Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/12/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone Mesiarkinovej, v exekučnej

veci oprávneného: A., Ing. arch. J.D., G.X., B., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. M. K.,

advokátom Advokátskej kancelárie K. so sídlom v B., G.X., proti povinnému: Z. K., L.X.,B.,

prechodne v I., P.X., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. A. B., advokátkou Advokátskej

kancelárie so sídlom v B., M.X., o vymoženie 699 500,- Sk s príslušenstvom, ktorá vec je

vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. , o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava

I z 20. júna 2006 č.k. , EX 1249/2005-49, takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .

Oprávnenému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I (ďalej iba „exekučný súd“) vydal 14. decembra 2005 pod

sp.zn. poverenie číslo 5101 019691* pre súdnu exekútorku Mgr. M. Z. na

vykonanie exekúcie proti povinnému Z. K. – S.S., R. A., L.X.B. na základe vykonateľného

platobného rozkazu Krajského súdu v Bratislave z 27. augusta 1999 č.k.

-31, v spojení s opravným uznesením z 9. decembra 2002 č.k. -59,

ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému pohľadávku 699 500,- Sk

a náhradu trov konania 27 980,- Sk.

Proti exekúcii povinný vzniesol námietky. Uviedol v nich, že platobný rozkaz, na základe

ktorého sa exekúcia vykonáva, nie je správny, pretože z titulu predmetnej pohľadávky zaplatil

oprávnenému ešte v roku 1992 v troch splátkach celkom 401 300,- Sk a vo zvyšku

pohľadávky uplatnil voči oprávnenému „finančné sankcie“. Vymáhaný nárok teda „zanikol

ešte pred jeho vznikom v roku 1992“. Platobný rozkaz, exekúcia ktorého sa teraz vykonáva,

nebol mu ani riadne doručený a na Krajskom súde v Bratislava podal návrh na obnovu

konania sp.zn. .

Exekučný súd uznesením z 20. júna 2006 č.k. , EX 1249/2005-49 zamietol

námietky povinného „proti upovedomeniu o začatí exekúcie“ a uložil mu povinnosť zaplatiť

na účet súdu 41 970,- Sk z titulu súdneho poplatku. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia

uviedol, že neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by podľa

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej iba „Exekučný poriadok“) mohli spôsobiť zánik vymáhaného nároku alebo brániť

jeho vymáhateľnosti a že nie sú tu ani iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná.

Podľa exekučného súdu povinný nepreukázal, že ku dňu podania návrhu na vykonanie

exekúcie vymáhanú pohľadávku oprávnenému zaplatil. Nezodpovedá obsahu spisu Krajského

súdu v Bratislave sp.zn. ani jeho tvrdenie, že exekučný titul nenadobudol

právoplatnosť a že bol podaný návrh na obnovu konania.

Uznesenie exekučného súdu, na podnet povinného, napadol generálny prokurátor

Slovenskej republiky (ďalej iba „dovolateľ“) mimoriadnym dovolaním. Navrhol napadnuté

rozhodnutie súdu zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie. Navrhol tiež, aby

dovolací súd podľa odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že

mimoriadne dovolanie podáva za podmienok uvedených z dôvodu podľa

ods. 1 písm. a/ v spojení s Podľa dovolateľa exekučný súd mal

v danej veci na zistenie opodstatnenosti námietok povinného vykonať dokazovanie a na

prejednanie jeho námietok nariadiť „verejné“ pojednávanie. Argumentoval tým, že exekučné

konanie má v časti, v ktorej sa riešia medzi oprávneným a povinným sporné otázky

a prípustnosti exekúcie, povahu sporového konania; konanie o námietkach povinného je

vlastne „sporom o začatie exekúcie“. O námietkach povinného proti exekúcii súd rozhodne

spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak však povinný v námietkach navrhuje vykonanie

dôkazov a uvádza skutkové tvrdenia, „ktoré majú byť podkladom pre rozhodnutie“, exekučný

súd je povinný vykonať dôkazy na pojednávaní ( v spojení s

). Povinný v námietkach proti exekúcii, tak ako v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu

exekučného titulu, uviedol, že oprávnenému, na základe doručených faktúr, uhradil v roku

1992 postupne 401 300,- Sk. Zaplatenie tejto sumy preukázal v základnom konaní „dokladmi

o zaplatení“, kópie ktorých sú založené aj v exekučnom spise. Podľa dovolateľa tak „nastali

okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku v jeho väčšej časti ešte pred vznikom

exekučného titulu a pretrvávali aj po jeho vydaní.“ Exekučný súd zamietol námietky proti

exekúcii majúc za to, že povinný nepreukázal zaplatenie pohľadávky. V odôvodnení svojho

rozhodnutia ale exekučný súd neuviedol „iné dôkazné skutočnosti“ a na zistenie, či povinný

skutočne zaplatil časť pohľadávky, pojednávanie nenariadil a ani inak neskúmal pravdivosť

tvrdenia povinného o splnení časti dlhu.

Oprávnený navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť.

Povinný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že

mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok

( ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

v spojení s ) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.

I v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky (štvrtá

hlava štvrtej časti ), tak ako v konaní o dovolaní účastníka (tretia hlava štvrtej časti

) je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom

vrátane jeho obsahového vymedzenia ( v spojení s ).

Obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v a inými vadami, pokiaľ

tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolateľ odôvodňuje svoj mimoriadny opravný prostriedok iba tým, že v konaní

exekučného súdu o námietkach povinného došlo k vade podľa

spočívajúcej v tom, že exekučný súd na prejednanie námietok nenariadil pojednávanie,

na ktorom by vykonal dôkaz na preukázanie obrany povinného, že časť pohľadávky

oprávneného zaplatil ešte v roku 1992.

Podľa dovolacieho súdu v konaní exekučného súdu nedošlo k vade podľa § 237

písm. f/

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa § 50 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, v znení v čase rozhodovania exekučného

súdu, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od

doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného

titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí,

ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej

v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody

sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46),

o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu

najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne

súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

Námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom povinného; sú jeho procesnou

obranou proti neprípustnej exekúcii. Ich účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od

vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone.

O námietkach proti exekúcii súd rozhoduje spravidla bez pojednávania. Pojednávanie

nariadi vtedy, ak rozhodnutie o námietkach závisí od skutkových okolností, ktoré

sa musia zisťovať procesným dokazovaním.

I v exekučnom konaní musí byť rešpektovaný zánik práva, pretože nútené vymáhanie

už neexistujúceho práva je v rozpore so zásadami istoty a stability v súkromnoprávnych

vzťahoch a zákazu zneužitia subjektívnych práv. Exekučný súd ale nemôže rešpektovať každý

zánik práva. Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu

zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátu orgánu

alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je

potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní).

V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné

prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za

následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní

vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa

dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu

(porovnaj napr. R 47/1970).

I vyššie citovaný § 50 ods. 1 Exekučného poriadku kategoricky ustanovuje, že povinný

môže vzniesť proti exekúcii námietky vtedy, ak po vzniku exekučného titulu nastali

okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jej vymáhateľnosti.

Exekučným titulom v danej veci bol vykonateľný platobný rozkaz Krajského súdu

v Bratislave z 27. augusta 1999 č.k. -31, v spojení s opravným uznesením

z 9. decembra 2002 č.k. -59, ktorým bola povinnému S.S.,R.A.,

Z. K., uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému pohľadávku 699 500,- Sk a náhradu trov

konania.

Povinný podal proti exekúcii námietky z dôvodu, že „vymáhaný nárok v tomto prípade

nezanikol po vzniku exekučného titulu, ale ešte pred jeho vznikom v roku 1992“, kedy v čase

od 7. júla do 30. novembra 1992 zaplatil oprávnenému celkom 401 300,- Sk. Tiež uviedol, že

platobný rozkaz mu nebol, zrejme z dôvodu jeho nesprávneho označenia, ani doručený

a že podal návrh na obnovu konania vedeného pod sp.zn. .

Exekučný súd na prejednanie námietok povinného nenariadil pojednávanie. Uvedeným

postupom ale povinnému neodňal možnosť konať pred súdom, pretože v čase jeho

rozhodnutia tu neboli žiadne skutkové okolnosti, ktoré by sa museli zisťovať procesným

dokazovaním vykonávaným na pojednávaní. Pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii,

v ktorých sa tvrdilo, že k čiastočnému splneniu dlhu došlo pred vydaním exekučného titulu,

nebolo potrebné vykonať dokazovanie, či záväzok povinného sčasti zanikol splnením.

Relevancia prípadného zistenia o čiastočnom splnení dlhu sa skončila vydaním platobného

rozkazu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu.

Na tom nič nemení, že exekučný súd v odôvodnení svojho uznesenia z 20. júna 2006

č.k. , EX 1249/2005-49, ktorým zamietol námietky povinného, nenáležite

uviedol, že tak rozhodol majúc za to, že „povinný nepreukázal, že ku dňu podania návrhu na

vykonanie exekúcie zaplatil vymáhanú pohľadávku oprávnenému (nedoložil súdu doklad

o zaplatení pohľadávky).“ Postupoval totiž správne, ak neprihliadol na povinným tvrdený

zánik pohľadávky pred vydaním exekučného titulu, a to bez ohľadu na to, z akého dôvodu

tak urobil.

Ak teda exekučný súd zamietol námietky povinného proti exekúcii bez nariadenia

pojednávania, rozhodol správne a uvedenému účastníkovi svojím rozhodnutím neodňal

možnosť konať pred súdom v zmysle

Dovolací súd, súc viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane ich obsahového

vymedzenia, neskúmal správnosť rozhodnutia exekučného súdu z iných dôvodov

dovolateľom nenamietaných.

Z týchto dôvodov dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky zamietol podľa , časť vety pred bodkočiarkou

v spojení s

Dovolací súd neuložil povinnosť nahradiť trovy konania o mimoriadnom dovolaní

povinnému, ktorý podal podnet na mimoriadne dovolanie ( ), pretože

oprávnený nepodal návrh na ich náhradu ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: