Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoPr/2/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35514892, proti žalovanému: Centrum sociálnych služieb Dúbrava, 067 73 Dúbrava 41, IČO: 00695467, zastúpeného JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou, so sídlom 1. Maja 2049, 069 01 Snina, IČO: 37938398, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. -492 zo dňa 15.8.2022, takto jednohlasne

rozhodol:

Ruší rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku III., ktorým v prevyšujúcej časti nárok žalobkyne na úrok z omeškania zamietol a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:

„I. Súd u r č u j e, že výpoveď daná žalovaným žalobkyni listom zo dňa 21.04.2009 je n e p l a t n á.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 6732,72 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 561,06 eur od 30.6.2022 do zaplatenia, zo sumy 561,06 eur od 30.6.2022 do zaplatenia, zo sumy 561,06 eur od 30.6.2022 do zaplatenia, zo sumy 561,06 eur od 30.6.2022 do zaplatenia, zo sumy 561,06 eur od 30.6.2022 do zaplatenia, zo sumy 561,06 eur od 30.6.2022 do zaplatenia, zo sumy 561,06 eur od 30.6.2022 do zaplatenia, zo sumy 561,06 eur od 30.6.2022 do zaplatenia, zo sumy 561,06 eur od 30.6.2022 do zaplatenia, zo sumy 561,06 eur od 30.6.2022 do zaplatenia, zo sumy 561,06 eur od 30.6.2022 do zaplatenia, zo sumy 561,06 eur od 30.6.2022 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúce časti súd nárok žalobkyne na úrok z omeškania z a m i e t a.

IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% z priznanej sumy s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia ohľadom napadnutej časti (úrokov z omeškania) okresný súd priznal žalobkyni aj uplatňovaný úrok z omeškania, pretože žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením mzdy za jednotlivé mesiace. Súd pri rozhodovaní o priznaní úroku z omeškania vychádzal obdobne z vyššie uvedeného, že „nečinnosť súdu v konaní nemôže ísť na ťarchu účastníka konania a nemôže mať za následok pokračovania plynutia premlčacej lehoty. ( - E. F. - Veľký komentár I. diel, strana 529). Nebolo by podľa názoru súdu spravodlivé, aby žalovaný mal platiť úroky z omeškania od dátumov ich omeškania, vzhľadom na dátum uplatnenia úrokov z omeškania a preto sú priznal žalobkyni úrok z omeškania od dátumu 30.6.2022, t. j. od dátumu rozhodnutia súdu o zmene návrhu, tak ako to navrhovala zástupkyňa žalovaného a v prevyšujúcej časti súd nárok žalobkyne na úrok z omeškania zamietol.

Proti tomuto rozsudku, a to len v časti výroku, ktorým súd žalobu žalobkyne v časti úroku z omeškania zamietol, podala žalobkyňa včas odvolanie z dôvodov uvedených v ust. , pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v napadnutej časti neodvolávajúce sa na žiadne konkrétne ustanovenie právneho predpisu nemožno považovať za správne právne posúdenie veci.

S poukazom na ust. , uviedla, že si uplatnila úroky z omeškania vo svojom podaní zo dňa 28.6.2022, kde poukázala na ustálenú súdnu prax pokiaľ ide o podanie návrhu na začatie súdneho konania.

Žalobkyňa v súvislosti s úrokmi z omeškania poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 9. októbra 2013, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 17. decembra 2009, kde povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy z neplatného rozviazania (skončenia) pracovného pomeru – a s tým súvisiaca splatnosť tejto náhrady – teda vzniká až súdnym rozhodnutím, ale vyplýva z citovaných ustanovení hmotného práva. Nevyplatené náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Úrok z omeškania je vo svojej podstate majetkovou sankciou.

Z citovaných zákonných ustanovení podľa žalobkyne vyplýva, že v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný, ak si ich zamestnanec uplatní, platiť úroky z omeškania, a to odo dňa pôvodnej splatnosti mzdy, ktorej náhrada sa poskytuje. Pre nepriznanie úroku z omeškania, keďže žalobkyňa si ich uplatnila, súd neuvádza žiaden zákonom predpokladaný dôvod.

Pokiaľ súd uvádza, že žalovaný nemôže znášať dôsledky za nečinnosť súdu, takýmto posúdením podľa žalobkyne presunul dôsledky za jeho, vlastnými slovami „nečinnosť súdu“, na žalobkyňu, keďže jej nepriznal právo na úroky z omeškania zo mzdy, splatnosť ktorej nastala pred dvanástimi rokmi pred rozhodnutím súdu. Porovnaním významu mesačnej mzdy vo výške 561,06 eur pre žalobkyňu a pre zabezpečenie jej potrieb a pre žalovaného, ktorý mal v čase skončenia pracovného pomeru 48 zamestnancov je zrejmé, že ekonomická sila strán vyznieva jednoznačne v prospech žalovaného. Preto preniesť bremeno takmer trinásťročného konania na žalobkyňu v podobe nepriznania jej úrokov z omeškania nielenže nezodpovedá citovaným zákonným právnym predpisom a ustálenej súdnej praxi najvyšších súdnych autorít, ale je voči žalobkyni aj krajne nespravodlivé.

Vzhľadom na uvedené preto žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a priznal žalobkyni požadovaný úrok z omeškania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) vec preskúmal v rozsahu určenom ust. , a bez nariadenia pojednávania, podľa a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku podľa zrušil a vec mu v tomto rozsahu podľa vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, a preto je jeho rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti vecne nesprávne.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 26. februára 2010)

Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie aj subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva ako procesného práva, ktoré v hypotéze nemá také predpoklady, ktoré vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššie súdu SR, sp. zn. ).

Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 19.8.2009 domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a zároveň sa domáhala aj náhrady mzdy od 1.8.2009.

Podaním dorečeným súdu dňa 28.6.2022 žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne upresnila žalobný návrh v časti uplatňovanej náhrady ako aj príslušenstva tejto náhrady s tým, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.6.2022 pripustil zmenu žalobného návrhu v požadovanom rozsahu.

Súd prvej inštancie nepriznanie časti požadovaného príslušenstva (úroku z omeškania) odôvodnil tým, že „nečinnosť súdu“ nemôže ísť na ťarchu účastníka konania, a preto by nebolo spravodlivé, aby žalovaný mal platiť úroky z omeškania od dátumu ich omeškania, a preto priznal tieto úroky z omeškania až od dátumu rozhodnutia súdu o zmene návrhu. V prevyšujúcej časti návrh na úroky z omeškania zamietol.

Uvedené právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je však nesprávne, keď odvolací súd aj s poukazom na citovaný názor vyšších súdnych autorít žalobkyňou v podanom odvolaní uvádza, že náhrada mzdy vždy z neplatného rozviazania pracovného pomeru má povahu deklaratórneho rozsudku, t. j. potvrdzuje už jestvujúce hmotné práva a povinnosti a nekonštatuje žiaden nový právny stav. Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru a tým súvisiacu splatnosť tejto náhrady, teda nevzniká až súdnym rozhodnutím, resp. tak ako uviedol súd prvej inštancie pripustením zmeny návrhu, ale vyplýva z citovaných ustanovení hmotného práva. Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Pri rozhodovaní o priznaní úroku z omeškania nie je rozhodujúce či žalovaný omeškanie zavinil, resp. dôvod omeškania, na vznik nároku úroku z omeškania stačí, že zákonom ustanovená lehota uplynula.

S poukazom na vyššie uvedené je preto úplne bezvýznamný dôvod ktorý uviedol súd prvej inštancie (nečinnosť súdu) pre právne posúdenie v danej veci, ktorý aj keby bol naplnený a dôvodný, nemôže ísť na ťarchu žalobkyne v podobe nepriznania úrokov z omeškania zo mzdy, ktorá jej mala byť vyplatená už pred trinástimi rokmi, t. j. z hodnôt, ktoré žalobkyňa mohla užívať a zveľaďovať už trinásť rokov.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom III. výroku, ktorým súd žalobu v časti úroku z omeškania zamietol zrušil a vec vrátil okresnému súdu v danom rozsahu na ďalšie a konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd nezrušil závislý IV. výrok o náhrade trov prvoinštančného konania, ktorý sa odvíja od veci samej, pričom v danom prípade príslušenstvo pohľadávky (úroky z omeškania) nebolo samostatným predmetom konania, ale týmto samostatným predmetom konania bol určovací výrok ohľadom neplatnosti výpovede, ako aj istina náhrady mzdy ohľadom ktorých bola žalobkyňa plne úspešným účastníkom konania.

Úlohou prvoinštančného súdu po zrušení veci bude bezpečne ustáliť splatnosť jednotlivých náhrad mzdy posúdením pracovnej zmluvy žalobkyne so žalovaným v spojení s príslušným právnym predpisom ( platným a účinným v čase výpovede žalobkyne) s tým, že nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok odo dňa nasledujúceho po tejto splatnosti nárok žalobkyne na úroky z omeškania z tejto mzdy vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy, nakoľko v tom čase platný ( v znení neskorších predpisov) túto možnosť jednoznačne vyjadril v prvá veta tak, že účastník, ktorého peňažný nárok nebol v čas a riadne uspokojený môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Pri omeškaní s náhradou mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru platí preto výška úrokov z omeškania určená Nariadením vlády č. , ktorá je vykonávacím predpisom k . Následne po určení splatnosti jednotlivých mesačných náhrad mzdy, t. j. po ustálení dátumu, od ktorého je žalovaný v omeškaní s tou-ktorou náhradou jednotlivej mesačnej mzdy, ako aj po určení výšky úroku z omeškania, súd prvej inštancie opätovne v zrušenej v časti vo veci rozhodne. Svoje rozhodnutie okresný súd náležite odôvodni tak, aby bolo konkrétne, jednoznačné a zrozumiteľné, teda preskúmateľné, čiže aby spĺňalo zákonné kritéria uvedené v ust. .

Odvolaním neboli napadnuté výroky I., II. ako aj závislý výrok IV., ktorý však vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola vo veci samej pri určení skončenia pracovného pomeru, ako aj vo výške istiny požadovanej náhrady mzdy, plne úspešná, už nemôže byť v prípade akéhokoľvek ďalšieho rozhodnutia zmenený (žalobkyňa, bez ohľadu ako následne súd prvej inštancie v časti úroku z omeškania rozhodne, je v konaní plne úspešnou stranou sporu) zostali nedotknuté ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Prešov pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).