Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoKR/28/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: KP recovery, k.s., so sídlom kancelárie Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 46 404 503, správca úpadcu: Diverso Žilina, s.r.o., so sídlom Bulharská 8526/2, 010 08 Žilina, IČO: 36 287 199, právne zastúpeného KUBINEC & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanému: Ing. Vladimír Kováč KO-STAV, so sídlom Uránová 5, 821 02 Bratislava - Ružinov, IČO: 17 627 010, právne zastúpenému Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, IČO: 36 806 412, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu a zaplatenie sumy 100.155,89 Eur, o odvolaní žalobcu v podaní zo dňa 15.4.2014 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -139 zo dňa 12.03.2014 v spojení s (opravným) uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -155 zo dňa 30.4.2014, vo výroku II/ o trovách prvostupňového konania, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -139 zo dňa 12.03.2014 v spojení s (opravným) uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -155 zo dňa 30.4.2014 v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ žalobu zamietol. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol výrokom II/ a to tak, že žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 3.687,85 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok o trovách prvostupňového konania okresný súd odôvodnil s poukazom na (ďalej len ,P“) a priznal úspešnému žalovanému právo na náhradu trov. Súčasne okresný súd uviedol, že na strane žalovaného vznikli trovy titulom trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhl. MS SR č. “). Za základ pre výpočet odmeny použil právny zástupca žalovaného požadovanú sumu plnenia vo výške 100.155,89 Eur. Okrem zaplatenia tejto sumy bolo predmetom konania aj určenie neúčinnosti právneho úkonu. Právny zástupca žalovaného tak mohol odmenu požadovať ako odmenu za zastupovanie v dvoch spojených veciach. Ak odmenu uplatnil len vo vzťahu k požadovanému peňažnému plneniu, žiadal menej než bol podľa vyššie uvedenej vyhlášky oprávnený. Právnemu zástupcovi žalovaného tak okresný súd priznal odmenu za štyri úkony právnej služby (príprava a prevzatie, písomné vyjadrenie vo veci, 2-krát účasť na pojednávaní) vo výške 4 x 625,73 Eur + režijný paušál za rok 2012 vo výške 2 x 7,63 Eur a za úkony urobené v roku 2014 vo výške 2 x 8,04 Eur, čo vrátane DPH vo výške 20 % zodpovedalo sume 3.041,11 Eur. Okresný súd ďalej dôvodil, že právny zástupca žalovaného uplatnil odmenu aj za ďalšie dva úkony právnej služby, a to poradu so žalovaným dňa 21.01.2014 a poradu so žalovaným dňa 10.03.2014. Právny zástupca žalovaného však nepredložil žiadne doklady, ktorými by preukázal, že k takejto porade so žalovaným skutočne došlo. Preto za tieto úkony odmena zo strany okresného súdu priznaná nebola. Právnemu zástupcovi v súvislosti s dvomi cestami na pojednávanie z Bratislavy do Žiliny a späť patrila tiež náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času. Paušálna náhrada za použitie motorového vozidla v tomto prípade zodpovedala

sume 73,20 Eur za jednu cestu v dĺžke 400 km pri sadzbe 0,183 Eur za 1 km, teda spolu 146,40 Eur. Cestovné výdavky patrili právnemu zástupcovi žalovaného za cestu dňa 22.01.2014 vo výške 60,89 Eur (cena PHM 1,436 Eur za 1 l) a vo výške 70,77 Eur za cestu dňa 12.03.2014 (cena PHM 1,669 Eur za 1 l). Okresný súd uviedol, že v obidvoch prípadoch bola náhrada priznaná za cestu v dĺžke 400 km pri spotrebe 10,6 l na 100 km. Spolu náhrada cestovných výdavkov zodpovedala sume 131,66 Eur. Za tieto dve cesty patrila tiež náhrada za stratu času vo výške 2 x 12 polhodín za každú uskutočnenú cestu pri sadzbe 13,01 Eur za každú začatú polhodinu, čo spolu zodpovedalo sume 368,68 Eur vrátane DPH. Celkovo tak okresný súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 3.687,85 Eur.

Proti tomuto rozsudku, vo výroku II/ o trovách prvostupňového konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v podaní právneho zástupcu zo dňa 15.4.2014 (č.l. 151 spisu). V podanom odvolaní žalobca poukázal na zrejmé chyby v písaní zo strany okresného súdu, ktorý v napadnutom rozsudku, konkrétne na str. 10 zamieňal žalobcu so žalovaným. Žalobca mal za to, že pokiaľ okresný súd rozhodol o priznanej výške trov právneho zastúpenia, keď základnú sadzbu tarifnej odmeny za právne úkony určil v zmysle vyhl. MS SR č. , teda zo sumy 100.155,89 Eur, rozhodol nesprávne. Žalobcovi nebolo zrejmé, akým spôsobom okresný súd dospel k vyššie uvedenému záveru a konštatovaniu, že právny zástupca mohol požadovať odmenu za zastupovanie v dvoch spojených veciach. Preto sa žalobca nemohol stotožniť s právnym názorom a zároveň aj právnym záverom okresného súdu, že v prejednávanej veci sa jednalo o spojenie dvoch vecí do jedného konania. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na , vyhl. MS SR č. Žalobca bol presvedčený, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania bolo určenie neúčinnosti právneho úkonu, nebolo možné dospieť k záveru, ktorý by odôvodňoval aplikáciu vyhl. MS SR č. Poukázal na skutočnosť, že v predmetnom prípade sa jedná o špecifický druh určovacej žaloby, predmetom ktorej bolo určenie, že mandátna zmluva zo dňa 02.01.2008, uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným v znení dodatku č. 1 a dodatku č. 2, je voči veriteľom úpadcu neúčinná. Spor teda nebol v predmete zmluvy (odplata za výkon funkcie mandatára), ale v účinkoch tohto právneho úkonu, preto nebolo možné určiť hodnotu predmetu. Preto v zmysle vyhl. MS SR č. sa základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vypočíta ako jedna trinástina výpočtového základu. Žalobca namietal, že v tomto prípade nejde o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, a teda bolo potrebné vychádzať iba zo základu nároku, ktorým bola neúčinnosť právneho úkonu. Žalobca mal za to, že okresný súd preto nepostupoval správne, keď výšku trov prvostupňového konania určil z hodnoty odporovaného právneho úkonu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 21.10.2010, ktorý vyslovil právny záver, že: ,,V preskúmavanej veci podal navrhovateľ návrh na určenie neúčinnosti právneho úkonu. Hodnotu predmetu navrhovateľom požadovaného určenia nemožno vyjadriť v peniazoch. I keby bolo podanie tohto návrhu jedným z viacerých procesných prostriedkov, ktorými navrhovateľ sleduje dosiahnutie takého konečného cieľa, ktorý je vyjadriteľný v peniazoch (t.j. i keby navrhovateľovi v konečnom dôsledku išlo o vymoženie 1 333 333 Sk), nemožno prehliadať, že návrhom na určenie neúčinnosti právneho úkonu sa má (a môže) iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky právneho úkonu (v otázke jeho účinnosti alebo neúčinnosti); podaným návrhom navrhovateľa sa teda nemá (a ani nemôže) priamo priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch.“ Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti bol žalobca názoru, že okresný súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, nesprávne vec právne posúdil a aplikoval nesprávne ustanovenie právneho predpisu, keď priznal žalovanému náhradu trov prvostupňového konania, uplatnenú v súlade s vyhl. MS SR č. S ohľadom na uvedené žalobca navrhol, aby Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -139 zo dňa 12.03.2014, v rozsahu II/ výrokovej vety postupom podľa zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Pred predložením veci Krajskému súdu v Žiline okresný súd uznesením č.k. -155 zo dňa 30.4.2014 s poukazom na opravil posledný odsek odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -139 zo dňa 12.03.2014, nachádzajúci sa na str. 10 a 11 tak, že v celom odseku, s výnimkou jeho poslednej vety, na každom mieste, kde sa nachádza slovo ,,žalobca“ v akomkoľvek gramatickom tvare a v akomkoľvek slovnom spojení, má byť správne uvedené slovo ,,žalovaný“ v príslušnom gramatickom tvare.

Odvolanie žalobcu bolo zaslané žalovanému na vedomie dňa 12.05.2014 (č.l. 157 spisu).

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach podľa , postupom bez nariadenia pojednávania podľa a napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku o trovách prvostupňového konania zrušil podľa , a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa .

Podľa , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd preskúmaval napadnuté uznesenie okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v podaní právneho zástupcu zo dňa 15.4.2014 (č.l. 151 spisu). Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalobca svojím odvolaní napáda len výrok o trovách prvostupňového konania. Žalobca mal za to, že okresný súd pri priznávaní trov prvostupňového konania, titulom trov právneho zastúpenia žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania, nepostupoval správne, ak pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z vyhl. MS SR č. V podstate žalobca bol názoru, že v prejednávanej veci mal okresný súd pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzať z vyhl. č. s poukazom na špecifický druh žaloby v prejednávanej veci, a to žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci. K tomu odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny (náležitý) právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ust. , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa aktuálneho znenia nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia nie je odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ). Uvedené však neznamená, že okresný súd nemusí rešpektovať o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti odôvodnenia a vôbec, resp. dostatočne neodôvodniť svoje rozhodnutie.

Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky riešia otázku spravodlivého súdneho konania vo vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia a dodržiavaniu ust. . Príkladmo v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého „súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v . Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.“ Ďalej sa odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12. júna 2008, z ktorého rovnako vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorú požiadavku v konaní pred všeobecným súdom stanovuje ust. . Rovnako podľa právnej vety Nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn. je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia

jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutia a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť "stanoveného postupu" - ústavné kritériá vyplývajúce preň z a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle tohto citovaného Nálezu Ústavného súdu SR obsah základného práva na súdnu ochranu podľa SR nespočíva iba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa aj právo na určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti alebo rovnosť zbraní, či právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z SR, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci.

Aj v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia imanentnou súčasťou práva na spravodlivé konanie, resp. práva na súdnu ochranu, pričom rozhodnutia označených súdnych orgánov sú pre všeobecné súdy záväzné, pokiaľ sa týkajú základných práv a slobôd ( ). „Právo na súd“ medzi takéto práva jednoznačne patrí. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci. Iba také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré zodpovedá týmto požiadavkám možno považovať za adekvátne a zodpovedajúce základnému právu účastníka konania na spravodlivý proces.

Nadväzne možno konštatovať, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa (a vo vzťahu k rozhodnutiu vo forme uznesenia tiež v spojení s , pričom samotné rozhodnutie o trovách konania má formu uznesenia), odníme účastníkovi právo konať pred súdom. Právo podať odvolanie môže účastník vo svojej veci uplatniť len v takom prípade, pokiaľ rozhodnutie, ktoré odvolaním napáda, obsahuje určité, zrozumiteľné a jasné dôvody, prečo súd vo veci tak rozhodol. Pokiaľ v rozhodnutí súdu nie sú dodržané náležitosti obsahu súdneho rozhodnutia, a to najmä z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia súdu, nemá účastník konania možnosť, aby uplatnil svoje procesné právo podať odvolanie, a preto platí, že postupom súdu (nedostatok dôvodov rozhodnutia) mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom je odvolacím dôvodom podľa a dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zruší podľa . Pokiaľ by totiž odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu ničím neodôvodnený, resp. nedostatočne odôvodnený záver prvostupňového súdu, namiesto, aby rozhodnutie prvostupňového súdu založené na tomto závere ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, porušil by tým zásadu dvojinštančnosti konania.

Z vyššie uvedeného, v nadväznosti na podané odvolanie, krajský súd teda primárne skúmal, či má spôsobilý predmet preskúmania, a to súdne rozhodnutie prvostupňového súdu s náležitosťami podľa v spojení s . Krajský súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku, vo vzťahu k výroku o trovách prvostupňového konania zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nemá všetky atribúty vyplývajúce z . Konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k výroku II/ o trovách prvostupňového konania je nedostatočné, resp. nepreskúmateľné. Predmetné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu pri priznávaní trov prvostupňového konania okrem poukazu na procesný predpis ( ) a konštatovanie, že ,,na strane navrhovateľa vznikli trovy titulom trov právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky č. “, neobsahovalo jednotlivé ustanovenia vyhl. MS SR č. upravujúce výšku odmeny advokáta, náhradu cestovných výdavkov ako aj náhradu za stratu času, nebolo zrejmé, ktoré konkrétne právne ustanovenia vyhl. č. aplikoval, ani ako tieto právne normy interpretoval v danom prípade, čo malo za následok jeho nepreskúmateľnosť. Pokiaľ aj okresný súd uviedol určité úvahy, že žalobca mohol odmenu advokáta požadovať ako odmenu za zastupovanie v dvoch spojených veciach, tak bez prepojenia na konkrétnu právnu úpravu a jej výklad na posudzovaný prípad, netvorí napadnuté rozhodnutie preskúmateľný predmet v odvolacom konaní, resp. spôsobilý predmet prieskumu odvolacím súdom. Tiež okresný

súd nevysvetlil, ako dospel ku konštatovaniu, že základom predmetu sporovej právnej veci v danom incidenčnom konaní bol nárok na zaplatenie peňažnej sumy 100.155,89 Eur a okrem toho „aj určenie neúčinnosti právneho úkonu“, ak v rozpore s uvedeným sám v napadnutom rozsudku označil vec „o určenie neúčinnosti právneho úkonu a zaplatenie sumy 100.155,89 Eur“, čo korešponduje aj označeniu a petitu žaloby.

Z uvedených dôvodov bolo nevyhnutné rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II podľa , , zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu opätovne vyhodnotiť uplatnený nárok na náhradu trov prvostupňového konania a dôsledne sa vysporiadať i s argumentáciou odvolateľa - žalobcu v podanom odvolaní zo dňa 15.4.2014, pričom sa bude zaoberať aj skutočnosťou, či tarifná odmena môže byť vôbec vypočítaná zo základu 100.155,89 Eur aj v spojitosti s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré v odvolaní poukázal žalobca; súčasne svoje závery k výške priznaných trov prvostupňového konania okresný súd náležite, v súlade s požiadavkami stanovenými v v spojení s , odôvodní. Odvolací súd pre účely ďalšieho konania a nového rozhodovania dáva do pozornosti aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.12.2011, č.k. -8. V rámci nového rozhodnutia okresný súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.