Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Er-4749-2016.pdf
PDF · 133.6 KB
Case nature
Subarea
17Er/4749/2016
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: M. N., J.. XX.XX.XXXX, H.J. XXX/XX, XXX XX Y. Y., o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 2.752,71 € s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Martin poverením č. 5506 131749 zo dňa 14.12.2016 poveril súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter so sídlom v Žiline, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb so sídlom v Žiline, pred rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom č.k. RK-PC-1125/14 - LP zo dňa 03.11.2015.
2. Povinný doručil tunajšiemu súdu dňa 16.08.2017 návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) a Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), v ktorom povinný uvádza, že exekúcia je vykonávaná na základe materiálne nevykonateľného exekučného titulu - rozhodcovského súdu vydaného súkromnoprávnym orgánom bez akejkoľvek právomoci, keďže neexistuje platne uzavretá rozhodcovská doložka, nakoľko Rozhodcovská zmluva dojednaná s oprávneným je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorú si povinný osobitne nevyjednal a táto núti povinného v určitých prípadoch podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Na základe uvedeného žiadal o odklad exekúcie do rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie.
3. Uznesením č. k. 17Er/4749/2016 - 42 zo dňa 28.08.2019 súd rozhodol tak, že výrokom I. zamietol návrh povinného na odklad a na zastavenie exekúcie zo dňa 16.08.2017, výrokom II. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a výrokom III. povolil odklad exekúcie do právoplatného zastavenia exekúcie na základe výroku II. uvedeného uznesenia, alebo do právoplatného zrušenia výroku II. odvolacím súdom.
4. Dňa 11.09.2019 doručil oprávnený tunajšiemu súdu odvolanie proti uzneseniu č. k. 17Er/4749/2016
- 42 zo dňa 28.08.2019, v ktorom uviedol, že Rozhodcovská zmluva číslo 8500024835 predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je resp. nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by zase bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere.
Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, a nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Podľa tvrdenia oprávneného exekučný súd vychádzal pri rozhodovaní z ničím nezdôvodniteľnej domnienky, kedy predloženie predtlačenej zmluvy súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere by automaticky malo znamenať, že nejde o individuálnu dohodu. Pritom v zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúca možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah, resp. jej samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom bez vplyvu na to, že (ne)dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. Z rozhodcovskej zmluvy nielenže výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť, a že táto skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, je významovo jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie prečíta. Uzatváranie akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z úpravy mechanizmu uzatvárania zmluvy (§ 43a a nasl. Občianskeho zákonníka). Návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá ho akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva - a to priamo z úvodných ustanovení zmluvy, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. To neznamená, že sa tým vzdáva nejakých práv, zhoršuje si svoje postavenie a podobne. Nie je potom celkom zrejmé, ako si predstavuje vôbec uzavretie a znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán o základných podmienkach tejto zmluvy (teda aj uvedenia rozhodcovského súdu), s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Rozhodcovská zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré umožňujú spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, resp. následným úkonom túto jednostranne zrušiť (ods. 2 a 7). Vzhľadom na uvedené má oprávnený za to, že rozhodcovská zmluva bola platne uzavretá a povinný mal možnosť od nej jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Na to, aby rozhodcovská zmluva vôbec vznikla, je nevyhnutné jej akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne a rovnako tak z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Oprávnený ďalej uvádza, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je individuálnym dojednaním a z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom.
5. Na základe odvolania oprávneného zo dňa 11.09.2019 Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 6CoE/77/2019 - 91 zo dňa 21.02.2020 uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 17Er/4749/2016 - 42 zo dňa 28.08.2019 vo výroku II. a III. zrušil a vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Vo výroku I. ponechal uznesenie nedotknuté. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že pri opätovnom prejednaní veci bude povinnosťou tunajšieho súdu vziať do úvahy argumenty oprávneného prezentované v jeho odvolaní, pričom sa má náležite vysporiadať aj s tým, ako by podľa predstáv súdu mala byť uzatvorená a formulovaná rozhodcovská zmluva, ktorá by zo strany exekučného súdu bola akceptovateľná, t.j. nebola by vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľských veciach, nakoľko ak zákonodarca umožnil, aby rozhodcovské súdy rozhodovali aj v spotrebiteľskej agende, musí existovať taká rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka, ktorá napĺňa všetky predpoklady prijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy.
6. Následne bol súdu dňa 20.05.2021 doručený povinným opätovný návrh na odklad a na zatavenie exekúcie, v ktorom uviedol tie isté dôvody ako v návrhu na odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie zo dňa 16.08.2017.
7. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie s prihliadnutím na znenie ust. § 243i až § 243k súd posudzoval exekučné konanie podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
10. Exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter so sídlom v Žiline, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb so sídlom v Žiline, pred rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom č.k. RK-PC-1125/14 - LP zo dňa 03.11.2015, ktorý pri vydávaní exekučného titulu odvodil svoju právomoc v danej veci konať z predloženej rozhodcovskej zmluvy č. 8500024835 zo dňa 09.05.2013.
11. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.
12. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
13. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
14. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
15. Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods.2.
16. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
21. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
25. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
28. Rozhodcovským rozsudkom vydaným Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter so sídlom v Žiline, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb so sídlom v Žiline, pred rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom č.k. RK-PC-1125/14 - LP zo dňa 03.11.2015 bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 3.053,08 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,15 % ročne zo sumy 80,37 Eur od 25.06.2013 do 08.07.2013, zo sumy 80,37 Eur od 25.07.2013 do 27.08.2013, zo sumy 80,37 Eur od 25.08.2013 do 27.08.2013, zo sumy 79,39 Eur od 28.08.2013 do 11.09.2013, zo sumy 79,39 Eur od 25.12.2013 do 19.02.2014, zo sumy 80,37 Eur od 25.01. 2014 do 19.02.2014, zo sumy 79,39 Eur od 20.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 25.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 25.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 25.04. 2014 do zaplatenia, zo sumy 2.732,58 Eur od 02.05.2014 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.500,00 Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je povinný zaplatiť oprávnenému iba úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.053,08 Eur do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 465,15 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
29. Predmetom rozhodcovského konania bol nárok oprávneného vyplývajúci zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500024835 zo dňa 09.05.2013. Spolu s rozhodcovským rozsudkom bola súdu predložená aj Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500024835 zo dňa 09.05.2013 (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere“), Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a Rozhodcovská zmluva č. 8500024835 zo dňa 09.05.2013 (ďalej len „rozhodcovská zmluva“).
30. Súd skúmaním predloženej zmluvy o revolvingovom úvere zistil, že povinný požiadal o revolvingový úver vo výške 1.500,00 Eur, s povinnosťou splácať úver v mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur, vždy do 24. dňa v mesiaci, pri počte splátok 42. Celková čiastka, ktorú mal povinný zaplatiť spolu s úrokmi bola stanovená vo výške 3.375,54 Eur, pri predpokladanej RPMN 70,01 %, ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 %, priemernej RPMN 47,29 %, zároveň s poskytnutím revolvingu 790,84 Eur, pri celkovej čiastke revolvingu 1.928,88 Eur (t.j. revolving plus úroky za celú dobu čerpania revolvingu), a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %, ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,21 Eur. Oprávnený schválil revolvingový úver v úverovom limite 1.500,00 Eur, ktorý bol povinný splácať v 42. mesačných splátkach po 80,37 Eur, vždy do 24. dňa v mesiaci a pričom celková čiastka, ktorú mal povinný zaplatiť, bola stanovená vo výške 3.375,54 Eur, pri RMPN 67,08 %, ročnej úrokovej sadzbe 70,01 %, priemernej
RMPN 47,29 % a ďalej mu bola poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 Eur, ktorý bol povinný zaplatiť v celkovej výške 1.928,88 Eur, pri predpokladanej RMPN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01 %, ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,21 %, ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania 5,5 %. Návrh bol podpísaný dňa 06.05.2013 a údaje o revolvingovom úvere boli schválené dodávateľom (oprávneným) dňa 09.05.2013.
31. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ (oprávnený) ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Môže byť poskytnutý aj formou kreditnej karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový rámec. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, resp. jeho časť povinnou minimálnou splátkou hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec, resp. časť, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zaplatenými splátkami zvyšuje. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že predložená zmluva označená ako revolvingová, nie je zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru, nenapĺňa jeho podstatné znaky, oprávnený nesprávne označil druh zmluvy. Súd podľa obsahu zmluvy posúdil túto zmluvu ako zmluvu úverovú, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý klasický úver, aj keď je pomenovaná ako zmluva o revolvingovom úvere, pretože splácanie jednotlivých súm povinným nemalo za následok automatické zvyšovanie úverového rámca. O uvedenom svedčí dojednanie o výške mesačnej splátky, počte splátok a pod.
32. Vyššie uvedená zmluva o revolvingovom úvere je typickou spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú normy spotrebiteľského práva. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je povinný
- subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa. Okrem ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú úver ako zmluvný typ, je nevyhnutné aplikovať aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
33. Súd na základe preskúmania predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere konštatuje, že vyššie uvedená zmluva je nepriehľadná, nezrozumiteľná a znevýhodňujúca postavenie spotrebiteľa, obsahujúca viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Konkrétne v článku 8. Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka je v bode 8.1. uvedené: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej len „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu po a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 EUR v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“ a v bode 8.4. v znení:“ Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2. Žiadosti/Zmluvy.“
34. Vyššie uvedená zmluvná podmienka je ako neprijateľná neplatná, pretože predmetné dojednania zvýhodňujú oprávneného ako veriteľa, ktorý si už pri vyplatení úveru povinnému stiahol, resp. odpočítal odplatu za službu v zmysle čl. 8 ods. 8.1 Dohody o poskytnutí služby bez ohľadu na to, či povinný bude mať o takúto službu záujem alebo nie, resp. bez ohľadu na to, či zo strany oprávneného dôjde k jej poskytnutiu. Takáto služba nemá v čase poskytnutia úveru žiadne logické opodstatnenie. Výška odplaty v zmysle čl. 8 ods. 8.1 Dohody o poskytnutí služby predstavuje takmer trojnásobok mesačnej splátky (mesačná splátka 80,37 eura), teda „služba“, ktorou sa poskytuje odklad splátok na tri mesiace, je „vyvážená“ odmenou za túto službu, ktorá sa rovná takmer 3 - násobnej výške týchto splátok. Súd má za to, že poskytnutie uvedenej služby oprávnený povinnému vnútil, keďže dohody o poskytnutí služby zmysle čl. 8 sú zakomponované do obsahu zmlúv o revolvingových úveroch, sú písané drobným písmom a splývajú s ostatným obsahom zmlúv, ktoré sú vyhotovené na predtlačenom formulári. Dohodu o poskytnutí služby v zmysle čl. 8, súd preto nepovažuje za individuálne dojednanú s oprávneným.
35. Súd opätovne preskúmal aj rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným na samostatnej listine, pretože súdna kontrola je možná aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Nie je teda dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, ak nebola preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si dohodnúť, aby prípadné spory bol oprávnený riešiť rozhodcovský súd, v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa.
36. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).
37. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že veriteľ (oprávnený) a dlžník (povinný) sa dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 44 130 481 a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., so sídlom Zvolenská 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 826 460. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
38. Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej zmluvy súd bral do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská zmluva nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01. 2013).
39. Zo znenia rozhodcovskej zmluvy predloženej v tomto konaní síce vyplýva, že spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nemusia byť riešené len v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní, ide ale len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíva na žalobcovi, ktorým je vo väčšine prípadov práve dodávateľ ako veriteľ. Ten sleduje riešenie sporov práve v rozhodcovskom konaní, čo je aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú zmluvu naformuloval. Dôsledkom rozhodcovskej zmluvy, ktorá je svojou podstatou taktiež spotrebiteľskou zmluvou je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na ním vopred
vybranom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom konaní dodávateľ. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza ( in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto správa formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 314/07 zo dňa 16. 12.2008). Rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva atribútmi nositeľa verejnej moci. Aj keď rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradná, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Pokiaľ má spotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný súd. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že dodávateľ už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
40. Súčasne exekučný súd konštatuje, že vychádzajúc z množstva sporov, ktoré vedie oprávnený proti svojim dlžníkom, má súd zo svojej inej činnosti za dostatočne preukázané podpisovanie rovnakého formulárového znenia rozhodcovských zmlúv, ktoré majú zakladať právomoc rozhodcovských súdov prejednávať spor medzi veriteľom a dlžníkom a vytvárať tak titul na vymáhanie pohľadávok z úverov prostredníctvom rozhodcu. V množstve exekučných konaní, ktoré sa na tunajšom súde vedú na základe návrhu oprávneného sú rozhodcovské zmluvy úplne rovnaké, nakoľko ide o formulárový typ zmlúv vytvorených oprávneným. Preto nie je možné zo strany súdu akceptovať tvrdenie oprávneného, že takáto formulárová rozhodcovská zmluva, predkladaná oprávneným v neurčitom a širokom okruhu konaní je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, a že množstvo rovnakých formulárových rozhodcovských zmlúv je výsledkom individuálnych dojednaní so spotrebiteľmi.
41. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc konkrétneho rozhodcovského súdu rozhodovať spory účastníkov je sporná, potvrdil vo svojom rozhodnutí vo veci C-243/08 Pannon aj Súdny dvor Európskej únie, keď vyslovil, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predávajúceho alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá.
42. Podstatou individuálne nevyjednanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Čo je aj tento prípad. Vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že jediné skutočnosti, ktoré sa do rozhodcovskej zmluvy dodatočne dopisovali (tzn. tie, ktoré neboli vopred formulárovo pripravené dodávateľom), boli: číslo zmluvy, údaje o dlžníkovi (meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska a dátum narodenia), deň a miesto podpisu zmluvy a podpisy zmluvných strán. Samotný obsah a jednotlivé náležitosti rozhodcovskej zmluvy boli vopred pripravené dodávateľom (oprávneným) a spotrebiteľ (povinný) ich nemohol ovplyvniť. Na tejto skutočnosti nič nemení ani tvrdenie oprávneného, že v zmysle znenia rozhodcovskej zmluvy táto nemala byť podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere (t.j.„ hlavnej“ zmluvy). Toto vyhlásenie je totiž nevýrazne zakomponované do ostatného textu rovnako ako aj prehlásenie, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Táto skutočnosť vzbudzuje pochybnosti o tom, že spotrebiteľ sa skutočne oboznámil s obsahom rozhodcovskej zmluvy a následkami jej uzavretia, čo umocňuje, že zmluva bola podpísaná v rovnaký deň, ako zmluva o revolvingovom úvere a teda nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej spotrebiteľ nemusel prikladať vyšší význam, keď jeho vôľa smerovala primárne k uzavretiu hlavnej zmluvy a získaniu úveru. Preto predformulovanie určitých náležitostí dodávateľom v písomnej forme do rozhodcovskej
zmluvy na samostatnej listine ešte neznamená, že tomu skutočne tak aj je, a že spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Tvrdenia oprávneného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy vyvracia už samotná rozhodcovská zmluva, ktorú nerobí individuálne dojednanou iba skutočnosť, že je pripravená na samostatnej listine a tiež ustanovenie rozhodcovskej zmluvy o tom, že spotrebiteľ môže od nej jednostranne odstúpiť. Ak by sa zmluvné strany dohodli na jej uzatvorení, potom jednostranné odstúpenie stráca svoj význam.
43. Nesúlad rozhodcovskej zmluvy s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka potvrdzuje samotná rozhodcovská zmluva, ktorá vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá žalobu voči spotrebiteľovi na rozhodcovskom súde, núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť právomoci rozhodcu vybraného dodávateľom a spôsobuje tak nemožnosť riešiť svoj spor s dodávateľom na všeobecnom súde. Obdobný právny záver bol prezentovaný napr. i v rozhodnutiach exekučného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 12Ek/1001/2018 zo dňa 16.11.2018, sp. zn. 8Ek/1002/2018 zo dňa 16.11.2018, sp. zn. 68Ek/1390/2018 zo dňa 15.11.2018, sp. zn. 73Ek/1382/2018 zo dňa 19.10.2018, sp. zn. 10Ek/995/2018 zo dňa 04.09.2018, sp. zn. 9Ek/266/2018 zo dňa 04.09.2018, sp. zn. 16Ek/1001/2018 zo dňa 13.08.2018, sp. zn. 13Ek/1000/2018 zo dňa13.08.2018, sp. zn. 17Ek/453/2018 zo dňa 09.08.2018. Uvedené závery exekučného súdu v citovaných veciach boli navyše posudzované Ústavným súdom SR, ktorý uznesením IV. ÚS 371/2018-43 zo dňa 20.06.2018 sťažnosti obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. odmietol ako zjavne neopodstatnené. S ohľadom na uvedené, opačný právny názor prezentovaný oprávneným, súd považuje za nenáležitý.
44. V súvislosti s tvrdením oprávneného, že rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom a jej uzatvorenie bolo možnosťou, nie povinnosťou, súd zdôrazňuje, že rozhodcovská zmluva, rovnako ako zmluva o revolvingovom úvere je spísaná na predtlačenom formulári, vytvorenom oprávneným, ktorého obsah nemohol povinný ovplyvniť a musel sa mu podriadiť.
45. Pokiaľ ide o ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, na ktoré poukazuje vo svojom odvolaní oprávnený, a to, že povinný mal právo jednostranne od zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 dní odo dňa jej uzatvorenia, súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež súd opätovne poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní tvrdil, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, uvedené svedčí skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto úkon neučiní. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, lebo je v rozpore s účelom a cieľom smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý sleduje čo najúčinnejšiu ochranu práv spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany.
46. Exekučný súd tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 M Cdo9/2012 zo 16. januára 2013, podľa ktorého rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
47. Rozhodcovská zmluva, ktorá by bola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a bola by výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, by bola pre exekučný súd akceptovateľná. Rozhodcovská zmluva predložená v tomto konaní je formulárová zmluva, ktorú oprávnený predkladá v neobmedzenom počte pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi a vo veľkom množstve exekučných konaní vedených na tunajšom súde je rovnaká.
48. Oprávnený mal v tomto konaní preukázať opak, a to, že zmluvné ustanovenia dohodnuté v rozhodcovskej zmluve medzi dodávateľom a spotrebiteľom sú individuálne dojednané. Oprávnený si
v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je tento prípad (čl. 3 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na stav, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.
49. Exekučný súd v predmetnej veci nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska napr. občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. Decembri 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.“
50. Na základe takto zisteného stavu, súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter so sídlom v Žiline, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb so sídlom v Žiline, pred rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, č.k. RK-PC-1125/14
- LP zo dňa 03.11.2015, ktorý pri vydávaní predmetného rozhodcovského rozsudku označeného ako exekučný titul odvodil svoju právomoc v danej veci konať z predloženej neplatnej rozhodcovskej zmluvy č. 8500024835 zo dňa 09.05.2013 obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky, ktorá je v rozpore so zákonom, má za následok materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, nakoľko rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017).
51. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 16.08.2017 a následne zo dňa 20.05.2021 podal povinný i návrh na odklad exekúcie, ktorým žiadal exekúciu odložiť až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu na zastavenie exekúcie. Odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku môže byť spojený s tým, že na základe zákonom vymedzených skutočností, možno dôvodne očakávať, že dôjde k zastaveniu exekúcie. Vo všeobecnosti možno povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Nakoľko súd zistil dôvody pre zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, o návrhoch povinného na odklad exekúcie už samostatne nerozhodoval.
52. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o trovách exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.