Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Ek-2208-2023.pdf
PDF · 131.64 KB
Case nature
Subarea
15Ek/2208/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 815 256, práv. zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 255 706, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX B. D., o vymoženie 1787,32 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Balaškó, so sídlom Komárňanská 100, 94701 Hurbanovo, IČO: 42 335 124 pod zn. 394EX 812/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a . II. Oprávnenému sa voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 63,81 Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. III. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05. 09. 2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1787,32 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 8C/490/2015 dňa 26. 05. 2016, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 18. 06. 2016. 2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 26. 09. 2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Peter Balaškó, so sídlom Komárňanská 100, 94701 Hurbanovo, IČO: 42 335 124, ktorý ju vedie pod zn. 394EX 812/23. 3. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený dňa 03. 10. 2023. Z vyjadrenia súdneho exekútora má súd za to, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. Súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. 4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný nebol informovaný o vzniku exekučného titulu ani o poverení na vykonanie exekúcie a ani o návrhu na vydanie platobného rozkazu. Uviedol, že exekúcia je na základe nespôsobilého exekučného titulu a z opatrnosti podáva námietku premlčania. Exekútor podľa povinného uvádza nepresné finančné údaje a žiada k úhrade až 3000,46 Eur. Ďalej uviedol, že dodávateľská zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a tá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Pri uzatváraní zmluvy oprávnený použil nekalé obchodné praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky ako napr. neprimerane vysoká odplata v rozpore s dobrými mravmi, neprimerane vysoké sankcie, poplatok za poskytnutie úveru, nečitateľné obchodné podmienky o čom sa spotrebiteľ dozvedel až teraz. Ďalej povinný uviedol, že oprávnený neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich zo zmluvy, použil predtlačenú formulárovú zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený, nekonal s odbornou starostlivosťou a nedbal na zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa. Povinný navrhuje exekúciu v celom rozsahu zastaviť a zároveň podal námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu, pretože nie je v súlade s úniovým právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy môžu byť aj vyššie, čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku.
5. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že: „Z podania povinného nijakým spôsobom nevyplýva, ktorý z dôvodov ustanovenia §61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov má byť dôvodom zastavenie tohto exekučného konania. Malo by byť preto nepochybne zrejmé, z akého dôvodu z ustanovenia §61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov má byť dôvodom zastavenie tohto exekučného konania sa povinný domáha zastavenia tohto exekučného konania. Z akého konkrétneho dôvodu sa povinný domáha zastavenia tohto exekučného konania nevyplýva ani z bližšieho popisu návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý povinný uvádza vo svojom podaní. Nie je však úlohou, ale ani možnosťou tohto súdu a ani oprávneného, aby namiesto povinného určovali a určili to, z akého dôvodu sa vlastne povinný domáha zastavenia tohto exekučného konania. Okresný súd Komárno, Platobným rozkazom zo dňa 26.05.2016, sp. zn. 8C/490/2015 - 41, zaviazal povinného uhradiť oprávnenému sumu vo výške 1825,10 EUR a 5,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 3,00 EUR od 26.02.2014 do 25.05.2015, 5,15% úrok z omeškania ročne zo sumy 1771,39 EUR od 01.08.2014 do 25.05.2015, 5,15% úrok z omeškania ročne zo sumy 1674,39 EUR od 26.05.2015 do zaplatenia, 5,15% úrok z omeškania ročne zo sumy 3,00 EUR od 28.08.2014 do zaplatenia, 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 78,53 EUR od 27.09.2014 do zaplatenia, 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 54,54 EUR od 19.11.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 113,- EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 179,44 EUR. Tento platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 18.06.2016. Ďalej Okresný súd Komárno, Uznesením zo dňa 25.07.2016, sp. zn. 8C/490/2015 – 47 odmietol odpor povinného proti vyššie uvedenému Platobnému rozkazu. Toto Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26.08.2016. Podľa bodu 2. odôvodnenia Uznesenia zo dňa 25.07.2016, sp. zn. 8C/490/2015 – 47: „Platobný rozkaz bol doručený žalobcovi dňa 02.06.2016 a žalovanému dňa 02.06.2016. V Platobnom rozkaze bola určená lehota 15 dní na zaplatenie požadovanej sumy alebo na podanie odporu. Dňa 18.06.2016 bolo na poštovú prepravu podané podanie odporcu – odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 26.05.2016.“ Podľa bodu 5. odôvodnenia Uznesenia zo dňa 25.07.2016, sp. zn. 8C/490/2015 – 47: „Lehota na podanie odporu proti platobnému rozkazu je 15 dní od jeho doručenia. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 02.06.2016 a odpor bol podaný na poštovú prepravu dňa 18.06.2016. 15-dňová lehota na podanie odporu začala plynúť dňa 03.06.2016 a posledným dňom 15-dňovej lehoty bol deň 17.06.2016 (piatok). Lehota na podanie odporu tak zachovaná nebola, odpor proti platobnému rozkazu bol podaný oneskorene, a preto súd v zmysle § 267 ods. 2 písm. a) CSP odpor odmietol.“S poukazom na ustanovenie §266 a §267 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok2 bol platobný rozkaz spolu so žalobou a prílohami, povinnému doručený do vlastných rúk. Povinný reagoval na doručený platobný rozkaz podaním odporu, ktorý ale súdu doručil oneskorenie, teda po uplynutí lehoty na podanie odporu Uvedené popiera a vyvracia tvrdenia povinného o tom, že nebol informovaný o návrhu na vydanie platobného rozkazu v pôvodnom súdnom konaní ani o vzniku exekučného titulu. Právoplatné rozhodnutie súdu sa vyznačuje dvomi základnými znakmi, a to záväznosťou a nezmeniteľnosťou. Znak záväznosti (§ 159 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov v spojení s § 470 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, resp. § 268 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a §226 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) vyjadruje, že rozhodnutie je záväzné pre vymedzený okruh subjektov – v danom prípade pre účastníkov konania, ako aj pre všetky štátne orgány. Znak nezmeniteľnosti normatívne vyjadrený v §226 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, resp. § 268 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok odzrkadľuje právnu zásadu ne bis in idem uplatňovanú už v rímskom práve, podľa ktorej je zakázané opätovne rozhodovať v tej istej veci (otázke), resp. je prikázané rozhodovať o tej istej veci (otázke) iba raz. Právoplatné rozhodnutie súdu o nároku oprávneného preto založilo prekážku právoplatne skončenej veci (impedimentum rei iudicatae), ktorá by bola neprípustným spôsobom nabúraná, pokiaľ by exekučný súd nanovo preskúmaval otázku dôvodnosti nároku oprávneného v čase vydania exekučného titulu. Najvyšší súd SR sa k tejto otázke vyjadril v rozhodnutí sp. zn. 5 M Cdo 12/2007 nasledovne: „Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu.“ Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho
vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu - k tomuto poukazujem aj rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR 20Cdo/1940/2008). Exekučný súd v zmysle uvedeného nie je oprávnený skúmať námietky povinného, ktoré smerujú proti hmotnoprávnym aspektom základného sporového konania, ktoré bolo podkladom na vydanie exekučného titulu. Pokiaľ bol oprávnenému vymáhaný nárok priznaný v sporovom konaní, súd je vyriešením hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania viazaný. Rozhodnutie súdu bolo vydané zákonom určeným orgánom v rámci riadneho výkonu jeho právomocí a obsahuje všetky formálne a materiálne náležitosti, preto sa považuje za vykonateľný exekučný titul. K tomuto poukazujeme aj na odôvodnenie Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania zo dňa 14.03.2023, sp. zn. 49Ek/4556/2021, právoplatné dňa 15.04.2023, kde tunajší súd konštatoval nasledovné: „11. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). 12. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bola priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného nazastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. 13. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastal po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd súce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.“ Povinný mal možnosť svoje námietky voči exekučnému titulu uviesť v základom súdnom civilnom sporovom konaní. Pre úplnosť opätovne poukazujeme na to, že exekučné konanie je konaním vykonávacím, v ktorom súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že exekučný titul je nespôsobilým podkladom na vedenie tohto exekučného konania. Povinný tieto svoje tvrdenia v podanom návrhu na zastavenie exekúcie nijakým spôsobom nepreukázal. Oprávnený tieto tvrdenia povinného v celom rozsahu popiera. K uvedenému ďalej uvádzame, že k predmetnému platobnému rozkazu bola vydaná doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. K tomuto poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn.: 5 M Cdo 8/2008: „Doložka právoplatnosti, vyznačená na predmetnom rozhodnutí, má charakter verejnej listiny, potvrdzuje teda pravdivosť v nej uvedených údajov. Ak niekto namieta jej obsahovú nesprávnosť, je povinný na preukázanie svojich tvrdení ponúknuť riadne dôkazy. Z hľadiska posúdenia pravdivosti údajov v doložke právoplatnosti nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že pri ich uvedení došlo k chybe, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že k tejto chybe skutočne došlo.“ Rovnako poukazujeme aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2016, sp. zn.: 3MOboer/1/2015: „Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp. spísaný. Aby bolo
určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti.“ Máme za to, že skutočnosť, že sa povinný subjektívne nestotožňuje s právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neznamená že jeho tvrdenia bude preskúmavať exekučný súd. Exekučný súd nie je odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť súdneho rozhodnutia vydaného v inom súdnom konaní z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v tomto rozhodnutí, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, t.j. v rozpore so zásadou res iudicata. Exekučný súd tak nie je oprávnený urobiť ani v takom prípade, ak by rozhodnutie vzniklo na podklade skutkových okolností, ktoré by sa exekučnému súdu javili inak, ak tieto okolnosti všeobecný súd v tzv. základnom konaní už posúdil v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí. Exekučný titul totiž osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase jeho vzniku existuje. Takto osvedčený právny stav nemôže byť exekučným súdom v zásade prehodnotený. Už v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu v pôvodnom súdnom konaní a aj v podanom návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že ako dodávateľ uzatvoril s povinným ako odberateľom zmluvu, predmetom ktorej bola povinnosť oprávneného dodávať povinnému zemný plyn a povinnosť povinného zaplatiť oprávnenému za dodaný zemný plyn dohodnutú cenu. Oprávnený vystavil povinnému za dodaný zemný plyn faktúry, ktoré však povinný neuhradil riadne a včas a to ani napriek písomným výzvam oprávneného na ich zaplatenie. Ďalšie práva a povinnosti oprávneného a povinného boli stanovené obchodnými podmienkami oprávneného. Všetky tieto obchodné podmienky sú dostupné na internetovej stránke oprávneného. V súvislosti s postavením a činnosťou oprávneného ďalej upriamujeme na kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a to, že tento úrad ako jediný zákonom určený štátny orgán má vo svojej kompetencii schváliť a tým i určiť obsah obchodných podmienok oprávneného, v dôsledku čoho sú tieto podmienky regulovanými ustanoveniami vo vzťahu medzi oprávneným a povinným. V zmysle ustanovení zákona číslo 276/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákona o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zriadeniu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ako orgán štátnej správy, pričom Úrad určuje alebo schvaľuje spôsob, postupy a podmienky na tvorbu cien za prepravu plynu, distribúciu plynu, dodávku plynu a uskladňovanie plynu a vykonáva cenovú reguláciu podľa tohto zákona (§ 5 odsek 1 zákona o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Zákonom číslo 250/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákonom o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zrušeniu pôvodného zákona číslo 276/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákona o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon číslo 250/2012 Z.z. nadobudol účinnosť od 1. septembra 2012. I podľa tohto zákona Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vykonáva cenovú reguláciu (§ 9 odsek 1). Pre určenie ceny vo vzťahu medzi oprávneným a povinným sú potom určujúce ceny podľa cenníka oprávneného určené na základe rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Cenníky oprávneného sú dostupné na internetovej stránke oprávneného. Cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pre oblasť plynárenstvo a aj archív týchto rozhodnutí sú dostupné na internetovej stránke Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu číslo 250/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákonu o regulácii v sieťových odvetviach (zverejnené na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky na E.)„Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach z dôvodu transpozície tzv. 3. energetického balíčka (ďalej len „energetický balíček“), ktorého legislatívne podmienky sú obsiahnuté v dvoch smerniciach a troch nariadeniach. Energetický balíček bol prijatý Európskym parlamentom a Radou Európskej únie dňa 25. júna 2009 a účinnosť nadobudol dňa 3. septembra 2009. 3. energetický balíček obsahuje nasledovné predpisy: - Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009), - Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009), - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009), - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009), Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009). Pravidlá obsiahnuté v právnych aktoch energetického
balíčka sú zamerané najmä na podporu liberalizácie trhu s elektrinou a plynom, na zlepšenie práv spotrebiteľov, posilnenie právomoci a nezávislosti regulačných orgánov, na podporu solidarity regiónov a regionálnej spolupráce. Energetický balíček obsahuje aj ustanovenia o vytvorení nezávislej inštitúcie
- európskej Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky („Agentúra“), ktorej hlavnou úlohou bude vytvárať rámec pre spoluprácu regulačných orgánov členských štátov Európskej únie.“ Pre úplnosť podľa dôvodovej správy k zákonu číslo 251/2012 Z.z. (zverejnené napr. na E.): „K § 17 ....Upravuje sa ďalej právo odberateľa elektriny a plynu v domácnosti vypovedať zmluvu v prípade zmeny ceny za dodávku elektriny a plynu alebo iných zmluvných podmienok (ide o transpozícia prílohy I bod 1. písm. b) Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES, ktorá vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, aby odberatelia mohli slobodne odstúpiť od zmlúv, ak nesúhlasia s novými podmienkami, ktoré im oznámil ich poskytovať príslušných služieb)....“ Zároveň povinný v uzatvorenej zmluvnej dokumentácií (už súdu predložená) svojím podpisom potvrdil, že sa oboznámil s obsahom obchodných podmienok a cenníkom oprávneného. Okresný súd Komárno, vydal Platobný rozkaz zo dňa 26.05.2016, sp. zn. 8C/490/2015 – 41 aj v súlade s ustanovením §299 ods. 2 zákona č. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V tomto exekučnom konaní Okresný súd Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania, sp.zn. 15Ek/2208/2023, vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie číslo 6123396001 zo dňa 26.09.2023 aj v súlade s ustanovením §53 ods. 3 písm. e) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Uvedené v celom rozsahu popiera a vyvracia tvrdenia povinného, že v tomto konaní uplatnený nárok oprávneného obsahu neprijateľné zmluvné podmienky. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie nijakým spôsobom nekonkretizuje, ktoré časti zmluvného vzťahu obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Uplatnený nárok oprávneného neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Toto potvrdil aj Okresný súd Komárno v pôvodnom súdnom konaní a aj Okresný súd Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania. Zároveň uvedené v celom rozsahu popiera tvrdenia povinného, že oprávnený si účtoval cenu za dodaný zemný plyn prevyšujúcu primeranú cenu porovnateľných služieb poskytovanými inými dodávateľmi zemného plynu. Voči tvrdeniam povinného, že oprávnený je verejne známy podvodník, ktorý konal v čase podpisu zmluvného vzťahu s povinným v rozpore so zákonmi SR a EÚ a že je verejne označovaný za viacnásobného podvodníka, ktorý cielene koná proti spotrebiteľovi, sa oprávnený dôrazne ohradzuje. Tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že oprávnený poskytol povinnému telekomunikačné služby. Tiež povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že oprávnený do uzatvorenej zmluvnej dokumentácie včlenil poplatky za poskytnutie úveru a že došlo k porušenie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, čím sa domáha ochrany spotrebiteľa pri spotrebiteľskom úvere. K tomuto uvádza, že úver nebol poskytnutý na výkon zamestnania, resp. povolania. Opätovne uvádzame, že uplatnený nárok súvisí s neuhradenou cenou za dodávku zemného plynu a s ním súvisiacimi službami a preto oprávnený má za to, že tieto tvrdenia povinného uvedené v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, nesúvisia s uplatneným nárokom v tomto exekučnom konaní. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania. K tomuto povinný neuviedol bližšie skutkové okolnosti a ani nepredložil dôkazy preukazujúce premlčanie uplatneného nároku. K tomuto uvádzame, že Okresným súdom Komárno vydaný Platobný rozkaz zo dňa 26.05.2016, sp. zn. 8C/490/2015 - 41, v spojení s Uznesením zo dňa 25.07.2016, sp. zn. 8C/490/2015 – 47 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.06.2016. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 05.09.2023. Zároveň oprávnený v podanom návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že si voči povinnému uplatňuje príslušenstvo uplatneného nároku titulom úrokov z omeškania len ku dňu vykonateľnosti ET. V zostávajúcej časti príslušenstva titulom úrokov z omeškania si oprávnený priznaný nárok neuplatňuje. S uvedeného vyplýva, že nárok oprávneného bol uplatnený, v súlade s ustanovením §110 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník5 v spojení s ustanovením §53 ods. 3 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov6, pred uplynutím premlčacej doby. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje vyjadrenie povinného – návrh na zastavenie exekúcie vo vzťahu k uplatnenému nároku v celom rozsahu za bezpredmetné, účelové a ničím nepodložené. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie nijakým spôsobom nepreukázal uhradenie nároku, ktorý si oprávnený uplatňuje v tomto exekučnom konaní. Taktiež povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza iné dôvody, ktoré by spôsobovali, že exekučný titul, resp. nárok priznaný v exekučnom titule nie je vymáhateľný. V zhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby exekučný súd v zmysle §61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Zároveň navrhujeme, aby súd priznal oprávnenému náhradu trov konania. V rámci predvídateľnosti súdneho rozhodnutia žiadame o oznámenie skutočnosti,
kedy by súd považoval za potrebné, resp. vhodné doložiť podklad, alebo vysvetlenie, či dôkaz zo strany oprávneného, toto na základe výzvy súdu zabezpečíme. V prípade, ak by súd disponoval úvahou, resp. právnym posúdením, podľa ktorých by bolo možné návrhu oprávneného čo i len čiastočne nevyhovieť, žiadame, aby nám toto oznámil, k tomuto sa chceme tiež vyjadriť. V súvislosti s týmto vyjadrením si uplatňujeme právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 63,83 EUR (pri hodnote veci 1787,32 EUR, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci 81,33 EUR / 2 + 12,52 EUR režijný paušál + 20 % DPH). Úhradu trov právneho zastúpenia v súdnom konaní a úhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní žiadame poukázať na účet právneho zástupcu oprávneného. K žiadosti povinného ohľadom možnosti uhradenia uplatneného nároku v mesačných splátkach uvádzame, že oprávnený s uhradením uplatneného nároku v mesačných splátkach nesúhlasí. Pre úplnosť poukazujeme na to, že povinnému nič nebráni, aby kedykoľvek plnil úhrady aj bez písomnej dohody dobrovoľne počas exekučného konania tak aby sa čo najskôr ukončilo exekučné konanie v zmysle doručených písomností od súdneho exekútora.“ 6. Dňa 30. 11. 2023 bolo na Okresný súd Banská Bystrica doručené doplnenie k návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného v ktorom povinný poukázal na skutočnosti uvedené v prvotnom návrhu na zastavenie exekúcie. Uviedol, že súdny exekútor je benevolentný a ignoruje podanú žalobu o zastavenie exekúcie. Opätovne žiada exekúciu v celom rozsahu zastaviť. Povinný navrhuje, aby súd priznal povinnému nárok na náhradu trov konania a oslobodil povinného od súdnych poplatkov. 7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako ,,Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutie neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. 13. Súd po oboznámení sa s argumentáciou povinného uvádza, že tu však nie je daný dôvod pre čo i len čiastočné zastavenie exekúcie, keď exekučný súd nie je oprávnený realizovať vecný prieskum rozhodnutia, na podklade ktorého je predmetné exekučné konanie vedené. Inými slovami vyjadrené, exekučný súd nemá Ústavou SR dané postavenie akéhosi odvolacieho súdu, ktorý je oprávnený
zasahovať do vecnej správnosti exekučného titulu. Vo väzbe na plenárne rozhodnutie Ústavného súdu SR - ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022 (,,Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dni od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným pravom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak sud v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal.“) však exekučný súd nahliadnutím do zmluvy o združenej dodávke plynu zo dňa 22. 10. 2013 a príslušných listinných dokumentov zo základného súdneho konania, ktoré tvorili podklad pre vydanie exekučného titulu preskúmal spotrebiteľskú zmluvu, na podklade ktorej bol exekučný titul vydaný. Povinný pomerne rozsiahlo označil celú spotrebiteľskú zmluvu za neplatnú, odvolávajúc sa na mnohopočetnosť neprijateľných zmluvných podmienok, ktorých konkretizácia však absentuje, s výnimkou poukazu na neprimerane vysokú odplatu, neprimerane vysoké sankcie, nečitateľné obchodné podmienky a použitie formulárovej zmluvy. V súlade s judikatúrou ÚS SR preto súd preskúmal spotrebiteľskú zmluvu (zmluvy o združenej dodávke plynu zo dňa 22. 10. 2013) na podklade ktorej bol exekučný titul vydaný a ktorý predstavuje hmotnoprávny základ vzťahu medzi oprávneným a povinným, a z ktorej vyplýva, že bola uzavretá medzi oprávneným - Slovenský plynárenský priemysel, a.s., a povinným ako odberateľom. Súd ďalej zistil, že predmetom zmluvy bola povinnosť oprávneného dodávať povinnému zemný plyn a povinnosť povinného zaplatiť oprávnenému za dodaný zemný plyn dohodnutú cenu. Ďalšie práva a povinnosti oprávneného a povinného boli stanovené obchodnými podmienkami. V zmluve o združenej dodávke plynu je uvedené odberné miesto, spôsob platby ako aj predpokladaný ročný odber plynu s dohodnutým druhom tarify. Zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú. V zmluve je uvedené, že ceny plynu pre odberateľov kategórie domácnosť sú zverejnené na internetovej stránke F.. Povinný podpisom potvrdil, že sa oboznámil z obsahom zmluvy a s obchodnými podmienkami. Podaným návrhom na vykonanie exekúcie, sa oprávnený v súlade s obsahom exekučného titulu, resp. plnenia priznaného exekučným titulom domáhal vymoženia istiny vo výške 1787,32 Eur, úrokov z omeškania upravených do čiastočných úhrad povinného a trov pôvodného konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 113,- EUR a z trov právneho zastúpenia 179,44 EUR. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že: „Po vydaní exekučného titulu, resp. po podaní návrhu na začatie pôvodného konania oprávnený eviduje nasledovné úhrady (tieto úhrady nie sú zohľadnené v exekučnom titule): úhrada zo dňa 16.6.2016 vo výške 37,78 EUR. Tieto úhrady boli oprávneným priradené prvotne ako úhrady na istinu. Oprávnený si voči povinnému uplatňuje príslušenstvo uplatneného nároku titulom úrokov z omeškania len ku dňu vykonateľnosti ET. V zostávajúcej časti príslušenstva titulom úrokov z omeškania si oprávnený priznaný nárok neuplatňuje.“ 14. Vo svetle vyššie uvedených skutočností však súd nemá za preukázanú existenciu akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky majúcej vplyv na vymáhaný nárok, ktorá by mala charakter úžery alebo by viedla k neprimeranému obohacovaniu sa na úkor spotrebiteľa, keď uvedené podmienky mali v čase uzavretia tejto spotrebiteľskej zmluvy zachované tie prvky, ktoré boli v tomto období regulérnym štandardom. Pokiaľ ide o námietku povinného smerujúcu k neprimerane vysokej istine, ktorá podľa jeho názoru nezodpovedá spotrebiteľským normám, súd uvádza, že istina (judikovaná, či vymáhaná) pozostáva z dlhu z dôvodu odberu plynu. Súd však zastáva názor, že takto určená istina netrpí vadami vo vzťahu k spotrebiteľským normám, ktoré majú slúžiť na zabezpečenie právnej ochrany spotrebiteľa, nakoľko vrátenie dlhu predstavuje legitímnu požiadavku veriteľa domáhať sa vydania toho, čo bolo povinnému ako dlžníkovi poskytnuté a povinným nevrátené. K námietke povinného, že nebol informovaný o vzniku exekučného titulu a ani o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a ani o návrhu na vydanie platobného rozkazu súd uvádza, že uvedenú skutočnosť preveril na Okresnom súde Komárno a zistil, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený. Súd ďalej uvádza, že voči exekučnému titulu povinný podal odpor o ktorom bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 25. 07. 2016, ktorým Okresný súd Komárno odpor odmietol. Aj z uvedeného vyplýva, že povinný o vydaní platobného rozkazu vedel. K námietke, že povinný nevedel o návrhu na vydanie platobného rozkazu súd uvádza, že o tejto skutočnosti sa žalovaný neinformuje, nakoľko súd vydáva platobný rozkaz na základe podkladov predložených oprávneným a informovaním povinného a podaní takéhoto návrhu by sa stratil účel takéhoto skráteného súdneho konania. Súd uvádza, že ani o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súd povinného neinformuje. O začatí exekučného konania sa povinný dozvie až doručením upovedomenia o začatí exekúcie.
15. Povinný navrhol zastaviť exekúciu aj z dôvodu premlčania pohľadávky. Súd uvádza, že podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ak však ich zročnosť nastala pred právoplatnosťou rozhodnutia, platí pre ne desaťročná premlčacia doba. Premlčacia doba podľa § 110 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť právoplatnosťou predmetného exekučného titulu, t. j. 18. 06. 2016 uplynie za desať rokov od uvedeného dátumu. Od právoplatnosti exekučného titulu (18. 06. 2016) do podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (dňa 05. 09. 2023), desaťročná premlčacia doba neuplynula pričom premlčacia doba bola doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 05. 09. 2023 prerušená. Právo na vymáhanie pohľadávky zo strany oprávneného preto nie je premlčané a premlčacia doba od začatia exekučného konania neplynie. 16. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie podal aj námietku proti trovám exekúcie. Súdu nie je zrejmé, či mal povinný namysli trovy exekúcie uvedeného v upovedomení o začatí exekúcie alebo trovy exekúcie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie. K trovám súdneho exekútora uvedených v upovedomení o začatí exekúcie súd uvádza, že novelizáciou Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.04.2017 inštitút námietok proti trovám exekúcie podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zanikol, a súd nemal povinnosť o nej rozhodovať. Výška trov exekúcie súdneho exekútora bola v tomto exekučnom konaní vyčíslená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (§7 ods. 1,2, §22 ods. 1,2, § 23 uvedenej vyhlášky). Na základe uvedeného súd považoval námietku povinného proti trovám exekúcie súdneho exekútora za nedôvodnú. V návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený v časti F) uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 144,14 Eur pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur, trov právneho zastúpenia uplatnených v zmysle ustanovenia § 13a ods. 2 písm. c) a § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za dva právne úkony (prevzatie a príprava, podanie návrhu na vykonanie exekúcie) a 2 x režijný paušál á 12,52 Eur vrátane 20 % DPH. K uvedenému súd uvádza, že v zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Výška súdneho poplatku je uvedená v zákone o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Výšku trov právneho zastúpenia si oprávnený vypočítal správne v súlade s § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a to uplatnením dvoch úkonov právnej služby, dvoch režijných paušálov s pripočítaním DPH, keďže právny zástupca oprávneného je platiteľ dane z pridanej hodnoty. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol preto súd tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v plnom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že koncepcia vymáhaného nároku v predmetnom konaní netrpí vadami, ktoré by viedli k potenciálnej existencii neprijateľných zmluvných podmienok majúcich vplyv na dlh povinného, keď preskúmaním obsahu vymáhaného nároku neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by viedli k ohrozovaniu spotrebiteľských práv povinného. (výrok I. tohto rozhodnutia) 18. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 20. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. 21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 22. Podľa § 199e ods. 1 Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.17bc) Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada
týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 23. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. 24. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 25. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. 26. Oprávnený si v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. 27. V zmysle ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, možno povinnému uložiť náhradu účelne vynaložených trov v prípade, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na to, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie a oprávnenému tak vznikli trovy právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k tomuto návrhu a súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný, súd v súlade s týmto ustanovením priznal oprávnenému náhradu trov konania voči povinnému vo výške 63,81 Eur, ktoré pozostávajú z jedného polovičného úkonu právnej služby vo výške 40,66 Eur, z režijného paušálu vo výške 12,52 Eur a DPH vo výške 20 %. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. (výrok II. tohto rozhodnutia) 28. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko súd jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný. (výrok III. tohto rozhodnutia)