Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/34/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Okresná

prokuratúra Prievidza, Ulica Mišíka č. 22, Prievidza, proti ţalovaným:

1/ Obvodný úrad Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy,

Medzibrieţkova ul. č. 2, Prievidza, 2/ T. B. ml. (nar. X.), bytom A., 3/ T. B. st.

(nar. X.), bytom tamtieţ, 4/ M. B., bytom Š., v konaní o návrhu prokurátora

podľa (ďalej v texte

rozhodnutia len „“) v spojení s , o zrušenie

rozhodnutia ţalovaného 1/ č. -22 z 5. mája 2009, o odvolaní

ţalobcu a ţalovaných 2/, 3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

z 27. apríla 2011, č.k. - 71, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

z 27. apríla 2011, č.k. - 71, p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením konanie o návrhu

prokurátora podľa v spojení s ,

o zrušenie rozhodnutia ţalovaného 1/ č. -22 z 5. mája 2009, podľa

ust. zastavil a ţiadnemu z účastníkov právo na náhradu

trov konania nepriznal. Dôvodom zastavenia konania bolo nesplnenie zákonnej

podmienky v zmysle vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalobca

podal ţalobu o preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia, keď

neboli vyuţité riadne opravné prostriedky a rozhodnutie nenadobudlo

právoplatnosť aţ po ich vyuţití. Krajský súd uviedol, ţe pred začatím konania

vo veci samej skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci

(podmienky konania). V danom prípade ţalobu podal prokurátor podľa § 35

ods. 1 písm. b) , v zmysle ktorého musia byť splnené zákonné podmienky,

a to prokurátor môţe podať ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu v prípade, ak sa nevyhovelo protestu prokurátora

a za podmienok uvedených v . V uvedenej veci bola splnená podmienka

nevyhovenia protestu prokurátora, a preto súd skúmal splnenie podmienok

ustanovených podľa . Zdôraznil, ţe v správnom súdnictve preskúmajú

súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí

a postupov orgánov verejnej správy. Ţalobca podal ţalobu, o ktorej sa rozhoduje

podľa druhej hlavy piatej časti , pričom predpokladom postupu podľa

tejto hlavy je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných

prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247

ods. 2 ). Z administratívnych spisov bolo preukázané, ţe ţalobou

je napadnuté prvostupňové rozhodnutie, ţe ţalovaní 2) a 3) nevyuţili moţnosť

podať riadny opravný prostriedok, ktorý bol preň prípustný a prvostupňové

rozhodnutie zostalo právoplatné.

Včas podaným odvolaním napadol predmetné uznesenie ţalobca a tieţ aj

ţalovaní v 2/ a 3/ rade.

Ţalobca v odvolaní s poukazom na ust. § 35 ods. 1 písm. b/ a § 250b

ods. 5 uviedol, ţe ţaloba bola podaná v zákonnej 2-mesačnej lehote,

pretoţe rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o nevyhovení

protestu prokurátora č. SVS-230-2010/00256/TJH z 26. mája 2010 nadobudlo

právoplatnosť 22.10.2010. Uviedol, ţe ustanovenie , o ktoré

oprel svoje rozhodnutie krajský súd, dovoľuje všeobecným súdom, aby

v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti preskúmali len tie

rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných

prostriedkov. Ţalobca zdôraznil, ţe v danej veci sa vedie konanie na základe

prokurátorskej ţaloby podanej podľa § 35 ods. 1 písm. b/ v spojení § 250b

ods. 5 a nie na základe ţaloby účastníka konania, ktorý v priestupkovom

konaní mal moţnosť podať riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu

o priestupku, ale túto nevyuţil. Podľa názoru ţalobcu takáto pasivita účastníka

konania nemôţe obmedziť návrhové oprávnenie prokurátora podľa § 35 ods. 1

písm. b/ , teda v prípadoch, ak správny orgán nevyhovie protestu

prokurátora. Prokurátor totiţ nemá moţnosť podať opravný prostriedok

v pôvodnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a proti

ktorému bol podaný protest prokurátora. Na základe uvedenej skutočnosti

navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

z 27. apríla 2011, č.k. -71, o zastavení konania zrušil a vec vrátil

na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému orgánu.

Ţalovaný v 2/ rade ako dôvod odvolania uviedol, ţe napadnutý rozsudok

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tieţ z nesprávneho

vyhodnotenia relevantných podkladov pre rozhodnutie, pričom poukázal

na nasledovné:

l. Prokurátor vykonáva dozor nad dodrţiavaním zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy

v rozsahu ustanovenom zákonom o prokuratúre, čiţe prokurátor pri zistení

porušenia zákona má zákonnú právomoc podať protest prokurátora. Ak sa

protestu prokurátora nevyhovie, tento je oprávnený podať ţalobu na súd,

ktorá nie je podmienená podaním opravných prostriedkov účastníkmi

správneho konania.

2. Nie je povinnosťou prokuratúry skúmať, či bol podaný opravný

prostriedok účastníkom správneho konania, čo je len právom, nie

povinnosťou účastníka správneho konania.

3. Ak by účastník správneho konania bol s rozhodnutím správneho orgánu

nespokojný, tento má právo, nie povinnosť, podať odvolanie proti

rozhodnutiu. Predpokladom ale je doručenie rozhodnutia správneho

orgánu účastníkom správneho konania. Aţ následne po podaní odvolania

a vyuţití všetkých opravných prostriedkov v prípade neúspechu

v odvolacích konaniach, účastník konania môţe podať ţalobu na súd.

To sa týka výlučne účastníka konania. V tejto súvislosti skonštatoval, ţe

je ţalovaným a nie ţalobcom.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalovaný v 3/ rade odvolanie tieţ odôvodnil tým, ţe napadnutý rozsudok

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tieţ z nesprávneho

vyhodnotenia relevantných podkladov pre rozhodnutie, pričom poukázal

na nasledovné:

1. Prokurátor vykonáva dozor nad dodrţiavaním zákonov v zmysle zákona

a podľa tohto zákona konanie o proteste prokurátora

je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným

právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo

rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny

predpis. V zmysle ustanovenia tohto zákona § 27 ods. 2, ak bezprostredne

nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1

písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môţe prokurátor podať na súd

ţalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje

osobitný zákon, pričom toto oprávnenie nie je podmienené odvolaním

účastníkov konania.

2. Prokuratúra neskúma, či bol podaný alebo vyuţitý opravný prostriedok

účastníkom správneho konania, čo je len právom, nie povinnosťou

účastníka správneho konania.

3. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

nezobral na vedomie tú skutočnosť, ţe vo svojom podaní poukazoval

na nesprávne vyznačenú právoplatnosť rozhodnutia správneho orgánu

správnym orgánom, čo sa týka dátumu, ktorý si prvostupňový súd osvojil

ale nepreveril, ako aj tú skutočnosť, ţe rozhodnutie správneho orgánu

nebolo doručené všetkým účastníkom konania a aj z toho dôvodu nemôţe

byť podľa jeho názoru rozhodnutie správneho orgánu právoplatné, čo súd

prvého stupňa vôbec neskúmal, aj keď na túto skutočnosť poukázal

vo svojom vyjadrení pre súd v súvislosti doručovaním úradnej zásielky

do vlastných rúk s poukázaním na všeobecne záväzný právny predpis.

4. V piatej časti druhej hlavy v sa uvádza, ţe podľa

ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo

právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu a v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, ţe

prokurátor poukazuje na nezákonnosť postupu správneho orgánu a z toho

dôvodu podal ţalobu na súd.

Zdôraznil, ţe nie je mu známe prečo súd prvého stupňa poukazuje

na druhú hlavu piatu časť , keď on ani jeho syn súd neţiadal

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie a „nariadil

preverenie správne vyznačenej právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu

v priestupkovej veci“.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe základnou

a neopomenuteľnou podmienkou na preskúmavanie rozhodnutí správnych

orgánov v rámci správneho súdnictva podľa druhej hlavy piatej časti je,

aby predmetom súdneho preskúmavania boli len tie rozhodnutia, ktoré

nadobudli právoplatnosť aţ po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov,

ktoré sa pre ne pripúšťajú. Teda predmetom správneho súdnictva nie sú

prvostupňové rozhodnutia správnych orgánov, voči ktorým bolo moţné podať

riadny opravný prostriedok. Obligatórne ustanovenie sa

vzťahuje na všetky rozhodnutia vydané v správnom konaní, voči ktorým zákon

pripúšťa riadny opravný prostriedok, bez ohľadu na to, ktorý aktívne

legitimovaný subjekt (účastník správneho konania alebo prokurátor) podáva

ţalobu. Ustanovenie ods. l písm. b) ani v spojení s ,

o ktoré ţalobca opiera svoje odvolanie (ale ani zákon o prokuratúre),

neustanovuje pre prokurátora výnimku z ust. , ale naopak aj

ust. ods. l písm. b) podmieňuje právo prokurátora podať ţalobu len

za podmienok uvedených v a jednou zo zákonných podmienok je, aby

ţalované rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť

aţ po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú.

Teda nie "pasivita účastníka konania", ale zákon (ust. § 247 ods. 2, ale napr.

aj ust. § 250b ods. 5 z hľadiska plynutia času) "obmedzuje" návrhové

oprávnenie prokurátora v súdnom konaní podľa druhej hlavy piatej časti .

Aj z ust. vyplýva, ţe zákonodarca predpokladal, ţe

účastníkom konania (ţalovaným správnym orgánom) bude odvolací orgán

t. j. orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, a nie v I. stupni ako v tomto

prípade. Z vyššie uvedených dôvodov podľa názoru ţalovaného Krajský súd v

Trenčíne zákonne a správne v zmysle ust. uznesením konanie

zastavil, keďţe ţaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byt'

predmetom preskúmavania súdom. Analogické právne stanovisko vo veci

preskúmania rozhodnutí správnych orgánov, ktoré nadobudli právoplatnosť

inak ako v dôsledku vyčerpania riadnych opravných prostriedkov zaujal aj

Ústavný súd SR (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS

20/97 zo dňa 22. mája 1997 vo veci zastavenia konania NS SR č. ).

Podľa názoru ţalovaného je odvolanie ţalobcu nedôvodné. Zdôraznil, ţe

odvolanie ţalovaného v 2. rade, ktorý bol účastníkom konania v priestupkovom

konaní, a teda je účastníkom konania aj v tomto súdnom konaní, neobsahuje

právne relevantné dôvody, pretoţe neuviedol ani jedno ustanovenie zákona,

o ktoré by oprel svoje úvahy a námietky. K odvolaniu ţalovaného v 3. rade

uviedol, ţe z jeho obsahu nie je zrejmé, či ho menovaný podával vo svojom

mene alebo v mene svojho syna ako jeho zástupca, pričom napadnuté uznesenie

Krajského súdu v Trenčíne sa nedotýka práv otca ţalovaného v 2. rade. Podľa

názoru ţalovaného T. B. nar. X. v tomto súdnom konaní nemôţe vystupovať ako

účastník súdneho konania (nie je subjektom práv a povinností v tomto konaní),

ktorý nebol ani pribratý do konania, v čase podania ţaloby nemal ani postavenie

zákonného zástupcu účastníka konania mladistvého T. B., nar. X., keďţe

ml. T. B. sa stal plnoletým a teda bol a je oprávnený na právne úkony v celom

rozsahu od X. a ţalovaný v 3. rade nebol splnomocnený účastníkom konania

(ţalovaným v 2. rade) v zmysle ust. . Z vyššie uvedených dôvodov

povaţoval odvolanie otca účastníka konania za nulitné a podľa jeho názoru

Krajský súd v Trenčíne a ani Najvyšší súd SR by nemali naň prihliadať.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd SR odvolania ţalobcu

i ţalovaných v 2/ a 3/ rade zamietol a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

v celom rozsahu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2

v spojení s ) preskúmal uznesenie podľa ,

prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja

ods. 2 , a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu a ţalovaných 2/ a 3/

nemoţno priznať úspech.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, ţe

ţalobca ţalobou, osobne podanou 8.12.2010 na Krajskom súde v Trenčíne,

sa domáhal podľa v spojení s

zrušenia rozhodnutia ţalovaného 1/ č. -22 z 5. mája 2009, ktorým

bol ţalovaný v 2/ rade uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa § 50

ods. 1 o priestupkoch v znení neskorších predpisov

(ďalej v texte rozhodnutia len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým,

ţe v presne nezistenom čase, v nočných hodinách zo dňa 23.3.2008 na deň

24.3.2008, odcudzil na diskotéke v kultúrnom dome v obci K., Z. B. mobilný

telefón zn. Nokia 6300, ktorý patril jej otcovi M. B., čím mu spôsobil majetkovú

škodu vo výške 165 €, teda úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku

krádeţou veci z takého majetku a za spáchanie priestupku mu podľa § 11 ods. 1

písm. b/ a podľa § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch s prihliadnutím na § 19

ods. 3 zákona o priestupkoch bola uloţená pokuta vo výške 100 € s povinnosťou

zaplatiť túto, ako aj trovy konania v sume 16 € na účet ţalovaného v 1/ rade

do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň mu bola

uloţená povinnosť uhradiť poškodenému M. B., t.j. ţalovanému v 4/ rade,

majetkovú škodu vo výške 165 € v lehote do 30 dní po nadobudnutí

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu správneho

orgánu je zrejmé, ţe preskúmavané prvostupňové rozhodnutie ţalovaného

správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňom 29.5.2009.

Vychádzajúc z obsahu ţalobného návrhu ţalobcu, ako aj z obsahu jeho

odvolania, úlohou krajského súdu v posudzovanej veci bolo vyriešenie právnej

otázky týkajúcej sa rozsahu oprávnenia prokurátora v konaní o jeho návrhu

na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v zmysle ustanovenia

, resp. či prokurátor môže podať návrh na začatie

konania aj v prípade, keď ide o prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.

Podľa ustanovenia prokurátor môţe podať

návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí

správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora

a za podmienok uvedených v tomto zákone.

Podľa ustanovenia § 250b ods. 5 prokurátor môţe ţalobu podať do dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.

Na základe uvedeného moţno konštatovať, ţe návrhové oprávnenie

prokurátora týkajúce sa preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov,

je limitované nasledovnými zákonnými podmienkami:

1/ protestu prokurátora nebolo vyhovené,

2/ sú splnené podmienky stanovené ( a nasl.),

3/ návrh je podaný v lehote stanovenej v ustanovení .

Je nespornou skutočnosťou, ţe v posudzovanej veci ţalobca podal návrh

na začatie konania vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu, pričom svoje návrhové oprávnenie realizoval v rámci dvojmesačnej

zákonnej lehoty po tom, ako jeho protestu nebolo vyhovené.

Odvolací súd ohľadne námietok ţalobcu povaţuje za potrebné zdôrazniť,

ţe pri preskúmaní opodstatnenosti návrhu ţalobcu bolo potrebné aplikovať

ustanovenia piatej časti ( a nasl.),

upravujúce „Správne súdnictvo“. Vzhľadom na obsah návrhu, keďţe išlo o vec

týkajúcu sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, súd prvého

stupňa aj podľa názoru odvolacieho súdu správne postupoval vo veci podľa

ustanovení druhej hlavy piatej časti , keďţe

rozhodovanie o priestupkoch je dvojinštančné.

Podľa ustanovenia v správnom súdnictve

preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov štátnej správy,

orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších

právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie

o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej

správy.

Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych

orgánov je upravené v druhej hlave piatej časti

(§ 247 a nasl.).

Podľa ustanovenia pri rozhodnutí správneho orgánu

vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby

išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré

sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa názoru odvolacieho súdu, nedáva ani

prokurátorovi moţnosť domáhať sa hore uvedeným postupom preskúmania

zákonnosti právoplatného prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, ţe Krajský súd

v Trenčíne postupoval skutkovo a právne správne, keď podľa ustanovenia

konanie zastavil, pretoţe návrh prokurátora smeroval proti

rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom.

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté

uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 27. apríla 2011, č.k. - 71,

potvrdil podľa , v spojení s , veta prvá .

Z dôvodu, ţe v posudzovanej veci bolo konanie začaté na základe

dispozičného oprávnenia prokurátora, námietky ţalovaných uvedené v rámci ich

odvolaní, odvolací súd povaţoval za právne irelevantné.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle

ustanovení a tak, ţe neúspešnému ţalobcovi

ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 24. augusta 2011

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth