Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-16-2022.pdf
PDF · 104.15 KB
Case nature
Subarea
3CoE/16/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a členov senátu JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Moniky Liptákovej, vo veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: M. N., nar. X.X.XXXX, H. XXX/XX, XXX XX Y. Y., zastúpený I. N., nar. XX.X.XXXX, H. XXXX/XX, XXX XX Y. Y., o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 2.752,71 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 17Er/4749/2016-118 zo dňa 6.9.2022, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 17Er/4749/2016-118 zo dňa 6.9.2022 p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil.
2. Okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter so sídlom v Žiline, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb so sídlom v Žiline, pred rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, č.k. RK-PC-1125/14 - LP zo dňa 3.11.2015, ktorý pri vydávaní predmetného rozhodcovského rozsudku označeného ako exekučný titul odvodil svoju právomoc v danej veci konať z predloženej neplatnej rozhodcovskej zmluvy č. 8500024835 zo dňa 9.5.2013 obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky, ktorá je v rozpore so zákonom, má za následok materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, nakoľko rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Vzhľadom na uvedené okresný súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017). Nakoľko okresný súd zistil dôvody pre zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, o návrhoch povinného na odklad exekúcie už samostatne nerozhodoval.
3. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pričom žiadal, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu a vec mu vrátil na pokračovanie v exekúcii. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal povinného na zaplatenie trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. Exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. Povinný teda mohol nepristúpiť
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Hneď v úvode rozhodcovskej zmluvy poučil povinného, že rozhodcovskú zmluvu nemusí uzatvoriť a to bez vplyvu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť a že táto skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere je významovo jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie prečíta. Povinnému bola predložená zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva na samostatných listinách. Z názvu každého z uvedených právnych úkonov vyplýva, že ide o dva samostatné právne úkony. Z obsahu oboch zmlúv nesporne vyplýva, že sú uzatvárané nezávisle a že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym dojednaním, by nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 resp. ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami. Okolnosť - začatie rozhodcovského konania kýmkoľvek zo zmluvného vzťahu - nemôže byť rozhodujúca pre posúdenie platnosti či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Daná okolnosť v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy nejestvuje. Možnosť jednostranného odstúpenia od predmetnej rozhodcovskej zmluvy garantuje spotrebiteľovi jednostranne zmeniť svoje rozhodnutie o uzavretí rozhodcovskej zmluvy. Možnosť využiť právo zahŕňa aj jeho nevykonanie, teda akceptovanie stavu ktorý buď trvá alebo nastane v náväznosti na nevykonanie práva. Rozhodcovskú zmluvu považuje za platne a individuálne uzavretú v súlade s ustanoveniami právnych predpisov platných v deň jej uzavretia. Právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je jasné, čo konkrétne resp. v čom súd považuje zmluvu neprehľadnú a nezrozumiteľnú. Objektívne nie je možné súhlasiť, čo i len s teoretickým posúdením danej dohody ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to vzhľadom na vecnú a právnu neopodstatnenosť takého postupu a rozpor so zákonom. O neprijateľnú podmienku nemôže ísť nielen s ohľadom na dobrovoľnosť „zakúpenia“ danej služby, ale aj s ohľadom na právnu definíciu a podstatu pojmu neprijateľná podmienka. Dohoda o poskytnutí služby je individuálnym právnym úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre vznik Zmluvy o revolvingovom úvere. Táto skutočnosť vyplýva z bodu 8., ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby. Dohoda o poskytnutí služby je aj osobitne podpisovaná, čo zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu Zmluvy o revolvingovom úvere v tom smere, že dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky dohodu o poskytnutí služby.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril prostredníctvom svojej matky I. N., a to tak, že s odvolaním oprávneného nesúhlasí.
5. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom exekučného konania (§ 362 ods. 1 CSP, § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
7. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
8. V súdenej veci ide zároveň o exekučné konanie začaté pred 0.0.2017 a keďže ustanovenia § 243i až § 243k z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia po vrátení veci uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. 11. Odvolací súd sa stotožnil s procesným postupom exekučného súdu, ktorý realizujúc svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu zastaví, ak sa exekúcia začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
12. Primárnym základom záveru okresného súdu je neplatnosť samotnej rozhodcovskej zmluvy, s ktorým konštatovaním sa na základe vyššie uvedeného stotožnil i odvolací súd, pričom táto neplatnosť rozhodcovskej zmluvy vyplýva z posudzovania predmetnej rozhodcovskej zmluvy podľa spotrebiteľských právnych noriem (rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná). Aj odvolací súd konštatuje, že sa jednalo o štandardnú formulárovú zmluvu pripravenú oprávneným ako dodávateľom (veriteľom zo spotrebiteľského úveru) v takom istom znení v obdobných právnych vzťahoch s inými svojimi dlžníkmi, spotrebiteľmi (ako je aj odvolaciemu súdu známe z rozhodovacej činnosti v obdobných exekučných veciach toho istého oprávneného), s ktorou hoci povinný ako spotrebiteľ (dlžník zo spotrebiteľského úveru) mal možnosť oboznámiť sa pred jej podpísaním, nemohol však reálne ovplyvniť jej obsah. Ak ide o premiestnenie rozhodcovskej doložky veriteľom zo všeobecných zmluvných podmienok na samostatný list, vo forme rozhodcovskej zmluvy, ešte to neznamená, že rozhodcovská zmluva je individuálne dojednaná.
13. Taká rozhodcovská zmluva, akú pri svojej podnikateľskej činnosti používal oprávnený, nepovažuje ani odvolací súd za rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej by bol rozhodcovský súd mohol v danej veci rozhodnúť. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy následne spôsobila, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe, nie je formálne a materiálne vykonateľným exekučným titulom.
14. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, v nadväznosti na odvolacie námietky oprávneného, odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je v každom štádiu exekučného konania prihliadať na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu. Z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej.
15. Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má potom v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6 Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012, kde najvyšší súd judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, pritom nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011).
16. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Nemožno potom prehliadnuť, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok.
17. V danom prípade rozhodcovská zmluva dojednaná medzi oprávneným a povinným bola koncipovaná na jednej listine, bola dodržaná zákonom vyžadovaná jej písomná forma, má však charakter formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti zjavne používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť. I podľa názoru odvolacieho súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy uvedeným spôsobom v spotrebiteľskom vzťahu neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Okresný súd dostatočne vysvetlil dôvody neprijateľnosti uvedenej zmluvy, z ktorého dôvodu odvolací súd na výklad uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje.
18. Osobitne však dopĺňa, že aj keď dojednaná rozhodcovská zmluva nemala výhradný charakter
- neurčovala ako jediný súd na riešenie sporov medzi účastníkmi rozhodcovský súd v prípade, že by žalobcom bol povinný, táto okolnosť však nezmenila nič na fakte, že pri podaní žaloby oprávneným, sa druhá procesná strana musela podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ bezprostredne zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma eventualitami. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať v zmluvnom vzťahu svoju vôľu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany. Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s tým, že výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi možnosti za primeraných okolností sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Oprávnený v podstate povinnému iba uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd určený oprávneným, a že spor môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní (z čoho nie je jednoznačne zrejmé, či sa má na mysli súdne konanie rozhodcovského alebo iného súdu, napr. všeobecného) a v neposlednom rade, že výber je na žalobcovi. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že oprávnený, ktorý rozhodcovskú zmluvu formuloval a inicioval jej uzavretie, disponuje právne kvalifikovanými zamestnancami. Naopak spotrebiteľovi, ktorý prišiel za oprávneným s cieľom uzatvoriť zmluvu o úvere, a ktorý často ani nemá žiadnu vedomosť o rozhodcovských súdoch, je predložená rozhodcovská zmluva (krajský súd má pritom pochybnosti o tom, že by spotrebiteľ bez prispenia dodávateľa sám iniciatívne požadoval uzavretie rozhodcovskej zmluvy), v dôsledku čoho je spotrebiteľ nútený spraviť v neprimerane krátkom čase kvalifikované rozhodnutie o tom, ktorý orgán bude v budúcnosti v prípade vzniku sporu kompetentný o tomto spore rozhodnúť. Časová a finančná tieseň spotrebiteľa spolu s predložením rozhodcovskej
zmluvy, mnohokrát obsahujúcej rozsiahly a neprehľadný odborný text, priamo pri podpisovaní zmluvy o úvere, vedú spravidla k tomu, že spotrebiteľ neraz pristúpi na podmienky, ktoré by za iných okolnosti neprijal. Obava, že slabšia strana (spotrebiteľ) si nedokáže naplánovať svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, je teda viac ako oprávnená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola v konečnom dôsledku odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podstatnou je v danom prípade skutočnosť, že všeobecný súd by bol povinný zohľadňovať spotrebiteľský charakter základného vzťahu a na základe toho aj samotnú rozhodcovskú zmluvu.
19. Pokiaľ išlo o ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého povinný mal právo jednostranne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 dní odo dňa jej uzatvorenia, krajský súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie. Taktiež sa žiada poukázať, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť, prípadne tým že oprávnený rozhodcovskú zmluvu predloží na „samostatnom hárku papiera“, ktorý predloží spotrebiteľovi zároveň s uzatváranou zmluvou o revolvingovom úvere. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.
20. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené, samotná možnosť odstúpenia od zmluvy, na ktorú oprávnený vo svojom odvolaní poukazuje, nerobí z rozhodcovskej zmluvy podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. 21. Odvolacie námietky oprávneného neboli spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Argumenty oprávneného o tom, že uzavretie zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere a že povinný z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť, sú nenáležité. Ako bolo uvedené vyššie, odvolací súd je toho názoru, že „priemerný spotrebiteľ“ na ktorého rozhľadenosť, informovanosť a obozretnosť sa oprávnený odvoláva, si riešenie prípadných sporov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy sám iniciatívne nevymieňuje. Ide o priamu iniciatívu oprávneného, o čom svedčí formulárový charakter rozhodcovskej zmluvy, predkladanej spotrebiteľom pri uzatváraní zmlúv o úvere. Dodávateľ núti spotrebiteľa vopred pripravenou spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, na ktoré nie je povinný, s cieľom dosiahnuť prejednanie veci pred rozhodcovským súdom a obchádzanie ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.
22. Na základe uvedeného odvolací súd nemal dôvod akceptovať odvolacie námietky oprávneného. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, podľa ktorého rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka neplatná. Pokiaľ teda došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, na ktorého vydanie rozhodcovský súd nemal právomoc, ide o rozsudok materiálne nevykonateľný. Z uvedených dôvodov, vyhodnotiac odvolacie námietky oprávneného ako nedôvodné, odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol povinný, ktorému tak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však povinnému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (čo je zrejmé z obsahu spisu), súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
24. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)