Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/2557/2013

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, zast. Mgr. Robertom Antalom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému G. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. F. XXXX/XXX, XXX XX R. R., F.. Č.. W. L. XXXX/XX, XXX XX E. U. H., občan SR, zast. JUDr. Pavlom Kontrošom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Horná 67, 974 01 Banská Bystrica, na vymoženie pohľadávky vo výške 228,89 Eur spolu s trovami exekúcie, o vznesených námietkach povinného proti exekúcii, o vznesených námietkach proti ďalším trovám exekúcie a o návrhu povinného na odklad exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd vzneseným námietkam povinného proti exekúcii n e v y h o v u j e.

II. Súd vzneseným námietkam povinného proti ďalším trovám exekúcie n e v y h o v u j e.

III. Súd odklad exekúcie n e p o v o ľ u j e.

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica dňa 16.09.2013 udelil súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Deákovi, so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len "exekútor"), poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5601 101224, č. k. , voči povinnému G. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. F. XXXX/XXX, XXX XX R. R., občan SR, zast. JUDr. Pavlom Kontrošom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Horná 67, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len "povinný"). Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu dňa 26.08.2013, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, doručený na sídlo exekútora dňa 09.08.2013, od oprávneného Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, zast. Mgr. Robertom Antalom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len "oprávnený") a pripojený exekučný titul - Výkaz daňových nedoplatkov Mesta Banská Bystrica, zo dňa 25.07.2013, č. k. OEM DP 122425/21324/2013/ Br, právoplatný a vykonateľný dňa 25.07.2013, ktorým boli vykázané povinnému splatné nedoplatky za poplatok za komunálne odpady vo výške 228,89 Eur (ďalej len "exekučný titul").

Dňa 03. 12. 2013 boli na tunajší súd prostredníctvom exekútora doručené vznesené námietky povinného, doručené cez svojho právneho zástupcu na sídlo exekútora dňa 28.11.2013, zo dňa 25.11.2013 (ďalej len "námietky") a v nich obsiahnutý návrh na povolenie odkladu exekúcie. V námietkach povinný uviedol, že najmenej od polovice roku 1999 sa nezdržuje v byte na adrese Tulská 111, Banská Bystrica. Uviedol, že tento byt prenechal do podnájmu podnájomníkovi, ktorý následne za doposiaľ nevyjasnených okolnosti uzavrel so správcom bytu zmluvu o nájme a následne byt odkúpil. Povinný sa podľa svojich vyjadrení domáhal žalobou na tunajšom súde vypratania bytu, ktorú neskôr vzal späť a konanie bolo zastavené. to, že takýto prevod uvedeného bytu nebol celkom v poriadku

osvedčuje aj skutočnosť, že povinný s podnájomníkom uzavrel Dohodu o urovnaní zmluvou o dôchodku, uzatvorenú dňa 19.09.2001, ktorú povinný zaslal ako prílohu spolu s námietkami. Ďalej na odôvodnenie svojich námietok povinný uviedol, že je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, aby bol účtovaný poplatok za komunálny odpad osobe, ktorá sa dlhodobo vôbec nezdržuje v mieste svojho trvalého pobytu v R. R., kedy takýto odpad v tomto mieste neprodukuje, bez ohľadu na skutočnosť, že zmenu pobytu neohlásila, resp. o odpustenie poplatku nepožiadala. Povinný tiež uviedol, že od roku 2002, resp. 2003 žije v E. U. H., kde je aj prihlásený k prechodnému pobytu na ulici Z.. W. L. XX/XX, čo má aj vyznačené v občianskom preukaze. Jednotlivé platobné výmery neboli podľa vyjadrení povinného mu doručované osobne do vlastných rúk, ale len tzv. právnou domnienkou podľa § 31 ods. 2 Daňového poriadku, čo je tiež podľa povinného zvrátený spôsob porušujúci zásadu materiálnej pravdy. Povinný súčasne vzniesol aj námietku premlčania nároku oprávneného za roky 2003 - 2006 s poukazom na ustanovenie § 85 ods. 1 Daňového poriadku účinného v čase vydania výmeru, kedy nárok oprávneného mal byť premlčaný dňa 31.12.2012. Záverom povinný uviedol, že ak je exekučný titul v príkrom rozpore so skutkovým stavom, tak zároveň podľa povinného jeho vykonanie minimálne odporuje dobrým mravom, následkom čoho je založenie neprípustnosti exekúcie a jej zastavenie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Na základe uvedených skutočností preto povinný navrhol, aby súd exekúciu zastavil.

Povinný v texte námietok súčasne navrhol, aby súd povolil odklad exekúcie podľa ust. § 56 Exekučného poriadku, pretože má zablokovaný účet, a nemôže s ním disponovať v zákonom určenom rozsahu a nemá ako uhrádzať svoje náklady na stravu a lieky. Tieto skutočnosti povinný označil ako zvlášť nepriaznivé následky pre jeho zdravie a život.

Dňa 14.01.2014 bolo prostredníctvom právneho zástupcu na tunajší súd doručené vyjadrenie oprávneného na vznesené námietky, v ktorom vzhľadom na obsah námietok poukázal na ust. o miestnych daniach a miestnom poplatku o povinnosti platenia poplatku fyzickou osobou, ak má v obci trvalý pobyt. Oprávnený teda zastával záver, že poplatková povinnosť nie je viazaná na vlastníctvo nehnuteľnosti v dotknutej obci, ale na evidenčný charakter trvalého alebo prechodného pobytu, resp. užívania zákonom špecifikovanej nehnuteľnosti. Poplatok bol podľa oprávneného povinnému vyrubovaný z titulu jeho trvalého pobytu na ulici F. XXXX/XXX, XXX XX R. R., ktorý má povinný stále evidovaný až do súčasnosti, teda stále spĺňa podmienky na vyrubenie poplatku za komunálny odpad. Ohľadne skutočností týkajúcich sa platobného výmeru za rok 2008 oprávnený uviedol, že tento platobný výmer bol povinnému zaslaný na adresu jeho trvalého pobytu, ktorý si ale neprevzal a po uložení zásielky na pošte a jej vrátenia bola uplatnená fikcia doručenia prostredníctvom inštitútu verejnej vyhlášky podľa o správe daní. Rovnaký postup sa uplatnil aj pri platobných výmeroch za roky 2003-2007. K uplatnenej námietke premlčania oprávnený uviedol, že poplatok za komunálny odpad za roky 2003-2006 boli vyrubené rozhodnutiami, ktoré vydal oprávnený dňa 15.02.2006, pri poplatku za komunálny odpad za rok 2006 dňa 01.03.2006. Daňové nedoplatky za roky 2003-2006 vznikli až v roku 2006, premlčacia doba preto začala plynúť dňa 01.01.2007 a uplynula by dňa 01.01.2013. Oprávnený v tejto súvislosti uviedol, že sám vykonal úkon na vybratie daňových nedoplatkov, uvedených vo výkaze, prostredníctvom Výzvy zo dňa 25.09.2012, ktorá sa mu vrátila späť ako nedoručená. Následne bola výzva doručená prostredníctvom inštitútu verejnej vyhlášky. Oprávnený preto má za to, že žiaden nedoplatok uvedený vo výkaze nie je premlčaný.

K návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie oprávnený poukázal na ust. § 56 Exekučného poriadku a súčasne uviedol, že povinný nepreukázal dôvody na povolenie odkladu. Záverom oprávnený navrhol súdu, aby námietky zamietol a vyjadril nesúhlas s návrhom povinného na povolenie odkladu exekúcie.

Súčasne spolu s vyjadrením oprávneného ako aj na základe výzvy súdu, zo dňa 23.01.2014, boli súd doručené listiny, a to Rozhodnutie oprávneného o vyrubení poplatku za komunálne odpady za rok 2013 vo výške 29,20 Eur, spolu s fotokópiou listovej zásielky s doručenkou, Verejná vyhláška o oznámení miesta uloženia písomností zo dňa 08.03.2013, ktorou sa doručovalo uvedené rozhodnutie za rok 2013, Rozhodnutie oprávneného o vyrubení poplatku za komunálne odpady za rok 2012 vo výške 21,96 Eur, spolu s fotokópiou listovej zásielky s doručenkou, Verejná vyhláška o oznámení miesta uloženia písomností zo dňa 28.03.2012, ktorou sa doručovalo uvedené rozhodnutie za rok 2012, Výzva oprávneného na zaplatenie daňového nedoplatku, zo dňa 25.09.2012, spolu s fotokópiou listovej zásielky s doručenkou, Verejná vyhláška o oznámení miesta uloženia písomností zo dňa 01.10.2012, ktorou sa doručovala uvedená výzva na zaplatenie daňového nedoplatku, Platobný výmer

oprávneného, zo dňa 30.03.2011, ktorým bol povinnému vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za rok 2011 vo výške 21,17 Eur, spolu s fotokópiou listovej zásielky s doručenkou, Verejná vyhláška o oznámení miesta uloženia písomností zo dňa 19.04.2011, ktorou sa doručoval uvedený platobný výmer za rok 2011, Platobný výmer oprávneného, zo dňa 10.03.2010, ktorým bol povinnému vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za rok 2010 vo výške 21,17 Eur, spolu s fotokópiou listovej zásielky s doručenkou, Verejná vyhláška o oznámení miesta uloženia písomností zo dňa 25.03.2010, ktorou sa doručoval uvedený platobný výmer za rok 2010, Platobný výmer oprávneného, zo dňa 23.02.2009, ktorým bol povinnému vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za rok 2009 vo výške 21,17 Eur, spolu s fotokópiou listovej zásielky s doručenkou, Verejná vyhláška o oznámení miesta uloženia písomností zo dňa 02.03.2009, ktorou sa doručoval uvedený platobný výmer za rok 2009, Platobný výmer oprávneného, zo dňa 10.04.2008, ktorým bol povinnému vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za rok 2008 vo výške 21,24 Eur (640,- Sk), spolu s fotokópiou listovej zásielky s doručenkou, Platobný výmer oprávneného, zo dňa 15.03.2007, ktorým bol povinnému vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za rok 2007 vo výške 19,38 Eur (584,- Sk), spolu s fotokópiou listovej zásielky s doručenkou, Verejná vyhláška o oznámení miesta uloženia písomností zo dňa 18.05.2007, ktorou sa doručoval uvedený platobný výmer za rok 2007, Platobný výmer oprávneného, zo dňa 01.03.2006, ktorým bol povinnému vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za rok 2006 vo výške 19,38 Eur (584,- Sk), spolu s fotokópiou listovej zásielky s doručenkou, Verejná vyhláška o oznámení miesta uloženia troch písomností zo dňa 15.02.2006 a písomností zo dňa 01.03.2006, ktorou sa doručovali platobné výmery za rok 2003-2006, Platobné výmery oprávneného, zo dňa 15.02.2006, ktorými boli povinnému vyrubené miestne poplatky za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, za rok 2005 vo výške 19,38 Eur (584,- Sk), za rok 2004 vo výške 18,25 Eur (550,- Sk), za rok 2003 vo výške 16,59 Eur (500,- Sk), spolu s fotokópiou listovej zásielky s doručenkou.

Dňa 04.02.2014 boli na tunajší súd postúpené zo strany exekútora námietky povinného proti ďalším trovám exekúcie (ďalej len "námietky proti ďalším trovám exekúcie"), podané prostredníctvom jeho právneho zástupcu, doručené na sídlo exekútora dňa 30.01.2014, v ktorých uviedol, že po nahliadnutí do na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu zistil, že by si oprávnený uplatnil a vyčíslil nejaké ďalšie trovy. Ak by to aj urobil, uplatnená výška trov vo výške 33,27 Eur je podľa povinného nesprávna a výška trov s poukazom na ust. v spojení s ust. Vyhlášky č. v platnom znení je 9,96 Eur + paušál na rok 2014 vo výške 8,04 Eur, teda v celkovej výške 18,- Eur bez DPH. Povinný mal za to, že keďže si trovy právneho zastúpenia dosiaľ neuplatnil a ani nevyčíslil, bolo zbytočné a predčasné vydávať upovedomenie o ďalších trovách exekúcie.

Dňa 26.06.2014 bolo na tunajší súd doručené prostredníctvom právneho zástupcu povinného stanovisko povinného k vyjadreniu oprávneného, v ktorom poukázal na skutočnosť, že oprávnený vo svojom vyjadrení len potvrdzuje, že za celý čas s ním komunikoval len tzv. fikciou doručenia, keďže mu jeho pobyt nebol známy. Povinný ďalej uviedol, že očakával zmiernenie, resp. odstránenie tvrdosti zákona tým, že by povinnému odpustil, resp. znížil poplatok podľa , pretože má za to, že sú splnené podmienky na takúto postup. Ohľadne vznesenej námietky premlčania uviedol, že je relevantná s poukazom na ust. uvedeného zákona, pretože poplatok má obec každoročne na celé zdaňovacie obdobie a preto ho nemôže vyrubovať raz za 3, či 4 roky naraz, tak ako to urobil oprávnený. Súčasne povinný uviedol, že od začiatku exekúcie je pozbavený akéhokoľvek príjmu.

Spolu s uvedeným stanoviskom povinného bola na súd doručená Žiadosť povinného, zo dňa 24.06.2014, adresovaná exekútorovi, v ktorej ho požiadal o odblokovanie svojho účtu. Rovnako bola súdu doručená fotokópia e-mailovej správy od exekútorského koncipienta exekútora právnemu zástupcovi povinného, v ktorom ako odpoveď na uvedenú žiadosť poukázal na ust. § 65 v spojení s § 104 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že jeho žiadosťou sa budú zaoberať.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky

musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Námietky povinného proti exekúcii ( v znení neskorších predpisov) nie sú opravným prostriedkom povinného a nesmerujú proti určitému rozhodnutiu súdu. Sú jeho obranou, ktorou čelí proti nemu vedenej exekúcii. Ich cieľom nie je dosiahnuť zmenu alebo zrušenie konkrétneho súdneho rozhodnutia, ale vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. )

I v exekučnom konaní musí byť rešpektovaný zánik práva, pretože nútené vymáhanie už neexistujúceho práva je v rozpore so zásadami istoty a stability v súkromnoprávnych vzťahoch a zákazu zneužitia subjektívnych práv. Exekučný súd ale nemôže rešpektovať každý zánik práva. Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. , zo dňa 30. apríla 2008)

Súd následne pristúpil k rozhodovaniu o námietkach povinného a jednotlivým tvrdeniam v nich obsiahnutých.

K tvrdeniu povinného ohľadne rozporu účtovania poplatku za komunálny odpad so zásadou materiálnej pravdy súd uvádza, že povinnosť platenia poplatku za komunálny odpad vzniká najmä fyzickej osobe, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Takýto postup určenia uvedenej povinnosti bol zakotvený už v ust. o miestnych poplatkoch, účinného do 31.10.2004 (ďalej len ""), ako aj v ust. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len "")

V obidvoch uvedených zákonoch bol ustanovený začiatok plynutia poplatkovej povinnosti, okrem iných skutočností hlavne dňom vzniku trvalého alebo prechodného pobytu - v spojení s Zákona o miestny poplatkoch; v spojení s .

Materiálna skutočnosť - vznik alebo zánik trvalého alebo prechodného pobytu, ktorý poplatník nahlási obci má za následok vznik právnej skutočnosti a to vznik poplatkovej povinnosti povinného platiť obci poplatok za komunálny odpad. Pri prípadnom zániku trvalého alebo prechodného pobytu v obci, povinnosť povinného platiť poplatok obci za komunálny odpad zaniká. Tvrdenie povinného, že uvedené ustanovenia zákonov sú v rozpore so zásadou materiálnej pravdy preto neobstojí a nie je na tento prípad priliehavé, pretože materiálnou skutočnosťou nie je to, že povinný sa v meste Banská Bystrica dlhodobo nezdržuje, ale to, že povinný od roku 1991 až do súčasnosti má podľa Registra obyvateľov Slovenskej republiky nahlásený trvalý pobyt v meste Banská Bystrica. Súdu tiež neuniklo, že povinný si prihlásil prechodný pobyt v meste Spišská Nová Ves až dňa 06.11.2013.

Súd v tejto súvislosti preto pri možnom pripustení tvrdenia, že povinný sa zdržuje minimálne od rokov 2002, resp. 2003, ktoré by sa mohlo eventuálne tiež javiť ako otázne (vzhľadom na dátum prihlásenia sa na prechodný pobyt v Spišskej Novej Vsi) prijal záver, že v prípade, ak nechcel byť ďalej poplatníkom na komunálnom odpade v meste Banská Bystrica, bolo v jeho záujme sa z trvalého pobytu odhlásiť, čím by jeho povinnosť platiť poplatok za komunálny odpad zanikla. Povinnosť ohlásenia skutočností majúcich vplyv na platenie poplatku vyplýva dokonca povinnému podľa zákona o miestnom poplatku a .

K ďalšiemu tvrdeniu povinného, že jednotlivé platobné výmery povinný osobne do rúk neprevzal, čím mu museli byť doručené na základe zásady tzv. fikcie doručenia, čo zvráteným spôsobom porušuje zásadu

materiálnej pravdy súd uvádza, že už predošlý o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len "") vo svojich ustanoveniach v spojení s ako aj v o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "") vo svojich ustanoveniach - , zhodne uvádzali, že ak nie je správcovi dane známy pobyt adresáta, doručí písomnosť verejnou vyhláškou.

Materiálnou skutočnosťou je v tomto prípade to, že správcovi dane nie je známy trvalý pobyt poplatníka.

Súd z doručených príloh podania oprávneného, zo dňa 14.01.2014, zistil, že oprávnený doručoval platobné výmery jednak zásielkou "do vlastných rúk", čoho významom bolo to, že povinnému bola zásielka doručovaná opakovane na miesto nahláseného trvalého pobytu a to počas celého obdobia rokov 2003-2013 napriek tomu, že bolo zrejmé, že povinný sa v mieste svojho bydliska dlhodobo nezdržuje. Súd v tejto súvislosti z fotokópii jednotlivých doručeniek zistil, že zásielky s platobnými výmermi oprávneného boli vždy vrátené na adresu oprávneného. Následne boli tieto platobné výmery doručované verejnou vyhláškou.

Súd doručovanie platobných výmerov, ktoré bolo najskôr vykonávané listovými zásielkami do vlastných rúk a následne prostredníctvom inštitútu verejnej vyhlášky, ktorý má zároveň účinky doručenia do vlastných rúk ( ), považoval za riadne doručené, dokonca uskutočnené nad rámec uvedenej zákonnej úpravy, nakoľko dlhodobo (až do roku 2013) nebol známy skutočný pobyt povinného, okrem nahláseného trvalého pobytu.

Materiálnou skutočnosťou na uskutočnenie doručovania platobných výmerov zákonmi predpokladaným spôsobom t. j. fikciou doručenia bola skutočnosť, že povinného pobyt nebol dlhodobo známy ( ) a preto mal oprávnený právomoc uskutočniť doručovanie prostredníctvom verejnej vyhlášky, t. j. fikciou doručenia.

K vznesenej námietke povinného ohľadne premlčania práva oprávneného na vymáhanie nedoplatku za roky 2003-2006 ako aj k námietke povinného ohľadne oprávnenia oprávneného na vydanie platobného výmeru za roky 2003 - 2006, súd pri použití ustanovení predošlého daňového poriadku na podklade prechodných a záverečných ustanovení daňového poriadku uvádza, že v ustanoveniach , ktorý bol účinný až do roku 31.12.2011, rozlišoval medzi vybratím daňového nedoplatku () a vymáhaním daňového nedoplatku (). Právo oprávneného vybrať daňový nedoplatok podľa názoru súdu znamená uskutočnenie úkonov voči povinnému (vyhotovenie platobných výmerov, vyhotovenie výziev) na dobrovoľnú úhradu poplatku za komunálny odpad ako hmotnoprávneho nároku v lehote šiestich rokov po skončení roka, kedy daňový nedoplatok vznikol. Podstata tejto otázky preto vyplýva tak, že oprávnený ako správca dane môže vyberať poplatky za komunálny odpad prípadne aj spätne za viaceré roky dozadu, pričom je limitovaný námietkou premlčania poplatníka. Po uplynutí uvedenej lehoty 6 rokov by poplatník mohol úspešne namietať premlčanie nároku oprávneného, ktorý by takýmto uplatnením zanikol.

Právo oprávneného vymáhať daňový nedoplatok znamená podľa názoru súdu uskutočnenie procesnoprávnych úkonov na nútený výkon splatného nedoplatku priznaného platobným výmerom oprávneného, ktorý nebol poplatníkom uhradený dobrovoľne. Táto lehota na vymáhanie daňového nedoplatku bola určená podľa § 69 ods. 3 predošlého daňového poriadku na 20 rokov. Z tohto titulu preto súd prijal záver, že nakoľko lehota na vymáhanie daňových nedoplatkov ešte neuplynula, námietka premlčania povinného je neúčinná a nárok oprávneného nezanikol.

Na základe uvedených skutočností preto súd uvádza, že exekúcia je vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok oprávnenému, ktorý doposiaľ nezanikol a súčasne neexistuje dôvod, ktorý by zakladal neprípustnosť exekúcie. Preto súd rozhodol tak, že námietkam povinného nevyhovel,

Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol

odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). Uznesenie o odklade exekúcie musí obsahovať v odôvodnení dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých je vynesené. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať nielen dôvodov, pre ktoré možno očakávať, že exekúcia bude zastavená v zmysle § 57 Exekučného poriadku, ale aj proporcionality medzi odkladom exekúcie a sledovaným legitímnym cieľom všeobecného záujmu, dôsledkov odkladu na postavenie oprávneného, ktorým je predovšetkým ochrana oprávneného. Pri odôvodňovaní je potrebné rovnako brať do úvahy povinnosť exekútora odblokovať po povolení odkladu exekúcie účty povinného a neexistenciu opravného prostriedku proti uzneseniu súdu o povolení odkladu exekúcie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, z 19. mája 2004, sp.zn. )

Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, teda z tzv. sociálneho dôvodu, prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: 1. povinný je fyzickou osobou, 2. povinný o odklad exekúcie požiadal, 3. povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, 4. povinný sa ocitol v takomto postavení iba prechodne, 5. oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený.

Podmienku uvedenú v bode 3, teda pojem "zvlášť nepriaznivých následkov", treba vykladať tak, že o tento prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie spočívajú v ohrození základných životných istôt. Podmienku uvedenú v bode 4 treba vykladať zasa tak, že ide o dôvod, ktorý je iba prechodný, teda nie je dlhodobý alebo trvalý. To znamená, že ide o dôvod, v súvislosti s ktorým možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Preto trvalý stav takéhoto sociálneho postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť na jeho návrh odklad exekúcie. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. -29, zo dňa 15.01.2009)

Preskúmaním dôvodov povinného uvedených v návrhu na povolenie odkladu exekúcie súd zistil, že svoj návrh povinný odôvodňuje len konštatovaním, že vedená exekúcia má pre neho zvlášť nepriaznivé následky, ktoré majú vplyv na jeho zdravie a život. S poukazom na citovanú judikatúru súd považoval takéto strohé uvedenie skutočností, ktoré majú zakladať dôvod na odklad exekúcie, len za abstraktné a formalistické dôvody. Len tvrdenie povinného a súčasne skutočnosť, že voči povinnému bol použitý jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, nie je relevantným dôvodom na odklad exekúcie. Súd preto prijal záver, že nie sú prítomné dostatočné dôvody na povolenie odkladu exekúcie a preto rozhodol tak, že odklad exekúcie nepovoľuje.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného.

K námietkam proti ďalším trovám exekúcie súd uvádza, že z Upovedomenia o ďalších trovách exekúcie, zo dňa 22.01.2014, ktoré bolo ako príloha k námietkam doručené na súd, vyplýva, že právny zástupca oprávneného si trovy právneho zastúpenia vyčíslil a tým aj uplatnil vo výške 33,27 Eur za vyjadrenie k námietkam, ktoré bolo doručené na súd 14.01.2014. Týmto mal súd za preukázané, že v exekučnom konaní došlo u oprávneného k vzniku ďalších trov exekúcie, ktoré vznikli na základe vyhotovenia vyjadrenia právnym zástupcom oprávneného k námietkam povinného. Súčasne nárok oprávneného na

náhradu trov právneho zastúpenia za vypracovanie vyjadrenia k námietkam povinného súd považoval za účelný a potrebný pre vymáhanie nároku v exekučnom konaní.

Následne súd pristúpil k posudzovaniu výšky ďalších trov exekúcie, tvoriaci úkon právneho zastúpenia, v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "Vyhláška")

V zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky je základná sadzba odmeny advokáta za právne zastupovanie za vymáhanie pohľadávky v rozsahu 165,97 Eur do 663,88 Eur, v sume 16,60 Eur. K tejto základnej sadzbe je podľa uvedeného ustanovenia Vyhlášky potrebné pripočítať sumu 16,60 Eur a vynásobiť koeficientom za každé prekročenie sumy 33,19 Eur o 1,66 Eur až do dosiahnutia výšky vymáhanej pohľadávky, t. j. 228,89 Eur. Základná sadzba za jeden úkon preto predstavuje výšku 19,92 Eur. Režijný paušál predstavuje podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky, ako jedna stotina výpočtového základu, sumu vo výške 8,40 Eur. Výpočtovým základom pre určenie režijného paušálu bola v zmysle § 1 ods. 3 Vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka v hodnote 839,- Eur. Pri uplatnení 20 % sadzby dane s pridanej hodnoty súd konštatuje, že ďalšie trovy exekúcie vo forme jedného úkonu právnej služby boli povinnému oznámené dôvodne a v správnej výške.

So zreteľom na poukázané skutočnosti súd námietkam povinného proti ďalším trovám exekúcie nevyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.