Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoE/51/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: H. H., X.. XX.XX.XXXX, V. L. E. XXX, o vymoženie 19,53 eura s príslušenstvom, o námietkach povinnej proti exekúcii, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -38 zo dňa 08.07.2022, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v prvom rade sa zaoberal otázkou, či námietky povinnej proti exekúcii boli podané včas. Povinnej bolo upovedomenie o začatí exekúcie podľa súdnym exekútorom predloženej kópie doručenky doručené dňa 19.10.2016. Námietky proti exekúcii doručila povinná súdnemu exekútorovi písomne dňa 28.10.2016, tieto námietky podala na poštovú prepravu dňa 27.10.2016. Námietky proti exekúcii teda boli podané včas, a to v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Po posúdení povinnou vznesených námietok, dospel k záveru, že tieto sú dôvodné. Posúdil rozhodcovskú doložka upravenú v čl. II, bod 2 Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 06.03.2012 ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle , pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto podľa súdu prvej inštancie splnené podmienky na vykonanie exekúcie, hoci v predmetnej veci bolo vydané súdnym úradníkom poverenie na vykonanie exekúcie, avšak povinná sa správne a včas dovolala svojich práv, keď považovala rozhodcovský rozsudok vydaný v rozpore s ustanoveniami o ochrane práv spotrebiteľa a verejným poriadkom. Súd prvej inštancie tak považoval prebiehajúcu exekúciu za neprípustnú a vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii. Dodal, že povinná v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.11.2016, vzniesla i námietky proti trovám exekúcie. Tieto však nijakým spôsobom neodôvodnila, preto sa vznesenými námietkami proti trovám exekúcie bližšie nezaoberal. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia, rozhodne samostatným uznesením o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie.

3. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie z dôvodov podľa a (ďalej len „“). Poukázal na skutočnosť, že dňa 06.03.2012 uzavrel s povinnou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej v texte ako Zmluva). Zmluva bola uzavretá podľa a nasl. . V zmysle má Zmluva povahu absolútneho

obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, s prihliadnutím na charakter Zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy Zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa ) sama svojim konaním povinná vyvolala a iniciovala. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami . Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Povinný nie je spotrebiteľ a z toho dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinnej, aby spory s oprávneným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Má za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby odvolací súd podľa ustanovenia uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň oprávnený žiadal úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a , bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

7. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii, ktoré dňa 18.11.2016 predložil súdny exekútor súdu prvej inštancie. Povinná namietala, že exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok SR 04805/14 zo dňa 24.09.2014, je vydaný v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, pričom poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a uznesenie Ústavného súdu zo dňa 12.5.2011 sp. zn. .

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza nasledovné.

9. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 06.03.2012, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ( a nasl.), nakoľko oprávnený vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a povinná je spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Z obsahu spisu nevyplýva, že by oprávnený ako (veriteľ) predložil dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom na interpretačné ust. je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je na oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd konštatuje, že zmluva o úvere zo dňa 06.03.2012 je spotrebiteľskou zmluvou podľa ust , podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení , predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v ( a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah.

11. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci , , , uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach , a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 1.11.2011).

12. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010 ani právneho názoru, ktorý by mal byť oprávnenému známy z uznesení odvolacieho súdu sp. zn. , (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci ). Rozhodcovský rozsudok sp. SR 04805/14 zo dňa 24.09.2014 bol založený na rozhodcovskej zmluve v spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci ).

13. Uzavretú rozhodcovskú zmluvu je potrebné posudzovať podľa právnych predpisov platných a účinných v čase jej uzavretia (06.03.2012).

14. Podľa , rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

15. účinný od 1. januára 2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení považoval aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

16. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, podľa ktorého v danom prípade predstavuje rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Ustanovenie nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorý oprávnený využíva v mnohých prípadoch pri uzatváraní zmlúv, pričom spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah vo formulári koncipovanej rozhodcovskej zmluvy, a to najmä pokiaľ ide o výber rozhodcovského súdu. Zmluvné dojednanie, ktoré nebolo spotrebiteľom individuálne dojednané, a ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, odvolací súd považuje za podmienku, ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

17. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ).

Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

18. Nie je prejavom individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy také konanie, pri ktorom je spotrebiteľovi pri podpise zmluvy o úvere predložené tlačivo rozhodcovskej zmluvy na prečítanie a podpísanie, pri ktorom je navyše konfrontovaný s ďalším pre spotrebiteľa neprehľadným, vzhľadom na minimalizovanú veľkosť písma ťažko čitateľným tlačivom zmluvných dojednaní. Ide už o rutinný postup zo strany dodávateľa, ktorým pri podpise hlavného kontraktu (dojednaného individuálne, keďže spotrebiteľ prejavuje dopyt, žiada o finančné prostriedky, zisťuje a dojednáva podmienky ich získania a rozhoduje sa pre ich prijatie) bez aktivity a záujmu spotrebiteľa jednostranne vovádza spotrebiteľa do uzatvárania zmlúv zabezpečujúcich výlučne dodávateľovi ochranu jeho pohľadávok, jeho záujmov, a to rozhodcovskými orgánmi, ktoré sám vopred určil v predloženej rozhodcovskej zmluve a ktorých sídla sú priamo v obvode sídla dodávateľa, prípadne na mieste, ktoré pri porovnaní pozície, postavenia a možností dodávateľa a spotrebiteľa, dodávateľa nijako neobmedzuje, avšak pre spotrebiteľa môže predstavovať nezanedbateľnú (vo výnimočných prípadoch až neprekonateľnú) prekážku vrátane zvyšovania nákladov pri snahe hájiť svoje práva pred rozhodcovským súdom. Je nepochybné, že spotrebiteľ nebol žiadateľom tejto formy riešenia sporov zo zmluvy, ktorá vyvoláva hrubú nerovnováhu v postavení, možnostiach, a tým aj právach a povinnostiach zmluvných strán výlučne v neprospech spotrebiteľa.

19. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (RuizTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj ).

20. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. a uznesenie ako vecne správne potvrdil.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).