Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/167/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: MOKRÁ LOPTA TEAM s.r.o., so sídlom Slovenskej jednoty 19, 040 01 Košice, IČO: 45 369 119, zastúpeného JUDr. Peter Majerník, advokát, so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce, so sídlom Alexandra Markuša 1, Michalovce, v konaní o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. 101900751/2019 zo dňa 08.08.2019, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e oznámenie Daňového úradu Košice, pobočky Michalovce č. 101900751/2019 zo dňa 08.08.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný oznámením o zamietnutí odvolania č. 101900751/2019 zo dňa 08.08.2019 podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalobcovi oznámil, že podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“, resp. „daňový poriadok“) odvolanie daňového subjektu MOKRÁ LOPTA TEAM s.r.o., DIČ 2022970675, IČO 45369119, IČ DPH SK2022970675, Slovenskej jednoty 19, 040 01 Košice - mestská časť Sever, podané proti rozhodnutiu č. 101472734/2019 zo dňa 17.06.2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018, zamietol, nakoľko odvolanie žalobcu smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov - bolo podané po určenej lehote.

2. Žalobca žalobou, podanou na tunajšom súde elektronicky dňa 22.10.2019, sa domáhal zrušenia oznámenie žalovaného č. 101900751/2019 zo dňa 08.08.2019 o zamietnutí odvolania žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného č. 101472734/2019 o vyrubení rozdielu dane v sume 10.450,- EUR za zdaňovacie obdobie marec 2018 a žiadal, aby vec vrátil Daňovému úradu Košice, pobočka Michalovce na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby žalovaný nahradil žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

3. V žalobe uviedol, že žalovaný vo vyrubovacom konaní vydal dňa 17.06.2019 rozhodnutie č. 101472734/2019 o vyrubení rozdielu dane v sume 10.450,- EUR za zdaňovacie obdobie marec 2018, ktoré bolo právnemu zástupcovi daňového subjektu doručené dňa 08.07.2019. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca riadne odôvodnené odvolanie dňa 07.08.2019, teda v zákonnej 30 dňovej lehote. Dňa 08.08.2019 žalovaný vydal pod č. 101900751/2019 oznámenie, ktorým oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie zamietol, nakoľko podľa názoru žalovaného bolo toto podané po zákonom určenej lehote.

Oznámenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 27.08.2019. Dňa 09.09.2019 podal žalobca sťažnosť v súlade s , a nasl. o sťažnostiach voči postupu a rozhodnutiu zamestnancov Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce N.. U. U. H. N.. I.Á. V., v ktorej poukázal na nesprávnu aplikáciu ustanovení náhradného doručovania zo strany žalovaného. Žalobca ďalej poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, nakoľko listom žalovaného, ktorý žalovaný nazval „oznámenie o zamietnutí odvolania“ bolo žalobcovi oznámené, že jeho odvolanie bolo zamietnuté, že aj list žalovaného zo dňa 08.08.2019 je spôsobilý byť predmetom súdneho prieskumu podľa ustanovenia a . V zmysle nálezov Ústavného súdu SR, aj rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (nález ÚS SR zo dňa 22.01.2007 sp. zn. -50, rozsudok NS SR zo dňa 29.04.2002 sp. zn. ) môžu byť predmetom preskúmania súdom, i rozhodnutia správnych orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických a fyzických osôb. Žalobca konštatoval, že list žalovaného nemá formu rozhodnutia a nie je ako rozhodnutie ani označený, avšak podľa jeho názoru nepochybne ide o správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú práva a právom chránené záujmy žalobcu priamo dotknuté (opatrenie) a má za to, že list žalovaného o zamietnutí odvolania môžeme považovať za individuálny správny akt, ktorý podlieha súdnemu prieskumu. Ďalej uviedol, že pre oblasť verejnej správy vo všeobecnosti platí princíp, podľa ktorého ak orgán verejnej správy rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, výsledkom rozhodovania je rozhodnutie. V dotknutom prípade žalovaný rozhodol o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach žalobcu tak, že jeho odvolanie zamietol s poukazom na nedodržanie lehoty na podanie odvolania a toto svoje rozhodnutie žalobcovi oznámil listom zo dňa 08.08.2019.

4. S názorom žalovaného sa nestotožnil a trval na tom, že odvolanie bolo podané v zákonnej 30 dňovej lehote, čo podrobne popísal aj v sťažnosti zo dňa 09.09.2019. Ďalej uviedol, že žalovaný vydal dňa 17.06.2019 rozhodnutie č. 101472734/2019 o vyrubení rozdielu dane v sume 10.450,- EUR za zdaňovacie obdobie marec 2018. Rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 19.06.2019, zásielka bola uložená na pošte dňa 20.06.2019. V súlade s poučením na oznámení o uložení zásielky si právny zástupca žalobcu prevzal písomnosť na 18-ty deň úložnej lehoty, teda dňa 08.07.2019. Žalobca zdôraznil, že na doručenke sa nenachádzala poznámka „uložiť 15 dní“, čo je zrejmé aj z obálky, ktorou žalobca disponuje, na ktorej takáto poznámka nebola pretlačená z doručenky. Podľa názoru žalobcu v zmysle poučenia je lehota na odvolanie 30 dní odo dňa doručenia zásielky. Žalobca v zastúpení právnym zástupcom, podal dňa 07.08.2019 odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného. Listom zo dňa 08.08.2019, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi žalovaného dňa 27.08.2019 správca dane oznámil zamietnutie odvolania s poukazom na nedodržanie zákonnej lehoty. Dňa 30.08.2019 sa právnemu zástupcovi žalovaného podarilo skontaktovať s N.. U., ktorá mu oznámila, že odvolaním sa nebudú zaoberať, nakoľko podľa názoru zamestnankyne správcu dane bolo odvolanie podané po lehote. Správkyňa dane argumentovala ustanovením , teda uplatnením fikcie doručenia. Ďalej dôvodil, že daňový subjekt výslovne upozornil správkyňu dane na nemožnosť použitia fikcie doručenia v prípade, ak zásielka bola reálne doručená, poukazoval na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a žiadal zamestnankyňu správcu dane o postúpenie veci Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, aby o včasnosti odvolania rozhodlo. Zamestnankyňa správcu dane uvedený postup rezolútne odmietla a na svojom názore a na správnosti svojho postupu zotrvala. Žalobca ďalej poukázal na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp.zn.: zo dňa 18.10.2017, v ktorom sa uvádza, že: „K aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa v spojení s SR. V tejto súvislosti najvyšší súd reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, a to nález -49. Doručenka v tomto prípade preukazuje, že došlo k faktickému prevzatiu zásielky žalobcom. Uplatnenie inštitútu fikcie doručenia by

vyžadovalo ďalšie dokazovanie, napr. či došlo k oznámeniu o ďalšom osobnom doručení, či sa adresát v mieste doručovania zdržiaval a pod. V prípade, že adresát zásielky, v tomto prípade žalobca, resp. jeho splnomocnenec, si zásielku osobne prevezme na pošte, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. Takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty.“ Právny zástupca žalobcu, ako adresát zásielky, si zásielku reálne prevzal na pošte v odbernej lehote, konkrétne dňa 08.07.2019, ako to vyplýva aj z doručenky, ktorá preukazuje ako náhradné, tak aj reálne doručenie. Konštatoval, že tým, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania predmetnej písomnosti, nie je významné, či bol alebo nebol dodržaný postup podľa , nakoľko v takomto prípade nie je možné fikciu doručenia použiť, ale je potrebné vychádzať z dátumu reálneho doručenia písomnosti. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: zo dňa 18.04.2016 a sp. zn. zo dňa 29.03.2018, ako aj na iné rozhodnutia NS SR, v ktorých tento vyslovil rovnaký právny názor v súvislosti s uplatňovaním fikcie doručenia (napr. rozsudok zo dňa 23. novembra 2017 sp. zn. , rozsudok zo dňa 29. marca 2018 sp. zn. , rozsudok zo dňa 27. júna 2018 sp. zn. ). Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca zato, že nedošlo k zmeškaniu lehoty na podanie odvolania, nakoľko odvolanie voči rozhodnutiu právny zástupca žalobcu podal v zákonom stanovenej lehote, ktorú je potrebné počítať odo dňa jeho oznámenia (prevzatia zásielky). Vzhľadom na uvedené tak nebol daný zákonný dôvod na postup podľa , , teda nebol dôvod na zamietnutie odvolania žalobcu. Na základe uvedených skutočností a dôkazov považoval žalobca rozhodnutie a opatrenie žalovaného za nedôvodné, nesprávne a v konečnom dôsledku nezákonné. Nakoľko napadnutým nezákonným rozhodnutím a opatrením žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich právach.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.02.2020 navrhol správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca v článku II. žaloby uvádza, že proti postupu správcu dane podal podľa o sťažnostiach v znení neskorších predpisov sťažnosť zo dňa 09.09.2019. Kancelária riaditeľa daňového úradu, ako prešetrujúci orgán (ďalej len prešetrujúci orgán), predmetnú sťažnosť prešetril a dňa 25.11.2019 vyhotovil oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti č. 640462/2019, ktoré bolo žalobcovi elektronicky doručené dňa 27.11.2019. Uviedol, že Sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená a vo svojom vyjadrení uviedol nasledovné: „Žalovaný vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 100492681/2018 zo dňa 21.02.2019. Na výkon daňovej kontroly boli poverení kontrolóri Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce N.. U. U. H. N.. I. V.. Daňová kontrola bola začatá dňa 04.09.2018 a ukončená bola dňa 12.03.2019 podľa v znení neskorších predpisov doručením protokolu spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100497418/2018 zo dňa 22.02.2019 (dôkaz č. 4). Dňa 02.04.2019 bolo splnomocneným zástupcom žalobcu, JUDr. Petrom Majerníkom podané vyjadrenie k predmetnému protokolu, ktoré bolo zaevidované pod č. . Správca dane zaslal daňovému subjektu Oznámenie č.101103478/2019 zo dňa 13.05.2019, v ktorom určil deň prerokovania pripomienok k protokolu na deň 05.06.2019 o 10:00 hod.. Ústne pojednávanie, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom v elektronickej podobe dňa 02.04.2019 a zaevidované pod č. sa uskutočnilo dňa 05.06.2019. O ústnom pojednávaní bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101363595/2019. Dňa 17.06.2019 správca dane vydal Rozhodnutie č. 101472734/2019, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 10 450,- EUR. Rozhodnutie bolo adresované na adresu splnomocneného zástupcu JUDr. Petra Majerníka, Werferova 1, Košice a odovzdané na poštovú prepravu dňa 17.06.2019. Na zásielku bola použitá obálka s označením „DORUČENKA DOPORUČENE, Do vlastných rúk, Opakované doručenie“. Na obálke v časti odosielateľ bolo označené pečiatkou „Uložiť 15 dní“.“ Ďalej dôvodí, že správca dane zaslal daňovému subjektu Oznámenie o zamietnutí odvolania č. 101900751/2019 zo dňa 08.08.2019, v ktorom uviedol dôvod jeho zamietnutia. Oznámenie bolo zaslané na adresu splnomocneného zástupcu v obálke s označením „DORUČENKA DOPORUČENE, Do vlastných rúk, Opakované doručenie“. Na obálke v časti odosielateľ bolo označené pečiatkou „Uložiť 15 dní“. V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol a s poukazom na o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) nasledovné: „Rozhodovacia právomoc Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kedy v rozhodnutiach súdu odvolacie senáty odôvodňujú prednosť faktického doručenia zásielky pred fiktívnym, s akcentom na princíp právnej istoty, bola zohľadnená v Metodickom pokyne k doručovaniu (IRA č. 169/2019). V 9. oddiely tohto interného riadiaceho aktu, pomenovanom Náhradné doručovanie právnickej osobe, na strane 8 a 9 sa

odporúča postup v nadväznosti na bod 5.2.4 Poštových podmienok Slovenskej pošty, a.s..“ Žalovaný ďalej uviedol, že Rozhodnutie č. 101472734/2019 zo dňa 17.06.2019 bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 17.06.2019 v obálke s označením „do vlastných rúk s opakovaným doručení“. Na obálke v časti „Odosielateľ“ je na ľavej strane vyznačené pečiatkou „Uložiť do 15 dní“. Uloženie v 15 dňovej lehote je vyznačené aj na podacom hárku Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce zo dňa 17.6.2019. Rozhodnutie bolo zaslané na adresu JUDr. Peter Majerník, Werferova 1, 040 01 Košice. V časti „ potvrdzujem príjem tejto písomnosti“ bolo vyznačené doručenie zásielky dňa 08.07.2019. Na základe vyznačenia uloženia zásielky v 15 dňovej lehote, zásielka dňa 08.07.2019 už nemala byť uložená na pošte a nemala byť ani odovzdaná JUDr. Majerníkovi.

6. Z vyššie uvedeného je, podľa názoru žalovaného, zrejmé, že splnomocnenému zástupcovi žalobcu bolo Slovenskou poštou, a.s. oznámené uloženie zásielky žalovaného na pošte. Na základe tohto oznámenia splnomocnený zástupca žalobcu vedel, že na pošte je uložená zásielka, vedel od kedy bola zásielka uložená na pošte, vedel aj to, že pokus o doručenie bol neúspešný a na základe tohto oznámenia zásielku aj dňa 08.07.2019 prevzal. Splnomocnený zástupca nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo zásielku žalovaného neprevzal v 15-dňovej úložnej lehote, ktorá bola na obálke vyznačená v zmysle poštových podmienok Slovenskej pošty, a.s.. Žalovaný uviedol, že správca dane postupoval podľa bodu 5.2.4 poštových podmienok, pričom zo strany Slovenskej pošty, a.s. došlo k porušeniu poštových podmienok tým, že pošta neakceptovala požiadavku správcu dane na úložnú dobu 15 dní. Žalovaný za deň doručenia písomnosti považuje 15. deň od jej uloženia na pošte. V tomto prípade podľa názoru žalovaného platí fikcia doručenia podľa § 31 ods. 2 a 3 daňového poriadku, preto rozhodnutie správcu dane bolo doručené dňa 05.07.2019. Vychádzajúc z uvedeného postup správcu dane pri doručovaní rozhodnutia č. 101472734/2019 zo dňa 17.06.2019 bol v súlade so zákonom. V závere žalovaný konštatoval, že 30-dňová lehota na podanie odvolania proti Rozhodnutiu č. 101472734/2019 zo dňa 17.06.2019 uplynula 05.08.2019. Sťažovateľ odvolanie podal dňa 07.08.2019, t.j. po zákonnej lehote. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný mal za to, že oznámenie č. 101900751/2019 zo dňa 08.08.2019 o zamietnutí odvolania proti rozhodnutiu č. 101472731/2019 bolo vydané v súlade so zákonom. Žalovaný navrhol Krajskému súdu v Košiciach podľa ustanovenia § 261 Súdneho správneho poriadku žalobu žalobcu, evidovanú na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. , zamietnuť z dôvodu jej nedôvodnosti. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 24.03.2020. Žalobca poukázal predposledný odsek na strane 3 vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.02.2020 a uviedol, že žalovaný opomenul rozhodujúcu skutočnosť, a to, že žalobca ani jeho splnomocnený zástupca nemali k dispozícii ani obálku, na ktorej mala byť vyznačená úložná lehota, ani podací hárok Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce. Nakoľko splnomocnenému zástupcovi žalobcu zásielku nebolo možné doručiť do vlastných rúk, poštový doručovateľ ho o uložení zásielky na pošte informoval „Oznámením o uložení zásielky“, na ktorom v časti „Upozornenie“ bola vyznačená odberná lehota na vyzdvihnutie zásielky v trvaní 18 kalendárnych dní. Splnomocnený zástupca žalobcu si zásielku prevzal v odbernej lehote. Zdôraznil, že ani na samotnej zásielke v čase jej prevzatia odberná lehota v trvaní 15 dní nebola vyznačená. Právny zástupca žalobcu zastupuje viaceré daňové subjekty v daňových konaniach, pričom odberná lehota je vždy na obálke vyznačená perom, pričom dochádza k jej pretlačeniu aj na samotnú obálku, ktorá ostáva v dispozícii adresáta. Na obálke žalobcu však takáto lehota vyznačená nie je. Ďalej uviedol, že mu bolo oznámené uloženie zásielky, na ktorom bola vyznačená odberná lehota 18 dní. Pošta zásielku uložila 18 kalendárnych dní. Žalobca ďalej konštatoval, že pokiaľ by došlo k chybe iba na samotnom oznámení, pričom by pošta správne evidovala odbernú lehotu 15 dní a táto by bola vyznačená aj na obálke, zásielka by sa na 18-ty deň na pošte už nenachádzala. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že je odôvodnené podozrenie, že lehota 15 dní nebola na obálke, ani na podacom hárku, v čase podania zásielky vyznačená a k ich vyznačeniu došlo dodatočne. V opačnom prípade by pošta zásielku uplynutím 15 dní žalovanému vrátila. Vzhľadom na uvedené žiadal v konaní zabezpečiť vyjadrenie Slovenskej pošty, a.s., vrátane predloženia všetkých dokladov súvisiacich s uvedeným prípadom. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že chybu v prípade doručovania spôsobila Slovenská pošta, a.s., v danom prípade nie je možné použiť fikciu doručenia v zmysle . Žalobca poukázal na a konštatoval, že za vhodný spôsob vyrozumenia o doručení zásielky sa považuje „Oznámenie o uložení zásielky“, ktoré obsahuje časť „Upozornenie“ na dĺžku odbernej lehoty. Nakoľko poštový doručovateľ uviedol nesprávnu dĺžku odbernej lehoty, uviedol

tak daňový subjekt do omylu, čím nemohlo dôjsť k naplneniu zákonných podmienok pre uplatnenie fikcie doručenia. Žalobca zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe, na ktorej trvá v celom rozsahu.

8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril duplikou zo dňa 26.10.2020, v ktorom predložil nasledovné: „Žalovaný v prvom rade podáva námietku voči tvrdeniu žalobcu, že k vyznačeniu úložnej lehoty 15 dní na doručovanej zásielke malo dôjsť zo strany žalovaného dodatočne. Žalobca vo svojej replike na strane 2 bod 3 uvádza, cit.: „ Právny zástupca žalobcu zastupuje viaceré daňové subjekty v daňových konaniach, pričom odberná lehota je vždy na obálke vyznačená perom, pričom dochádza k jej pretlačeniu aj na samotnú obálku, ktorá ostáva v dispozícii adresáta....“ Z uvedeného vyplýva, že žalobca pozná postupy správcu dane, ktoré boli prijaté v nadväznosti na rozhodovaciu činnosť súdov ohľadne doručovania zásielok do vlastných rúk, t.j. vyznačovať úložnú lehotu 15 dní na doručovaných zásielkach. Ani v daňovom poriadku, ani vo všeobecných poštových podmienkach sa neuvádza, či predmetné vyznačenie uloženia má byť vykonané perom alebo pretlačou. Žalovaný ako dôkaz predložil obálku s označením „do vlastných rúk s opakovaným doručení“, pričom na obálke v časti „Odosielateľ“ je na ľavej strane vyznačené pečiatkou „Uložiť do 15 dní“. Uloženie v 15-dňovej lehote je vyznačené aj na podacom hárku Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce zo dňa 17.06.2019 . Uvedený dôkaz je možné overiť u príslušného doručovateľa.

9. Žalovaný má za to, že ak žalobca o tomto spôsobe vyznačenia uloženia zásielok správcu dane vie, prečo zásielky preberá na pošte až posledný deň úložnej lehoty. V nadväznosti na uvedené vo vyjadrení žalovaný prezentoval svoje očakávanie, že žalobca vysvetlí, prečo zásielka žalovaného nebola prevzatá v odbernej lehote 15 dní. Žalovaný dáva do pozornosti súdu vyjadrenie žalobcu, uvedené v jeho replike, že úložnú lehotu správca dane vyznačuje na obálke vždy (strana 2 bod 3 repliky). Pravdepodobne je pre žalobcu jednoduchšie spochybniť postup správcu dane nepravdivými informáciami o dodatočnom vyznačení úložnej lehoty a zároveň spochybniť postupy doručovateľa, ako vysvetliť súdu, prečo zásielka bola žalobcom prevzatá až posledný deň úložnej lehoty doručovateľa, ak sám má vedomosť o 15-dňovej úložnej lehote správcu dane. Vyjadrenie žalobcu o tom, že vykonaný odtlačok tohto vyznačenia nie je viditeľný na obálke, ktorú si žalobca prevzal, nie je dôkazom o tom, že žalobca nevedel o úložnej lehote 15 dní. Všeobecné poštové podmienky neurčujú formu zápisu lehoty na uloženie, preto nie je dôležité, či vyznačenie uloženia zásielky žalovaným je vykonané ručne alebo odtlačkom pečiatky. Žalovaný má za to, že žalobca musel vedieť o svojom pochybení už pri podpisovaní prevzatia zásielky, pretože doručenie podpisoval na návratku, kde vyznačenie uloženia 15 dní bolo. Žalovaný zároveň uvádza, že úložná lehota pre doručenie rozhodnutia č. 101472734/2019, určená správcom dane, končila dňa 05.07. 2019 (piatok). Vzhľadom k tomu, že v uvedený deň bol sviatok, úložná lehota vyznačená na zásielke končila až v soboru, dňa 06.07.2019. Slovenská pošta, a.s. bola povinná zásielku uschovať až do uzatvorenia prevádzky v posledný deň úložnej lehoty, t.j. až do 06.07.2019 a vrátiť ju odosielateľovi ( žalovanému) nasledujúci pracovný deň, t.j. 08.07.2019. Vzhľadom k tomu, že žalobca si dňa 08.07.2019, ešte pred vrátením zásielky odosielateľovi prišiel vyzdvihnúť zásielku, táto mu bola Slovenskou poštou a.s. odovzdaná. Podľa vyjadrenia Slovenskej pošty, a.s., v prípade ak je na zásielke vyznačená kratšia lehota na uloženie, ako všeobecná úložná lehota doručovateľa, doručovateľ aj túto kratšiu lehotu vyznačí na Oznámení o uložení zásielky. Záverom žalovaný uvádza, že trvá na všetkých skutočnostiach uvedených vo vyjadrení č. 75041/2020 zo dňa 07.02.2020. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný má za to, že oznámenie č. 101900751/2019 zo dňa 08.08.2019 o zamietnutí odvolania proti rozhodnutiu č. 101472731/2019 bolo vydané v súlade so zákonom. Žalovaný navrhuje Krajskému súdu v Košiciach podľa ustanovenia § 261 Súdneho správneho poriadku žalobu žalobcu evidovanú na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. zamietnuť z dôvodu jej nedôvodnosti.“

10. Na pojednávaní konanom dňa 01.12.2022 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej správnej žalobe. V rámci svojho prednesu uviedol, že zásielka, o ktorú v konaní ide, bola prevzatá právnym zástupcom v 18-dňovej odbernej lehote, následne bolo voči tomuto rozhodnutiu podané odvolanie v zákonnej 30-dňovej lehote. Pokiaľ sa týka 15-dňovej uloženej doby v prípade doručovania zásielok do vlastných rúk uviedol, že na doručovanej zásielke odberná lehota vyznačená nebola v čase, keď on túto zásielku osobne preberal. Odberná lehota bola vyznačená na žltom lístočku a zásielka bola prevzatá na 17-ty deň, kedy mu pošta bez akýchkoľvek problémov zásielku vydala. Zásielku preberal o 15 hod. a 21 minúte. Poukázal aj na to, že priamo na obálke je uvedené poštou dátum vrátenia pre prípad jej neprevzatia deň 09.07.2019. Z daného vyplýva, že odberná lehota bola poštou evidovaná ako 18- dňová. Ďalej dodal, že je celé spektrum zásielok, ktoré doručuje daňový úrad, ktoré do vlastných rúk doručované nie sú a z oznámenia ako právny zástupca daňového subjektu, nemôže vedieť aká zásielka

je doručovaná. Poukazoval na to, že denne si našiel aj 10 nedoručených zásielok v poštovej schránke a preberal až 24 zásielok, pričom je nereálne, aby mohol každú jednu zásielku následne po jej otvorení ešte preverovať správnosť zapísania, to znamená kedy bola uložená, kedy bola doručená a či bola dodržaná 15-dňová lehota na vydanie tejto zásielky. Riadil sa tým, že na zásielke žiadna odberná lehota uvedená nebola. Zásielka mu bola vydaná v tej lehote, ako mu bolo doručené oznámenie o prevzatí zásielky, táto mu bola riadne poštou doručená a spravoval sa 30-dňovou lehotou od prevzatia zásielky. Preto mal za to, že nie je možné v danom prípade na úkor daňového subjektu uplatniť fikciu doručenia.

11. K tvrdenia zástupkyne žalovaného k 18-dňovej úložnej lehote uviedol, že ako právny zástupca nevyužíva úložnú lehotu 18 dní, ale využíva úložnú lehotu. Nie je možné daňovému subjektu, jeho právnemu zástupcovi vytýkať, kedy v rámci úložnej lehoty preberá zásielky. Poukázal na to, že jednak na oznámení, ktoré mu bolo doručené a vypísané poštovou doručovateľkou, bola uvedená úložná lehota 18 dní. Následne na zásielke, ktorú poštový doručovateľ doručil, respektíve vrátil naspäť na poštu, iný zamestnanec pošty opätovne vyznačil 18-dňovú lehotu tým, že na druhej strane zásielky uviedol, kedy má byť zásielka vrátená ako neprevzatá odosielateľovi. To znamená dva subjekty, dve osoby, ktoré nemajú absolútne žiaden záujem na tomto konaní a na doručení tejto zásielky, respektíve na nejakom spore medzi daňovým subjektom a žalovaným, uviedli na zásielku nezávisle 18-dňovú lehotu.

12. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na vyjadrenia urobených vo veci a žiadala správnu žalobu zamietnuť. Dodala, že oznámenie o uložení zásielky vždycky obsahuje údaj, že či ide o doporučenú zásielku alebo o zásielku doručovanú do vlastných rúk. Teda právny zástupca nemohol nevedieť, či ide o zásielku doručovanú do vlastných rúk alebo nejakú inú. Pokiaľ právny zástupca žalobcu uvádzal, že nemal vedomosť o úložnej lehote, túto ako skutočnosť vyvracala tým, že žalovaný predložil ako dôkaz návratku o doručovanej zásielke, aj podací hárok o doručovaní predmetnej zásielku. Z uvedeného vyplýva, že správca dane vyznačil uloženie do 15-tich dní a nie je v moci správcu dane, aby postupy, ktoré sú v rozpore s poštovým poriadkom, pošta eliminovala a dodržiavala tie skutočnosti, ktoré sú vyznačené správcom dane. Teda lehota pre doručenie bola určená na 05.07.2019, tento deň bol piatok a bol štátnym sviatkom. Úložná lehota, ktorá bola vyznačená, končila 06.07. a Slovenská pošta bola povinná uschovať tento dokument do 06.07.2019. Nepochopiteľným spôsobom táto zásielka bola odovzdaná právnemu zástupcovi až 08.07.2019. Nie je v silách správcu dane, aby ovplyvňoval postup Slovenskej pošty. Mala za to, že správca dane, vzhľadom na to, že vyznačil úložnú lehotu, pri zamietnutí odvolania, ktoré prišlo po lehote, postupoval správne a zákonne. Dodala, že ak je právny zástupca znalý veci, že správca dane vyznačuje úložnú lehotu 15-tich dní na tejto, na mnohých ako dokumentoch, ktoré zasielajú daňovým subjektom, tak je pre nich nepochopiteľné, prečo využíva právny zástupca žalobcu, ako aj iné daňové subjekty, úložnú lehotu pošty 18 dní.

13. Súd v konaní podľa ustanovenia a nasl. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby ( ), na nariadenom pojednávaní dňa 01.12.2022 dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov.

14. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - oznámenia o zamietnutí odvolania č. 101900751/2019 z 08. augusta 2019, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté ako neprípustné podľa .

15. Podľa čl. 1 prvá veta je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.

16. Podľa SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Princíp legality (zákonnosti) zakotvený v SR znamená, že viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu , ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj v oblastiach ich vykonávania orgánmi štátnej správy, ktoré musia zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti poukazuje Krajský súd v Košiciach na tú skutočnosť, že je povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj právna istota a s princípom právnej

istoty v rozhodovacej činnosti súdov korešponduje potom aj zásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom.

18. Podľa a , Na účely tohto zákona sa rozumie b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

19. Podľa § 31 ods. 3 daňového poriadku, písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

20. Podľa § 72 ods. 8 písm. a) daňového poriadku, Odvolanie je neprípustné, ak a) je podané po určenej lehote.

21. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Správny súd pri skúmaní dôvodnosti námietky žalobcu z obsahu administratívneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán vydal 17. júna 2019 rozhodnutie č. 101472734/2019, ktoré si žalobca prevzal 08. júla 2019. Žalobca podal odvolanie 07. augusta 2019. Žalovaný postupoval podľa a zásielku považoval za doručenú dňom 05. júla 2019 a preto bol posledným dňom na podanie odvolanie 05. augusta 2019. Žalobca si však fakticky zásielku prevzal 08. júla 2019, o čom svedčí jeho podpis na doručenke. Správnemu orgánu sa teda zásielka s prvostupňovým správnym rozhodnutím nikdy nevrátila ako nedoručená. Doručenka súčasne obsahuje údaj o reálnom doručení písomnosti v priebehu plynutia odbernej lehoty, a to 08. júl 2019 s podpisom žalobcu.

22. Prvostupňový správny orgán bol toho názoru, že na doručenie zásielky žalobcovi je nutné aplikovať fikciu doručenia a teda zásielku považoval za doručenú 05. júla 2019, na základe čoho mal za to, že žalobca podal odvolanie oneskorene.

23. Právna úprava doručovania písomností správnym orgánom účastníkom konania je upravená v ustanovení .

24. Zásadnou právnou otázkou v konaní je vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomnosti do vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky adresátom) k ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia). Ustanovenie o náhradnom doručovaní je iba systematickým doplnkom aplikácie ustanovení o reálnom doručení.

25. K aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie, preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza, preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti, týkajúcej sa náhradného doručenia, neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého

dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa SR, v spojení s SR. V tejto súvislosti správny súd reflektuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, a to nález -49.

26. Doručenka v tomto prípade preukazuje, že došlo k faktickému prevzatiu zásielky žalobcom. V prípade, že adresát zásielky, v tomto prípade žalobca, si zásielku osobne prevezme na pošte, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. Takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty.

27. Krajský súd v Košiciach dodáva, že judikatúra najvyššieho súdu nebola vo veci uplatnenia fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku jednotná. Napríklad ešte v rozhodnutí sp. zn. z 25. apríla 2012 senát najvyššieho súdu uviedol, že ak sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky za deň jej doručenia, a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky nedozvedel, prípadne sa o uložení dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej lehoty. Z posledných rozhodnutí najvyššieho súdu, napr. sp. zn. zo 17. septembra 2013, zo 6. októbra 2015, z 1. marca 2016, z 30. marca 2016, z 25. januára 2017, z 18. októbra 2017, je možné aj v tejto otázke konštatovať určitý názorový posun odvolacích senátov, keďže aj uvedené rozhodnutia odôvodňujú prednosť faktického doručenia zásielky pred fiktívnym s akcentom na princíp právnej istoty. Správny súd, v súlade s citovanými právnymi predpismi, ako aj v súlade s najnovšou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, konštatuje, že zásielka obsahujúca prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočky Michalovce č. 101472734/2019 zo dňa 17. júna 2019 bola žalobcovi doručená 08. júla 2019 a teda zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť 09. júla 2019, posledný deň tejto lehoty pripadol na 07. august 2019. Žalobca podal odvolanie 07. augusta 2019, teda v zákonom stanovenej lehote.

28. Podľa ustálenej judikatúry nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , , ) a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. alebo sp. zn. ) môžu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy.

29. V danej súvislosti však správny súd poukazuje najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.03.2018, ktorý sa zaoberal otázkou doručovania pri aplikácii ustanovenia a z ktorého ohľadne otázky pri fikcii doručenia rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že k aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu.

30. Po zvážení žalobných námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami v zmysle , zrušil preskúmavané opatrenie orgánu verejnej správy - Oznámenie Daňového úradu Košice, pobočky Michalovce č. 101900751/2019 zo dňa 08.08.2019.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

32. Rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 (tridsiatich) dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).