Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/84/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: MAXS spol. s r. o., Novoveská 12, 841 07 Bratislava, IČO: 46 150 072, zast. JUDr. Milan Koleda, advokát, Klincová 35, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 59.666,28 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -114 zo dňa 10.04.2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. -155 zo dňa 14.05.2020 v znení opravného uznesenia č.k. -162 zo dňa 07.01.2021, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -114 zo dňa 10.04.2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. -155 zo dňa 14.05.2020 v znení opravného uznesenia č.k. -162 zo dňa 07.01.2021 potvrdzuje.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 10.04.2018 súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zamietol žalobu a druhým výrokom rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. , , , a , , , , , , (ďalej len „“), , a , , (ďalej len „“), , , (ďalej len „“).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 25.05.2013, doručenou súdu dňa 29.05.2013, domáhal voči žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 59.666,28 EUR, ako aj náhradu trov konania. Súd ustálil, že medzi účastníkmi konania bola sporná otázka premlčania žalobcom uplatneného nároku predstavujúceho vyčíslené úroky z omeškania a skutočnosť, či ide o prekážku rozsúdenej veci.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bol založený záväzkovo právny vzťah špecifikovaný poistnou zmluvou, uzatvorenou medzi žalovaným ako poistiteľom dňa 18.03.1996 s pôvodným žalobcom v postavení podnikateľa ako poistníkom Poistnú zmluvu č.41-1099071-3 na dobu neurčitú. Predmetom bolo poistenie majetku žalobcu: chaty O. Č.. XX Q. T. T. XXXXX. Vydaním poistky č. 4002869824 potvrdil žalobca žalovanému uzatvorenie poistnej zmluvy

podľa návrhu č. 4110997113 zo dňa 18.3.1996. Súd poukázal na skutočnosť, že poistná zmluva bola uzavretá pred 1. februárom 2004 ( ) práva zo zodpovednosti za porušenie záväzku z poistnej zmluvy sa spravujú ustanoveniami (napríklad právo na úroky z omeškania podľa , právo na náhradu škody podľa nasl. a podobne). Uviedol, že až novelou , , účinného od 01.02.2004, sa aj poistné zmluvy uzavreté medzi podnikateľmi, ktorá poistná zmluva nie je upravená ako typ zmluvy v a je upravená ako zmluvný typ v , spravujú príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a v ostatnom ustanoveniami .

4. Považoval za nesporné, že poistná zmluva bola uzavretá dňa 18.03.1996, a že dňa 10.10.2007 došlo k poistnej udalosti - požiaru na predmete poistenia. Medzi účastníkmi považoval za spornú skutočnosť, či došlo k premlčaniu žalobcom uplatneného nároku a či v danej veci ide o prekážku rozsúdenej veci, nakoľko žalobca si žalobou uplatnil úroky z omeškania z tej istej poistnej udalosti a poistného plnenia, ktoré boli prejednané v konaní na OS Liptovský Mikuláš č.k. , pričom žalobou na OS Bratislava I si ich žalobca vyčíslil od 26.03.2008 (rovnaký dátum uplatnenia aj na OS LM) do 08.10.2012 vo výške 14,25 % ročne a už len z rozsudku OS Liptovský Mikuláš, č.k. - 246 priznanej sumy 92.232,36 EUR. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že poistná udalosť nastala dňa 10.10.2007. S poukazom na ust. , začala žalobcovi od 10.10.2008 plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá by uplynula dňa 10.10.2011. Premlčacia doba bola prerušená z dôvodu podania žaloby na Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „OS LM“) dňa 14.06.2010, ktorou si okrem iného žalobca uplatnil úroky z omeškania od 26.03.2008 do 08.04.2010 zo sumy poistného plnenia, ktoré žiadal od žalovaného zaplatiť, t.j. sumy zo sumy 99.937,87 EUR a od 09.04.2010 až do zaplatenia zo sumy 96.310,95 EUR, nakoľko žalovaný žalobcovi čiastočne plnil. Konanie na OS LM bolo vo veci uplatnenia úrokov z omeškania právoplatne skončené dňa 27.01.2011. Súd prvej inštancie ustálil, že podaním žaloby na OS LM došlo s poukazom na ust. k spočívaniu plynutia premlčacej doby, čo znamená, že počas trvania prekážky (vedenia konania na OS LM vo veci uplatnenia úrokov z omeškania od 14.06.2010 do 27.01.2011) premlčacia doba od uplatnenia práva po dobu konania neplynie (dočasne sa zastavuje). Plynutie pôvodnej premlčacej doby pokračuje ďalej po odpadnutí prekážky, t.j. v prejednávanej veci od 28.01.2011 začala premlčacia doba opäť plynúť. Žalobca v začatom konaní riadne nepokračoval, voči výroku rozsudku OS LM č.k. -246, ktorým súd jeho nárok vo veci úroku z omeškania zamietol, nepodal odvolanie, čím výrok daného rozsudku nadobudol dňa 27.01.2011 právoplatnosť. Z dôvodu, že žalobca si úroky z omeškania z tej istej poistnej udalosti opätovne uplatnil žalobou podanou až dňa 29.05.2013, t.j. zjavne po uplynutí premlčacej doby, ktorá mu po spočívaní (spočívanie trvalo 7 mesiacov počas trvania konania na OS LM ohľadne úrokov z omeškania) uplynula v máji 2012, teda po uplynutí premlčacej doby. K žalovaným namietanej prekážke rozsúdenej veci súd zastával názor, že nejde o ten istý nárok, ktorý bol uplatnený na OS LM. Je nepochybné, že ide o tých istých účastníkov konania, o nároky z tej istej poistnej udalosti, avšak tým, že žalobca v konaní na OS LM nešpecifikoval konkrétnu výšku úroku z omeškania, nie je možné jednoznačne ustáliť, či ide o ten istý nárok, nakoľko jeho výška nepochybne závisí aj podľa toho, či si ho uplatnil podľa ustanovení alebo , ako to bolo v prejednávanom prípade. Súd zopakoval, že nakoľko sa na poistnú zmluvu a vzťah ňou založený medzi účastníkmi konania vrátane úrokov z omeškania vzťahuje výlučne , je aplikácia ako aj výška úrokov z omeškania uplatnená žalobcom podľa vylúčená. Súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku na základe jeho žiadosti, nakoľko mal za to, že v tomto spore sa nejedná o práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko pôvodný žalobca - U.D. O. - A a J, IČO: 10 853 243 vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako živnostník a nie ako spotrebiteľ. Súd vyslovil názor, že pôvodný žalobca U. O. nevystupoval pri uzatváraní a plnení z poistnej zmluvy ako spotrebiteľ, ale naopak konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a preto nebol v zmysle ust. oslobodený od súdnych poplatkov. V tejto súvislosti súd poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 26.08.2010. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia . Žalovaný mal v konaní plný úspech, avšak z dôvodu, že si trovy konania neuplatnil, súd mu ich nepriznal.

5. Rozsudkom zo dňa 14.05.2020 súd doplnil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -114 z 10.4.2018 o výrok III., ktorým žalobcovi nepriznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku, nakoľko mal za to, že sa v prejednávanom spore nejedná o práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko pôvodný žalobca U. O. - A a J, IČO: 10 853 243 vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako živnostník, podnikateľ, a nie ako spotrebiteľ.

6. Opravným uznesením zo dňa 07.01.2021 súd opravil nesprávnosti v označení žalobcu a jeho právneho zástupcu v záhlaví rozsudku č.k. -114 zo dňa 10.04.2018.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Namietal posúdenie námietky premlčania súdom. Nestotožnil sa s názorom súdu, že právo na úrok z omeškania sa premlčalo cca 10.10.2011. Mal za to, že súd nesprávne posúdil skutočnosť, že odvolaním žalovaného proti pôvodnému rozsudku OS LM bol tento napadnutý len v časti samotnej pohľadávky a trov konania. Z odvolania žalovaného zo dňa 21.01.2021 tieto skutočnosti nie sú zrejmé. Uviedol, že úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky, a preto sa nemôže posudzovať plynutie premlčacej doby nezávisle od plynutia premlčacej doby samotnej pohľadávky. Nestotožnil sa s tvrdením súdu, že žalobca mohol žalobou uplatniť úroky z omeškania po právoplatnosti tej časti rozsudku OS LM, ktorou bol jeho pôvodný návrh v časti úroku zamietnutý, nakoľko nebol presne vyčíslený. Ohľadom istiny prebiehalo odvolacie konanie, pohľadávka bola žalobcovi právoplatne prisúdená rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. a dňom právoplatnosti tohto rozsudku bolo ukončené prerušenie plynutia premlčacej doby tak pre pohľadávku, ako aj pre jej príslušenstvo.

Stanovisko súdu, že žalobca nepokračoval riadne v konaní, považoval za absurdné. Uviedol, že neurobil žiaden právny úkon, ktorým by konanie zastavil, prerušil, či ukončil. Vytkol súdu, že sa stotožnil s názorom žalovaného a vôbec nezohľadnil dôvody žalobcu uvedené v žalobe.

V ďalšej časti odvolania žalobca namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je jednoznačne zrejmé, či bola žaloba zamietnutá aj z dôvodu nesprávneho vyúčtovania úroku z omeškania podľa . Mal za to, že v čase vzniku poistnej udalosti vyúčtovanie úroku z omeškania umožňoval, a to bez ohľadu na vznik poistnej zmluvy. Ďalej mal žalobca za to, že nesprávnym vyúčtovaním právo na úrok nezaniká. V súdnej praxi súdov súdy rozsudkom priznajú čiastku, zodpovedajúcu platným predpisom pre výpočet úroku.

Žalobca nesúhlasil ani s nepriznaním oslobodenia od súdneho poplatku zo strany súdu. Svoju žiadosť o oslobodenie odôvodnil tým, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Považoval za nesprávny názor súdu, že pôvodný žalobca, gastronóm, konal pri uzatváraní poistnej zmluvy, ktorej predmetom je ochrana jeho majetku a zásob, v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Mal za to, že práva z poistnej zmluvy slúžili ochrane jeho majetku a nie jeho podnikateľskej činnosti. Poistná zmluva je zmluva spotrebiteľská a žalobca vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ.

Na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. 8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru sa súd zodpovedne oboznámil s podkladmi k prípadu, posudzoval ich individuálne, ako aj vo vzájomnom kontexte, vypočul si právnu argumentáciu účastníkov sporu, na základe ktorých žalobu zamietol.

Uviedol, že vyjadrenia žalobcu v I. bode odvolania v kontexte na deň, od ktorého si žalobca uplatňuje úrok z omeškania, t.j. od 26.03.2008, sa mu javí ako protirečivé, žalobca v odvolaní uvádza, že o výške istiny sa žalobca dozvedel až z rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. zo dňa 05.09.2012, ktorým bol potvrdený rozsudok OS LM č.k. zo dňa 18.03.2011 a že až po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu bolo možné si uplatniť úroky z omeškania. S touto argumentáciou sa žalovaný nestotožnil. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 10. marca 2010, sp. zn. .

Uviedol, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky ( ) a právo na úroky, i keď sú príslušenstvom pohľadávky, je relatívne samostatným právom, ktoré žalobca ako oprávnený môže (ale taktiež nemusí) súčasne uplatniť so žalobou istinou. Úroky z omeškania sa premlčujú, nakoľko ide o majetkové právo. Najvyšší súd SR taktiež dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok (citované z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2010 sp. zn. ).

Žalovaný poukázal na to, že podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 20.03.2008 ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 9511750621, na základe ktorého poskytol dňa 26.03.2008 poškodenému poistné plnenie vo výške 45.708 EUR. Od dátumu poskytnutia plnenia, t.j. odo dňa 26.03.2008, si žalobca uplatňuje úrok z omeškania. S poskytnutým poistným plnením nebol poistený - pôvodný žalobca uspokojený, preto podal na OS LM dňa 14.06.2010 žalobu o doplatok poistného plnenia vo výške 99.937,87 EUR a žiadal priznať úroky z omeškania od 26.03.2008 z celej sumy, pričom výška úroku z omeškania nebola v žalobe nijako špecifikovaná, na základe čoho nebolo o úroku z omeškania súdom rozhodnuté a žaloba bola v tejto časti zamietnutá, proti čomu ale žalobca nepodal žiaden opravný prostriedok, a výrok o zamietnutí úroku z omeškania nadobudol právoplatnosť.

Poukázal na ust. prvá veta , podľa ktorého plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

Žalovaný zastával názor zhodný so súdom prvej inštancie, že žalobou uplatnený nárok vo forme úroku z omeškania bol v čase podania na súd dňa 29.05.2013, premlčaný.

Záverom požiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 10.08.2018 potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.

9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný neuvádza žiadne nové skutočnosti. Na viacerých miestach dokonca nepriamo potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že premlčacia doba pre uplatnenie úroku z omeškania počas celého konania ohľadom istiny spočívala. Žiadal rozhodnúť, ako to navrhol v odvolaní.

10. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý okrem iného uviedol, že má za to, že žalobca svoju žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku nesprávne opiera o ustanovenia o súdnych poplatkoch a o ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru žalovaného sa žalobca nenachádza v situácii, ktorá je opísaná v týchto ustanoveniach.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadreniami žalobcu a žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

12. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle , s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím

súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

14. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci.

15. Podľa prechodného ustanovenia , ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti .

16. Podľa ustanovenia , 2 , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

17. Podľa ustanovenia , , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v , sa spravujú iba ustanoveniami . Zámenná zmluva súvisiaca s podnikaním strán sa však spravuje týmto zákonom a použijú sa na ňu primerane ustanovenia tohto zákona o kúpnej zmluve; pri plnení záväzku dodať tovar má každá zo strán postavenie predávajúceho a pri prevzatí tovaru postavenie kupujúceho.

18. Podľa ustanovenia , ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2003; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2003 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.

19. Podľa ustanovenia , prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2004, práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov.

20. Podľa ustanovenia , pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.

21. Podľa ustanovenia , úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

22. Podľa ust. , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

23. Podľa ustanovenia , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa ust. , hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.

25. Podľa ust. , hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

26. Podľa ust. 230 , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

27. Podľa , súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.

28. Odvolací súd poukazuje na rozsudok OS LM, č.k. -246, v spojitosti s opravným uznesením OS LM, č.k. -277, zo dňa 28.12.2010, ktorým rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 92.232,60 EUR, vo zvyšnej časti istiny 7.705,27 EUR a úroku z omeškania návrh zamietol. Prvý výrok rozsudku nadobudol v spojení s rozhodnutím KS v Žiline č.k. -291 právoplatnosť dňa 11.09.2012 a vykonateľnosť dňa 15.09.2012. Druhý výrok rozsudku, ktorým súd zamietol časť istiny 7.705,27 EUR a žalobcom uplatnený úrok z omeškania nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.01.2011.

29. Z odôvodnenia rozsudku OS LM je zrejmé, že účastníci konania sú podnikatelia: žalobca (pôvodný žalobca U. O. - A a J) bol živnostník od 23.06.1992 s predmetom podnikania ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v prevádzkarni XXX XX T. T. XX a žalovaný je akciová spoločnosť od 29.11.1990 s predmetom podnikania poisťovanie všetkých druhov majetku od 14.05.1992 do 05.09.2000. Žalovaný ako poistiteľ uzavrel dňa 18.03.1996 so žalobcom ako poistníkom Poistnú zmluvu č. 41-1099071-3 na dobu neurčitú. Predmetom bolo poistenie majetku žalobcu: chaty O. Č.. XX Q. T. T. XXXXX. Keďže poistná zmluva bola uzavretá pred 1. februárom 2004 ( ) práva zo zodpovednosti za porušenie záväzku z poistnej zmluvy sa spravujú ustanoveniami (napríklad právo na úroky z omeškania podľa , právo na náhradu škody podľa nasl. a podobne).

29.1. Z odôvodnenia rozsudku OS LM je zrejmé, že súd zamietol návrh aj v časti úroku z omeškania, lebo žalobca v žalobe vôbec neuviedol výšku úroku z omeškania. Súd uviedol, že v sporných konaniach nemôže prekročiť návrh účastníka a keďže žalobca nežiadal konkrétne určenú výšku úroku z omeškania, nemohol súd úrok z omeškania žalobcovi prisúdiť.

30. Rozsudkom č.k. -291 KS v Žiline ako odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalovaného voči prvému a tretiemu výroku rozsudku OS LM, č.k. -246, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 92.232,60 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Obidva napadnuté výroky odvolaním KS v Žiline rozsudkom -291 zo dňa 05.09.2012 potvrdil. Rozsudok KS v Žiline nadobudol právoplatnosť dňa 11.09.2012.

31. Z listu žalobcu zo dňa 22.02.2013 súd zistil, že ním právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo 59.757,73 EUR počítaných odo dňa 26.03.2008 do 08.10.2012 zo sumy 92.232,60 EUR.

32. Odvolací súd zdôrazňuje správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý považoval za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo právny vzťah špecifikovaný poistnou zmluvou č. 41-1099071-3, uzatvorenou na dobu neurčitú, dňa 18.03.1996. S poukazom na skutočnosť, že poistná zmluva bola uzatvorená pred 1. februárom 2004 ( ) práva zo zodpovednosti za porušenie záväzku z poistnej zmluvy sa spravujú ustanoveniami . Až novelou , účinnom od 01.02.2004, sa aj poistné zmluvy uzavreté medzi podnikateľmi spravujú príslušnými ustanoveniami o tomto type v a v ostatnom ustanoveniami .

33. Žalobca podal odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s posúdením námietky premlčania súdom prvej inštancie a mal za to, že úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky, a preto sa nemôže posudzovať plynutie premlčacej doby

nezávisle od plynutia premlčacej doby samotnej pohľadávky. Mal za to, že neobstojí tvrdenie súdu, že žalobca mohol žalobou uplatniť úroky z omeškania po právoplatnosti tej časti rozsudku OS LM, ktorou bol jeho pôvodný návrh v časti úroku zamietnutý, nakoľko nebol presne vyčíslený. Nebolo mu jasné, z akej sumy.

34. Po dôslednom oboznámení sa so súdnym spisom, odvolací súd zastáva právny názor, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď ustálil, že poistná udalosť nastala dňa 10.10.2007. S poukazom na ust. , začala žalobcovi od 10.10.2008 plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá by uplynula dňa 10.10.2011. Premlčacia doba však bola prerušená z dôvodu podania žaloby na OS LM dňa 14.06.2010, ktorou si okrem iného žalobca uplatnil úroky z omeškania od 26.03.2008 do 08.04.2010 zo sumy poistného plnenia, ktoré žiadal od žalovaného zaplatiť, t.j. sumy zo sumy 99.937,87 EUR a od 09.04.2010 až do zaplatenia zo sumy 96.310,95 EUR, nakoľko žalovaný žalobcovi čiastočne plnil. Konanie na OS LM bolo vo veci uplatnenia úrokov z omeškania právoplatne skončené dňa 27.01.2011. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že podaním žaloby na OS LM došlo s poukazom na ust. k spočívaniu plynutia premlčacej doby, čo znamená, že počas trvania prekážky (vedenia konania na OS LM vo veci uplatnenia úrokov z omeškania od 14.06.2010 do 27.01.2011) premlčacia doba od uplatnenia práva po dobu konania neplynie (dočasne sa zastavuje). Plynutie pôvodnej premlčacej doby pokračuje ďalej po odpadnutí prekážky, t.j. v prejednávanej veci od 28.01.2011 začala premlčacia doba opäť plynúť. Žalobca v začatom konaní riadne nepokračoval, voči výroku rozsudku OS LM, č.k. -246, ktorým súd jeho nárok vo veci úroku z omeškania zamietol, nepodal odvolanie, čím výrok daného rozsudku nadobudol dňa 27.01.2011 právoplatnosť. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že z dôvodu, že žalobca si úroky z omeškania z tej istej poistnej udalosti opätovne uplatnil žalobou podanou až dňa 29.05.2013, t.j. zjavne po uplynutí premlčacej doby, ktorá mu po spočívaní (spočívanie trvalo 7 mesiacov počas trvania konania na OS LM ohľadne úrokov z omeškania) uplynula v máji 2012, teda až po uplynutí premlčacej doby.

35. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2012, sp. zn. , podľa ktorého nemožno akceptovať názor, podľa ktorého by sa príslušenstvo pohľadávky posudzovalo podľa iného právneho režimu, než samotná pohľadávka; právny režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo.

36. Odvolací súd v tejto súvislosti podporne poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Českej republiky, podľa ktorej povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom počína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí „ako celok“ (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. júna 2015, sp. zn. ; rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 22. septembra 2011, sp. zn. ; rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 2. augusta 2007, sp. zn. sp. zn. ; uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 31. augusta 2006, sp. zn. .

37. Žalobca vytýkal postupu súdu prvej inštancie pri vydaní rozhodnutia, že súd ním dôvody uvedené v žalobe nezohľadnil a plne sa stotožnil s argumentmi žalovaného. Odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi ().

38. Žalobcovi nebolo zrejmé, či bola žaloba zamietnutá aj z dôvodu nesprávneho vyúčtovania úroku z omeškania podľa . Mal za to, že v čase vzniku poistnej udalosti vyúčtovanie úroku z omeškania umožňoval, a to aj bez ohľadu na vznik poistnej zmluvy. Zastával názor, že nesprávnym vyúčtovaním právo na úrok nezaniká. Odvolací súd poukazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý sa k tejto námietke žalobcu vyjadril vo svojom rozhodnutí, kde výstižne uviedol, že poistná zmluva bola uzatvorená dňa 18.03.1996, kedy všetky nároky súvisiace s poistením sa posudzovali výlučne podľa , preto nie je možné na výpočet úrokov z omeškania aplikovať ust. a použiť sadzbu úroku z omeškania, ktorá je aplikovateľná v obchodnoprávnych vzťahoch.

39. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

40. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/> 365 ods. 1 písm. f) , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> 191 , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> 193 . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> 193 alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

41. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobcu, ktorý bol zamietnutý, zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

42. Ďalšie argumenty žalobcu v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

43. Žalobca v ďalšej časti odvolania namietal nepriznanie oslobodenia od súdneho poplatku. Vyslovil presvedčenie, že práva z poistnej zmluvy slúžili ochrane jeho majetku, a nie jeho podnikateľskej činnosti. Poistná zmluva je zmluva spotrebiteľská a žalobca vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ.

44. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -155 zo dňa 14.05.2020 doplnil rozsudok č.k. -114 o III. výrok, ktorým žalobcovi nepriznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku, nakoľko mal za to, že sa v prejednávanom spore nejedná o práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko pôvodný žalobca U. O. - A a J, IČO: 10 853 243 vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako živnostník, podnikateľ a nie ako spotrebiteľ. V poučení uviedol, že výrok III. rozsudku č.k. -114 z 10.4.2018 v spojení s týmto dopĺňacím rozsudkom sa považuje za uznesenie. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku nie je odvolanie prípustné ( ). Odvolací súd však nad rámec dodáva, že sa stotožnil pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov s názorom súdu prvej inštancie.

45. Obsah odvolania žalobcu, nebol spôsobilý spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v nich uvedených ( a ; ani odvolací dôvod podľa , plynúci z textu odvolania), pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by túto vecnú správnosť spochybňovali. Odvolací súd za daného stavu preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny potvrdil.

46. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalobcovi.

47. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).