Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-79-2011.pdf
PDF · 197.62 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/79/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej žalobcu I. C. nar. XX.X.XXXX, bytom N. X/XX, C., zast. JUDr. Jánom Vaškom, advokátom so sídlom Prievidza, Ul. Podjavorinskej č. 3 proti žalovanému Hornonitrianske bane Prievidza a.s., v skratke HBP a.s. Prievidza, Matice slovenskej 10, Prievidza, IČO: 36 005 622 o priznanie pracovného úrazu takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prievidza preddavkované trovy štátu vo výške 1.795,45 eur v mesačných splátkach po 80 eur, vždy do 25-teho dňa v mesiaci až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok, pri nezaplatení dvoch po sebe idúcich splátkach sa stáva splatný celý dlh.
Súd p r i z n á v a nárok žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prievidza rozsudkom zo dňa 24.októbra 2013 č. k. 11C 79/2011 žalobu žalobcu zamietol, ktorou sa domáhal voči žalovanému určenia, že zdravotné problémy, ktorými trpí - epizóda stredne ťažkej depresie a postraumatická stresová porucha sú v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou - prievalom nadložných horninových materiálov a vody do pracovného priestoru v komplexe mechanizovaného stenového porubu č. 107-090-95, ku ktorej došlo v 7.ťažobnom poli dňa 16.11.2006 a ide o pracovný úraz, za ktorý zodpovedá žalovaný. Žiadal uloženie povinnosti žalovanému spísať záznam o úraze do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil nahradiť žalovanému trovy konania v sume 166 eur v mesačných splátkach po 20 eur od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok a zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza trovy štátu v sume 298,90 eur v mesačných splátkach po 20 eur od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok. Okresný súd rozsudok odôvodnil tým, že v konaní nebolo sporné, že žalobca bol zamestnancom žalovaného od 9.9.1983 až do 30.6.2011, kedy s ním žalovaný skončil pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce. Žalobca bol zamestnancom žalovaného aj 16.11.2006, kedy došlo u žalovaného k mimoriadnej udalosti a to prievalu nadložných hornín a vody, v dôsledku ktorej zahynuli štyria zamestnanci. Žalobca tvrdil, že bol neďaleko od tejto mimoriadnej udalosti, následkom ktorej mal zdravotné problémy a bola mu diagnostikovaná zmiešaná úzkostná depresívna porucha a epizóda stredne ťažkej depresie. Po hospitalizácií v Nemocnici s poliklinikou v Bojniciach na psychiatrickom oddelení (13 dní) mu bola diagnóza uzavretá ako epizóda stredne ťažkej depresie a postraumatická stresová porucha. Žalobca sa žalobou domáhal o určenie, že jeho zdravotné problémy, ktorými trpí - epizóda stredne ťažkej depresie a postraumatická stresová porucha sú v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou
zo 16.11.2006. Na svoje tvrdenia, že jeho zdravotné problémy sú v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou predložil výpisy z návštevy psychatričky MUDr. Viery Vezerovej z roku 2010 a 2011, kde nie je zmienka o tejto udalosti a v lekárskej prepúšťacej správe NsP v Bojniciach, psychiatrické oddelenie je uvedené ochorenie žalobcu - epizóda stredne ťažkej depresie. V súdenej veci bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie na okolnosť, či sú zdravotné problémy žalobcu, ktorými trpí v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou zo 16.11.2006. Znaleckým dokazovaním - vyšetreniami žalobcu metódami uvedenými v znaleckom posudku, vyšetrením znalcom psychológom a znalcom psychiatrom, sa u žalobcu nejedná o postraumatickú stresovú poruchu, ktorá by vznikla v roku 2006 pri prievale a pretrvávala by do súčasnosti. Bolo zistené, že žalobca od roku 2010 trpí ľahkou formou depresívnej poruchy na základe osobnostnej štruktúry v súčinnosti s reaktívnym faktorom, čomu nasvedčoval aj rozvoj symptómov ľahkej depresie, či úzkostne depresívnej symptomatiky - narcisticky modulovaná depresia. Z psychologického vyšetrenia realizovaného viacerými metódami znalkyne - psychologičky, znalkyňa dospela k záveru, že symtómový vzorec postraumatickej stresovej poruchy ako je strach, vyhýbanie sa podnetom pripomínajúcim traumu, často intenzívne znovu prežívanie, emočné otupenie a súčasná dráždivosť neboli u žalobcu splnené. Reakcia na traumu - postraumatická stresová porucha musí obsahovať úzkosť, bezmocnosť, alebo des
- horor. Správanie u žalobcu nejavilo ani jednu z uvedených položiek. Film, ktorý žalobcovi nabieha neobsahuje priamo traumatickú situáciu, pretože pri nej nebol, nie sú tu flashbacky v priamom slova zmysle. Nepotvrdili sa v textoch ani znaky neurotizmu, ktoré by korešpondovali so subjektívnymi údajmi žalobcu. Psychický stav žalobcu tak, ako súd uviedol už vyššie, vznikol v roku 2010 na základe osobnostnej štruktúry v súčinnosti s reaktívnym faktorom (úraz v roku 2010), PN, strata zamestnania, čomu aj nasvedčovala návšteva psychológa a psychiatra a v tomto roku rozvoj symptómov, narcisticky modulovaná depresia. Vychádzajúc z komplexného psychologického vyšetrenia sa u žalobcu nejedná o postraumatickú stresovú poruchu, ktorá by vznikla v roku 2006 a pretrvávala do súčasnosti. Rovnako aj znalec psychiater vyšetreniami dospel k záveru, že zdravotné problémy, ktorými trpí žalobca nie sú v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou zo dňa 16.11.2006, nakoľko nebol vystavený stresovej situácii, ktorá by podmienila rozvoj postraumatickej stresovej poruchy. Príznaky po akútnom strese sa musia objaviť bezprostredne do jednej hodiny, pričom žalobca po udalosti racionálne prežíval situáciu prievalu. Aktuálna reakcia na stres sa po úraze nerozvinula. Neboli splnené ani kritéria v diagnostike postraumatickej stresovej poruchy, ako denné flashbacky, vyhýbanie sa okolnostiam „stresoru“, pričom žalobca po udalosti aj naďalej fáral v bani, bol aktívny, podal dva zlepšovacie návrhy, odpracoval nadčasy, prejavil záujem pracovať v Turecku, v dôsledku mimoriadnej udalosti nebol PN a podobne. Podstatné je, že hoci žalobca navštevoval viacerých lekárov, vrátane odborných lekárov, v zdravotnej dokumentácií sa ani raz neobjavila zmienka o postraumatickej stresovej poruche. Osobnosť žalobcu nevykazuje charakteristiku pretrvávajúcej zmeny v osobnosti ako následok chronifikácie eventuálnej postraumatickej stresovej poruchy, práve naopak, žalobca bol aktívny človek. Za veľmi dôležité pre posúdenie príčinnej súvislosti medzi mimoriadnou udalosťou zo 16.11.2006 a zdravotnými problémami žalobcu je, že pri opakovaných vyšetreniach psychológom a psychiatrom jadrové príznaky (akútny stres, flasbacky, vyhýbanie sa okolnostiam stresu a úzkosť s tým spojená, strata pamäti, obtiaže s koncentráciou ...) sa nikde v zdravotnej dokumentácií a v inej príslušnej dokumentácií žalobcu neobjavujú. Až po štyroch rokoch po mimoriadnej udalosti sa objavujú záznamy o poruche spánku a depresii, pričom prejavy rozvinutej postraumatickej stresovej poruchy sú výrazne paralizujúce, zneschopňujúce až sebazničujúce. Z vyšetrení žalobcu psychológom, znalcom a psychiatrom znalcom nebolo pochýb, že zhoršený psychický stav u žalobcu od roku 2010 vznikol na základe osobnostnej štruktúry v súčinnosti s reaktívnym faktorom z dôvodov, ktoré súd uviedol už vyššie v odôvodnení tohto rozsudku. Žalobca trpí depresívnou poruchou, ktorá je však v doznievajúcom štádiu, resp. ústupu. Táto depresívna porucha, ktorou žalobca trpí jednoznačne nie je v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou zo 16.11.2006, preto nie sú splnené kritéria pre priznanie pracovného úrazu a žalovaný nezodpovedá za tento úraz podľa § 195 ods.1,2 Zákonníka práce. Okresný súd považoval za podstatné uviesť, že žalobca začal užívať psychofarmaká dňa 8.4.2010 a v tento deň Okresný súd Prievidza rozhodol v inej veci vedenej pod č. k. 9C 201/2008 a rozsudkom určil, že poškodenie zdravia žalobcu (I. N.) postraumatická stresová porucha, ktorá vznikla žalobcovi dňa 16.11.2006 je úrazom pracovným, za ktorý zodpovedá žalovaný. Toto rozhodnutie vo veci č. k. 9C 201/2008 nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2008. Účastníci sa voči rozsudku neodvolali. V tomto konaní (č. k. 9C 201/2008) vypracovala znalecký posudok MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD. a MUDr. Denisa Meszárošová, znalkyne, ktoré vypracovali znalecký posudok aj pre žalobcu na jeho požiadanie (I. C.) v tomto konaní
rok po vypracovaní posudku znaleckou organizáciou Centra duševného zdravia s.r.o. (ďalej len „CDZ s.r.o.“). Žalobca preto mohol v žalobe na začatie konania predložiť znalecký posudok, ktorým by potvrdil svoje tvrdenia v žalobe a dal si ho vypracovať až po skončení sporu svojho kolegu X. N., ktorý bol v tomto konaní úspešný a tie isté znalkyne vypracovali znalecký posudok aj pre neho. Psychiater, znalec MUDr. Andrej Smetanka vo svojej výpovedi na pojednávaní vo veci č. k. 11C 79/2011 a v doplnku k znaleckému posudku vysvetlil súdu rozdielnosť záverov znaleckého posudku CDZ s.r.o. a znaleckého posudku MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD. a MUDr. Denisy Meszárošovej. Okresný súd zdôraznil, že rozdielnosť záveru posudku znalkýň spočíva v tom, že znalecký posudok CDZ s.r.o. sa stal jednak podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku znalkýň, pričom nemali pri vypracovaní znaleckého posudku komplexnú dokumentáciu žalobcu na rozdiel od CDZ s.r.o. a pre účely znaleckého dokazovania žalobca nebol vyšetrený psychológom u znalkýň. Rozdielnosť záverov znaleckých posudkov spočívala hlavne v tom, že podstatná a rozhodujúca časť údajov o duševnej poruche a jej diagnostika vychádzala z údajov - subjektívnej anamnézy žalobcu. Ďalším dôvodom rozdielnosti záverov oboch znaleckých posudkov týkajúcich sa prítomnosti, či neprítomnosti postraumatickej stresovej poruchy, ako korelátu v súvislosti s príčinnou udalosťou zo 16.11.2006 sú rozdielne vstupné premenné, ktoré jednotliví znalci mali k dispozícií a ktoré hodnotili a posúdili. Súd poukázal aj na to, že v znaleckom posudku znalkýň chýba objektivizácia psychiatrických zistení, nálezov, diagnóz ... a súd nemohol ponechať bez povšimnutia aj časový faktor, t. j. znalecký posudok znalkýň pre žalobcu bol vypracovaný až 10.1.2013. Súd okrem iného poukázal na zhodu v závere znaleckých posudkov, že žalobca trpí duševnou poruchou a to zmiešanou úzkostne-depresívnou poruchou a tiež, že sa nepochopiteľne liečil 7.2.2011 tou istou neúčinnou kombináciou liekov, ktorá doteraz neviedla k výraznejšiemu zlepšeniu zdravotného stavu. Okresný súd vychádzal pri svojom rozhodnutí zo znaleckého posudku CDZ s.r.o., ktorý sa stal aj podkladom pre rozhodnutie súdu. Znalecký posudok a jeho doplnok bol pre prvostupňový súd presvedčivý, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k položeným otázkam súdom, bol logicky odôvodnený, ktorý po námietkach žalobcom znalecká organizácia opätovne prehodnotila, zodpovedala na všetky námietky žalobcu v písomnom doplnku znaleckého posudku a na niektoré otázky zodpovedal znalec MUDr. Andrej Smetanka na pojednávaní. CDZ s.r.o. vo svojom doplnku k znaleckému posudku, tiež v písomných stanoviskách odstránil všetky rozpory tohto posudku namietané žalobcom. Súd vyhodnotil vzťah znaleckého posudku k vykonaným dôkazom na pojednávaní, t. j. výsluch žalobcu, žalovaného a zobral do úvahy všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli v priebehu konania najavo. Súd hodnotil znalecký posudok znalkýň ako listinný dôkaz, s ktorými boli účastníci konania oboznámení. Znalecký posudok si dal žalobca vypracovať z vlastnej iniciatívy po doručení posudku CDZ s.r.o. a po skončení sporu č. k. 9C 201/2008. Toto znalecké dokazovanie znalkyňami nebolo nariadené súdom. Rozdielnosť záverov znaleckých posudkov okresný súd zdôvodnil vo svojom rozsudku, tiež uviedol, prečo bol znalecký posudok znaleckej organizácie CDZ s.r.o. podkladom pre rozhodnutie vo veci č. k. 11C 79/2011. Uviedol, že súd nebol povinný dať preskúmať závery znaleckých posudkov, nakoľko znalecký posudok CDZ s.r.o. bol podkladom pre rozhodnutie súdu v tejto právnej veci, ktorý považoval za presvedčivý a logický. Vzhľadom k tomu, že znalecký posudok CDZ s.r.o. bol podkladom pre súdne rozhodnutie, nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie, pretože vo svojom rozsudku zdôvodnil, prečo bol práve tento posudok CDZ s.r.o. podkladom pre rozhodnutie súdu. Naviac znalecká organizácia vysvetlila všetky námietky v priebehu konania v písomnom dodatku k znaleckom posudku a na niektoré otázky zodpovedal znalec na pojednávaní. Po takomto vykonanom dokazovaní súd mal za to, že nebol dôvod vykonať konfrontáciu znalcov, pričom znalecký posudok znalkýň bol len posudzovaný ako listinný dôkaz. Uviedol, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy účastníkmi, ak ich považuje za neúčelné, resp. nehospodárne. V tomto prípade súd považoval konfrontáciu znalcov za bezvýznamnú z dôvodov, ktoré súd už uviedol. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú a túto zamietol. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 195 ods.1,2 Zákonníka práce. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s § 150 ods.1 cit. zákona a rozhodol o trovách štátu podľa § 148 ods.1 O.s.p. a o splátkach rozhodol podľa § 160 ods.1 cit. zákona.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca odvolanie, navrhol odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok okresného súdu a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie s odôvodnením, že okresný súd nevykonal ním navrhované kontrolné znalecké dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím bol daný dôvod na podanie odvolania. Uviedol, že žalobca mal veľké psychické problémy hneď po banskom nešťastí a aj predtým, keď žalovaný ho nútil vykonávať práce na stenovom
porube, kde boli veľmi zlé pracovné podmienky, dochádzalo k priesakom vody vo väčšom rozsahu, čo signalizovalo, že môže dôjsť k udalosti, ku ktorej aj došlo. Pracovať za týchto podmienok pre neho znamenalo veľké psychické vypätie. Uviedol, že medzi obeťami boli všetko jeho spolupracovníci, ktorých poznal, bol medzi nimi aj dlhoročný veľmi dobrý spolupracovníkT.T.. Po tejto udalosti mal psychické problémy, stal sa precitlivelý, trpel nechutenstvom, schudol, nemohol spávať, mal obavy a strach z uzavretých priestorov. Do práce musel chodiť a predpokladal, že sa časom vyrovná s udalosťou. Následne navštívil odborných lekárov, psychológa Mgr. Máriu Oravčíkovú a psychiatričku MUDr. Vieru Vezerovú. Na ich odporučenie bol hospitalizovaný v Bojnickej nemocnici na psychiatrii a bola mu diagnostikovaná epizóda stredne ťažkej depresie a postraumatická stresová porucha. Žalobca považuje znalecký posudok CDZ s.r.o. za zaujatý a neobjektívny, prekrúca údaje, že sa na odborných lekárov obrátil neskoro, že nemohol bez odbornej pomoci zvládnuť ochorenie a spochybňuje aj jeho diagnózu. V posudku je uvádzané, že nenavštevoval denný stacionár, čo nie je pravda. Preto bol nútený požiadať iného odborníka o preverenie správnosti posudku CDZ s.r.o.. Považuje tento znalecký posudok vypracovaný v rozpore s ostatnými dôkazmi a to jeho výsluchom, lekárskymi správami, posudku o invalidite, posudkom MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD.. Okresný súd neakceptoval jeho návrhy na kontrolné znalecké dokazovanie, hoci v zistenom skutkovom stave sú zásadné a súdom neodstránené rozpory. Uviedol, že súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov, preto znalecký posudok CDZ s.r.o. nie je nadriadený posudku MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD.. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. 3ÚS 299/06, rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžp 6/2011 z 28.3.2012 a rozsudky Okresného súdu Prievidza, ktorými súd priznal psychické ochorenie za pracovný úraz.
3. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje rozsudok prvostupňového súdu ako správny potvrdiť. Súd rozhodol na základe komplexného zhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov, pričom závery znaleckého posudku CDZ s.r.o. boli jednoznačné, znalci odpovedali na všetky súdom uložené otázky. Žalobca nepodal voči znaleckému posudku odborné námietky. Znalecký organizácia CDZ s.r.o. sa v písomnom vyjadrení zo dňa 25.11.2012 s odbornou argumentáciou vysporiadala so všetkými námietkami žalobcu, keď uviedla, že zo záznamov v zdravotnej dokumentácií vyplýva nie žalobcom namietaný rozpor, ale vysoká (temer úplná) miera vzájomnej tolerancie (zhody), diagnostických nálezov psychológov, psychiatrov a znalcov. Dôležité pre posúdenie veci podľa znalcov bolo posúdenie žalobcovho prežívania konania po udalosti. Lieky na spanie boli žalobcovi predpisované praktickou lekárkou až od apríla 2010. Podľa znaleckej organizácie, námietky žalobcu relevantným spôsobom nedokazujú, že závery znalcov sú nesprávne, poukazuje len na to, že posudzovaný nesúhlasí so závermi znaleckého posudku. Ochorenie žalobcu znalci CDZ s.r.o. nepopierajú, ako uvádza žalobca v odvolaní, len znalecká organizácia CDZ s.r.o. nepotvrdila príčinnú súvislosť s mimoriadnou udalosťou. Znalecký posudok znaleckej organizácie nemá nedostatky, alebo rozpornosti, ktoré by bolo treba odstrániť. Znalec tejto znaleckej organizácie sa písomne vyjadril ku znaleckému posudku, ktorý predložil žalobca. Súd ho predvolal aj na výsluch, na ktorom sa vyjadril ku všetkým námietkam kladných žalobcom. Znalec na pojednávaní okrem iného poukázal na rozdielnosť vstupov pri vypracovaní oboch posudkov. Znalkyne vychádzali len z dokumentácie predloženej žalobcom, z jeho vyšetrenia a mali k dispozícií posudok vypracovaný CDZ s.r.o. (žalovaný dopĺňa, že nemal k dispozícií celý súdny spis, kde sú založené všetky súdom vykonané dôkazy). Znalci CDZ s.r.o. vychádzali z kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcu, vyžiadali si všetky záznamy od praktického lekára, ošetrujúceho psychológa, psychiatra a tiež z kompletnej dokumentácie psychiatrického oddelenia NsP Bojnice. Pri vyšetrení žalobcu u znalkýň MUDr. Izákovej, PhD. a MUDr. Meszárošovej došlo k informačnému posunu zo strany žalobcu v zmysle podrobného popisu, keď uvádzal príznaky, ktoré neboli dovtedy zaznamenané v zdravotnej dokumentácii ani v súdnom spise, vyhýbavé správanie, flasbacky. Podľa žalovaného znalecký posudok znaleckej organizácie CDZ s.r.o., na základe ktorého rozhodol súd netrpí žiadnymi nedostatkami, boli ním objasnené všetky skutočnosti potrebné k rozhodnutiu vo veci. Žalovaný mal za to, že nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania by bolo s poukazom na jednoznačnosť záveru znaleckého posudku CDZ s.r.o. v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
4. Odvolací súd odvolanie žalobcu preskúmal a bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť z týchto dôvodov:
5. Odvolací súd uznal odvolaciu námietku žalobcu za dôvodnú, hoci okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s § 157 ods.2 O.s.p. uviedol dôvody, prečo nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz, preskúmať obsah znaleckého posudku CDZ s.r.o.. Odvolací súd sa však nestotožnil so
závermi okresného súdu a dospel k záveru, že navrhovaný dôkaz bol dôvodný, pretože správnosť znaleckého posudku CDZ s.r.o. bola totiž spochybnená posudkom iného odborného znalca zapísaného do zoznamu Ministerstva spravodlivosti SR pre ten istý odbor. Odvolací súd uviedol, že okresný súd správne konštatoval vo svojom rozsudku, že ak je súdu v konaní predložený posudok, ktorý síce vypracovala osoba zapísaná v zozname znalcov, avšak jeho vypracovanie nenariadil súd, skutočne nejde o znalecký posudok v zmysle § 127 O.s.p., ale o dôkaznú listinu. Tento posudok je však potrebné podrobiť rovnakému hodnoteniu dôkazov ako znalecký posudok a vysporiadať sa so závermi z neho plynúcimi. Tento iný znalec, resp. znalkyne vo svojom vyjadrení uviedli dôvody, pre ktoré dospeli k inému posúdeniu odborných skutočností ako znalecká organizácia CDZ s.r.o. a zároveň zodpovedali námietky vznesené CDZ s.r.o. spochybňujúce správnosť ich posúdenia. K podstatnej námietke CDZ s.r.o., o ktorú oprel svoje hodnotenie uvedeného listinného dôkazu aj okresný súd, a síce nedostatok objektívnych údajov pri vypracovaní posudkov, obe znalkyne uviedli, že mali k dispozícií zdravotnú dokumentáciu žalobcu vedenú u jeho praktického lekára a kompletný znalecký posudok CDZ s.r.o. s podrobným výpisom zo spisu a zo zdravotnej dokumentácie a ich podrobný rozbor. Znalkyne uviedli, že sa domnievajú, že aj napriek neúplnosti opisu klinických symptómov v zdravotnej dokumentácií žalobcu klinickú diagnózu neodráža len taxatívny zaznamenaný popis jednotlivých príznakov, ale dôležitejšie sú psychopatologický rozvoj a posúdenie stavu. Poukázali na skutočnosť, že závery psychiatrických vyšetrení MUDr. Vezerovej, PO NsP Bojnice, psychologických vyšetrení Mgr. Oravčíkovej a tiež z posudku lekárky sociálnej poisťovne zo dňa 22.6.2011, že žalobca trpí na postraumatickú stresovú poruchu, ktorá sa objavila v nadväznosti na katastrofickú stresovú udalosť, sú opakovane zhodne prítomné v celej zdravotnej dokumentácií. Záver týchto vyšetrení sú rovnako dôležité ako opis symptómov. Uviedli, že sa domnievajú, že dôležitým faktorom pri rozdielnom znaleckom posúdení môže byť časový faktor, t. j. kolísajúci priebeh trvalých psychických ťažkostí u žalobcu. V čase lepšej kompenzácie jeho duševného stavu podmieneného predmetnou katastrofickou stresovou situáciou sa do popredia klinického obrazu dostávajú viac charakteristicky jeho premorbidnej osobnosti a tieto následne modifikujú klinickú psychopatologickú symptomatiku. V rámci výsluchu sa znalecká organizácia CDZ s.r.o. k uvedeným námietkam nevyjadrila a doposiaľ tak nebola odstránená pochybnosť o správnosti obsahu jej posudku a odôvodnenosti jej postupu. Odstránenie tejto pochybnosti je vzhľadom na to, že ide o posúdenie odborných skutočností, možné len kontrolným znaleckým dokazovaním, resp. ustanovením iného znaleckého subjektu, ktorý by bol spôsobilý porovnať jednotlivé závery znaleckých posudkov, resp. znaleckého posudku vyžiadaného súdom a odborného vyjadrenia znalkýň vyžiadaného žalobcom a exaktne zodpovedať, či ochorenie žalobcu je v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou.
6. V závere odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že úlohou okresného súdu bude doplniť dokazovanie preskúmaním znaleckého posudku Centra duševného zdravia s.r.o. iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou a následne vec po skutkovom ustálení právne posúdiť. Zároveň okresný súd rozhodne podľa § 224 ods.3 O.s.p. o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
7. Okresný súd doplnil dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu a nariadil znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Stanislavom Kollárom, znalcom z odvetvia psychiatrie.
8. Po doplnenom dokazovaní znaleckým posudkom č. 134/2015 zo dňa 12.októbra 2015 znalcom MUDr. Stanislavom Kollárom, jeho odborným vyjadrením č. 81/2016 zo dňa 6.mája 2016, súd vypočul žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, zástupkyňu žalovaného, oboznámil listinné dôkazy - vyjadrenie žalovaného č.l. 357 -359, vyjadrenie žalobcu č.l. 366 - 371, ďalšie vyjadrenie žalovaného č.l. 374-375, potvrdenie - poštová poukážka č.l. 390, príjmový pokladničný doklad č.l. 391, rozhodnutie č.l. 392, výpis z VUB č.l. 393-395, potvrdenie elektrina a plyn č.l. 396, vyjadrenie žalobcu č.l. 405 - 410, vyúčtovanie č.l. 412, uznesenie OS Prievidza č.l. 417, vyjadrenie žalovaného č.l. 418-419, oznámenie sociálnej poisťovne č.l. 428, ďalšie oznámenie Sociálnej poisťovne Bratislava č.l. 429, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.l. 430-431, výpis z KN č.l. 432-433 súd zistil tento skutkový stav:
9. Znalec MUDr. Stanislav Kollár v znaleckom posudku č. 134/2015 zo dňa 12.10.2015 okrem iného zadefinoval postraumatickú stresovú poruchu, ktorá má základné (tzv. jadrové) klinické príznaky, (znovuprežívanie, vyhýbanie, neschopnosť vybavenia spomienok a tzv. hyperarousal), ktoré ju vymedzujú voči iným duševným poruchám (napr. depresívnej alebo úzkostne depresívnej). Tieto príznaky nadväzujú na akútny stres. Pri chronifikovanom zneschopňujúcom priebehu postraumatickej
stresovej poruchy môže táto v malom počte prípadov vyústiť do trvalej zmeny osobnosti po katastrofickom zážitku. Na základe uvedených zaznamenaných príznakov (všetky vyznačené kurzivov) nie je možné u žalobcu potvrdiť (v zhode posudku Centra duševného zdravia s.r.o.) akútnu stresovú reakciu nasledujúcu bezprostredne po udalosti, na ktorú by nadviazali základné príznaky postraumatickej stresovej poruchy, ktoré by následne s časovým odstupom vyústili do trvalej zmeny osobnosti po katastrofickom zážitku. Základné príznaky postraumatickej stresovej poruchy, ktorá by bola následkom udalosti, do času ukončenia posudku Centra duševného zdravia s.r.o. neboli zadokumentované, teda absentujú. Znalec na základe znaleckého vyšetrenia zistil u žalobcu, že žalobca trpí akútne depresívnou poruchou ľahkého stupňa a v súčasnosti sa už jedná o poruchu chronického charakteru. Duševná porucha bola u neho prvýkrát diagnostikovaná v apríli 2010 ako úzkostne-depresívna porucha, adaptačná porucha a ľahká až stredne ťažká depresívna porucha. Žalobca netrpel a netrpí postraumatickou stresovou poruchou a zároveň zistená depresívna porucha nie je jednoznačne v príčinnej súvislosti s udalosťou zo dňa 16.11.2006. Znalec konštatoval, že po preštudovaní podkladov k prípadu a vlastnom znaleckom vyšetrení konštatuje, že v období po vypracovaní posudku Centra duševného zdravia s.r.o. už dochádza k informačnému posunu v oblasti subjektívne udávaných príznakov duševných porúch, ktoré majú byť v súvislosti s udalosťou. V období po vypracovaní posudku dochádza aj k argumentačnému posunu. Podľa vypracovania posudku Centra duševného zdravia s.r.o. boli u žalobcu okrem iného vykonané správne a dostatočne podrobne diagnostické postupy za účelom možného zistenia postraumatickej stresovej poruchy (či iných prípadných duševných porúch), ktoré by mohli byť v príčinnej súvislosti s udalosťou. Takéto poruchy však neboli zistené. Teda informačný a argumentačný posun v období po vypracovaní posudku Centra duševného zdravia s.r.o. poukazuje aj na možnú účelovosť subjektívne udávaných ťažkostí. Pre ilustráciu znalec uviedol lieky na spanie boli žalobcovi preukázateľne predpísané prvýkrát prostredníctvom obvodného lekára až v apríli 2010 a úbytok na váhe podľa zdravotnej dokumentácie nie je možné preukázať. Znalec na základe znaleckého vyšetrenia zistil, že žalobca aktuálne trpí depresívnou poruchou ľahkého stupňa a v súčasnosti sa už jedná o poruchu chronického charakteru. Znalec ďalej konštatoval, že v zmysle úlohy, ktorú mu dal súd, t. j. mal vypracovať znalecký posudok ku dňu vypracovania znaleckého posudku Centra duševného zdravia s.r.o. 20.1.2012 a aj s ohľadom na informačný a argumentačný posun po vypracovaní tohto posudku konštatuje, že žalobca netrpel a netrpí postraumatickou stresovou poruchou a zároveň zistená ľahká depresívna porucha nie je jednoznačne v príčinnej súvislosti s udalosťou. Znaleckým vyšetrením nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vypracovanie návrhu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s udalosťou a potvrdil závery znaleckého posudku Centra duševného zdravia s.r.o.. 1.Znalec odpovedal na otázky kladené súdom, že žalobca trpí aktuálne depresívnou poruchou ľahkého stupňa. 2.V súčasnosti sa už jedná o poruchu chronického charakteru. 3.Ľahká depresívna porucha nie je jednoznačne v príčinnej súvislosti s udalosťou zo 16.11.2006, ktorá sa udiala v podzemí žalovaného. Z pohľadu medicíny nie sú splnené kritéria pre priznanie pracovného úrazu. 4.Duševná porucha bola u žalobcu po prvýkrát diagnostikovaná v apríli 2010 ako úzkostne-depresívna porucha, adaptačná porucha a ľahká až stredne ťažká depresívna porucha. 5.Podľa odborných poznatkov psychiatrii sa príznaky postresovej duševnej poruchy objavia najneskôr niekoľko mesiacov po stresujúcej udalosti. 6.Nie je možné jednoznačne vylúčiť účelovosť tvrdenia žalobcu a agraváciu jeho ťažkostí. 7.Nie je možné žiadnym spôsobom preukázať, že by bola udalosť zo dňa 16.11.2006 významnou (základnou, rozhodujúcou a pod.) pre rozvoj duševnej poruchy u žalobcu. 8.Žalobca netrpel a netrpí postraumatickou stresovou poruchou. 9.Duševná porucha, na ktorú sa lieči žalobca je ľahkého charakteru. Depresívna porucha nie je v príčinnej súvislosti s udalosťou z roku 2006. Táto porucha sa rozvinula v roku 2010 a žalobca začal užívať lieky od 8.4.2010, nešlo o liečbu postraumatickej stresovej poruchy. 10. Pri iných životných okolnostiach na depresívny stav žalobcu sa nedá vylúčiť. 11.Zdravotný stav žalobcu v zmysle eventuálneho odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s udalosťou zo dňa 16.11.2006 je ustálený. Znaleckým vyšetrením znalec nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vypracovanie návrhu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia (duševné poruchy) v súvislosti s udalosťou zo 16.11.2006. 12.Prognóza duševnej poruchy u žalobcu zostáva otvorená.
13.Znalec potvrdil závery znaleckého posudku č. 15/2010 Centra duševného zdravia s.r.o. so sídlom Bánovce nad Bebravou najmä v zmysle zistenia ľahkej depresívnej poruchy u žalobcu, neprítomnosti postraumatickej stresovej poruchy a nepotvrdenia príčinnej súvislosti medzi duševnou poruchou a udalosťou zo dňa 16.11.2006.
10. Žalovaný k znaleckému posudku znalca MUDr. Stanislava Kollára uviedol, že kontrolný znalec sa stotožnil so všetkými závermi znaleckého posudku č. 15/2012 znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia s.r.o. a nepotvrdil príčinnú súvislosť medzi ochorením žalobcu (depresívna porucha ľahkého stupňa) a mimoriadnou udalosťou u žalovaného zo dňa 16.11.2006. Uzavrel tiež, že nie je možné žiadnym spôsobom preukázať, že by udalosť zo dňa 16.11.2006 bola významnou (základnou, rozhodujúcou) pre rozvoj duševnej poruchy u žalobcu. Za najpodstatnejšie zistenia, ku ktorým došiel kontrolný znalec na základe preštudovania súdneho spisu, vypracovaných znaleckých posudkov a psychiatrického vyšetrenia žalobcu považuje žalovaný tieto skutočnosti: 1.Na základe konkrétne zaznamenaných príznakov v zdravotnej dokumentácii žalobcu nie je možné u neho potvrdiť postraumatickú stresovú poruchu a ani inú duševnú poruchu v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou - duševné poruchy u žalobcu v období november 2006 až apríl 2010 neboli žiadnym spôsobom zaznamenané, eventuálne duševné poruchy vyplývajú výlučne zo subjektívne udávaných príznakov, teda základné (tzv. jadrové) klinické príznaky postraumatickej stresovej poruchy u žalobcu, akými sú znovuprežívanie, vyhýbanie sa okolnostiam stresu, neschopnosť vybavenia spomienok, prehnané úľakové reakcie, pocity napätia, nesústredenia, strata záujmu o aktivity absentujú, neboli do času ukončenia posudku Centra duševného zdravia s.r.o. zadokumentované, teda žalobca netrpel ani netrpí postraumatickou stresovou chorobou. 2.Kontrolný znalec po preštudovaní podkladov v súdnom spise došiel k záveru, že v období po vypracovaní prvého znaleckého posudku dochádza k informačného posunu jednak v oblasti subjektívne udávaných príznakov duševných porúch v súvislosti s udalosťou, ako aj k argumentačnému posunu v rámci súdneho konania, na základe čoho znalec uzavrel, že tieto posuny poukazujú na možnú účelovosť subjektívne udávaných ťažkostí, ako aj ich agravácie - zveličovanie (pre ilustráciu znalec cituje záznamy v zdravotnej dokumentácii žalobcu, týkajúce sa jeho hmotnosti a užívania liekov, ktoré vôbec nekorešpondujú s tvrdením žalobcu o pravidelnom užívaní antidepresív a o výraznej strate hmotnosti, keď zo záznamu vyplýva, že žalobca lieky pravidelne, resp. vôbec nebral (do apríla 2010) a v porovnaní s hmotnosťou v októbri 2006 (82 kg) v nasledujúcich rokoch má zaznamenané údaje o vyššej telesnej hmotnosti; v období marec 2011, ako aj 26.01.2011 uvedený subjektívny údaj - schudol 10 kg, potom 5 kg pribral, pričom 08.03.2011 a 22.06.2011 v zdravotnej dokumentácii je uvedený údaj 90 kg). 3. Nedá sa vylúčiť vplyv iných okolností na depresívny stav žalobcu (okolnosti popísané v znaleckom posudku Centra duševného zdravia s.r.o. - emočný náboj žalobcu voči žalovanému spolu s ďalšími faktormi z roku 2010 - pracovný úraz a strata zamestnania v dôsledku nespôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu, súdne spory so žalovaným, nepriznanie choroby z povolania, anticipované pocity nespravodlivosti, krivdy a zlosti voči bývalému zamestnávateľovi, ktoré sa spolu podieľali na rozvoji a udržovaní ,,narcistickej depresie?). 4. Záverom znalec považoval za potrebné uviesť, že nie je možné na základe odborných skutočností potvrdiť predpoklad znalkýň MUDr. Meszárošovej a MUDr. Izákovej, že totiž v čase vypracovania znaleckého posudku Centra duševného zdravia s.r.o. zo dňa 20.01.2012 bol duševný stav žalobcu odlišný (,,lepší?) od jeho duševného stavu v čase vypracovania ich znaleckého posudku zo dňa 20.01.2013, nakoľko podľa kontrolného znalca na základe zdravotnej dokumentácie bol duševný stav žalobcu v čase obidvoch posudkov dlhodobo rovnaký. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol žalobcu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu.
11. Žalobca vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 11.01.2016 k znaleckému posudku uviedol, že so závermi znaleckého posudku nesúhlasí. Uviedol k otázke č. 1 a 2, že z jeho pohľadu sa nedá vyjadriť a sú úplne bezpredmetné, pretože Sociálna poisťovňa po opätovnom preverení v roku 2015 mu naďalej vypláca invalidný dôchodok v nezmenenom stave. Jeho ochorenie naďalej pretrváva. K otázke č. 3 uviedol, že žiadne z informácii nezískal sprostredkovane. Poukázal na literatúru, a to Diagnostickú a štatistickú príručku duševných chorôb, kde je definovaná PTSP ako duševná porucha, ktorá vzniká po náhlych, život, či osobnú integritu ohrozujúcich udalostiach. Hroznú udalosť môže zažiť sám pacient alebo jeho blízky človek, (príbuzní, či priatelia), eventuálne môže byť prítomný iba ako svedok.
K otázke č. 5 uviedol, že nie je mu jasné, z akých podkladov, z akých odborných poznatkov znalec čerpal, ale v odborných publikáciách z odvetvia psychiatrie odborníci zastávajú názor, že u jedinca sa príznaky PTSP (postraumatickej stresovej poruchy) môžu objaviť v priebehu niekoľkých mesiacov, niekedy až rokov. Takýto názor zastáva American Psychiatric Association (Americká Psychiatrická Asociácia) vo svojej definícii a popise PTSP. Práve Americká Asociácia Psychiatrov, ktorá ako prvá na svete určila PTSP, na základe štúdia psychických stavov vojakov, ktorí bojovali vo Vietname a v Kórei. Rovnaký názor zastáva i Doc. MUDr. Jozef Hašto PhD., ktorý sa ako prvý začal zaoberať liečbou PTSP. Poukázal na článok psychiatra MUDr. Kataríny Kusej a iné odborné články, kde pripojil aj webové stránky. Preto na základe vyššie uvedených argumentov, ktoré sú podložené odbornými publikáciami, svetovými asociáciami a v neposlednom rade niekoľkými odborníkmi venujúcim sa najmä štúdiou PTSP, nie je žalobcovi jasné, z akých odborných poznatkov vychádzal znalec MUDr. Kolár. K otázke č. 7 uviedol okrem iného, že PTSP musí spĺňať určité kritériá, má za to, že v jeho živote, iba udalosť zo dňa 16.11.2006 spĺňa tieto kritériá, ktoré sú uvedené v týchto publikáciách, ktoré žalobca uviedol v písomnom stanovisku, pretože podľa neho je možné určiť, či bola táto udalosť zásadná, či rozhodujúca pri vzniku psychiatrického ochorenia. Ostatné faktory, či udalosti v jeho živote považuje za skúsenosti, ktoré je človek, teda aj on schopný pochopiť a začleniť do životných skúseností. Nie však skúsenosť a pocit zbytočnej smrti štyroch ľudí, spolupracovníkov a kamarátov, najmä keď jej mohol človek zabrániť a udalosť sa vôbec nemusela stať. Udalosti, ktoré súd použil ako možné spúšťače, či príčiny vzniku, ktoré mohli jednoznačne spôsobiť vznik PTSP, sú veci a udalosti, ktoré postihujú počas života takmer každého človeka, či už je to strata zamestnania, choroba, či bolesti, rozvod, pracovné neúspechy. Nie sú to veci, ktoré človekom otrasú natoľko, ako bezdôvodná smrť, ktorej navyše mohol a chcel zabrániť. Aj samotný znalec považuje ostatné udalosti pri určení ochorenia za špekulatívne, pretože či už znalec alebo súd nedisponuje dostatočnými dostupnými informáciami. K otázke č. 8 znalec nezodpovedal podľa žalobcu na otázku súdu, aké kritériá musia byť u pacienta splnené, aby sa potvrdila PTSP. Znalec svoju odpoveď nijako nezdôvodnil a ani nepodložil žiadnymi argumentmi. Žalobca uviedol, že aj po udalosti nemal veľa možností, naďalej fáral, vykonával svoju prácu, na svoje ťažkosti upozorňoval už v roku 2007. To viedlo k užívaniu antidepresív a nepravidelne hypnotík. Od roku 2010 sa psychiatricky a psychologicky lieči, užíva dve antidepresíva, akciolytikum a hypnotikum, je mu diagnostikovaná úzkostne - depresívna porucha a PTSP. Touto diagnózou trpí už niekoľko rokov a do značnej miery prispelo k nepriaznivému priebehu aj to, že štyri roky od tejto udalosti nebol adekvátne liečený. Podľa MUDr. Izákovej PhD. a MUDr. Meszárošovej jeho stav možno hodnotiť ako trvalú zmenu osobnosti po katastrofickom zážitku. K otázke č. 9 uviedol, že je zrejmé, že sa nejedná o poruchu ľahkého charakteru ale o chronické ťažkosti a trvalú zmenu osobnosti, trpiacu PTSP a úzkostne - depresívnou poruchou. K otázke č. 10 uviedol, že bolo to riešené už v otázke č. 7 a nemožno vylúčiť, možnosť prispenia zvýšenej citlivosti, avšak kritériá takejto udalosti, ktorá môže podnietiť vznik PTSP spĺňa iba udalosť zo dňa 16.11.2006. K otázke č. 11 považuje odpoveď znalca na túto otázku za neakceptovateľnú. K otázke č. 13 uviedol, že rovnako ako závery Centra duševného zdravia s.r.o., tak aj závery MUDr. Kolára sú v jednoznačnom a zásadnom rozpore s vyššie popísanými argumentmi a nie je možné z pohľadu definícií a odbornej literatúry, rovnako ako aj názorov odborníkov na danú problematiku, preto nie je možné s nimi súhlasiť. Názory dvoch znaleckých posudkov sú v rozpore s inštitúciami svetových parametrov medzinárodnými klasifikáciami a príručkami s touto tematikou a v neposlednom rade s najväčšími odborníkmi na PTSP na Slovensku (Hašto, Vojtová, Kusá), ktorí sa veľkou mierou podieľali na učebných materiáloch, z ktorých pri svojom štúdiu čerpali spomínaní znalci. Záverom žalobca uviedol, že najväčšou výpovednou hodnotou zakladajúcou sa na pravde a skutočnosti, má znalecký posudok MUDr. Ľubomíry Izákovej PhD. a MUDr. Denisy Meszárošovej, pretože sú v súlade so zisteniami vyplývajúcimi z jeho zdravotných záznamov, závermi posudku Sociálnej poisťovne a tiež s inštitúciami svetových parametrov (Americká Asociácia Psychiatrov) medzinárodnými klasifikáciami a príručkami s touto tematikou a v neposlednom rade s najväčšími odborníkmi na PTSP na Slovensku. Žalobca navrhol, aby jeho pripomienky k znaleckému posudku boli postúpené znalcovi, ktorý doplní znalecký posudok.
12. Žalovaný k písomnému stanovisku žalobcu uviedol, že žalovaný nenamieta, že žalobca trpí duševnou poruchou a že toto ochorenie u neho pretrváva. Žalobca navrhuje dôkazy uvádzané v písomnom vyjadrení zo dňa 11.01.2016 až v čase, keď dvaja znalci (znalec a znalecká organizácia) sa zhodli na zodpovedaní základnej otázky, či existuje príčinná súvislosť medzi ochorením žalobcu (depresívna porucha ľahkého stupňa) a mimoriadnou udalosťou u žalovaného zo dňa 16.11.2006. Znalci
došli k zhodnému záveru, príčinnú súvislosť nepotvrdili, a to na základe komplexného zhodnotenia všetkých dôkazov, na základe konkrétne zaznamenaných príznakov ochorenia žalobcu v zdravotnej dokumentácii a nie z dôvodu, že informácie získal žalobca sprostredkovane, a preto nemôže trpieť post traumatickou stresovou poruchou, ako žalobca uvádza vo svojom vyjadrení. Tento argument žalobcu je vytrhnutý z konceptu argumentácie znalca v kontrolnom znaleckom posudku ako celku. Žalobca rozpisuje kritériá na diagnostikovanie PTSP podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (pod písmenom A-E), pričom podľa dvoch znalcov žiadne z týchto základných (jadrových) kritériá žalobca nespĺňa (s výnimkou symptómov pod D - do bod 2 - podráždenosť, zlosť). Odvolávky žalobcu na odborné publikácie, svetové asociácie, resp. poukaz na závery Americkej Asociácie Psychiatrov, ktorá sa vyjadrovala k PTSP na základe štúdia psychického stavu vojakov, bojujúcich vo vojne vo Vietname a v Kórei, sú z pohľadu žalovaného irelevantné, neumožňujúce analógiu v predmetnom konaní. Vojnový stav nie je možné porovnávať s mimoriadnou udalosťou u žalovaného. Z vykonaním dôkazov navrhnutého žalobcom - oboznámiť sa s trestným spisom, kde sú obžalovaní, uvádzaní zamestnanci žalovaného a vypočuť navrhovaných svedkov, žalovaný nesúhlasí. Tento návrh považuje za účelový, v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci. Návrh žalovaný namieta okrem dôvodu hospodárnosti konania aj s poukazom na skutočnosť, že trestná vec nie je skončená, je v štádiu vykonávania dôkazov a výsluch žalobcu v tomto trestnom konaní je len jeho subjektívna výpoveď, resp. subjektívne hodnotenie mimoriadnej udalosti, ktorá nemôže vniesť nové svetlo, pokiaľ ide o objektívne zhodnotenie príznakov jeho duševného ochorenia. Podľa žalobcu najväčšiu výpovednú hodnotu má znalecký posudok MUDr. Izákovej PhD. a MUDr. Meszárošovej; váhu tohto dôkazu zhodnotí súd, žalovaný sa k tomuto listinnému dôkazu v konaní už vyjadril v písomnom podaní zo dňa 28.01.2013. Doteraz vykonané dokazovanie vytvára dostatočný podklad na rozhodnutie vo veci.
13. Znalec vo svojom odbornom vyjadrení zo dňa 6.mája 2016 č. 81/2016 uviedol, že k otázkam č.1,2,3,6 a 7 žalobca sa primárne vyjadruje k otázkam, ktoré boli položené znalcovi súdom a nie k samotným odpovediam znalca, preto sa znalec k vyššie uvedeným otázkam nevyjadruje. K otázke č.4 sa znalec nevyjadril s tým, že nie je k čomu sa vyjadriť. K otázke č.5 znalec uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z oficiálnej, na Slovensku aktuálnej platnej medzinárodnej klasifikácie chorôb 10.verzia. K otázke č.8 znalec uviedol, že vychádzal z diagnostických kritérií medzinárodnej klasifikácie chorôb 10.verzie - pre F 43.1 postraumatická stresová porucha. A/ K tejto otázke ďalej uviedol, že pacient musel byť vystavený stresujúcej udalosti alebo situácií krátkeho alebo dlhého trvania, výnimočne nebezpečného alebo katastrofického charakteru, ktorá by pravdepodobne spôsobila hlboké rozrušenie takmer u kohokoľvek. B/ Musí sa vyskytnúť neodbytné vybavovanie alebo „znovuprežívanie“ stresov v podobe rušivých „flashbackov“, živých spomienok alebo opakujúcich sa snov, alebo prežívanie úzkosti pri expozícií k okolnostiam pripomínajúcich alebo spojených so stresom. C/ Pacient sa musí vyhýbať alebo dávať prednosť vyhýbaniu sa okolnostiam, ktoré pripomínajú alebo sú spojené so stresorom, pričom toto vyhýbanie nebolo prítomné pred expozíciou stresoru. D/ Musí byť prítomné ktorékoľvek z nasledujúcich kritérií: 1.Neschopnosť vybavovať, čiastočne alebo úplne, niektoré dôležité momenty z obdobia expozície stresoru. 2. Sú prítomné ktorékoľvek dva z nasledujúcich príznakov zvýšenej psychickej citlivosti a vzrušivosti, ktoré neboli prítomné pred expozíciou stresoru: a/ ťažkosti so zaspávaním alebo udržaním spánku, b/ podráždenosť alebo návaly hnevu, c/ ťažkosti s koncentráciou, d/ hypervigilita, e/ nadmerná uľaková reaktivita. E / Kritéria B, C, D musia byť splnené v priebehu šiestich mesiacov od stresujúcej udalosti alebo od konca obdobia stresu. Niekedy môže byť účelné diagnostikovať aj po dlhšom období ako je šesť mesiacov, ale dôvody by mali byť zreteľne špecifikované. Príznaky postraumatickej stresovej poruchy u žalobcu, ktorá by bola následkom udalosti z roku 2006 do času vypracovania posudku k posudzovanému dátumu 20.1.2012 (viď posudok, strana 81) neboli zadokumentované, teda absentujú. ... už v roku 2007 riešené s praktickou lekárkou ... na svoje ťažkosti som upozorňoval už v roku 2007! To viedlo k užívaniu antidepresív a nepravidelne aj hypnotík... svoje príznaky som opísal už v roku 2007
svojej praktickej lekárke... (viď aj otázku č. 8, na tento stav som poukazoval už v roku 2007, kedy som začal prvýkrát užívať antidepresíva a následne hypnotiká, a nie 8.4.2010 ...). Uvedené nie je možné na základe predloženej zdravotnej dokumentácie potvrdiť. Znalec k otázke č. 9,10,11 uviedol, že sa pridržiava svojich odpovedí v plnom rozsahu.
14. Žalobca k odbornému vyjadreniu znalca vo svojom písomnom stanovisko zo dňa 7.júna 2016 uviedol, že odborné vyjadrenie znalca žiadnym spôsobom nevyvracia jeho námietky k znaleckému posudku, ktoré už oznámil súdu vo vyjadrení zo dňa 11.1.2016, preto navrhol, že vo veci je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie.
15. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k odbornému vyjadreniu znalca zo dňa 26.mája 2016 uviedol, že znalec vo vyjadrení k otázke č. 8 špecifikuje diagnostické kritéria pre potvrdenie postraumatickej stresovej poruchy, pričom uvádza, že kritéria pod bodom B,C, D musia byť splnené v priebehu šiestich mesiacov od stresujúcej udalosti alebo od konca obdobia stresu (môžu byť podľa znalca diagnostikované aj po dlhšom období, ale dôvody musia byť zreteľne špecifikované). Znalec uzavrel, že príznaky postraumatickej stresovej poruchy, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s udalosťou z roku 2006 neboli u žalobcu zadokumentované, teda absentujú. K otázkam 1,2,3,6 a 7 sa znalec nevyjadruje, lebo podľa neho žalobca sa primárne vyjadruje k formulácií otázok, ktoré boli položené znalcovi. Vychádzajúc z obsahu vyjadrenia, znalec zotrval na záveroch kontrolného znaleckého posudku. Podľa znalca tvrdenia žalobcu o pravidelnom užívaní antidepresív už v roku 2007 nie je možné na základe predloženej zdravotnej dokumentácie potvrdiť. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na písomné vyjadrenie znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia s.r.o. zo dňa 25.11.23012 (stanovisko k námietkam žalobcu). Znalecká organizácia vychádzala zo zdravotnej dokumentácie a zároveň si zabezpečila výpisy všetkých vyšetrení žalobcu u odborných lekárov, ktoré v zdravotnej dokumentácii neboli zaznamenané, pričom okrem iného zistila len jednorazový predpis liekov (citalon) praktickou lekárkou žalobcu dňa 6.6.2007 bez uvedenia príznakov poruchy, bez diagnózy, čo je podľa CDZ s.r.o. informácia foremzne nepoužiteľná (žalobca nenavštívil v období roku 2006 - 2009 odborníka
- psychológa, psychiatra); lieky na spanie boli žalobcovi nepravidelne, ale preukázateľne predpisované praktickou lekárkou až od apríla 2010. Žalovaný poukazuje na to, že podstatou námietok žalobcu je nesúhlas žalobcu so závermi znaleckého posudku, s poukazom na to, že „súd si bezdôvodne osvojil tvrdenia žalovaného a jeho postavil do pozície klamára a náhodného pozorovateľa a nie človeka, ktorý túto katastrofu predvída a nakoniec ju na vlastnej koži zažil“. Znalecká organizácia v znaleckom posudku, ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 25.11.2012 zdôraznila, že pre závery znaleckého posudku nie je dôležité ako ďaleko alebo blízko bol žalobca k miestu mimoriadnej udalosti, ale dôležité je jeho prežívanie, konanie počas a po tragickej udalosti; podľa znalcov aj keby žalobca bol vystavený závalu, aj keby bol on utekal pred masou bahna a „pozeral sa smrti do oči“ neznamená to zákonitý rozvoj psychického šoku, akútny stresový stav sa ani v takomto prípade nemusí rozvinúť. Zásadný význam pri vypracovaní každého posudku majú zmeny psychiky posudzovaného, ktoré by mali byť prítomné počas a „po úrazovom deji“. U žalobcu tieto zmeny neboli bezprostredne po udalosti nikde zadokumentované. Žalobca dokázal počas udalosti situáciu prežívať racionálne, vlastné pocity, uvažovanie a riešenie pracovných problémov popísal jasne, pragmaticky a zrozumiteľne, akútna reakcia na stres sa u neho nerozvinula. Znalecká organizácia aj kontrolný znalec konanie žalobcu po mimoriadnej udalosti posúdil s rovnakým záverom - nepotvrdil príčinnú súvislosť medzi mimoriadnou udalosťou z roku 2006 a ochorením žalobcu, ktoré bolo v zdravotnej karte žalobcu prvýkrát zadokumentované v roku 2010 po tom, čo 8.4.2010 bol vyhlásený rozsudok v konaní č. 9C 201/2008 (prvé psychologické vyšetrenie žalobcu dňa 14.4.2010 a u Mgr. Oravčíkovej prvé psychiatrické vyšetrenie 18.5.2010 u MUDr. Vezerovej).
16. Z výsluchu žalobcu súd zistil po vypracovaní znaleckého posudku MUDr. Stanislava Kollára a jeho odbornom vyjadrení, že býva striedavo v rodinnom dome a býva i v byte. Byt má v nájme od OSBD. Za nájom bytu platí 152 eur mesačne, ktorý nájom platí jeho bývalá manželka, ktorá v byte býva i naďalej. Žalobca je spoluvlastníkom rodinného domu v Bánovciach nad Bebravou, za ktorý platí daň z nehnuteľnosti. Daň platí z dôvodu, že nehnuteľnosť užíva. Za tri mesiace platí zálohu za elektrinu vo výške 130 eur. Rodinný dom vykuruje pevným palivom. Úver mu poskytol peňažný ústav z dôvodu, aby mohol rodinný dom prerábať a aby v ňom mohol bývať. Mesačne spláca úver vo výške, ktorú predložil súdu. Má osobné motorové vozidle kúpené pred 11-imi rokmi. Za auto platí zákonnú poistku a havarijnú
poistku nemá. Nemá vyživovaciu povinnosť k deťom. Jeho bývalá manželka mu prispieva sumou 50 eur až 100 eur. Žiadnym spôsobom si neprivyrába. Podľa jeho vyjadrenia nemá žiadne finančné prostriedky nasporené. Nie je vedený na úrade práce, bol vedený ako uchádzač o zamestnanie do roku 2014.
17. Právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, pretože neexistuje znalecký ústav so zameraním psychiatrie. Navrhol, aby súd ustanovil organizáciu, a to psychiatrickú liečebňu, kde by bol žalobca umiestnený, resp. hospitalizovaný a bol by tu prešetrený jeho zdravotný stav. Zároveň by bolo možné sa vyjadriť ku všetkým trom znaleckým posudkom. Právny zástupca zotrval na svojom právnom názore, že znalecké posudky, ktoré vypracovalo Centrum duševného zdravia s.r.o. a následne znalec MUDr. Kollár sú neobjektívne, nezodpovedajú skutkovému stavu, keď poukazuje na to, že v podstate nebola uznaná príčinná súvislosť medzi mimoriadnou udalosťou, ku ktorej došlo u žalovaného a žalobcovým psychickým ochorením výlučne preto, že si údajne neskoro uplatňoval svoje nároky, neskoro začal navštevovať psychológa a psychiatra, čo však nezodpovedá skutočnosti, pretože žalobca so svojimi problémami začal chodiť najskôr k obvodnej lekárke, ktorá mu predpísala lieky na ukľudnenie a následne, keď to nepomáhalo sa žalobca obrátil aj na odborných lekárov. Uviedol, že vo vyjadrení k znaleckému posudku MUDr. Kollára predložil rozsiahle vyjadrenie, kde poukázal na závery mnohých odborníkov z odboru psychiatrie, ktorí sa zaoberali obdobnými prípadmi a tieto závery sú v priamom rozpore so závermi Centra duševného zdravia s.r.o. i znalca MUDr. Kollára. Poukázal naďalej na to, že na tunajšom súde bol riešený obdobný prípad pána Jančoviča, v ktorom boli závery znaleckého posudku celkom odlišné ako v prípade žalobcu a na základe znaleckého posudku bol uznaný pracovný úraz a tento bol odškodnený. Považoval za nesporné, že fakt, že žalobca mohol byť priamo na tom pracovisku, kde došlo k mimoriadnej udalosti a dnes mohol byť medzi nebohými, resp. s ťažším postihnutím zdravia než má teraz, je takou závažnou udalosťou, že toto objektívne vyvolalo u žalobcu psychickú poruchu a neexistuje objektívny dôvod, na základe ktorého by znalci mali rozhodnúť tak, že neexistuje príčinná súvislosť medzi mimoriadnou udalosťou a žalobcovým zdravotným stavom. Aj za tohto stavu trval na žalobe a bol toho názoru, že treba žalobcovi uznať za pracovný úraz psychické ochorenie, ktoré je v priamej príčinnej súvislosti s mimoriadnej udalosti, ku ktorej došlo 16.11.2006. Navrhol, aby súd žalobe vyhovel a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.
18. Zástupkyňa žalovaného namietala, aby súd vykonal navrhovaný dôkaz, nakoľko v konaní boli vypracované tri znalecké posudky, na základe ktorých je možné, aby súd vo veci rozhodol. Žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú s poukazom na závery dvoch znaleckých posudkov, ktoré sa zhodli v základnej odpovedi, že depresívna porucha, ktorou trpí žalobca nie je v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou zo dňa 16.11.2006, nie sú splnené kritéria pre priznanie pracovného úrazu. Podľa znalcov osobnosť žalobcu nevykazuje charakteristiky pretrvávajúcej zmeny osobnosti, základné prvky postraumatickej stresovej poruchy sa u neho vykonanými vyšetreniami nepotvrdili. V zdravotnej dokumentácií žalobcu chýba objektivizácia psychiatrických nálezov a diagnóz do roku 2010, čo potvrdili oba znalecké posudky. Kontrolný znalec zdôraznil, že nie je možné žiadnym spôsobom preukázať, že by mimoriadna udalosť bola významnou, teda základnou a rozhodujúcou pre rozvoj duševnej poruchy u žalobcu. Teda duševné poruchy u žalobcu od mimoriadnej udalosti do roku 2010 neboli v zdravotnej dokumentácií zaznamenané. Podľa kontrolného znalca po vypracovaní znaleckého posudku Centra duševného zdravia s.r.o. dochádza k informačnému posunu v oblasti subjektívne uvádzaných duševných porúch, ako aj k argumentačnému posunu v rámci konania, čo podľa znalca poukazuje na možnú účelovosť uvádzaných ťažkostí, ako aj ich agraváciu. V tejto súvislosti poukazuje znalec na citácie v zdravotnej dokumentácií týkajúce sa užívania liekov a hmotnosti žalobcu, ktoré nekorešpondujú s jeho tvrdeniami v konaní. Tiež sa vyjadril, že sa nepotvrdil predpoklad, že by duševný stav žalobcu v čase vypracovania prvého znaleckého posudku bol odlišný, teda lepší, pretože podľa neho duševný stav žalobcu je dlhodobo rovnaký. V odbornom vyjadrení zo dňa 6.5.2016 kontrolný znalec uviedol, že diagnostické kritéria pre potvrdenie postraumatickej stresovej poruchy musia byť splnené v priebehu šiestich mesiacov od stresujúcej udalosti a u žalobcu podľa neho absentujú. V konaní sa nepreukázalo tvrdenie žalobcu o pravidelnom užívaní antidepresív už od roku 2007 v tomto smere si centrum duševného zdravia s.r.o. vyžiadal výpis všetkých vyšetrení žalobcu, z ktorých bol zistený iba jednorazový predpis lieku praktickou lekárkou dňa 6.6.2007 bez uvedenia diagnózy a príznakov. Lieky na spanie podľa znalcov žalobca mal predpisované až od apríla 2010. Žalovaný zdôrazňuje, že tomu bolo po tom, čo okresný súd dňa 8.4.2010 rozhodol v konaní č. 9C 201/2008, následne žalobca absolvoval prvé vyšetrenie u psychológa 14.4.2010 a následne prvé vyšetrenie u psychiatra dňa 18.5.2010, čo bolo štyri
roky po mimoriadnej udalosti. Znalecká organizácia v posudku zdôraznila, že pre posúdenie je dôležité prežívanie žalobcu, konanie počas a po udalosti, podľa znalcov, aj keby sa žalobca pozeral smrti rovno do očí, neznamená to zákonitý rozvoj psychického šoku, akútny stres sa nemusí rozvinúť v každom prípade. U žalobcu neboli zadokumentované zmeny psychiky. Kontrolný znalec potvrdil závery tohto znaleckého posudku, najmä v zmysle zistenia ľahkej depresívnej poruchy u žalobcu, v neprítomnosti postraumatickej stresovej poruchy a nepotvrdenia príčinnej súvislosti medzi jeho duševnou poruchou a mimoriadnou udalosťou. Na základe uvedeného navrhla žalobu zamietnuť. Žalovaný si uplatňuje trovy konania, ktoré predstavujú sumu zloženého preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 500 eur.
19. Súd pri zisťovaní majetkových pomerov žalobcu predložených do súdneho spisu zistil, že podľa oznámenia sociálnej poisťovne, žalobca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 432,30 eur. VÚB banka mu poskytla úver vo výške 7.400 eur, ktorý má splatiť do 36 mesiacov a mesačné splátky činia 267,16 eur. Ide o spotrebiteľský úver. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX. Podľa vyplýva, že žalobca je spoluvlastníkom v podiele 1/8-ina a 5/24-tín nehnuteľností - rodinného domu č. XX. Podľa, na parc. č. X, v k. ú.X. BX.. Podľa ďalšieho výpisu z listu vlastníctva č. XX. Podľa0, žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 1/3 vedenej v k. ú. X. Ide o parc. č. X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 216 m2 a parc. č. F. - o výmere 112 m2 - záhrady. Podľa inkasného lístku za mesiac september 2016 bol poplatok za rozhlas a TV 4,64 eur, záloha za plyn 16 eur a elektrina 19 eur, spolu 35,50 eur. Uvedené inkasné platby sú vedené na PG.a a N. na byt C. XX. Súd 20. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba žalobcu je podaná nedôvodne.
21. Podľa § 470 ods.1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
22. Podľa § 470 ods.2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
23. Podľa § 195 ods.1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
24. Podľa § 195 ods.2 cit. zákona, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
25. Prvostupňový súd doplnil dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu a to preskúmaním znaleckého posudku Centra duševného zdravia s.r.o. iným znalcom MUDr. Stanislavom Kollárom, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, odvetvie sexuológia so sídlom Žilina. Podľa záveru odvolacieho súdu prvostupňový súd mohol doplniť znalecké dokazovanie iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou.
26. Žalobou sa žalobca domáhal, že zdravotné problémy, ktorými trpí - epizóda stredne ťažkej depresie a postraumatická stresová porucha sú v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou zo dňa 16.11.2006 a ide o pracovný úraz, za ktorý zodpovedá žalovaný. Na svoje tvrdenia, že jeho zdravotné problémy sú v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou zo 16.11.2006 predložil súdu dôkazy - výpisy z návštevy psychiatričky MUDr. Viery Vezerovej z roku 2010 a 2011, lekársku prepúšťaciu správu NsP Prievidza so sídlom Bojnice, psychiatrické oddelenie zo dňa 7.2.2011, z ktorej vyplýva hospitalizácia žalobcu pre stredne ťažkú depresiu.
27. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pretože žalobca po viac ako štyroch rokov od mimoriadnej udalosti sa domáha určenia, že dňa 16.11.2006 utrpel u žalovaného pracovný úraz, za ktorý má zodpovedať práve žalovaný. Naviac žalobca po mimoriadnej udalosti pracoval u žalovaného v podzemí na produktívnom pracovisku až do 13.2.2011. Žalobca po mimoriadnej udalosti nebol práceneschopný.
Pokiaľ aj bol PN, tak len krátkodobo z dôvodu všeobecného ochorenia. Žalobca viac ako tri roky po mimoriadnej udalosti pracoval v podzemí, na žiadne zdravotné obmedzenia si nesťažoval, práve naopak bol mimoriadne aktívny, v práci odpracoval (november a december 2016) 100 nadčasových hodín, v roku 2007 180 nadčasových hodín a v roku 2018 421 nadčasových hodín. Okrem toho podal dva zlepšovacie návrhy, v roku 2008 a 2009. Po mimoriadnej udalosti nepožiadal žalovaného o preradenie v práci zo zdravotných dôvodov. Aj podľa preventívnej prehliadky v roku 2009 bol spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu. Podľa žalovaného sa javí nárok žalobcu ako nárok majúci zámer v ekonomickom prospechu z požadovaného určenia.
28. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že žalobca bol zamestnancom žalovaného od 9.9.1983 až do 30.6.2011, kedy s ním žalovaný skončil pracovný pomer výpoveďou podľa § 630 ods.1 písm. c/ ZP. Žalobca bol zamestnancom žalovaného aj 16.11.2006, kedy došlo u jeho zamestnávateľa k mimoriadnej udalosti - prievalu nadložných hornín a vody, v dôsledku ktorej zahynuli štyria zamestnanci. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že v dôsledku mimoriadnej udalosti mal zdravotné problémy. bola mu diagnostikovaná zmiešaná úzkostná depresívna porucha a epizóda stredne ťažkej depresie. Po hospitalizácii v Nemocnici s poliklinikou v Bojniciach na psychiatrickom oddelení (13 dní) mu bola diagnóza uzavretá ako epizóda stredne ťažkej depresie a postraumatická stresová porucha.
29. V posudzovanej veci bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie na okolnosť, či sú zdravotné problémy žalobcu, ktorými trpí v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou zo 16.11.2006.
30. Znaleckým dokazovaním znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia s.r.o. - vyšetreniami žalobcu metódami uvedenými v znaleckom posudku, vyšetrením znalcom - psychológom a znalcom psychiatrom bolo zistené, že u žalobcu sa nejedná o postraumatickú stresovú poruchu, ktorá by vznikla v roku 2006 pri prievale a pretrvávala by do súčasnosti. Znaleckým dokazovaním bolo zistené, že žalobca od roku 2010 trpí ľahkou formou depresívnej poruchy na základe osobnostnej štruktúry v súčinnosti s reaktívnym faktorom, čomu nasvedčoval aj rozvoj symptómov ľahkej depresie, či úzkostne depresívnej symptomatiky - narcisticky modulovaná depresia. Zo psychologického vyšetrenia realizovaného viacerými metódami znalkyne - psychologičky, znalkyňa dospela k záveru, že symptomový vzorec postraumatickej stresovej poruchy neboli u žalobcu splnené. Psychický stav u žalobcu vznikol v roku 2010 na základe osobnostnej štruktúry v súčinnosti s reaktívnym faktorom (úraz v roku 2010), PN, strata zamestnania, čomu aj nasvedčovala návšteva psychológa a psychiatra a v tomto roku rozvoj symptómov, narcisticky modulovaná depresia. Vychádzajúc z komplexného psychologického vyšetrenia sa u žalobcu nejedná o postraumatickú stresovú poruchu, ktorá by vznikla v roku 2006 a pretrvávala by doposiaľ. K rovnakému záveru psychiatrickým vyšetrením dospel aj znalec, psychiater, že zdravotné problémy, ktorými trpí žalobca nie sú v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou zo 16.11.2006, pretože nebol vystavený stresovej situácii, ktorá by podmienila rozvoj postraumatickej stresovej poruchy. Príznaky po akútnom strese sa musia objaviť bezprostredne do jednej hodiny, pričom žalobca po udalosti racionálne prežíval situáciu prievalu. Akútna reakcia na stres sa po úraze nerozvinula. Vyšetreniami znalcami znaleckej organizácie neboli splnené ani kritéria v diagnostike postraumatickej stresovej poruchy. Znalci zistili, že hoci žalobca navštevoval viacerých lekárov, vrátane odborných lekárov, v zdravotnej dokumentácii sa ani raz neobjavila zmienka o postraumatickej stresovej poruche. Osobnosť žalobcu nevykazuje charakteristiku pretrvávajúcej zmeny osobnosti ako následok chronifikácie eventuálnej postraumatickej stresovej poruchy, práve naopak, žaloba bol aktívny človek. Pri opakovaných vyšetreniach psychológom a psychiatrom sa ani v zdravotnej dokumentácii nenachádzajú jadrové príznaky (akútny stres, flashbacky, vyhýbanie sa okolnostiam stresu a úzkosť s tým spojená, strata pamäti, obtiaže s koncentráciou...), čo pre posúdenie príčinnej súvislosti medzi mimoriadnou udalosťou zo 16.11.2006 a zdravotnými problémami považovala znalecká organizácia Centrum duševného zdravia s.r.o. za dôležité. Až po štyroch rokoch po mimoriadnej udalosti sa objavujú záznamy o poruche spánku žalobcu a depresie, pričom prejavy rozvinutej postraumatickej stresovej poruchy sú výrazne paralizujúce, zneschopňujúce a až sebazničujúce. Vyšetreniami znalcov psychológa a psychiatra bol zistený zhoršený zdravotný psychický stav žalobcu od roku 2010, ktorý vznikol na základe osobnostnej štruktúry v súčinnosti s reaktívnym faktorom. Žalobca trpí depresívnou poruchou, ktorá je však v doznievajúcom štádiu, resp. ústupu. Znalecká organizácia Centrum duševného zdravia s.r.o. dospela k záveru, že depresívna porucha, ktorou žalobca trpí jednoznačne nie je v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou zo 16.11.2006,
preto nie sú splnené kritéria pre priznanie pracovného úrazu a žalovaný nezodpovedá za tento úraz podľa § 195 ods.1,2 Zákonníka práce.
31. Súd v intenciách odvolacieho súdu, súdu II. inštancie doplnil dokazovanie preskúmaním znaleckého posudku Centra duševného zdravia s.r.o. a za týmto účelom ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Stanislava Kollára, ktorý vo svojom znaleckom posudku uviedol, že u žalobcu nie je možné potvrdiť základné (tzv. jadrové) klinické príznaky - akútnu stresovú reakciu nasledujúcu bezprostredne po udalosti, na ktorú by nadviazali základné príznaky postraumatickej poruchy, ktoré by následne s časovým odstupom vyústili do trvalej zmeny osobnosti po katastrofickom zážitku. K rovnakému záveru dospela aj znalecká organizácia Centrum duševného zdravia s.r.o. vo svojom znaleckom posudku. Znalec uviedol, že základné príznaky postraumatickej stresovej poruchy, ktorá by bola následkom udalosti do času ukončenia posudku Centra duševného zdravia s.r.o. neboli zdokumentované, teda absentujú. Znalec na základe znaleckého vyšetrenia zistil, že žalobca aktuálne trpí depresívnou poruchou ľahkého stupňa a v súčasnosti už ide o poruchu chronického charakteru. Duševná porucha bola u neho prvýkrát diagnostikovaná v apríli 2010 ako úzkostne-depresívna porucha, adaptačná porucha a ľahká až stredne ťažká depresívna porucha. Znalec zistil, že žalobca netrpel a netrpí postraumatickou stresovou poruchou a zároveň zistená depresívna porucha nie je jednoznačne v príčinnej súvislosti s udalosťou. Znalec uviedol, že počas vypracovania znaleckého posudku znaleckou organizáciou Centru duševného zdravia s.r.o. boli okrem iného vykonané správne a dostatočne podrobne diagnostikované postupy za účelom možného zistenia postraumatickej stresovej poruchy, ktoré by mohli byť v príčinnej súvislosti s udalosťou. Takéto poruchy však neboli zistené. Preto informačný a argumentačný posun v období po vypracovaní posudku znaleckej organizácie Centra duševného zdravia s.r.o. poukazuje aj na možnú účelovosť subjektívne udávaných ťažkostí.
32. Znalec znaleckým vyšetrením zistil, že žalobca aktuálne trpí depresívnou poruchou ľahkého stupňa, v súčasnosti sa jedná o poruchu chronického charakteru, pričom ľahká depresívna porucha nie je jednoznačne v príčinnej súvislosti s udalosťou zo dňa 16.11.2006. Z pohľadu medicíny nie sú splnené kritéria pre priznanie pracovného úrazu. Znalec zdôraznil, že podľa odborných posudkov v psychiatrii sa príznaky postresovej duševnej poruchy objavia najneskôr niekoľko mesiacov po stresujúcej udalosti. Znalec jednoznačne nevylúčil účelovosť tvrdení žalobcu a agraváciu jeho ťažkostí. Nie je možné žiadnym spôsobom preukázať, že by bola udalosť zo dňa 16.11.2006 významnou pre rozvoj duševnej poruchy u žalobcu. Vplyv iných životných okolností na depresívny stav žalobcu sa nedá vylúčiť. Znalec v závere znaleckého posudku uviedol, že potvrdzuje závery znaleckého posudku č. 15/2012 Centra duševného zdravia s.r.o., najmä v zmysle zistenia ľahkej depresívnej poruchy u žalobcu, neprítomnosti postraumatickej stresovej poruchy u žalobcu a nepotvrdenie príčinnej súvislosti medzi duševnou poruchou a udalosťou zo dňa 16.11.2006.
33. Tak ako vyplýva zo znaleckého posudku kontrolný znalec MUDr. Stanislav Kollár sa stotožnil so závermi znaleckého posudku znaleckej organizácie Centra duševného zdravia s.r.o. č. 15/2012 a jednoznačne nepotvrdil príčinnú súvislosť medzi ochorením žalobcu - depresívna porucha ľahkého stupňa a mimoriadnou udalosťou u žalobcu zo dňa 16.11.2006. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z oficiálnej na Slovensku aktuálne platnej ICD -10 (medzinárodná klasifikácia chorôb, 10.revízia) pre F 43, 1 Postraumatická stresová porucha, pričom kritéria v jeho odbornom vyjadrení zo dňa 6.5.2016 A, B, C, D a E podrobne rozvinul, ktoré súd uviedol už v odôvodnení tohto rozsudku, ktoré kritéria pod B, C, D musia byť splnené v priebehu šiestich mesiacov od stresujúcej udalosti alebo od konca obdobia stresu.
34. V konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi ochorením žalobcu - depresívna porucha ľahkého stupňa a mimoriadnou udalosťou u žalobcu zo dňa 16.11.2010, preto súd žalobu zamietol.
35. Súd nevykonal navrhované dôkazy žalobcom a to oboznámením sa s trestným spisom, nevypočul svedkov X. a I. pretože žalovaný tieto dôkazy navrhol po piatich rokoch, teda až vtedy, keď závery znaleckých posudkov znaleckej organizácie Centra duševného zdravia s.r.o. a znalca MUDr. Stanislava
Kollára sa zhodli na zodpovedaní základnej otázky, či existuje príčinná súvislosť medzi ochorením žalobcu (depresívna porucha ľahkého stupňa) a mimoriadnou udalosťou u žalobcu zo 16.11.2006. Znalci došlo k zhodnému záveru, príčinnú súvislosť nepotvrdili. Čo sa týka trestného spisu, vec nie je skončená, je v štádiu vykonávania dôkazov a oboznámenie sa s týmto spisom súd považuje za účelové predlžovanie rozhodnutia vo veci samej, rovnako aj vypočutie svedkov považuje za účelové, nehospodárne, ktorí by v zásade svojimi výpoveďami neovplyvnili rozhodnutie vo veci samej, nakoľko základná otázka v tomto konaní, ktorú si vyriešil súd podliehala znaleckému dokazovaniu.
36. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
37. Podľa § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
38. S nariadením znaleckého dokazovania vznikli štátu trovy, ktoré súd hradil zo zálohy zloženej žalovaným vo výške 500 eur a zvyšok 1.795,45 eur uhradil z rozpočtových prostriedkov súdu. Nariadením znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia s.r.o. vznikli náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku v celkovej výške 1.353,44 eur. Súd uznesením zo dňa 6.februára 2012 vyplatil zo zloženej zálohy žalovaným sumu 500 eur a zvyšnú sumu 362,18 eur uhradil z rozpočtových prostriedkov súdu a z rozpočtových prostriedkov súdu uhradil týmto uznesením aj odmenu znalkyni Mgr. Klaudii Šamkovej 491,36 eur. Z rozpočtových prostriedkov súdu súd uhradil 853,54 eur. Súd priznal uznesením zo dňa 23.októbra 2013 znalcovi MUDr. Andrejovi Smetankovi, PhD. odmenu za účasť na pojednávaní dňa 8.10.2013 v sume 43,16 eur, ktorú vyplatil z rozpočtových prostriedkov súdu. Za vypracovanie znaleckého posudku č. 134/2015 zo dňa 12. októbra 2015 súd priznal znalcovi MUDr. Stanislavovi Kollárovi unesením zo dňa 19.novembra 2015 odmenu v sume 846,24 eur, ktorú vyplatil z rozpočtových prostriedkov súdu. Za odborné vyjadrenie č. 81/2016 zo dňa 6.mája 2016 súd priznal znalcovi MUDr. Stanislavovi Kollárovi uznesením zo dňa 23.5.2016 odmenu v sume 52,61 eur, zaplatenú z rozpočtových prostriedkov súdu. Celkom súd uhradil z rozpočtových prostriedkov súdu 1.795,45 eur (362,08 eur + 491,36 + 43,16 + 846,24 + 52,61).
39. Žalobca požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov (č.l. 383), doručené súdu 5.2.2016.
40. Podľa § 253 ods.1 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.
41. Súd pri uložení povinnosti zaplatiť preddavok na výdavky vykonania navrhovaného dôkazu v sporových konaniach už automaticky neskúma splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov a neskúma ho ani pri preddavku na predpokladané náklady znaleckého dokazovania.
42. V prejednávanej veci súd neuložil žalobcovi zložiť preddavok na vykonanie znaleckého dôkazu, ale žalobca požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku tlačivom doručeným súdu dňa 5.2.2016. Vzhľadom na vyššie citovanú zákonnú úpravu súd neskúmal splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov a určil žalobcovi zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prievidza trovy štátu vo výške 1.795,45 eur v mesačných splátkach po 80 eur, vzhľadom na výšku trov štátu. Súd tak rozhodol z dôvodu, že žalobca v konaní úspešný nebol.
43. Súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods.2 CSP vo výške 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.