Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5b2/364374.d966e5.pdf
PDF · 211.03 KB
No categories available
6Sžo/34/2011
Najvyšší súd 6Sžo/34/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Okresná
prokuratúra Prievidza, Ulica Mišíka č. 22, Prievidza, proti ţalovaným:
1/ Obvodný úrad Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy,
Medzibrieţkova ul. č. 2, Prievidza, 2/ T. B. ml. (nar. X.), bytom A., 3/ T. B. st.
(nar. X.), bytom tamtieţ, 4/ M. B., bytom Š., v konaní o návrhu prokurátora
podľa § 35 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte
rozhodnutia len „O.s.p.“) v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p., o zrušenie
rozhodnutia ţalovaného 1/ č. 2009/00688-22 z 5. mája 2009, o odvolaní
ţalobcu a ţalovaných 2/, 3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
z 27. apríla 2011, č.k. 11S/107/2010 - 71, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
z 27. apríla 2011, č.k. 11S/107/2010 - 71, p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením konanie o návrhu
prokurátora podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p.,
o zrušenie rozhodnutia ţalovaného 1/ č. 2009/00688-22 z 5. mája 2009, podľa
ust. § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil a ţiadnemu z účastníkov právo na náhradu
trov konania nepriznal. Dôvodom zastavenia konania bolo nesplnenie zákonnej
podmienky v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalobca
podal ţalobu o preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia, keď
neboli vyuţité riadne opravné prostriedky a rozhodnutie nenadobudlo
právoplatnosť aţ po ich vyuţití. Krajský súd uviedol, ţe pred začatím konania
vo veci samej skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci
(podmienky konania). V danom prípade ţalobu podal prokurátor podľa § 35
ods. 1 písm. b) O.s.p., v zmysle ktorého musia byť splnené zákonné podmienky,
a to prokurátor môţe podať ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu v prípade, ak sa nevyhovelo protestu prokurátora
a za podmienok uvedených v O.s.p.. V uvedenej veci bola splnená podmienka
nevyhovenia protestu prokurátora, a preto súd skúmal splnenie podmienok
ustanovených podľa O.s.p.. Zdôraznil, ţe v správnom súdnictve preskúmajú
súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí
a postupov orgánov verejnej správy. Ţalobca podal ţalobu, o ktorej sa rozhoduje
podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., pričom predpokladom postupu podľa
tejto hlavy je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247
ods. 2 O.s.p.). Z administratívnych spisov bolo preukázané, ţe ţalobou
je napadnuté prvostupňové rozhodnutie, ţe ţalovaní 2) a 3) nevyuţili moţnosť
podať riadny opravný prostriedok, ktorý bol preň prípustný a prvostupňové
rozhodnutie zostalo právoplatné.
Včas podaným odvolaním napadol predmetné uznesenie ţalobca a tieţ aj
ţalovaní v 2/ a 3/ rade.
Ţalobca v odvolaní s poukazom na ust. § 35 ods. 1 písm. b/ a § 250b
ods. 5 O.s.p. uviedol, ţe ţaloba bola podaná v zákonnej 2-mesačnej lehote,
pretoţe rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o nevyhovení
protestu prokurátora č. SVS-230-2010/00256/TJH z 26. mája 2010 nadobudlo
právoplatnosť 22.10.2010. Uviedol, ţe ustanovenie § 247 ods. 2 O.s.p., o ktoré
oprel svoje rozhodnutie krajský súd, dovoľuje všeobecným súdom, aby
v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmali len tie
rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov. Ţalobca zdôraznil, ţe v danej veci sa vedie konanie na základe
prokurátorskej ţaloby podanej podľa § 35 ods. 1 písm. b/ v spojení § 250b
ods. 5 O.s.p. a nie na základe ţaloby účastníka konania, ktorý v priestupkovom
konaní mal moţnosť podať riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu
o priestupku, ale túto nevyuţil. Podľa názoru ţalobcu takáto pasivita účastníka
konania nemôţe obmedziť návrhové oprávnenie prokurátora podľa § 35 ods. 1
písm. b/ O.s.p., teda v prípadoch, ak správny orgán nevyhovie protestu
prokurátora. Prokurátor totiţ nemá moţnosť podať opravný prostriedok
v pôvodnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a proti
ktorému bol podaný protest prokurátora. Na základe uvedenej skutočnosti
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
z 27. apríla 2011, č.k. 11S/107/2010-71, o zastavení konania zrušil a vec vrátil
na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému orgánu.
Ţalovaný v 2/ rade ako dôvod odvolania uviedol, ţe napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tieţ z nesprávneho
vyhodnotenia relevantných podkladov pre rozhodnutie, pričom poukázal
na nasledovné:
l. Prokurátor vykonáva dozor nad dodrţiavaním zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy
v rozsahu ustanovenom zákonom o prokuratúre, čiţe prokurátor pri zistení
porušenia zákona má zákonnú právomoc podať protest prokurátora. Ak sa
protestu prokurátora nevyhovie, tento je oprávnený podať ţalobu na súd,
ktorá nie je podmienená podaním opravných prostriedkov účastníkmi
správneho konania.
2. Nie je povinnosťou prokuratúry skúmať, či bol podaný opravný
prostriedok účastníkom správneho konania, čo je len právom, nie
povinnosťou účastníka správneho konania.
3. Ak by účastník správneho konania bol s rozhodnutím správneho orgánu
nespokojný, tento má právo, nie povinnosť, podať odvolanie proti
rozhodnutiu. Predpokladom ale je doručenie rozhodnutia správneho
orgánu účastníkom správneho konania. Aţ následne po podaní odvolania
a vyuţití všetkých opravných prostriedkov v prípade neúspechu
v odvolacích konaniach, účastník konania môţe podať ţalobu na súd.
To sa týka výlučne účastníka konania. V tejto súvislosti skonštatoval, ţe
je ţalovaným a nie ţalobcom.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ţalovaný v 3/ rade odvolanie tieţ odôvodnil tým, ţe napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tieţ z nesprávneho
vyhodnotenia relevantných podkladov pre rozhodnutie, pričom poukázal
na nasledovné:
1. Prokurátor vykonáva dozor nad dodrţiavaním zákonov v zmysle zákona
153/2001 Z. z. a podľa § 24 tohto zákona konanie o proteste prokurátora
je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným
právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo
rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny
predpis. V zmysle ustanovenia tohto zákona § 27 ods. 2, ak bezprostredne
nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1
písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môţe prokurátor podať na súd
ţalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje
osobitný zákon, pričom toto oprávnenie nie je podmienené odvolaním
účastníkov konania.
2. Prokuratúra neskúma, či bol podaný alebo vyuţitý opravný prostriedok
účastníkom správneho konania, čo je len právom, nie povinnosťou
účastníka správneho konania.
3. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
nezobral na vedomie tú skutočnosť, ţe vo svojom podaní poukazoval
na nesprávne vyznačenú právoplatnosť rozhodnutia správneho orgánu
správnym orgánom, čo sa týka dátumu, ktorý si prvostupňový súd osvojil
ale nepreveril, ako aj tú skutočnosť, ţe rozhodnutie správneho orgánu
nebolo doručené všetkým účastníkom konania a aj z toho dôvodu nemôţe
byť podľa jeho názoru rozhodnutie správneho orgánu právoplatné, čo súd
prvého stupňa vôbec neskúmal, aj keď na túto skutočnosť poukázal
vo svojom vyjadrení pre súd v súvislosti doručovaním úradnej zásielky
do vlastných rúk s poukázaním na všeobecne záväzný právny predpis.
4. V piatej časti druhej hlavy O.s.p. v § 247 ods. 1 sa uvádza, ţe podľa
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím
a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu a v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, ţe
prokurátor poukazuje na nezákonnosť postupu správneho orgánu a z toho
dôvodu podal ţalobu na súd.
Zdôraznil, ţe nie je mu známe prečo súd prvého stupňa poukazuje
na druhú hlavu piatu časť O.s.p., keď on ani jeho syn súd neţiadal
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie a „nariadil
preverenie správne vyznačenej právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu
v priestupkovej veci“.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe základnou
a neopomenuteľnou podmienkou na preskúmavanie rozhodnutí správnych
orgánov v rámci správneho súdnictva podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je,
aby predmetom súdneho preskúmavania boli len tie rozhodnutia, ktoré
nadobudli právoplatnosť aţ po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov,
ktoré sa pre ne pripúšťajú. Teda predmetom správneho súdnictva nie sú
prvostupňové rozhodnutia správnych orgánov, voči ktorým bolo moţné podať
riadny opravný prostriedok. Obligatórne ustanovenie § 247 ods. 2 O.s.p. sa
vzťahuje na všetky rozhodnutia vydané v správnom konaní, voči ktorým zákon
pripúšťa riadny opravný prostriedok, bez ohľadu na to, ktorý aktívne
legitimovaný subjekt (účastník správneho konania alebo prokurátor) podáva
ţalobu. Ustanovenie § 35 ods. l písm. b) ani v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p.,
o ktoré ţalobca opiera svoje odvolanie (ale ani zákon o prokuratúre),
neustanovuje pre prokurátora výnimku z ust. § 247 ods. 2 O.s.p., ale naopak aj
ust. § 35 ods. l písm. b) O.s.p. podmieňuje právo prokurátora podať ţalobu len
za podmienok uvedených v O.s.p. a jednou zo zákonných podmienok je, aby
ţalované rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť
aţ po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú.
Teda nie "pasivita účastníka konania", ale zákon (ust. § 247 ods. 2, ale napr.
aj ust. § 250b ods. 5 z hľadiska plynutia času) "obmedzuje" návrhové
oprávnenie prokurátora v súdnom konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p..
Aj z ust. § 250 ods. 4 O.s.p. vyplýva, ţe zákonodarca predpokladal, ţe
účastníkom konania (ţalovaným správnym orgánom) bude odvolací orgán
t. j. orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, a nie v I. stupni ako v tomto
prípade. Z vyššie uvedených dôvodov podľa názoru ţalovaného Krajský súd v
Trenčíne zákonne a správne v zmysle ust. § 250d O.s.p. uznesením konanie
zastavil, keďţe ţaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byt'
predmetom preskúmavania súdom. Analogické právne stanovisko vo veci
preskúmania rozhodnutí správnych orgánov, ktoré nadobudli právoplatnosť
inak ako v dôsledku vyčerpania riadnych opravných prostriedkov zaujal aj
Ústavný súd SR (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS
20/97 zo dňa 22. mája 1997 vo veci zastavenia konania NS SR č. 6 Sţ-47/96).
Podľa názoru ţalovaného je odvolanie ţalobcu nedôvodné. Zdôraznil, ţe
odvolanie ţalovaného v 2. rade, ktorý bol účastníkom konania v priestupkovom
konaní, a teda je účastníkom konania aj v tomto súdnom konaní, neobsahuje
právne relevantné dôvody, pretoţe neuviedol ani jedno ustanovenie zákona,
o ktoré by oprel svoje úvahy a námietky. K odvolaniu ţalovaného v 3. rade
uviedol, ţe z jeho obsahu nie je zrejmé, či ho menovaný podával vo svojom
mene alebo v mene svojho syna ako jeho zástupca, pričom napadnuté uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne sa nedotýka práv otca ţalovaného v 2. rade. Podľa
názoru ţalovaného T. B. nar. X. v tomto súdnom konaní nemôţe vystupovať ako
účastník súdneho konania (nie je subjektom práv a povinností v tomto konaní),
ktorý nebol ani pribratý do konania, v čase podania ţaloby nemal ani postavenie
zákonného zástupcu účastníka konania mladistvého T. B., nar. X., keďţe
ml. T. B. sa stal plnoletým a teda bol a je oprávnený na právne úkony v celom
rozsahu od X. a ţalovaný v 3. rade nebol splnomocnený účastníkom konania
(ţalovaným v 2. rade) v zmysle ust. § 24 O.s.p.. Z vyššie uvedených dôvodov
povaţoval odvolanie otca účastníka konania za nulitné a podľa jeho názoru
Krajský súd v Trenčíne a ani Najvyšší súd SR by nemali naň prihliadať.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd SR odvolania ţalobcu
i ţalovaných v 2/ a 3/ rade zamietol a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
v celom rozsahu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2
v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p.,
prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja
ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu a ţalovaných 2/ a 3/
nemoţno priznať úspech.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, ţe
ţalobca ţalobou, osobne podanou 8.12.2010 na Krajskom súde v Trenčíne,
sa domáhal podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p.
zrušenia rozhodnutia ţalovaného 1/ č. 2009/00688-22 z 5. mája 2009, ktorým
bol ţalovaný v 2/ rade uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa § 50
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej v texte rozhodnutia len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým,
ţe v presne nezistenom čase, v nočných hodinách zo dňa 23.3.2008 na deň
24.3.2008, odcudzil na diskotéke v kultúrnom dome v obci K., Z. B. mobilný
telefón zn. Nokia 6300, ktorý patril jej otcovi M. B., čím mu spôsobil majetkovú
škodu vo výške 165 €, teda úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku
krádeţou veci z takého majetku a za spáchanie priestupku mu podľa § 11 ods. 1
písm. b/ a podľa § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch s prihliadnutím na § 19
ods. 3 zákona o priestupkoch bola uloţená pokuta vo výške 100 € s povinnosťou
zaplatiť túto, ako aj trovy konania v sume 16 € na účet ţalovaného v 1/ rade
do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň mu bola
uloţená povinnosť uhradiť poškodenému M. B., t.j. ţalovanému v 4/ rade,
majetkovú škodu vo výške 165 € v lehote do 30 dní po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu správneho
orgánu je zrejmé, ţe preskúmavané prvostupňové rozhodnutie ţalovaného
správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňom 29.5.2009.
Vychádzajúc z obsahu ţalobného návrhu ţalobcu, ako aj z obsahu jeho
odvolania, úlohou krajského súdu v posudzovanej veci bolo vyriešenie právnej
otázky týkajúcej sa rozsahu oprávnenia prokurátora v konaní o jeho návrhu
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v zmysle ustanovenia
§ 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p., resp. či prokurátor môže podať návrh na začatie
konania aj v prípade, keď ide o prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.
Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prokurátor môţe podať
návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora
a za podmienok uvedených v tomto zákone.
Podľa ustanovenia § 250b ods. 5 prokurátor môţe ţalobu podať do dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.
Na základe uvedeného moţno konštatovať, ţe návrhové oprávnenie
prokurátora týkajúce sa preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov,
je limitované nasledovnými zákonnými podmienkami:
1/ protestu prokurátora nebolo vyhovené,
2/ sú splnené podmienky stanovené O.s.p. (§ 244 a nasl.),
3/ návrh je podaný v lehote stanovenej v ustanovení § 250b ods. 5 O.s.p..
Je nespornou skutočnosťou, ţe v posudzovanej veci ţalobca podal návrh
na začatie konania vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu, pričom svoje návrhové oprávnenie realizoval v rámci dvojmesačnej
zákonnej lehoty po tom, ako jeho protestu nebolo vyhovené.
Odvolací súd ohľadne námietok ţalobcu povaţuje za potrebné zdôrazniť,
ţe pri preskúmaní opodstatnenosti návrhu ţalobcu bolo potrebné aplikovať
ustanovenia piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 244 a nasl.),
upravujúce „Správne súdnictvo“. Vzhľadom na obsah návrhu, keďţe išlo o vec
týkajúcu sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, súd prvého
stupňa aj podľa názoru odvolacieho súdu správne postupoval vo veci podľa
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, keďţe
rozhodovanie o priestupkoch je dvojinštančné.
Podľa ustanovenia § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve
preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších
právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej
správy.
Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych
orgánov je upravené v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
(§ 247 a nasl.).
Podľa ustanovenia § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu
vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby
išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré
sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa názoru odvolacieho súdu, Občiansky súdny poriadok nedáva ani
prokurátorovi moţnosť domáhať sa hore uvedeným postupom preskúmania
zákonnosti právoplatného prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, ţe Krajský súd
v Trenčíne postupoval skutkovo a právne správne, keď podľa ustanovenia
§ 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil, pretoţe návrh prokurátora smeroval proti
rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom.
Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté
uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 27. apríla 2011, č.k. 11S/107/2010 - 71,
potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p..
Z dôvodu, ţe v posudzovanej veci bolo konanie začaté na základe
dispozičného oprávnenia prokurátora, námietky ţalovaných uvedené v rámci ich
odvolaní, odvolací súd povaţoval za právne irelevantné.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle
ustanovení § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe neúspešnému ţalobcovi
ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 24. augusta 2011
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth