Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-67-2021.pdf
PDF · 315.51 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/67/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: EUNICA Megaboards, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie 30/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 328 631, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101993665/2020 zo dňa 16.12.2020, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101993665/2020 zo dňa 16.12.2020 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. 102746215/2019 zo dňa 28.11.2019 postupom podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 925,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 25.01.2017 predstavovala 69,01 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní sumu 2 994,01 eur a rozdiel dane sumu 2 925,00 eur. Uvedenú sumu je žalobca povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet správcu dane vedený v Štátnej pokladnici. V dôvodoch svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že daňový subjekt si v zdaňovacom období december 2016 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty od dodávateľa M-TRADE SK, s. r. o. za kontrolu reklamných zariadení na základe Zmluvy o dielo zo dňa 17.12.2015. Predmetom zmluvy je kontrola stavu reklamných zariadení vrátane kontroly osvetlenia týchto reklamných zariadení zahŕňajúca podávanie správ o stave reklamných zariadení a ich osvetlenia, o vzniknutých vadách a o potrebe opráv. Predmetom zmluvy sú reklamné zariadenia označené v internom informačnom systéme názvami, ktoré sa uvádzajú v prvostupňovom rozhodnutí. Cena za vykonanie diela bola určená dohodou zmluvných strán na sumu 375 eur bez DPH mesačne za každé jedno z reklamných zariadení. V zmysle uzatvorenej zmluvy bol zhotoviteľ povinný vykonať dielo v období od 01.01.2016 do 31.12.2016. Daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe prijatej faktúry č. 1512201601, interné číslo 212/2016 zo dňa 15.12.2016, dátum dodania 15.12.2016 v sume základ dane 14 625 eur, 20 % DPH v sume 2 925 eur, spolu v sume 17 550 eur. Svedok Y. Q., bývalý konateľ spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. pri výsluchu dňa 16.10.2018 potvrdil, že uzatvoril Zmluvu o dielo zo dňa 17.12.2015 s objednávateľom MEDIAS s. r. o. (od 01.08.2017 EUNICA Megaboards, s. r. o.) a vystavil v roku 2016
faktúry za pravidelnú kontrolu reklamných zariadení - faktúra č. 3003201602 zo dňa 30.03.2016, dátum dodania 30.03.2016, základ dane 14 625 eur, 20 % DPH v sume 2 925 eur, spolu 17 550 eur, faktúra č. 0710201601 zo dňa 07.10.2016, základ dane 14 625 eur, 20 % DPH 2 925 eur, spolu v sume 17 550 eur a faktúra č. 1512201601 zo dňa 15.12.2016, základ dane 14 625 eur, 20 % DPH v sume 2 925 eur, spolu v sume 17 550 eur. Ďalej Y. Q. uviedol, že práce vykonávalo viacero dodávateľských firiem, ktorých názvy nevedel uviesť, pretože účtovné doklady odovzdal nástupníckej spoločnosti THE PALACEVIEW s. r. o. Zároveň uviedol, že podklady na výkon prác obdržal od pána Q. alebo pani Q. a následne ich zadával dodávateľským firmám, ktoré vykonali kontroly na zariadeniach a priebežne odovzdávali výsledky jednotlivých kontrol, ktoré ďalej odovzdal pán Y. Q. spoločnosti MEDIAS, s. r. o., tak ako sa uvádza v zmluve a na faktúrach. Na ústnom pojednávaní dňa 10.01.2019 prokurista daňového subjektu H.. Q. Q. k prijatým faktúram č. 3003201602, 0710201601, 1512201601 uviedol, že klienti spoločnosti požadujú dostatočné a funkčné osvetlenie reklamných plôch. Spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. vykonávala kontrolu funkčnosti reklamných zariadení a vizuálnej stránky reklamných bannerov, ako napríklad strata sýtosti farieb. Táto činnosť je operatívna záležitosť, preto sa nevyhotovujú žiadne preberacie protokoly. Ako dôkaz vykonávania uvedených činností prokurista spoločnosti predložil poznámky zamestnanca a e-mailovú komunikáciu, ktorá sa týka opráv osvetlenia reklamných zariadení. Pri preverovaní dodania služieb správca dane zistil, že dodávateľmi daňového subjektu M-TRADE SK, s. r. o. boli nasledovné subjekty - UNI BizGROUP s. r. o., GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o. a WiloFood, s. r. o. Na základe odpovede na dožiadanie správca dane zistil, že pokiaľ ide o spoločnosť UNI BizGROUP, zásielka zaslaná na jej adresu sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Predvolanie zaslané konateľke spoločnosti Q. F. nebolo prevzaté v odbernej lehote. O predvedenie konateľky bolo požiadané Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava, ktoré však konateľku v stanovený deň nepredviedlo. Adresa sídla tejto spoločnosti Parková 45, Bratislava je správcovi dane známa ako adresa, kde majú virtuálne sídla viaceré spoločnosti. Na danej adrese sa nachádza rodinný dom. Daňový subjekt UNI BizGROUP, s. r. o. na danom objekte nemal označenie spoločnosti, na zvončekoch ani na schránkach nebol uvedený názov spoločnosti. Pokiaľ ide o spoločnosť GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o., rovnako na základe dožiadania bolo vykonané miestne zisťovanie, pričom na adrese spoločnosti sa nachádza polyfunkčná budova, označenie spoločnosti nebolo nikde vyznačené. Na adrese sa nachádzala medzi inými aj záložňa. Správca dane sa dopytoval na firmu GOLDEA SLOVAKIA, s. r .o. v tejto záložni, pričom jej majiteľka uviedla, že je vlastníčkou celej polyfunkčnej budovy a uviedla, že hľadaná spoločnosť sa na uvedenej adrese už nenachádza, nie je v kontakte s nikým z predmetnej spoločnosti. Správcovi dane predložila Nájomnú zmluvu zo dňa 19.04.2013 a dokument, v ktorom dala podnet na zmenu sídla spoločnosti na Okresný súd Trnava - Obchodný register, v ktorom zároveň uvádza, že sa rozhodla zmluvu vypovedať z dôvodu, že uvedená spoločnosť nezaplatila za nájom, nekomunikuje s ňou, nevie sa im dovolať. Správcovi dane poskytla aj výpoveď nájomnej zmluvy adresovanú na sídlo spoločnosti, ako aj na konateľa spoločnosti GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o. Na základe kontrolného výkazu za rok 2016 spoločnosti GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o. bolo zistené, že táto neuviedla žiadne vlastné ani cudzie transakcie a nevyskytuje sa v žiadnych schémach. Spoločnosť GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o. má zrušenú registráciu pre daň z pridanej hodnoty od 30.06.2017. Na základe dožiadania bolo preverené aj sídlo spoločnosti WiloFood, s. r. o. Na adrese sídla sa táto spoločnosť nenachádzala. Správca dane telefonicky kontaktoval prenajímateľa priestorov, spoločnosť PREMIUM OFFICE, s. r. o., ktorá potvrdila, že daňový subjekt WiloFood, s. r. o. mal na danej adrese sídlo do 05.11.2014. Súčasne boli správcovi dane formou e-mailu poskytnuté nasledovné dokumenty
- zmluva o poskytovaní služieb, objednávka služieb, zánik zmluvy o poskytovaní služieb, oznámenie a podnet na zrušenie spoločnosti z dôvodu zániku súhlasu vlastníka nehnuteľnosti. Spoločnosť PREMIUM Counselling s. r. o. podala podnet na Obchodný register na zrušenie spoločnosti WiloFood, s. r. o. z dôvodu zániku súhlasu vlastníka nehnuteľnosti. Na uvedenej adrese nemali vedomosť o novom sídle spoločnosti ani žiaden kontakt na konateľa spoločnosti. Z uvedených skutočností vyplýva, že daňové subjekty, ktoré daňový subjekt M-TRADE SK, s. r. o. vykázal vo svojich kontrolných výkazoch DPH ako dodávateľov, sú spoločnosti, ktoré nemali v roku 2016 zamestnancov, reálnu kanceláriu a ďalšie atribúty pre vykonávanie riadnej a reálnej podnikateľskej činnosti. Správcovi dane neboli predložené také dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie služieb, ktoré ako uviedol konateľ spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. pán Y. Q., vykonávali dodávateľské firmy a ich zamestnanci. Správca dane dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že nebolo dostatočne preukázané, že služby deklarované faktúrami 3003201602, 0710201601 a 15122011601 boli uskutočnené a dodané dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o., ktorý je uvedený na faktúrach, nevznikla tak daňová povinnosť z dodania služieb, dodávateľ iba fakturoval služby od iných subdodávateľov, ktorí nepreukázali reálne dodanie služieb. Kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Samotná existencia dokladov, ktorými daňový subjekt
EUNICA Megaboards, s. r. o. deklaruje dodanie služieb, sama o sebe nepreukazuje, že boli vystavené na základe reálneho obchodu. Skutočnosť, že bývalý konateľ pán Y. Q. dodávateľskej spoločnosti M- TRADE SK, s. r. o. síce uviedol, že dodania uskutočnil, ale na druhej strane nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazy, a tým nemôže správca dane tieto tvrdenia považovať za určujúci dôkaz na účely uplatnenia práva na odpočítanie dane. Skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt EUNICA Megaboards, s. r. o. eviduje vo svojom účtovníctve doklady od spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o., ešte nepreukazujú, že dodávky služieb boli týmto dodávateľom skutočne realizované. Ich existencia a zaúčtovanie bez ďalších podporných dôkazov preukazujúcich vecné plnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúrach nie sú relevantným dôkazom o tom, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili. V prípade, že faktúry obsahujú všetky formálnoprávne náležitosti, sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Odpočítanie dane v zmysle § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovarov a služieb, na základe ktorých vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Vzhľadom na uvedené výsledky dokazovania si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z prijatej faktúry č. 3003201602, interné číslo 052/2016 zo dňa 30.03.2016, dátum dodania 30.03.2016 v sume základ dane 14 625 eur, 20 % DPH v sume 2 925 eur, spolu v sume 17 550 eur za kontrolu reklamných zariadení v rozpore s § 49 ods. 1 zákona o DPH. V ďalšej časti rozhodnutia sa prvostupňový správny orgán v podrobnostiach vysporiadal s vyjadrením žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly č. 100880668/2019 zo dňa 15.04.2019. Správca dane zdôraznil, že svedok Y. Q. ako konateľ spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. nevedel uviesť, ktoré spoločnosti vykonali subdodávateľským spôsobom práce kontroly reklamných zariadení napriek tomu, že do zápisnice o ústnom pojednávaní sa vyjadril, že práce vykonávali jeho dodávatelia a on vykonával ich koordináciu. Správca dane na základe údajov z kontrolných výkazov zistil, že dodávateľmi boli už spomínané spoločnosti WiloFood, s. r. o., UNI BizGROUP s. r. o. a GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o. Všetky uvedené spoločnosti sú k dnešnému dňu na zozname vymazaných platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktoré vedie finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle v zmysle § 52 ods. 8 daňového poriadku. Spoločnosti boli už v minulosti zverejnené na zozname v zmysle § 52 ods. 6 daňového poriadku, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa zákona o DPH. Konateľ spoločnosti pán Q. mal vyberať dodávateľov s náležitou mierou obozretnosti, aby bol schopný správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by preukázali uskutočnenie fakturovaných prác. Pokiaľ svedok Y. Q. uvádzal, že účtovné doklady boli odovzdané spoločnosti THE PALACEVIEW s. r. o., Bratislava, k tomu správca dane uviedol, že nepožiadal tohto právneho nástupcu o predloženie účtovných dokladov, pretože v čase spísania zápisnice so svedkom bola táto spoločnosť dobrovoľne vymazaná. Podľa verejne dostupných informácií je od 01.09.2017 právnym nástupcom spoločnosť XIREN s. r. o., Bratislava. Z interných databáz správcu dane bolo zistené, že spoločnosť XIREN s. r. o. zásielky správcu dane na sídle nepreberá, sídlo spoločnosti nie je označené. Konateľ spoločnosti na adrese uvedenej v Obchodnom registri zásielky nepreberá. Správca dane zistil, že konateľ spoločnosti XIREN s. r. o. je občan Slovenskej republiky bez domova. V rámci vyrubovacieho konania správca dane zaslal dňa 12.06.2019 v zmysle § 26 ods. 7 daňového poriadku výzvu H. Q. I., ktorý bol do 01.07.2017 splnomocnený na elektronické doručovanie. Predmetnou výzvou požadoval predložiť účtovné zostavy a fotokópie účtovných dokladov za obdobie január 2016 až december 2016 za zaniknutú spoločnosť M- TRADE SK, s. r. o. H.. Q. I. požadované doklady nepredložil, ani nepodal vysvetlenie, z akého dôvodu výzve správcu dane nevyhovel. Tiež správca dane uviedol, že nepredloženie účtovníctva spoločnosti M- TRADE SK, s. r. o. nie je rozhodujúcou skutočnosťou a takým dôkazom, na základe ktorého by správca dane vyvodil záver, že dodanie služieb deklarovaných spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o. pre spoločnosť EUNICA Megaboards, s. r. o. nebolo preukázané. Ďalej z rozhodnutia vyplýva, že svedok Y. uviedol, že práce vykonávalo viacero dodávateľských firiem, ale nevedel uviesť, kto boli jeho subdodávatelia. Napriek tomu, že v ďalšej časti svedeckej výpovede uviedol, že práce zadával dodávateľským firmám a ich zamestnancom, ktorí vykonávali kontroly na zariadeniach a priebežne mu odovzdávali výsledky jednotlivých kontrol, a to osobne v Žiline alebo v Bratislave, alebo e-mailom. Správca dane považoval za zarážajúce, že svedok nevedel uviesť ani jedno meno, telefonický prípadne e-mailový kontakt na osoby, s ktorými mal spolupracovať a ktorým vyplatil v roku 2016 za vykonané práce celkovo 52 650 eur. Z uvedeného správca dane vyvodil záver, že výpoveď svedka bola účelová. Zároveň nebolo možné získať účtovné doklady, prípadne iné doklady preukazujúce reálne dodanie služieb od priameho dodávateľa M-TRADE SK, s. r. o., ani od subdodávateľských spoločností. Prvostupňový správny orgán pripomenul,
že ani jedna z ním zistených subdodávateľských spoločností nemala zamestnancov, napriek tomu, že svedok uviedol, že práce zadával subdodávateľským firmám alebo ich zamestnancom, ktorí vykonávali práce a priebežne odovzdávali výsledky kontrol osobne v Bratislave, Žiline alebo e-mailom. Sídla subdodávateľských spoločností sú na západnom Slovensku. Reklamné zariadenia spoločnosti EUNICA Megaboards, s. r. o., ktoré mali byť predmetom kontroly stavu osvetlenia, sú umiestnené v rôznych mestách na Slovensku, a to v Košiciach, Prešove, Žiline, Banskej Bystrici, Trenčíne, Trnave, Nitre a v Bratislave. Na reálne vykonávanie kontroly zariadení bolo nevyhnutné vykonávať fyzickú ohliadku reklamných zariadení v jednotlivých mestách. Správca dane z interných databáz zistil, že ani jedna zo subdodávateľských spoločností nepodávala daňové priznania k dani z motorových vozidiel. Navyše konateľom spoločnosti UNI BizGROUP s. r. o. je občan SR bez domova. Podľa údajov Obchodného registra je spoločnosť WiloFood, s. r. o. od 27.10.2017 bez konateľa a jediným spoločníkom je od 28.10.2014 M. V., bytom T.. Z uvedených skutočností vyplýva, že subdodávatelia nemali materiálne a personálne zabezpečenie na vykonávanie činnosti kontroly reklamných zariadení. Prvostupňový správny orgán tiež uviedol, že dodávateľské faktúry vystavené daňovým subjektom M-TRADE SK, s. r. o. nepostačujú a nie sú dostačujúcimi dôkazmi na preukázanie, že kontrolovaný daňový subjekt EUNICA Megaboards, s. r. o. splnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH. Pokiaľ žalobca poukazoval na predložený dôkaz - zošit porúch, tento správca dane akceptoval, avšak nepovažoval ho za relevantný dôkaz, pretože nemal žiadnu vypovedaciu schopnosť. Nepovažoval ho za dôkazný prostriedok preukazujúci, že dochádzalo k priebežným kontrolám stavu reklamných plôch vo vlastníctve spoločnosti EUNICA Megaboards, s. r. o. vrátane kontrol osvetlenia týchto plôch zahŕňajúcu podávanie správ o stave reklamných plôch a ich osvetlenia, o vzniknutých vadách a potrebe opráv. Zošit porúch, ako ho pomenoval daňový subjekt, sú rukou písané poznámky a e-mailová komunikácia o tom, aké opravy na billboardoch je potrebné vykonať. Nie je možné identifikovať z týchto poznámok kto (meno osoby) tieto poruchy nahlásil. Tieto poznámky predložil správcovi dane H., prokurista spoločnosti EUNICA Megaboards, s. r. o. dňa 10.01.2019 pri ústnom pojednávaní. Z predloženej e-mailovej komunikácie vyplynulo, že sa jedná prevažne o komunikáciu medzi I., technickým manažérom spoločnosti EUNICA MEDIA s. r. o. a H.. Q., komunikáciu medzi I. S. a H.. Y. P. - technickým riaditeľom spoločnosti SUN powered system, s. r. o. a ďalšiu e-mailovú komunikáciu medzi H. za spoločnosť Slovakia-Adventure s. r. o. a H.. Q.. Z predloženej e-mailovej komunikácie a poznámok vyplynulo, že žiadna komunikácia s niekým zo spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. ako dodávateľom, prípadne jeho subdodávateľmi, nebola preukázaná. Daňový subjekt predloženým zošitom porúch nepreukázal svoje tvrdenia o nahlasovaní porúch dodávateľovi M-TRADE SK, s. r. o. Osoby, ktoré sú uvedené v zošite porúch a predloženej e-mailovej komunikácii, nie sú zamestnancami ani konateľmi dodávateľských spoločností, prípadne subdodávateľských spoločností. Napokon prvostupňový správny orgán uviedol, že podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Právo na odpočítanie dane vzniká v ten istý deň, ako vzniká daňová povinnosť (§ 49 ods. 2 zákona o DPH). Ak je preukázaný vznik práva na odpočítanie dane, nasleduje preukázanie dodržania zákonných, vecných a časových podmienok na odpočítanie dane ustanovených v § 51 zákona o DPH. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane, sú hmotnoprávnej povahy, splnenie ktorých musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané. V zmysle uvedených skutočností boli vystavené len odberateľské faktúry, ale na ich základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, keďže nebolo preukázané, že služby dodal dodávateľ uvedený na faktúrach, resp. jeho subdodávatelia, a tým nevzniklo daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane nespochybnil, že práce boli vykonané, ale v danom prípade nebolo preukázané, že práce fyzicky dodal dodávateľ, resp. jeho subdodávatelia a samotná existencia faktúr, na ktorých je uvedená daň, nezakladá právo na odpočítanie dane. Žiadny z dotknutých subjektov totiž nepreukázal fyzické vykonanie prác, ktoré logicky museli byť vykonané. Faktúra je doklad, ktorým platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane. Aby k odpočítaniu mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru, pretože v prvom rade musí prísť k dodaniu služby a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. Najskôr musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty veci (dodaniu služby) a až následne k vystaveniu faktúry (§ 71 zákona o DPH), len v takomto prípade môže dôjsť k odpočítaniu dane. V prípade, že je vystavená faktúra, ale dodanie služby sa neuskutoční, daňová povinnosť síce dodávateľovi vznikne na základe § 69 ods. 5 zákona o DPH, ale právo na odpočítanie dane nevzniká. Pre nepriznanie uplatneného odpočtu dane bolo podstatné, že sa nepreukázalo dodanie prác dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o., prípadne jeho subdodávateľmi.
2. Žalovaný rozhodnutím č. 101993665/2020 zo dňa 16.12.2020 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že správcom dane prijatý záver o neuznaní odpočítania dane vychádza z objektívneho posúdenia veci v zmysle daňového poriadku a zákona o DPH. Pokiaľ žalobca namietal, že v danom prípade bola daňová kontrola začatá skôr už prevzatím účtovných dokladov od Kriminálneho úradu finančnej správy dňa 18.04.2018 a nie ako je uvedené v Oznámení o začatí daňovej kontroly dňa 16.05.2018, k uvedenému žalovaný odkázal na § 46 ods. 1 a 3 daňového poriadku s tým, že konštatoval, že daňová kontrola sa v danom prípade začala dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole dňa 16.05.2018. Skutočnosť, že správca dane prevzal doklady od Kriminálneho úradu finančnej správy v súlade s § 22 zákona č. 652/2004 Z. z., ešte neznamená, že sú splnené podmienky pre začatie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 3 daňového poriadku. Keďže daňová kontrola začala dňa 16.05.2018 a ukončená bola doručením protokolu z daňovej kontroly dňa 06.05.2019, v danom prípade bola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane v rámci daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania, použil informácie a skutočnosti zistené z iných daňových kontrol a konaní, čo žiadne ustanovenie daňového poriadku neumožňuje, žalovaný uviedol, že v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku môže ako dôkaz slúžiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tiež poukázal na § 24 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti, resp. využitia zistení z informačného systému Finančnej správy SR, v ktorom sú zaevidované aj kontrolné výkazy a ďalšie informácie o daňových subjektoch, ktoré oprávnene správca dane využil pri preverovaní vykazovaných obchodov žalobcu. Žalovaný konštatoval, že správca dane v rozhodnutí jednoznačne špecifikuje právne predpisy, podľa ktorých postupoval a rovnako uviedol aj príslušné porušenie zákona, pričom na základe vykonaných úkonov a dokazovania oprávnene dospel k záveru, že nebolo vierohodne preukázané dodanie služby uvedené na faktúre č. 1512201602 zo dňa 15.12.2016 a ani skutočnosť, že práce boli realizované práve dodávateľom uvedeným na faktúre, t. j. spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o., čím neboli splnené podmienky na odpočet dane podľa § 49 zákona o DPH. Verbálne potvrdenie dodania služieb pánom Y. Q., bývalým konateľom spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o., ktorý okrem predloženej faktúry žiadnymi inými dokladmi a dôkazmi dodanie služieb nepreukázal, bolo správcom dane oprávnene posúdené ako nesplnenie podmienky k uplatneniu odpočtu dane, pretože žalobcom neboli správcovi dane navrhnuté k vykonaniu žiadne ďalšie dôkazy, na základe ktorých by získané dôkazy preverované obchody potvrdili. Uvedený svedok nevedel uviesť a ani bližšie identifikovať dodávateľov, pričom ani na ústnom pojednávaní u správcu dane dňa 16.10.2018 neprejavil väčšiu súčinnosť a neposkytol žiadne ďalšie informácie o fakturovaných službách, napríklad ako prebiehala kontrola reklamných plôch, aké vozidlo bolo použité k preprave medzi reklamnými tabuľami, kto ich konkrétne vykonával, ako a kým boli služby odovzdávané a preberané. Tiež bolo zistené, že si odporujú aj vyjadrenia pána Q. uvedené v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 16.10.2018. Na základe Zmluvy o dielo s objednávateľom MEDIAS, s. r. o. sa tento zaviazal vykonať pre žalobcu priebežnú kontrolu stavu reklamných plôch vrátane kontroly osvetlenia týchto plôch zahŕňajúcu podávanie správ o stave reklamných plôch a ich osvetlenia, o vzniknutých vadách a o potrebe opráv, pričom ale podľa vyjadrenia pána Q. v zápisnici podklady na určenie miesta reklamných zariadení, kde treba vykonať práce, mu tieto zadával sám žalobca, menovite pán Q. Q. a občas pani Q.. Podľa uvedeného tak informácie o mieste vykonania kontroly osvetlenia, vzniknutých vadách a o potrebe opráv nezisťoval a nepodáva deklarovaný dodávateľ M-TRADE SK, s. r. o., ale uvedenú činnosť si zabezpečoval sám žalobca prostredníctvom Q. Q. a občas s pani Q.. Skutočnosť, že obchody sa nerealizovali, resp. neboli vykonané tak, ako žalobca deklaruje, preukazujú aj zistenia správcu dane, že pán Q. nevedel uviesť svojich dodávateľov, s ktorými práce mal koordinovať a zistenia z databáz finančnej správy aj dokladov získaných od KÚFS, kde spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. vykazovala dodávateľov UNI BizGROUP s. r. o., GOLDEA SLOVAKIA s. r. o. a WiloFood s. r. o., kedy nebola takáto činnosť potvrdená, resp. sa nepodarilo získať žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že takéto obchody v kontrolovanom období roku 2016 pre spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. tieto spoločnosti vykonávali. Ďalej žalovaný v rozhodnutí v podrobnostiach poukázal na podstatu dokazovania v daňovom konaní, pričom odkázal na konkrétne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Zdôraznil, že reálne plnenie dodávateľom uvedeným na faktúrach musí byť okrem faktúr preukázané aj ďalšími relevantnými dôkazmi, ktoré vo svojom súhrne bez akejkoľvek pochybnosti preukazujú dodanie vykazovaných plnení deklarovaným dodávateľom, čo v danom prípade nebolo splnené. Ani výpovede svedkov, ktoré podrobne rozviedol v odôvodnení rozhodnutia správca dane, neobjasnili spôsob a reálne vykonanie obchodu, pričom najmä dôkazy pochádzajúce mimo dispozičnej sféry osôb zúčastnených v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu
môžu nárok na odpočet DPH osvedčiť. Vyhlásenie svedka Y. Q., bývalého konateľa spoločnosti M- TRADE SK, s. r. o., že účtovné doklady boli odovzdané spoločnosti THE PALACEVIEW s. r. o. a z tohto dôvodu nemôže svoje tvrdenia preukázať, nebol hlavným ale podporným dôkazom k neuznaniu odpočtu dane z preverovaných faktúr, pretože tento nenavrhol správcovi dane vykonať žiadne ďalšie úkony k ich zabezpečeniu a nepredložil ani iné dôkazy k potvrdeniu svojich tvrdení o dodaní služieb žalobcovi. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. zanikla dňa 01.07.2017 zlúčením s právnym nástupcom spoločnosťou THE PALACEVIEW s. r. o., pričom ale táto v tom istom roku dňa 01.09.2017 zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou XIREN s. r. o. Spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. má teda už druhého právneho nástupcu, pričom ale spoločnosť XIREN s. r. o. na sídle nemá žiadne označenie, zásielky správcu dane nepreberá a konateľ spoločnosti H. G. je evidovaný ako občan SR bez domova. Žalovaný poukázal na zistenia správcu dane, že žalobca v zmysle Zmluvy o spolupráci zo dňa 28.11.2014 už skôr ako poskytovateľ (pôvodne pod názvom MEDIAS, s. r. o.) prenajal reklamné zariadenia objednávateľovi spoločnosti EUNICA MEDIA, spol. s r. o., kde podľa bodu 3.9 zmluvy bol objednávateľ povinný nahlasovať poskytovateľovi vady a iné poškodenie na reklamných zariadeniach, plochách vrátane konštrukcie osvetlenia a podľa bodu 3.6 sa mal poskytovateľ postarať na vlastné náklady o servis týchto zariadení, pričom zmluva o spolupráci bola uzatvorená na dobu neurčitú a v čase výkonu daňovej kontroly bola aj naďalej v platnosti. Podľa žalovaného vykazovanie a dodanie rovnakých služieb (nahlasovanie vád a iných poškodení na reklamných plochách vrátane konštrukcie a osvetlenia) od dvoch spoločností (M-TRADE SK, s. r. o. a EUNICA MEDIA, spol. s r. o.) viažuce sa k rovnakým reklamným zariadeniam žalobcu, bolo správcom dane oprávnene posúdené ako duplicitné, preto nebolo možné prijať ako vierohodné tvrdenie žalobcu, že služby v celom rozsahu prijal od spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. Námietka žalobcu, že správca dane neprípustne preniesol na neho zodpovednosť za jeho dodávateľov a za dodávateľových dodávateľov (spoločnosti UNI BizGROUP s. r. o., GOLDEA SLOVAKIA s. r. o. a WiloFood s. r. o.), ktoré mali byť podľa zistení správcu dane subdodávateľmi spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. v období roka 2016 a že nedostatok náležitej miery obozretnosti pri výbere dodávateľov u pána Q. sa môže pripísať len na ťarchu spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. a nie jemu, je podľa žalovaného nedôvodná. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že sám žalobca neprejavil dostatočnú mieru súčinnosti pri preverovaní osôb, s ktorými mal uzatvárať a od ktorých mal preberať deklarované služby, o čom svedčí jeho neúčasť na vypočutí svedka Y. Q. (bývalý konateľ M-TRADE SK, s. r. o.) aj napriek tomu, že o vypočutí svedka bol upovedomený. Správca dane neprenášal neoprávnene na žalobcu dôkazné bremeno, ale z dôvodu neúplných a všeobecných odpovedí svedka Y. vykonal aj z vlastného podnetu ďalšie zisťovania v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku u jeho dodávateľov nahliadnutím do kontrolných výkazov podaných v zmysle § 78a zákona o DPH a zabezpečoval si informácie aj z databáz Finančnej správy SR. Podľa žalovaného postup správcu dane pri preverovaní dodávateľov spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. bol opodstatnený, pretože deklarovaný dodávateľ nemal žiadnych zamestnancov a ani potrebné technické vybavenie k zabezpečeniu vykazovaných prác. Ďalším dôvodom preverenia subdodávateľov bolo vyjadrenie konateľa spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o., ktorý uviedol, že činnosti týkajúce sa priebežnej kontroly stavu reklamných zariadení spoločnosti mali byť vykonávané subdodávateľským spôsobom, pričom názvy týchto firiem neoznámil. Dôvodom mal byť časový odstup a možnosť, že uvedie chybné informácie. Preverovaním správcu dane o subdodávateľoch (UNI BizGROUP s. r. o., GOLDEA SLOVAKIA s. r. o. a WiloFood s. r. o.), ktorí boli uvedení v kontrolných výkazoch spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o., bolo však zistené, že ani tieto spoločnosti predmetné služby nemohli poskytnúť, pretože v roku 2016 nemali žiadnych zamestnancov, ani materiálne, personálne a technické vybavenie na vykonávanie týchto činností (kontrola reklamných zariadení). Spoločnosti boli naviac nekontaktné a konatelia týchto spoločností sú občania bez domova, prípadne majú bydlisko mimo územia SR. Pokiaľ ide o prokuristom predložené poznámky, resp. „zošit porúch“ (takéto označenie uviedol žalobca vo svojom vyjadrení k protokolu) a e-mailovú komunikáciu, ktoré mali preukázať, že dochádzalo k priebežným kontrolám stavu reklamných plôch vo vlastníctve spoločnosti EUNICA Megaboards, s. r. o., vrátane kontroly osvetlenia týchto plôch zahŕňajúcu podávanie správ o stave reklamných plôch a ich osvetlenia, o vzniknutých vadách a potrebe opráv, tieto boli správcom dane oprávnene posúdené ako nepostačujúce, čo vyplýva z nasledovných zistení. Zošit porúch znamenal len ručne písané poznámky neznámou osobou, ktorú nebolo možné identifikovať a ani to, kto ho viedol, kto poruchy nahlasoval a akého konkrétneho miesta a reklamnej plochy sa týkali. Rovnako z e-mailovej komunikácie nevyplynulo, že sa jedná o komunikáciu medzi žalobcom a spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o., ale že ide prevažne o komunikáciu medzi I. technickým manažérom spoločnosti EUNICA MEDIA, s. r. o. a H.. Q. Q., prokuristom EUNICA Megaboards, s. r. o., o komunikáciu medzi I. S. a H.. Y. P. - technický riaditeľ SUN powered system, s. r. o. a že ďalšia e-mailová komunikácia medzi H. za spoločnosť Slovakia-Adventure, s. r. o. a H.. Q. (EUNICA). Uvedené zodpovedá aj zisteniu
správcu dane, že v účtovníctve spoločnosti EUNICA Megaboards, s. r. o. boli zaevidované aj prijaté faktúry od iných spoločností, napríklad SUN powered system, s. r. o. za obhliadku a kontrolu napájania reklamnej plochy, výmenu stýkačov, výmenu výbojky, výškové práce, ako aj faktúry od spoločnosti Slovakia-Adventure, s. r. o. za výškové práce na zvese a vývese bannerov, čo však nie je možné považovať za vierohodný dôkaz o dodaní služieb práve spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o., s ktorou takáto komunikácia prokuristom predložená nebola. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že doklady spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. správca dane nežiadal len od bývalého konateľa Y., ale s požiadavkou ich predloženia oslovil aj H.. Q. I., ktorého uviedol pán Q. ako ekonóma spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. a rovnako spoločnosť XIREN, s. r. o., ktorá je právnym nástupcom THE PALACEVIEW, s. r. o., od 01.09.2017 dobrovoľne vymazaná a ktorá bola od 01.07.2017 právnym nástupcom M-TRADE SK, s. r. o. Menovaní však na požiadavku správcu dane nereagovali, resp. nedoručili správcovi dane žiadne vyjadrenie, ani vysvetlenie svojho konania, resp. nekonania. Žalovaný sa stotožnil so stanoviskom správcu dane, že žalobca nepredložil žiaden vierohodný dôkaz preukazujúci reálne poskytnutie služieb kontroly reklamných zariadení práve spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o. Práve naopak, predloženou Zmluvou o spolupráci zo dňa 28.11.2014 bolo zistené, že tieto činnosti mala už skôr zabezpečovať aj spoločnosť EUNICA MEDIA, spol. s r. o., čo potvrdzuje predložený zošit porúch a komunikácia medzi spoločnosťou EUNICA Megaboards, s. r. o. a EUNICA MEDIA, spol. s r. o. Žalovaný zdôraznil, že žalobca mal vytvorený dostatočný priestor na preukázanie svojich tvrdení, pričom poukazovaním len na vzájomne uzatvorenú zmluvu o dielo, ktorej však naplnenie nebol schopný dostatočne preukázať aj inými hodnovernými dôkazmi a návrhmi, nie sú postačujúce k potvrdeniu obchodov deklarovaným dodávateľom a uznaním odpočtu dane z faktúry č. 1512201602 zo dňa 15.12.2016. Podľa žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. sa zmluvne zaviazala vykonávať priebežnú kontrolu stavu reklamných zariadení vrátane kontroly osvetlenia reklamných zariadení zahŕňajúcu podávanie správ o stave reklamných zariadení a ich osvetlenia, o vzniknutých vadách a o potrebe opráv, konateľ spoločnosti Y. ako štatutárny orgán spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. mal mať vedomosť o vykonaných prácach v súlade s uzatvorenou zmluvou, pretože bol priamo zodpovedný za poskytnutie služieb uvedených v zmluve, ich kvalitu, rozsah a podobne. Rovnako žalobca, ktorý mal práce od dodávateľa preberať, nevykonal také opatrenia a nezabezpečil si také doklady a dôkazy, ktorými by vedel správcovi dane hodnoverne preukázať prevzatie služieb od spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. alebo jej dodávateľov. Správca dane v danej veci nepreniesol na žalobcu zodpovednosť za deklarovaného dodávateľa alebo spoločnosti UNI BizGROUP, s. r. o., GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o. a WiloFood s. r. o. Naopak, správca dane sám vykonaným dokazovaním a získanými dôkazmi dostatočne spochybnil deklarované obchody, ktoré žalobca nijak nezvrátil a nenavrhol správcovi dane vykonať žiadne ďalšie úkony, ktoré by preukázali jeho tvrdenia. Argumentácia žalobcu, že konal v dobrej viere a nemal žiadne vedomosti o dodávateľoch svojho dodávateľa, je zavádzajúca vzhľadom na zistenie, že deklarovaný dodávateľ spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o., s ktorým žalobca uzatvoril zmluvu o dielo, nedisponovala zamestnancami a technickým vybavením na takéto činnosti, preto už samotné uzatvorenie zmluvy mohlo žalobcovi pri preverovaní dodávateľa napovedať, že spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. nebude sama schopná služby podľa predmetu zmluvy o dielo realizovať. Aj keď vykonávanie prác inými dodávateľmi konateľ Y. za spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. verbálne potvrdil, nebolo žalobcom preukázané, že pri uzatváraní zmluvy a preberaní prác prejavil dostatočnú mieru obozretnosti a že požadoval od dodávateľa predložiť o realizácii služieb také dôkazy, ktoré by hodnoverne potvrdili ich vykonanie spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o., prípadne jej dodávateľmi. Zároveň spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. nepredložila žiadne doklady, že služby pre ňu vykonali iné daňové subjekty, z ktorých si uplatnila odpočet dane a následne ona bola oprávnená vyhotoviť faktúry a priznať daňovú povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH z deklarovaného plnenia. Žalobca nijako nepreukázal, že spoločnosť UNI BizGROUP, s. r. o. v kontrolovanom období deklarované služby vykonala a že konateľka spoločnosti Q. ktorá je od 01.07.2013 evidovaná s pobytom na mestskej časti O. (osoba bez domova), sa na tejto činnosti priamo podieľala. Žalobca zároveň nenavrhol správcovi dane vykonať žiadne ďalšie úkony, ktoré by jeho tvrdenia preukázali. Za skutočnosti uvedené v daňovom priznaní zodpovedá daňový subjekt, preto bolo povinnosťou žalobcu spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti preukázať, že daňové doklady ním predložené k daňovej kontrole sú spôsobilé preukázať skutočnosti uvedené v daňovom priznaní, ktoré oprávnene vedú k splneniu zákonných podmienok pre uplatnenie odpočtu dane. Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ uplatňujúci odpočet dane preukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Zákonnú ochranu požíva len poctivý obchodný styk, ktorý vyžaduje, aby štatutárny orgán podnikateľa mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými napĺňa znaky pojmu podnikania, ale aj o subjektoch, v spolupráci
s ktorými tak činí (§ 264 Obchodného zákonníka). Podľa žalovaného správca dane oprávnene prijal záver, že spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o., ktorá je na sporných faktúrach uvádzaná ako dodávateľ, fakturované služby pre žalobcu nedodala a nevznikla jej daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom dodania služby. Rovnako ani žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, že služby mu dodal deklarovaný dodávateľ, ktorému vznikla daňová povinnosť, čím porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH bez možnosti uplatnenia nároku na odpočet dane.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátanie veci na ďalšie konanie, ako aj priznania náhrady trov konania. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánmi finančnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o administratívnom konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca považoval za zásadný nedostatok napadnutého rozhodnutia, že oproti záverom správcu dane z daňovej kontroly došlo v rozhodnutí žalovaného k bližšie neobjasnenému posunu v rámci hodnotenia vedúceho k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, čo robí napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím aj zmätočným. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že „nebolo dostatočne preukázané, že služby deklarované faktúrami boli uskutočnené a dodané dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o., ktorý je uvedený na faktúrach“; obsahovo ten istý záver konštatoval aj na strane 24 prvostupňového rozhodnutia; na strane 36 prvostupňového rozhodnutia správca dane výslovne dôvodí, že „správca dane nespochybnil, že práce boli vykonané, ale v danom prípade nebolo preukázané, že práce fyzicky dodal dodávateľ, resp. jeho subdodávatelia“. V protiklade s tým na strane 30 prvostupňového rozhodnutia správca dane tvrdí, že „nebolo preukázané, že služba bola reálne poskytnutá“, t. j. nielenže nebola poskytnutá dodávateľom uvedeným na faktúre, ale že nebola reálne poskytnutá vôbec. Takéto závery správcu dane obsiahnuté na rôznych miestach odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a týkajúce sa samotnej podstaty veci, sú vzájomne rozporné a nezlučiteľné, pričom správca dane rozpory vo svojich záveroch uvádzaných v rôznych častiach odôvodnenia nijako nevysvetlil. Uvedené žalobca namietal aj v odvolaní, na čo však nedostal od žalovaného žiadnu odpoveď, čo činí napadnuté rozhodnutie žalovaného pre nedostatočné odôvodnenie aj nepreskúmateľným. Práve naopak, žalovaný v napadnutom rozhodnutí bez ďalšieho sám pristupuje k chaotickému zmiešavaniu rôznych dôvodov pre nepriznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ktoré sú vzájomne nezlučiteľné. Žalovaný konkrétne v napadnutom rozhodnutí vyvodil, že „nebolo vierohodne preukázané dodanie služby uvedenej na faktúre a ani skutočnosť, že práce boli realizované práve dodávateľom uvedeným na faktúre, t. j. spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o.“. Podľa žalovaného správca dane v rámci daňovej kontroly „oprávnene prijal pochybnosť o reálnosti deklarovaných obchodov“. Záverom svojho rozhodnutia správca dane uvádza, že „správca dane oprávnene prijal záver, že spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o., ktorá je na sporných faktúrach uvedená ako dodávateľ, fakturované služby pre odvolávajúceho sa nedodala a nevznikla jej daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom dodania služieb“; podľa žalovaného rovnako žalobca „nepreukázal, že služby mu dodal deklarovaný dodávateľ (posledná strana napadnutého rozhodnutia)“. Voči žalobcovi neboli počas daňovej kontroly a v protokole z daňovej kontroly, ktorým bola daňová kontrola ukončená, oboznámené pochybnosti správcu dane o reálnosti uskutočnenia fakturovaných plnení ako takých, iba o ich dodaní práva dodávateľom uvedeným na faktúre, čo predstavuje zásadný rozdiel (nepreukázanie dodania služieb práve dodávateľom uvedeným na faktúre a nepreukázanie dodania služby vôbec). Nie je prípustné, aby správca dane vytkol daňovému subjektu jednak nepreukázanie reálneho uskutočnenia fakturovaného plnenia a jednak nepreukázanie, že fakturované plnenie bolo vykonané práve dodávateľom uvedeným na dodávateľskej faktúre. Oba tieto dôvody sa vzájomne logicky vylučujú a nie sú spolu kompatibilné. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf 65/2016 z 13.02.2018 vyplýva, že správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi. V prípade, že sa pochybnosti správcu dane viažu k vecným podmienkam odpočítania dane, mal by kontrolovaný daňový subjekt vedieť, či považuje správca dane za pochybné reálne uskutočnenie deklarovaných plnení, teda či vôbec platiteľ prijal plnenia, z ktorých si uplatňuje odpočítanie dane, alebo či sú pochybnosti o tom, že mu ich dodal deklarovaný dodávateľ. Ďalej žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí absentuje dostatočné odôvodnenie vo vzťahu k viacerým podstatným odvolacím námietkam žalobcu. Žalobca v odvolaní pomerne rozsiahlo argumentoval s použitím bližšie špecifikovaných rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie vo veciach týkajúcich sa problematiky dane z pridanej hodnoty a s citovaním ich konkrétnych záverov. Z týchto rozhodnutí
vyplýva, že ak je preukázaná reálnosť dodania fakturovaného plnenia a existujú pochybnosti iba o tom, či ho skutočne vykonal dodávateľ uvedený na faktúre alebo jeho subdodávateľ (čo bol záver, ktorý zaujal správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí), takáto okolnosť nie je dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty s jedinou výnimkou, a to ak správca dane preukáže, že a) došlo k podvodnému konaniu na dani z pridanej hodnoty a súčasne b) vzhľadom na objektívne preukázané okolnosti daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie bolo súčasťou tohto podvodu. Obe uvedené podmienky musia byť pritom splnené kumulatívne a dôkazné bremeno ich preukázania zaťažuje správcu dane nie daňový subjekt. Táto odvolacia argumentačná línia žalobcu bola prirodzenou reakciou na záver správcu dane o nepreukázaní dodania služieb (inak samotného nespochybneného) práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalovaný k opísaný odvolacím námietkam žalobcu, opierajúcim sa o rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, neuviedol v napadnutom rozhodnutí nič konkrétne, dokonca výslovne konštatoval, že sa odvolací orgán nevyjadruje, a to preto, že vraj „odvolávajúci sa konkrétne neuvádza, v čom uvedené rozsudky, ktoré riešili podvodné konanie, sú aplikovateľné na zistenia správcu dane v ukončenej daňovej kontrole, alebo v čom je rozpor postupu správcu dane u vykonanej kontroly v rozpore s právnym záverom Súdneho dvora EÚ“, pričom takéto tvrdenia žalovaného sú vyslovene nepravdivé a zavádzajúce. Žalobca v odvolaní v tejto časti explicitne namietal, že správca dane vo svojom rozhodnutí ani len netvrdí a už vonkoncom nepreukazuje, že by malo ísť o podvod na dani z pridanej hodnoty, o ktorom žalobca vedel alebo mal vedieť, pričom bez kumulatívneho splnenia predpokladov vyvodených z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je možné zamietnuť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty iba pre pochybnosti správcu dane o dodávateľoch alebo dodávateľových dodávateľoch žalobcu alebo pre ich prípadné aj preukázané nezákonné konanie. Je zrejmé, že žalobca v odvolaní uviedol, v čom sú podľa neho ním citované rozsudky Súdneho dvora EÚ aplikovateľné na prejednávanú vec (t. j. na situáciu, keď správca dane odmieta priznať právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal, že fakturované plnenie dodal práve ten subjekt, ktorý je uvedený na faktúre ako dodávateľ, čo je dôvod, ktorý sa v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane uvádza v prevažnej miere); ak žalovaný zastával opačný náhľad, teda že predmetné rozhodnutia použiteľné nie sú, bolo jeho povinnosťou riadne a zrozumiteľne v odôvodnení vysvetliť, prečo tieto judikáty za relevantné pre danú vec nepovažuje. Ak si žalovaný v tomto smere vystačil s mlčaním („odvolací orgán sa nevyjadruje“), jeho rozhodnutiu jednoznačne absentuje preskúmateľné odôvodnenie. Žalobca vzniesol námietky tiež voči procesnému postupu správcu dane, ktorý vedel, že použil informácie a skutočnosti zistené z iných daňových kontrol a daňových konaní namiesto toho, aby vo veci vykonal riadne dokazovanie a umožnil pri ňom realizovať žalobcovi ako daňovému subjektu jeho procesné práva priznané daňovým poriadkom. Žalobca aj vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal a v správnej žalobe to zopakoval, že správca dane používal informácie napríklad z miestneho zisťovania vykonaného dňa 18.02.2019 Daňovým úradom Trnava v sídle spoločnosti GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o., z miestneho zisťovania vykonaného dňa 28.01.2019 Daňovým úradom Trnava v sídle spoločnosti WiloFood, s. r. o., na strane 22 napadnutého rozhodnutia uvádza, že zistenia o spoločnosti XIREN, s. r. o. získal z neurčených „interných databáz správcu dane“, pričom z týchto interných databáz správca dane zistil aj to, že ani jedna zo subdodávateľských spoločností nepodávala daňové priznania k dani z motorových vozidiel. Na strane 32 prvostupňového rozhodnutia správca dane konštatuje, že do spisu zaradil ako dôkaz informácie získané z daňového spisu daňového subjektu EUNICA Megaboards, s. r. o. z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január, apríl, júl, september a október 2017 týkajúce sa preverenia trvalého pobytu jedinej konateľky spoločnosti UNI BizGROUP, s. r. o. Žalobca považoval postup správcu dane aj žalovaného pri zisťovaní skutkového stavu za nezákonný, a to z nasledovných dôvodov. Prenos značnej časti dokazovania správcom dane na iné daňové úrady bez možnosti aktívnej účasti daňového subjektu znemožňuje daňovému subjektu realizáciu procesných práv priznaných mu daňovým poriadkom, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť, keby bolo dokazovanie vykonané riadne v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania u daňového subjektu. Žalobcovi bolo upreté právo na osobnú prítomnosť pri miestnom zisťovaní vykonanom Daňovým úradom Trnava v sídle spoločnosti GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o. dňa 18.02.2019 a pri miestnom zisťovaní vykonanom Daňovým úradom Trnava v sídle spoločnosti WiloFood, s. r. o., z ktorých oboch správca dane zadovažoval svoje zistenia. Správca dane ani žalovaný nijako nevysvetlili, prečo nevykonali predmetné miestne zisťovanie v sídlach spoločnosti GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o. a WiloFood, s. r. o. priamo v daňovom konaní žalobcu s umožnením účasti žalobcu, ale len si „vypomáhali“ informáciami z miestnych zisťovaní uskutočnených inými daňovými úradmi na základe dožiadania bez upovedomenia daňového subjektu o ich konaní. Žalobca nebol nijako upovedomený o miestnych zisťovaniach vykonaných v sídlach spoločností GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o. a WiloFood,
s. r. o. a nebolo mu umožnené sa týchto miestnych zisťovaní zúčastniť. Z ustanovení daňového poriadku upravujúcich miestne zisťovanie pritom možno vyvodiť, že takýto úkon sa má uskutočniť v súčinnosti s daňovým subjektom a daňový subjekt má právo byť o miestnom zisťovaní správcom dane vopred upovedomený a správca dane má osobám oprávneným konať za daňový subjekt umožniť účasť na miestnom zisťovaní. Napríklad podľa § 39 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia. Z uvedeného ustanovenia treba usúdiť, že daňový poriadok priamo predpokladá osobnú prítomnosť daňového subjektu pri miestnom zisťovaní, čo ale logicky vyžaduje, aby správca dane daňový subjekt o zamýšľanom miestnom zisťovaní vopred upovedomil. Taktiež podľa § 37 ods. 4 daňového poriadku má daňový subjekt výslovné právo voči správcovi dane na odovzdanie rovnopisu zápisnice alebo kópie zápisnice o miestnom zisťovaní, čo opätovne predpokladá účasť daňového subjektu pri miestnom zisťovaní, resp. aspoň objektívne vytvorenie možnosti účasti daňového subjektu pri takomto úkone, čo sa však v prejednávanej veci nestalo. Správca dane uprel žalobcovi aj právo podľa § 45 ods. 1 písm. d) daňového poriadku, podľa ktorého má kontrolovaný daňový subjekt právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu. Z uvedeného ustanovenia najmä vyplýva, že skutočnosti získané z miestneho zisťovania u iného daňového subjektu sú procesne použiteľné v daňovej kontrole a daňovom konaní kontrolovaného daňového subjektu iba za podmienky, ak sa také miestne zisťovanie vykonalo „v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu“, o aký prípad v danej veci nejde. Správca dane neumožnil žalobcovi nahliadnuť ani do samotného Úradného záznamu Daňového úradu Trnava č. 100455725/2019 zo dňa 18.02.2019 spísaného z miestneho zisťovania v spoločnosti GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o. a do Úradného záznamu Daňového úradu Trnava č. 100316900/2019 zo dňa 28.01.2019 spísaného z miestneho zisťovania v spoločnosti WiloFood, s. r. o., ktoré spomína v protokole z daňovej kontroly a v prvostupňovom rozhodnutí. O možnosti nahliadnuť do týchto úradných záznamov žalobca nebol správcom dane poučený, pričom nie je zrejmé, či tieto úradné záznamy vôbec sú súčasťou spisu vo veci žalobcu. Pre úplnosť namietal, že podľa § 37 ods. 4 daňového poriadku je povinnosťou správcu dane spísať o miestnom zisťovaní zápisnicu nie úradný záznam. Žalobca tiež namietal, že nie je zrejmé, z akých dôvodov boli vykonané miestne zisťovania v sídlach spoločnosti GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o. a WiloFood, s. r. o., avšak nie už v sídle spoločnosti UNI BizGROUP, s. r. o. (pričom všetky tri uvedené spoločnosti boli v posudzovanom období subdodávateľmi spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o.). Žalobca zhrnul, že nie je možné, aby správca dane namiesto toho, aby sám vykonal miestne zisťovanie alebo iné procesné úkony (prípadne aj formou dožiadania) so zachovaním procesného postupu predpokladaného daňovým poriadkom len „zaradil do spisu ako dôkaz informácie získané z daňového spisu“ iného daňového subjektu, v rámci ktorého mohlo byť také miestne zisťovanie prípadne iné úkony vykonané. Pokiaľ správca dane a žalovaný opakovane odkazujú na inštitút označený ako „informačný systém Finančnej správy SR“, žalobca namietal, že nemá vedomosť o tom, čo to je „informačný systém Finančnej správy SR“ a do žiadneho takého systému žalobca nemá prístup a nemá vedomosť o tom, aké informácie sú jeho súčasťou. Je pravdou, že daňový poriadok v § 24 ods. 3 ustanovuje, že nie je potrebné dokazovať skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti, musí však ísť výlučne o také skutočnosti, ktoré sú známe z úradnej činnosti práve tým zamestnancom správcu dane, ktorí konajú v danej veci a nie o také skutočnosti, ktoré boli zistené úradnou činnosťou celkom iných zamestnancov iných daňových úradov. Ak určitú daňovú kontrolu v inom daňovom subjekte nevykonávali práve tí zamestnanci správcu dane, ktorí konajú aj v danej veci, skutočnosti zistené iným správcom dane pri inej daňovej kontrole nie sú „skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti“ podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku. Celý obsah informačného systému Finančnej správy SR, ktorého pôvodcami sú zjavne aj iné daňové úrady, v žiadnom prípade nie je možné považovať za skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti na účely aplikácie § 24 ods. 3 daňového poriadku. Napokon žalobca zdôraznil, že aj vo vzťahu k skutočnostiam známym správcovi dane (konajúcim zamestnancom správcu dane) z jeho činnosti platí povinnosť správcu dane oboznámiť daňový subjekt s takýmito skutočnosťami, keďže daňovému subjektu už známe byť nemusia a nie sú. Výklad, ktorý presadzuje žalovaný, znamená, že ak sú v informačnom systéme Finančnej správy SR nahrané všetky dokumenty vyhotovené orgánmi finančnej správy vo všetkých daňových kontrolách a daňových konaniach vedených v Slovenskej republike, správca dane podľa žalovaného nemusí vykonávať v určitej daňovej kontrole a daňovom konaní žiadne vlastné dokazovanie, ale celkom bude postačovať, ak si v informačnom systéme Finančnej správy SR napríklad vyhľadá a následne použije zápisnicu o výsluchu takého svedka, o výpoveď ktorého má záujem, z celkom iného
daňového konania alebo zápisnicu o miestnom zisťovaní v určitej spoločnosti, ktoré bolo vykonané v inej daňovej kontrole a podobne. Žalovaným aprobovaný spôsob interného a operatívneho zisťovania skutkového stavu orgánmi finančnej správy bez akejkoľvek účasti daňového subjektu považoval žalobca za popierajúci vlastný zmysel a účel ustanovení daňového poriadku o úzkej súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom a ustanovení o procesných právach kontrolovaného daňového subjektu. V prvostupňovom rozhodnutí, čo žalobca v odvolaní výslovne namietal, sa dokonca opakovane uvádza ako zdroj poznatkov správcu dane interné databázy správcu dane; žalobcovi nie je známe, o aký druh dôkazu ide a kde a za akých podmienok sa s ním môže oboznámiť. Na strane 23 prvostupňového rozhodnutia správca dane dokonca uviedol, že „bolo zistené, že ani jedna zo subdodávateľských spoločností nemala zamestnancov, pričom však ani náznakom neuvádza, ako a kedy túto skutočnosť zistil“. Je neprípustné, aby správca dane pri vydaní rozhodnutia vo vyrubovacom konaní vychádzal z bližšie nekonkretizovaných podkladov, s ktorými sa daňový subjekt nemôže oboznámiť. S istou mierou zveličenia by sa dalo povedať, že správca dane pri akceptovaní takýchto zdrojov skutkových zistení by mohol namiesto akýchkoľvek iných úkonov v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania iba čerpať zo svojich interných databáz bez uskutočnenia výsluchov svedkov, miestnych zisťovaní, výziev na súčinnosť a podobne, teda dôkazných prostriedkov predpokladaných daňovým poriadkom. Na príslušnú odvolaciu argumentáciu žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí adekvátne nereagoval, takže aj v tejto časti treba pokladať napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. V tomto smere žalobca odkázal na názor vyslovený Ústavným súdom SR v náleze sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.2015. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane poukazoval na to, že správca dane preukázateľne disponoval účtovnými dokladmi žalobcu už od 18.04.2018, preto najneskôr v tejto deň treba považovať daňovú kontrolu za začatú. Ak by sa akceptovalo obdobie od odovzdania celého zaisteného účtovníctva žalobcu Kriminálnym úradom finančnej správy správcovi dane do dátumu formálne uvedeného ako začatie daňovej kontroly v Oznámení o daňovej kontrole zo dňa 12.04.2018 ako akési „vzduchoprázdno“, ktoré ešte nie je daňovou kontrolou, znamenalo by to, že správca dane môže zadržiavať účtovné doklady daňového subjektu prakticky neobmedzene dlhý čas bez toho, aby bol nútený postupovať bez zbytočných prieťahov za účelom dodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 63 ods. 10 daňového poriadku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z ust. § 46 ods. 1 daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že daňová kontrola sa v danom prípade začala dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole dňa 16.05.2018 a nie dňom prevzatia dokladov od príslušníkov Kriminálneho úradu finančnej správy 18.04.2018. Podľa žalovaného sa § 46 ods. 3 daňového poriadku nevzťahuje na tento prípad daňovej kontroly a skutočnosť, že správca dane prevzal doklady od Kriminálneho úradu Finančnej správy v súlade s § 22 zákona č. 652/2004 Z. z., ešte neznamená, že sú splnené podmienky pre začatie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 3 daňového poriadku. Kriminálny úrad finančnej správy nie je orgánom činným v trestnom konaní. Podľa žalovaného bola lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku zachovaná. S uvedeným sa žalobca nestotožnil. Žalobcovi boli totiž 06.02.2020 zaistené Kriminálnym úradom finančnej správy účtovné doklady za zdaňovacie obdobia 2014 až 2017, a to s poukazom na § 22 ods. 1 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve. O zaistení účtovných dokladov bolo žalobcovi vydané potvrdenie o zaistení vecí, tovaru alebo písomností zo 06.02.2020. Žalobcovi bolo následne 17.05.2018 doručené oznámenie Kriminálneho úradu finančnej správy o odstúpení daňových dokladov Daňovému úradu Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš. Podľa obsahu oznámenia Kriminálny úrad finančnej správy odstúpil účtovné doklady žalobcu Daňovému úradu Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš dňa 18.04.2018. Vo veci žalobcu boli žalobcovi zaistené účtovné doklady aj za zdaňovacie obdobie, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie, ešte 06.02.2018, tieto boli (bez vydania rozhodnutia o ich zaistení) odovzdané 18.04.2018 Kriminálnym úradom finančnej správy Daňovému úradu Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš a tento daňový úrad vydal 12.04.2018 oznámenie o daňovej kontrole, v ktorom určil ako deň začatia daňovej kontroly 16. máj 2018. Žalobca považoval za nezákonné samotné zadržiavanie účtovných dokladov žalobcu Kriminálnym úradom finančnej správy, pretože presiahlo zákonný limit 60 dní odo dňa ich zaistenia (§ 22 ods. 1 zákona č. 652/2004 Z. z.) bez toho, aby bolo v tejto lehote vydané rozhodnutie o ich zaistení podľa odseku 6 uvedeného ustanovenia, alebo aby boli účtovné doklady žalobcu v tejto lehote vrátené podľa odseku 4 či odovzdané podľa odseku 5. Už odovzdanie účtovných dokladov žalobcu Kriminálnym úradom finančnej správy Daňovému úradu Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš, ktoré sa konalo 18.04.2018, bolo preto zaťažené nezákonnosťou, čo musí platiť i pre ďalšie disponovanie s týmito účtovnými dokladmi správcom dane (ako s niečím, čo správca dane nezískal v súlade so zákonom). Zákonná úprava zaistenia veci (účtovných dokladov) daňového subjektu podľa § 22 zákona č. 652/2004 Z. z. musí byť interpretovaná a aplikovaná striktne a vo vzťahu k právomociam colníkov skôr reštriktívne, pretože predstavuje významný zásah do práv fyzických a
právnických osôb bez ingerencie súdu alebo prokurátora, výlučne na základe činnosti orgánov výkonnej moci. Ďalej žalobca uviedol, že účelom § 46 ods. 3 daňového poriadku je nepochybne operatívne začatie daňovej kontroly v niektorých naliehavých prípadoch, v ktorých na rozdiel od štandardného začatia daňovej kontroly podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku sa nevydáva oznámenie o daňovej kontrole, ktoré musí obligatórne obsahovať lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Pri vydaní oznámenia o začatí daňovej kontroly podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku sa predpokladá, že správca dane v čase jeho vydania ešte nemá vytvorené dostatočné podmienky na výkon daňovej kontroly, najmä nedisponuje potrebnými dokladmi (keďže na ich predloženie v určenej lehote v oznámení o daňovej kontrole vyzýva daňový subjekt). Inými slovami, pri začatí daňovej kontroly postupom podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku zákonodarca zjavne nepočíta s tým, že správca dane bude disponovať účtovnými dokladmi daňového subjektu ešte pred dňom začatia daňovej kontroly určeným v oznámení o daňovej kontrole (v opačnom prípade by obligatórna výzva správcu dane daňovému subjektu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly v stanovenej lehote nemala reálny význam). Žalobca zastával stanovisko, že ak správca dane disponuje účtovnými dokladmi daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie na základe toho, že sú mu odovzdané Kriminálnym úradom finančnej správy, ktorý ich predtým zaistil, daňová kontrola musí byť začatá už týmto dňom, pretože už tento deň dochádza zo strany správcu dane k materiálnemu výkonu daňovej kontroly (posudzovaniu účtovných dokladov daňového subjektu) a k zásahu do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý nemôže disponovať svojim účtovníctvom. Začatie daňovej kontroly je v takomto prípade možné vykonať buď podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku, ak je splnený niektorý z predpokladov upravených v tomto ustanovení alebo podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, avšak v oznámení o začatí daňovej kontroly je správca dane v takomto prípade povinný uviesť ako deň začatia daňovej kontroly deň prevzatia účtovných dokladov daňového subjektu. Žalobca tiež namietal aj postup správcu dane pri začatí daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 3 daňového poriadku, a to, že zápisnica o začatí daňovej kontroly nebola spísaná v súlade so zákonnými podmienkami a v protokole z daňovej kontroly ani v napadnutom rozhodnutí správca dane neuviedol konkrétny dôvod začatia daňovej kontroly. Dôvody začatia daňovej kontroly v súlade s § 46 ods. 3 daňového poriadku správca dane nešpecifikoval v žiadnom dokumente. Aj keby sa akceptovalo, že vec žalobcu nebolo možné subsumovať pod § 46 ods. 3 daňového poriadku, aj vtedy bol správca dane povinný začať daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku tak, aby v oznámení o daňovej kontrole bol uvedený ako deň jej začatia 18. apríl 2018, čo bol deň, v ktorý už daňová kontrola v skutočnosti na Daňovom úrade Žilina, pobočke Liptovský Mikuláš začala prebiehať. Žalobca odkázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29.06.2010, z ktorého vyplýva, že prekročenie zákonnej lehoty na uskutočnenie daňovej kontroly znamená jej nezákonnosť a protokol z nej má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Žalobca mal za to, že nie je akceptovateľné, aby správca dane zadržiaval účtovníctvo daňového subjektu aj niekoľko týždňov bez toho, aby už formálne išlo o výkon daňovej kontroly viazaný zákonnými právami a povinnosťami správcu dane i daňového subjektu. Ak by sa akceptovalo obdobie od odovzdania celého zaisteného účtovníctva žalobcu Kriminálnym úradom finančnej správy správcovi dane do dátumu formálne uvedeného ako začatie daňovej kontroly v oznámení o daňovej kontrole ako akési „vzduchoprázdno“, ktoré ešte nie je daňovou kontrolou, znamenalo by to, že správca dane môže zadržiavať účtovné doklady daňového subjektu prakticky neobmedzene dlhý čas bez toho, aby bol nútený postupovať bez zbytočných prieťahov za účelom dodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 63 ods. 10 daňového poriadku. Takýto výklad považoval žalobca za neakceptovateľný a zasahujúci do základných práv daňového subjektu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neobjasnil, ak podľa neho v čase od 18.04.2018 do 15.05.2018 ešte daňová kontrola začatá nebola, na základe akého zákonného ustanovenia bol správca dane oprávnený v tomto období zadržiavať účtovné doklady žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie. Žalobca preto v zhode so svojím odvolaním namietal, že správca dane materiálne nedodržal lehotu na vykonanie daňovej kontroly ustanovenú v § 63 ods. 10 daňového poriadku, keďže daňová kontrola v skutočnosti trvala už od 18.04.2018, odkedy aj mala byť formálne začatá, do 06.05.2019, kedy bol žalobcovi doručený protokol z daňovej kontroly. Preskúmavané rozhodnutia v danej veci sú založené na závere o neunesení dôkazného bremena žalobcom o tom, že fakturované služby vykonal práve dodávateľ uvedený na faktúre, avšak žalovaný neuviedol, aký konkrétny dôkaz mu od žalobcu absentoval, resp. akým konkrétnym dôkazom by žalobca takéto dôkazné bremeno uniesol, keď žalovanému nepostačovalo predloženie zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o. ako zhotoviteľom, potvrdenie uskutočnenia fakturovaného plnenia oboma zmluvnými stranami (H. a H.) a dokonca ani predloženie zošita porúch, v ktorom žalobca poznamenával poruchy na reklamných zariadeniach v závislosti od
podávania správ jeho dodávateľom. Žalobca sa tak dostal do absurdnej situácie, keď má znášať dôkazné bremeno, avšak nech predloží akýkoľvek dôkaz, žiaden nebude žalovaným vyhodnotený ako dostatočne hodnoverný a nevzbudzujúci akékoľvek pochybnosti, pričom potenciálny dôkaz, ktorý by nevzbudzoval akékoľvek pochybnosti, zostane pre žalobcu navždy neznámy. Dôkazné bremeno daňového subjektu je tak žalovaným vlastne posunuté do takej nedosiahnuteľnej úrovne, v ktorej ho daňový subjekt z pohľadu žalovaného nikdy nebude schopný uniesť. Stanovisko žalovaného sa dostáva do priameho rozporu s právnym názorom Ústavného súdu SR, ktorý v náleze sp. zn. I. ÚS 30/2018 z 30.01.2019, týkajúceho sa vyrubenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty, konštatoval, že žiadna skutková okolnosť, ktorá nastala v minulosti, sa spravidla nedá preukázať s absolútnou istotou; dôkazné bremeno kladené na účastníka konania nesmie byť neprimerané. Rozsah dôkazného bremena daňového subjektu vo vzťahu k preukazovaniu dodania služby musí byť nutne prispôsobený charakteru a druhu služby, o ktorú išlo. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že dôkazné bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení daňového subjektu (čo sa v danej veci nestalo). Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú vypovedaciu schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom. Okrem toho žalobca pripomenul, že pochybnosť ako taká nemôže mať za následok konštatovanie, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH. Rovnako z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal, s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno; správca dane nemôže vyzývať daňový subjekt na preukazovanie skutočností, ktoré nevyplývajú z daňového priznania a ním podaných vysvetlení, obdobne nie je možné od daňového subjektu požadovať preukazovanie skutočností týkajúcich sa daňovej povinnosti iného subjektu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nenáležité konštatovanie žalovaného, že žalobca nepreukázal, že spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. vznikla daňová povinnosť. V spojitosti s tvrdením žalovaného, že žalobca mal vykonať také opatrenia a požadovať od dodávateľa také doklady, ktorými by vedel prevzatie služieb hodnoverne preukázať, žalobca poukázal na to, že žalovaný bližšie neozrejmil žiadne také opatrenie, ktoré žalobca mal vykonať a nevykonal, ani žiaden taký doklad, ktorý mal žiadať a nežiadal, osobitne, ak medzi samotnými zmluvnými stranami (žalobcom a spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o.) spolupráca fungovala bezproblémovo a nevznikali pochybnosti o plnení uzavretej zmluvy. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozpory v tvrdeniach svedka Y. Q., k tomu žalobca uviedol, že tento svedok vypovedal na ústnom pojednávaní dňa 16.10.2018, že podklady na určenie miesta reklamných zariadení mu zadával pán Q. Q., občas jednal s pani Q.. Podľa žalobcu je celkom pochopiteľné a oprávnené, že Y. Q. (vtedajší konateľ spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o.) nemal spočiatku vedomosť o tom, kde sa nachádza 31 reklamných zariadení žalobcu umiestnených prakticky po celom území Slovenska a že konkrétne miesta, na ktorých tieto reklamné zariadenia stoja, mu bližšie špecifikovali osoby konajúce za žalobcu (napríklad prokurista žalobcu H.. Q. Q.). Z toho, že dodávateľ žalobcu, ktorý mal vykonávať kontrolu stavu reklamných zariadení vo vlastníctve žalobcu vrátane kontroly ich osvetlenia, podávania správ o stave reklamných zariadení a ich osvetlenia, o vzniknutých vadách a o potrebe opráv, dostal podklady na určenie miesta, kde sú tieto reklamné zariadenia umiestnené od žalobcu ako svojho objednávateľa, preto v žiadnom prípade nemožno vyvodiť záver, že uvedenú činnosť si zabezpečoval sám žalobca; žalobca považoval takúto úvahu žalovaného za logicky nezmyselnú. Každý dodávateľ, ktorý má poskytnúť určité plnenie na mieste, ktoré nepozná, musí zrejme dostať práve od svojho objednávateľa (odberateľa) zadanie na určenie takého miesta. Žalobca tak na začiatku zmluvného vzťahu špecifikoval spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. miesta, na ktorých je predmetných 31 reklamných zariadení žalobcu postavených, ale následne už samotnú dohodnutú kontrolnú činnosť vykonával dodávateľ žalobcu a nie žalobca sám pre seba, čo je tvrdenie, ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijakým prijateľným myšlienkovým pochodom nepodložil. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca si dostatočne nepreveril svojho dodávateľa spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o., neoveroval si jeho predpoklady na dodanie požadovaných služieb, táto úvaha žalovaného má opäť len abstraktný charakter. Spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. bola v čase uzatvárania zmluvy o dielo so žalobcom funkčná, vo verejných databázach nemala evidované daňové nedoplatky alebo nedoplatky na poistnom na sociálnom alebo zdravotnom poistení. Činnosť, ktorú mala vykonávať spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. pre žalobcu, nevyžadovala žiadnu osobitnú kvalifikáciu, povolenie, či iné špecifické predpoklady na jej uskutočnenie a nebola viazaná ani na vyšší počet osôb, ktoré by ju mali uskutočňovať. Žalobcovi nie je známy žiaden taký predpoklad, ktorý spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. podľa žalovaného mala napĺňať na dodanie požadovaných služieb, a
ktorý nespĺňala, resp. ktorého splnenie mal žalobca overovať. Žalobca nemal dôvod zisťovať, či bude spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. predmetnú činnosť vykonávať sama alebo prostredníctvom svojich dodávateľov, keďže v zmysle § 538 Obchodného zákonníka môže zhotoviteľ poveriť vykonaním diela inú osobu. Žalobcovi nebolo zrejmé, prečo by mal voči spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. vyvodiť nejaký negatívny následok a zmluvu o dielo s ňou neuzavrieť, resp. snažiť sa ju ukončiť, keby sa aj dozvedel, že spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. bude dielo vykonávať subdodávateľsky, keďže v obchodných záväzkových vzťahoch, osobitne pri zmluve o dielo, ide o celkom obvyklé a zákonom dovolené podnikateľské konanie. Žalobca konštatoval, že jednoznačne z kontrolovaných dokladov a svedeckej výpovede svedka H., bývalého konateľa a dodávateľa daňového subjektu spoločnosti M- TRADE SK, s. r. o. vyplýva druh a charakter služby, ktorý bol v zhode uvedený na dodávateľskej faktúre od dodávateľa M-TRADE SK, s. r. o. Žalobca v podrobnostiach popísal spôsob zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom konštatoval, že zvolil spôsob kontroly reklamných zariadení prostredníctvom externého zabezpečenia dodávky a uzatvoril na predmetnú dodávku zmluvu so spoločnosťou M- TRADE SK, s. r. o. Dodávateľ zabezpečoval monitoring a kontrolu a v prípade zistenia poškodenia plochy alebo nefungovania osvetlenia kontaktoval osobu poverenú žalobcom a oznámil poruchu, čo potvrdili H., ako aj H.. Y. Q.. Nahlásenú poruchu poverená osoba zaznamenávala v zošite porúch a následne bola na základe poskytnutej správy vykonaná potrebná náprava. Komunikácia prebiehala telefonicky, čo sa v súlade so zmluvou o dielo považovalo za podávanie správ o stave reklamných plôch a ich osvetlenia, o vzniknutých vadách a o potrebe opráv. Zošit porúch bol správcovi dane predložený ako dôkaz. Reálne plnenie fakturovaných služieb bolo potvrdené svedkami Y. Q. a Q. Q., ako dôkaz boli predložené aj poznámky zamestnanca a e-mailová komunikácia, ktorá sa týka opráv osvetlenia reklamných zariadení. Správne orgány uvedené dôkazy nijako nezohľadnili. Z výsluchu svedka H. vyplynulo, že dodanie služby bolo uskutočnené dodávateľom daňového subjektu, tak ako je deklarované na faktúre. Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. zároveň nemožno dodávateľa považovať za nekontaktného, keďže konateľ tejto spoločnosti H.. Y. Q., ktorý bol konateľom spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. v čase spornej dodávky, aj v čase svojho výsluchu, sa zúčastnil výsluchu svedka, bol so správcom dane súčinný a v zásadnej miere bol dôkazom pre potvrdenie dodania služieb daňovému subjektu. Správca dane z výpovede svedka použil iba tie zistenia, ktoré podľa správcu dane dodávateľa spochybňujú, pričom váhu svojho rozhodnutia položil na fakt, že H.. Y. Q. neoznačil svojich konkrétnych subdodávateľov, hoci vo výpovedi jasne deklaroval, že v čase poskytovania služieb daňovému subjektu mal viaceré podnikateľské aktivity, rokoval s mnohými spoločnosťami a aj s ohľadom na čas, ktorý uplynul od poskytnutia predmetných služieb, v záujme toho, aby neuviedol chybné informácie, neuviedol konkrétne spoločnosti - svojich dodávateľov, avšak odkázal na účtovníctvo spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o., z ktorého je zrejmé, kto boli jeho dodávatelia. Žalobca zdôraznil, že správcovi dane a žalovanému neprináleží a priori nazerať na výpoveď svedka ako na nepravdivú, už i so zreteľom na to, že svedok bol podľa § 25 ods. 1 daňového poriadku poučený o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, a tiež podľa § 25 ods. 2 daňového poriadku poučený o právnych následkoch nepravdivej a neúplnej výpovede. Ak správne orgány v danej veci považovali svedeckú výpoveď za nepravdivú, mohli a mali podľa podnet na prejednanie priestupku na príslušný orgán a až po právoplatnosti rozhodnutia o priestupku by mohli vyhodnotiť svedeckú výpoveď H. Y. Q. ako nepravdivú. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o obsahu svedeckej výpovede H.. Y. Q. žalobca navrhol túto osobu predvolať a vypočuť správnym súdom. Aj keby bola spoločnosť M- TRADE SK, s. r. o. v súčasnosti prípadne nekontaktná alebo neaktívna, neznamená to, že nevykonávala podnikateľskú činnosť pred zhruba troma rokmi, keď bola dodávateľom daňového subjektu. Daňový subjekt nemôže niesť zodpovednosť za neskoršie správanie a podnikateľský osud svojich obchodných partnerov v čase nasledujúcom po dodaní tovaru alebo služieb daňovému subjektu. Aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že nekontaktnosť dodávateľa, resp. subdodávateľa počas daňovej kontroly nepreukazuje jeho nekontaktnosť v kontrolovanom zdaňovacom období. Napadnuté rozhodnutie v podstate spočíva na neprípustnom prenose zodpovednosti na daňový subjekt nielen za jeho dodávateľov ale dokonca aj za dodávateľových dodávateľov, konkrétne za spoločnosti UNI BizGROUP, s. r. o., GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o. a WiloFood, s. r. o., ktoré majú byť podľa zistení orgánov finančnej správy dodávateľom spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. v posudzovanom období. Viaceré formulácie správcu dane i žalovaného použité v ich rozhodnutiach vzbudzujú u žalobcu dojem, ako keby išlo o rozhodnutia vydané nie vo vyrubovacom konaní a po daňovej kontrole u daňového subjektu EUNICA Megaboards, s. r. o., ale u daňového subjektu M-TRADE SK, s. r. o. Žalobca považoval za vyslovene absurdný náhľad žalovaného, že „najmä dôkazy pochádzajúce mimo dispozičnej sféry osôb zúčastnených v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu môžu nárok na odpočet DPH osvedčiť“. Pre žalobcu je nepochopiteľné takéto nazeranie na dôkazné bremeno daňového subjektu a tiež
nepochopiteľné, ako si žalovaný predstavuje, aby žalobca zadovážil bližšie neurčené dôkazy, ktoré majú byť „mimo dispozičnej sféry osôb zúčastnených v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu“. Daňový subjekt v čase realizácie obchodných transakcií konal v dobrej viere a nemal žiadne vedomosti o dodávateľoch svojho dodávateľa (t. j. o subdodávkach), pričom ani nebol žiaden legitímny dôvod, pre ktorý by sa v tom čase mal o subdodávateľov svojho dodávateľa zaujímať. Tvrdenie žalovaného, že samotné uzavretie zmluvy o dielo mohlo napovedať, že zhotoviteľ M-TRADE SK, s. r. o. sám nebude schopný služby podľa predmetu zmluvy o dielo realizovať, ale môže ich zabezpečiť inými dodávateľmi, je bližšie nevysvetlené, jednak žalobca nechápal, prečo by subdodávateľsky spôsob realizácie predmetu diela mal predstavovať pre odberateľa nejakú hrozbu, ktorej by sa mal podľa žalovaného dopredu vystríhať. O existencii spoločností UNI BizGROUP, s. r. o., GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o. a WiloFood, s. r. o. sa daňový subjekt dozvedel až počas výkonu daňovej kontroly. K postupom, činnostiam a konaniu týchto spoločností sa daňový subjekt nemal možnosť vyjadriť, keďže ich konanie, činnosti a postupy nemajú s daňovým subjektom žiadnu spojitosť. Napriek tomu správca dane založil svoje závery vedúce k nepriznaniu odpočítania dane z pridanej hodnoty z faktúry za dodanie služby od dodávateľa M-TRADE SK, s. r. o. práve na takýchto okolnostiach, či už reálnych alebo domnelých, netýkajúcich sa však ani súvisiacich s daňovým subjektom ale prevažne so spoločnosťami UNI BizGROUP, s. r. o., GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o. a WiloFood, s. r. o. Prípadné nedostatky v týchto spoločnostiach, resp. pochybnosti správcu dane o činnosti týchto spoločností, nemožno kvalifikovať ako nesplnenie dôkaznej povinnosti daňového subjektu. Žalobca pripomenul ďalšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že je celkom legitímny postoj daňového subjektu, keď tvrdí, že jeho povinnosťou nebolo zisťovať, či je súčasťou reťazca spoločností alebo zisťovať samotný rozsah a správanie reťazca. Ďalej odkázal na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z ktorých vyplýva, že nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR odkázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ a uviedol, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná prechádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Navyše správca dane nevyhodnocoval konanie a zastihnuteľnosť spoločností UNI BizGROUP, s. r. o., GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o. a WiloFood, s. r. o. v kontrolovanom zdaňovacom období ale v súčasnosti, t. j. v čase vykonávania daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. To, že je spoločnosť UNI BizGROUP, s. r. o. neaktívna a nekontaktná v marci 2019, resp. aj v auguste či októbri 2018 alebo v júni 2019, nepreukazuje, že spoločnosť UNI BizGROUP, s. r. o. nemohla uskutočňovať podnikateľskú činnosť v roku 2016. Z prvostupňového rozhodnutia navyše vyplýva, že spoločnosť UNI BizGROUP, s. r. o. podala posledné priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018, takže táto spoločnosť bola aktívna a podávala daňové priznania ešte dva roky po posudzovanom zdaňovacom období v roku 2016. Všetky uvedené okolnosti namietal žalobca v podanom odvolaní, pričom žalovaný k tomuto nezaujal žiadne stanovisko. Žalobca zo zákona nenesie dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutočnostiam týkajúcim sa spoločnosti UNI BizGROUP, s. r. o., s ktorou žalobca nebol v žiadnom právnom vzťahu, práve naopak, žalovaný by od žalobcu aj v tejto spojitosti žiadal o predkladanie dôkazov. Pokiaľ orgány finančnej správy tvrdili, že konateľkou spoločnosti UNI BizGROUP, s. r. o. je osoba bez domova, a preto je viacmenej isté, že služby súvisiace s kontrolou a podávaním správ o stave reklamných zariadení nemohla vykonať ani táto spoločnosť zastúpená jedinou konateľkou Q., ktorá je od roku 2013 evidovaná v evidencii obyvateľov ako osoba bez domova, je povinnosťou týchto orgánov preukazovať toto svoje tvrdenie, a to tiež konkrétnymi dôkazmi a nie iba v rovine všeobecných domnienok a hypotéz. Žiaden takýto dôkaz nebol v konaní vykonaný. Tiež zdôraznil, že pokiaľ má Q. F. evidovaný trvalý pobyt v mestskej časti O.
- V., ešte to neznamená, že ide o bezdomovca a už vonkoncom nie tak, že takáto osoba nemôže alebo nemohla vykonávať prácu alebo podnikateľskú činnosť. Súdny dvor EÚ v rozsudku z 21.06.2012 vo veciach C-80/11 a C-142/11 rozhodol, že čl. 167, 168 písm. a), 178 písm. a), 220 ods. 1 a 226 Smernice Rady 2006/112 zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jednotlivých poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúry alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Článok 167, článok 168 písm. a), článok
178 písm. a) a článok 273 Smernice 2006/112 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené v Smernici 2006/112 boli splnené a že zdaniteľná osoba nedisponovala informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať vznik nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry. Z ďalšieho rozsudku Súdneho dvora EÚ C-227/14 zo dňa 22.10.2015 vyplýva, že nie je možné zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočet dane z pridanej hodnoty v prípade, ak bola vystavená subjektom, ktorý treba považovať za neexistujúci, a to okrem prípadu, že by bolo preukázané, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH. Obdobne z ďalšieho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-18/13 z 13.02.2014 vyplýva, že nemožno odoprieť odpočítanie dane z pridanej hodnoty zdaniteľnej osobe v prípade, ak sa ukáže, že dodanie bolo uskutočnené, avšak nebolo vykonané ani dodávateľom ani jeho subdodávateľom okrem prípadu, ak bude splnená podmienka, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane, bolo súčasťou tohto podvodu. V rozhodnutí C-446/115 zo dňa 10.11.2016 Súdny dvor EÚ konštatoval, že vnútroštátna prax, podľa ktorej daňové orgány zamietnu platiteľovi dane právo na odpočet splatnej alebo odvedenej dane z pridanej hodnoty za služby, ktoré mu boli poskytnuté, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto služieb nemožno považovať za vierohodné, pretože vyhotoviteľ týchto faktúr nemohol byť skutočným poskytovateľom uvedených služieb, odporuje legislatíve EÚ, iba ak by sa vzhľadom na objektívne dôkazy a bez toho, aby sa od platiteľa dane vyžadovalo overovanie, ktoré mu neprislúcha, preukázalo, že tento platiteľ dane vedel alebo mal vedieť, že poskytnutie uvedených služieb súvisí s podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, čo musí preskúmať vnútroštátny súd. Osobitne žalobca odkázal na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 z 03.09.2020, podľa ktorého skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nevyrobila ani nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru a nie jej subdodávateľ, najmä z dôvodu, že tieto osoby nemali potrebné ľudské a materiálne zdroje, však nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť spoločnosti Vikingo odopreté právo na odpočítanie. Ak podvod vo vzťahu k DPH nespáchala samotná zdaniteľná osoba, právo na odpočítanie dane je možné jej zamietnuť len vtedy, ak sa na základe objektívnych okolností preukáže, že vedela, alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zakladajúcimi právo na odpočítanie dane zúčastní transakcie, ktorá bola súčasťou tohto podvodu, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný hospodársky subjekt na vstupe alebo na výstupe v tomto dodávateľskom reťazci. Súdny dvor uviedol, že správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa, a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu. Je totiž povinnosťou daňových úradov z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že nastali objektívne skutočnosti, na základe ktorých je možné domnievať sa, že sa zdaniteľná osoba dopustila podvodu, alebo že vedela, alebo mala vedieť, že konanie, na ktoré odkazuje na podporu svojho práva na odpočítanie, je súčasťou takého podvodu. Vychádzajúc zo záverov judikatúry Súdneho dvora EÚ žalobca konštatoval, že ak je preukázaná reálnosť dodania fakturovaného plnenia a existujú pochybnosti iba o tom, či ho skutočne vykonal dodávateľ uvedený na faktúre alebo jeho subdodávateľ, takáto okolnosť nie je dôvodom na nepriznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty s jedinou výnimkou, a to ak správca dane preukáže, že a) došlo k podvodnému konaniu na dani z pridanej hodnoty a súčasne b) vzhľadom na objektívne preukázané okolnosti daňový subjekt vedel, alebo mal vedieť, že uvedené plnenie bolo súčasťou tohto podvodu; obe uvedené podmienky musia byť pritom splnené kumulatívne a dôkazné bremeno ich preukázania zaťažuje správcu dane nie daňový subjekt. Žalobca ako daňový subjekt v rámci svojich povinností preukázal všetky skutočnosti, ktoré sú zákonom vyžadované v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a je presvedčený, že uniesol dôkazné bremeno, t. j. predložil všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii, a ktoré mohol zabezpečiť, v dôsledku čoho mu správnymi orgánmi nemalo byť odopreté právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo spornej dodávateľskej faktúry.
4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí v zásade konštatoval, že služby deklarované faktúrami mali byť
uskutočnené a dodané dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o., ktorý je uvedený na faktúrach a na strane 24 prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že nebolo preukázané, že k dodaniu služieb došlo dodávateľom v uvedených faktúrach. Zároveň však nepotvrdil, že služby boli reálne vykonané, čo podľa predloženého spisu a získaných dôkazov žalovaný vyhodnotil s tým, že služby spoločnosť M- TRADE SK, s. r. o. nedodala a nebolo zároveň preukázané ani ich reálne vykonanie. Podľa žalovaného verbálne potvrdenie dodania služieb pánom Y., bývalým konateľom spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o., ktorý okrem predloženej faktúry žiadnymi inými dokladmi a dôkazmi dodanie služieb nepreukázal, bolo správcom dane oprávnene posúdené ako nesplnenie podmienky k uplatneniu odpočtu dane, pretože žalobcom neboli správcovi dane navrhnuté k vykonaniu žiadne ďalšie úkony, na základe ktorých by získané dôkazy preverované obchody potvrdili. Menovaný svedok nevedel uviesť a ani bližšie identifikovať dodávateľov, pričom ani na ústnom pojednávaní u správcu dane neprejavil väčšiu súčinnosť a neposkytol žiadne ďalšie informácie o fakturovaných službách, napríklad ako prebiehala kontrola reklamných plôch, aké vozidlo bolo použité pri preprave za nimi a medzi reklamnými zariadeniami, kto konkrétne vykonával deklarované služby v zmysle zmluvy o dielo, a tiež ako a kým boli služby odovzdávané a preberané. Žalovaný zopakoval svoje tvrdenia o tom, že vo vyjadreniach svedka Q. sa vyskytli rozpory, ako to už uviedol v napadnutom rozhodnutí. Skutočnosť, že obchody sa nerealizovali, resp. neboli vykonané tak, ako žalobca deklaruje, preukazujú aj zistenia správcu dane, že Y. Q. nevedel uviesť svojich dodávateľov, s ktorými práce mal koordinovať a zistenia z databáz finančnej správy aj dokladov získaných od Kriminálneho úradu finančnej správy, podľa ktorých spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. vykazovala dodávateľov UNI BizGROUP, s. r. o., GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o. a WiloFood, s. r. o. Uvedené zistenia sú dostatočným dôvodom pre spochybnenie deklarovaných služieb a rovnako aj skutočnosť, že ich vykonali ich dodávatelia M-TRADE SK, s. r. o., resp. sama spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. Pokiaľ žalobca namietal, že v konaní boli použité informácie a skutočnosti zistené z iných daňových kontrola a daňových konaní, žalovaný odkázal na ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku. V prípade skutočností známych správcovi dane z jeho úradnej činnosti odkázal na ust. § 24 ods. 3 daňového poriadku a konštatoval, že žalobca mal vytvorený priestor oboznámiť sa so všetkými zisteniami, prípadne navrhnúť správcovi vykonať ďalšie úkony na preukázanie jeho tvrdení, čo však žalobca nevykonal. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že daňová kontrola bola začatá už skôr, a to prevzatím účtovných dokladov od Kriminálneho úradu Finančnej správy, k tomuto žalovaný odkázal na § 46 ods. 1 daňového poriadku. Z uvedeného dôvodu je nedôvodná aj námietka, že správca dane nedodržal lehotu na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 63 ods. 10 daňového poriadku. Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní. Kriminálny úrad finančnej správy, úsek colnej a daňovej kriminality, Pobočka Stred Žilina, nie je orgánom činným v trestnom konaní, a preto správca dane neaplikoval postup pri začatí daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 3 daňového poriadku, kedy je striktne vymedzené, aké zákonné náležitosti má zápisnica obsahovať, pričom jednou z nich je aj podmienka uvedenia dôvodu začatia daňovej kontroly. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný neuviedol, ktorý konkrétny dôkaz mal žalobca prezentovať, k tomuto žalovaný uviedol, že v danej veci nebolo vierohodne preukázané vykonanie deklarovaných služieb a ani skutočnosť, že ich vykonala spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. Naopak, žalobca na preukázanie svojich tvrdení o preverovaných obchodoch ani po oboznámení sa s dôkazmi nenavrhol správcovi dane vykonať žiadne ďalšie úkony (vypočuť svedkov, predložiť dôkazy o nákladoch vynaložených na realizáciu služieb, napr. doprava na miesto výkonu, atď.). Žalovaný odkázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa zaoberali otázkou rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní. Dôvodná nebola ani námietka žalobcu, že správca dane od žalobcu požadoval preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“, a že správca dane nemôže vyzývať daňový subjekt na preukazovanie skutočností, ktoré nevyplývajú z daňového priznania a ním podaných vysvetlení, obdobne nie je možné od daňového subjektu požadovať preukazovanie skutočností týkajúcich sa daňovej povinnosti iného subjektu. Podľa žalovaného deklarované služby týkajúce sa reklamných plôch a zariadení sú vo všeobecnosti sprístupnené celej verejnosti a akákoľvek činnosť na nich podlieha aj verejnej kontrole. V zmysle uvedeného mal žalobca dostatočné možnosti, aby preukázal vykonávanie činností na uvedených objektoch a zabezpečil si tak dostatok dôkazov k preukázaniu svojich tvrdení, že služby boli reálne vykonané a zároveň že ich vykonala spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. Žalovaný poukázal aj na rozpor tvrdení žalobcu, že Y. Q. (vtedajší konateľ spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o.) nemal spočiatku vedomosť o tom, kde sa nachádza 31 reklamných zariadení žalobcu umiestnených prakticky po celom území Slovenska a že konkrétne miesta, na ktorých tieto reklamné zariadenia stoja, mu bližšie špecifikovali osoby konajúce za žalobcu (napríklad prokurista žalobcu H.), pretože pri uzatváraní zmluvného vzťahu
žalobca už zadal spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. 31 miest, na ktorých mal postavené reklamné zariadenia, čím ich zároveň odovzdal deklarovanému dodávateľovi. Podľa žalovaného je nelogické, aby bola najskôr podpísaná zmluva a až následne sa dodávateľ postupne dozvie miesto zariadení, o ktoré sa má starať, pričom však žalobca od dodávateľa nepožaduje, aby predkladal, resp. akýmkoľvek spôsobom vykazoval žalobcovi činnosť na nich vykonanú, a to aj s prihliadnutím na žalobcom vyplácanú cenu 17 550 eur mesačne za vykonávanie tejto činnosti. Správca dane aj žalovaný vierohodnosť výpovede svedka Q. neprijali ako nepravdivú, ale spochybnili jej váhu v preverovanej veci, pretože svedok okrem verbálneho potvrdenia vykonania služieb subdodávateľmi nijak inak nepreukázal, že služby boli reálne subdodávateľsky vykonané a oprávnene fakturované žalobcovi. Je na daňovom subjekte, aby vedel aj s odstupom času preukázať aj inými dôkaznými prostriedkami uskutočnenie plnení deklarovaných na predložených faktúrach, a tiež skutočnosť, že plnenie reálne vykonal dodávateľ uvedený na faktúre. V prípade, že okrem faktúr takéto dôkazy v daňovom konaní daňový subjekt nepredloží, vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena. Žalovaný poukázal aj na zistenie správcu dane, že žalobca v zmysle Zmluvy o spolupráci zo dňa 28.11.2014 už skôr ako poskytovateľ (pôvodne pod názvom MEDIAS, s. r. o.) prenajal reklamné zariadenia objednávateľov (EUNICA MEDIA, s. r. o.), kde podľa bodu 3.9 zmluvy bol objednávateľ povinný nahlasovať poskytovateľovi vady a iné poškodenie na reklamných zariadeniach, plochách, vrátane konštrukcie osvetlenia a podľa bodu 3.6 sa mal poskytovateľ postarať na vlastné náklady o servis týchto zariadení, pričom zmluva o spolupráci bola uzatvorená na dobu neurčitú a v čase výkonu daňovej kontroly bola aj naďalej v platnosti. Podľa žalovaného neskoršie uzavretie ďalšej zmluvy na dodanie služieb (nahlasovanie vád a iných poškodení na reklamných plochách vrátane konštrukcie a osvetlenia) so spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o. viažuce sa k rovnakým reklamným zariadeniam, žalobca správcovi dane nijak neozrejmil, čím ich vykonanie spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o. bolo správcom dane oprávnene spochybnené. V zmysle uvedeného bolo tak ekonomicky nepodstatné fakturovanie obchodov spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o. podľa zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o., pretože vykonanie služieb deklarovaným dodávateľom, t. j. spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o. žalobca nijak nepreukázal. Dostatočnú preukaznú váhu nemal predložený zošit porúch ani e- mailová komunikácia, k čomu žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú už v napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru žalovaného konateľ spoločnosti Y. ako štatutárny orgán spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. mal mať podrobné vedomosti o vykonaných prácach v súlade s uzatvorenou zmluvou, pretože ich fakturoval žalobcovi, a teda priamo zodpovedal za ich poskytnutie v zmysle zmluvy, ich kvalitu, rozsah a podobne. Rovnako žalobca, ktorý mal deklarovanému dodávateľovi za služby platiť, bol zodpovedný si práce od dodávateľa prebrať. Žalobca však nevykonal také opatrenia a nezabezpečil si také doklady a dôkazy, ktorými by vedel správcovi dane hodnoverne preukázať vykonanie služieb. V prípade reálne zabezpečených a zároveň aj zrealizovaných služieb deklarovaným dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o. nemalo by byť prekážkou tohto dodávateľa a ani žalobcu navrhnúť napríklad vykonanie výsluchu ďalších svedkov zúčastnených pri realizácii týchto služieb, prípadne navrhnutie ďalších dôkazov k preukázaniu vykazovaných činností ako náklady spojené s vykonávaním tejto činnosti, spôsob zabezpečenia dopravy k zariadeniam a medzi nimi, akým a koho vozidlom, spotrebu pohonných hmôt, fotodokumentácie o poruche a podobne. Počas výkonu daňovej kontroly a ani po oboznámení žalobcu so zisteniami vo vyrubovacom konaní žalobca takéto dôkazy správcovi dane nepredložil a nenavrhol vykonať ani žiadne ďalšie dokazovanie. Žalovaný zdôraznil, že za skutočnosti uvedené v daňovom priznaní zodpovedá daňový subjekt, preto bolo povinnosťou žalobcu spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti preukázať, že daňové doklady ním predložené v daňovej kontrole sú spôsobilé preukázať skutočnosti uvedené v daňovom priznaní, ktoré oprávnene vedú k splneniu zákonných podmienok pre uplatnenie odpočtu dane. Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ uplatňujúci odpočet dane preukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Zákonnú ochranu požíva len poctivý obchodný styk, ktorý vyžaduje, aby štatutárny orgán podnikateľa mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými napĺňa znaky pojmu podnikania ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí (§ 264 Obchodného zákonníka). V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočet DPH, musí od počiatku dbať na to, aby si toto právo mohol obhájiť i v prípade jeho spochybnenia správcom dane a následnom spore. Preto v nadväznosti na uvedené by si mal daňový subjekt z dôvodu objektívne i požadovanej obozretnosti takýto obchod patrične zdokumentovať a zabezpečiť dostatok hodnoverných dôkazov na jeho preukázanie správcovi dane. V súlade s ustálenou judikatúrou žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia zákona o DPH, ktoré zakotvujú základné všeobecné podmienky na odpočítanie dane, a ktoré je potrebné splniť. Táto úprava je vo vzťahu k všeobecnej zákonnej úprave dokazovania v daňovom konaní špeciálna, pretože zákon o DPH z dôvodu zložitosti a náročnosti kontroly tejto dane určil pre dokazovanie nároku na odpočítanie
dane oveľa prísnejšie podmienky, ako sú pre dokazovanie nárokov u ostatných daní a právne následne z ich nedodržania znáša daňový subjekt, ktorý si odpočet dane uplatňuje.
5. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vec vrátiť žalovanému podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie.
6. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
7. Podľa § 191 ods. 1 písm. g), ods. 4 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak po g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
8. Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
9. Podľa § 45 ods. 2 písm. d), e) daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: po d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, po e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
10. Podľa § 46 ods. 1, ods. 3 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej
kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.
11. Podľa § 46 ods. 5, ods. 8 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
12. Podľa § 63 ods. 10 daňového poriadku rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia.
13. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je faktúra vystavená dodávateľom označeným M- TRADE SK, s. r. o. na odberateľa MEDIAS, s. r. o., IČO: 47 328 631 č. 1512201601 za pravidelnú kontrolu reklamných zariadení podľa zmluvy zo 17.12.2015 pri identifikácii plnenia bližšie 13 kusov po 375e/mes. za obdobie 10-12.2016 v sume 17.550,- eur z toho 20% DPH 2.925,- eur. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je Zmluva o dielo uzatvorená podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka medzi objednávateľom MEDIAS, s. r. o., IČO: 47 328 631 a zhotoviteľom M-TRADE SK, s. r. o., Bratislava zo dňa 17.12.2015. Podľa článku I. bod 1, 2, 3 tejto zmluvy zhotoviteľ sa zaväzuje vykonávať pre objednávateľa v období trvania tejto zmluvy priebežnú kontrolu stavu reklamných zariadení vo vlastníctve objednávateľa podľa bodu 2 tohto článku, vrátane kontroly osvetlenia týchto reklamných zariadení, zahŕňajúcu podávanie správ o stave reklamných zariadení a ich osvetlenia, o vzniknutých vadách a o potrebe opráv. V bode 2 tohto zmluvného článku sú identifikované reklamné zariadenia, kontrola stavu ktorých je predmetom tejto zmluvy a ktoré sú objednávateľom v internom informačnom systéme označené názvami uvedenými v tomto zmluvnom článku a znázornenie ich umiestnenia je v prílohe č. 1 tejto zmluvy, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou. Podľa bodu 3 tohto zmluvného článku zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a to v náležitej kvalite zodpovedajúcej riadnej odbornej starostlivosti, ktorú od neho možno očakávať. Podľa článku II. bod 3 zmluvy cena za vykonanie diela je určená dohodou zmluvných strán na sumu 375,- Eur bez DPH mesačne za každé jedno z reklamných zariadení uvedených v článku I. bod 2. K cene sa pripočítava daň z pridanej hodnoty v zmysle platných právnych predpisov, v prípade ak zhotoviteľ je jej platiteľom. Podľa článku III. bod 1 zmluvy zhotoviteľ je povinný vykonávať dielo v období od 01.01.2016 do 31.12.2016.
14. Žalobca namietal jednak nedostatok odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, keď žalovaný oproti záverom správcu dane bližšie neobjasnil posun v rámci hodnotenia vedúceho k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom v tejto časti žalobca poukázal na protirečivé závery vyplývajúce z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ktoré citoval. Zároveň je obsahom prvého žalobného bodu námietka žalobcu o nedostatku procesného postupu správcu dane v daňovej kontrole, kedy správca dane počas daňovej kontroly ani v protokole, ktorým bola daňová kontrola ukončená, neoboznámil pochybnosti správcu dane o reálnosti uskutočnenia fakturovaných plnení ako takých iba o ich dodaní práve dodávateľom uvedeným na faktúre, čo podľa tvrdenia žalobcu predstavuje zásadný rozdiel (nepreukázanie dodania služieb práve dodávateľom uvedeným na faktúre a nepreukázanie dodania služieb vôbec).
15. Správny súd v tejto časti primárne zdôrazňuje, že zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu vo všeobecnosti je daná zákonnosťou procesného postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Pokiaľ teda tento procesný postup správneho orgánu vykazuje vady, ktoré predstavujú také porušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, dochádza k naplneniu dôvodu pre zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Vychádzajúc z uvedeného a v nadväznosti na argumentáciu žalobcu v prvom žalobnom bode týkajúcu sa namietania procesného postupu správcu dane tak, ako je uvedené vyššie, pripadlo správnemu súdu vyhodnotiť zákonnosť procesného postupu správcu dane v súvislosti s jeho procesnou povinnosťou podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorej úpravy: Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Správny súd sa preto v nadväznosti na obsah prvého žalobného bodu zameral na vyhodnotenie skutočnosti, či si správca dane riadne splnil svoju procesnú povinnosť podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku a umožnil tým daňovému subjektu náležité splnenie jeho vlastných procesných povinností, a to konkrétne dôkaznej povinnosti podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku a povinností podľa § 45 ods. 2 písm. d), e) daňového poriadku.
16. Správny súd na základe oboznámenia sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu poukazuje na nasledovné skutočnosti vyplývajúce z jeho obsahu.
17. Výzvou zo 07.12.2018 č. 102521583/2018 správca dane vyzval daňový subjekt podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku na splnenie povinnosti v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy tým, že predloží dôkazy preukazujúce nasledujúce tvrdenia: Dôkazy preukazujúce oprávnenosť odpočítania dane z nižšie uvedených faktúr v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH s tým, že faktúry, ku ktorým sa táto výzva vzťahuje, sú identifikované v texte výzvy číslom, interným číslom, dňom vyhotovenia, fakturovaným plnením, fakturovanou sumou, daňou - DPH a celkovou sumou. Správca dane následne konkretizuje, že žiada predložiť: listinné dôkazy preukazujúce vykonávanie priebežných kontrol stavu reklamných zariadení v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 17.12.2015 so zhotoviteľom M-TRADE SK, s. r. o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 44 912 757, listinné dôkazy preukazujúce, kto vykonal kontroly osvetlenia reklamných zariadení v zmysle vyššie uvedenej zmluvy a súpis vykonaných prác prípadne preberacie protokoly na vykonané kontroly osvetlenia reklamných zariadení v zmysle vyššie uvedenej zmluvy. Zároveň správca dane v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) v nadväznosti na § 46 ods. 5 daňového poriadku vyzýva daňový subjekt v súvislosti s prebiehajúcou daňovou kontrolou na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec 2016, september 2016 a december 2016, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy sa vyjadrili k vyššie uvedeným skutočnostiam a predložili správcovi dane dôkazy preukazujúce, že boli splnené podmienky uplatnenia práva na odpočet dane z preverovaných prijatých faktúr v súlade s § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Zároveň správca dane daňový subjekt v tejto výzve upozornil, že nesplnením si povinností vyplývajúcich z § 45 ods. 2 daňového poriadku sa dopustí správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z.
18. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je zápisnica o ústnom pojednávaní správcu dane zo dňa 10.04.2019 č. 100841998/2019, s vymedzením hlavného predmetu ústneho pojednávania ako oboznámenie s výsledkami daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec 2016, september 2016 a december 2016 a vyjadrenie daňového subjektu ku kontrolným zisteniam. Súčasťou obsahu tejto zápisnice po zadokumentovaní postupu a zistení správcu dane v jej závere je konštatovanie správcu dane, po ktorého: Vzhľadom na vyššie uvedené výsledky dokazovania si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane z prijatých faktúr č. 3003201602, 0710201601, 1512201601 v rozpore s ust. § 49 až § 51 zákona o DPH. H.. Q. Q., prokurista spoločnosti EUNICA Megaboards, s. r. o. sa vyjadril k zisteniam správcu dane nasledovne: Daňový subjekt sa k zisteným skutočnostiam vyjadrí po doručení protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie v zákonom stanovenej lehote. Zápisnica je za daňový subjekt podpísaná H., prokuristom.
19. Podľa protokolu z predmetnej daňovej kontroly vypracovaného správcom dane pod
č. 100880668/2019 zo dňa 15.04.2019 týkajúceho sa predmetu daňovej kontroly a kontrolovaného zdaňovacieho obdobia zahŕňajúceho aj december 2016, a to podľa konštatovania správcu dane na strane 13 tohto protokolu: Správca dane dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že nebolo dostatočne preukázané, že služby deklarované faktúrami č. 3003201602, 0710201601, 15122011601 boli uskutočnené a dodané dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o., ktorý je uvedený na faktúrach, nevznikla tak daňová povinnosť z dodania služieb, dodávateľ iba fakturoval služby od iných subdodávateľov, ktorí nepreukázali reálne dodanie služieb. Kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Samotná existencia dokladov, ktorými daňový subjekt deklaruje dodanie služieb, sama o sebe nepreukazuje, že boli vystavené na základe reálneho obchodu. Správca dane v nadväzujúcej časti zdôraznil, že z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tejto službe vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu december 2016 správca dane uzavrel, že kontrolou predložených dokladov bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane od dodávateľa M-TRADE SK, s. r. o. na základe faktúry č. 1512201601, interné č. 212/2016 zo dňa 15.12.2016, pri dátume dodania 15.12.2016 v sume 14.625,- eur, 20 % DPH v sume 2.925,- eur, spolu v sume 17.550,- eur za kontrolu reklamných zariadení v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH. V nadväznosti na úpravu podľa § 45 ods. 1 písm. f) zákona o DPH správca dane uviedol, že kontrolovaným subjektom nebolo navrhnuté, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k zisteným skutočnostiam. Daňový subjekt bol so zisteniami správcu dane oboznámený dňa 10.04.2019, o čom správca dane spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100841998/2019 zo dňa 10.04.2019. Daňový subjekt v predmetnej zápisnici uviedol , že k zisteným skutočnostiam sa vyjadrí po doručení protokolu spolu s výzvou na vyjadrene v zákonnej lehote. Podľa záveru protokolu správca dane v súlade so zásadou súčinnosti upozornil daňový subjekt na skutočnosť, že na doklady, ktoré boli predmetom zaistenia budú po vykonaní potrebných procesných úkonov vrátené KÚFS (Kriminálny úrad finančnej správy - poznámka správneho súdu). V zmysle ust. § 46 ods. 9 daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku začína vyrubovacie konanie (§ 68 daňového poriadku). Doručenie protokolu z daňovej kontroly sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov (§ 69 ods. 3 zákona).
20. Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole zo dňa 15.04.2019 č. 100889119/2019 správca dane vyzval daňový subjekt na základe § 46 ods. 8 daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100880668/2019 zo dňa 15.04.2019 z daňovej kontroly. Vo výzve uviedol, že daňový subjekt je oprávnený podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku vyjadriť sa k zisteniam uvedených v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží listinné dôkazy. Písomné vyjadrenie k protokolu, označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu, ktoré nemohol daňový subjekt predložiť v priebehu daňovej kontroly a listinné dôkazy môže podľa usmernenia správcu dane daňový subjekt predložiť do 20 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Táto výzva podľa fotokópie návratky doručenky bola žalobcovi doručená dňa 06.05.2019. V reakcii na túto výzvu učinil žalobca vyjadrenie zo dňa 31.05.2019, v obsahu ktorého poukázal okrem iného na záver správcu dane na strane 13 protokolu, podľa ktorého podstata spočíva v neuznaní práva na odpočítanie dane, a to v nasledovnej formulácii správcu dane, ktorá je citovaným znením: Správca dane dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že nebolo dostatočne preukázané, že služby deklarované faktúrami č. 3003201602, 0710201601 a 15122011601 boli uskutočnené a dodané dodávateľom M- TRADE SK, s. r. o., ktorý je uvedený na faktúrach, nevznikla tak daňová povinnosť z dodania služieb a dodávateľ iba fakturoval služby od iných subdodávateľov, ktorý nepreukázali reálne dodanie služieb. Kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt vo svojom vyjadrení poukázal na úpravu podľa § 47 písm. h) daňového poriadku, podľa ktorého sú nevyhnutnou súčasťou protokolu aj preukázané zistenia a vyhodnotenie dôkazov. Podľa tvrdenia žalobcu protokol je síce obsiahly, veľká časť jeho obsahu však pozostáva z prebratých pasáží, zo zápisníc spísaných správcom dane počas výkonu daňovej kontroly bez akýchkoľvek ďalších úprav. Preukázané zistenia a vyhodnotenie dôkazov musia byť spísané v protokole jasne a zrozumiteľne, keďže ide o tú časť protokolu, ktorá obsahuje zistenia a vyhodnotenia dôkazov, ktoré sú predpokladom pre výsledok daňovej
kontroly. Z uvedených zistení sa vychádza v rámci prípadného vyrubovacieho konania. V protokole nemôže byť chaoticky a bez logických nadväzností uvedené konštatovanie správcu dane, z ktorého je poťažmo možné vyrozumieť, k akým zisteniam v rámci daňovej kontroly vlastne správca dospel. Správca dane je povinný v protokole uviesť aj dôkazy, ktoré jeho zistenia (hlavne tie, ktoré sú v rozpore s tvrdeniami daňového subjektu a svedkov) preukazujú. Zároveň by správca dane mal v protokole uviesť ako dôkazy vyhodnotil a akými úvahami sa pri dokazovaní resp. pri vyhodnocovaní dôkazov spravoval. Taktiež by mal správca dane v protokole uviesť aj skutočnosti ako sa vysporiadal s vyjadreniami a dôkazmi predloženými, resp. navrhnutými daňovým subjektom v priebehu daňovej kontroly. Daňový subjekt k tejto časti protokolu v nadväznosti na jeho obligatórne náležitosti uvádza, že v predmetnom protokole všetky vyššie uvedené skutočnosti absentujú. Zo samotného protokolu je poťažko možné zistiť záver správcu dane, pričom závery nie sú vo väčšine prípadov extrahované z vykonaného dokazovania, absentuje označenie dôkazov, ktoré správca dane mal vyhodnotiť v zmysle základnej zásady správy daní podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, dokonca v niektorých prípadoch sú závery správcu dane v rozpore s označeným dôkazom. Daňový subjekt nemôže z protokolu závery správcu dane dedukovať a iba predpokladať, aký záver je výsledkom dokazovania správcu dane. Takýmto postupom bola správcom dane odňatá daňovému subjektu akákoľvek možnosť obrany proti arbitrárnemu záveru uvedenému v protokole.
21. Vo svojom vyjadrení ďalej daňový subjekt v časti C.13 uvádza, že v protokole vypracovanom správcom dane sú obsiahnuté viaceré čiastkové závery správcu dane s absenciou jednoznačnosti uvedenia dôvodu zamietnutia práva na odpočítanie dane, v ktorej časti opätovne cituje už vyššie uvedené konštatovanie správcu dane. Z týchto tvrdení daňový subjekt zredukuje nasledovné dôvody pre zamietnutie práva na odpočítanie dane: 1. Nebolo dostatočne preukázané, že služby boli uskutočnené. 2. Nebolo preukázané, že služby dodal dodávateľ M-TRADE SK, s. r. o. 3. Nebolo preukázané, že služby dodal dodávateľ uvedený na faktúrach. 4. Dodávateľovi M-TRADE SK, s. r. o. nevznikla daňová povinnosť. 5. Dodávateľ iba dodával služby od iných subdodávateľov. 6. Subdodávatelia nepreukázali reálne dodanie služieb. 7. Daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt v nadväznosti na to namietal nepreskúmateľnosť protokolu, nakoľko daňový subjekt nevie vzhľadom na body 1. až 7. jednoznačne identifikovať, čo v konečnom dôsledku je dôvodom pre neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, keďže z uvedených záverov správcu dane podľa protokolu vyplýva viacero dôvodov.
22. V obsahu pripojeného administratívneho spisu je zápisnica o ústnom pojednávaní správcu dane č. 102615673/2019 zo dňa 14.11.2019 s vymedzením hlavného predmetu ústneho pojednávania, ktorým je oznámenie daňového subjektu o priebehu a výsledkoch dokazovania vykonaného na základe vyjadrenia sa daňového subjektu k zisteniam uvedených v protokole č. 100880668/2019 zo dňa 15.04.2019 z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec 2016, september 2016 a december 2016 a prerokovanie pripomienok predložených daňovým subjektom. Podľa obsahu tejto zápisnice je zistiteľné stanovisko správcu dane v časti C3 vyjadrenia daňového subjektu, podľa ktorého záveru z výsledkov vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že nebolo dostatočne preukázané, že služby deklarované faktúrami č. 3003201602, 0710201601, 15122011601 boli uskutočnené a dodané dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o., ktorý je uvedený na faktúrach, nevznikla tak daňová povinnosť z dodania služieb, dodávateľ iba fakturoval služby od iných subdodávateľov, ktorí nepreukázali reálne dodanie služieb. Z uvedeného dôvodu správca dane nepriznal právo na odpočítanie dane v celkovej výške 8.775,- Eur, ktorá je uvedená v časti III. číselné zhrnutie výsledkov kontroly predmetného protokolu z daňovej kontroly. K časti C8 vyjadrenia daňového subjektu správca dane podľa obsahu uvedenej zápisnice konštatuje, že zo zistení správcu dane vyplýva, že daňovým subjektom nebolo preukázané, že k dodaniu služby došlo dodávateľom uvedeným na faktúrach, t. j. spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o. V časti okrem iného i C13 vyjadrenia sa daňového subjektu k záverom podľa protokolu, správca dane podľa zápisnice zo 14.11.2019 uvádza: V rámci vykonaného dokazovania vyplýva, že dodávateľ prác nemá žiadne účtovné doklady, ani listinné dôkazy, ktoré by preukazovali vykonanie kontroly reklamných zariadení v hodnote základ dane 43.875,- Eur, DPH 20 % v sume 8.775,- Eur, spolu 52.650,- Eur. Všetky účtovné doklady odovzdal právnemu nástupcovi THE PALACEVIEW s. r. o., ktorý je od 01.09.2017 dobrovoľne vymazaný a právnym nástupcom je spoločnosť XIREN s. r. o., ktorá zásielky správcu dane na sídle nepreberá, sídlo spoločnosti nie je označené. Následne podľa obsahu
zápisnice správca dane opakuje už v protokole z daňovej kontroly skonštatované zistenia a uzatvára, že v rámci vyrubovacieho konania daňový subjekt nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval reálne poskytnutie služieb kontroly reklamných zariadení.
23. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správcu dane správa dane skonštatoval, že nedošlo k porušeniu § 24 ods. 2 daňového poriadku a domnienka daňového subjektu o tom, že správca dane neviedol dokazovanie tak, aby dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na určenie správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nebol pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov, nemá opodstatnenie a je nesprávne. Z úkonov, ktoré boli vykonané v priebehu daňovej kontroly (svedecká výpoveď, výzva na predloženie dôkazov, ústne pojednávanie) a získaných dôkazov z preverovania dodávateľa M-TRADE SK, s. r. o. nebol získaný a predložený dôkaz, ktorý by preukázal reálnosť dodania služieb práve touto spoločnosťou. Zároveň správca dane na základe údajov z kontrolných výkazov zistil, že dodávateľmi spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. v roku 2016 boli spoločnosti WiloFood, s. r. o., UNI BizGROUP s. r. o. a GOLDEA Slovakia, s. r. o. Dodávateľ M-TRADE SK, s. r. o. správcovi dane nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi reálne vykonanie prác, ktoré boli predmetom fakturácie kontrolovanému daňovému subjektu. Rovnako ani subdodávateľské spoločnosti nepreukázali reálne vykonanie kontroly reklamných zariadení, ani personálne a materiálne podmienky na poskytnutie predmetných služieb. Z uvedených dôvodov nebolo preukázané, že služba bola reálne poskytnutá a následne nemohol byť preukázaný ani vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
24. Z úkonov správcu dane konkretizovaných v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správca dane realizoval procesný postup pri plnení jeho procesnej povinnosti podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku výzvou správcu dane zo dňa 07.12.2018. Z tejto výzvy správcu dane a ani z procesného postupu, ktorý jej predchádzal a ktorý po nej nasledoval - tu predovšetkým označuje správny súd ústne pojednávanie, o ktorom bola spísaná zápisnica č. 100841998/2019 zo dňa 10.04.2019, nevyplýva jednoznačné vecné zadefinovanie pochybností správcu dane, ktoré by daňovému subjektu umožňovali jednoznačne identifikovať, či sa pochybnosti správcu dane o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených týkajú skutočnosti reálneho uskutočnenia deklarovaných plnení, teda toho, či vôbec platiteľ prijal plnenia, z ktorých uplatňuje odpočítanie dane alebo skutočnosti realizácie deklarovaných plnení deklarovaným dodávateľom, teda dodávateľom uvedeným na faktúre, v danom prípade subjektom M-TRADE SK, s. r. o. Je potrebné súhlasiť so žalobcom, a to i s ohľadom na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžsk/81/2018, pokiaľ ide o vnímanie okolnosti reálneho uskutočnenia fakturovaného plnenia na jednej strane a okolnosti realizácie fakturovaného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre na druhej strane, ako dvoch odlišných skutočností a zároveň pri zohľadnení spochybnenia samotného reálneho uskutočnenia fakturovaného plnenia ako skutočnosti, ktorá zahŕňa aj jeho realizáciu práve dodávateľom uvedeným na faktúre. V nadväznosti na označený rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžsk/81/2018 správny súd poukazuje na jeho závery podľa bodu 39. odôvodnenia, podľa ktorých: Obsah pojmu vecných podmienok (má sa na mysli vecné podmienky vzniku práva na odpočítanie dane - DPH - poznámka správneho sudu) Súdny dvor Európskej únie (ďalej len Súdny dvor) vo svojej judikatúre objasňuje nasledovne: a) vznik práva na odpočítanie dane štandardne v tom okamihu, kedy vznikne daňová povinnosť zdaniteľnej osobe ako dodávateľovi bez ohľadu na jej reálne splnenie (napríklad rozsudok Súdneho dvora z 12. januára 2006, Optigen a i., spojené veci sp. zn. C-354/03, C-355/03 a C-484/03, bod 54. alebo rozsudok z 29. marca 2012 sp. zn. C-414/10 vo veci Véleclair), pričom: tu je rozhodujúca existencia zdaniteľného plnenia spočívajúceho v prevode držby majetku dodávateľom, ktorá oprávňuje odberateľa fakticky s ním nakladať akoby bol vlastníkom tohto majetku, inak v prípade dodania tovaru vtedy, keď dodávateľ odovzdá tovar zdaniteľnej osobe (napríklad rozsudok Súdneho dvora sp. zn. C-324/11 vo veci Tóth, marginálny bod 26.), b) tovary a služby zakladajúce toto právo musia byť využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, t. j. musia existovať a vykazovať výmennú majetkovú hodnotu (use value) pre zdaniteľnú osobu, c) na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou bez ohľadu na jej registráciu či neregistráciu (napríklad rozsudok Súdneho dvora sp. zn. C-438/09 vo veci Dankowski, marginálne body 26. a 33.; alebo rozsudok sp. zn. C-324/11 vo veci Tóth, marginálne body 33. a 26.).
25. Rovnako v tejto časti poukazuje správny súd, v zhode so žalobcom, na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf/65/2016 zo dňa 13.02.2018, bod 26. odôvodnenia, podľa ktorého: Je však potrebné
zdôrazniť, že správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi. V prípade, že pochybnosti správcu dane sa viažu k vecným podmienkam odpočítania dane, mal by kontrolovaný subjekt vedieť, či považuje správca dane za pochybné reálne uskutočnenie deklarovaných plnení, teda či vôbec platiteľ prijal plnenia, z ktorých uplatňuje odpočítanie dane alebo či sú pochybnosti o tom, že mu ich dodal deklarovaný dodávateľ.
26. Treba si uvedomiť, že práve od obsahu oznámenia správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku následne závisí ďalší postup daňového subjektu, ktorý pri plnení svojich procesných povinností, a to primárne pri plnení jeho dôkaznej povinnosti podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, ale i povinností podľa § 45 ods. 2 písm. d), písm. e) daňového poriadku, má postupom správcu dane mať vytvorený priestor na náležitú reakciu zameriavajúcu sa práve na preukázanie skutočností označených správcom dane ako spochybnených. To v danej veci s poukazom na označené časti administratívneho spisu naplnené nebolo. Správny súd podotýka, že povinnosť podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku musí správca dane splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej.
27. Správny súd konštatuje v nadväznosti na uvedené, že ťažiskovo samotná výzva správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku (č. l. 12 pripojeného administratívneho spisu) konkrétne spochybnené skutočnosti tvoriace materiálne podmienky vzniku práva na odpočet nevymedzuje a konkrétne neidentifikuje. Podobne je tomu, i pokiaľ ide o závery podľa zápisnice z ústneho pojednávania správcu dane zo dňa 10.04.2019 a uvedené sa prejavilo i pokiaľ ide o závery správcu dane podľa protokolu z daňovej kontroly, ktorý taktiež nie je v uvedenom smere jednoznačný a ani vo výzve z 15.04.2019 správca dane konkrétne spochybnené skutočnosti neuvádza, len odkazuje na protokol z daňovej kontroly.
28. Uvedený postup správcu dane nie je správnym súdom hodnotený ako súladný so zákonom, a to konkrétne s úpravou podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Tento nedostatok procesného postupu mal v daňovej kontrole podľa hodnotenia správneho súdu v predmetnej veci vzhľadom na oboznámené časti administratívneho spisu takú intenzitu, že mal za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci, ktoré bolo založené na závere správcu dane o absencii preukázania reálneho poskytnutia služby, ktorá bola predmetom fakturácie a zároveň na absencii preukázania dodania tohto plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, teda subjektom M-TRADE SK s. r. o. Ako už bolo správnym súdom skonštatované vyššie spojenie týchto dvoch skutočností a skonštatovanie ich naplnenia súčasne vo vzťahu k materiálnym podmienkam vzniku práva na odpočet dane je vnútorne rozporné a v konečnom dôsledku zakladá i nezrozumiteľnosť rozhodnutia správcu dane pre nedostatok dôvodov. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odôvodnenia a zdôraznenia východiska správneho súdu, podľa ktorého zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou procesného postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, však správny súd ako dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovaného ustálil nezákonnosť postupu správcu dane v súvislosti s plnením jeho procesnej povinnosti podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Uvedená nezákonnosť nebola odstránená ani v odvolacom konaní a tým založila i nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, v nadväznosti na čo správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného a o jeho vrátení na ďalšie konanie žalovanému podľa § 191 ods. 4 SSP. V tejto časti správny súd dodáva, že konanie správneho orgánu prvého stupňa
- správcu dane a žalovaného tvorí jeden celok
29. Správny súd však napriek primárne skonštatovanému dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP uvádza, že žalobcom zvolený spôsob argumentácie prostredníctvom poukazovania na rozhodnutia NS SR, Súdneho dvora EÚ alebo Ústavného súdu SR, v rámci ktorých žalobca identifikoval rozhodnutia, na ktoré poukazuje len spisovou značkou a dátumom vydania rozhodnutia, hodnotí ako rozporný napríklad so závermi podľa bodu 55. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018, podľa ktorých: V súvislosti s aktivitou sťažovateľa, ktorý argumentoval rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora, tak kasačný súd upozorňuje, že táto je pre oblasť dane z pridanej hodnoty mimoriadne rozsiahla. Pre správne posúdenie veci podľa názoru kasačného súdu nie je podstatné, koľko „judikátov“ ten ktorý účastník cituje, ale rozhodujúce je, čo z týchto rozhodnutí súdneho dvora je možno aplikovať na preskúmavanú vec, teda k akým právnym záverom, s ohľadom na obdobné skutkové okolnosti prípadu a relevantnú právnu úpravu, správny súd v tam riešenom prípade dospel a ako následne tieto právne závery dopadajú aj na preskúmavanú vec. Správny súd v nadväznosti na citovaný záver NS SR vychádza z právneho názoru, podľa ktorého, pokiaľ žalobca mienil argumentovať
poukazovaním na závery konkrétneho rozhodnutia NS SR alebo SD EÚ alebo ÚS SR tvrdiac ich aplikovateľnosť v prejednávanej veci, bolo žiaduce pre potreby vyhodnotenia skutočnosti, či sú/nie sú závery takto označeného „judikátu“ aplikovateľné i v prejednávanej veci, aby žalobca dostatočne svojimi tvrdeniami vymedzil podstatné skutkové a právne východiská označeného rozhodnutia svedčiace o tom, že v danej veci išlo o vec obdobnú, ako je prejednávaná vec, a teda sú jeho závery aplikovateľné i v prejednávanej veci. Takéto vymedzenie uvedená argumentácia žalobcu nenapĺňa. Pokiaľ ide o judikatúru Súdneho dvora EÚ a argumentáciu žalobcom z nej vyvodzovanú pre pomery prejednávanej veci, poukazuje správny súd na aplikovaný dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného.
30. S ohľadom na aplikovaný dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného správny súd pre úplnosť odôvodnenia svojho rozhodnutia vo všeobecnej rovine uvádza stanovisko k argumentácii žalobcu, pokiaľ ide o prevzatie zistení správcom dane z iných daňových kontrol a s tým namietané porušenie procesných práv žalobcu, ako aj vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadom momentu začatia predmetnej daňovej kontroly v spojení s námietkou žalobcu o materiálnom nedodržaní lehoty podľa § 63 ods. 10 daňového poriadku. Pokiaľ ide o namietanie procesného postupu správcu dane, ktorý bol žalovaným aprobovaný a v rámci ktorého správca dane v daňovej kontrole i vo vyrubovacom konaní bez ďalšieho použil informácie a skutočnosti zistené z iných daňových kontrol namiesto toho, aby sám vykonal dokazovanie a daňovému subjektu umožnil realizovať jeho procesné práva, poukazuje správny súd na východiská dané úpravou podľa § 24 ods. 2, ods. 4 daňového poriadku. V zmysle tejto právnej úpravy postupuje správca dane pri vykonávaní dokazovania tak, aby naplnil účel dokazovania v daňovej kontrole, ktorým je čo najúplnejšie zistenie skutočností nevyhnutných pre účely správy daní, pričom správca dane nie je pri tomto postupe viazaný návrhmi účastníkov konania (v nadväznosti na skutočnosť, že správca dane pri tomto postupe vedenia dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov konania, nebolo jeho zákonnou povinnosťou ani odôvodňovať prečo vykonal miestne zisťovanie len vo vzťahu ku subjektom GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o., UNI BizGROUP s. r. o. a nie aj vo vzťahu ku subjektu M-TRADE SK, s. r. o.). Pri uvedenom postupe môže správca dane ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je v rozpore s právnymi predpismi, pričom okruh dôkazov podľa úpravy § 24 ods. 4 druhá veta daňového poriadku nie je uzatvorený a je vymedzený práve prostredníctvom uvedeného účelu dôkazu a dokazovania v daňovej kontrole. Pokiaľ teda správca dane pri svojom postupe prevzal zistenia vyplývajúce z inej daňovej kontroly a učinil o uvedenom úradný záznam v administratívnom spise, nejedná sa o nezákonný postup, teda o postup rozporný s procesnými predpismi upravujúcimi postup správcu dane. Zároveň v tejto súvislosti správny súd podotýka, že skutočnosti spojené so zisteniami z iných daňových kontrol sú potom zohľadňované pri hodnotení takto získaných zistení správcu dane pri aplikácii zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku (napríklad vo všeobecnej rovine, pokiaľ správca dane uvedeným spôsobom získa zápisnicu o miestnom zisťovaní v daňovej kontrole iného daňového subjektu vykonávanú iným správcom dane, ide o listinný dôkaz obdobne ako pokiaľ takto získa zápisnicu o výsluchu svedka pred iným správcom dane v daňovej kontrole iného daňového subjektu). V nadväznosti na to potom nie je možné dospieť k záveru o porušení procesných práv žalobcu, pokiaľ je zápisnica o miestnom zisťovaní z inej daňovej kontroly použitá ako dôkaz v prebiehajúcej daňovej kontrole kontrolovaného daňového subjektu. Keďže v daňovej kontrole kontrolovaného daňového subjektu priamo nedochádza k vykonaniu miestneho zisťovania, nemôže dôjsť ani k porušeniu povinnosti správcu dane podľa § 37 ods. 4 daňového poriadku a ani nie je daňovému subjektu odňatý priestor na splnenie jeho zákonnej povinnosti podľa § 39 ods. 1 daňového poriadku. Predpokladom záveru o zákonnosti uvedeného procesného postupu správcu dane je skutočnosť náležitého obsiahnutia informácie o takomto prevzatí uvedených dôkazov z inej daňovej kontroly do administratívneho spisu a vytvorenie priestoru na oboznámenie sa s týmito zisteniami a zaujatie stanoviska k nim pre daňový subjekt, čo platí i vo vzťahu ku zisteniam vyplývajúcim z interných databáz v danom prípade nezávisle na úprave podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že pri úprave § 24 ods. 3 daňového poriadku správny súd nevzhliada dôvod na rozlišovanie zistení správcu dane z jeho úradnej činnosti medzi jednotlivými pracovníkmi správcu dane.
31. Osobitne, pokiaľ ide o zápisnicu z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, je oprávnenie daňového subjektu vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane upravené v § 45 ods. 1 písm. d) daňového poriadku a predpokladá, že zápisnica z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu je v administratívnom spise obsiahnutá. Správny súd konštatuje v nadväznosti na námietku žalobcu, že
v obsahu pripojeného administratívneho spisu sa nachádza výlučne úradný záznam Daňového úradu Trnava č. 100316900/2019 zo dňa 28.01.2019, s vymedzeným predmetom úradného záznamu: Miestne zisťovanie vykonané 28.01.2019 u daňového subjektu WilloFood, s. r. o. Skutočnosť absencie úradného záznamu Daňového úradu Trnava č. 100455725/2019 zo dňa 18.02.2019 o miestnom zisťovaní v administratívnom spise v tejto veci, zakladá porušenie procesného práva žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. d) daňového poriadku, ktoré však nie je základom rozhodnutia správneho súdu v tejto veci vzhľadom na vyššie skonštatovaný dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného a v pomeroch prejednávanej veci by ani toto porušenie samé o sebe nezakladalo záver o naplnení niektorého dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného. Namietanie absencie spísania zápisnice o miestnom zisťovaní s poukazom na úpravu § 37 ods. 4 daňového poriadku pri jej prevzatí do administratívneho spisu z inej daňovej kontroly a spísanie úradného záznamu o uvedenom v daňovej kontrole kontrolovaného subjektu, hodnotí správny súd ako nedôvodné.
32. Správy súd ďalej vo všeobecnej rovine uvádza, že podmienky pre postup podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku v predmetnej veci naplnené neboli s ohľadom na absenciu a nepreukázanie naplnenia podmienok postupu podľa tohto zákonného ustanovenia. V pomeroch prejednávanej veci a v nadväznosti na obsah námietok žalobcu viažucich sa k úprave lehoty podľa § 22 ods. 1 zákona č. 652/2004 Z.., správny súd uvádza, že predmetom prieskumu správneho súdu v tejto veci je postup a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, pričom postupom správneho orgánu prvého stupňa sa v danom prípade rozumie postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia správcu dane od začatia administratívneho konania, čo v danom prípade zodpovedá časovému úseku od začatia daňovej kontroly dňom 16.05.2018 podľa oznámenia o začatí daňovej kontroly podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku. Prieskum zákonnosti správneho súdu na postup orgánov podľa § 22 ods. 1 zákona č. 652/2004 Z. z. platného a účinného v čase realizácie daňovej kontroly nedopadá. Skutočnosť momentu obmedzenia daňového subjektu v nakladaní s účtovnými dokladmi úpravou podľa § 46 ods. 1, 3 daňového poriadku na seba moment začatia daňovej kontroly neviaže. Lehota podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku teda bola dodržaná.
33. V nadväznosti na vymedzený dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného nie je pre správny súd daný priestor pre hodnotenie námietok žalobcu vymedzujúcich vecné rozpory preskúmavaných rozhodnutí so zákonom.
34. Na pojednávaní dňa 06.12.2022 zástupca žalobcu netrval na výsluchu svedka H., z ktorého dôvodu sa týmto procesným návrhom správny súd nezaoberal.
35. Úlohou žalovaného bude vydať vo veci nové rozhodnutie, ktoré bude výsledkom zákonného postupu v nadväznosti na vyslovené záväzné právne názory správneho súdu v odôvodnení tohto rozsudku, v rámci ktorého procesného postupu bude žalobcovi vytvorený zákonom predpokladaný priestor pre riadne splnenie jeho zákonných povinností.
36. Správny súd rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného v nadväznosti na čo sa za účastníka v tomto konaní úspešného v celom rozsahu považuje žalobca, ktorému správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.
37. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.