Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_18C-38-2024.pdf
PDF · 74.09 KB
Case nature
Subarea
18C/38/2024
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcu: Insolvency k.s., IČO: 36868388, so sídlom Gagarinova 10A, 821 05 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu A. B. C. D. E., IČO: XXXXXXXX, so sídlom C. XXXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Lukáš Tyko, Gagarinova 10A, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H. E. XXX/XX, XXX XX I., občan SR o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a. II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 29.05.2024 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na tunajší súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie pohľadávky priznanej žalobcovi platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/81/2024-28 zo 04.04.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2024, zriadil v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, evidovaných Okresným úradom I., nachádzajúcich sa v katastrálnom území I. a zapísaných na na LV č. XXXX ako
- pozemok, parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 197 m2,
- pozemok, parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX, druh pozemku: záhrada o výmere 366 m2,
- stavba, rodinný dom so súpisným číslom XXXXX, postavený na pozemku s parcelným číslom XXXX. Zároveň žalobca požiadal o priznanie nároku na náhradu trov konania. 2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/81/2024-28 zo 04.04.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2024 mu bola voči žalovanému priznaná pohľadávka vo výške 38 853,70 EUR s príslušenstvom. Jedná sa o pohľadávku z bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktoré nastalo počas rokov 2019 a 2020. Povinnosť vyplývajúcu z Platobného rozkazu žalovaný nesplnil a žalobcovi dlžnú sumu neuhradil. Žalobca s výnimkou označených nehnuteľností nemá vedomosť o takom inom majetku žalovaného, ktorý by podliehal exekúcii a postačoval by na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Na liste vlastníctva, na ktorom sú nehnuteľnosti evidované je v súčasnosti zapísané záložné právo v prospech záložného veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO 31 335 004. 3. Podľa § 61q ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Nakoľko žalobca nie je v súčasnosti záložným veriteľom, je možné viesť exekúciu na nehnuteľný majetok žalovaného iba za predpokladu súhlasu záložného veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., ktorého poskytnutie je však v danom prípade nepravdepodobné. Zaťaženie nehnuteľností záložným právom de facto znemožňuje súdnemu exekútorovi viesť exekúciu na tieto nehnuteľnosti, čo podľa názoru žalobcu osvedčuje dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie. Naviac zo správania žalovaného vyplýva, že nemá žiadnym spôsobom záujem plniť svoje povinnosti dobrovoľne, nakoľko žiadnym spôsobom nereagoval na písomné výzvy žalobcu a nesplnil ani svoju povinnosť v zmysle platobného rozkazu. Z hľadiska uvedeného správania žalovaného
existuje dôvodná obava z ohrozenia exekúcie napríklad z dôvodu, že by žalovaný nehnuteľnosti previedol na inú osobu. Žalobca má obavy z výkonu exekúcie z dôvodu, že mu § 61q, ods. 2 Exekučného poriadku fakticky znemožňuje výkon exekúcie, resp. umožňuje ho pre prípad, ak bude mať žalobca postavenie záložného veriteľa. Postavenie záložného veriteľa na základe rozhodnutia súdu o zriadení záložného práva umožní prípadne žalobcovi ako správcovi úpadcu začať výkon záložného práva k nehnuteľnostiam aj bez súhlasu predchádzajúceho záložného veriteľa, resp. podať návrh na exekúciu voči žalovanému a udeliť súdnemu exekútorovi súhlas (žalobca už ako záložný veriteľ) s vedením exekúcie. Z hľadiska odôvodnenej obavy z ohrozenia exekúcie ďalej poukazuje žalobca aj na zásadu, podľa ktorej práva patria bdelým. V prípade nepodania návrhu a nevydania zabezpečovacieho opatrenia zo strany súdu by mohlo dôjsť okrem obavy z ohrozenia exekúcie aj k poškodeniu záujmov jednotlivých veriteľov v konkurznom konaní úpadcu. Uviedol, že v minulosti súdy obdobným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhoveli, pričom pripojil k návrhu kópie rozhodnutí, na ktoré sa odvoláva. 4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil ako listinné dôkazy uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 5C/124/2022 - 41 z 22.09.2022, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/140/2022 - 93 z 27.12.2022, platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/81/2024-28 zo 04.04.2024 s doložkou právoplatnosti, výzvy žalovanému datované 06.07.2023 a 04.10.2023, výpis z listu vlastníctva č. XXXX v k.ú. I. a časť obchodného vestníka 81/2023 obsahujúcu oznam o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu A. B. C., J.: XXXXXXXX. 1. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 2. Podľa § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 326 Civilného sporového poriadku náležitosti návrhu neodkladného opatrenia (1)V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 8. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 9. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 10. Osobitnej povahe inštitútu zabezpečovacieho opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Súd má však za to, že žalobca nie len že nepreukázal, ale ani neosvedčil existenciu podmienok pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Z tvrdení žalobcu a predložených dôkazov nevyplýva obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Žalobca neosvedčil žiadne konanie žalovaného, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa mieni svojho majetku zbaviť, znížiť jeho hodnotu, či inak sťažiť výkon exekúcie. Len so samotnej skutočnosti, že žalovaný svoj dlh nesplnil, nemožno vyvodzovať osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko sa jedná o skutočnosť, ktorá je prítomná v prípade každej jednej exekúcie. Pripustiť absenciu dobrovoľného plnenia ako skutočnosť dostatočne osvedčujúcu obavu, že exekúcia bude ohrozená, by uvedenú podmienku pre nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia urobilo obsolentnou. To určite nemohlo byť úmyslom zákonodarcu, nakoľko v takom prípade by zákonodarca túto podmienku v prvom rade v zákone ani vôbec neuvádzal. Je teda zrejmé, že pre osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, treba preukázať niečo navyše, ďalšie skutočnosti ktoré reálne vzbudzujú obavu, že žalovaný svojím konaním mieni exekúciu ohroziť. 12. Rovnako nemožno obavu, že exekúcia bude ohrozená, vyvodzovať z existencie záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach žalovaného za situácie, keď predmetné záložné právo (ako vyplýva z predloženého výpisu z listu vlastníctva) bolo zriadené dva roky pred vydaním exekučného titulu, ba
dokonca aj pred jeho vydaniu predchádzajúcim výzvam na dobrovoľné plnenie a žalobe. Zriadenie záložného práva preto nemohlo mať súvis s neskoršou exekúciou na majetok žalobcu. Nepredstavuje indíciu o snahe žalovaného ohroziť vykonanie exekúcie. 13. Zároveň nie je správne ani tvrdenie žalobcu, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by mu ust. § 61q ods. 2 Exekučného poriadku bránilo viesť exekúciu na označené nehnuteľnosti. Uvedené zákonné ustanovenie totiž upravuje vedenie exekúcie na záloh, t.j. postup súdneho exekútora podľa § 63 Exekučného poriadku, nie však postup súdneho exekútora podľa § 167 Exekučného poriadku (zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach). Postupom podľa § 167 Exekučného poriadku môže aj bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a bez súhlasu skoršieho záložného veriteľa žalobca vo vzťahu k označeným nehnuteľnostiam nadobudnúť postavenie záložného veriteľa a následne sa ich predajom uspokojiť v rovnakom rozsahu, aký by mu zaistilo požadované zabezpečovacie opatrenie, avšak bez potreby jeho nariadenia. Zabezpečovacie opatrenie nemá a nesmie bezdôvodne slúžiť ako náhrada za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd preto podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 15. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 17. Nakoľko žalobca nebol v konaní ani len v časti úspešný, súd mu podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Odvolanie sa podáva písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).