Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/14/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: M., zast.: L., proti žalovanému: ROBINEX, s.r.o., IČO: 50 050 044, Kalvárska 410/11, 900 31 Stupava, zast. L. o zaplatenie 20.899,96 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 5.899,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 20.09.2018 do zaplatenia, ako aj sumu 40,00 Eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,54 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 20.899,96 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne od 20.09.2018 do zaplatenia a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že na základe ústnej objednávky žalovaného preňho realizoval práce spočívajúce vo vývoze štiepky a vývoze drevnej hmoty v lokalite Vojenské lesy U. v období rokov 2017 a 2018, za ktoré plnenia žalobca vystavil v rozhodnom období nasledujúce faktúry, ktoré sú predmetom žaloby:

- faktúra č. XXXXXX zo dňa 07.12.2017 splatná dňa 21.12.2017 na sumu 2.199,96 Eur, ktorá žalovaným nebola uhradená v celom rozsahu,

- faktúra č. XXXXXX zo dňa 21.12.2017 splatná dňa 04.01.2018 na sumu 3.732,00 Eur, z ktorej žalovaný uhradil 2.932,00 Eur dňa 27.12.2017 a predmetom žaloby je tak zvyšok neuhradenej faktúry v sume 800,00 Eur,

- faktúra č. XXXXXX zo dňa 28.02.2018 splatná dňa 14.03.2018 na sumu 5.219,76 Eur, z ktorej žalovaný uhradil sumu 2.919,76 Eur dňa 05.03.2018 a predmetom žaloby je zvyšok neuhradenej faktúry v sume 2.300,00 Eur,

- faktúra č. XXXXXX zo dňa 24.05.2018 splatná dňa 07.06.2018 na sumu 3.000,00 Eur, z ktorej žalovaný uhradil 2.300,00 Eur dňa 28.05.2018 a predmetom žaloby je zvyšok neuhradenej faktúry v sume 700,00 Eur,

- faktúra č. XXXXXX zo dňa 10.07.2018 splatná dňa 24.07.2018 na sumu 3.000,00 Eur, z ktorej žalovaný uhradil 2.500,00 Eur dňa 16.07.2018 a predmetom žaloby je zvyšok neuhradenej faktúry v sume 500,00 Eur,

- faktúra č. XXXXXX zo dňa 05.09.2018 splatná dňa 19.09.2018 na sumu 14.400,00 Eur, ktorá žalovaným nebola uhradená v celom rozsahu .

Predmetom žaloby je nárok celkovo v sume 20.899,96 Eur. Keďže žalovaný tento nárok neuhradil, založil právo žalobcu domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou. Žalobca žiada priznať tiež úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne z dlžnej sumy od splatnosti poslednej z faktúr, t.j. od 20.09.2018 do zaplatenia. Voči žalovanému si žalobca ako veriteľ uplatnil aj paušálnu náhradu za uplatnenie pohľadávky na súde v zmysle Nariadenia vlády SR č. v sume 40,00 Eur.

2. Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. zo dňa 08.10.2020, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor. Žalobca následne na výzvu súdu podal návrh na pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde, na základe ktorých skutočností bol platobný rozkaz ex lege zrušený a vec bola postúpená na prejednanie na tunajší súd.

3. V odpore žalovaný uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, tento nárok nevedie v účtovníctve a neuviedol ho ani v kontrolnom výkaze. Žalovaný nemá ku dňu vydania platobného rozkazu (08.10.2020) voči žalobcovi žiadny dlh. Žalovaný sa následne v odpore vyjadril k jednotlivým faktúram nasledovne:

a) k faktúre č. XXXXXX zo dňa 07.12.2017 s dátumom splatnosti dňa 21.12.2017, dátumom dodania 07.12.2017 na sumu 2.199,96 Eur uviedol žalovaný, že touto faktúrou nedisponuje. Žalovaný disponuje len faktúrou č. XXXXXX zo dňa 07.12.2017, s dátumom splatnosti 21.12.2017, dátumom dodania dňa 30.11.2017 na sumu 2.199,96 Eur, ktorá bola zaplatená v hotovosti preddavkovo priamo do rúk zamestnanca žalobcu: strojníka p. V., a to dňa 21.11.2017 v sume 600,00 Eur, dňa 28.11.2017 v sume 600,00 Eur a dňa 29.11.2017 v sume 1.000,00 Eur. Faktúra č. XXXXXX zo dňa 07.12.2017, dátum splatnosti dňa 21.12.2017, dátum dodania dňa 07.12.2017 na sumu 2.199,96 Eur nie je evidovaná v účtovníctve žalovaného. V účtovníctve a v kontrolnom výkaze je evidovaná len faktúra č. XXXXXX zo dňa 07.12.2017, dátum splatnosti dňa 21.12.2017, dátum dodania 30.11.2017 na sumu 2.199,96 Eur, a to ako faktúra riadne zaplatená žalobcovi.

b) k faktúre č. XXXXXX vystavenej dňa 21.12.2017 s dátumom splatnosti 04.01.2018 a dátumom dodania 21.12.2017 na sumu 3.732,00 Eur uviedol žalovaný, že preddavkovo dňa 05.12.2017 zaplatil sumu 600,00 Eur a dňa 21.12.2017 sumu 200,00 Eur, a to k rukám p. V., ktorú tento opakovane použil so súhlasom žalobcu na úhradu pohonných látok. Zvyšná suma bola uhradená na bankový účet žalobcu v sume 2.932,00 Eur dňa 27.12.2017 tak, ako to dokladuje žalobca. Žalovaný dňa 19.12.2017 písal žalobcovi mail, aby vystavil faktúru, kde mu aj uvádza, že preddavkovo zaplatil sumu 800,00 Eur a k úhrade ostáva suma 2.929,53 Eur (tá sa upravila na 2.932,00 Eur). Faktúra č. XXXXXX je evidovaná v účtovníctve žalovaného aj v kontrolnom výkaze ako faktúra riadne zaplatená žalobcovi.

c) k faktúre XXXXXX zo dňa 28.02.2018 s dátumom splatnosti dňa 14.03.2018 a dátumom dodania 20.02.2018 na sumu 5.219,76 Eur uviedol žalovaný, že dňa 20.02.2018 uhradil v hotovosti sumu 2.300,00 Eur, ako vyplýva z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 20.02.2018 na sumu 2.300,00 Eur. Rozdiel v sume 2.919,76 Eur bol zaplatený na bankový účet žalobcu tak, ako to uvádza v žalobe. Faktúra č. XXXXXX je evidovaná v účtovníctve žalovaného aj v kontrolnom výkaze ako faktúra riadne zaplatená žalobcovi.

d) k faktúre č. XXXXXX zo dňa 24.05.2018 s dátumom splatnosti 07.06.2018 a dátumom dodania dňa 24.05.2018 na sumu 3.000,00 Eur uviedol žalovaný, že dňa 18.05.2018 zaplatil sumu 200,00 Eur, dňa 20.05.2018 sumu 500,00 Eur a rozdiel vo výške 2.300,00 Eur zaplatil dňa 28.05.2018 na bankový účet žalobcu, tak ako to sám dokladuje. Faktúra č. XXXXXX je evidovaná v účtovníctve žalovaného aj v kontrolnom výkaze ako faktúra riadne zaplatená žalobcovi.

e) k faktúre č. XXXXXX zo dňa 10.07.2018 s dátumom splatnosti dňa 24.07.2018 a dátumom dodania dňa 30.06.2018 na sumu 3.000,00 Eur uviedol žalovaný, že dňa 10.07.2018 bolo preddavkovo zaplatených 500,00 Eur ako vyplýva z PPD zo dňa 10.07.2018. Rozdiel zo sumy vo výške 2.500,00 Eur bol dňa 16.07.2018 zaplatený na bankový účet žalobcu tak, ako deklaruje.

f) k faktúre č. XXXXXX zo dňa 05.09.2018 s dátumom splatnosti dňa 19.09.2018 a dátumom dodania 05.09.2018 na sumu 14.400,00 Eur uviedol žalovaný, že je v celom rozsahu nedôvodná. Žalobca so žalovaným nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu na vývoz štiepky o váhe 1.200 ton za sumu 14.400,00 Eur tak, ako fakturuje nedôvodne žalobca, žalobca fakturovanú prácu pre žalovaného vôbec nevykonal.

Ide o uplatnenie fiktívneho nároku, ktorý nevznikol. Faktúra č. XXXXXX sa nenachádza v účtovníctve žalovaného. O tejto skutočnosti bola listom oboznámená právna zástupkyňa žalobcu dňa 28.01.2020.

Ako dôkaz žalovaný navrhol, aby žalobca predložil svoje účtovníctvo vrátane kontrolného výkazu a zároveň uviedol, akým spôsobom zaúčtoval platby, ktoré boli platené v hotovosti.

4. Žalobca v replike uviedol, že odpor žalovaného je nedôvodný, vykonštruovaný a celá procesná obrana žalovaného vyznieva zmätočne. Žalovaný na jednej strane neuznáva žiadny vzťah ani žiadnu zmluvu a na druhej strane potvrdzuje obchodnoprávny vzťah už len existenciou faktúr, ktoré uhrádzal, ale neuhradil v celosti. Už táto procesná obrana je zjavne účelová, určená na zbavenie sa povinnosti za poskytnuté plnenie zaplatiť. Podaným odporom žalovaný nespochybnil, že obchodnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania existoval tak, ako uviedol žalobca v žalobe, teda že realizoval na základe ústnej objednávky žalovaného práce pre žalovaného spočívajúce vo vývoze štiepky a vývoze drevnej hmoty v lokalite Vojenské lesy U. v období 2017/2018. Za tieto plnenia žalobca vystavil faktúry, ktoré sú predmetom žaloby. K faktúre č. XXXXXX zo dňa 05.09.2018 splatnej dňa 19.09.2018 na sumu 14.400,00 Eur ktorú žalovaný neuhradil v celom rozsahu, uvádza žalovaný v odpore, že práce pre neho žalobca údajne nevykonal a táto faktúra sa nenachádza v účtovníctve žalovaného. Táto účelová argumentácia žalovaného nevyvracia skutočnosť, že práce žalobca reálne pre žalovaného vykonal. Nakoľko išlo o poslednú fakturáciu vyplývajúcu z ich obchodnoprávneho vzťahu, išlo zjavne o poškodenie veriteľa nezaplatením za poskytnuté posledné plnenie. Žalobca na dôkaz toho, že práce v subdodávke pre žalovaného vykonal a že realizoval vývoz štiepky vo fakturovanom rozsahu pre žalovaného, v prípade potreby bude trvať na vyžiadaní dôkazu, či žalovaný mal od konečného odberateľa Lesy SR š.p. za tieto práce zaplatené. Faktúru č. XXXXXX zo dňa 07.12.2017 splatnú dňa 21.12.2017 na sumu 2.199,96 Eur žalovaný svojim odporom spochybňuje a zároveň jej existenciu potvrdzuje, čím potvrdzuje aj dôvodnosť tejto faktúry za poskytnuté plnenie, a to za vývoz drevnej hmoty v množstve 183.33 ton. Navyše žalovaný predkladá akýsi PPD doklad o tom, že žalovaný preddavkovo platil tretej osobe strojníkovi V. dňa 21.11.2017 v sume 600,00 Eur a 29.11.2017 v sume 1.000,00 Eur. Pritom PPD sú vystavené na cudzí subjekt REZOLES s.r.o. bez identifikácie, bez čísla pokladničného dokladu, bez špecifikácie účelu platby, bez označenia príjemcu s nečitateľným podpisom, ktoré zakladajú absolútnu neplatnosť tohto účtovného dokladu. Zmätočné vyjadrenie o pôvodnom vystavení PPD na spoločnosť REZOLES s.r.o. Dobšiná a údajnom započítaní s faktúrou žalobcu je tvrdenie zo strany žalovaného vykonštruované. Faktúry v žalovanom rozsahu neboli žalobcovi dodnes uhradené a ani táto argumentácia žalovaného nezbavuje žalovaného povinnosti za predmet žaloby zaplatiť. Žalovaný v odpore potvrdzuje opodstatnenosť aj faktúry č. XXXXXX, len s tým rozdielom, že zostatok faktúry nezaplatil. Predložený PPD doklad nie je dokladom preukazujúcim finančné plnenie žalobcovi a, ako bolo vyššie uvedené, nemá náležitosti PPD, je bez čísla, bez špecifikácie účelu platby, navyše bez podpisu príjemcu, ide o absolútne neplatné a nepoužiteľné dôkazy v konaní. PPD tiež smeruje voči tretiemu subjektu, ktorý nie je žalobcom. E- mail zo dňa 19.12.2017 nie je dôkazom k predmetnej faktúre. Takúto procesnú obranu je potrebné odmietnuť. K faktúre č. XXXXXX zo dňa 28.02.2018 splatnej dňa 14.03.2018 na sumu 5.219,76 Eur, žalovaný predložil PPD výdavkový zo dňa 20.02.2018 bez čísla, vystavený žalovaným voči M. na sumu 2.300,00 Eur bez špecifikácie účelu platby s nečitateľným podpisom príjemcu. Žalovaný popiera, že by išlo o jeho vlastnoručný podpis a žiada predložiť originál dokladu za účelom prípadného odborného overenia pravosti podpisu na PPD. Žalovaný nepreukázal splnenie svojej povinnosti vyplývajúcej z úhrady faktúry. Platba v takej výške navyše nie je možná v hotovosti, ale len na účet žalobcu. K faktúre č. XXXXXX zo dňa 24.05.2018 splatnej dňa 07.06.2018 na sumu 3.000,00 Eur tvrdí žalovaný, že na základe predložených PPD výdavkových uhradil žalobcovi dňa 18.05.2018 čiastku 200,00 Eur a dňa 20.05.2018 čiastku 500,00 Eur, ide však o neplatné doklady. Takéto platby žalobca nikdy neprevzal, je tam nečitateľný podpis, ktorý nie je podpisom žalobcu. Takéto doklady sa ani v účtovníctve žalobcu nenachádzajú. K faktúre č. XXXXXX zo dňa 10.07.2018 splatnej dňa 24.07.2018 na sumu 3.000,00 Eur produkoval žalovaný ako dôkaz PPD výdavkový o úhrade 500,00 Eur žalovaným, tento doklad ale taktiež nie je platným účtovným dokladom. Podpis na kópii dokladu žalovaného nie je podpisom žalobcu a takto vystavený doklad je neplatným účtovným dokladom. Celkové správanie sa žalovaného nemá nič spoločné s poctivým obchodným stykom, nakoľko pokiaľ žalobca poskytol plnenie žalovanému, bolo povinnosťou žalovaného za práce zaplatiť. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku v zmysle ust. má ochraňovať obchodných zmluvných partnerov, pričom výkon práva žalovaného smeruje k poškodeniu práv žalobcu, ktorému výkonu by nemala byť poskytnutá právna ochrana. Žalovaný, ktorý spochybňoval obchodnoprávny vzťah, napokon ho v celom rozsahu zhojil, nakoľko plnenie, ako aj faktúry boli a sú dôvodné, žalovaný neuniesol procesnú obranu svojich

skutkových tvrdení. Dôkazy, ktoré žalovaný produkoval súdu, sú dôkazy neplatné, nepoužiteľné v konaní vzhľadom na už vyššie namietané skutočnosti. Žalobca je poškodený na svojich právach, nakoľko nemá poskytnuté plnenie. V celom rozsahu trvá na podanej žalobe, navrhuje žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

5. Žalovaný v duplike zdôraznil, že priznal, že obchodnoprávny vzťah medzi stranami v minulosti existoval, avšak nie v rozsahu a sumách uvádzaných v žalobe, ktorých sa žalobca neoprávnene domáha. Žalovaný má všetky finančné nároky žalobcu riadne vyporiadané. Žalobcom navrhovaní svedkovia U. sú osobami, ktoré sa aktívne zúčastňovali na realizácii obchodnoprávneho vzťahu medzi stranami. Žalobca samotný bol počas výkonu prác v U. dvakrát, takže akákoľvek komunikácia medzi stranami prebiehala cez telefón, najmä však cez pracovníka žalobcu pána V.. Faktúra č. XXXXXX sa v účtovníctve žalovaného nenachádza, práce vo fakturovanom rozsahu žalobca pre žalovaného nevykonal a medzi stranami žiadna dohoda o vykonaní prác v takom rozsahu neexistovala. O tejto faktúre sa žalovaný dozvedel až z výzvy právnej zástupkyne žalobcu, ktorá mu ju zaslala a ktorej ju ako neopodstatnenú vrátil. Žalobca ani práce v takom rozsahu vykonať nemohol, pretože jeho priemerný mesačný výkon bol asi 250 ton, čiže nie je reálne možné, aby za posledné dva týždne stúpol na 1200 ton. Takú masu drevnej hmoty od Vojenských lesov žalovaný za obdobie dvoch týždňov neodobral a logicky ju preto nemohol žalobca ani fakturovať. Faktúra bola žalovanému zaslaná až po cca dvoch rokoch od ukončenia prác, a to cestou právnej zástupkyne. Žalobca nebol schopný osobne prísť ani na záverečné vyúčtovanie po ukončení prác, aj toto vybavil telefonicky tak, že žalovaný to má vybaviť s jeho strojníkom V.. Do podania žaloby žalobca ani raz nekontaktoval žalovaného, telefonicky ani písomne. Všetky vykonané práce boli fakturované a platené priebežne, teda ak by žalovaný ostal už po prvej fakturácii niečo žalobcovi dlžný, len ťažko by žalobca pokračoval vo vykonávaní prác. K faktúre č. XXXXXX bol priložený príjmový pokladničný doklad na firmu REZOLES, s.r.o. preto, že ide o spoločnosť žalobcu a na ňu sa to účtovalo v súlade s telefonickým pokynom žalobcu. Nemôže byť na ťarchu žalovaného, že príjmový doklad nespĺňa náležitosti, ako tvrdí žalobca. Podstatné je, že to preukazuje, že žalovaný celú fakturovanú sumu uhradil bezo zvyšku. Pán V. v čase výplaty finančných prostriedkov zo strany žalovaného nijakým spôsobom nerozporoval PPD, ktoré teraz žalobca účelovo napáda. K vyjadreniam žalobcu k faktúram č. 1XXXXX, XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX uviedol žalovaný, že tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé a žalovaný celú fakturovanú sumu uhradil. Za žalobcu priamo na mieste aktívne konal strojník pán V., ktorého žalobca ako svojho zamestnanca poveril činnosťami na zabezpečenie priebehu prác, ako je napr. obsluha stroja, tankovanie a platba za PHM, preberanie finančných prostriedkov a pod. Či došlo zo strany jeho strojníka aj k zúčtovaniu prijatých platieb žalobcovi, žalovaný nevie.

6. Súd nariadil pojednávanie na 14.10.2021, kde strany zotrvali na svojich vyššie uvedených tvrdeniach. Žalobca uviedol, že zmluvný vzťah medzi stranami nebol založený písomnou zmluvou, ale fungoval na základe ústnej dohody. Postupne ako boli vykonávané práce, boli vystavované aj faktúry, ktoré nikdy žalovaný žalobcovi nevrátil. Faktúra č. XXXXXX nebola vystavená až po dvoch rokoch, ale už v čase poskytnutia zdaniteľného plnenia a žalovanému doručovaná poštou a e-mailom. Je nepredstaviteľné, aby si žalobca vystavil faktúru na také množstvo štiepky bez toho, aby tie práce reálne aj vykonal. K ostatným faktúram uviedol žalobca, že žalovaný potvrdil, že fakturované výkony boli realizované s tým, že uvádza, že to celé zaplatil tretej osobe pánovi V.. Príjmové doklady, ktoré k tomu predložil, sú vystavené nie na žalobcu, ale na tretí subjekt spoločnosť REZOLES, resp. nemajú ani náležitosti daňového dokladu a žalobca nimi nedisponuje. Súd by na také doklady nemal prihliadať, avšak ak na ne bude prihliadať, tak žalobca navrhuje znalecké skúmanie podpisov na origináloch dokladov. Žalobca nikoho nepoveril prevzatím peňažných prostriedkov v hotovosti, predložené doklady neuznáva, tieto nie sú v účtovníctve žalobcu a žalobca žiadne plnenie v hotovosti od žalovaného nedostal. Žalobca žiadne z pokladničných dokladov, ktoré predkladá žalovaný, nevystavil.

7. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného cestou jeho štatutárneho orgánu U., ako aj výsluchom nižšie uvedených svedkov a listinnými dôkazmi predloženými oboma stranami: Faktúra č. XXXXXX zo dňa 07.12.2017, faktúra č. XXXXX zo dňa 21.12.2017, Potvrdenie o úhrade sumy 2932 Eur dňa 27.12.2017, faktúra č. XXXXX zo dňa 28.02.2018, Potvrdenie o úhrade sumy 2919,76 Eur dňa 05.03.2018, faktúra č. XXXXXX zo dňa 24.05.2018, Potvrdenie o úhrade sumy 2300 Eur dňa 28.05.2018, faktúra č. XXXXXX zo dňa 10.07.2018, Potvrdenie o úhrade sumy 2500 Eur 16.07.2018, faktúra č. XXXXXX zo dňa 05.09.2018, Odpoveď na výzvu zo dňa 28.01.2020 s podacím lístkom, Faktúra č. XXXXXX zo dňa 07.12.2017, ktorá bola predložená žalovaným, Výdavkový pokladničný doklad vystavený ROBINEX s.r.o. dňa 21.11.2017 na sumu 600 Eur, Výdavkový

pokladničný doklad vystavený ROBINEX s.r.o. dňa 28.11.2017 na sumu 600 Eur, Výdavkový pokladničný doklad vystavený ROBINEX s.r.o. dňa 29.11.2017 na sumu 1.000 Eur, Výdavkový pokladničný doklad vystavený ROBINEX s.r.o. dňa 20.02.2018 na sumu 2.300 Eur, Výdavkový pokladničný doklad vystavený ROBINEX s.r.o. dňa 18.05.2018 na sumu 200 Eur, Výdavkový pokladničný doklad vystavený ROBINEX s.r.o. dňa 20.05.2018 na sumu 500 Eur, Výdavkový pokladničný doklad vystavený ROBINEX s.r.o. dňa 10.07.2018 na sumu 500 Eur, e-mail z adresy E. zo dňa 19.12.2017, Výdavkový pokladničný doklad vystavený ROBINEX s.r.o. dňa 05.12.2017 na sumu 600 Eur, Výdavkový pokladničný doklad vystavený ROBINEX s.r.o. dňa 21.12.2017 na sumu 200 Eur, čestné vyhlásenie L. zo dňa 04.04.2022, Čestné prehlásenie o pravdivosti údajov zo dňa 20.06.2022.

8. Žalobca pri výsluchu uviedol, že keď s ním začal spolupracovať pán V., nemali dosť práce, na čo pán V. povedal, že je práca v U. pre firmu ROBINEX s.r.o. Pán V. to dohodol a žalobca ho poslal do U. aj so strojom, menovite s vývoznou súpravou TIMBERJACK XXXX. Mali pre uvedenú firmu robiť vyvážanie drevnej hmoty na štiepku, vývoz guľatiny. Pri výchove lesa sa totiž robia prerezávky, teda vyrezávanie mladých stromov, aby mohli ostatné stromy lepšie rásť. Tieto vyrezané mladé stromy je potrebné odviezť do haly na ďalšie spracovanie a oni robili presne tento zvoz. Platení mali byť od množstva štiepky, ktoré bude z takéhoto zvezeného materiálu vyrobená. Spoločnosť ROBINEX však vyrobila vždy len také množstvo štiepky, na ktoré mala aktuálne odbyt, zvyšok materiálu ostal v dočasnom sklade s tým, že bude zoštiepkovaný neskôr. Oni aj s tým zvezeným surovým materiálom čakali niekoľko mesiacov, kým vyschne, aby zaňho dostali viac. Žalobca za pánom V. prišiel po dvoch týždňoch od začiatku prác, pozreli si miesto prác a so žalovaným v krčme pri kofole dohadovali, ako to bude s podmienkami. Žalovaný mu tam prisľúbil, že pri každej fúre bude žalobcovi poslaná SMS, koľko bolo odvezeného dreva. Žalobca chcel už stroje zobrať domov, ale pán V. ho prehovoril, aby ostali, lebo sa malo rozširovať letisko a tam sa očakávalo veľa práce. Práve v dôsledku tohto bolo vyfakturovaných tých 1200 ton materiálu. Na letisko išli oveľa hrubšie drevá, preto zvážali oveľa väčšie zrezané stromy. Tých 1200 ton množstva vzniklo tak, že to odhadol pán F. ml. /U. - pozn. súdu/ ako množstvo, ktoré bolo podľa neho určite minimálne vyvezené. Presné množstvo malo byť zistené po návrate jeho otca z dovolenky, k tomu už ale neprišlo a žalovaný mu prestal dvíhať telefóny. Oni podľa žalobcu za drevnú hmotu museli platiť Vojenským lesom, pre ktorých ale zároveň robili výchovný zásah, čo bolo asi vysporiadané zápočtom. K tomuto sa viac bude vedieť vyjadriť žalovaný. Hlavne treba ukázať faktúry pre tie firmy, ktorým žalovaný predával drevnú štiepku. Určite sa budú vedieť vyjadriť aj horári v danej oblasti a potvrdiť, že tam žalobca pracoval. On tam mal ako pracovníka len pána V. a chvíľu tam preňho robili cigáni. Ostatných zrejme platil žalovaný, vrátane navrhovaného svedka pilčíka p. Y.. Pán O. bol so žalobcom pri všetkých stretnutiach. Vie, že tam mali ešte nejakú malú skupinu - vývozku, ale tá robila na inom úseku. Na kladené otázky uviedol žalobca, že v práci pokračoval aj napriek neuhradeniu hneď prvej faktúry preto, že práca išla ďalej. Už si nepamätal, či to nejako riešil so žalovaným. Ohľadom skutočnosti, prečo je na faktúre č. XXXXXX napísané, že forma úhrady bude hotovosť, uviedol žalobca, že faktúry vystavuje jeho účtovníčka a on nevie, prečo je tam taká forma úhrady. Žalobca nevie, komu žalovaný dával peniaze uvedené na dokladoch, má to preukázať žalovaný, avšak nepripúšťa, že by prvá faktúra mohla byť uhradená v hotovosti. Pán V. pracoval pri žalobcovi, ale žalobca už vzhľadom na časový odstup nevedel uviesť, či bol na dohodu alebo na živnosť. Niečo V. platil v hotovosti a niečo na účet, ale už nevie, či mu k tomu vystavoval nejaké papiere. Platil ho od množstva vyvezenej hmoty, a to na základe jeho faktúry pre žalovaného. Teda fungovalo to tak, že pán V.alobcu vždy informoval, koľko dreva vyviezol, ale faktúra išla žalovanému na základe podkladov od žalovaného, teda pán F.alobcovi povedal, koľko má vyfakturovať. Koľko množstva on vyfakturoval žalovanému, také množstvo zaplatil V.. Žalobca si pritom každý mesiac robil evidenciu vyvezeného materiálu. Podľa neho však bolo viac odpracovaného ako vyfakturovaného. Žalobca už ani nevie, či to reálne vyvezené množstvo bolo predmetom niektorej jeho faktúry, pretože oni vyviezli od začiatku viac, ako bolo zoštiepkované. Ten materiál tam zostával a bol postupne spracovávaný na štiepku, teda žalobcovi bolo platené spätne. Na otázku PZ žalovaného, čo fakturuje žalobca, keď je na faktúre uvedené „vývoz drevnej hmoty“ (faktúra XXXXXX), uviedol žalobca, že fakturuje drevo. Keď fakturuje „vývoz štiepky“ (faktúra XXXXXX), fakturuje tony dreva, ktoré bolo zoštiepkované. Štiepka je zomleté drevo. Do faktúry č. XXXXXX napísal vývoz štiepky, ale reálne takto vyfakturoval vývoz drevnej hmoty. Je pravda, že tam napísali vývoz štiepky, ale pri každej faktúre to bola fakturácia za vyvezené drevo. Peniaze na PHM a podobne pánovi V. platil prevodom na účet z účtu žalobcu alebo jeho manželky. Následne uviedol, že vlastne nie, pretože pán V. mal exekúcie, takže mu peniaze posielal poštou. Pokiaľ ide o čísla, koľko bolo vyvezené, uviedol žalobca, že jeho strojník vedel, koľko vyvozil. Vývoz materiálu vždy vážený nebol. Na začiatku sa urobili tri skúšobné vývozky, ktoré sa naviezli do jedného kamióna, a z toho štiepka sa odvážila. Tak strany získali prehľad, koľko štiepky

sa dá urobiť z troch fúr vývozu. Táto vzorka bola zmiešaná, čo vyplývalo z toho, že sa odstraňovala kalamita, tak tam išli aj polámané stromy, suché konáre a podobne. Jednalo sa ale o materiál, ktorý bol celý zvezený pánom V.. Pri tomto skúšobnom zvoze žalobca nebol, bol tam pán V.. Žalovaný žalobcovi nikdy nedal vedieť dopredu, kedy sa bude vážiť, aj pán V. sa to dozvedel vždy len tesne pred tým a aj to ho poslali preč, aby nevidel. Žalobca nevie, kde sa váženie vykonávalo. Na úhradu neuhradených faktúr žalobcu vyzýval telefonicky. Už si nepamätá, či mu poslal niečo písomne. Jeho právna zástupkyňa najprv vyzvala žalovaného na úhradu len tej jedinej pohľadávky, lebo len tú jej spočiatku žalobca dal. Až následne jej dal aj knihu pohľadávok. Z vystavených faktúr žalobca odviedol DPH. Na otázku PZ žalovaného, aby uviedol, koľko ton dreva predstavuje 1200 ton vyfakturovanej štiepky, uviedol žalobca, že sa to nedá povedať presne, záleží na tom, aké stromy sa spracovali a v akom sú stave. Žalobca nevie, či je možné, aby pán V. prevzal od žalovaného nejaké peniaze a žalobcovi ich neodovzdal. Pán V. mu posielal fotky dreva, ktoré malo ísť na to letisko dňa 08.08.2018. V. platil 1 až 1,5 Eur za tonu, so F. dohodol žalobca cenu 10 Eur za tonu. Doklad o tejto dohode nemá, dohoda bola ústna, ale bol toho svedkom pán O.. Bolo to dohodnuté zhruba v novembri 2017.

9. Súd vykonal výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného pána U., ktorý uviedol, že pán V. mu volal s tým, či by preňho nemal robotu, že by si priniesol aj vlastný stroj, že si ho od niekoho požičia. Žalobca mu povedal, že keď chce, tak mu robotu nájde. Asi dva týždne na to prišiel do U. aj so strojom. V ten deň, alebo to možno bolo v ten týždeň, prišiel do U. aj pán U.. Pán F. sa dohadoval na robote s pánom V., bolo mu úplne jedno, na koho to má fakturovať, či na Rezoles, či na pána U. alebo akýkoľvek iný subjekt. Najprv to bolo dohodnuté, že bude fakturovať Rezoles, preto aj pokladničné doklady sú vystavené na túto firmu, ale potom to žalobca zmenil a fakturoval to pán U.. Pokiaľ ide o tie pokladničné doklady, pán V. sa sťažoval, že mu žalobca neposiela ani na naftu alebo na vykonanie opráv stroja, preto žalovaný pánovi V. dával peniaze. Peniaze mu dával na to, aby mohol ďalej preňho vykonávať práce. On všetko riadil s pánom V. v teréne. So žalobcom sa stretol možno dvakrát a takéto veci sa nedajú riešiť cez telefón. Žalovaný je rodinnou firmou, v ktorej U. má na starosti prácu v teréne a vystavovanie faktúr, množstvá a financie má na starosti jeho otec. On teda faktúry neriešil, a preto sa nevie vyjadriť k tomu, ako boli vystavované. On len vie, že pánovi V. viackrát do mesiaca dávali peniaze. Bol tam prítomný jeho otec a viackrát aj jeho mama. U. ani nevedel uviesť, či niekedy reklamovali množstvo alebo cenu na niektorej faktúre žalobcu. On osobne to nereklamoval, lebo to má na starosti otec. Nevedel sa vyjadriť ani k otázke, ako boli zúčtované pokladničné doklady a či sú platné podľa zákona o účtovníctve. Vie, že bol problém s poslednou faktúrou, riešil to jeho otec. Na otázku, či sa niekedy stretol so žalobcom osobne za tým účelom, aby dohodli podmienky spolupráce, uviedol štatutárny zástupca žalovaného, že vie, že nemajú písomnú zmluvu. Pamätá si, že sa so žalobcom stretli raz alebo dvakrát, ale už nevie, čo tam riešili. On podmienky spolupráce riešil len s pánom V..

10. Súd vykonal výsluch svedka E., ktorý uviedol, že nie je v žiadnom pomere k stranám s výnimkou toho, že v minulosti pre oboch z nich pracoval. V jednom prípade robil na stroji žalobcu práce pre žalovaného. V druhom prípade pracoval pre inú osobu, ale taktiež to boli práce pre žalovaného. Pracoval ako operátor vyvážacej súpravy. On pre pána F. robil práce od 9. alebo 10. mesiaca 2017 približne do leta 2018. Všetky pokyny, čo má robiť a kde má ísť, mu zadával pán F., vyplácal ho žalobca. Zo začiatku to prebiehalo v poriadku. To, čo pán F. alebo ním poverený lesník povedal, to urobili a išlo sa ďalej. Na otázku súdu, či svedok preberal peniaze od žalovaného pre žalobcu, uviedol tento, že nie. Na otázku PZ žalobcu, či množstvo fakturovaného vyvezeného dreva zodpovedá množstvu, ktoré bolo reálne ním vykonané, uviedol svedok, že sa vyviezlo podstatne viac, ako sa tam uvádza. Vo faktúrach sa zrejme uvádzajú len množstvá hmoty, ktoré sa zoštiepkovali. Robilo sa to tak, že vyvážali postupne jednotlivé porasty, z ktorých každý má svoje číslo. To sa odvážalo na dostupné miesto, kam mal prísť kamión so štiepkovačom a tento to tam následne štiepkoval. Čo sa nezoštiepkovalo, to zostalo na tomto mieste niekedy dva dni, niekedy týždeň a niekedy aj tri mesiace. Kamión zoštiepkovaný materiál vozil preč, ale svedok nevie kam, to by sa musel súd spýtať pána N., ktorý mal ten kamión. Všetko drevo bolo odoberané žalovaným. Svedok si ohľadom poslednej faktúry myslí, že bolo vyvezených podstatne viac materiálu ako 1200 ton. Oni vtedy robili intenzívne po dobu dvoch týždňov v lokalite Strelnica, kde im vojaci dali rozpis dní, kedy sa dá ísť do lesa, lebo tam nestrieľajú. Vtedy to okno trvalo dva týždne v kuse. Svedok osobne to vyvážal, preto vie, že to bolo takéto množstvo. Za jeden deň zvládne vyviezť 120 až 150 ton v závislosti od toho, ako ďaleko to musí voziť. V tomto prípade to prebiehalo tak, že robili od rána do večera. Častokrát tam večer nechali fúru a ráno tam už nebola, lebo bola zoštiepkovaná. Koľko zoštiepkovali a koľko odviezli, to svedok nevie. On si robil zápisy, koľko fúr odviezol a kam, pri vývoze sa ale drevo nevážilo. Kamión mal ísť na váhu až potom, čo bol naplnený, ale či sa to robilo potom, to svedok nevie. Robil

sa len odhad vyvezeného množstva. Na žiadosť PZ žalobcu boli svedkovi na nahliadnutie predložené výdavkové pokladničné doklady za účelom identifikácie jeho podpisu. Svedok k nim uviedol, že jeho podpis sa nachádza na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 21.11.2017 /spodný podpis na ľavej strane/. Na žiadnych iných dokladoch neidentifikoval podpis ako svoj. Na otázky PZ žalovaného uviedol svedok, že vozil hmotu na zoštiepkovanie a v kamiónoch pána N. sa zoštiepkovala. Funguje to tak, že príde štiepkovač a kamión a zo štiepkovača sa štiepka rovno fúka do kamiónu. Aj štiepkovač aj kamión boli pána N., on má asi 2 štiepkovače a 8 kamiónov. Svedok si robil priebežne poznámky, koľko fúr spravil a to dával vedieť žalobcovi. Čo svedok vie, tak bolo dohodnuté, že pán F. mal žalobcovi dodať presné množstvá po tom, čo budú zvážené kamióny. Svedkovi nie je známe, že by to žalobca kontroloval a ani si nevedel predstaviť, ako by to skontroloval. Svedok vyvážal hmotu, tá bola zoštiepkovaná, ale medzitým išiel robiť inde, zoštiepkovaný materiál bol inde zložený a tak ďalej. Bol to taký chaos. Od žalobcu dostával 1,5 alebo 2 Eurá od tony, ako sa dohodli žalobca a žalovaný, to svedok nevedel. Žalobca ho vyplácal na ruku bez faktúry, vtedy ešte nemal živnosť. Žalovaný u svedka nikdy nereklamoval, že by niektorá z vystavených faktúr nesedela, pokiaľ ide o množstvo. Žalobca sa svedkovi sťažoval, že mu žalovaný niečo neuhradil. Ani nebolo kvôli tomu na naftu a na odmenu pre svedka. Napriek tomu tam ďalej robili, lebo im sľubovali hory doly. Na otázku PZ žalovaného, akú celkovú sumu prijal svedok od pána F., uviedol svedok, že tak ako je v príjmových dokladoch. Keď mu nejakú sumu odovzdával, tak mu vždy dal podpísať príjmové doklady. Svedok si ale pamätá iba jedno odovzdanie peňazí, ktoré prebehlo v altánku.

11. Súdom bol ďalej vykonaný výsluch svedka L., ktorý uviedol, že je kamarátom žalobcu, s ktorým pracoval. So žalobcom bol asi dva- až trikrát tu, pričom sa vždy stretli s „tu prítomným žalovaným“ /U. pozn. súdu/ a jeho otcom v krčme, kde sa pri kofole žalobca so žalovaným dohadovali na podmienkach. Svedok sa pamätá, že sa dohodli na sume 10 eur a tiež na tom, že žalovaný bude žalobcovi posielať SMS vždy pri vývoze kamiónu. V SMS mal vždy uviesť tony, teda že koľko sa vyviezlo. V krčme sa rozprávali len o cene, oni potom boli pozrieť aj v lese tie porasty, pretože svedok uvažoval, že by poskytol svojich pilčíkov, ale nakoniec to odmietol, lebo bola aj nízka cena, aj sa to malo robiť ručne po takých kaskádach. Keď prišli druhýkrát, tak žalobca chcel riešiť, že mu nie sú posielané informácie o vývoze tak, ako bolo dohodnuté. Oni sa však tomuto väčšinou nevenovali, rozprávali o stavbe zrubu alebo o tom, že idú na ryby a chýbajúce informácie o vývoze zvalili na pokazený štiepkovač. Ešte ich potom žalovaný povozil po okolí na svojom aute. K vyhláseniu na č.l. 80 uviedol svedok, že je jeho. Na otázku PZ žalovaného, kto čestné vyhlásenie pripravil uviedol svedok, že ho vyhotovil on, aby nemusel chodiť na súd. Keďže viackrát pána F. na pojednávaní označil ako „F.“, uviedol na otázku PZ žalovaného, že takto si jeho meno zapamätal, ale pozná jeho aj jeho otca aj podľa vzhľadu. Na otázku PZ žalovaného, aby uviedol, akým spôsobom označil žalobcu a žalovaného v predloženom čestnom vyhlásení uviedol svedok, že teraz nevie uviesť presne, ako ich označil, žalobcu sa pýtal na meno, ktoré tam má uviesť, inak to písal on resp. písala mu to sestra, ktorej to svedok diktoval. Konateľ žalovaného sa podľa svedka volá F. alebo F., pričom je to podľa neho jedno.

12. Súd vykonal výsluch svedka Z., ktorý pre žalovaného pracoval a žalobcu pozná, lebo sú z tej istej brandže. Pre pána F. pracoval ako pilčík, pričom bol platený od hektárov. Vie, že žalobca tam mal svoj stroj, na ktorom pracoval pán V., ktorý je svedkovi tiež dobre známy. O dohode medzi žalobcom a žalovaným nič uviesť nevedel. On pílil, oni vyvážali. Pokiaľ vie, tak iba oni tam vtedy vyvážali. O objeme, ktorý bol spílený a vyvezený, nevedel nič uviesť, ani ho to nezaujímalo, on si hľadel svojej roboty, aj za prácu dostal riadne zaplatené. Žalobca pre žalovaného pracoval na viacerých miestach, aj pri Strelnici, aj inde, jednalo sa o rôzne porasty hrubšie aj tenšie, mäkké aj suché. Množstvo, ktoré sa spravilo, uviesť nevedel. Svedok bol naposledy na lokalite, kde sa pracovalo, na Strelnici, čo bola rozsiahla oblasť. Svedok bol osobne prítomný pri tom, ako pán F. alebo jeho otec odovzdali peniaze pánovi V., uviedol, že sa jednalo o peniaze na naftu alebo tak. Svedok myslí tiež, že pán V. pri prevzatí finančných prostriedkov niečo podpisoval, ale nevie čo. Stroj, na ktorom pracoval pán V. mal poruchy, čo je pri starších zariadeniach úplne bežné. Tento konkrétny stroj bol pokazený niekoľkokrát, ale nevie presne počet porúch. Uviedol však, že tieto poruchy vyžadovali opravu. Jednalo sa o také bežné opravy, ako oprava prasknutej hadice alebo oprava chladiča, robilo sa v lete, tak také poruchy sú bežné. Nebol svedkom, že by stroj stál viac ako pol dňa. Svedok nevie, ako pán V. použil prostriedky, ktoré mu odovzdali Serdelovci. Nepamätá si výšku finančných prostriedkov, ktoré boli odovzdané pánovi V.. Na otázku PZ žalobcu, či mohlo byť podľa jeho názoru z lokality Strelnica vyvezených 1200-1500 ton dreva, uviedol svedok, že to sú také odhady. Keď to niekto neodváži presne, tak je možné skutočne len hádať.

Keby mal svedok hádať, tak mohlo. Svedok nevedel presne uviesť, koľko firiem vtedy pracovalo na lokalite Strelnica. Vedel, že poniže nich pracoval pán N., ale nevedel, pre koho pracoval.

13. Súd napokon vykonal výsluch svedka C., spolumajiteľa firmy ROBINEX, s.r.o. Predmet sporu mu bol známy. Uviedol, že asi pred 4 rokmi pre nich pracoval strojník pána U., pričom so samotným pánom U. sa svedok stretol len raz alebo dvakrát a ani by ho nespoznal. V ich spoločnosti mal jeho syn na starosti prevádzku a svedok účtovníctvo. Prijímal faktúry, dával ich na úhradu, dával podklady pre fakturáciu a vypisoval pokladničné doklady. Po dvoch rokoch od ukončenia prác im PZ žalobcu zaslala výzvu na úhradu faktúry, ale túto faktúru oni nikdy predtým nedostali a nikdy ani neboli urgovaní žalobcom na jej úhradu. Pokiaľ ide o pokladničné doklady, tieto všetky vypisoval svedok a vyplácal ich väčšinou jeho syn. Všetky tieto doklady sú podpísané zamestnancom žalobcu pánom V.. Tento bol u nich asi štyrikrát, ale presný počet si nepamätá. Tu si od nich prevzal peniaze a vždy dostal aj pokladničný doklad. Pán V. vždy prišiel s pánom Y., ktorý robil pilčíka. Nevie, či neboli ubytovaní spolu. Myslí, že boli kamaráti. Žalobca nikdy nenamietal, keď faktúry uhrádzali v sume zníženej o vydaný pokladničný doklad. Svedok vie o tom, že žalobca robil aj pre iné firmy napr. v Rohožníku, kde taktiež pán V. obdržal hotovosť a dodnes nie sú na to vystavené faktúry. K otázke, prečo je na niektorých príjmových pokladničných dokladoch ako príjemca uvedená spoločnosť Rezoles a niekde pán U., uviedol svedok, že bol veľmi prekvapený, keď právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaný platil nejakej cudzej firme Rezoles, pretože táto firma tiež patrí žalobcovi. Pán V. pri preberaní peňazí uviedol, že to majú vystaviť na Rezoles a následne to žalobca zmenil na seba. Svedok si vtedy preveroval, o akú firmu ide, ale keď zistil, že je to firma žalobcu, tak z jeho pohľadu bolo jedno, na koho to napíše. Žalobca nikdy nereklamoval, že mu žalovaný zaplatil menej, ako bolo uvedené na faktúre. Takto to fungovalo od začiatku a nikdy im neprišla žiadna reklamácia ani urgencia. Je pritom nemysliteľné, aby sa niekto nedomáhal zaplatenia faktúry, ak by ju žalovaný neuhradil a ďalej pokračoval v prácach. Svedok nevie, na čo pán V. použil prostriedky, ktoré mu žalovaný odovzdal. On im uvádzal, že mu žalobca neposlal peniaze, pričom ich potrebuje na naftu alebo opravy. Svedok vždy žalobcovi či už mailom alebo prostredníctvom syna oznámil, koľko V. odovzdal a v akej výške má byť faktúra. Je jasné, že inak by to reklamoval. Faktúry im žalobca doručoval e-mailom. Faktúra e-mailom na sumu 14.400,00 Eur im však doručená nebola, nie je vedená ani v ich účtovníctve a ani z nej nebola uplatnená DPH. Svedok už nevie, či má k výdavkovým pokladničným dokladom tiež príjmové pokladničné doklady. Na otázku, ako bola zúčtovaná zálohová platba, kde bol výdavkový pokladničný doklad vystavený na Rezoles uviedol svedok, že preňho bolo podstatné, že peniaze odovzdali a že sa jednalo o firmu pána U.. Tieto peniaze sa zaúčtovali na faktúru vystavenú žalobcom, a to vždy prvú v poradí. Na otázku, ako boli spárované v účtovníctve faktúry a pokladničné doklady, keď boli oba na rozličné subjekty, uviedol svedok, že účtovníctvo im vedie externá firma. Preňho bolo vtedy podstatné, že pán V. povedal, aby pokladničný doklad vystavili na Rezoles. Následne prišla faktúra od pána U.. Nezrovnalosti nereklamoval. Asi si to vtedy ani neuvedomil. Dôležité bolo, že peniaze boli vyplatené. Podľa svedka sú vystavené výdavkové pokladničné doklady platné. Nevie však, pod akým poradovým číslom denníka účtovania sú vedené. Svedok nereklamoval ani, prečo vo vystavených faktúrach nie je zohľadnená prijatá záloha. Existujú totiž podľa neho dve možnosti. Buď je vo faktúre uvedené, že už bola zaplatená záloha alebo sa k faktúre vystavenej na celú sumu priloží pokladničný doklad a doklad o bankovom prevode. Takto to bolo aj v ich prípade. Uviedol, že takýmto spôsobom postupovali kvôli tomu, že pán U. sem nechodil tak, ako mal a že V. nedával peniaze. Keby sa dostavil, tak by to všetko dali dokopy. Pán U. zálohy nepreberal, musel to teda byť pán V.. Pána V. budú riešiť ešte súdnou cestou za krivú výpoveď. K poslednej faktúre sa nevie vyjadriť, lebo tá je nesprávna. Na otázku žalobcu, prečo mu nedávali vedieť prostredníctvom sms, kedy sa bude štiepkovať a množstvo hmoty, ako boli dohodnutí, uviedol svedok, že takto dohoda nebola. Dohoda bola, že všetko budú komunikovať s V.. Svedkovi boli predložené kópie výdavkových pokladničných dokladov a uvádza, že jeho podpis je na doklade na č.l. 32 z 28.11.2017, na č.l. 33 z 20.02.2018, na č.l. 34 na oboch dokladoch a na č.l. 35 na doklade z 10.07. Svedok uviedol, že na č.l. 32 a dokladoch z 21.11. a 29.11. je podpis jeho syna.

14. Súd z vykonaného dokazovania zistil nižšie uvedený skutkový stav, ktorý právne posúdil, ako nasleduje.

15. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

16. Podľa , zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

17. Podľa a , ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

18. Podľa a , ak plnenie preberá priamo veriteľ, je dlžník oprávnený požadovať od neho potvrdenie o predmete a rozsahu plnenia a odoprieť ho, dokiaľ sa mu potvrdenie súčasne nevydá. Ak dlžník poskytne plnenie osobe, ktorá predloží potvrdenie veriteľa o prijatí plnenia, má plnenie účinky, ako keby dlžník plnil veriteľovi.

19. Podľa , dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

20. Podľa a , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21. Podľa , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

22. Podľa až 3 , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

23. Podľa až 3 , zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.

24. Podľa , zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.

25. Podľa , objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

26. Podľa , objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

27. Podľa nariadenia vlády SR č. , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

28. Podľa nariadenia vlády SR č. , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

29. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 20.899,96 Eur so zákonným úrokom z omeškania od 20.09.2018 do zaplatenia a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur. Titulom pohľadávky žalobcu bola ústna zmluva, ktorú mal žalobca uzavrieť so žalovaným a na základe ktorej mal žalobca pre žalovaného vykonávať vývoz dreva na štiepku zo žalovaným určených lokalít v oblasti Záhoria.

30. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. z 9. júna 2020).

31. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. ). V civilnom sporovom konaní sú vyššie uvedené zásady modifikované zásadou kontradiktórnosti konania vyjadrenou v ust. C.s.p, podľa ktorej sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné. Podľa ust. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti a na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

32. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní

dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. ).

33. V konaní nebolo sporné, že na základe ústne uzavretej zmluvy (právne posúdenej súdom ako zmluva o dielo podľa a n. ) poskytol žalobca žalovanému plnenie spočívajúce vo vývoze drevnej hmoty na štiepku v lokalite Vojenských lesov U. v období rokov 2017 a 2018, pričom strany boli dohodnuté na odmene 10,00 Eur bez DPH za tonu dreva. Množstvo a rozsah poskytnutého plnenia, teda aké množstvo dreva žalobca pre žalovaného skutočne vyviezol, však bolo medzi stranami sporné. Žalovaný v konaní uznával, že mu bolo poskytnuté plnenie žalobcu len v tom rozsahu, ktoré bolo predmetom fakturácie žalobcu vo faktúrach č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX.. Ohľadom týchto faktúr ale žalovaný tvrdil, že sú v celosti uhradené. Žalovaný ďalej poprel správnosť fakturácie faktúrou č. XXXXXX a uviedol, že plnenie žalobcu, ktoré bolo predmetom faktúry, žalobca žalovanému nikdy neposkytol, že na takej dodávke neboli ani len dohodnutí.

34. Keďže medzi stranami nebolo sporné, že faktúry č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX boli vystavené v správnej výške za skutočne žalobcom vykonané dielo, súd uzavrel, že v tejto časti žalobca splnil svoju povinnosť tvrdenia a uniesol aj dôkazné bremeno ohľadom uzavretia zmluvy a poskytnutia plnení podľa nej. Súd preto postúpil k zisťovaniu, či žalovaný uniesol vlastné dôkazné bremeno, keď tvrdil, že tieto faktúry ním boli v celom rozsahu uhradené. Žalobca totiž tvrdil, že faktúra č. XXXXXX zo dňa 07.12.2017 nebola uhradená v celom rozsahu, faktúra č. XXXXXX zo dňa 21.12.2017 nebola uhradená v rozsahu 800,00 Eur, faktúra č. XXXXXX zo dňa 28.02.2018 ostala neuhradená v sume 2.300,00 Eur, faktúra č. XXXXXX zo dňa 24.05.2018 ostala neuhradená v sume 700,00 Eur a faktúra č. XXXXXX zo dňa 10.07.2018 nebola uhradená v rozsahu 500,00 Eur. Dlh žalovaného na týchto faktúrach predstavuje podľa žalobcu celkovo 6.499,96 Eur. Žalovaný uviedol, že tieto faktúry v celom žalovanom rozsahu uhradil v hotovosti k rukám E. čo bol zamestnanec žalobcu, ktorý mu vždy prevzatie peňažných prostriedkov na výdavkovom pokladničnom doklade potvrdil. E. však súd v konaní vypočul ako svedka a tento prevzatie peňažných prostriedkov potvrdil len v jedinom prípade, kde súčasne uznal za vlastný podpis na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 21.11.2017, ktorým potvrdil prevzatie sumy 600,00 Eur od žalovaného v hotovosti. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení o úhrade fakturovaných súm v hotovosti zálohovým spôsobom súdu predložil výdavkové pokladničné doklady na č.l. 32-35.

35. Z výdavkového pokladničného dokladu z 21.11.2017 na čl. 32 hore súd zistil, že ho vydal žalovaný, pričom uviedol, že vydal sumu 600,00 Eur spoločnosti REZOLES s.r.o. ako zálohu. V časti podpis príjemcu sa nachádza nečitateľný podpis, ktorý svedok E. uznal za vlastný. Doklad neidentifikuje žiadnu z podpisujúcich osôb menom ani postavením v spoločnosti. Svedok C. uviedol, že jeden podpis na doklade patrí jeho synovi U..

36. Z výdavkového pokladničného dokladu z 28.11.2017 na čl. 32 v strede súd zistil, že ho vydal žalovaný, pričom uviedol, že vydal sumu 600,00 Eur spoločnosti REZOLES s.r.o. ako zálohu. V časti podpis príjemcu sa nachádza nečitateľný podpis, kde žalobca aj svedok E. poprel, že by podpis bol jeho. Doklad neidentifikuje žiadnu z podpisujúcich osôb menom ani postavením v spoločnosti. Svedok C. uviedol, že jeden podpis na doklade patrí jemu.

37. Z výdavkového pokladničného dokladu z 29.11.2017 na čl. 32 dole súd zistil, že ho vydal žalovaný, pričom uviedol, že vydal sumu 1.000,00 Eur spoločnosti REZOLES s.r.o. ako zálohu. V časti podpis príjemcu sa nachádza nečitateľný podpis, kde žalobca aj svedok E. poprel, že by podpis bol jeho. Doklad neidentifikuje žiadnu z podpisujúcich osôb menom ani postavením v spoločnosti. Svedok C.l uviedol, že jeden podpis na doklade patrí jeho synovi U.

38. Z výdavkového pokladničného dokladu z 20.02.2018 na čl. 33 súd zistil, že ho vydal žalovaný, pričom uviedol, že vydal sumu 2.300,00 Eur M. Y. ako zálohu. V časti podpis príjemcu sa nachádza nečitateľný podpis, kde žalovaný i svedok E. poprel, že by podpis bol jeho. Doklad neidentifikuje žiadnu z podpisujúcich osôb menom ani postavením v spoločnosti. Svedok C. uviedol, že jeden podpis na doklade patrí jemu.

39. Z výdavkového pokladničného dokladu z 18.05.2018 na čl. 34 hore súd zistil, že ho vydal žalovaný, pričom uviedol, že vydal sumu 200,00 Eur M. ako zálohu. V časti podpis príjemcu sa nachádza nečitateľný podpis, kde žalovaný i svedok E. poprel, že by podpis bol jeho. Doklad neidentifikuje žiadnu z podpisujúcich osôb menom ani postavením v spoločnosti. Svedok C. uviedol, že jeden podpis na doklade patrí jemu.

40. Z výdavkového pokladničného dokladu z 20.05.2018 na čl. 34 dole súd zistil, že ho vydal žalovaný, pričom uviedol, že vydal sumu 500,00 Eur M. ako zálohu. V časti podpis príjemcu sa nachádza nečitateľný podpis, kde žalovaný i svedok E. poprel, že by podpis bol jeho. Doklad neidentifikuje žiadnu z podpisujúcich osôb menom ani postavením v spoločnosti. Svedok C. uviedol, že jeden podpis na doklade patrí jemu.

41. Z výdavkového pokladničného dokladu z 10.07.2018 na čl. 35 súd zistil, že ho vydal žalovaný, pričom uviedol, že vydal sumu 500,00 Eur M. ako zálohu. V časti podpis príjemcu sa nachádza nečitateľný podpis, kde žalovaný i svedok E. poprel, že by podpis bol jeho. Doklad neidentifikuje žiadnu z podpisujúcich osôb menom ani postavením v spoločnosti. Svedok C. uviedol, že jeden podpis na doklade patrí jemu.

42. Súd po vyhodnotení predložených výdavkových pokladničných dokladov v kontexte výpovedí svedkov V. a C. musel uzatvoriť, že sa nimi žalovanému nepodarilo preukázať, že by žalobcovi uhradil faktúry (sčasti) v hotovosti. Predovšetkým sa jedná o výdavkové pokladničné doklady vystavené žalovaným a nie o príjmové pokladničné doklady, ktoré by vystavil a ich podpísal priamo žalobca, hoci v zastúpení svojim zamestnancom. Žalobca súčasne poprel, že by niekedy čo i len jeden z týchto dokladov podpísal a rovnako postupoval i jeho zamestnanec E. s výnimkou dokladu z 21.11.2017, kde uznal, že od žalovaného peniaze prevzal a doklad podpísal. Preto súd musel uzavrieť, že žalovaný nepreukázal úhradu faktúr č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX v celom rozsahu. Na uvedenom závere nemohol nič zmeniť ani e-mail predložený žalovaným na č.l. 37, v ktorom na adresu U. dňa 19.12.2017 písal: „prosím poslať fa za 12/2017 nasledovne: 3107,94 + DPH 621,59 = 3729,53.- -záloho 800.- k úhrade 2929,53 dík. s pozdravom“. Jednak na uvedený e-mail nebola súdu vôbec predložená reakcia žalobcu, z ktorej by vyplývalo, či s týmto pokynom žalovaného súhlasí alebo nie a jednak súdu nebolo ani preukázané, že by taký e-mail žalobca vôbec dostal. Žalobcom tiež nikdy nebola vystavená faktúra na 3.729,53 Eur s DPH, ale 21.12.2017 ním bola vystavená faktúra č. XXXXXX na 3.732,00 Eur. Predložený e-mail tak ani v spojení s predloženým výdavkovým dokladom nie je spôsobilý preukázať, že žalovaný žalobcovi uhradil sumu 800,00 Eur. Žalovaný súdu predložil tiež čestné prehlásenie U. z 20.06.2022, ktorá prehlásila, že si u nich doma na M. skoro pravidelne pán E. preberal peniaze v hotovosti na pohonné hmoty a opravy, čoho bola svedkom. Ani takéto vyhlásenie, navyše osoby v blízkom vzťahu s majiteľmi a konateľom spoločnosti žalovaného, nemôže preukázať, že žalovaný žalobcovi ním vystavené faktúry zaplatil. Jednak vôbec neuvádza sumy, ktoré mali byť uhradené a kedy a jednak je v rozpore s ostatným vykonaným dokazovaním. Žalovaný tak vzhľadom na uvedené preukázal len čiastočnú úhradu faktúry č. XXXXXX vo výške 600,00 Eur do rúk E.. Hoci je na výdavkovom doklade ako príjemca platby uvedená spoločnosť REZOLES s.r.o., tak podľa súdu týmto dokladom v spojení so svedectvom E. bolo ozrejmené, že na doklade uvedená suma bola E. prevzatá. Aj svedkovia F. a Y. uviedli, že boli pri tom, ako V. boli peniaze odovzdané. Medzi stranami pritom nebolo sporné, že pán V. bol pracovníkom žalobcu, ktorý v čase prevzatia platby pracoval v mene žalobcu pre žalovaného na základe jeho pokynov. Spoločnosť REZOLES pre žalobcu nikdy nepracovala. Z uvedeného je nutné vyvodiť záver, že pán V. peniaze pre žalobcu ako zálohu prevzal a túto úhradu je nutné v súlade s ust. započítať na prvú splatnú pohľadávku žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zaviazal súd žalovaného na úhradu neuhradeného zvyšku žalobcom vystavených faktúr, t.j. celkom 5.899,96 Eur a žalobu v časti o zaplatenie (už uhradenej) sumy 600,00 Eur zamietol.

43. Napokon ostávalo posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie sumy 14.400,00 Eur, ktorá bola predmetom faktúry č. XXXXXX vystavenej žalobcom dňa 05.09.2018 za vývoz štiepky v množstve 1.200 ton. Tu nebolo možné urobiť záver o nespornosti poskytnutého plnenia žalobcu, pretože žalovaný od začiatku konania a aj pred jeho začatím (v odpovedi právnej zástupkyni žalobcu na výzvu) poskytnutie takéhoto množstva plnenia od žalobcu popieral. Medzi stranami tak síce bolo nesporné, že uzavretá zmluva medzi nimi existovala, na preukázanie oprávnenosti nároku žalobcu však bolo nutné predloženými dôkazmi preukázať, že v súlade so zmluvou žalobca pre žalovaného poskytol okrem množstva plnenia fakturovaného ostatnými faktúrami, aj plnenie fakturované faktúrou č. XXXXXX. Poskytnutie tohto

plnenia však nebolo súdu nijakým spôsobom preukázané. Žalobca nepredložil ako dôkaz žiadny preberací protokol, dodací list alebo obdobný doklad o dodaní dojednaného plnenia, ale ani žiadnu komunikáciu medzi stranami, či už e-mailovú alebo prostredníctvom SMS, pričom vyznieva mimoriadne nepravdepodobne, aby si podnikateľ takéto množstvo poskytnutého plnenia nenechal od druhej strany zmluvného vzťahu nijakým spôsobom potvrdiť, prípadne že by si nevyhotovoval vlastnú dokumentáciu, napríklad za prispenia ním vyslaného zamestnanca, a to tým viac, že žalovaný mu už v danom čase dlhoval nemalé finančné prostriedky. Z výpovedí vypočutých svedkov sa poskytnutie plnenia v rozsahu 1.200 ton preukázať nepodarilo, aj pán V., aj pán Y. uviedli, že si myslia, že to bolo vyvezené, ale ani jeden z nich nebol svedkom ani váženia, ani žiadneho iného potvrdenia tejto skutočnosti. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, že by žalovanému poskytol plnenie spočívajúce vo vývoze dreva na štiepku v rozsahu 1.200 ton, ktoré fakturoval faktúrou č. XXXXXX zo dňa 05.09.2018. Jeho žaloba bola preto v tejto časti zamietnutá.

44. Keďže je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť úrok z omeškania, a to v zákonnej výške požadovanej žalobcom v súlade s nariadenia vlády č. Žalobca pritom úrok požadoval až od 20.09.2018, kedy už žalovaný bezpochyby v omeškaní s úhradou nezaplatenej časti už skôr vystavených faktúr bol. Žalovaného súd súčasne s poukazom na ust. v spojení s ust. cit. nariadenia vlády zaviazal na úhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,00 Eur.

45. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa V konaní o žalobe bol žalobca úspešný v rozsahu 28,23 % oproti procesnému úspechu žalovaného v rozsahu 71,77 %. Súd preto priznal nárok na náhradu trov konania úspešnejšiemu žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 43,54 % (71,77 - 28,23). O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).