Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-157-2024.pdf
PDF · 104.24 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/157/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci manžela: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D. a manželky: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: E. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/197/2021 - 860 zo dňa 10. mája 2024, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/197/2021 - 860 zo dňa 10. mája 2024 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „I. Súd návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom zamieta. II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v F., zapísané je v knihe manželstiev matričného úradu F., vo zväzku XX, ročník XXX, na strane XX, pod por. č. XXX. Z manželstva pochádzajú maloleté deti: E. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX.
3. Zo správy kolízneho opatrovníka z 19.04.2024 okresný súd zistil, že bolo vykonané sociálne šetrenie pomerov v rodine, v čase návštevy v rodine boli doma obidvaja rodičia a maloletá C., ktorá bola chorá a ležala v posteli vo vedľajšej miestnosti. Maloletý E. bol v škole. Bytové podmienky v rodine sa nezmenili, obývajú 2 izbový byt. Deti majú detskú izbu, každé má lôžko. Otec detí má v ich izbe spravenú aj pracovňu. Manželia spávajú v obývačke na manželskej posteli, stále sa spolu intímne stýkajú. Manžel na návrhu na RM trvá a manželka sa rozviesť nechce. Otec nemá záujem navštíviť RPPS za účelom obnovenia spolužitia a matka má záujem navštíviť RPPS. Ohľadne spoločnej starostlivosti o deti rodičia zriadili každému dieťaťu účet, na ktorý posiela každý rodič súdom stanovené výživné. Každý mesiac pribudne na účtoch detí 560,-€. Z týchto peňazí zakupujú rodičia stravu pre celú rodinu. Okrem toho robí ešte otec detí menšie nákupy potravín zo svojho účtu. Matka zo svojho účtu kúpila dcére okuliare za 150,-€ a oblečenie a obuv pre každé dieťa po 200,-€. Matka uviedla, že otec sa začal viac učiť s E., tiež s ním chodí na rehabilitáciu. Ak je to potrebné, vozí otec matku s deťmi k lekárom. Deťom sa prospech za posledné obdobie trochu zhoršil. Podľa vyjadrenia rodičov deti vedia o rozvode rodičov. Myslia si, že sa pre nich nič nezmení, keď sa rodičia rozvedú. Matka uvádza, že pokiaľ sú manželia, má zostať spoločná starostlivosť o deti. Otcovi detí tiež vyhovuje spoločná starostlivosť a chce, aby zostala aj po
rozvode. Podľa otca je to pre dobro detí. Maloletý E. navštevuje v škole ping - pong a C. chodí v ZUŠ na spev, hru na klavír a výtvarnú.
4. S poukazom na § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“), § 19 ods. 1 Zákona o rodine, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine okresný súd návrh na rozvod manželstva zamietol. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel.
5. Manžel podal návrh o rozvod z dôvodu, že manželstvo neplní svoj účel, neexistuje medzi manželmi žiadna rovnocennosť, odcudzili sa. Dôkazom toho, že ich vzťahy sú narušené sú vzájomné trestné oznámenia. Vytratila sa medzi nimi dôvera, manžel dlhodobo za problém v ich vzájomných partnerských vzťahoch považuje to, že manželka sa zadlžuje, nevie s financiami nakladať, spoločne nehospodária, každý má svoj účet a svoje financie. Spoločne hradia náklady na bývanie, výdavky spoločnej domácnosti. Spoločne zabezpečujú potreby detí aj starostlivosť o ne. Manželka s rozvodom ani dôvodmi, ktoré uvádzal manžel, nesúhlasila. Poprela, že by nefungovali spoločne alebo neužívali spoločné veci. Spoločne nehospodária, odkedy sa poznajú, nikdy nemali spoločný účet. Na spoločných nákladoch v rámci domácnosti sa podieľajú spoločne. Ich intímny život je sporadický, nepravidelný, no intímne s iným partnerom nežije, rovnako tak nemá vedomosť o tom, že by intímne žil s inou partnerkou manžel. Žiadala, aby súd návrh zamietol, ona sa rozvádzať nechce, nemá výhrady voči manželovi, prechováva k nemu citovú náklonnosť, považuje ho za dobrého otca.
6. Okresný súd na základe vyjadrení účastníkov zistil rozdielnosť pováh manželov - manžel manželku označil za direktívnu, o sebe uviedol, že je nekonfliktný, čo manželka podľa seba označila, že je bez záujmu o veci a svoje okolie. Nemá rád zmeny. Zároveň z vyjadrení manželov na pojednávaní vyplynulo, že sú medzi manželmi nezhody, rozpory, čo vyústilo aj do priestupkových konaní. Časť oznámení vo veci priestupku, či trestných oznámení bola odložená, či konania boli zastavené, v jednom prípade Okresný úrad Žilina vydal Rozkaz o uložení sankcie za priestupok voči D. B. a uložil jej sankciu, a to pokarhanie (bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch v nadväznosti na § 49 ods. 1 písm. d) ). Na základe uvedeného možno konštatovať, že vzťahy medzi manželmi sú narušené. Pre rozvod manželstva sa však vyžaduje kvalifikované rozvrátenie vzťahov, ktoré v danom prípade vzhľadom na nižšie uvedené aspekty spolužitia, nie je naplnené.
7. Spoločné žitie je na báze dobrovoľnosti vytvorené spoločenstvo osôb a majetku, ktoré vzniká za účelom, že bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a v čase keď sú jeho súčasťou maloleté deti aj výchovné. Je omnoho jednoduchšie tieto funkcie plniť v spoločnej domácnosti. Dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov. Opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva.
8. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že manželia žijú v spoločnej domácnosti trvalo, žiaden z manželov nikdy spoločnú domácnosť neopustil, príp. že by týmto spôsobom naznačoval alebo riešil rozpad ich vzťahu. Zároveň manžel vylúčil, že by k odchodu zo spoločnej domácnosti došlo po rozvode manželstva. Mieni v domácnosti zotrvať do vyriešenia majetkových vzťahov medzi manželmi (vyporiadania BSM) a zároveň chce byť v domácnosti, aby zabezpečoval starostlivosť o deti (aktuálne sa realizuje spoločná osobná starostlivosť, o ktorú má záujem aj naďalej). Manželia síce spoločne nehospodária, no spoločne sa podieľajú na nákladoch domácnosti, spoločne zabezpečujú potreby detí. Zároveň užívajú spoločné veci, či už v domácnosti, alebo napr. auto. Žiaden z manželov nie je vyčlenený pri zabezpečovaní bežných potrieb ako sú stravovanie, pranie, či nákup vecí bežnej potreby. Všetko je zabezpečované pre všetkých členov rodiny spoločne. Manželka k manželovi prechováva citovú náklonnosť, vyjadrila sa, že ho ľúbi. Manželia udržiavajú medzi sebou intímny vzťah, obaja ho označili za nepravidelný, no nepopreli, že intímne žijú aj v čase prebiehajúceho rozvodového konania. Žiaden z nich nemá mimomanželský vzťah ani intímny pomer s iným partnerom. Obaja sa vyjadrili, že je pre nich dôležité žiť v jednej domácnosti kvôli deťom. S poukazom na uvedené tak rozvod manželstva nie je ani v záujme maloletých detí, nakoľko možno z vyjadrení manželov (najmä manželky) predpokladať, že
v prípade rozvodu by došlo k rozpadu spoločnej domácnosti, čo by pre maloleté deti znamenalo zmenu v momentálne zabezpečovanej starostlivosti a v kontakte s rodičmi. S poukazom na uvedené, keďže neboli naplnené podmienky trvalého a vážneho rozvratu manželstva a tiež nebolo preukázané, že by si manželstvo neplnilo žiadnu zo svojich funkcií, okresný súd návrh na rozvod manželstva, s ktorým je zo zákona spojená úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré z manželstva pochádzajú, zamietol.
9. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je upravený rozsudkom, ktorým okresný súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej zveril obe maloleté deti E. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Obom rodičom zostalo zachované právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Matka aj otec sa zaviazali prispievať na výživu maloletého E. každý sumou 130,- eur mesačne a na výživu maloletej C. každý sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred na novozriadený účet, ku ktorému budú mať dispozičné oprávnenie obaja rodičia. Výrok o trovách konania sa opiera o § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko okresný súd nezistil dôvod pre aplikáciu § 53 a § 55 CMP, žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
10. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie manžel, ktorý poukázal na neprekonateľné nezhody medzi účastníkmi, a tiež konštatoval, že nie je žiadna šanca na nápravu manželstva. Nesúhlasil s uvedením okresného súdu, že skutočnosť, že žijú v spoločnej domácnosti, nevytvára existenciu kvalifikovaného rozvratu, nemôžu si dovoliť každý samostatné bývanie, čo nemôže byť prekážkou pre rozvod. Sú obaja vlastníkmi spomínaného bytu v osobnom vlastníctve a podľa ústavy ho môžu užívať podľa vlastného uváženia. Deti sú zabezpečené spoločnou osobnou starostlivosťou a zaviazaním oboch rodičov prispievať rovnakou sumou na výživné obom deťom. Rozvod nemá žiaden vplyv na dopad o ich starostlivosť. Poukázal na to, že posledné dva roky musel čeliť fyzickým aj emočným útokom zo strany manželky a vypovedal tiež na polícii, 3x bol predvolaný na priestupkové konanie, ktoré bolo ukončené v jeho prospech. Zvýraznil priestupok manželky, ktorá bola uznaná z jeho spáchania. Zdôraznil, že manželka nevie hospodáriť s finančnými prostriedkami, chce žiť na vysokej nohe a mal za to, že okresný súd dospel k nesprávnym záverom a sú dané podmienky na rozvod.
11. K doručenému odvolaniu manžela sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
12. K podanému odvolaniu sa vyjadrila manželka, ktorá uviedla, že s manželom nesúhlasí, pojednávanie bolo ukončené, nechce do sporu jej chorého manžela zaťahovať maloleté deti a že žiada o stanovenie výživného na maloleté deti. Manžel využíva jej auto na bočné fušky mimo D., čo môže dokázať aj cez security stráženie vozidla, kde sa jej zobrazujú cesty. Všetko zostalo pri starom, väčšinu výdavkov platí aj naďalej ona. Neprispieva v domácnosti na auto, dovolenky, ani na nič. S odvolaním manžela nesúhlasí. Z peňazí zasielaných na účet sa stravuje aj on.
13. Navrhovateľ vo svojom podaní doručenom okresnému súdu dňa 01.08.2024 (č.l. 883 spisu) uviedol, že rozsudok okresného súdu neobsahuje záverečnú klauzulu o tom, že sa manželka a kolízny opatrovník vzdali práva podať odvolanie. Odvolateľ si však túto možnosť ponechal, využil svoje právo. Pochybenie je zjavné z audiozáznamu zo dňa 10.05.2024, kde vlastnými slovami jednotlivých účastníkov konania je vyjadrená ich vôľa. Došlo k porušeniu jeho práv a uznaniu práv ostatných účastníkov, aj keď sa týchto práv vzdali, súd ich požiadal o vyjadrenie sa k jeho odvolaniu voči časti rozsudku. Súd tak nemal konať a pochybil v danej veci. Vychádzal z toho, že jeho odvolanie sa dostalo k ďalším účastníkom konania a žiadal o nápravu.
14. Z č.l. 892 spisu vyplýva podanie odvolateľa, ktorý uviedol, že sa pred pár dňami dostal k uzneseniam, ktoré mu nikdy neboli poslané ako účastníkovi, o zamietnutí neodkladných opatrení sp. zn. 41C/76/2023 a sp. zn. 51C/74/2023, kde D. B. návrhmi sa dožadovala o ochranu svojej osoby a detí, a tiež o vyporiadanie BSM. Podľa týchto návrhov je D. B. zaujatá voči B. B.. Týmito návrhmi a skutočnosťami, ktoré sú uvádzané ako dôvody k nariadeniu neodkladného opatrenia, poškodzujú dobré meno B. B. a snaží sa ho zdiskreditovať, prechováva k nemu odpor. Medzi manželmi je teda zjavný veľký rozdiel v pohľade na život a rozdiely medzi manželmi sú neprekonateľné.
15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine, správne a zákonne rozhodol o rozvode účastníkov konania, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a poukazuje na ne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP tak, ako sú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku okresného súdu.
16. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
17. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v jeho písomnom vyhotovení, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005 nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí okresného súdu.
18. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manžela voči výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania nerozviedol ako nedôvodné, keď neobstoja ani tvrdenia uvedené v odvolaní.
19. Pokiaľ manžel v odvolaní považoval za nesprávny a nedostatočne dôkazne podložený záver súdu prvej inštancie o neexistencii trvalého rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, odvolací súd zdôrazňuje, že otázka trvalého rozvratu manželstva odôvodňujúca rozhodnutie o rozvode manželstva musí byť posudzovaná v každom jednotlivom prípade individuálne. Podstatné je, či trvalý rozvrat manželských vzťahov nastal alebo nie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov konania ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie v rozhodujúcom rozsahu plní, napriek odvolacím námietkam, prevažnú väčšinu zo spoločenských funkcií, vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie teda nepotvrdilo už len formálny charakter manželského zväzku, keďže manželia síce spoločne nehospodária, no spoločne sa podieľajú na nákladoch domácnosti, spoločne zabezpečujú potreby detí. Zároveň užívajú spoločné veci či už v domácnosti, alebo napr. auto. Žiaden z manželov nie je vyčlenený pri zabezpečovaní bežných potrieb ako sú stravovanie, pranie, či nákup vecí bežnej potreby. Všetko je zabezpečované pre všetkých členov rodiny spoločne. Manželka k manželovi prechováva citovú náklonnosť, vyjadrila sa, že ho ľúbi. Manželia udržiavajú medzi sebou intímny vzťah, obaja ho označili za nepravidelný, no nepopreli, že intímne žijú aj v čase prebiehajúceho rozvodového konania. Žiaden z nich nemá mimomanželský vzťah ani intímny pomer s iným partnerom. Obaja sa vyjadrili, že je pre nich dôležité žiť v jednej domácnosti kvôli deťom. Tieto objektívne preukázané skutočnosti sú defacto potvrdené aj samotným manželom, ktoré žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil ani v priebehu prvostupňového konania a ani v odvolaní. Ak na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že manželstvo napĺňa svoje poslanie a účel manželstva, nemožno jeho záverom nič vytknúť. Pre rozvod manželstva sa vyžaduje, aby rozvrat bol kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný, nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo, odvolací súd v rovine tohto záveru odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP. Na uvedenom nič nemenia ani skutočnosti uvádzané v podaní manžela, č.l. 894 spisu, pretože tieto
nevyvracajú navzájom korešpondujúce závery okresného súdu vyplývajúce z písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu.
20. K vyjadreniu manžela v odvolacom konaní na č.l. 883 spisu, ktorým okresnému súdu vyčítal doručenie jeho odvolania manželke a kolíznemu opatrovníkovi, odvolací súd uvádza, že procesný postup okresného súdu, ktorým bolo odvolanie manžela doručené kolíznemu opatrovníkovi a manželke bol súladný s § 373 ods. 3 CSP, a teda týmto postupom nedošlo k porušeniu procesným práv manžela.
21. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie o návrhu na rozvod, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
22. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
23. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká v prejednávanej veci, preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, vytknúť.
24. Pokiaľ odvolaním neboli zadefinované konkrétne odvolacie dôvody k závislému výroku o trovách konania, tak následne ani krajský súd nepodrobil osobitnému prieskumu tento výrok, ktorý bol ako závislý od výroku vo veci samej rovnako potvrdený.
25. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
27. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
28. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).