Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/132/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu I., proti žalovanému R., o priznanie pracovného úrazu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. októbra 2022, č.k. -547, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol tak, že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. Výrokom II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu podanou žalobou domáhal určenia, že zdravotné problémy, ktorými trpí - epizóda stredne ťažkej depresie a posttraumatická stresová porucha, sú v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou zo dňa 16.11.2006 a ide o pracovný úraz, za ktorý zodpovedá žalovaný. Žalobca nebol v konaní úspešný, žaloba bola súdom prvej inštancie zamietnutá a v konaní bol úspešný žalovaný. Súd prvej inštancie, vzhľadom na charakter sporu a žiadosť žalobcu o oslobodenie od súdneho poplatku s poukazom na jeho osobné a majetkové pomery skúmal, či vo veci existujú osobitné okolnosti podľa , ku ktorým je potrebné pri rozhodovaní o náhradovej povinnosti prihliadať. Súd prvej inštancie v danej veci zohľadnil všetky okolnosti prípadu, pričom nemal zo spisového materiálu preukázané nepriaznivé finančné a majetkové pomery žalobcu, z dôvodu ktorých by objektívne nebol schopný uhradiť trovy konania protistrany a trovy štátu. Žalobca v konaní nepreukázal pravdivosť tvrdení o nedostatku financií, ktorá vyplýva z jeho žiadosti o oslobodenie o súdneho poplatku zo dňa 05.02.2016, na úhradu trov konania žalobcovi a štátu. Ako dôkazy predložil len potvrdenia o bežných výdavkoch spojením s jeho bývaním (plyn, voda, daň z nehnuteľnosti) a čerpaním spotrebného úveru. Súd prvej inštancie mal ďalej preukázané, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku v sume 483,50 Eur. Je zamestnaný u zamestnávateľa I. U. Z.-U. s čistým mesačným príjmom v sume 646,63 Eur. Žalobca bol v období od 24.06.2020 do 30.06.2022 práceneschopný. Z potvrdenia G. zo dňa 26.09.2022 vyplynulo, že žalovanému bola v období od 24.06.2020 do 22.06.2022 vyplatená úrazová dávka v celkovej sume 4.232,50 Eur. Okrem toho mu bola Sociálnou poisťovňou v období od 24.06.2020 do 26.09.2022 vyplatená aj nemocenská dávka v celkovej sume 9.138,40 Eur. Súd prvej inštancie zobral do úvahy aj náklady spojené s bývaním v rodinnom dome v obci R. B., ktorý má žalobca v podielovom spoluvlastníctve. Rodinný dom nie je zaťažený žiadnou ťarchou. Náklady spojené s bývaním predstavujú: záloha za elektrinu v sume 130 Eur/štvrťročne a záloha za vodu 16 Eur/mesačne. Okrem iného vo svojej žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku ďalej uviedol, že na vykurovanie rodinného domu si musí zabezpečiť drevo za sumu 1.600 Eur ročne. O uvedenom nepredložil žiadny listinný dôkaz. Žalobca sa v roku 2015 zaviazal splácať spotrebiteľský úver v sume 7.400 Eur, ktorý

mal splatiť do 36 mesiacov. Z lustrácie v bankách súd prvej inštancie zistil, že účtovný zostatok vo D. predstavuje ku dňu 10.08.2022 sumu - 340,33 Eur. Žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Z. Z rok výroby 1997. Žalobca si toho času neplnil žiadnu vyživovaciu povinnosti (nemá v starostlivosti ani nezaopatrené dieťa). Súd prvej inštancie v danej veci zohľadnil aj skutočnosť, že konanie žalobca sám inicioval a mal si byť vedomý možnosti, že mu môže vzniknúť povinnosť znášať trovy konania protistrany v prípade jeho neúspechu v konaní. Žalobca uvádzal zlú finančnú situáciu, avšak v konaní využíval služby advokáta, hoci mohol byť zastúpený bezplatne Centrom právnej pomoci. Taktiež si na svoje náklady dal vypracovaný súkromný znalecký posudok, ktorý predložil ako dôkaz v tomto konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie o náhrade trov štátu rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1, § 259 cit. zákona v spojení s čl. 4 cit. zákona tak, že zaviazal žalobcu ako procesne neúspešného v konaní povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania štátu za úhradu nákladov za vypracovanie znaleckých posudkov. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania aplikujúc zásadu úspechu sporovej strany vo veci a priznal trovy konania v súlade s a v plnom rozsahu žalovanému. Pokiaľ žalobca v odvolaní žiadal v danom prípade otázku náhrady trov posudzovať podľa , súd prvej inštancie nepovažoval právny názor žalobcu za náležitý a správny. Okolnosti tvrdené žalobcom neboli podľa súdu prvej inštancie výnimočného charakteru, ktoré by vyžadovali pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov aplikovať predmetné ustanovenie, resp. pre ktorý by nemal byť priznaný nárok na náhradu trov žalovanému. Súd prvej inštancie v závere poukázal na nepravdivé tvrdenia produkované žalobcom a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný mal v konaní plný úspech. Na záver dodal, že zodpovednosti za nedôvodnú a účelovú žalobu nemôže žalobcu zbaviť ani jeho nízke právne povedomie. Ani prípadné nízke právne povedomie s určitosťou nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle a žalobca naviac od počiatku bol zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom. Pri rozhodovaní o trovách konania a štátu neprihliadal ani na zdravotný stav žalobcu, ani na jeho práceneschopnosť v období od 24.06.2020 do 30.06.2022 a príjem vo forme invalidného dôchodku a nemocenských a úrazových dávok. Ani skutočnosť, že jedna zo strán je dôchodca a druhá právnická osoba nie je sama o sebe dôvod pre nepriznanie náhrady trov (Najvyšší súd Českej republiky v uznesení zo dňa 30.08.2017, sp.zn. ). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa cit. zákona po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti uzneseniu podal žalobca včas odvolanie. Žalobca uviedol, že odvolací súd sa stotožnil s jeho argumentáciou, že súd prvej inštancie neskúmal aplikáciu , resp. tak tomu nebolo ani v tomto prípade. Dôvodil tým, že výrok II. napadnutého uznesenia upravuje , konkrétne . V tomto prípade žalobca tvrdil, že ide o individuálny pracovnoprávny spor, vystupuje ako zamestnanec, nie ako zamestnávateľ. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie uviedol údaje o výške invalidného dôchodku, nemocenskej a úrazovej dávky, avšak údaje o nákladoch sú podľa žalobcu nesprávne a nepresné. Preto si dovolil uviesť, že okolnosti a skutočnosti, na ktoré by sa malo pri rozhodovaní o trovách prihliadať, nie sú súdom prvej inštancie objektívne posúdené a vzaté do úvahy. Žalobca ďalej uviedol, že súdu prvej inštancie na základe výzvy zaslal údaje o výdavkoch a záväzkoch, ktorými je momentálne zaviazaný. K tomuto uviedol, že vzhľadom na rozviazanie pracovného pomeru ku dňu 15.10.2022 predstavuje jeho mesačný príjem len čiastočný invalidný dôchodok vo výške 483,50 Eur. Argumentáciu súdu o využívaní advokáta považuje za nepravdivú. Spolupráca s advokátom bola ukončená v roku 2016. K vypracovaniu posudkov súkromným znalcom tvrdil, že tieto boli uhradené v čase ich vypracovania, kedy jeho finančná situácia bola zásadne odlišná od súčasnosti. K bodu 20 tohto uznesenia dodal, že disponuje oficiálnou diagnostikou, ktorú nespochybnila pri svojom rozhodovaní ani Sociálna poisťovňa, či znalecké posudky. S konštatovaním súdu vo vyššie uvedenom bode sa nestotožnil. Žiadal odvolací súd o opätovné prehodnotenie náhrady trov konania vzhľadom na reálnu a aktuálnu príjmovú a výdavkovú situáciu. Uviedol, že úhrada trov konania aj v uvedených splátkových intervaloch by pre neho predstavovala markantné zhoršenie a sťaženie finančnej a celkovej existenčnej situácie.

3. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie osobné a majetkové pomery žalobcu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania objektívne posúdil. Skutočnosť, že žalobca skončil dňa 15.10.2022 pracovný pomer, nemohol súd vziať do úvahy, keďže o náhrade trov konania rozhodol dňa 11.10.2022. Nie je zrejmé, čo mal žalobca na mysli tvrdením uvádzaným v odvolaní, že disponuje oficiálnou diagnostikou. V konaní neboli zo strany žalovaného namietané zdravotné obmedzenia. Predmetom konania bolo určenie príčinnej súvislosti medzi ochorením žalobcu a mimoriadnou udalosťou zo dňa 16.11.2006.

Túto príčinnú súvislosť nepotvrdila znalecká organizácia stanovená súdom, ani kontrolný súdny znalec. Sociálna poisťovňa rozhodovala o čiastočnej invalidite žalobcu, ktorá nebola protistranou namietaná a nebola ani predmetom znaleckého dokazovania.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných podľa § a 380 (ďalej len ) bez nariadenia pojednávania v zmysle a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením otázky náhrady trov konania v odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie podľa a v zmysle na tieto dôvody poukazuje.

8. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je nepochybne aj rozhodovanie o náhrade trov konania (napr. , ). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a 4 je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní spravidla v spore uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

9. Predmetom preskúmania odvolacím súdom je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o trovách celého konania tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 % a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca, pričom so zreteľom na ust. zohľadnil zistené osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery žalobcu a nezistil žiadne zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré by mohol súd prihliadnuť, pre ktoré by v konaní úspešnej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal.

10. V priebehu odvolacieho konania žalobca tvrdil dôvody pre aplikáciu a poukázal na to, že sa stal medzičasom nezamestnaným, s predchádzajúcim zamestnávateľom rozviazal pracovný pomer a jeho mesačný príjem predstavuje len čiastočný invalidný dôchodok vo výške 483,50 Eur. Považoval zohľadniť predovšetkým sociálne a majetkové pomery spočívajúce v tom, že v danom prípade ide o individuálny pracovnoprávny spor, je v postavení zamestnanca. Dôvodil, že vzhľadom na jeho aktuálnu príjmovú a výdavkovú situáciu by úhrada trov konania aj v uvedených splátkach predstavovala pre žalobcu zhoršenie a sťaženie jeho celkovej existenčnej situácie.

11. Odvolací súd sa zaoberal námietkou žalobcu týkajúcej sa jeho nepriaznivých majetkových pomerov v spojení s aplikáciou ustanovenia , v zmysle ktorého súd prvej inštancie nemal žalovanému priznať náhradu trov konania. Ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( Cs.p.). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, príp. zo sociálnych aspektov. Súd pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán, okolnosti, ktoré stranu viedli k uplatneniu nároku na súd a ich postoj v konaní. V súlade s Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 10.10.2018, sp. zn. je preto potrebné pri rozhodovaní prihliadať na základné zásady (charakter sporu a procesnú situáciu). Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Ustanovenie však neslúži na zmierňovanie, alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje len sama skutočnosť, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Odvolací súd síce vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa u žalobcu v tom smere, že je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 483,40 Eur, avšak uvedená skutočnosť bez ďalšieho nezakladá dôvod na aplikáciu ust.

, pričom samotné doložené potvrdenie o výplate dôchodkovej dávky nepostačuje na preukázanie nepriaznivej finančnej situácie. Nedostatočný príjem strany sporu (aktuálna strata zamestnania) spolu s ostatnými jej majetkovými pomermi by mohol byť dôvodom hodným osobitného zreteľa pre aplikáciu 257 , ale len vtedy, ak by k nemu pristúpila nejaká ďalšia výnimočná okolnosť (napríklad by náhrada trov konania nepostihla len samotnú stranu, ale aj ďalšie osoby závislé svojou výživou na strane sporu, alebo konkrétne okolnosti sporu sú také, že priznanie náhrady trov konania niektorej zo strán by nebolo spravodlivé a pod.). V danej veci však žalobca žiadnu takúto výnimočnú okolnosť nepreukázal.

12. Odvolaciemu súdu sa žiada pre úplnosť poznamenať, že žalobca sa i v odvolacom konaní obmedzil len na strohé konštatovanie svojho nepriaznivého sociálneho statusu, bez toho, aby svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery konkretizoval. Zároveň ani v odvolacom konaní neuviedol takú skutočnosť, vo svetle ktorej by priznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému bolo nespravodlivé. Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa nepriaznivého zdravotného stavu, že disponuje oficiálnou diagnostikou, nakoľko uvedené skutočnosti neboli preukázané.

13. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie neskúmal aplikáciu ust. a okolnosti a skutočnosti, na ktoré malo byť v priebehu konania prihliadnuté, neboli súdom objektívne posúdené. Otázkou možnej aplikácie sa súd prvej inštancie v ods. 18. odôvodnenia uznesenia zaoberal a posúdil existenciu okolností tvrdených žalobcom, týkajúcich sa jeho osobných, majetkových a zárobkových pomerov, ako aj v samotným charakterom sporu. Súd prvej inštancie správne považoval zohľadniť, že aj keď je žalobca poberateľom nízkeho invalidného dôchodku , vzhľadom na celkové zistené majetkové pomery nie je osobou v hmotnej núdzi (nepoberá dávky v hmotnej núdzi), u ktorej by uloženie povinnosti nahradiť trovy konania malo za následok ohrozenie uspokojovania jej základných životných potrieb. Správne súd prvej inštancie zobral do úvahy, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu pri H., je majiteľom motorového vozidla, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a netrpí vážnymi zdravotnými problémami, ktoré by si vyžadovali nemalé náklady na zdravotnú starostlivosť. Dôvodom pre aplikáciu tohto výnimočného ustanovenia nemôže byť ani skutočnosť, že na strane neúspešného v konaní ide o zamestnanca. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje. Skutočnosť, že žalobca mal v spore postavenie zamestnanca sama osebe nemôže byť dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej protistrane.

14. Odvolací súd tak nezistil žiadne dôvody pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému a v celom rozsahu sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval základnú zásadu náhrady trov konania zásadu úspechu definovanú v

15. Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).