Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/140/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov Mgr. Jany Janics Bajánkovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci navrhovateľa: Insolvency k. s., IČO: 36 868 388 so sídlom Gagarinova 10A, Bratislava, zast.: JUDr. Lukáš Tyko, advokát, Gagarinova 10A, Bratislava proti odporcom: X/ L.. K. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. L. XXX/XX, W., X/ W. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. L. XXX/XX, W., právne zastúpená 4JUSTICE advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, Bratislava, IČO: 51 320 959 o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie odporkyne 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Malacky, č.k. -41 zo dňa 22.09.2022 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa voči odporcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech navrhovateľa na nehnuteľnosti odporcov nachádzajúcich sa v okrese W., T. W., katastrálne územie W., evidovaných Okresným úradom W. na liste vlastníctva č. XXXX ako: - pozemok, parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 171 m2, - pozemok, parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere 424 m2, - pozemok, parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 93 m2, - pozemok, parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5 m2, - Stavba, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku s parcelným číslom XXXX, - Stavba, hospodárska budova bez súpisného čísla, postavená na pozemku s parcelným číslom XXXX/X, a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi 1/ vo výške 50.780,64 Eur s príslušenstvom, navrhovateľovi priznal voči odporcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2/ Pokiaľ ide o stručné dôvody napadnutého uznesenia, súd prvej inštancie poukázal na skutkové dôvody návrhu, podľa ktorého uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.10.2021, č.k. (zverejneným v Obchodnom vestníku č. 197/2021) bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu FLY INTERNATIONAL s.r.o. (ďalej len „úpadca“) a zároveň bol žalobca ustanovený za správcu úpadcu; dňa 14.12.2015 uzavrel úpadca ako nájomca a odporca 1/ (ako SZČO s obchodným menom L.. K. N.Č. - FLY) ako prenajímateľ nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom časti priestorov o výmere 105 m2 vo výrobnej hale postavenej na pozemku parc. č. XXXX/XX, kat. úz. Malacky, obec Malacky, okres Malacky, evidovaných Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom na LV č. XXXX. Podľa čl. II. uvedená nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, od 01.01.2016 do 31.12.2025. Na základe čl. III. nájomnej zmluvy bolo dohodnuté nájomné vo výške 145.000,- Eur odporcovi 1/ v plnej výške zaplatené pred začatím plynutia doby nájmu, poslednú časť nájomného úpadca uhradil dňa 30.12.2015. Navrhovateľ ako správca úpadcu v zmysle oprávnenia podľa

Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii odstúpil od nájomnej zmluvy písomným podaním zo dňa 24.01.2022, ktoré si odporca 1/ prevzal dňa 28.01.2022. Navrhovateľ zároveň vyzval odporcu 1/, aby nespotrebovanú časť úpadcom vopred uhradeného nájomného zaplatil do 5 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, t.j. do 04.02.2022. Úpadcovi tak vznikla voči odporcovi 1/ pohľadávka vo výške 56.880,64 Eur, ktorá predstavuje nespotrebovanú časť vopred uhradeného nájomného, pričom právnym dôvodom vzniku pohľadávky úpadcu voči odporcovi 1/ je bezdôvodné obohatenie odporcu 1/ plnením úpadcu z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Medzi navrhovateľom a odporcom 1/ bola dňa 24.02.2022 uzavretá dohoda o uznaní dlhu a splátkovom kalendári, na základe ktorej odporca 1/ uznal svoj dlh voči úpadcovi čo do právneho dôvodu a výšky 56.880,64 Eur a zaviazal sa tento dlh splatiť úpadcovi v splátkach (celkom 8 splátok). Odporca 1/ zaplatil navrhovateľovi v lehote splatnosti len splátky č. 1 a č. 2 vo výške 1.000,- Eur, zo splátky č. 3 dohodnutej na sumu 2.000,- Eur sa odporca 1/ dostal do omeškania, keď jej časť 1.000,- Eur uhradil až dňa 20.05.2022 a zvyšnú časť 1.000,- Eur uhradil až dňa 06.06.2022, okrem týchto platieb uhradil navrhovateľovi ako správcovi úpadcu ešte sumu 600,- Eur dňa 10.06.2022 a sumu 1.500,- Eur dňa 05.08.2022. Odporca 1/ teda uhradil zo svojho peňažného záväzku iba časť vo výške 6.100,- Eur, čím porušil čl. I. bod 7 Dohody o uznaní dlhu, podľa ktorého „ak bude dlžník v omeškaní s akoukoľvek splátkou uvedenou v bode 6 tohto článku zmluvy, tento splátkový kalendár uvedený v bode 6 sa ruší od počiatku a veriteľ je oprávnený domáhať sa zaplatenia dlžnej sumy v celej výške“. Týmto sa splátkový kalendár zrušil od počiatku a odporcovi 1/ vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažný záväzok v pôvodnej splatnosti a pôvodnej výške, čím odporcovi 1/ vznikol voči úpadcovi peňažný záväzok vo výške 50.780,64 Eur s príslušenstvom. Navrhovateľ ďalej skutkovo dôvodil, že odporcovia sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese W., T. W., N.. Ú.. W., evidovaných Okresným úradom Malacky na LV č. XXXX, ktoré navrhuje zabezpečiť (§ 145 ods. 2 a § 147 ods. 1 Obč. zák.), pričom ide o nehnuteľnosti zaťažené viacerými záložnými právami, z ktorých niektoré boli zriadené zmluvou a niektoré rozhodnutím správneho orgánu. Odporcovia teda majú peňažné záväzky voči viacerým veriteľom, naviac nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve sú zaťažené záložnými právami viacerých veriteľov, čím je podľa navrhovateľa osvedčená dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Doplnil, že ak by súd na základe návrhu navrhovateľa zaviazal odporcu 1/ na zaplatenie sumy 50.780,64 Eur s príslušenstvom a navrhovateľ by na základe takéhoto právoplatného rozhodnutia súdu podal návrh na vykonanie exekúcie, existuje dôvodná obava z ohrozenia exekúcie, že ktorýkoľvek zo záložných veriteľov nemusí súhlasiť s exekučným konaním na záloh, keďže pri vymáhaní pohľadávky sledujú jednotliví veritelia svoje individuálne záujmy, ktoré uprednostňujú pred kolektívnym záujmom všetkých veriteľov. Podľa názoru navrhovateľa samotné ohrozenie exekúcie predpokladané v ustanovení spočíva v tom, že aj v prípade vydania právoplatného a vykonateľného rozhodnutia zaväzujúceho odporcu 1/ zaplatiť mu pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 50.780,64 Eur s príslušenstvom, nebude navrhovateľ môcť takéto rozhodnutie použiť ako exekučný titul v prípadnom exekučnom konaní vedenom na nehnuteľnosti patriace odporcom z dôvodu neprípustnosti tohto konania podľa Obč. zák. Ak sa však navrhovateľ stane záložným veriteľom na základe rozhodnutia súdu o zriadení záložného práva, takéto postavenie záložného veriteľa umožní súdnemu exekútorovi viesť exekučné konanie na nehnuteľnosti v zmysle ust. Obč. zák., nakoľko oprávneným bude navrhovateľ ako záložný veriteľ. Podľa navrhovateľa je tak vydanie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia jediným efektívnym prostriedkom ochrany jeho práv, zohľadniac že nevydaním zabezpečovacieho opatrenia môže dôjsť aj k opatreniu záujmov jednotlivých veriteľov v konkurznom konaní úpadcu. Navrhovateľ dôvodil ďalej tým, že odporca 1/ bol počas roka 2021 vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Malacky, obec Malacky, kat. úz. Malacky, evidovaných Okresným úradom Malacky na LV č. XXXX, pričom niektoré z uvedených nehnuteľností previedol na spriaznenú osobu oboch odporcov - spoločnosť GREEN LOFT s.r.o. (ktorej je odporca a jeho spriaznená osoba spoločníkom) kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 22.02.2022, iba dva dni pred uzavretím Dohody o uznaní dlhu a splátkovom kalendári, avšak takmer mesiac po tom čo odporca 1/ musel mať vedomosť o vzniku jeho peňažného záväzku vydať bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi, čo môže poukazovať na špekulatívne, resp. účelové konanie odporcu 1/, resp. oboch odporcov s cieľom vyhnúť sa plnenia peňažného záväzku.

3/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na ,,, , , , , , , , Obč. zák., dospel súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti návrhu. Ozrejmil, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky

veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je však nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné, a skúma, či navrhovateľ osvedčil skutočnosti, ktoré sú v zmysle predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V zmysle a v spojení s , ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočnosti odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazových prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, postačuje že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná. Po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vrátane listinných dôkazov k nemu priložených, súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ v rozsahu nevyhnutnom pre účely rozhodnutia o podanom návrhu hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorého sa mieni domáhať, t. j. zaplatenia peňažných pohľadávok titulom uznaného dlhu, ktorý vznikol z dôvodu bezdôvodného obohatenia; preukázal, že odporca 1/ písomne dohodou uznal jeho pohľadávku vo výške 56.880,64 Eur, ktorú aj začal uhrádzať, ale následne uzavretú dohodu o splátkach nedodržal. Z konania odporcov podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že sa vyhýbajú plneniu svojej povinnosti voči navrhovateľovi a existuje aj obava, že odporcovia sa môžu snažiť vyhnúť postihnutia svojho majetku v rámci exekúcie a v budúcnosti by mohli previesť svoje nehnuteľnosti na tretie osoby, čo by ešte viac sťažilo vymáhanie pohľadávky navrhovateľa v exekučnom konaní. Podľa názoru súdu prvej inštancie zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcov tak, ako to navrhuje navrhovateľ, je možné dosiahnuť jeho požadovanú ochranu, teda posilniť jeho právo na uspokojenie svojej pohľadávky voči odporcom v rámci budúcej exekúcie, pričom súčasne nebude vytvorený nenávratný stav, a ani odporcovia nebudú nad nevyhnutný rozsah obmedzení na svojich právach. So zreteľom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej právnej veci boli splnené zákonom stanovené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , tak, že plne procesne úspešným navrhovateľovi priznal proti odporcom nárok na náhradu trov konania.

5/ Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa 2/. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietne. Dôvodila, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ďalej tým, že jej znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, a že zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko boli prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli zo strany odporcov uplatnené. Konkrétne argumentovala tým, že len samotná existencia záložných práv na nehnuteľnosti v jej vlastníctve nepredstavuje obavu z ohrozenia exekúcie, ak by aj navrhovateľ chcel záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením vykonávať, mohol by nehnuteľnosť speňažiť len zaťaženú už existujúcim záložným právom, čo v realite bude znamenať, že predmet záložného práva bude nepredajný, a tým nie je osvedčená obava z ohrozenia exekúcie, ale dokonca zriadenie záložného práva žiadnym spôsobom neposilní postavenie navrhovateľa, resp. postavenie veriteľov v konkurze vedenom na majetok spoločnosti FLY INTERNATIONAL s.r.o. v konkurze. Má za to, že odôvodnenie primeranosti nariadenia zabezpečovacieho voči odporcom tým, že na ich nehnuteľnosti sú zriadené viaceré záložné práva je neopodstatnené a nemôže byť dôvodom na zriadenie ďalšieho záložného práva. Dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie nezakladá ani skutočnosť, že odporcovia majú záväzky, naviac, o ich snahe plniť svoj záväzok riadne svedčí aj skutočnosť spomenutá navrhovateľom, a to uzatvorenie dohody o uznaní záväzku so správcom úpadcu a snaha o jej plnenie zo strany odporcov. Ak by odporcovia nemali snahu dohodu plniť, zrejme by ju ani nepodpisovali. Na ťarchu odporcov podľa odvolateľky nemôže byť ani to, že prišlo len k jej čiastočnému plneniu z dôvodu celosvetovej situácie a ďalších vĺn pandémie, ktorá negatívne ovplyvnila mnohé ekonomické úsilia podnikateľov. Odvolateľka ďalej v odvolaní potvrdila prevod nehnuteľnosti, ktorý prebehol z dôvodu nedostatku likvidného majetku, z ktorého by boli schopní uhradiť svoje záväzky. Zámerom odporcov, ako aj súčasného vlastníka

nehnuteľnosti, je vybudovať kancelárske priestory, a zo získaných finančných prostriedkov zaplatiť kúpnu cenu odporcovi 1/ a následne uhradiť aj záväzok voči navrhovateľovi, v žiadnom prípade však odporcovia nemali zámer ohrozovať exekúciu, avšak ich súčasná finančná situácia im nedovoľuje uhrádzať záväzok voči navrhovateľovi podľa dohodnutého splátkového kalendára. Ich úkony smerujú k nadobudnutiu likvidného majetku, nie k mareniu exekúcie. Má za to, že navrhovateľ účelovo poukazuje len na deň povolenia vkladu kúpnej zmluvy (cit. „ 22.02.2022, t.j. dva dni pred uzavretím Dohody, avšak takmer mesiac potom, čo žalovaný musel mať vedomosť o vzniku jeho peňažného záväzku...“), keďže odstúpenie od nájomnej zmluvy zo dňa 14.12.2015 bolo datované 24.01.2022 a odporcovi 1/ doručené 28.01.2022, pričom kúpna zmluva o prevode nehnuteľností je zo dňa 21.02.2022. Je teda zrejmé, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy odporcovia nemali vedomosť o odstúpení od zmluvy zo strany správcu a teda ani vedomosť o vzniku pohľadávky. Naviac, v čase uzatvorenia pohľadávky ani žiadna pohľadávka navrhovateľa neexistovala. Akcentovala, že odporcovia sa majetku nezbavujú, ale ho premieňajú na likvidný majetok a teda neexistuje konanie, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému navrhovateľ žiada priznať ochranu. Odvolateľka zhrnula, že základnými predpokladmi nariadenie neodkladného opatrenia sú existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, spôsobilý predmet záložného práva, zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúcej zmarenej exekúcie, pričom má za to, že v predmetnej veci navrhovateľ nepreukázal existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, pretože túto opiera o neobjektívne a abstraktné skutočnosti ako napríklad existenciu záväzkov odporcov. Navrhovateľ tak nepreukázal žiadne faktické, ani právne úkony odporcu 1/ a už vôbec nie odporcu 2/, ktoré by smerovali k úplnému zmareniu, či sťaženiu budúcej exekúcie. Záverom odvolateľka namietala, že sa súd prvej inštancie nezaoberal primeranosťou zriadenia záložného práva s ohľadom na to, že predmetné nehnuteľnosti sú obydlím odporcov.

6/ Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne 2/ nevyjadril.

7/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie odporkyne 2/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého uznesenia a konštatuje ich správnosť ( ).

8/ Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9/ Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 10/ Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11/ Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12/ Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13/ Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14/ Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15/ Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť pri pohľadávkach na zaplatenie peňažnej sumy za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale zabránenie zhoršeniu jeho pozície. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 4.8.2020, ktorý vyslovil, že „cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom“.

16/ Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a/ návrh na jeho nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ okolnosť, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

17/ Posledným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda je, že sa jeho zriadením má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ (žalobca) poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

18/ Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie predovšetkým v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, ale je potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím prijať určité opatrenie, ak vzniká obava, že rozhodnutie, ktorým sa súdne konanie skončí, nebude mať pre vyriešený hmotnoprávny vzťah medzi procesnými stranami materiálny význam, napríklad pre insolventnosť osoby zaviazanej na splnenie povinnosti. Je potrebné konštatovať, že zabezpečovacie opatrenie nemusí byť viazané na konanie vo veci samej, t.j. môže byť nariadené pred začatím konania, prípadne po jeho nariadení nemusí obligatórne nasledovať konanie vo veci samej.

19/ Súd prvej inštancie správne posudzoval splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a z predložených tvrdení a dôkazov správne vyvodil potrebu takejto úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. V danom prípade možno konštatovať, že v konaní bolo dostatočným spôsobom osvedčené, že zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku úpadcu (zastúpeného správcom konkurznej podstaty) voči odporcovi 1/. Je totiž nesporné, že odporca 1/ uznal pohľadávku, vyplývajúcu z odstúpenia od nájomnej zmluvy zo dňa 14.12.2015, na tzv. nespotrebované nájomné za obdobie od 29.01.2022 do 31.12.2025 vo výške 56.880,64 Eur a túto sa zaviazal zaplatiť formou splátkového kalendára, ktorý nedodržal, meškal už s treťou splátkou dojednanou na sumu 2.000 Eur a nebol schopný uhradiť ani nasledujúce splátky v lehote ich splatnosti, čím sa v zmysle čl. I bod 7 Dohody o uznaní dlhu a splátkovom kalendári stal splatným celý dlh. Táto zistená skutočnosť postačuje na osvedčenie existencie pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi 1/ titulom vydania bezdôvodného obohatenia (podľa § 451 ods. 2 Obč. Zák. plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol). Konanie odporcu 1/, ktorý sa zbavil po vzniku tejto pohľadávky svojho majetku, a to prevodom nehnuteľnosti - stavby - výrobnej haly postavenej na pozemku parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/XX a pozemkov parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX v prospech zjavne personálne prepojenej obchodnej spoločnosti GREEN LOFT s.r.o. (predtým Dnoces s.r.o.), ktorej spoločníkmi je K. N., bytom L. XX, W. F. X. N., Z. L. XX, W. (čo vyplýva z výpisu z obchodného registra predmetnej obchodnej spoločnosti), rovnako

odôvodňuje záver o snahe odporcu 1/ minimalizovať riziko straty majetku v prípade výkonu exekúcie na jeho majetok a teda ukrátiť svojich veriteľov. Nie je možné bez ďalšieho uveriť odvolacím argumentom odporkyne 2/, že k uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy došlo ešte pred odstúpením od nájomnej zmluvy, teda pred vznikom pohľadávky a výlučne za účelom získania likvidných prostriedkov pre účely plnenia svojich záväzkov voči veriteľom. Z predloženej kúpnej zmluvy totiž nie je možné zistiť, kedy prevodca (odporca 1/) osvedčil svoj podpis na predmetnej zmluve, ani výšku dojednanej kúpnej ceny, akcentujúc, že odporkyňa 2/ ani netvrdila, že získanú kúpnu cenu odporca 1/ použil na úhradu splatného dlhu navrhovateľovi tohto zabezpečovacieho opatrenia.

20/ Dlh odporcu 1/ voči navrhovateľovi vo výške 50.780,64 Eur nemožno považovať ani za neprimeraný vo vzťahu k predmetu záložného práva, o to viac, že napadnutým uznesením zriadené sudcovské záložné právo je zapísané na LV č. XXXX až ako piate v poradí. Nad rámec odvolací súd v kontexte z hľadiskom zásady primeranosti dodáva, že na výkon zákonného záložného práva podľa bytového zákona (§ 15 ods. 1) formou dobrovoľnej dražby postačuje pohľadávka spoločenstva, resp. ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči vlastníkovi (neplatičovi), prevyšujúca 2.000 Eur.

21/ Odvolací súd sa nemôže stotožniť ani s odvolacím argumentom odporkyne 2/, že zriadenie záložného práva žiadnym spôsobom neposilní, resp. nezmení postavenie navrhovateľa, resp. postavenie veriteľov v konkurze vedenom na majetok spoločnosti FLY INTERNATIONAL s.r.o. v konkurze. Právne postavenie navrhovateľa sa totiž zmení zásadným spôsobom, keďže ako osoba oprávnená v prípadnom exekučnom konaní sa stane aj záložným veriteľom a preto bude môcť viesť exekučné konanie na záloh (§151h ods. 6 Obč. Zák.). Pokiaľ odporca 1/ bude vyvíjať snahu na získanie likvidného majetku na úhradu svojich pohľadávok, ako odporkyňa 2/ dôvodí vo svojom odvolaní, potom sa zvyšuje aj šanca navrhovateľa byť zo zálohu aspoň čiastočne uspokojený.

22/ Pokiaľ odporkyňa 2/ v odvolaní dôvodí, že predmetné nehnuteľnosti sú ich obydlím, odvolací súd poukazuje na § 63 ods. 3) Exekučného poriadku, podľa ktorého „exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2.000 Eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr“. Z tohto pohľadu je preto v súvislosti s výkonom exekúcia daná kompetencia exekučného súdu, ktorého procesný postup a rozhodnutie nemožno vopred predvídať.

23/ Odvolací súd dodáva, že nebolo potrebné uložiť navrhovateľovi povinnosť iniciovať konanie vo veci samej (žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi 1/), nakoľko si tento musí byť vedomý skutočnosti, že bez exekučného titulu exekúciu voči odporcovi 1/ nebude môcť iniciovať.

24/ Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa

25/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a V odvolacom konaní plne procesne úspešnému navrhovateľovi však odvolací súd nárok na náhradu trov konania voči odporcom nepriznal, nakoľko mu v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli (k odvolaniu odporkyne 2/ sa navrhovateľ nevyjadril). Odvolací súd vo výrokovej vete tohto rozhodnutia zohľadnil zásadu procesnej ekonómie (pozri aj rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

26/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).