Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/175/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu: JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci navrhovateľa: Okresná prokuratúra Ružomberok, Dončova č. 8, 034 53 Ružomberok, proti odporcovi: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, so sídlom Námestie Slobody č. 9, 034 01 Ružomberok, za účasti účastníčky konania: H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XX, XXX XX Y., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. RK1/ OPHN/SOC/2013/1941 2013/103174-KG zo dňa 30.07.2013, takto jednomyseľne

rozhodol:

Rozhodnutie odporcu č. RK1/OPHN/SOC/2013/1941 2013/103174-KG zo dňa 30.07.2013 z r u š u j e podľa a a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 26.09.2014 sa navrhovateľ domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok (ďalej len odporca) č. RK1/OPHN/SOC/2013/1941 2013/103174-KG zo dňa 30.07.2013 (ďalej len preskúmavané rozhodnutie, napadnuté rozhodnutie), ktorým odporca ako prvostupňový správny orgán podľa o náhradnom výživnom rozhodol, že poberateľka náhradného výživného H., je povinná vrátiť vyplatené náhradné výživné za obdobie od 01.06.2012 do 28.02.2013 v sume 956,62 € v lehote do 1 mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia. V odôvodnení poukázal na a konštatoval, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. CD/2012/142359-MR zo dňa 01.09.2012 bolo priznané poskytovanie náhradného výživného vo vzťahu k H., a to v sume 106,58 € mesačne od 01.09.2012, naposledy vyplácané vo výške 106,58 €. Oprávnenej osobe boli doručené uhradené sumy výživného, dňa 07.12.2012 suma 2.850 €, dňa 09.01.2013 suma 150 € a dňa 13.02.2013 suma 150 €. Nakoľko v mesiacoch december 2012, január 2013, február 2013 bolo zaslané výživné v plnej výške, je H. povinná v zmysle vrátiť náhradné výživné v sume 3 x 106,58 = 319,74 € a po odpočítaní bežného výživného - 2.850 - 150 = 2.700 €, je povinná túto sumu vrátiť v zmysle vyplateného náhradného výživného, ktorá jej bola započítaná z vyplateného náhradného výživného za obdobie jún 2012 v sume 103,98 € a za mesiace júl 2012 až november 2012 v sume 106,58 € mesačne, spolu 636,88 €.

Navrhovateľ v dôvodoch podaného návrhu konštatoval, že podal protest prokurátora pod č. Pd 36/14/5508 zo dňa 15.05.2014 proti postupu a rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok č. RK1/OPHN/SOC/2013/1941 2013/103174-KG zo dňa 30.07.2013 o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné za obdobie od 01.06.2012 do 28.02.2013 v sume 956,62 € poberateľkou H. D., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.09.2013. V podanom proteste uviedol, že

uvedeným rozhodnutím bol porušený zákon, a to najmä ust. , , , , a nasl., o správnom konaní. Konštatoval, že podstata protestu spočívala v tom, že náhradné výživné bolo poberateľke H. poskytnuté právom a v ust. je upravená povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné len neprávom. Tvrdil, že porušenie povinnosti za obdobie vyplatenia náhradného výživného od 01.06.2012 minimálne do novembra 2012, odporca nepreukázal H. D., kedy náhradné výživné bolo vyplatené právom a nedostatočne vyvodil právne závery z oneskoreného oznámenia prevzatia sumy 2.850 €, 150 € od decembra 2012 do februára 2013, keď svojvoľne bez akéhokoľvek dokazovania zo sumy 2.850 € uhradenej v decembri 2012 ako dlžné výživné k rukám poberateľky považoval 150 € ako bežné výživné uhradené vopred k rukám matky do 15. dňa v mesiaci, t. j. do 15.12.2012 na mesiac január 2012. Odporca pochybil, keď bez splnomocnenia v zákone rozhodol o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné právom, pretože zákonodarca upravil pôsobnosť úradov práce v len v oblasti rozhodovania o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného podľa , čím podľa názoru navrhovateľa odporca prekročil právomoc a rozhodol o povinnosti vrátiť právom vyplatené náhradné výživné, hoci v žiadnom ustanovení neukladá poberateľom vrátiť právom vyplatené výživné a ani neupravuje pôsobnosť úradov práce ukladať povinnosť vrátiť právom vyplatené náhradné výživné. Odporca bol povinný riadne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať všetky potrebné podklady, pričom nevykonal žiadne dokazovanie a vydal rozhodnutie o povinnosti vrátiť náhradné výživné na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Poukázal na to, že podanému protestu prokurátora odporca nevyhovel a predložil ho spolu so spisovým materiálom Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý rozhodnutím pod č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/20917-0003 zo dňa 10.07.2014 protestu prokurátora nevyhovel a napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2014.

Navrhovateľ nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia ústredia, ktoré protestu prokurátora nevyhovelo. Tvrdil, že z uvedeného rozhodnutia sa nedá zistiť, ktorý z dôvodov vrátenia náhradného výživného má ústredie na mysli, tak ako je to uvedené v . Ústredie Bratislava svoje rozhodnutie odôvodnilo tým, že preskúmaním spisovej dokumentácie zistilo, že povinný uhradil účastníčke konania v decembri dlžné bežné výživné v sume 2.850 € za obdobie od 01.06.2011 do 31.12.2012. Ďalej dňa 09.01.2013 uhradil výživné v sume 150 € a dňa 13.02.2013 uhradil výživné v sume 150 €. Nakoľko za obdobie od 01.06.2012 do 28.02.2013 sa účastníčke konania poskytovalo náhradné výživné, je povinná čiastku poskytnutú vo forme náhradného výživného za toto obdobie vrátiť, inak by došlo k duplicitnému plneniu vyživovacej povinnosti. Ústredie ďalej konštatovalo, že účastníčke konania bolo poskytnuté náhradné výživné vo vyššej sume, ako jej patrilo, nakoľko povinný dodatočne si svoju vyživovaciu povinnosť splnil v plnej výške a pôsobnosť úradu na rozhodnutie je daná cez zákona, ktoré odkazuje na ust. . Tvrdenie ústredia, že povinnosť vrátiť náhradné výživné, lebo by prišlo k duplicitnému plneniu, že poberateľke bolo poskytnuté náhradné výživné vo vyššej sume ako patrilo, nakoľko si povinný dodatočne plnil vyživovaciu povinnosť a uhradením výživného nastala zmena rozhodujúcich skutočností na vyplácanie náhradného výživného za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, je v rozpore s , ako aj so skutkovým stavom tejto veci. Nie je pravdivé tvrdenie ústredia, že poberateľke bolo poskytnuté náhradné výživné vo vyššej sume, ako jej patrilo. Poberateľke H. D. bolo poskytnuté náhradné výživné vo výške 103,98 € od 01.06.2012 do 30.06.2012 a od 01.07.2012 do 28.02.2013 106,58 € mesačne v zmysle rozhodnutia zo dňa 04.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2012. Uviedol, že tieto výšky náhradného výživného doteraz nikto nespochybnil, neexistuje žiaden dôkaz o tom, že mala byť vyplatená iná výška náhradného výživného. V mesiaci december 2012 povinný uhradil 2.850 € ako dlžné výživné do 31.12.2012, nie je známe, z čoho vychádzalo ústredie, keď tvrdí, že dodatočným splnením vyživovacej povinnosti sa má zmeniť, teda znížiť výška už vyplateného náhradného výživného. Nie je ani pravdivé tvrdenie ústredia, že uhradením výživného nastala zmena rozhodujúcich skutočností na vyplácanie náhradného výživného za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo. Z tvrdenia Ústredia Bratislava nie je vôbec možné zistiť, o ktorý z dôvodov na určenie povinnosti vrátiť náhradné výživné vlastne mieni svoje rozhodnutie oprieť. Je neprípustné zamieňať dôvody na určenie povinnosti vrátiť náhradné výživné, ale rozhodnutie o povinnosti vrátiť náhradné výživné musí byť jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a riadne odôvodnené. Ústredie Bratislava nevyriešilo jednoznačne otázku, či sa jedná o vyplatené náhradné výživné vo vyššej výške ako patrilo, alebo sa jedná o zmenu skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie, čo je zásadný rozdiel. Podľa názoru navrhovateľa je poberateľ náhradného výživného povinný vrátiť vyplatené náhradné výživné len vyplatené náhradné výživné neprávom. Úrady práce nie sú oprávnené rozširovať dôvody vrátenia

náhradného výživného aj z iných dôvodov, než je uvedené v zákone. Je neprípustný výklad ust. tak, že existuje aj povinnosť vrátiť náhradné výživné, ak bolo vyplatené vo vyššej výške, bez zavinenia poberateľkou, t. j. právom, pretože takýto výklad nemá žiadnu oporu v tomto ustanovení a je zjavne účelový, poškodzujúci poberateľov náhradného výživného a oprávnené osoby. Zákonodarca neupravil povinnosť vrátiť právom vyplatené náhradné výživné, neupravil vrátiť ani uhradenú náhradu za poskytnuté náhradné výživné a zákonodarca neupravil ani pôsobnosť úradu práce vymáhať právom poskytnuté náhradné výživné a ani uhradené dlžné výživné a ani bežné výživné, tak treba prijať záver: ak poberateľovi náhradného výživného povinná osoba uhradí dlžné výživné, ak zaplatí časť bežného výživného alebo ak začne riadne plniť vyživovaciu povinnosť, tak všetky tieto finančné prostriedky sú rozhodne príjmami pre oprávnenú osobu a osoby, ktoré sa spoločne s ňou posudzujú. Keďže poberatelia náhradného výživného sú vždy samostatne poučení o povinnosti oznámiť všetky rozhodné skutočnosti do 8 dní, tak táto povinnosť musí byť nevyhnutne vždy sledovaná. Na tento účel slúži aj ust. . Keďže nie je upravený v zákone prechod nároku oprávnenej osoby na štát, tak skutočne po skončení nároku na náhradné výživné neexistuje žiadne oprávnenie úradu práce sledovať a spracovávať pohľadávky štátu, lebo žiadne neexistujú, pretože absentuje rozhodnutie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené náhradné výživné. Navrhovateľ konštatuje, že dlžné výživné, čiastočne uhradené výživné a bežné výživné sú len príjmami, tak ako každé iné príjmy z hľadiska zákona a . Ďalej konštatoval, že náhradné výživné za 6, 7, 8, 9, 10, 11/2012 bolo jednoznačne poskytnuté právom. V decembri 2012 mala oprávnená osoba uhradené dlžné výživné, čo predstavuje pre ňu príjem, pričom sa musí sledovať, či poberateľ včas a riadne oznámil prijatie každého príjmu, musí poberateľa pravidelne vyzvať na preukázanie podmienok trvania nároku na náhradné výživné a musí všetky príjmy, a teda aj poskytnuté každé výživné zohľadniť pri zisťovaní podmienok nároku na náhradné výživné, jeho výplatu, jeho zvýšenie alebo zníženie a v prípade, že poberateľ spôsobí poberanie náhradného výživného neprávom, tak úrad práce vyvodí z toho zodpovednosť poberateľa. Ďalej poukazoval na to, že keďže rozhodnutie o zániku nároku na náhradné výživné č. RK1/OPHN/SOC/2013/1941, 2013/48549-MR zo dňa 04.04.2013 pre oprávnenú osobu W. D. bolo zrušené rozhodnutím Ústredia práce č. UPS/ US1/SSVOPHN/BEZ/2014/20917-0002 zo dňa 10.07.2014, v ktorom bolo okrem iného nesprávne rozhodnuté, že na január 2013 bolo uhradené výživné, čo však nebolo pravdivé tvrdenie. Navrhovateľ konštatoval, že keďže rozhodnutie o zániku na náhradné výživné v súčasnej dobe, teda v čase podania návrhu neexistuje, tak H. na január 2013 neprevzala žiadne výživné od povinnej osoby, ale aj napriek tomuto v rozhodnutí o povinnosti vrátiť náhradné výživné je povinná vrátiť náhradné výživné aj za obdobie január 2013. Aj z týchto dôvodov je rozhodnutie o povinnosti vrátiť náhradné výživné nezákonná a poškodzuje oprávnenú osobu, t. j. dieťa. Navrhovateľ sumarizoval, že odporca nemá kompetenciu rozhodovať podľa o povinnosti vrátiť náhradné výživné a uložiť povinnosť poberateľke náhradného výživného nad rámec zákona, pretože nepozná povinnosť vrátiť náhradné výživné, ktoré bolo vyplatené právom. Zdôraznil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok nie je oprávnený zastaviť výplatu náhradného výživného bez toho, aby najskôr nerozhodol rozhodnutím, ktoré je vykonateľné. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok pochybil, keď nevyvodil právne závery z konania H. pretože sa až dňa 22.01.2013 dozvedel, že povinný V. D. uhradil dňa 07.12.2012 2.850 € dlžné výživné za obdobie od 01.06.2011 do 30.12.2012 a až dňa 22.01.2013 sa dozvedel, že dňa 09.01.2012 uhradil 150 € zrejme na mesiac február 2013 a až dňa 15.03.2013 sa dozvedel, že dňa 13.02. uhradil 150 € zrejme na mesiac marec 2013. Konštatoval, že tvrdenie ústredia, že došlo k duplicitnému plneniu, nemá žiadnu oporu v spisovom materiáli a ani v zákone, pretože náhradné výživné sa poskytuje za predchádzajúce mesiace a výživné je povinná osoba platiť vopred. Neprávom vyplatené náhradné výživné alebo vo vyššej sume je z hľadiska zavinenia rovnocenné a vždy treba preukázať zavinenie u poberateľa a len tak je možné od neho požadovať vrátenie náhradného výživného ako celku alebo v časti, v ktorej mu nepatrilo. Namietol kompetenciu odporcu vymáhať od poberateľky náhradné výživné, ak bolo vyplatené právom.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 05.11.2014. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je vylúčené zo súdneho prieskumu, preto je potrebné konanie zastaviť práve z dôvodu, že H.

- účastníčka konania rozhodnutie nenapadla opravným prostriedkom, hoci proti tomuto rozhodnutiu bolo prípustné odvolanie a nakoľko predmetom prieskumu je právoplatné prvostupňové správne rozhodnutie vydané v konaní, ktoré je konaním dvojinštančným, nemôže v súdnom prieskume takéto rozhodnutie preskúmavať. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci - zo dňa 24.08.2011 ako aj rozhodnutie Ústavného súdu -7 zo dňa 15.03.2012.

Účastníčka konania H. D. sa k návrhu vyjadrila písomným podaním, ktoré súdu doručila dňa 04.11.2014. Uviedla, že sa stotožňuje s podaním žaloby navrhovateľa.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh je dôvodný a pri aplikácii a rozhodnutie odporcu zrušil na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nedostatok dôvodov a to z nasledovných dôvodov:

Podľa v znení neskorších predpisov, práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby (ďalej len „“)

a) rozhoduje

1. o nároku na náhradné výživné podľa § 2,

2. o trvaní nároku na náhradné výživné podľa § 6 a § 9 ods. 5,

3. o znížení alebo zvýšení výšky náhradného výživného podľa § 9 ods. 3 a 4,

4. o zastavení výplaty náhradného výživného podľa § 9 ods. 1 a 2,

5. o zániku nároku na náhradné výživné podľa § 7,

6. o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného podľa § 10,

7. o uložení pokuty za správny delikt podľa § 13,

b) vypláca náhradné výživné,

c) prehodnocuje trvanie nároku na náhradné výživné,

d) prejednáva priestupky podľa § 14.

Podľa § 7 cit. zákona, nárok na náhradné výživné zanikne, ak

a) oprávnená osoba prestane spĺňať podmienky podľa § 2,

b) povinná osoba začne plniť voči oprávnenej osobe vyživovaciu povinnosť; za plnenie vyživovacej povinnosti sa považuje jej plnenie najmenej počas troch mesiacov v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, alebo

c) fyzická osoba, ktorej vypláca náhradné výživné (ďalej len „poberateľ náhradného výživného“), nesplní povinnosť podľa ).

Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona, ak sa náhradné výživné vyplatilo neprávom alebo vo vyššej sume ako patrilo, alebo ak sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné alebo nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť neprávom vyplatené sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili.

Podľa § 10 ods. 2 cit. zákona, sumy podľa odseku 1 sa zúčtujú so sumami bežne vyplácaného náhradného výživného, ak nárok na náhradné výživné trvá. Po zúčtovaní podľa prvej vety výška bežne vyplácaného náhradného výživného nesmie byť nižšia ako minimálne výživné. 2) Sumy podľa odseku 1 sa môžu uhradiť aj jednorazovo so súhlasom poberateľa náhradného výživného, ktorému sa vyplatili.

Podľa cit. zákona, nárok na vrátenie náhradného výživného vyplateného neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa náhradné výživné vyplatilo.

2) o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona, na konanie o náhradnom výživnom sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 8) ak tento zákon neustanovuje inak. Na konanie o náhradnom výživnom sa nevzťahujú ustanovenia § 60, 61 až 68 zákona o správnom konaní.

8) o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Podľa , poberateľ náhradného výživného je povinný informovať o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do 8 dní odo dňa zmeny týchto skutočností.

Podľa , ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.

Podľa , ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do 30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie

(§ 61 ods. 2).

Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 cit. zákona, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 32 ods. 3 cit. zákona, na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 46 cit. zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 cit. zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Krajský súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , podľa ktorej predmetom prokurátorskej žaloby môžu byť aj právoplatné rozhodnutia správnych orgánov prvého stupňa, proti ktorým sú prípustné opravné prostriedky, pokiaľ účastník správneho konania nevyužil možnosť podať opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, a takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Predmetom posúdenia podaného návrhu, ktorý navrhovateľ podal podľa ust. v spojení s je návrh na preskúmanie rozhodnutia odporcu, ktorý podľa rozhodol vo vzťahu k poberateľke náhradného výživného H. o vrátení vyplateného náhradného výživného za obdobie od 01.06.2012 do 28.02.2013 v sume 956,62 €.

V ustanovení je upravená hypotéza právnej normy, ktorá upravuje podmienky vrátenia a zúčtovania náhradného výživného. Bolo povinnosťou správneho orgánu uviesť v zmysle v súlade s ktorými časťami tohto ustanovenia správny orgán rozhodol o vrátení vyplateného výživného. Podľa názoru krajského súdu hypotéza právnej normy, ktorá je vyjadrená v upravuje podmienky, ktoré dávajú kompetenciu - právomoc odporcovi upravenú v rozhodnúť podľa .

Podľa názoru krajského súdu náležité odôvodnenie uloženia povinnosti vrátiť náhradné výživné, súladné so zákonom napadnuté rozhodnutie neobsahuje a z tohto dôvodu je potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko nie je v súlade s ust. a v spojení s , keď správny orgán nedostatočne zdôvodnil a neuviedol skutočnosti vyplývajúce z hypotézy právnej normy, ktorú zákonodarca vyjadril v , jej aplikáciu na prejednávanú vec.

Podľa názoru súdu je povinnosť vrátiť nielen neprávom vyplatené alebo vo vyššej sume patriace náhradné výživné ale povinnosť vrátiť náhradné výživné je aj v prípade, ak sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné, alebo nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplatenie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo. Podľa názoru krajského súdu, § 10 ods. 1 zákona č. 201/12008 Z.z. upravuje podmienky vrátenia náhradného výživného nielen v prípade neprávom vyplatených súm alebo súm vyplatených vo vyššej výške, ale aj na základe iných skutočností, ktoré sú obsahom hypotézy právnej normy vyjadrenej v § 10 ods. 1 v druhej časti tohto odseku.

Preto bude povinnosťou správneho orgánu v súlade s v prípade, že uloží H. povinnosť vrátiť náhradné výživné, zdôvodniť, podľa ktorej časti tohto zákonného ustanovenia o uložení povinnosti vrátiť náhradné výživné rozhodol.

Krajský súd v Žiline zrušil rozhodnutie odporcu zrušil aj z dôvodu, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, najmä vo vzťahu k vyplatenej sume výživného 2.850 € ako dlžné výživné uhradené k rukám oprávnenej osoby v decembri 2012, keď nie je zrejmé, z akého dôvodu správny orgán považoval z tejto sumy 150 € ako bežné výživné uhradené vopred k rukám matky do 15. dňa v mesiaci, t.j. do 15.12.2012 na mesiac január 2013. Bolo len konštatované, že oprávnenej osobe boli uhradené sumy výživného dňa 07.12.2012 vo výške 2.850 €, dňa 09.01.2013 suma 150 € a dňa 13.02.2013 suma 150 €. práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok sa riadne nezaoberal tým, že H. D. až dňa 22.01.2013 oznámila, že jej bolo uhradené dlžné výživné dňa 07.12.2012, a taktiež ostatnými oznámeniami, že prevzala výživné vo výške po 150 € dňa 22.01.2013 a dňa 15.03.2013, kedy tieto skutočnosti oznámila. práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok nezisťoval, čo prestavujú tieto sumy po 150 €, o aké výživné sa jedná, na aké obdobie je toto výživné uhradené a podľa názoru súdu bez akéhokoľvek dokazovania tieto sumy považoval za uhradenie bežného výživného vopred k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, čo zatiaľ zo spisového materiálu vôbec nevyplýva. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Ružomberok pod č. k. -52 zo dňa 04.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.06.2011, v ktorom bol odporca zaviazaný prispievať na výživu na mal. W. výživným vo výške 150

€ mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku. Súd poukazuje najmä aj na to, že z potvrdenia, ktoré je súčasťou administratívneho spisu, zo dňa 13.12.2012 vyplýva, že by malo ísť o zaplatenie dlžného bežného výživného v sume 2.850 € od 01.06.2011 do 31.12.2012, takže bude potrebné aj ozrejmiť skutočnosť a uvedenie, z akého dôvodu považoval práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, resp. dozistiť, či skutočne sa jednalo o zaplatenie zameškaného výživného za obdobie od 01.06.2012 do 31.12.2012. Bude potrebné zistiť, či v sume 2.850 € je teda zahrnutá aj suma bežného výživného na mesiac január 2013. Tiež bude potrebné dozistiť čo konkrétne predstavujú uhradené sumy po 150 Eur. V tomto smere podľa názoru súdu odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci, a preto bolo potrebné rozhodnutie pri aplikácii zrušiť.

Na záver krajský súd uvádza, že navrhovateľom napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené, keď správny orgán nezdôvodnil v súlade s hypotézou právnej normy , podľa ktorej konkrétnej časti tohto zákonného ustanovenia konal a rozhodol, keď krajský súd je toho názoru, že povinnosť vrátiť výživné podľa sa neviaže iba na povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej výške, ale aj ktorá oprávňuje správny orgán rozhodovať o vrátení náhradného výživného aj v prípade, že sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradu výživného, alebo že nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jej vyplácanie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo. V tomto smere je správny orgán povinný svoje rozhodnutie náležite zdôvodniť a uviesť, ktorý konkrétny dôvod zakladá dôvod na vrátenie náhradného výživného s tým, že predtým je povinný vykonať dokazovanie a riadne zistiť skutkový stav, tak ako bolo vyššie uvedené.

Navrhovateľ mal v konaní úspech, i keď navrhovateľ by mal právo na náhradu trov konania podľa veta prvá , súd z dôvodu, že navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil a nepreukázal, že mu trovy konania v súvislosti s podaním návrhu vznikli, navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust.