri výkone exekúcie v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku. V zásade platí, že spôsob vykonávania exekúcie určí poverený súdny exekútor, ktorý je pri určení spôsobu vykonávania exekúcie viazaný len základnými procesnými princípmi a zásadami exekučného konania, najmä zásadou primeranosti a vhodnosti. Súdny exekútor volí spôsob vykonania exekúcie vo vzťahu k majetkovým pomerom povinnej osoby v exekučnom konaní. Samotné skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora. Ustanovenie § 62 Exekučného poriadku predstavuje vyjadrenie ochrany povinného v exekučnom konaní pred vykonávaním exekúcie nezákonným spôsobom. V tomto exekučnom konaní predmetom vymáhaného nároku je peňažné plnenie priznané oprávnenému exekučným titulom. Exekučný súd nedisponuje právomocou nariaďovať súdnemu exekútorovi, ktorý spôsob výkonu exekúcie je v tom ktorom prípade najvhodnejší, ani ako má v priebehu výkonu exekúcie postupovať, ani ktorý majetok zexekvovať, resp. nezexekvovať. Súdnym exekútorom zvolený spôsob výkonu exekúcie (prikázaním pohľadávky a predajom hnuteľných vecí) je v intenciách Exekučného poriadku s prihliadnutím na rozsah vymáhaného nároku. Nesúhlas povinného s postupom súdneho exekútora pri určení spôsobu výkonu exekúcie nemožno subsumovať pod akýkoľvek dôvod zakladajúci zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto vyšší súdny úradník považoval povinnými vznesenú námietku o neprimeranosti spôsobu výkonu exekúcie za nedôvodnú.
7/ Za nedôvodnú považoval vyšší súdny úradník námietku voči výške trov súdneho exekútora, a to s prihliadnutím na platnú právnu úpravu exekučného konania (od 01.04.2017), v zmysle ktorej inštitút námietok proti trovám exekúcie zanikol, a súd nemá povinnosť o nej rozhodovať. Vyčíslenú výšku trov súdneho exekútora považoval pritom za súladnú s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku (§ 7 ods. 1,2, § 21 ods. 3, § 23 uvedenej vyhlášky).
8/ Na záver rozhodnutia vyšší súdny úradník zhrnul, že exekučný titul sa stal vykonateľným dňom 30.07.2012, vo vzťahu k čomu si oprávnený nesplnil povinnosť podľa § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného
poriadku, preto exekúciu zmysle ust. § 53 ods. 4 Exekučného poriadku zastavil v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu, t.j. v časti príslušenstva pohľadávky v časti úrokov z omeškania. Nakoľko povinní vo zvyšnej časti neuviedli a nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený, vo zvyšnej časti návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Oprávnený si nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinných neuplatnil. Povinným, ktorí si nárok uplatnili, no neboli právne zastúpení a ich návrh bol zamietnutý, trovy konania nepriznal.
9/ Voči výroku I. rozhodnutia podal oprávnený sťažnosť, majúc za to, že vec bola v tejto časti nesprávne právne posúdená a ustanovenia ZoUNEK a Exekučného poriadku nesprávne súdom vyložené a aplikované. Súd sa k jeho argumentácii, spočívajúcej v poukaze na konkretizovanú judikatúru ESĽP a pozitívne záväzky SR z nej vyplývajúce nevyjadril, resp. vôbec nevysporiadal, v kontexte čoho je napadnuté uznesenie v oprávneným namietanom rozsahu okrem vecnej nesprávnosti aj nepreskúmateľné. Oprávnený viedol exekučné konania EX 110/09 a EX 109/09 nerušene od roku 2009. Slovenská republika prijatím ZoUNEK v rozpore s jej záväzkami vyplývajúcimi z Dohovoru a judikatúrou ESĽP k čl. 6 ods. 1 Dohovoru (na ktorú poukázal), zasiahla do priebehu uvedených exekúcií tak, že napriek existencii majetku povinných postačujúceho na uspokojenie uznaných nárokov povinných zastavila uvedené exekúcie. Zastavenie starých exekúcii bol nesystémový zásah štátu do prebiehajúceho uplatňovania a vymáhania hmotnoprávnych nárokov oprávneným. Z uvedeného dôvodu musí exekučný súd pri opätovnom návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie postupovať spôsobom súladným s garanciami základných práv oprávneného vyplývajúcimi z Dohovoru a Ústavy SR (čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy). Zároveň súdy majú povinnosť pri výklade a aplikácii právnych noriem postupovať ústavne konformným spôsobom (I. ÚS 5/2000, II. ÚS 427/2018, I. ÚS 155/2017, II. ÚS 135/04). Oprávnený vzhľadom na 12 ročný odstup od začatia starých exekúcií EX 110/09 a EX 109/09 už nedisponuje originálom exekučnej notárskej zápisnice N XX/XXXX a notárskej zápisnice č. N XXX/ XXXX, Nz XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX spísanej dňa 20.08.2007 (nakoľko tieto boli oprávneným predložené Okresnému súd Pezinok v starých exekúciách spolu s návrhom na vykonanie uvedených exekúcií). Z uvedeného dôvodu oprávnený podal opätovný návrh na základe notárskej zápisnice N XXX/XXXX, ktorej originálom oprávnený disponoval. Vymáhané hmotnoprávne nároky v tomto konaní 30Ek/1413/2020 sú identické s hmotnoprávnymi nárokmi vymáhanými oprávneným v zastavených starých exekúciách EX 110/2009 a EX 109/2009, čo vyplýva nielen z oprávneným predložených listinných dôkazov, ale aj zo zhodných tvrdení oprávneného a povinných. Zo znenia § 9 ods. 1 ZoUNEK nevplýva povinnosť oprávneného predloženia pôvodného exekučného titulu k opätovnému návrhu. Súd pri aplikácii znenia § 9 ods. 1 ZoUNEK postupoval neprimerane formalisticky, aplikoval výklad predmetného ustanovenia (popierajúc ustanovenie § 10 ods. 1 ZoUNEK) v rozpore s jeho gramatickým znením, ako aj v rozpore s jeho ústavne konformným výkladom garantujúcim oprávnenému možnosť opätovného exekučného vymáhania pôvodného vymáhaného hmotnoprávneho nároku (za predpokladu predloženia akéhokoľvek exekučného titulu s identickým hmotnoprávnym nárokom vymáhaným v pôvodnej exekúcii). Cieľom § 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku je sankcionovať konanie oprávneného spočívajúce v dlhodobom úmyselnom vedomom exekučnom nevymáhaní jeho hmotnoprávneho nároku. Nakoľko však hmotnoprávne nároky oprávneného vymáhané v EX 109/2009 a EX 110/2009 sú identické s hmotnoprávnymi nárokmi uplatnenými oprávneným v tomto exekučnom konaní a zároveň oprávnený nemohol predložiť na exekúciu notársku zápisnicu N XX/XXXX, skutkový stav v prejednávanej veci nezodpovedá cieľu sledovanému § 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku. V uvedenom kontexte a s poukazom na ustanovenie § 10 ods.1 ZoUNEK oprávnený považoval sťažnosťou napadnuté uznesenie vo výroku I. a jeho odôvodnení za arbitrárne. Oprávnený nebol povinný preukazovať splnenie povinnosti podľa § 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku pri jeho opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie, a preto nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie. Tak ako súdna žaloba je považovaná za výzvu na zaplatenie nároku v nej uplatneného, exekúcia vedená pod č. EX 110/09 a EX 109/09, musí byť na účely ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku považovaná za splnenie požiadavky výzvy oprávneného povinným vo vzťahu k príslušenstvu (v kontexte účinkov upovedomenia o začatí exekúcie, vydaných exekučných príkazov a zákonných povinností povinných vyplývajúcich z Exekučného poriadku, z upovedomenia o začatí starej exekúcie, z exekučných príkazov). Vzhľadom na ustanovenie § 36 ods. 3 Exekučného poriadku (od 01.04.2007 § 50 ods. 2 Exekučného poriadku) začaté exekučné konania EX 110/09 a EX 109/09 vylučovali, aby v tej istej veci (t.j. vo vzťahu k tým istým nárokom) prebiehalo iné exekučné konanie. Teda oprávnený do okamihu
zastavenia EX 110/09 a EX 109/09 ani nemal zákonnú možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie na jej základe. Nároky vymáhané v exekúciách EX 110/09 a EX 109/09 sa stali splatné 09.03.2009, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie už 11.03.2009 a opätovný návrh podal bezodkladne po zastavení uvedených starých exekúcií, vzhľadom na čo je nutné postupovať postupom zodpovedajúcim § 10 ods. 1 ZoUNEK. Mal za to, že z jeho strany nedošlo k účelovému odkladaniu vymáhania týchto nárokov. Z uvedeného dôvodu nemôže byť exekučným súdom návrh oprávneného zamietnutý podľa § 53 ods. 4 v časti príslušenstva na ktoré vznikol oprávnenému nárok po 30.07.2012. Opačný výklad exekučného súdu zakladá porušenie základných právo oprávneného garantovaných čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl 1 Protokolu 1 k Dohovoru. Ustanovenie § 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku napokon nestanovuje písomnú formu výzvy, a preto materiálne účinky vedenia starých exekúcií podmienky výzvy spĺňajú. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol zmeniť uznesenie tak, že návrh povinných na zastavenie exekúcie v časti úrokov z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 343 383,52 EUR od 08.02.2013 do 05.02.2014, vo výške 4% ročne zo sumy 313 383,52 EUR od 06.02.2014 do 29.05.2014, vo výške 4% ročne zo sumy 34 436,56 EUR od 30.05.2014 do zaplatenia, vo výške 4% ročne zo sumy 561 552,77 EUR od 31.07.2012 do 06.03.2014, vo výške 4% rodne zo sumy 561 552,77 EUR od 07.03.2014 do 29.05.2014 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
10/ K sťažnosti oprávneného uviedli povinní, že citovaná judikatúra a odborná literatúra sa na predmetnú vec nevzťahuje, pretože nedošlo k žiadnemu tvrdenému porušeniu práv oprávneného ani nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Viaceré odkazy na judikatúru sa týkajú predpokladov uznania notárskej zápisnice ako exekučného titulu a keďže povinní nerozporovali notársku zápisnicu, ktorá je exekučným titulom v tejto exekúcii, odkazy na túto judikatúru považovali za bezpredmetnú. Oprávnený svojim výkladom § 9 ods. 1 ZoUNEK absolútne ignoruje kontext celého ZoUNEK, ktorý sa týka tzv. starých exekúcií. Nebyť zastavenia starých exekúcií, o žiadnom opätovnom návrhu by nemohla byť reč. Vzhľadom na to, že ZoUNEK upravuje podmienky zastavenia starých exekúcií a opätovného núteného výkonu rozhodnutí, nevyhnutne je nutné exekučný titul spomínaný v § 9 ods. 1 ZoUNEK považovať, v kontexte celého ZoUNEK, za pôvodný exekučný titul. Tomuto výkladu svedčí aj ust. § 9 ods. 2 ZoUNEK, ktoré upravuje predĺženie premlčacej doby pohľadávky vymáhanej v starej exekúcii. Podľa výkladu oprávneného by sa výnimka z premlčania podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK mala vzťahovať aj na priznanie práva podľa notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, čo však povinní považovali za neakceptovateľné. O opätovný návrh na vykonanie starej exekúcie preto nemôže ísť, ak má byť exekúcia vedená na podklade iného exekučného titulu ako bola vedená tzv. stará exekúcia. Za nepravdivé považovali tvrdenie oprávneného o identickosti nárokov notárskej zápisnice N 18/2007 (predloženej v starej exekúcii) a notárskej zápisnice N 393/2012, (predloženej v tomto novom exekučnom konaní), keďže umožňuje oprávnenému vymáhať istinu vo výške 839 963,52 EUR, avšak pôvodný exekučný titul umožňoval oprávnenému vymáhať istinu vo výške 963 127,52 EUR. Oprávnený v sťažnosti opakovane argumentuje, že účinky ZoUNEK sú nezlučiteľné s judikatúrou ESĽP. ZoUNEK však oprávnenému umožnil podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, teda oprávnený svoju pohľadávku nestratil. Je absurdné, aby oprávnený namietal nesúlad právneho posúdenia súdu s judikatúrou ESĽP, keď sám nevyužil možnosti, ktoré mu ponúka platný právny poriadok a namiesto podania riadneho opätovného návrhu podľa ZoUNEK alebo podania riadneho nového návrhu podľa Exekučného poriadku podal špekulatívny návrh, vylúčený z pôsobnosti ZoUNEK. Práve v tom totiž spočíva špekulatívne konanie oprávneného, ktorý zrejme z obavy pred námietkami povinných proti zásadným vadám pôvodných exekučných titulov (uplatnených povinnými v súvisiacich exekučných konaniach EX 108/09 a EX 476/10 vedených Mgr. Miroslavom Pinterom, súdnym exekútorom) namiesto pôvodných exekučných titulov, navrhol exekúciu vykonať na podklade nového exekučného titulu, ktorý mal v zálohe od roku 2012. Argumentáciu oprávneného, že už nedisponuje originálom pôvodného exekučného titulu nemožno prijať z dvoch dôvodov, a to pretože oprávnený mohol kedykoľvek notára požiadať o vyhotovenie nového odpisu notárskej zápisnice a tiež vychádzajúc z dôvodovej správy k ZoUNEK, podľa ktorej mohol oprávnený predložiť pôvodný exekučný titul vo forme skenu (bez autorizácie). Nestotožnili sa s tým, že návrh na vykonanie exekúcie je možné považovať za výzvu na zaplatenie pohľadávky. Oprávnenému nič nebránilo vyzvať ich na úhradu pohľadávky po skončení pôvodných exekučných konaní (EX 109/09, EX 110/09 vedené Mgr. Miroslavom Pinterom, súdnym exekútorom) a pred podaním nového návrhu na vykonanie exekúcie na základe nového exekučného titulu podľa Exekučného poriadku, a tým predísť aplikácii ust. § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku. Ide o zanedbanie povinnosti oprávneného, ktoré je sankcionované zánikom nároku na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky. Preto bol naplnený účel § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, ktorý má
postihovať práve špekulatívne konanie oprávneného, ktorý si pohľadávku „poistil“ dvoma exekučnými titulmi a potom, čo bol pôvodný exekučný titul spochybnený, bez splnenia predpokladov podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku podal iba naoko opätovný návrh na vykonanie exekúcie na základe nového exekučného titulu. Preto navrhli sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietnuť.
11/ Aj sami povinní podali voči výroku II. sťažnosť. Mali za to, že exekučný súd nimi predložené dôkazy a tvrdenia nevyhodnotil správne. Dôkazy a tvrdenia oprávneného aj povinných sa musia vzťahovať k exekučným konaniam EX 109/09 a EX 110/09, pretože aktuálne exekučné konanie 100EX 270/2020 je pokračovaním týchto exekučných konaní, ktoré boli v zmysle ZoUNEK ex offo zastavené. Notárska zápisnica, ktorá je v tejto exekučnej veci exekučným titulom, umožňuje oprávnenému vymáhať istinu vo výške 839 963,52 EUR, pričom sám oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že v exekučnom konaní EX 110/09 bola v jeho prospech uspokojená istina vo výške 928 690,96 EUR. Pritom istina vo výške 34 436,56 EUR vymáhaná v tomto exekučnom konaní má predstavovať neuhradenú istinu v konaní EX 110/09 (v ňom oprávnený vymáhal istinu vo výške 963 127,52 EUR pozostávajúcu z 17-19 splátky úveru každej v sume 25 275,14 EUR, nesplatenej istiny úveru pripadajúcej na splátky č. 20 až 54 spolu v sume 764 138,10 EUR, ušlého úrokového výnosu v sume 120 491,80 EUR, zmluvnej pokuty za omeškanie s úhradou splátok úveru za rok 2008 vo výške 1 516,50 EUR a za rok 2009 vo výške 1920,90 EUR a príslušenstva istiny). Exekučný titul (notárska zápisnica N XX/XXXX) priznáva oprávnenému iba nárok na uspokojenie istiny (okrem úrokov z omeškania) vo výške 839 963,52 EUR pozostávajúcej z 17-19 splátky úveru každej v sume 25 275,14 EUR a nesplatenej istiny úveru pripadajúcej na splátky č. 20 až 54 spolu v sume 764 138,10 EUR. V exekučnom konaní EX 110/09 bola uspokojená istina vo výške 928 690,96 EUR. Sám oprávnený vo vyjadrení zo dňa 25.11.2020 potvrdil, že výťažky úhrad vždy prioritne započítaval na istiny. Mali preto za to, že súd uvedenú námietku musí zohľadniť bez ohľadu na charakter vzťahu medzi účastníkmi (spotrebiteľský alebo obchodný) nakoľko podľa ustanovenia § 330 ods. 4 Obchodného zákonníka platí, že najprv sa úhrady započítavajú na istinu a platenie sa týka náhrady škody až vtedy, keď bol splnený peňažný záväzok, z ktorého porušenia vznikla povinnosť na náhradu škody, pokiaľ dlžník neurčí účel platenia. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie oprávneného, že v EX 110/09 bol uspokojený ušlý úrokový výnos v sume 120 491,80 EUR pred istinou úveru vo výške 839 963,52 EUR je v rozpore so zámerom povinných, tvrdeniami oprávneného a aj platným právom. Rozhodujúce však je, že exekučný titul, ktorý je podkladom exekúcie 100EX 270/2020, nároky na ušlý úrokový výnos (a ďalšie, uvedené v bode 4. sťažnosti) neumožňuje vymáhať. Oprávnený si v rámci podania návrhu na vykonanie exekúcie mohol zvoliť, či podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle pôvodných exekučných titulov (vyhotovených JUDr. Dagmar Ravlukovou), ktoré umožňovali vymáhanie aj vyššie uvedených nárokov. Oprávnený však toto exekučné konanie 100EX 270/2020 inicioval na základe titulu, ktorý umožňuje vymáhanie istiny maximálne vo výške 839 963,52 EUR. Preto ak oprávnený zároveň uvádza, že istina bola v predchádzajúcom EX 110/09 vymožená vo výške 928 690,96 EUR, je zrejmé, že exekúcia vo výške istiny 34 436,56 EUR musí byť zastavená (istina vymožená v EX 110/09 bola vo vyššej výške ako podľa exekučného titulu v tomto konaní). Oprávnený až do začatia exekúcie 100EX 270/2020 tvrdil, že všetky istiny vymáhané v konaniach EX 108/09, EX 109/09 ako aj EX 110/09 sú vymožené, a to vrátane nárokov podľa bodu 4. tejto sťažnosti. Vymoženie celej istiny v EX 110/09 písomne viackrát písomne potvrdil aj súdny exekútor Mgr. Miroslav Pinter v rámci vyúčtovaní či iných listín a tieto skutočnosti preukázali dôkazmi priloženými k návrhu na zastavenie exekúcie. Exekučný súd sa však s predloženými tvrdeniami a dôkazmi vôbec nevysporiadal, keď len stroho skonštatoval, že vymoženie vymáhaného nároku nemá preukázané. S poukazom na komplikovanosť veci (najmä v časti zohľadnenia jednotlivých úhrad v porovnaní s nárokmi priznanými exekučným titulom a pôvodnými exekučnými titulmi vyhotovenými JUDr. Dagmar Ravlukovou) preto považovali uznesenie v časti vymáhanej istiny za nedostatočne odôvodnené. Z dôkazov vyplýva, že istina vo výške 963 127,52 EUR vymáhaná v EX 110/09 bola uspokojená nasledovnými úhradami:10 000 EUR dobrovoľná úhrada dňa 11.12.2012, 609 744,- EUR výťažok z exekučnej dražby konanej dňa 08.02.2013, 30 000,- EUR úhrada istiny dňa 06.02.2014, suma 313 383,52 EUR úhrada istiny na základe kúpnej zmluvy dňa 30.05.2014. Skutočnosť, že istina vymáhaná v EX 109/09 bola uhradená v celej výške tiež vyplýva z predložených dokumentov, ale táto nie je medzi stranami sporná. Pre vysvetlenie celej situácie objasňovali povinní aj úhrady realizované v exekučnom konaní EX 108/09, keďže súvisia s aktuálnym nárokom vymáhaným oprávneným. Oprávnený aj súdny exekútor, Mgr. Miroslav Pinter, opakovane písomne uvádzali, že istina v konaniach EX 109/09 a EX 110/09 je uspokojená v celej výške. Jediná neuspokojená istina bola v konaní EX 108/09 vo výške 34 436,56 EUR ktorá „nápadne“ presne súhlasí s istinou vymáhanou v tomto exekučnom konaní, ktoré však nie je pokračovaním konania EX 108/09. Nakoniec však bola uspokojená aj táto istina a to z výťažku dražby konanej dňa 17.06.2016, o čom
rovnako predložili dôkazy. Jedinou obranou oprávneného je informácia o notárskej zápisnici spísanej JUDr. Miloslavom Kováčom dňa 30.05.2014 vo veci notárskej úschovy. Zo všetkých predložených i navrhovaných dôkazov (ktorých vykonanie navrhovali v návrhu na zastavenie exekúcie) vyplýva, že úhrada bola dňa 30.05.2014 realizovaná inak ako je uvedené v predmetnej notárskej zápisnici a v inom poradí ako uvádza oprávnený. Oprávnený sa totiž snaží navodiť dojem, že neboli uhradené istiny, aby sa tieto mohli ďalej úročiť. Vymáhaním tvrdeného nároku by došlo k popretiu relevantných listín z exekučných konaní EX 108/09, 109/09, 110/09 a vzniku škody na ich strane. Oprávnený si uplatňoval nárok na zaplatenie úroku vo výške 4% zo sumy 313 383,52 EUR od 06.02.2014 do 29.05.2014, čo presne korešponduje s nimi predloženými dôkazmi o tom, že do dňa 29.05.2014 evidoval oprávnený v rámci EX 110/09 neuhradenú istinu vo výške 313 383,52 (viď dôkazy: Vyčíslenie zostatkov pohľadávok v exekučných konaniach zo dňa 26.01.2015, Späťvzatie žaloby oprávneným v konaní 5C/52/2012 zo dňa 10.04.2017). V prípade, že došlo k úhradám tak, ako tvrdí oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie, nebol by správny ani úrok vo výške 4% zo sumy 313 383,52 EUR od 06.02.2014 do 29.05.2014 uplatňovaný oprávneným v tomto exekučnom konaní. Z vyššie uvedených dôkazov vyplýva, že úhrada dňa 30.05.2014 (úhrada kúpnej ceny) nebola rozvrhnutá tak ako tvrdil oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie, ale v skutočnosti v poradí: EX 109/09, EX 110/09 a EX 108/09 a v závislosti od tohto rozvrhnutia sa uskutočňovali nadväzujúce rozvrhy (rozvrh výťažku dražby v EX 108/09 konanej dňa 17.06.2016). S poukazom na všetky uvedené skutočnosti navrhli, aby prvoinštančný súd uznesenie v napadnutej časti zrušil alebo zmenil tak, že exekúciu v časti vymoženia istiny 34 436,56 EUR a v časti úrokov z omeškania vo výške 4% ročne od 31.07.2012 do 06.03.2014 zo sumy 561 552,77 EUR, 4% ročne od 07.03.2014 do 29.05.2014 zo sumy 561 552,77 EUR, 4% ročne od 08.02.2013 do 05.02.2014 zo sumy 343 383,52 EUR, 4% ročne od 06.02.2014 do 29.05.2014 zo sumy 313 383,52 EUR, 4% ročne od 30.05.2014 do zaplatenia zo sumy 34 436,56 EUR, zastaví.
12/ Oprávnený navrhol sťažnosť povinných zamietnuť. Pokiaľ povinní v notárskej zápisnici o notárskej úschove N XXXX/XXXX určili použitie kúpnej ceny 1 454 402,69 EUR na úhradu (v poradí uspokojenia zostatkov istín vymáhaných v exekučnom konaní EX 109/09, následne EX 108/09, EX 110/09 a EX 476/09) sami určili účel platenia predmetnej sumy (zostatok istiny vymáhanej v EX 110/09), zároveň však v rámci zostatku istiny vymáhanej v EX 110/09 neurčili, ktorá časť zostatku istiny vymáhanej v EX 110/09 má byť uhradená ako prvá. Ustanovenie § 330 ods. 4 Obchodného zákonníka nie je aplikovateľné, prednosť má ustanovenie § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka. Podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX/XX uzatvorenej medzi oprávneným (ako záložným veriteľom) a povinnými (ako záložcami) 23.01.2007 na zabezpečenie úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. XXXX/XX nebol zabezpečený nárok oprávneného na ušlý úrokový výnos (nebol iným nákladom a výdavkom záložného veriteľa), nakoľko nebol uvedený medzi nárokmi zabezpečenými zmluvným záložným právom k nehnuteľnostiam uvedeným v predmetnej záložnej zmluve, resp. preto, že suma zabezpečenej pohľadávky zodpovedajúcej zabezpečeným explicitne uvedeným nárokom predmetným zmluvným záložným právom bola 38 054 905 Sk + 20%, čo bolo menej ako nominálna hodnota exekučne vymáhaných vzniknutých nárokov oprávneného. Nesplatený zostatok poskytnutého úveru predstavoval sumu 839 963,52 EUR (17-54 splátka úveru), zákonné úroky z omeškania predstavovali 10% p.a., zmluvná pokuta z uvedeného nesplateného zostatku úveru predstavovala 0,1% denne, v kontexte čoho istina ušlého úrokového výnosu zabezpečená zmluvným záložným právom nebola, preto v rámci úhrady zostatku istiny vymáhanej v EX 110/09 bola z úhrady sumy 278 946,96 EUR uspokojená najskôr istina ušlého úrokového výnosu v sume 120 491,80 EUR (ako najmenej zabezpečený nárok) a zbytok bol započítaný na úhradu istiny, ktorá zostala v zostatku neuhradená v sume vymáhanej oprávneným v tomto konaní 30Ek/1413/2020. Suma istiny vymáhanej v tomto exekučnom konaní je nižšia ako suma neuspokojeného nároku oprávneného vyplývajúca z exekučného titulu. Vzhľadom na odstup rokov a viaceré exekúcie vedené voči povinným opomenul dojednanie obsiahnuté v notárskej zápisnici o notárskej úschove H Povinní boli po celý čas vedenia exekúcií právne zastúpení, vzhľadom na čo rovnako mohli identifikovať účinky vyplývajúce z predmetnej notárskej zápisnice o notárskej úschove H ktorá časovo predchádzala listinám uvedeným povinnými v bode 8. Prípadný rozvrh výťažku uskutočnený v EX 108/09 (uznesenie OS Pezinok sp. zn. 8Er/116/2009 z 12.01.2018) uskutočnený pri opomenutí notárskej zápisnice o notárskej úschove H bez zohľadnenia úhrady zostatku istiny vymáhanej v EX 108/09 už na základe úhrady sumy uvoľnenej z predmetnej notárskej úschovy na účely úhrady zostatku istiny vymáhanej v EX 108/09 nemá dopad na postavenie povinných ani v EX 108/09, ktoré je naďalej vedené, nakoľko zostatok pohľadávky oprávneného vymáhanej v EX 108/09 v čase schválenia rozvrhu výťažku predstavoval sumu 288 274,71 eur a naďalej existuje (predmetná úhrada, ktorá sa započítala na zostatok istiny 34 436,56 eur bude v celkovom vyčíslení úhrad realizovaných
EX 108/09 započítaná do zostatku neuhradeného príslušenstva vymáhaného v EX 108/09). Úhrada povinnými bola realizovaná jej uvoľnením z notárskej úschovy na účet súdneho exekútora v súlade s prejavom vôle povinných uvedeným v predmetnej notárskej zápisnice. Oprávnený nemá záujem o navyšovanie úročenia istín vymáhaných v predmetných exekučných konaniach (ani tak nepostupoval, naopak postupoval spôsobom v prospech povinných v kontexte § 157 ods. 3 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017). Exekučný súd je povinný postupovať ústavne konformným spôsobom so zohľadnením garancií ochrany majetku oprávneného vyplývajúcich z čl 1 Protokolu 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj so zohľadnením garancií práv oprávneného podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v kontexte judikatúry predloženej oprávneným už v predchádzajúcich podaniach.
13/ Podaním zo dňa 23.03.2022 zobral oprávnený návrh na vykonanie exekúcie v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 561 552,77 EUR od 29.06.2009 do 29.08.2009, späť.
14/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
15/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
16/ Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
17/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
18/ Sudca po preskúmaní rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka zistil, že tento sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami tvrdenými povinnými v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a dôkazmi nimi predloženými, resp. navrhnutými a nedostatočne odôvodnil rozhodnutie i vo vzťahu k zastaveniu exekúcie v časti opakujúceho sa príslušenstva. Vyšší súdny úradník len stroho skonštatoval, že z (povinnými) predložených listín nemal preukázateľne potvrdené, že došlo k vymoženiu vymáhanej čiastky, keďže tieto sa vzťahujú na exekučné konania EX 109/09 a EX 110/09, v ktorých exekučným titulom bola iná notárska zápisnica (N XX/XXXX). Pritom účastníci konania zhodne tvrdili, že pre posúdenie veci (plnení nároku) je potrebné vychádzať zo starých exekúcií, ktoré sa síce viedli na podklade iného exekučného titulu, ale vychádzali z toho istého hmotnoprávneho základu, t.j. zmluvy o úvere č. XXXX/XX. I preto nemožno také zdôvodnenie vyššieho súdneho úradníka považovať za opodstatnené. Do práva na spravodlivý proces patrí nielen náležité odôvodnenie rozhodnutia, ale aj povinnosť vysporiadať sa s navrhnutými dôkazmi, čo znamená, že vyšší súdny úradník mal buď pristúpiť k ich vykonaniu alebo náležite odôvodniť prečo ich nevykonal. Za dostatočné odôvodnenie výroku I. napadnutého uznesenia nemožno považovať poukaz vyššieho súdneho úradníka na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku a jeho následný jednoduchý nesúhlas s názorom oprávneného, že samotné vedenie starých exekúcií má byť na účely uvedeného ustanovenia považované za splnenie výzvy. Absencia vysporiadania sa vyššieho súdneho úradníka v jeho uznesení s takými tvrdeniami účastníkov konania, ktoré bez ďalšieho nejde označiť za nepodstatné a nevysporiadaním sa s navrhnutými dôkazmi, je preto závažným nedostatkom jeho rozhodnutia (a zásahu do procesných práv účastníkov konania).
19/ Napadnutému uzneseniu v zmysle uvedeného chýba riadne odôvodnenie, teda zásadné vysvetlenie dôvodov rozhodnutia tak vo vzťahu k výroku I. ako aj k výroku II., čo ho robí nepreskúmateľným. Požiadavku riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia vyšší súdny úradník splní tým, že z jeho rozhodnutia bude zrejmý podstatný a výstižne interpretovaný myšlienkový postup (t.j. v podstatné úvahy), ktorý ho viedol k záveru vysloveného vo výroku (enunciáte) rozhodnutia. Vyšší súdny úradník sa preto musí v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky
zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nakoľko napadnuté uznesenie tieto požiadavky nespĺňalo, sudca ho musel podľa § 250 ods. 2 CSP zrušiť.
20/ Na základe uvedeného vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia opätovne rozhodne o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, pričom sa nielen riadne vysporiada so všetkými relevantnými tvrdeniami a navrhovanými dôkazmi v návrhu na zastavenie exekúcie, a najmä otázkou zániku vymáhaného nároku, ale aj riadne zdôvodní prečo nepovažoval vedenie starých exekúcií EX 109/09 a 110/09 za splnenie predpokladov na vymáhanie opakujúceho sa príslušenstva podľa § 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku.
21/ O trovách sťažnostného konania súd rozhodol tak, že ich žiadnemu z účastníkov nepriznal, nakoľko povinní neboli v konaní právne zastúpení (a teda im v zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nevznikol) a oprávnený si trovy konania, v súvislosti so svojou sťažnosťou a vyjadrením k sťažnosti povinných, neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).