Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_8Co-124-2021.pdf
PDF · 124.18 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/124/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: I. H., F.. XX.XX.XXXX, T. K.. X. E. XX/X, E., zastúpeného advokátkou: Mgr. Katarína Berkešová, advokátka, so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, proti žalovanému: Pasienkové spoločenstvo v Perneku, neznámy vlastník, zastúpenému Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17335345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 8. júla 2021, č.k. 5C/54/2019 - 195, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam - pozemkom nachádzajúcim sa v okrese Malacky, Z. H., P. Ú. H., W. Okresným Ú. E., P. Z., na A. R. Č. XXXX, Z. I. H. S. ".: H.É. Č. XXXX/X, C. H. Q. Q. H., Z. R. XX.XXX E., - H. Č. XXXX/ X, C. H. Q. Q. H., Z. R. XXX.XXX E., - H. Č. XXXX/X, C. H. Q. Q. H., Z. R. XX.XXX E., - H. Č. XXXX/ X, C. H. A. H., Z. R. X.XXX E., - H. Č. XXXX/X, C. H. A. H., Z. R. X.XXX E. I. R. W. H. J. Q., Ž. H. S. ".: H. Č. XXXX/X, C. H. Q. Q. H., Z. R. XX.XXX E., - H. Č. XXXX/X, C. H. Q. Q. H., Z. R.E. XX.XXX E.,
- H. Č. XXXX/X, C. H. A. H., Z. R. X.XXX E., - H. Č. XXXX/X, C. H. A. H., Z. R. X.XXX E., L. na A. R. Č. XXXX pre P.Á. Ú. H., - H. H. S. L., H. Č. XXXX/X, C. H. Q. Q. H. Z. R. XXX.XXX E., P. T. R. na W. G. H. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX R.É. D. H., G. J. I. D. Č.. XX, XXX XX D., O.: XXXXXXXX, I. Z. O.. I. Ž., Ú. Z. Okresným Ú. E., P. Z. C. XX.XX.XXXX H. Č.. G.-XXXX/XXXX, H. C. R. R. Ž. R. H. X/X. Č. H. H. S. B., H. Č. XXXX/XX, C. H. Z. H., Z. R. X.XXX E., P. T. R. na W.P. G. H. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX R. D. H., G. J. I. D. Č.. XX, XXX XX D., O.: XXXXXXXX, I. Z. O.. I. Ž., Ú. Z. Okresným Ú.S. E., P. Z. C. XX.XX.XXXX H. Č.. G.-XXXX/XXXX H. C. R. Ž. R. H. X/XXX I. Č. H. H. S. B., H. Č. XXXX/XX, C. H. Z. H., Z. R.E. X.XXX E., P. T. R. na W. G. H. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX R. D. H., G. J. I. D. Č.. XX, XXX XX D., O.: XXXXXXXX, I. Z. O.. I. Ž., Ú. Z. Okresným Ú. E., P. Z. C. XX.XX.XXXX H. Č.. G.-XXXX/ XXXX prikázal do vlastníctva žalovaného v podiele 113/116. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na účet Slovenského pozemkového fondu, IČO: 17335345, so sídlom Búdková 36, 817 47 Bratislava, náhradu za vysporiadané podiely, a to v súhrnnej výške 197.321,77 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal.
2. Prvoinštančný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca a žalovaný sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, parciel reg. "E", v P.. Ú.. H., I. Q. Č.. XXXX/X Z. R.E. XX.XXX E. - Q. Q. H., Č.. XXXX/X Z. R. XXX.XXX E. - Q. Q. H., Č.. XXXX/X Z. R. XX.XXX E. - Q. Q. H., Č.. XXXX/X Z. R. X.XXX - A. H. I. Č.. XXXX/X Z. R.E. X.XXX E. - A. H., W. na A. Č.. XXXX Okresného Ú. E. P. Z. pre P.. Ú.. H., a to tak, že žalobca je podielový spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti v podiele po 3/116 (v čase podania žaloby v podiele 1/116) a žalovaný je podielový spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti v podiele po 113/116 (v čase podania žaloby v podiele 115/116). Predmetné nehnuteľnosti sú evidované ako trvalé trávne porasty a lesné pozemky. Z územnoplánovacej informácie obce H. zo dňa 11.11.2019 č. XXX/
XX zistil, že pozemky registra "E" KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X I. XXXX/X nie sú riešené v platnom územnom pláne obce H.. Poukázal tiež na to, že znalec O.. O. B., znalec z odboru poľnohospodárstvo, odvetvia odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, rastlinná produkcia, spracovanie poľnohospodárskych produktov - vinárstvo a vinohradníctvo, stanovil všeobecnú cenu predmetných nehnuteľností metódou polohovej diferenciácie, a to tak, že určil jednotkovú hodnotu pozemkov sumou 0,2496 EUR/m2 a potom pri výmere 590.051 m2 stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov sumou 147.276,73 EUR, po zaokrúhlení na sumu 147.000,- EUR. Zákonný zástupca žalovaného, neznámeho spoluvlastníka, súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva v prípade štyroch zo spoločných pozemkov (parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X), nesúhlasil však s navrhovanou hodnotou primeranej náhrady. Slovenský pozemkový fond podrobne vo svojom vyjadrení uviedol dôvody prečo nesúhlasí s navrhovanou cenou 0,25 EUR/m2. Zástupca žalovaného navrhoval hodnotu primeranej náhrady za odstúpené spoluvlastnícke podiely vo výške 0,35 EUR/m2, ktorú sumu považoval za primeranú charakteru nehnuteľnosti a najmä jej lokalizácii. Je všeobecne známou skutočnosťou, že v katastrálnom území obce P. sa nachádza jedno z najväčších R. A. I. J.. V bezprostrednej blízkosti katastra Z. P. sa nachádza susedná obec H. a jej katastrálne územie. Z fotografií doložených sporovými stranami a tiež z výpovede žalobcu vyplýva, že predmetné pozemky sa nachádzajú v smere pristávacej a vzletovej dráhy R. A. P.. Vzdialenosť od hrany letiska predstavujú iba rádovo stovky metrov. Takéto nehnuteľnosti nie je možné využiť na iný účel, ako na účel poľnohospodárskej výroby alebo poľnohospodárskeho využitia. Aj obec H., v ktorého katastrálnom území sa nehnuteľnosti nachádzajú, uviedla, že tieto nie sú riešené v územnom pláne obce H. na akýkoľvek účel. Žalobca predložil súdu znalecký posudok v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami § 209 a § 207 C.s.p. Jedná sa teda o taký znalecký dôkaz, ktorý má rešpektovať vedecké poznatky (§ 207 ods. 1 C.s.p.) a súd nemá dôvod o jeho záveroch pochybovať. Znalec navrhoval cenu 0,25 EUR/m2 (presne 0,2496 EUR/m2). Zákonný zástupca žalovaného žiadal s poukazom na svoje poznatky určiť všeobecnú hodnotu vo výške 0,45 EUR/m2. Súd prvej inštancie sa v tomto smere priklonil ku kompromisnému návrhu žalobcu, ktorý navrhol cenu vyššiu, ako bola stanovená znaleckým dokazovaním, avšak nižšiu, ako bola požadovaná Slovenským pozemkovým fondom, ako zákonným zástupcom žalovaného. Cenu 0,35 EUR/m2 preto považoval za cenu primeranú.
3. Pri právnom posúdení veci vychádzal v prvom rade z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Poukázal na to, že spoluvlastníkov nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali vo spoluvlastníckom vzťahu, a že žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Ak netvrdia a nepreukazujú žalovaní existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, je na mieste spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. So zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva zákonný zástupca žalovaných súhlasil v prípade štyroch zo spoločných nehnuteľností a nesúhlasil v jednom prípade (parcela č. XXXX/X). Prednostným spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie veci. V prejednávanej veci zástupca žalovaného navrhoval reálnu deľbu v prípade parcely č. XXXX/X. Argumentoval predovšetkým tým, že je to nehnuteľnosť, ktorá je prístupná z miestnej komunikácie a práve reálna deľba ako zákonný spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva by mala mať v tomto prípade prednosť. Žalobca poukazoval na to, že spoločná nehnuteľnosť sa reálne dlhodobo nevyužíva. Pozemok preto dlhodobo neplní účel, ku ktorému by mohol slúžiť. Zákonný zástupca žalovaného uvádzané skutočnosti nenamietal. Slovenský pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti a pozemky nedoložené vlastníckym právom. V konkrétnom prípade však ani jeden zo spoločných pozemkov nie je možné prenajať, nedajú sa predať tretej osobe, keďže sú v spoluvlastníctve strán sporu. Disponovať s týmito nehnuteľnosťami by bolo možné až po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Slovenský pozemkový fond síce spravuje nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, avšak iba formálne, žiadnu aktívnu činnosť na týchto pozemkoch nevyvíja, čo nakoniec ani nie je jeho úloha. Na druhej strane existuje podielový spoluvlastník, žalobca, ktorý vlastní síce menšinovú časť spoločných nehnuteľností (najskôr 1/116, neskôr 3/116) a má záujem nehnuteľnosti prevziať v celom rozsahu do svojho vlastníctva za finančnú náhradu. Žalobca preukázal, že je podnikateľom v oblasti poľnohospodárstva a práve takúto činnosť chce na dosiaľ nevyužívaných pozemkoch vykonávať. Uviedol, že považuje za správne v tomto konaní citovať odôvodnenie rozsudku NS SR sp. zn. 1Cdo/33/2010, R 37/2012 v nasledovnej časti: " z povahy
podielového spoluvlastníctva, ako spoločenstva vlastníckych práv, založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak nie rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu komu nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu. Dovolací súd by úvahy súdov mohol spochybniť len v prípade, že by boli zjavne neprimerané. Súd preto riadne musí odôvodniť, z akého dôvodu je kritérium, ktoré použil v danom prípade, rozhodujúce". V prejednávanej veci sú spoločné nehnuteľnosti vo vlastníctve konkrétnej fyzickej osoby a neznámeho vlastníka, ktorý je zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, ktorý bol aj na tento účel zriadený. Zástupca neznámeho vlastníka však nikdy nebude, a ani nemôže, vykonávať na pozemkoch ktoré spravuje aktívnu činnosť, keďže jeho úlohou nie je podnikať. Predmetné pozemky nemôže ani prenajať, nemôže ich ani predať bez súhlasu žalobcu. Takýto stav by mohol pretrvávať aj veľmi dlhé obdobie. Na druhej strane žalobca má záujem, a je schopný, spoločné nehnuteľnosti účelne využiť, čo súd v prejednávanej veci považoval za najdôležitejšie kritérium. Zástupca žalovaného neznámeho vlastníka nakoniec aj súhlasil s prikázaním štyroch z piatich spoločných pozemkov do výlučného vlastníctva žalobcu a nesúhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu v prípade jedného pozemku. Podľa názoru súdu však pozemky, ktoré spolu susedia, je treba považovať za "jeden celok" a nie je dôvod prečo by nemali byť všetky prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca naviac dal vypracovať geometrický plán za účelom, aby nevznikli v budúcnosti problémy pre ďalších vlastníkov susediacich pozemkov s prístupom na ich nehnuteľnosti. Súd tento geometrický plán trvale pripojí k rozsudku. Zástupca žalovaného nenavrhol žiadnu konkrétnu reálnu deľbu v prípade pozemku, pri ktorom nesúhlasil s jeho prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu. S poukazom najmä na kritérium účelného využitia veci, zrušil podielové spoluvlastníctvo a určil, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa stal žalobca, ktorému uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícke podiely tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 C.s.p. a nakoľko hoci vyhovel žalobe v celom rozsahu, žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, žiadnej zo strán konania náhradu trov nepriznal.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, že súd prvej inštancie pochybil, keď nerešpektoval poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva stanovené v § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre súd záväzné. Poukázal v tejto súvislosti na odborný komentár k § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 810), podľa ktorého ustanovenie § 142 OZ stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania, pričom názor, že § 142 ods. 1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v akom môžu byť tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania použité, zodpovedá konštantnej súdnej praxi a tiež jasne vyplýva zo znenia zákona, a preto ani prípadný súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním nie je dôvodom, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Rovnako poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahujúcu sa k § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex)." (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 8/2008), pričom súd rozhodujúc o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného
podielového spoluvlastníctva dodržať, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex ), takže môže aj proti vôli spoluvlastníka prikázať mu reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil v ideálnom pomere z veci." (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 234/2008). Zdôraznil, že z dikcie ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka explicitne vyplýva, že zákonným predpokladom na rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva formou prikázania veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nemožnosť reálneho rozdelenia veci, avšak v konaní predchádzajúcom vyhláseniu rozsudku nebol stranami sporu predložený žiadny dôkazný prostriedok, ktorý by preukazoval existenciu nemožnosti reálnej deľby spornej nehnuteľnosti parcely reg. "E" č. XXXX/X. Opakovane pritom poukazoval na skutočnosť, že vzhľadom k polohe a výmere označenej nehnuteľnosti zistenej z geodetického informačného systému Slovenského pozemkového fondu k dnešnému dňu nie sú dané žiadne prekážky pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva formou reálneho rozdelenia spornej nehnuteľnosti, a k uvedenej skutočnosti súdu predložil i relevantné listinné dôkazné prostriedky. Skutočnosť, že vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti parcele reg. "E" č. XXXX/X nie je daná žiadna prekážka reálnej deľby predmetnej nehnuteľnosti v súdnom konaní nebola ani medzi stranami sporná. Argumentácia súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, v zmysle ktorej "podľa názoru súdu však pozemky, ktoré spolu susedia, je treba považovať za " jeden celok" a nie je dôvod prečo by mali byť nemali byť všetky prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu" nie je žiadnym spôsobom spôsobilá preukázať nemožnosť reálnej deľby spornej nehnuteľnosti parcely reg. "E" č. XXXX/X. S poukazom na skutkový a právny stav zistený v súdnom konaní potom podľa žalovaného nie je daný zákonný predpoklad pre rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k parcele reg. "E" č. XXXX/X formou prikázania do výlučného vlastníctva žalobcu. Poukázal tie na to, že z dikcie § 142 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd je pri rozhodovaní o spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva povinný prihliadať na účelné využitie veci a súčasne na veľkosť podielov podielových spoluvlastníkov k nehnuteľnosti. Z napadnutého rozsudku však vyplýva, že súd pri rozhodovaní o spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele reg. "E" č. XXXX/X v rozpore s § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka žiadnym spôsobom nezohľadnil kritérium veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobcu a žalovaného k spornej parcele. Parcela reg. " E" č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 515.734 m2 je pritom evidovaná na LV č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcu vo veľkosti podielu 3/116 a žalovaného vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 113/116. Výmera zodpovedajúca spoluvlastníckemu podielu žalobcu k spornej parcele predstavuje 13.337,94 m2 a výmera zodpovedajúca spoluvlastníckemu podielu žalovaného predstavuje 502.396,06 m2. Napokon namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces tým že, na pojednávaní dňa 8.7.2021 prejednal v jeho neprítomnosti. Poukázal na to, že písomným podaním označeným ako "Žiadosť o odročenie pojednávania k č.k. 5C/54/2019 zn. SPFZ088149/2021 zo dňa 24.06.2021 požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom na deň 08.07.2021 o 13.00 hod., odročenie pojednávania a vytýčenie nového termínu pojednávania z dôvodu kolízie s pojednávaním vytýčeným v právnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod č.k. 38C/30/2020 na deň 08.07.2021 o 12.30 hod. a nemožnosti personálneho zabezpečenia jeho účasti na predmetnom pojednávaní. V predmetnom písomnom podaní zároveň uviedol, že nesúhlasí s konaním pojednávania a s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti žalovaného a požiadal o zaslanie informácie o posúdení žiadosti o odročenie pojednávania v elektronickej forme na e-mailovú adresu: H..sk. Súd prvej inštancie mu však prostredníctvom emailu zo dňa 07.07.2021, doručenému dňa 07.07.2021 oznámil, že "súd rozhodne o prípadnom ospravedlnení zástupcu nezistených vlastníkov na pojednávaní v súlade s §180 C.s.p." a napriek jeho nesúhlasu s rozhodnutím vo veci v neprítomnosti na predmetnom pojednávaní dňa 08.07.2021 vydal uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené a zároveň vyhlásil napadnutý rozsudok, čím porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie. S poukazom na uvedené žiadal odvolaniu vyhovieť.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Konštatoval, že napadnutý rozsudok je vecne aj právne správny, odvolanie je nedôvodné a zákonné dôvody pre vyhovenie odvolaniu nie sú dané. S odvolaním, čo do zákonných dôvodov a odôvodnenia zásadne nesúhlasí a v plnej miere sa stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Malacky. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že súd napriek predchádzajúcemu nesúhlasu Slovenského pozemkového fondu na pojednávaní konanom dňa 08.07.2021 vydal v neprítomnosti žalovaného a Slovenského pozemkového fondu uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené a zároveň vyhlásil rozsudok sp. zn. 5C/54/2019-195, čím
odňal žalovanému právo na záverečnú reč a porušil jeho základné právo na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa § 6 ods. 1 C.s.p. S týmto konštatovaním zástupcu žalovaného zásadne nesúhlasí. Zo spisového materiálu vyplýva, že právny zástupca zástupcu žalovaného predložil súdu plnú moc datovanú dňom 08.07.2021 a súčasne dňa 08.07.2021 žiadal o odročenie pojednávania, a teda v deň, kedy sa konalo pojednávanie. Súd vytýčil pojednávanie dňa 23.6.2021. Zástupca žalovaného má právne oddelenie, rovnako spolupracuje s vybranými advokátmi. Napriek tomu, že bol zároveň poučený v zmysle zákonných ustanovení o dôvodoch odročenia pojednávania, zástupca žalovaného dôvody potencionálneho odročenia súdu neoznámil bezodkladne, ale až v deň pojednávania. Súd dôvody rozhodnutia o vykonaní pojednávania v neprítomnosti zástupcu žalovaného riadne odôvodnil na pojednávaní súdu dňa 08.07.2021, o čom je aj vyhotovený zvukový záznam. Poukázal v tejto súvislosti na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/1998 z 13.01.1999, podľa ktorého sama kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka, resp. jeho zástupcu v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Konajúci súd preto rozhodol o konaní v neprítomnosti zástupcu žalovaného zo zákonných dôvodov, konanie zástupcu žalovaného považuje za obštrukčné, keď naviac v čase od uskutočnenia pojednávania (01.06.2021) nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu, ku ktorej by sa mohol zástupca žalovaného vyjadriť nad rámec toho, čo doteraz prezentoval písomne alebo ústne nad pojednávaní súdu, a teda k porušeniu práva zástupcu žalovaného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nedošlo. Nesúhlasil ani s námietkou, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že už v samotnej žalobe poukázal na odôvodnenie uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo/33/2010, podľa ktorého v konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (veľkosť spoluvlastníckych podielov účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona. Z uvedeného vyplýva, že súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je povinný zohľadniť výlučne kritéria vyporiadania, t.j. dôvody a postupnosť vyporiadania, ale rozhodujúce je komplexné posúdenie súboru relevantných skutočností. Nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, ktorý za jedinú relevantnú skutočnosť v tomto smere považuje dodržanie poradia spôsobu vyporiadania. Poukázal na to, že podanou žalobou sa domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva a prikázania predmetných nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva, pričom žiadal, aby súd zohľadnil, že je síce menšinovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností, avšak spoluvlastníctvo ho limituje v možnostiach užívať nehnuteľnosť a v prípade pozemkov parcely registra "E", parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 4.921 m2 a parcely registra "E", parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 2.147 m2, nie je možné reálne nehnuteľnosti rozdeliť v dôsledku zákazu drobenia pôdy. Čo sa týka ostatných nehnuteľností, ich reálne rozdelenie by bránilo účelnému vyžitiu , a to predovšetkým s ohľadom na charakter a umiestnenie uvedených nehnuteľností, hlavne na skutočnosť, že žalobca mieni užívať pôdu na poľnohospodárske účely. Ďalej uviedol, že nechce ďalej zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovaným za situácie, že účelné využitie nehnuteľností nie je reálne možné, a z časti tiež nedeliteľné a poukázal na zásadu, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v takomto spoluvlastníckom vzťahu. V priebehu konania tiež poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a konštatoval, že zástupca žalovaného v tomto smere vo vzťahu k predmetným pozemkom nevykonáva žiadne ochranné opatrenia On je samostatne hospodáriaci roľník a na pozemkoch mieni vykonávať poľnohospodársku činnosť a rovnako tak v plnej miere hodlá zabezpečiť ochranu poľnohospodárskej pôdy podľa uvedených ustanovení zákona. V prípade reálnej deľby pozemkov hrozí, že zástupca žalovaného nebude uvedené ochranná opatrenia vykonávať, čim by mohla byť ohrozená aj kvalita danej pôdy v jeho vlastníctve. Je potrebné tiež uviesť, že žalovaný t.j. Pasienkové spoločenstvo v Perneku zostane v zmysle platnej legislatívy pravdepodobne už navždy neznámym vlastníkom a jeho pozemky v správe SPF, nakoľko lehota na uplatnenie reštitučného nároku už uplynula. Aktuálne neexistuje žiadna stratégia o nakladaní s uvedenými pozemkami, rovnako zástupca žalovaného neuviedol ako mieni s uvedenými pozemkami naložiť, t.j. súd nemohol za daných okolností zvážiť kritérium účelného využitia veci v prípadne reálnej deľby pozemkov. Súd preto postupoval správne, keď zvážil komplex všetkých skutočností dôležitých pre vyporiadanie, ktoré v priebehu konania uvádzal žalobca, hoci za nerešpektovania poradia spôsobov vyporiadania, ale za rešpektovania kritéria účelného využitia
veci, ktoré v prípade argumentácie zástupcu žalovaného absentuje. Poukázal aj na to, že zástupca žalovaného ostal počas celého konania pasívny a napriek tomu, že trval na tom, aby súd vyporiadal spoluvlastníctvo pozemkov čiastočne ich deľbou, nenavrhol v tomto smere aby súd do konania pribral súdneho znalca, ktorý by vypracoval znalecký posudok spolu s geometrickým plánom, na základe ktorého by súd rozhodol, či vôbec možno vyporiadať spoluvlastníctva pozemkov ich rozdelením a za akých podmienok. Súd preto aj z tohto hľadiska nemohol rozhodnúť o rozdelení pozemkov, keďže k tomu nemal reálny podklad vo forme znaleckého posudku. Zástupca žalovaného síce neustále spochybňoval všeobecnú hodnotu pozemkov určenú súdnym znalcom O.. B., na druhej strane bez akejkoľvek opory v dokazovaní tvrdil, že všeobecná hodnota pôdy v inkriminovanej lokalite predstavuje 0,45 Eur/m2. Rovnako k ustáleniu všeobecnej hodnoty pozemkov súdu nepredložil žiadne dôkazy a ani dokazovanie v tomto smere nenavrhol doplniť. Záverom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011 a z neho vyplývajúcu zásadu, podľa ktorej "vigilantibus iura scripta sunt" t. j. "práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, pričom zdôraznil, že zástupca žalovaného má v organizačnej štruktúre právne oddelenie, takisto spolupracuje s viacerým advokátmi a napriek uvedenému žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie doručili súdu krátko pred pojednávaním dňa 08.07.2021, a preto súd nemohol konať inak ako v neprítomnosti zástupcu žalovaného a rozhodnúť na základe skutkového stavu ustáleného v danom čase. Z uvedených dôvodov považoval odvolanie za neopodstatnené.
6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
7. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán k pozemkov nachádzajúcim sa v katastrálnom území H. a zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že všetky nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou úhrady titulom vyporiadania v sume 197.321,77 eur žalovanému.
8. V prvom rade je potrebné konštatovať, že odvolací súd po preskúmaní procesného postupu súdu prvej inštancie na základe odvolacích námietok žalovaného dospel k záveru, že v konaní prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom žalovanému znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a to tým, že napriek ospravedlneniu žalovaného (jeho zástupcu) a jeho žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného na termín 08.07.2021 z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, právnemu zástupcovi žalovaného v rozpore s ust. § 183 ods. 4 C.s.p. neoznámil, že jeho ospravedlnenie a žiadosť o odročenie neakceptuje a vec bude prejednaná v jeho neprítomnosti, pričom naviac na predmetnom pojednávaní vykonal a zároveň uznesením ukončil dokazovanie a napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci samej. Je pritom nesporné, že takýto postup súdu, ktorý sporovej strane neoznámi, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania nebola akceptovaná a vec bude prejednaná a prípadne aj rozhodnutá v jej neprítomnosti, predstavuje zásah do práva danej strany na spravodlivý proces, ktorý je dôvodom na zrušenie rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. Na uvedenom nič nemení ani to, že súd prvej inštancie v nadväznosti na žiadosť o odročenie pojednávania zaslal zástupcovi žalovaného oznámenie, že rozhodne o prípadnom ospravedlnení zástupcu nezistených vlastníkov na pojednávaní v súlade s § 180 C.s.p. Z takto formulovaného oznámenia súdu, ktoré naviac nezodpovedá dikcii ustanovenia § 183 ods. 4 C.s.p., totiž nie je možné zistiť, či súd vyhodnotil žiadosť ako opodstatnenú a či mieni vec prejednať aj v jeho neprítomnosti, teda objektívne nemá možnosť na postup súdu akokoľvek reagovať. Treba však tiež poukázať na to, že z hľadiska porušenia práva na spravodlivý proces je v preskúmavanej veci dôležité, že nepriaznivé následky vyššie opísaného nesprávneho procesného postupu prvoinštančného súdu neboli odstránené ani v ďalšom priebehu konania, keďže súd prvej inštancie na predmetnom pojednávaní rozhodol vo veci samej a žalovaný tak už nemal príležitosť realizovať svoje procesné práva ani dodatočne. Uvedené má potom za následok závažné porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, ktoré nie je možné napraviť inak, než zrušením napadnutého rozsudku a vrátením veci na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
9. Zároveň však odvolací súd dospel k záveru, že dôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nerešpektoval, že v súlade
s ustálenou judikatúrou i výkladovou praxou (žalovaný dôvodne odkázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 8/2008 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 234/2008) súd rozhodujúci o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné, pričom v tomto smere nie je viazaný návrhmi účastníkov a môže aj proti vôli spoluvlastníka prikázať mu reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil v ideálnom pomere z veci. Prvoinštančný súd sa totiž, pokiaľ ide o spôsob vyporiadania, prakticky vôbec nezaoberal možnosťou reálneho rozdelenia predmetných pozemkov (najmä pokiaľ ide o pozemok parcely reg. "E" č. XXXX/ X), keď v rámci úvah o voľbe spôsobu vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva poukázal len na to, že zástupca neznámeho vlastníka nikdy nebude, a ani nemôže, vykonávať na pozemkoch ktoré spravuje aktívnu činnosť, keďže jeho úlohou nie je podnikať, predmetné pozemky nemôže ani prenajať, nemôže ich ani predať bez súhlasu žalobcu, takýto stav by mohol pretrvávať aj veľmi dlhé obdobie, pričom na druhej strane žalobca má záujem a je schopný spoločné nehnuteľnosti účelne využiť, čo v prejednávanej veci považoval za najdôležitejšie kritérium. Poukázal tiež na to, že zástupca žalovaného neznámeho vlastníka nakoniec aj súhlasil s prikázaním štyroch z piatich spoločných pozemkov do výlučného vlastníctva žalobcu a nesúhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu v prípade jedného pozemku, avšak podľa jeho názoru pozemky, ktoré spolu susedia, treba považovať za "jeden celok" a nie je dôvod prečo by nemali byť všetky prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca naviac dal vypracovať geometrický plán za účelom, aby nevznikli v budúcnosti problémy pre ďalších vlastníkov susediacich pozemkov s prístupom na ich nehnuteľnosti, zástupca žalovaného nenavrhol žiadnu konkrétnu reálnu deľbu v prípade pozemku, pri ktorom nesúhlasil s jeho prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu a s poukazom najmä na kritérium účelného využitia veci určil, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa stal žalobca. Z uvedeného tak vyplýva, že súd prvej inštancie (prakticky) za jediné a rozhodujúce považoval hľadisko účelného využitia predmetných pozemkov, no bez toho, aby pred tým čo i len čiastočne vyhodnotil, či nie je možné zrušené spoluvlastníctvo vyporiadať úplne prípadne čiastočne rozdelením daných pozemkov medzi spoluvlastníkov, hoci uvedenou otázkou bol povinný zaoberať sa v prvom rade a až v prípade, ak by vôbec neprichádzalo do úvahy reálne rozdelenie pozemkov, by mohli byť splnené predpoklady na ich prikázanie do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov. Je pravdou, že (ako na to poukazuje žalobca vo vyjadrení k odvolaniu) súd je v takomto konaní povinný dôsledne zohľadniť všetky okolnosti, ktoré môžu byť pre určenie spôsobu vyporiadania významné. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje aj na to, že žalovaný opodstatnene namieta, že súd prvej inštancie okrem uvedeného vôbec nezohľadnil ani skutočnosť, že parcela reg. " E" č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 515.734 m2 je evidovaná na LV č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcu vo veľkosti podielu 3/116 a žalovaného vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 113/116, čomu zodpovedá ideálna výmera zodpovedajúca spoluvlastníckemu podielu žalobcu k spornej parcele predstavuje 13.337,94 m2 a výmera zodpovedajúca spoluvlastníckemu podielu žalovaného predstavuje 502.396,06 m2. Uvedené prvoinštančný súd celkom opomenul napriek tomu, že ani táto okolnosť nemôže pri voľbe spôsobu vyporiadania zostať nepovšimnutá. Pokiaľ prvoinštančný súd všetky vyššie uvedené skutočnosti nevzal do úvahy, nemožno jeho právne posúdenie veci považovať za správne. Pre úplnosť odvolací súd nad rámec uvedeného poukazuje na to, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nemožno považovať za dostatočné a správne ani skutkové zistenia súdu prvej inštancie, keď doposiaľ ustálený skutkový stav veci zatiaľ neumožňuje postupom vyplývajúcim z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka zvoliť najvhodnejší spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán k predmetným pozemkom.
10. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), v ktorom spor opätovne prejedná, vychádzajúc zo záverov vyslovených odvolacím súdom, a to najmä v tom smere, že pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným pozemkom musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva vyplývajúcich z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom v tomto smere nie je viazaný návrhmi účastníkov, náležite v tomto poradí vyhodnotiť splnenie predpokladov a vhodnosť spôsobov vyporiadania, ktoré prichádzajú do úvahy vzhľadom na dokazovaním ustálené okolnosti prejednávanej veci, vrátane zohľadnenia veľkosti spoluvlastníckych podielov. Ak na to vzhľadom na procesnú aktivitu procesných strán budú splnené podmienky (prípadne) doplní dokazovanie a následne po dôslednom vyhodnotení a zohľadnení všetkých vykonaných dôkazov opätovne ustáli skutkový stav veci, na základe
ktorého znovu rozhodne vo veci samej, pričom v neposlednom rade svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní.
11. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).