Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/114/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: C.. C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: T. U. H. XXX, XXX XX R., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča, IČO: 47 256 591, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, v konaní o žalobe opomenutého účastníka konania, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý do 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia doručiť žalobcovi C.. C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: T. U. H. XXX, XXX XX R., Rozhodnutie o odvolaní číslo: OU-ZA- OVBP2-2021/031501-003/Rep, Číslo spisu: OU-ZA-OVBP2-2021/031501-003, vydané dňa 06.10.2021 Okresným úradom Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky.

odôvodnenie:

1. Podaním zo dňa 20.05.2022 podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobu, ktorou navrhol žalovanému uložiť povinnosť, aby mu doručil Rozhodnutie o odvolaní číslo: OU-ZA- OVBP2-2021/031501-003/Rep, Číslo spisu: OU-ZA-OVBP2-2021/031501-003, zo dňa 06.10.2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie mesta Bytča Číslo: zo dňa 21.05.2021 zmenil tak, že územné konanie začaté na základe návrhu navrhovateľa C. E., bytom T. U. H. XXX, XXX XX R. na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby: „Bytový dom - novostavba“ na pozemku parc. KN-C 595 k. ú. R., ktorý podal na mesto Bytča dňa 3.5.2021, podľa správneho poriadku, zastavil. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že nebol účastníkom administratívneho konania, ako ani účastníkom prvostupňového správneho konania. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, okres Bytča, obec Bytča, katastrálne územie T. U. H., a to: pozemok parc. registra „C“ KN č. 594/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 142 m2, pozemok parcela registra „C“ KN č. 598/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 139 m2, pozemok parcela registra „C“ KN č. 598/2, záhrada o výmere 690 m2 a rodinný dom č. XXX postavený na parcele č. 598/4, pričom nehnuteľnosti žalobca vlastní spoločne s manželkou nepretržite od roku 2019, resp. 2020, z čoho vyplýva, že žalobca bol spoluvlastníkom nehnuteľností už v čase vydania územného rozhodnutia. Ako dôkaz v tejto časti označil výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. U. H.. Žalobca zároveň uviedol, že nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu bezprostredne susedia s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom územného konania začatého na základe návrhu navrhovateľa C. E. (ďalej aj ako „stavebník “ alebo „navrhovateľ“), bytom T. U. H. XXX, XXX XX R. na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby: „Bytový dom - novostavba“ na pozemku parc. KN-C 595 k. ú. R.. Ako dôkaz žalobca v tejto časti označil informatívny výpis z katastra nehnuteľností, ktorý zároveň priložil k žalobe. Žalobca tvrdí, že v zmysle zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „“) mal byť účastníkom územného konania a naň nadväzujúceho konania, pričom toto postavenie mu priznáva priamo cit. ustanovenie, a to najmä z dôvodu, že

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu sú v zmysle susednou stavbou a susednými pozemkami vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve stavebníka. Z dôvodu, že so žalobcom nebolo konané ako s účastníkom územného konania, bola mu odopretá možnosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Zároveň sa nemohol oboznámiť s obsahom administratívnych spisov a na základe nich účinne formulovať námietky proti žiadostiam, ktoré boli predmetom územného konania. Žalobca tiež uviedol, že síce územné konanie bolo rozhodnutím žalovaného zastavené, ale právne úvahy a závery, s ktorými žalobca nesúhlasí a ktoré ovplyvňujú právne postavenie žalobcu, sa stali podkladom územného konania a stavebný úrad mesta Bytča, týmto rozhodnutím argumentuje a považuje ho za záväzné aj v ďalšom územnom konaní vedenom mestom Bytča pod sp. zn. VaŽP 570/2021/ Dur.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 26.08.2022. Poukázal na skutočnosť, že žalobca nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby, pretože napadnutým rozhodnutím vo vzťahu k žalobcovi nedošlo k porušeniu jeho subjektívnych práv. Žalovaný uviedol, že aj laickým pohľadom na vec možno dospieť k záveru, podľa ktorého rozhodnutím stavebného úradu č. VaŽP/310/2021Kyt zo dňa 21.05.2021, kedy bol návrh navrhovateľa na umiestnenie bytového domu na pozemku parc. KN- C 595 k. ú. R. zamietnutý, resp. rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenené tak, že územné konanie zastavil z dôvodu, že o návrhu navrhovateľa sa už v minulosti právoplatne rozhodlo, neboli vlastnícke alebo iné práva k susedným stavbám vôbec dotknuté. V predmetnom konaní nebolo vydané územné rozhodnutie, ktorým by sa založilo navrhovateľovi právo stavbu bytového domu na pozemku parc. KN-C 595 k. ú. R. umiestniť a podať žiadosť o vydanie stavebného povolenia. V prípade, ak navrhovateľ podá kvalifikovaný návrh - návrh na zmenu územného rozhodnutia, obhajovať účinne práva a právom chránené záujmy si môžu osoby uvedené v v konaní o zmene územného rozhodnutia. Dôvody žaloby sú podľa tvrdení žalovaného nelogické, keďže predmetnými rozhodnutiami (napadnutým rozhodnutím a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - pozn. správneho súdu) sa žiadnym spôsobom nezasiahlo do subjektívnych práv žalobcu. Napadnuté rozhodnutie sa negatívnym spôsobom dotýka práv navrhovateľa v územnom konaní a iba tento bol legitimovaným na podanie žaloby proti napadnutému rozhodnutiu, keďže žalovaný územné konanie, výsledkom ktorého malo byť navrhovateľom navrhované rozhodnutie

- územné rozhodnutie, zastavil. K žalobnému návrhu ďalej žalovaný uviedol, že aplikácia ustanovenia správneho poriadku v územnom konaní vylučuje postup stavebného úradu podľa a , ktoré ustanovujú stavebnému úradu povinnosť vymedziť okruh účastníkov konania v intenciách , oznámiť účastníkom konania začatie územného konania, nariadiť ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, príp. ak od ústneho pojednávania upustí, určiť im lehotu, do ktorej môžu najneskôr uplatniť svoje námietky a pripomienky. dokonca priamo ukladá stavebnému úradu povinnosť ( posledná veta) oznámiť začatie územného konania, až keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. V prípade, ak žiadosť nie je úplná a stavebník ju po predchádzajúcej výzve nedoplní, úkon podľa a nasl. sa nevykoná (stavebný úrad teda nevymedzí okruh účastníkov územného konania, neoznámi im začatie územného konania a nenariadi ústne pojednávanie), ale naopak územné konanie zastaví. V danom prípade išlo o obdobný prípad, keď konanie bolo zastavené z dôvodu, že o návrhu sa nemalo rozhodovať, keďže sa o ňom už raz právoplatne rozhodlo. S poukazom na uvedené teda žalobca nie je opomenutým účastníkom konania, jeho neúčasť v predmetnom územnom konaní je iba dôsledok aplikácie ustanovení právneho predpisu upravujúcich procesný postup správneho orgánu v tomto type správneho konania. Vychádzajúc napr. z uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. -9 zo dňa 2.6.2011 má žalovaný za to, že na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby nestačí, že žalobca by bol v intenciách účastníkom predmetného územného konania (t.j. keby sa o návrhu navrhovateľa riadne rozhodovalo a bolo by vydané meritórne rozhodnutie), ale musel by byť zároveň napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, čo sa však nestalo. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo na základe podnetu žalobcu preskúmané Krajskou prokuratúrou Žilina a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, kedy sa tieto orgány stotožnili s názorom žalovaného (t.j. že rozhodnutím o zastavení konania nemohli byť dotknuté práva žalobcu), keďže ohľadne napadnutého rozhodnutia neprijali žiadne opatrenia podľa ustanovení o prokuratúre. Žalovaný teda považuje žalobu žalobcu za nedôvodnú, a preto žiada Krajský súd v Žiline, aby ju podľa zamietol.

3. Podaním zo dňa 20.09.2022 učinil žalobca repliku. Skonštatoval, že vyjadrenie žalovaného je založené na tvrdení, podľa ktorého ak by aj žalobca mal byť účastníkom riadneho územného konania, v ktorom by bolo meritórne rozhodované o umiestnení stavby, v posudzovanom prípade účastníkom nebol, lebo sa o umiestnení stavby nerozhodovalo, keďže konanie skončilo procesným rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu existencie prekážky res iudicata (keďže navrhovateľ územného rozhodnutia podal rovnaký návrh na umiestnenie stavby, o ktorom už bolo rozhodnuté skôr). Podľa názoru žalovaného nebol žalobca ukrátený na svojich právach a dotknutý na svojom hmotnoprávnom postavení. Tvrdenia a úvahy žalovaného by mohli mať relevanciu, ak by vo veci návrhu na umiestnenie stavby skutočne došlo k len formálnemu zastaveniu konania bez vecného meritórneho posúdenia návrhu navrhovateľa územného konania. V posudzovanej veci tomu tak však nebolo. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konanie o umiestnenie stavby zastavil. Na toto, prima facie zdanlivo procesné rozhodnutie, postačovalo v rozhodnutí konštatovať, že o rovnakom návrhu navrhovateľa už bolo rozhodnuté v predchádzajúcom konaní, a preto žalovaný konanie zastavuje. Žalovaný však takto nepostupoval a úplne zjavne nad rámec potreby odôvodnenia zastavenia konania v rozhodnutí stanovil hmotnoprávne podmienky na umiestnenie stavby navrhovateľa. Rozhodnutie žalovaného podrobne rozobralo a stanovilo podmienky, za akých je možno stavbu umiestniť z hľadiska podmienok územného plánu pokiaľ ide vôbec o prípustnosť stavby, ďalej pokiaľ ide o mieru zastavanosti pozemku či podlažnosť umiestňovanej stavby atď. Takýto postup žalovaného má ten faktický následok, že k zásadným sporným právnym a skutkovým otázkam ohľadne umiestnenia stavby navrhovateľa sa žalobca nielenže nemal možnosť vyjadriť, ale s posúdením týchto otázok odvolacím orgánom nemal možnosť sa ani len oboznámiť. V podstate až na základe podanej správnej žaloby opomenutého účastníka mal žalobca možnosť sa riadne oboznámiť s rozhodnutím žalovaného, keďže tento mu ho odmietol sprístupniť aj na základe žiadosti podľa Podľa názoru žalobcu, v posudzovanej veci ide o faktické rozhodnutie o umiestnení stavby, hoci žalovaný tvrdí, že ide len o procesné rozhodnutie. Obsahovo však rozhodnutie žalovaného rieši hmotnoprávne otázky aplikácie ustanovení územného plánu sídelného útvaru mesta Bytča. Žalobca s výkladom ustanovení územného plánu tak, ako ho svojvoľne a iniciatívne urobil žalovaný zásadne nesúhlasí a nesúhlasia s ním ani tvorcovia tohto územného plánu na základe čoho bolo mesto Bytča v záujme právnej istoty jeho obyvateľov nútené pristúpiť k príprave dodatku k územnému plánu. Žalobca na preukázanie týchto tvrdení ako dôkaz označil web stránku mesta Bytča (www.bytca.sk <http:// www.bytca.sk>), záložka Územný plán - dôvodová správa k Návrhu Doplnku č. 6 Územného plánu sídelného útvaru mesta Bytča. Žalobca ďalej uvádza, že mu týmto postupom neboli upreté len základné práva účastníka konania vyjadriť sa k veci a podkladom rozhodnutia, ale bola popretá aj zásada dvojinštančnosti konania. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca má možnosť brániť svoje práva v ďalšom konaní, ak navrhovateľ podá návrh na zmenu územného rozhodnutia - žalobca musí konštatovať, že takáto obrana jeho práv je len iluzórna, keďže žalovaný už autoritatívne v napadnutom rozhodnutí o sporných otázkach rozhodol, keď svoj názor na sporné otázky a závery v rozhodnutí uviedol bez možnosti žalobcu svojou procesnou aktivitou tieto závery ovplyvniť. Rozhodnutia žalovaného sú podriadeným stavebným úradom v Bytči rešpektované, hoci ich záväznosť zákon pre podriadený úrad priamo nestanovuje, fakticky je však táto záväznosť rešpektovaná podobne ako rozhodovacia prax nižších súdov rešpektuje judikatúru nadriadených súdov. Nakoniec žalobca sa o existencii rozhodnutia žalovaného dozvedel tak, že poukazom na toto rozhodnutie a jeho závery, bolo argumentované v inom konaní stavebného úradu mesta Bytča. Vydaním zdanlivo procesného rozhodnutia žalovaným došlo z materiálneho hľadiska v skutočnosti k vydaniu faktického správneho rozhodnutia, v tomto prípade faktického rozhodnutia o umiestnení stavby. Podľa rozsudku Nejvyššího správního soudu Českej republiky zo dňa 24. 5. 2006, č. j. -107, publikovanom pod č. 923/2006 Sb. NSS "pojem ,,rozhodnutí" je třeba chápat v materiálním smyslu jako jakýkoliv individuální právní akt vydaný orgánem veřejné moci z pozice jeho vrchnostenského postavení. Námitky, že rozhodnutí nemělo příslušnou formu a nebylo vydáno v řádném řízení, je nutno odmítnout již proto, že potřeba soudního přezkumu faktických správních rozhodnutí je ještě intenzivnější právě tam, kde správní orgán nepostupuje předem stanoveným a předvídatelným ůsobem podle příslušného procesního předpisu.". Ani v posudzovanej veci nie je faktické rozhodnutie vydané vo forme rozhodnutia o umiestnení stavby, obsahovo však jasne definuje podmienky umiestnenia stavby. Žalobca uvádza, že navrhovaná stavba, a tak aj faktické rozhodnutie o umiestnení stavby, zásadným spôsobom zasahujú do hmotnoprávneho postavenia žalobcu, sú spôsobilé úplne zlikvidovať jeho pohodu bývania.

V tejto súvislosti je podstatné, že žalobca je bezprostredným susedom pozemku so spoločnou hranicou oboch pozemkov v dĺžke cca 30 metrov (čo je zistiteľné z katastrálnej mapy), na ktorom sa má navrhovaná stavba umiestniť, svojou podlažnosťou a výškou zasiahne do súkromia žalobcu. Priamo na hranici pozemku žalobcu má byť umiestnené parkovisko motorových vozidiel, ktoré svojou produkciou hluku a výfukových plynov bude negatívne zasahovať aj do užívania pozemku a rodinného domu žalobcu, nehovoriac o ton, že stavba parkovacích miest nevyhnutne musí viesť k likvidácii terajšieho spoločného plotu na hranici pozemkov žalobcu a navrhovateľa stavby, čo nepochybne zasiahne do vlastníckeho práva žalobcu. O ovplyvnení hmotnoprávneho postavenia žalobcu tu niet diskusie. Ak by územné konanie bolo zastavené bez meritórneho posúdenia návrhu na umiestnenie stavby, bolo by možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že nebolo zasiahnuté do práv žalobcu. V spornom územnom konaní však meritórne posúdenie návrhu na umiestnenie stavby urobil nielen prvostupňový orgán, ktorý návrh zamietol (teda nerozhodol len procesným rozhodnutím, ale meritórnym rozhodnutím), ale hoci formálne sa rozhodnutie žalovaného tvári ako procesné rozhodnutie, tak aj v tomto rozhodnutí žalovaného ako odvolacieho orgánu, bol návrh na umiestnenie stavby meritórne posúdený so závermi, ktoré zásadným spôsobom zasiahli do právnej sféry žalobcu. Ilustrovať to možno na príklade posúdenia prípustnosti druhu na umiestnenie navrhovanej stavby, keď žalovaný vyslovil záver, že hoci je daná oblasť označená územným plánom ako oblasť ,,01" - oblasť určená na stavbu rodinných domov, prípustná je podľa rozhodnutia žalovaného aj stavba bytového domu. Už len na dôvažok možno poukázať na to, že rozhodnutie č. OU-ZA-OVBP2- 202l/031501-003/Rep je vecne nesprávne nielen pokiaľ ide o posúdenie hmotnoprávnych otázok aplikácie ustanovení územného plánu sídelného útvaru mesta Bytča, ale aj pokiaľ ide o otázku existencie údajnej prekážky veci rozhodnutej (hoci si je žalobca vedomý toho, že predmetom konania o žalobe opomenutého účastníka nie je posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia žalovaného, ale len otázka účastníctva v konaní a opomenutia žalobcu ako účastníka v územnom konaní). V Rozhodnutí o odvolaní číslo: OU-ZA- OVBP2-2021/031501-003/Rep zo dňa 06.10.2021, Číslo spisu: OU-ZA-OVBP2-2021/031501-003 sa na str. 4/7 a 6/7 taktiež konštatuje, že navrhovateľ spolu s odvolaním predložil zmenený návrh (ktorý napr. zmenil plochu zastavanú navrhovanou stavbou z 443,7 m2 na 359 m2, znížil počet podlaží bytovky z päť na štyri atď.). Odvolacie a prvostupňové správne konanie tvorí jeden celok. Je teda zrejmé, že predmetom konania po zmene návrhu navrhovateľom nebol rovnaký návrh, o ktorom bolo rozhodnuté už v roku 2017. Neexistoval preto dôvod na zastavenie konania pre prekážku veci rozhodnutej. K argumentácii žalovaného, že jeho postup odobrila aj Krajská a Generálna prokuratúra, žalobca uviedol, že samozrejme názor akejkoľvek tretej osoby, ktorá nie je účastníkom konania, nemôže byť považovaný za relevantný. Na ilustráciu žalobca uviedol, že prokuratúra vo veci nepodala protest s argumentáciou, že navrhovateľ územného konania neoznačil v návrhu ako známeho účastníka žalobcu, preto sa žalobca účastníkom konania nestal. Podľa názoru žalobcu je táto argumentácia neudržateľná. V prípade územného konania status účastníka konania priznáva vlastníkom susedných nehnuteľností osobitné ustanovenie §-u 34 ods.2 , ktoré neobmedzuje toto postavenie účastníka konania len na niektoré štádium konania a neviaže postavenie účastníka konania na subjektívnu vedomosť správneho orgánu o účastníkovi (ak by to malo byť inak, tak by nemal zmysel ani inštitút žaloby opomenutého účastníka). Označenie známych účastníkov konania navrhovateľom územného rozhodnutia v návrhu spôsobí len rozdelenie účastníkov na účastníkov, ktorí sú správnemu orgánu známi a účastníkov, ktorí ešte správnemu orgánu v danom štádiu konania nie sú známi. Známosť či neznámosť účastníka správnemu orgánu nemá žiaden vplyv na status účastníka konania - tento status priznáva účastníkovi priamo zákon a tento status nemôže byť závislý na ľubovôli navrhovateľa, ktorý môže aj celkom účelovo potencionálneho účastníka v návrhu neuviesť. Tak ako účastníctvo v územnom konaní nemôže byť závislé od ľubovôle navrhovateľa umiestnenia stavby, tak účastníctvo nemôže byť závislé od spôsobu skončenia konania, teda od toho či stavebný úrad konanie z rôznych dôvodov zastaví (napr. z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom, v dôsledku neúplnosti návrhu) alebo o návrhu meritórne rozhodne (zamietnutím návrhu alebo umiestnením stavby). Inými slovami status účastníka nemôže závisieť od výsledku konania, ale naopak výsledok konania má závisieť, okrem iného, aj od procesnej aktivity účastníka konania. Žalobca považuje za potrebné sa vyjadriť aj k odkazu žalovaného na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -9 zo dňa 2.6.2011. Žalovaný toto uznesenie zavádzajúco vzťahuje na územné konanie, hoci v predmetnom konaní Ústavného súdu SR bola posudzovaná ústavná konformita konania o žalobe o preskúmanie administratívneho rozhodnutia o priestupku. Vo veci jednak nešlo o stavebné či územné konanie, ale o priestupkové konanie a taktiež vo veci nebola podaná žaloba opomenutého účastníka, ale priamo žaloba o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu.

4. Žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal.

5. Z pripojeného administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu mal správny súd preukázanú existenciu Návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 03.05.2021 navrhovateľa C. E., bytom T. U. H. XXX, XXX XX R., na Bytový dom - novostavba, ktorá má byť umiestnená v obci T. U. H., XXX XX R. v katastrálnom území T. U. H. na parc. č. XXX. K návrhu na umiestnenie stavby zaujali stanovisko nasledovné dotknuté orgány: Okresný úrad Bytča, odbor starostlivosti o životné prostredie, Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline, Krajský pamiatkový úrad Žilina, Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s., SPP-distribúcia, a.s., Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja, SSE-D, a.s. a Slovak Telekom, a.s. Obsah pripojeného administratívneho spisu ďalej tvorí dokumentácia pre územné rozhodnutie BYTOVÝ DOM-NOVOSTAVBA, Bytča - Hliník nad Váhom, č. p. XXX, hlavného projektanta B.. arch. R. G.. Mesto Bytča, Mestský úrad v Bytči - oddelenie výstavby a životného prostredia, ako stavebný úrad, rozhodnutím Číslo: zo dňa 21.05.2021, zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 03.05.2021 vo veci návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby: „Bytový dom - Novostavby“ na pozemku parc. č. 595 KN C v k. ú. T. U. H.. Z cit. rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (str. 5) vyplýva, že predmetné rozhodnutie bolo doručované navrhovateľovi a pani Q. E., trvale pobytom A. XXXX/XXX-XX, XXX XX D. R.. Proti rozhodnutiu Mesta Bytča Číslo: zo dňa 21.05.2021 podal navrhovateľ podaním zo dňa 28.05.2021 odvolanie. O odvolaní navrhovateľa zo dňa 28.05.2021 proti rozhodnutiu Mesta Bytča Číslo: zo dňa 21.05.2021 rozhodol žalovaný Rozhodnutím o odvolaní číslo: OU-ZA-OVBP2-2021/031501-003/ Rep zo dňa 06.10.2021, ktoré je súčasťou administratívneho spisu žalovaného tak, že podľa ust. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie mesta Bytča č. Kyt zo dňa 21.05.2021, že územné konanie začaté na základe návrhu navrhovateľa C. E., bytom T. U. H. XXX, XXX XX R., na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby: „ Bytový dom - novostavba“ na pozemku parc. KN-C 595 k. ú. R., ktorý podal na mesto Bytča dňa 03.05.2021, podľa správneho poriadku, zastavil. Zo strany 7 napadnutého rozhodnutia mal správny súd za preukázané, že napadnuté rozhodnutie bolo doručované opäť navrhovateľovi a pani Q. E., trvale pobytom A. XXXX/XXX-XX, XXX XX D. R..

6. Z prílohy žaloby - listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. U. H., mal správny súd preukázanú skutočnosť, že žalobca je bezpodielovým spoluvlastníkom nasledujúcich nehnuteľností: pozemok parc. registra „C“ KN č. 594/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 142 m2, pozemok parcela registra „C“ KN č. 598/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 139 m2, pozemok parcela registra „C“ KN č. 598/2, záhrada o výmere 690 m2 a rodinný dom č. XXX postavený na parcele č. 598/4. Žalobca ako prílohu podania žaloby predložil aj kópiu katastrálnej mapy, ktorá zobrazuje priestorové umiestnenie vyššie uvedených nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu a nehnuteľnosti navrhovateľa umiestňovanej stavby.

7. Podľa , (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa až 7 : Ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu.

Doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. Po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky. Opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia. Ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku. Ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.

Podľa a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku - ďalej len : Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Podľa , : Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie po d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia.

Podľa , : Ak sa v tomto zákone používa pojem c) "susedné pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) "susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

Podľa : Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

8. Na úvod považuje správny súd za potrebné vo všeobecnej rovine uviesť, že základným účelom správnej žaloby opomenutého účastníka v intenciách citovaného ust. má byť výlučne samotné zabezpečenie doručenia rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy. v tomto smere vychádza z axiómy vyjadrenej v dôvodovej správe, v zmysle ktorej nakoľko správny súd nie je v zásade súdom „skutkovým“, je základným predpokladom úspechu v konaní pred ním podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby. Takúto žalobu pritom môže podať len taký účastník, ktorý mal možnosť oboznámiť sa s obsahom rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Ďalej je potrebné dodať, že pokiaľ je správna žaloba opomenutého účastníka úspešná,

teda zabezpečí sa ňou doručenie rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy (s možnosťou inštančného administratívneho postupu pokiaľ ide o prípad doručenia prvostupňového administratívneho rozhodnutia), v správnom súdnom konaní sa ďalej nepokračuje, ale toto sa zastaví ( prvá veta ). Ak by potom osoba, ktorá bola úspešná pri žalobe opomenutého účastníka, chcela namietať nezákonnosť jej doručeného rozhodnutia alebo opatrenia, resp. následne vydaného druhostupňového rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, mohla by tak urobiť podaním všeobecnej správnej žaloby, ktorej riadnemu a kvalifikovanému podaniu by už nebránila neznalosť administratívneho rozhodnutia zo strany žalobcu. Pod nekonaním ako s účastníkom administratívneho konania podľa je potrebné mať na mysli taký postup orgánu verejnej správy, ktorý protiprávne neumožnil žalobcovi uplatniť si v administratívnom konaní jeho účastnícke práva a súčasne takýto svoj postup zavŕšil samotným nedoručením vo veci vydaného rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy žalobcovi.

9. Správny súd po vyhodnotení obsahu predloženej žaloby ako žalobcom uplatneného prostriedku právnej ochrany podľa , teda ako jeho žaloby opomenutého účastníka konania, primárne posudzoval splnenie základných podmienok takéhoto typu žaloby, a to: 1. Správnosť tvrdenia žalobcu, podľa ktorého mu malo byť doručené Rozhodnutie o odvolaní číslo: OU-ZA-OVBP2-2021/031501-003/Rep, Číslo spisu: OU-ZA-OVBP2-2021/031501-003 vydané dňa 06.10.2021, pretože mu svedčil status účastníka územného konania, ktoré vyústilo do vydania napadnutého rozhodnutia, 2. Skutočnosť, že od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky. Uvedené dve podmienky úspešnosti žaloby opomenutého účastníka konania podľa sú usporiadané kumulatívne, avšak celkom logicky prioritu má skúmanie druhej podmienky (pri skonštatovaní nesplnenia druhej podmienky práve vzhľadom na usporiadanie uvedených podmienok kumulatívne je skúmanie prvej podmienky bezpredmetné). Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie dňa 06.10.2021, z čoho nepochybne vyplýva pri podaní žaloby žalobcu v tejto veci správnemu súdu dňom 20.05.2022 záver, podľa ktorého od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky, a teda druhá podmienka je splnená. Pri riešení otázky, či je naplnená i prvá podmienka, pokiaľ ide o status žalobcu ako účastníka predmetného správneho konania, bolo potrebné vychádzať z odôvodnenia predloženej správnej žaloby. V nej žalobca vymedzil svoj status účastníka predmetného územného konania väzbou na skutočnosť, že je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností bezprostredne susediacich s dotknutou nehnuteľnosťou podľa napadnutého rozhodnutia a hoci bolo konanie v konečnom dôsledku zastavené bola mu odopretá možnosť účinne obhajovať svoje práva, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, uplatniť návrhy a vyjadriť sa k záverom a právnym úvahám uvedeným v rozhodnutí žalovaného. Vzhľadom na primárne vymedzenie dôvodov statusu žalobcu ako účastníka územného konania z titulu jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bezprostredne susediacim s parcelou, na ktorej má byť umiestňovaná predmetná stavba, overil správny súd vychádzajúc z úpravy podľa tvrdenie žalobcu, že mu svedčí z uvedeného dôvodu status účastníka predmetného územného konania. V tejto časti vychádzal správny súd z úpravy podľa v spojení s pokiaľ ide o právny rámec, z ktorého správny súd vychádzal a z informatívnej kópie z katastrálnej mapy vytvorenej cez katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, teda z verejne dostupného zdroja. Na základe kópie z katastrálnej mapy mal správny súd vytvorenú predstavu o umiestnení nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu vymedzených na strane 2 a 3 písomného vyhotovenia žaloby vo vzťahu k parcele č. „C“ KN č. 595, ktorej sa týka predmetné územné konanie v tom zmysle, že na nej má byť predmetná stavba umiestnená. Správny súd podotýka, že pri nazeraní na uvedené vymedzenie tvrdenia žalobcu o jeho statuse účastníka predmetného územného konania vychádzal z obsahu žaloby ako celku, kde sa žalobca označuje za spoluvlastníka bezprostredne susediacich nehnuteľností. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu mal správny súd nepochybne preukázané, že pozemky vo vlastníctve žalobcu „C“ KN č. 594/2 a „C“ KN č. 598/2 napĺňajú v zmysle citovaného ust. legálnu definíciu „susedného pozemku“, nakoľko majú spoločnú hraničnú líniu s pozemkom parc. č. „C“ KN č. 595, na ktorom mala byť umiestňovaná navrhovaná stavba Bytový dom - novostavba. Skutočnosť pravdivosti tvrdenia žalobcu o tom, že je spoluvlastníkom nehnuteľností tak, ako sú vymedzené vyššie z hľadiska ich údajov podľa katastra nehnuteľností vyplýva z verejne dostupného katastra nehnuteľností. Už na základe takto vymedzeného vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam a s ohľadom na ich polohu vo vzťahu k parcele „C“ KN č. 595, na ktorej mala

byť umiestnená stavba navrhovateľa vyplýva, že žalobca je podľa vlastníkom susedných pozemkov majúcich spoločnú hraničnú líniu s pozemkom, na ktorom mala byť predmetná stavba umiestnená. Z úpravy podľa vyplýva definícia okruhu účastníkov územného konania. U účastníkov územného konania podľa je ich status účastníkov územného konania ďalej viazaný na to, že ich vlastnícke alebo iné práva v zmysle ich definície podľa až d) , k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, môžu byť rozhodnutím o umiestnení stavby priamo dotknuté.

10. Z citovaného ust. vyplýva, že k priznaniu statusu účastníka územného konania je potrebné kumulatívne naplnenie dvoch podmienok, a to existencia vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb a súčasne možnosť, že tieto práva budú rozhodnutím o umiestnení stavby priamo dotknuté. Je potrebné zdôrazniť, že k priznaniu statusu účastníka územného konania nie je potrebné skúmať (ani urobiť predmetom dokazovania) skutočnosť, či umiestnením stavby dôjde k reálnemu zásahu do týchto práv. Z citovaného ust. je zrejmé, že ku vzniku statusu účastníka konania postačuje potencialita - možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k susednej nehnuteľnosti. Nie je teda potrebné skúmať a zaťažovať účastníka konania povinnosťou preukázať aj existenciu reálneho faktického zásahu do týchto práv. Je potrebné si uvedomiť, že v konaní o žalobe opomenutého účastníka konania správny súd skúma výlučne to, či sa malo so žalobcom konať ako s účastníkom konania a či sa mu malo rozhodnutie doručiť, a teda či mu svedčil status účastníka konania, ktorý je pokiaľ ide o účastníka územného konania viazaný výlučne na možnosť priameho dotyku práv žalobcu predmetným rozhodnutím a nie na skutočnosť, že žalobca bol alebo mohol byť rozhodnutím skutočne i ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, a teda došlo alebo mohlo dôjsť k zásahu do jeho hmotnoprávneho postavenia a ku zmene jeho postavenia ( ). Takýto zásah do hmotnoprávneho postavenia žalobcu v podobe ukrátenia jeho práv alebo oprávnených záujmov skúma správny súd až pri prieskume zákonnosti samotného rozhodnutia na základe správnej žaloby podľa a nasl. , nie v konaní o žalobe opomenutého účastníka podľa , akým bolo i predmetné konanie. Na tomto mieste správny súd poznamenáva, že žalovaným označené uznesenie Ústavného súdu SR č.k. -9 (obdobne aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo 04.07.2012) sa zaoberalo ústavným prieskumom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorým bolo potvrdené uznesenie Krajského súdu v Bratislave o zastavení konania po skonštatovaní podania správnej žaloby osobou, ktorá nie je na podanie takejto žaloby oprávnená, pretože rozhodnutím správneho orgánu nemohla byť ukrátená na svojich právach ani právom chránených záujmoch (správny orgán prvého stupňa v administratívnom konaní o návrhu sťažovateľa na prerokovanie priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa zákona o priestupkoch, konanie zastavil z dôvodu, že skutok nie je priestupkom a odvolací správny orgán rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v odvolacom konaní potvrdil). Ťažiskovo sa teda žalovaným označené rozhodnutie Ústavného súdu SR zaoberá otázkou aktívnej procesnej legitimácie účastníka správneho súdneho konania o správnej žalobe. Ústavný súd vychádza z právneho názoru, podľa ktorého na aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním malo v správnom konaní ako s účastníkom konať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ukrátený na svojich právach. Samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti rsp. ukrátenia práv žalobcu nevedie. Z uvedeného je zrejmá zásadná odlišnosť východísk označenej veci Ústavného súdu SR a prejednávanej veci. V prejednávanej veci správny súd preveroval výlučne splnenie podmienok statusu žalobcu ako účastníka predmetného územného konania tak, ako je už odôvodnené vyššie. V nadväznosti na to v pomeroch tohto konania o žalobe opomenutého účastníka nie je relevantný ani obsah vecných záverov administratívnych orgánov, uvedený v odôvodnení rozhodnutí, na ktorý poukazoval žalobca.

11. priznáva v ust. vlastníkovi za účelom realizácie jeho vlastníckeho práva jednotlivé, svojou povahou rôznorodé dielčie práva (oprávnenia). Konkrétne ide oprávnenie vlastníka predmet vlastníckeho práva držať, užívať, požívať, t. j. brať z veci plody a iné úžitky, nakladať s ňou (disponovať), najmä vec - či už za odplatu, resp. bezodplatne - scudziť, a tak ju previesť na inú osobu (či fyzickú alebo právnickú). Vlastník veci môže však byť vo výkone jednotlivých vlastníckych oprávnení rôzne obmedzený, poprípade môže časť svojich oprávnení či dokonca všetky - či už zo svojej vôle, resp. proti svojej vôli - stratiť. Vždy však v prípade obmedzenia či odňatia vlastníckeho práva musia

byť vlastníkovi zachované procesné práva a možnosť účinnej obrany, a to ako v konaní správnom tak i v konaní súdnom, a to v ktoromkoľvek ich štádiu konania a bez závislosti na spôsobe a povahe rozhodnutia o návrhu navrhovateľa v administratívnom konaní.

12. Je potrebné ozrejmiť, že „priamym dotknutím“ v intenciách cit. ust. možno nepochybne rozumieť predovšetkým dotknutie tienením, hlukom, prachom, pachom, zápachom, dymom, vibráciami, svetlom a podobne, t. j. rôzne imisie podľa . Imisiami sa vo všeobecnosti rozumejú zásahy výkonom vlastníckeho práva, ktorými sa zasahuje do cudzieho vlastníckeho alebo iného práva nad mieru primeranú pomerom (viď zhora citované ustanovenie podľa ktorého: „Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolom, dymom, plynmi, parami, pachmi, tienením a vibráciami“) Priamym dotykom susedných nehnuteľností môže byť aj napríklad dotknutie zvýšenou intenzitou dopravy v mieste stavby vzhľadom k jej účelu (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. zo dňa 19.06.2009). Je všeobecne známou skutočnosťou, že v dôsledku umiestnenia stavby a jej následnou realizáciou vznikajú imisie rôzneho druhu (nárast dopravy, prach, hluk, strata súkromia, atď.), resp. dochádza k narušeniu pohody bývania vlastníkov susedných nehnuteľností.

13. Z objektívnych okolností posudzovaného prípadu, ktoré museli byť známe žalovanému už v čase začatia územného konania je zrejmé, že potencialita zásahu do vlastníckych žalobcu je daná jednak plošnou a priestorovou bilanciou umiestňovanej stavby ako aj navrhovaným účelom umiestňovanej stavby (polyfunkčný dom - 12 bytov, 6 garsóniek, obchodné priestory a 29 parkovacích miest). Ide teda o stavbu rozsiahlu, v takej vzdialenosti od nehnuteľností žalobcu, že možno nepochybne skonštatovať existenciu možného priameho dotyku vlastníckych práv žalobcu predmetným rozhodnutím.

14. Správny súd vychádza z právneho názoru, podľa ktorého žalobca mal byť účastníkom už prvostupňového správneho konania, pretože účastníctvo mu priznáva priamo zákon ustanovením . Správny súd zdôrazňuje, že z citovaného ust. nad všetku pochybnosť plynie, že ku vzniku statusu účastníka konania dochádza priamo zo zákona. Okruh do úvahy prichádzajúcich účastníkov konania musí byť zrejmý správnemu orgánu z objektívnych ukazovateľov, aké boli dané i v prejednávanej veci, nie je teda viazaný na subjektívne pocity vlastníkov susediacich nehnuteľností, a práve preto je v pôsobnosti správneho orgánu takýto okruh účastníkov ustáliť i bez toho, že by sa v priebehu územného konania vlastníci dotknutých nehnuteľností priznania tohto účastníctva pred správnym orgánom domáhali konkrétnym procesným úkonom. Výklad prezentovaný žalovaným podľa názoru správneho súdu nemôže obstáť. Pokiaľ by územné konanie bolo vedené správnym orgánom „v tichosti“ tak, aby sa okolití vlastníci nehnuteľností nedozvedeli o tom, že je v ich susedstve umiestňovaná stavba, nemohli by akýkoľvek úkon vo vzťahu k správnemu orgánu vôbec realizovať. Navyše, navrhovateľ pri podaní návrhu na vydanie územného rozhodnutia, v tomto prípade rozhodnutia o umiestnení stavby, bol v zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. povinný uviesť zoznam všetkých známych účastníkov územného konania a taktiež správny orgán prvého stupňa bol povinný v rámci jeho úradnej činnosti tento okruh účastníkov skúmať a ustáliť. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že aj napriek skutočnosti, že nehnuteľnosti žalobcu definované v odseku 1.odôvodnenia tohto uznesenia sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, na podanie žaloby opomenutého účastníka resp. správnej žaloby je aktívne legitimovaný aj len jeden z manželov, ak mohli byť porušené jeho subjektívne práva. Inštitút ďalšieho účastníka podľa sa v konaní o žalobe opomenutého účastníka neuplatní. Čo sa týka žalovaným uvedeného argumentu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo na základe podnetu žalobcu preskúmané Krajskou prokuratúrou Žilina a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, kedy sa tieto orgány stotožnili s názorom žalovaného (t.j. že rozhodnutím o zastavení konania nemohli byť dotknuté práva žalobcu), keďže ohľadne napadnutého rozhodnutia neprijali žiadne opatrenia podľa ustanovení o prokuratúre, správny súd vychádza z právneho názoru, podľa ktorého v takomto type konania o žalobe opomenutého účastníka konania neexistoval procesnoprávny základ pre taký postup správneho súdu, kedy by správny súd z vlastnej iniciatívy preveroval a zisťoval pravdivosť uvedeného vyjadrenia žalovaného. Správny súd vyzval žalovaného na preukázanie jeho tvrdení a predloženie rozhodnutia Krajskej prokuratúry Žilina a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, na ktoré sa žalovaný odvolával vo vyjadrení k žalobe, avšak podaním žalovaného

zo dňa 14.11.2022 žalovaný správnemu súdu predmetné rozhodnutia nepredložil, a teda správny súd k týmto tvrdeniam žalovaného nemal priestor pre zaujatie stanoviska. Naviac i na tomto mieste odôvodnenia poukazuje na vyššie skonštatované východiská, ich vyhodnotenie a vyvodené závery, ktoré sú základom tohto rozhodnutia.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného overenia správnosti tvrdenia žalobcu, že mu predmetné rozhodnutie žalovaného doručené nebolo, hoci sa s ním malo ako s účastníkom administratívneho konania konať, a teda, že mu svedčí status opomenutého účastníka predmetného územného konania, rozhodol správny súd podľa o uložení povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi, tak ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.