Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-67-2015.pdf
PDF · 86.03 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/67/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX I., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad vo Zvolene, so sídlom Borovianska cesta 17, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 2973/04, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 169,29 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/2011/2004-14 zo dňa 18. novembra 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/2011/2004-14 zo dňa 18. novembra 2014 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen napadnutým uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekučného konania. Ďalej uviedol, že poverením č. 5611 001937 zo dňa 4.8.2004 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 169,29 Eur s príslušenstvom na náklade notárskej zápisnice č. N 349/2004, Nz 29030/2004, spísanej notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou dňa 03.04.2004. Oprávnený a povinná uzatvorili dňa 18.09.2003 zmluvu o úvere. Súčasťou predmetnej zmluvy bolo aj plnomocenstvo, ktorým povinná ako dlžník splnomocnil advokáta K.. T. J. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal záväzok vyplývajúci jej zo zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý majetok povinnej do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú konal a zápisnicu podpísal K.. T. J., ktorý za povinnú uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 569,70 Eur z toho úver a poplatok predstavujú 371,77 Eur, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 21.01.2004 do zaplatenia. Celý dlh povinnej pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Splnomocnený zástupca povinnej ďalej vyhlásil, že povinná dlh opísaný v notárskej zápisnici uznáva čo do dôvodu aj výšky a dlh opísaný v notárskej zápisnici splatí v lehote do 13.04.2004; pre prípad, že sa tak nestane vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Zmluva o úvere bola uzavretá podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka a právne vzťahy medzi veriteľom a dlžníčkou sa majú spravovať Obchodným zákonníkom. Okresný súd poukázal na rozpor záujmov povinnej a splnomocneného a tiež na skutočnosť, že povinná nemala možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinná uzatvorila je zrejmé, že v zmluve bola použitá predtlač s menom splnomocnenca K.. T. J., čo spochybňuje slobodnú voľbu splnomocnenca splnomocniteľom. Okresný súd tiež poukázal na to, že v čase uzavretia zmluvy o úvere a splnomocnenia K.. T. J. neexistoval dlh, nebola známa ani jeho výška čo znamená, že povinná v tom čase nemohla realizovať svoje právo dlh uznať, a teda ani nemohla na to splnomocniť K.. T. J.. Na základe uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že uznanie dlhu, ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca za povinnú urobil v rozpore s jej záujmami, čím odporujú zákonu, preto
sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Vo vzťahu k notárskej zápisnici ako exekučnému titulu okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na exekučný titul kladené. Okrem uvedeného súd poukázal aj na to, že K.. T. J. v notárskej zápisnici vyhlásil, že povinná splatí dlh v lehote, o ktorej táto nemala vedomosť, ani nevedela, že mu táto lehota začala plynúť. Súd konštatoval, že plnomocenstvo udelené povinnou K.. T. J. je v rozpore s ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho je uznanie záväzku spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice neplatným právnym úkonom, čo znamená, že aj napriek tomu, že exekúcia sa začala, exekučný titul t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, preto okresný súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s predmetným uznesením okresného súdu a to z nasledovných dôvodov:
a) okresný súd opätovne posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, keď udelil poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie,
b) plnomocenstvo, ktorým povinný ako dlžník splnomocnil K.. T. J. preskúmal notár JUDr. Jarmila Kováčová pri spisovaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj okresný súd pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Plnomocenstvo K.. T. J. bolo udelené povinným podľa § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okrem toho, povinný mohol udelené plnomocenstvo kedykoľvek po uzavretí zmluvy o úvere odvolať, ale neurobil tak,
c) posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice z hľadiska posudzovania vykonateľnosti môže byť prísnejšie v porovnaní s rozhodnutím súdu z dôvodu, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne konanie, ale z hľadiska hodnotenia účinkov by malo byť posudzovanie rovnaké, pretože pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, prejavil tým záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnym vzťahov mimosúdnym spôsobom. Preskúmavanie veci súdom v rámci exekučného konania je nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
d) vyhlásením exekúcie za neprípustnú napriek tomu, že nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu v priebehu celého trvania exekučného konania si oprávnený nebude môcť zabezepečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolania oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Z predloženého spisu zistil, že predmetná zmluva o úvere č. XXXXXXX bola medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom uzatvorená dňa 18.09.2003. V texte zmluvy vyhotovenej formou predtlače je uvedená formulácia, z ktorej vyplýva, že povinná (dlžník) ako splnomocniteľ, splnomocnila advokáta K.. T. J. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal záväzok z úverovej zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Dňa 03.04.2004 bola notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave spísaná notárska zápisnica N 349/2004, NZ 29030/2004, v ktorej v bode 3 K.. D.Q., v mene povinnej vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 569,71 Eur.
Podľa § 33a ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnomocnenec je oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, aby namiesto neho konala za splnomocniteľa,
a) ak je výslovne oprávnený podľa plnomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe,
b) ak je splnomocnencom právnická osoba.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd sa primárne zaoberal preskúmaním plnej moci a dospel k záveru, že plnomocenstvo udelené povinnou K.. T. J. priamo v zmluve o úvere nie je platným jednostranným právnym úkonom povinného, preto K.. D.Q. nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý by mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným ako veriteľom, čo znamená, že si povinná svojho zástupcu nevybrala na základe svojej vôle. Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že v dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka, je neplatné aj vyhlásenie K.. D.Q. pred notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou. Okrem toho odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že plná moc obsiahnutá priamo v zmluve o úvere neobsahuje ustanovenie, v zmysle ktorého by bol splnomocnenec povinnej oprávnený splnomocniť tretiu osobu, aby zaňho konala v zmysle ust. § 33a ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd v nadväznosti na zistené nedostatky plnej moci, preskúmal aj Notársku zápisnicu, rovnako ako správne skúmal aj okresný súd, formálnu aj materiálnu vykonateľnosť predmetného exekučného titulu, ktorú je povinný súd skúmať bez ohľadu na to, o aký exekučný titul ide, a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Dospel k záveru, že predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Postup okresného súdu, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, bol preto správny. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. tvorilo prekážku veci rozsúdenej. Na základe uvedených skutočností vyhodnotil odvolací súd námietku oprávneného uvedenú v odvolaní, že prvostupňový súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol ako nedôvodnú, rovnako ako považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva posúdil notár pri spisovaní Notárskej zápisnice, pretože súd nie je právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice viazaný.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica, ktorá bola v tomto prípade použitá ako exekučný titul, bola spísaná treťou osobou, ktorá bola splnomocnená splnomocnencom povinnej, ktorý tiež nebol na riadne splnomocnený na potrebné úkony, pretože táto plná moc bola ako taká už od počiatku neplatnou. Z uvedeného je zrejmé, že Notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu.
Odvolací súd zdôrazňuje, že exekučný súd je povinný v každom štádiu vedenia exekúcie, skúmať podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. III.ÚS 86/2010 z 18. februára 2010, v ktorom rieši v obdobnej veci zásadné námietky sťažovateľky, či krajský súd v rámci exekučného konania, keď rozhodoval o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bola exekúcia zastavená, mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu. Ústavný súd upriamil svoju pozornosť na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Rovnako Ústavný súd SR v náleze č. II.ÚS 545/2010 z 10.decembra 2010 konštatoval, že „...exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, tj. či už so zákonom
hmotnoprávneho charakteru alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“.
Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, tj. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27.januára 2007 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt. Odvolací súd podporne odkazuje aj na európsku judikatúru, konkrétne rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010, v ktorom Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. K námietke odvolateľa o porušení ústavne garantovaných práv oprávneného, ako účastníka konania, práva na spravodlivý súdny proces a na zachovávanie zásady rovnosti pred súdom odvolací súd uvádza, že okresný súd dospel k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky na podklade listinných dôkazov, ktoré predložil oprávnený, preto nie je možné konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C- 76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.