Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/210/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, okres S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu - Občianske združenie „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov" so sídlom Škultétyho 3, Košice - Staré mesto, zast. JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Škultétyho č. 3, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, zast. JUDr. Danielom Blyšťanom, s.r.o. so sídlom Rastislavova 68, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 04.06.2014 č.k. -167 a proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 28.05.2014 č.k. -156 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Potvrdzuje uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Vedľajšiemu účastníkovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 69,89 Eur a žalobca je povinný ju zaplatiť JUDr. Darine Solárovej, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. zo dňa 19.01.2012. Odložil vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa mal za zistené, že 14.08.2007 bola uzatvorená poistná zmluva, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou uzatvorená podľa všeobecných ustanovení . Poukázal na obsah rozhodcovskej doložky, ktorá je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach k poistnej zmluve v časti XV. - rozhodcovské konanie týchto VPP, ktoré predstavujú rozsiahli text písaný malými písmenami na 12-tich stranách. Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky vychádzal z viacerých rozhodnutí a záverov prijatých NS SR v rozhodnutiach , a . Zdôraznil, že ak by aj žalobca nebol podpísal osobitné zmluvné dojednanie č. 1/2007 k poistnej zmluve, platila by časť XV. VPP - rozhodcovské konanie, z ktorej vyplýva, že spory medzi účastníkmi budú riešené výlučne cestou rozhodcovského súdu, pričom VPP, ako bolo konštatované, sú s poukazom na súčasťou zmluvy. Ak by aj žalobca mal pred podpisom zmluvy možnosť oboznámiť sa s VPP, resp. osobitnými zmluvnými dojednaniami, v rámci ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a tzv. rozhodcovská doložka, nemohol ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní

a z toho dôvodu rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú. Žalovaný, ako dodávateľ, nepreukázal opak, preto sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky nepovažujú za individuálne dojednané. Je teda nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa minimálne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v - a nasl. , a preto je namieste žalobe vyhovieť na základe Zákona o rozhodcovskom konaní. Podstatným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je dôvod plynúci z , keďže žalobca v tomto konaní namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom súd toto zmluvné dojednanie vyhodnotil ako neprijateľné a teda neplatné. Dospel preto k jednoznačnému záveru, že spotrebiteľská zmluva, v danom prípade poistná zmluva, v rámci ktorej bol zakomponovaný inštitút rozhodcovského konania, nebola dojednaná individuálne, preto aj keď mal žalobca možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy so zmluvnými ustanoveniami, nemohol ovplyvniť ich obsah, pričom okolnosť, či by v danom prípade podpísal alebo nie osobitné zmluvné podmienky, nie je právne významná vzhľadom na už uvedené závery. Žalobe preto ako opodstatnenej vyhovel. Súd prvého stupňa zároveň zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania v súlade s ustanovením Je toho názoru, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania. Predložený nález Ústavného súdu SR sp. zn. sa týka iba procesných nedostatkov postupu všeobecných súdov v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti, ktorej porušenie by znamenalo zásah do konkrétnych Ústavných práv žalovaného. Ústavný súd SR nemôže nahrádzať všeobecné súdy a preskúmavať ich názory okrem prípadov arbitrárnych rozhodnutí, a preto sa vecne sporným problémom - otázkou platnosti rozhodcovskej doložky ani nezaoberal. Zároveň rozhodol o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa Zákona o rozhodcovskom konaní. O trovách konania účastníkov a vedľajšieho účastníka rozhodol súd prvého stupňa podľa

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalovaný poukázal na to, že pokiaľ súd prvého stupňa konal vo veci napriek tomu, že nebol zaplatený súdny poplatok zo žaloby, porušil tým zásadu rovnosti účastníkov. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nezdôvodnené a teda nepreskúmateľné, ktoré vytvára právnu neistotu. Vo výroku rozsudku absentuje uvedenie dôvodu, pre ktorý súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach. Rozhodnutie nedáva odpoveď na otázku, kto bude ďalej konať v merite sporu pôvodne vyriešenom rozhodcovským rozsudkom. Súd prvého stupňa nesprávne pochopil právnu úpravu, nedostatočne zistil skutkový stav, aplikoval nesprávne právne predpisy a tak dospel k nesprávnym zisteniam. Poistná zmluva medzi účastníkmi konania bola uzatvorená 14.08.2009, pričom súd sa opieral o ustanovenie právneho predpisu, ktoré v rozhodnom čase nebolo platné a účinné a preto ani nemohli byť pre účastníkov konania záväzné. Uviedol, že je potrebné si uvedomiť časový faktor zahrnutý do Smernice 93/13/EHS. Vždy sa jedná o posudzovanie okolností, ktoré boli známe v dobe uzatvorenia zmluvy. Ani smernice EÚ a ani judikatúra Súdneho dvora EÚ nikdy nežiadala od všeobecných súdov členských štátov retroaktívne pôsobenie. Zdôraznil, že v dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní došlo ku zníženiu predpokladaných tzv. gamanákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa (poistného) a teda ku získaniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa, ako zrkadlový odraz tejto okolnosti. Podstatným sa javí to, že súd porušil svoju povinnosť vykonať test primeranosti podmienky a preto je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a nezákonný. Podstatné náležitosti rozhodcovskej doložky vymedzuje § 3 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní a o tom, čo je podstatná náležitosť rozhodcovskej doložky rozhodol aj NS SR vo svojom rozhodnutí V. Obdo 75/2003, kde judikoval, že takouto podstatnou náležitosťou je explicitne záväzok zmluvných strán podriadiť sa pri riešení sporov zo zmluvy rozhodcovskému konaniu. Súd prvého stupňa vec nesprávne skutkovo aj právne posúdil, keďže rozhodcovská doložka bola v danom prípade dohodnutá individuálne na dôkaz čoho žalovaný pripojil viaceré listinné dôkazy. Súd nesprávne vyhodnotil osobitné zmluvné dojednania a dospel k úplne nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Žalovaný neviazal uzavretie poistenia na podpis rozhodcovskej doložky. Podpis rozhodcovskej doložky nebol podmienkou uzatvorenia poistenia, nikto žalobcu nenútil, aby čokoľvek podpísal, už vôbec nie, ak to nebolo v súlade s jeho skutočnou vôľou a takýto dôkaz v konaní ani vykonaný nebol. V okolnostiach prípadu bola poistná zmluva uzatvorená už pripojením podpisu žalobcu pod návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy a to spolu s podpisom sprostredkovateľa poistenia, vystupujúcim za poisťovňu, pričom je zjavné, že tieto ich dva podpisy mali konštitutívny charakter. Iba sám žalobca v čase uzatvárania poistenia osobne a bez účasti žalovaného mohol dojednanie o rozhodcovskej doložke prijať alebo neprijať, teda osobitné zmluvné dojednania podpísať alebo nepodpísať. Žalovaný má ďalej za to,

že pokiaľ ide o výrok rozsudku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, tento je neurčitý. Z výroku nemožno zistiť, aký návrh na prerušenie konania súd zamietol. Zdôrazňuje, že k žiadnemu poškodeniu procesných práv žalobcu v rozhodcovskom konaní nedošlo a nebola porušená ani rovnosť účastníkov v rozhodcovskom konaní. Navyše bolo preukázané, že rozhodcovský súd nebol kreovaný žalovaným, ale žalovaný poveril v zmysle dohodnutej rozhodcovskej doložky a v súlade s právnymi predpismi osobitnú právnickú osobu výberom rozhodcovského súdu a teda nemohol dôjsť k žiadnemu porušeniu rovnosti pri výbere rozhodcu. Súd sa nevyporiadal s argumentáciou žalovaného v súvislosti s aplikáciou 19. ods. Smernice 93/13/EHS. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril vedľajší účastník, vystupujúci na strane žalobcu, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že podľa je žalobca oslobodený od súdneho poplatku, keďže ide o spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojich práv podľa osobitného predpisu. Zdôrazňuje, že všeobecné poistné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, čo znamená, že žalobca by nemal podpísať nie len osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, ale ani VPP, o ktorých žalovaný tvrdí, že sú súčasťou poistnej zmluvy a ani poistnú zmluvu. Len tak by sa v skutočnosti vyhol rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovské doložky, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy sú neplatné, pričom ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné dojednania dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Ak by sa aj hypoteticky pripustila právomoc rozhodcovského súdu konať, sú tu dôvodné pochybnosti o jeho objektivite. Nie je v ľudských silách riadne zistiť skutkový stav toľkých vecí, aké boli rozhodnuté jediným rozhodcom dňa 19.01.2012 na Arbitrážnom súde v Košiciach. Taktiež je zrejmé, že Arbitrážny súd v Košiciach rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov preložených žalovaným. Aj to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa Zákona o rozhodcovskom konaní. K tvrdeniam žalovaného o tom, že sa so žalobcom dohodli na výbere rozhodcu, dodáva len toľko, že žalobca sa nemohol so žalovaným na podmienkach, ktoré boli vopred naformulované v jeho poistnej zmluve a vo VPP tak ako v desať tisíckach ďalších dohodnúť. Ide o štandardnú formulárovú zmluvu, nemožno hovoriť o individuálnom vyjednaní, ak bola podmienka vopred naformulovaná.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie opodstatnené nie je.

Vykonané dokazovanie vo veci potvrdzuje, že účastníci konania uzatvorili dňa 14.08.2007 poistnú zmluvu, pričom jej súčasť tvoria aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid a.s. Právna úprava poistných zmlúv je v obsiahnutá v jeho 8. časti.

Podľa v znení platnom a účinnom v dobe uzatvorenia zmluvy sa za spotrebiteľské zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa citovaného zákonného ustanovenia je, že pre spotrebiteľa je vopred pripravená a nie je tak vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so žalobcom spĺňa túto charakteristiku, keď je tiež zrejmé, že súčasťou poistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV. Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluva podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v Osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto Osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konania už raz dohodnutému vo Všeobecných poistných podmienkach. Z týchto dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV. Všeobecných poistných podmienok. Aj pokiaľ žalobca Osobitné zmluvné dojednania podpísal, jeho povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Cieľom akejkoľvek rozhodcovskej zmluvy je nepochybne dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom alebo súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Rozhodcovská zmluva sa často vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitý, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, ako je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je plne namieste.

Rozhodcovskú doložku si žalobca v danom prípade osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. vždy spájal sankciu neplatnosti.

Je potrebné uviesť, že ust. O.z. nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( ). Išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve ( v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená.

Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti na uzavretie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani s poukazom na princíp „neznalosť zákona neospravedlňuje“ uplatnením jeho dôsledkoch v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa môže prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj pri tomto princípe totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov a realite praktického života odporuje

požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

K samotným okolnostiam uzatvárania poistnej zmluvy bol podrobne vypočutý žalobca v konaní a z obsahu ďalších v konaní predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa poistenia mu bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Výsledky dokazovania odôvodňujú záver, podľa ktorého žalobcovi neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Správne preto konštatuje súd prvého stupňa, že v predmetnej veci došlo k porušeniu ust. o rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd a naviac v zmysle tohto zákonného ustanovenia pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzne právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a to . Žalovaný ďalej poukazuje na Dodatok č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam z 21.05.2007 pre poistenie zjednávané Prvou Česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. s tým, že tento Dodatok č. 2 je platný a účinný od 15.12.2008. Podľa bodu 1 tohto dodatku sa mení a dopĺňa článok XV. časť VPP ods.9, podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli na osobitnom spôsobe individuálneho ovplyvnenia obsahu poistného vzťahu zo strany poistníka a to v tom zmysle, že dojednania tohto článku (XV. Časť) môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby bol tým dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok zmluvného vzťahu a iné dojednania týchto poistných podmienok. Odmietnutie rozhodcovského konania vykonáva poistník písomne. Písomný prejav vôle poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený najneskôr v 30.deň od podpisu poistnej zmluvy poistníkom. Odvolací súd konštatuje, že poukaz žalovaného na túto časť dodatku č. 2 k VPP nemá vplyv na iný záver a posúdenie vzťahov účastníkov konania. Aj v tejto súvislosti nemožno opomenúť, že Dodatok č. 2 predstavuje predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej obsah žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, či zmeniť (čl. 3 ods.2 Smernice 93/13/ EHS). Obsah tohto dodatku bol dodávateľom - žalovaným vopred pripravený a na jeho obsahu žalobca nijakým spôsobom neparticipoval. Dodatok tak mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Navyše je potrebné zdôrazniť, že odstúpiť možno vždy od platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy (, ), čo v danom prípade vzhľadom na vyššie spomínané závery splnené nebolo.

Za týchto okolností súd prvého stupňa správne postupoval, ak žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel. Rozhodnutím súdu prvého stupňa v tejto veci nedošlo k upretiu prístupu ku spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy od žalobcu. Odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil ( ) a v súlade s v podrobnostiach poukazuje na správne a presvedčivé dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie konania, je potrebné poukázať na ust. , podľa ktorého pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Citované zákonné ustanovenie upravuje možnosť a nie povinnosť súdu konanie prerušiť. Posúdenie možnosti konania závisí od toho, či v inom prebiehajúcom spore môže byť vyriešená otázka majúca vplyv pre rozhodnutie súdu. Aj keď vo veci Ústavného súdu SR sp.zn. sa pred tým istým senátom Ústavného súdu SR rieši obdobný prípad ako vo veci , z Nálezu Ústavného súdu SR z 10.07.2013 vydaného vo veci nevyplýva, aby v ňom Ústavný súd SR vyslovoval stanovisko k platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej doložky. V tomto rozhodnutí sa konštatovalo porušenie práv žalovaného, ak súdy vykonali určitý rozhodujúci dôkaz bez toho, aby dali žalovanému možnosť sa k nemu vyjadriť.

V súvislosti s námietkami žalovaného proti rozhodnutiu prvostupňového súdu o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je potrebné zdôrazniť, že odklad vykonateľnosti je dočasným a preventívnym procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu suspenduje jeden z účinkov súdneho rozhodnutia. Takto plní významnú ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému odkladu vykonateľnosti, napomáha predchádzaniu možného vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy. Táto môže mať podobu aj

nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu a s tým súvisiace procesie, reparácie a satisfakcie. Je preto potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa v zmysle návrhu žalobcu dôvodne rozhodol aj o odklade vykonateľnosti sporného rozhodcovského rozsudku.

Uznesením zo dňa 28.05.2014 č.k. -156 súd prvého stupňa pripustil, aby vedľajší účastník Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov, Škultétyho 3, Košice - Staré mesto vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalobcu v tomto konaní.

V dôvodoch rozhodnutia poukázal na ustanovenie v znení platnom do 31.12.2004 a Zdôraznil, že žalobca sa v tomto konaní domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní, v ktorom sa žalovaný v postavení žalobcu domáhal voči žalobcovi v postavení žalovaného peňažného plnenia z poistnej zmluvy. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako podnik konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z OR a žalobca je spotrebiteľom, ktorý uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že ide o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov. Právny vzťah medzi účastníkmi konania založený poistnou zmluvou je vzťahom spotrebiteľským. V rámci tohto vzťahu bola uzatvorená rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobca domáha. Keďže súd v tomto konaní skúma súlad rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej zmluve so zákonom nie vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku má za to, že uvedený spor je spotrebiteľským sporom. V predmetnom konaní ako vedľajší účastník oznámilo vstup do konania Občianske združenie predmetom ktorého sú právne služby spotrebiteľom a samotný žalobca so vstupom uvedeného vedľajšieho účastníka súhlasil. Preto súd rozhodol o prípustnosti vstupu tohto občianskeho združenia do konania ako vedľajšieho účastníka.

Aj toto rozhodnutie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uvádza, že samotný súhlas účastníka konania neopodstatňuje záver o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka, pričom uvedené rovnako vyplýva aj zo znenia Naopak z uvedeného ustanovenia vyplýva, že vedľajší účastník musí byť spôsobilý a to samostatne chrániť práva podľa osobitného predpisu, v tomto prípade podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa. Tu poukazuje na to, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom a po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku postavenie žalobcu nadobudlo novú kvalitu, pričom prvostupňový súd sa ani s touto námietkou nezaoberal a nevyporiadal. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je arbitrárne a nepreskúmateľné, v rozpore s právnymi predpismi a oprávnenými záujmami účastníkov v tejto veci. Odbornosť a spôsobilosť právnickej osoby, ktorá má vystupovať ako ochranca spotrebiteľských práv je jej definičným znakom a teda len v prípade, ak je združenie skutočne spôsobilé chrániť práva spotrebiteľa je spôsobilým subjektom podľa a Podľa názoru žalovaného predmetom tohto konania nie je spotrebiteľský spor, keďže jeho predmetom je len prieskum toho, či sú alebo nie sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu, ktorým je v znení neskorších predpisov. Rozhodcovský rozsudok nie je hmotnoprávnym úkonom a je celkom vzdialený od inštitútu spotrebiteľskej zmluvy. Ide o individuálny právny akt rozhodcovského súdu. Tak ako rozsudok všeobecného súdu nie je výsledok dohody účastníkov, ale výsledkom autoritatívneho rozhodnutia súdu, tak aj rozhodcovský rozsudok nemá s dohodou účastníkov konania o založení právneho vzťahu medzi nimi, teda so spotrebiteľskou zmluvou nič spoločné.

Podľa -4 v znení platnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Predovšetkým je potrebné konštatovať, že súd nie je povinný zisťovať stanovisko účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, a to už od okamihu vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Z ustanovenia citovaného vyplýva, že vedľajší účastník (vrátane právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu) môže do konania vstúpiť z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Vedľajší účastník je v tomto kontexte procesne samostatný, čo vyplýva aj z ustanovenia Ak účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, vyjadrí nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania alebo s ďalším trvaním pôsobenia vedľajšieho účastníka v prebiehajúcom konaní, ide o návrh na vyriešenie prípustnosti vedľajšieho účastníctva a súd sa ním bude zaoberať po podaní takéhoto návrhu zo strany účastníka.

Ako je zrejmé z obsahu spisu Občianske združenie „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov“, Škultétyho 3, Košice - Staré mesto písomným podaním zo dňa 08.07.2013 (č.l. 27) oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník podporujúci v tomto konaní žalobcu. Žalobca oznámil, že súhlasí s tým, aby na jeho strane vystupovalo ako vedľajší účastník uvádzané Občianske združenie.

Podstatnou okolnosťou je v danom prípade ustanovenie v znení platnom do 31.12.2014, ktoré poskytuje občianskemu združeniu, ktorého predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, zákonnú licenciu na vstup do občianskeho súdneho konania práve za účelom ochrany záujmov spotrebiteľa, ktorý je účastníkom takéhoto konania, ako je tomu aj v predmetnej veci. Je zároveň potrebné poukázať na správne závery súdu prvého stupňa v tom zmysle, že právny vzťah medzi účastníkmi konania založený poistnou zmluvou zo dňa 14.08.2007 je vzťahom spotrebiteľským. Z tejto zmluvy je zrejmé, že žalovaný konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobca ako fyzická osoba je spotrebiteľom, ktorý uzatvoril danú poistnú zmluvu. Jedným zo základných znakov spotrebiteľských zmlúv je, že ide o zmluvy uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, keď návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených formulároch a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhovaných zmlúv. V rámci tohto vzťahu bola medzi účastníkmi konania uzatváraná aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok zrušenia ktorého sa v tomto konaní žalobca domáha. Ako správne zdôraznil súd prvého stupňa, v prebiehajúcom konaní je skúmaný súlad rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej zmluve so zákonom, v dôsledku čoho nepochybne ide o spor spotrebiteľský. Pokiaľ ide o spomínané občianske združenie, premetom jeho činnosti sú právne služby spotrebiteľom a ako bolo spomínané, žalobca so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasil.

Je tiež potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu SR (), v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na to, že je potrebné pripomenúť aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z práva Európskej únie, konkrétne Smernice Rady č. 93/13/EHS, v úvodnej časti ktorej Rada Európskych spoločenstiev deklaruje, že osoby a organizácie, ktoré majú oprávnený záujem na tejto záležitosti, musia mať prostriedky na podanie podnetu na začatie postupov týkajúcich sa zmluvných podmienok navrhovaných pre všeobecné uplatňovanie v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi a najmä nekalých podmienok buď pred súdom alebo správnym orgánom príslušným na rozhodnutie sťažnosti alebo na podanie návrhu na začatie príslušných súdnych konaní.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené tak napadnuté uznesenie potvrdil postupom podľa

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodované podľa v spojení s Žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalobcovi v tomto štádiu konania trovy nevznikli. Vedľajší účastník vystupujúci v konaní na strane žalobcu má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na výsledok rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu medzi účastníkmi vo veci samej. Vedľajšiemu tak v zmysle patrí náhrada vzniknutých trov, ktoré pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc. S ohľadom na procesný výsledok konania o veci samej je daná povinnosť žalovaného nahradiť ostatným účastníkom a teda aj vedľajšiemu účastníkovi vzniknuté trovy. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že vedľajší

účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z v znení platnom do 31.12.2014. pri tom v umožňuje účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť aj advokát. Trovy vedľajšieho účastníka pozostávajúce z odmeny právneho zástupcu je tak potrebné so zreteľom na všetky uvádzané okolnosti hodnotiť ako trovy účelne vynaložené v tomto konaní.

Právnou zástupkyňou vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní bol poskytnutý jeden úkon právnej pomoci a to vyjadrenie sa k odvolaniu, za ktorý patrí odmena vo výške 61,85 Eur ( Vyhlášky č. v znení neskorších predpisov). K tejto sume sa pripočítava aj tzv. režijný paušál ( citovanej Vyhlášky) vo výške 8, Eur. Celková výška trov odvolacieho konania u žalovaného tak dosahuje sumu 69, Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.