Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5C-124-2022.pdf
PDF · 92.84 KB
Case nature
Subarea
5C/124/2022
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľa: Insolvency k. s., IČO: 36 868 388 so sídlom Gagarinova 10A, Bratislava, zast.: JUDr. Lukáš Tyko, advokát, Gagarinova 10A, Bratislava proti odporcom: 1. L.. K. N., nar. XX.XX.XXXX, 2. W. N., nar. XX.XX.XXXX obaja bytom L. XXX/XX, W., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo v prospech navrhovateľa na nehnuteľnosti odporcov nachádzajúcich sa v okrese W., obec W., katastrálne územie W., evidovaných Okresným úradom Malacky na liste vlastníctva č. 2275 ako:
- Pozemok, parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 171 m2,
- Pozemok, parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere 424 m2,
- Pozemok, parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 93 m2,
- Pozemok, parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5 m2,
- Stavba, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku s parcelným číslom XXXX,
- Stavba, hospodárska budova bez súpisného čísla, postavená na pozemku s parcelným číslom XXXX/X na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade vo výške 50.780,64 EUR s príslušenstvom.
II. Navrhovateľ má voči odporcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ doručil súdu dňa 07.09.2022 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach špecifikovaných v žalobnom petite zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu W., katastrálneho odboru pre kat. úz. W..
2. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 07.10.2021, č.k. 4K/25/2020 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu FLY INTERNATIONAL s.r.o. so sídlom L. XXX/XX, XXX XX W., IČO: 45 856 733 (ďalej len „úpadca“) a zároveň súd ustanovil žalobcu za správcu úpadcu. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 197/2021, ktorý bol vydaný dňa 13.10.2021.
3. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 14.12.2015 uzavrel úpadca ako nájomca a odporca v 1. rade (ako SZČO s obchodným menom L.. K. N. - FLY) ako prenajímateľ nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom časti priestorov o výmere 105 m2, ktoré sa nachádzajú vo výrobnej hale postavenej na pozemku s parc. č. XXXX/XX, nachádzajúcich sa v kat. úz. W., obec W., okres W., evidovaných Okresným úradom W., katastrálnym odborom na LV č. XXXX. Podľa čl. II. uvedená nájomná zmluva bola uzavretá na dobu
určitú, od 01.01.2016 do 31.12.2025 a na základe čl. III. nájomnej zmluvy bolo nájomné dohodnuté vo výške 145.000,- Eur, pričom uvedené nájomné bolo odporcovi v 1. rade v plnej výške zaplatené pred začatím plynutia doby nájmu. Poslednú časť nájomného úpadca uhradil dňa 30.12.2015.
4. Navrhovateľ ako správca úpadcu v zmysle jeho oprávnenia uvedeného v § 45 ods. 1 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZRK“) od nájomnej zmluvy odstúpil písomným podaním zo dňa 24.01.2022, ktoré si odporca v 1. rade prevzal dňa 28.01.2022. Navrhovateľ zároveň vyzval odporcu v 1. rade, aby nespotrebovanú časť úpadcom vopred uhradeného nájomného zaplatil do 5 pracovných dní odo dňa doručenia písomného podania (do 04.02.2022).
5. Navrhovateľ ďalej svoj návrh odôvodnil tým, že úpadcovi vznikla voči odporcovi v 1. rade pohľadávka vo výške 56.880,64 Eur, ktorá predstavuje nespotrebovanú časť úpadcom vopred uhradeného nájomného, pričom právnym dôvodom vzniku pohľadávky úpadcu voči odporcovi v 1. rade je bezdôvodné obohatenie sa odporcu v 1. rade plnením úpadcu z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
6. Medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade bola dňa 24.02.2022 uzavretá dohoda o uznaní dlhu a splátkovom kalendári, na základe ktorej odporca v 1. rade uznal svoj dlh voči úpadcovi čo do právneho dôvodu - bezdôvodné obohatenie sa odporcom v 1. rade plnením úpadcu z právneho dôvodu, ktorý odpadol (odstúpením od nájomnej zmluvy) a čo do výšky 56.880,64 Eur. Odporca v 1. rade sa zaviazal svoj dlh voči úpadcovi splatiť v dohodnutých splátkach (celkom 8 splátok) a v dohodnutých lehotách. Odporca v 1. rade zaplatil navrhovateľovi ako správcovi úpadcu v lehote splatnosti iba splátku č. 1 vo výške 1.000,- Eur a splátku č. 2 vo výške 1.000,- Eur. Zo splátkou č. 3, ktorá mala byť zaplatená vo výške 2.000,- Eur sa odporca v 1. rade dostal do omeškania nakoľko jej časť vo výške 1.000,- Eur uhradil až dňa 20.05.2022 a zvyšnú časť vo výške 1.000,- Eur uhradil až dňa 06.06.2022. Odporca v 1. rade okrem uvedených platieb uhradil navrhovateľovi ako správcovi úpadcu ešte sumu 600,- Eur dňa 10.06.2022 a sumu vo výške 1.500,- Eur dňa 05.08.2022 (uhradené odporcom v 2. rade). Odporca v 1. rade teda uhradil zo svojho peňažného záväzku iba časť vo výške 6.100,- Eur, porušil čl. I. bod 7 Dohody o uznaní dlhu, podľa ktorého „ak bude dlžník v omeškaní s akoukoľvek splátkou uvedenou v bode 6 tohto článku zmluvy, tento splátkový kalendár uvedený v bode 6 sa ruší od počiatku a veriteľ je oprávnený domáhať sa zaplatenia dlžnej sumy v celej výške“.
7. Keďže sa odporca v 1.rade dostal do omeškania so zaplatením splátky č. 3 v zmysle Dohody o uznaní dlhu, splátkový kalendár sa zrušil od počiatku a odporca v 1. rade je povinný zaplatiť svoj peňažný záväzok v pôvodnej splatnosti a pôvodnej výške. Odporca v 1. rade má voči úpadcovi peňažný záväzok vo výške 50.780,64 Eur s príslušenstvom.
8. Navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, že odporcovia v 1. a 2. rade sú manželia a na ustanovenia § 145 ods. 2 a § 147 ods. 1 Obč. zák.. Odporcovia v 1. a 2. rade sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese W., obec W., kat. úz. W., evidovaných Okresným úradom W. na LV č. XXXX.
9. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že z uvedeného LV vyplýva, že nehnuteľnosti sú zaťažené viacerými záložnými právami, z ktorých niektoré boli zriadené zmluvou a niektoré rozhodnutím správneho orgánu. Odporcovia teda majú peňažné záväzky voči viacerým veriteľom a naviac nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve sú zaťažené záložnými právami viacerých veriteľov a tým podľa názoru navrhovateľa je osvedčená dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Ak by totiž súd na základe návrhu navrhovateľa zaviazal odporcu v 1. rade na zaplatenie sumy 50.780,64 Eur s príslušenstvom a navrhovateľ by na základe takéhoto právoplatného rozhodnutia súdu podal návrh na vykonanie exekúcie, existuje dôvodná obava z ohrozenia exekúcie napríklad z dôvodu, že ktorýkoľvek zo záložných veriteľov nebude súhlasiť s exekučným konaním na záloh, čo je celkom pochopiteľné, keďže pri vymáhaní pohľadávky sledujú jednotliví veritelia svoje individuálne záujmy, ktoré uprednostňujú pred kolektívnym záujmom všetkých veriteľov.
10. Podľa názoru navrhovateľa samotné ohrozenie exekúcie predpokladané v ustanovení § 343 ods. 1 C.s.p. spočíva v tom, že aj v prípade vydania právoplatného a vykonateľného rozhodnutia zaväzujúceho odporcu v 1. rade zaplatiť mu pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 50.780,64 Eur s príslušenstvom, nebude navrhovateľ môcť takéto rozhodnutie použiť ako exekučný titul v prípadnom exekučnom konaní vedenom na nehnuteľnosti patriace odporcom z dôvodu neprípustnosti tohto konania
podľa § 151h ods. 6 Obč. zák.. Ak sa však navrhovateľ stane záložným veriteľom na základe rozhodnutia súdu o zriadení záložného práva, takéto postavenie záložného veriteľa umožní súdnemu exekútorovi viesť exekučné konanie na nehnuteľnosti v zmysle ust. § 151h ods. 6 Obč. zák., nakoľko oprávneným bude navrhovateľ ako záložný veriteľ. Podľa navrhovateľa vydanie zabezpečovacieho opatrenia v súčasnosti je jediným efektívnym a účinným prostriedkom ochrany jeho práv, nakoľko bez jeho vydania je možné dôvodne predpokladať ohrozenie exekúcie. Nevydaním zabezpečovacieho opatrenia môže dôjsť aj k opatreniu záujmov jednotlivých veriteľov v konkurznom konaní úpadcu.
11. Navrhovateľ poukázal tiež na skutočnosť, že odporca v 1. rade bol počas roka 2021 vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese W., obec W., kat. úz. W., evidovaných Okresným úradom Malacky na LV č. XXXX, pričom niektoré z uvedených nehnuteľností previedol na spriaznenú osobu oboch odporcov - spoločnosť GREEN LOFT s.r.o. (ktorej je odporca a jeho spriaznená osoba spoločníkom) kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 22.02.2022, teda iba dva dni pred uzavretím Dohody o uznaní dlhu a splátkovom kalendári, avšak takmer mesiac po tom čo odporca v 1. rade musel mať vedomosť o vzniku jeho peňažného záväzku vydať bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi. Podľa názoru navrhovateľa tieto skutočnosti môžu poukazovať na špekulatívne, resp. účelové konanie odporcu v 1. rade, resp. oboch odporcov s cieľom vyhnúť sa s plnenia peňažného záväzku, resp. zamedziť jeho efektívnemu vymáhaniu.
12. Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení uviedol právny názor KS Košice sp. zn. 2Cob/66/2017 zo dňa 17.07.2017, podľa ktorého „Existencia už dvoch záložných práv na majetok žalovaného je tou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia, pretože prednostne sa zo zálohu uspokojujú pohľadávky záložných veriteľov, čo reálne odôvodňuje obavu, že pohľadávka žalobcu nezabezpečená zabezpečovacím opatrením nebude uspokojená, a to aj s prihliadnutím na právnu úpravu poradia záložných práv (§ 151k Obč. zák.), podľa ktorej sa právne vzťahy záložných veriteľov riadia princípom priority. To znamená, že právo pristúpiť k výkonu záložného práva má záložný veriteľ so skorším poradím pred záložným veriteľom s neskorším poradím a že najskôr sa uspokojí pohľadávka záložného veriteľa s neskorším poradím a až zo zvyšku, ak zostane, ďalšie pohľadávky v celosti, podľa poradia. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade ak by boli v budúcnosti uvedené hnuteľné a nehnuteľné veci zabezpečené ešte aj ďalším záložným právom v prospech iných veriteľov, výrazne by to zhoršilo postavenie žalobcu v prípade výkonu rozhodnutia (ak by zabezpečovacie opatrenie vydané nebolo).“
13. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
15. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
16. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
17. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
20. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
21. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
22. Podľa § 151h ods. 6 Obč. zák. konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí.
23. Podľa § 151k ods. 1 Obč. zák. ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.
24. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 C.s.p. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je však nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
25. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacie opatrenia a s priloženými listinnými dôkazmi, súd dospel k záveru, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné vyhovieť.
26. Rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Skúma však, či navrhovateľ osvedčil skutočnosti, ktoré sú v zmysle C.s.p. predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V zmysle § 343 ods. 1 a § 344 v spojení s § 326 ods. 1 C.s.p., ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočnosti odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazových prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, postačuje že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.
27. Po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vrátane listinných dôkazov k nemu priložených, súd dospel k záveru, že navrhovateľ v rozsahu nevyhnutnom pre účely rozhodnutia o podanom návrhu hodnoverne osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorého sa mieni domáhať navrhovateľ, t. j. zaplatenia peňažných pohľadávok titulom uznaného dlhu, ktorý vznikol z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ preukázal, že odporca v 1. rade písomne dohodou uznal jeho pohľadávku vo výške 56.880,64 Eur, ktorú aj začal odporca v 1. rade uhrádzať. Odporca v 1. rade však nedodržal uzavretú dohodu o splátkach svojho dlhu voči úpadcovi.
28. Z konania odporcov vyplýva, že sa vyhýbajú plneniu svojej povinnosti voči navrhovateľovi. Existuje aj obava spočívajúca v tom, že odporcovia sa môžu snažiť vyhnúť postihnutia svojho majetku v rámci exekúcie a v budúcnosti by mohli previesť svoje nehnuteľnosti na tretie osoby, čo by ešte viac sťažilo vymáhanie pohľadávky navrhovateľa v exekučnom konaní. Podľa názoru súdu zriadením záložného
práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcov tak, ako to navrhuje navrhovateľ, je možné dosiahnuť jeho požadovanú ochranu, teda posilniť jeho právo na uspokojenie svojej pohľadávky voči odporcom v rámci budúcej exekúcie, pričom súčasne nebude vytvorený nenávratný stav, a ani odporcovia nebudú nad nevyhnutný rozsah obmedzení na svojich právach.
29. So zreteľom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené zákonom stanovené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V danom prípade boli navrhovatelia v konaní plne úspešní a majú nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.