Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

72S/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Vladimíra Šalamúna (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: 1. Z. O., P. Z. XXXX/XX, XXX XX L., právne zast.: JUDr. Michalom Holčíkom advokátom, so sídlom Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 45 021 767, 2. F.. arch. K. K., M.M. E. XXXX/XX, XXX XX L., 3. O. S., S., P. Z. XXXX/XX, XXX XX L., 4. S.. M. S., P. Z. XXXX/XX, XXX XX L., obaja (č. 3 a 4) právne zast.: JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom, so sídlom Tŕnie č. 134, kancelária na doručovanie: Bystrický rad 11, 960 01 Zvolen, 5. I. S., S. XXXX/XX, XXX XX G. G., 6. V. N., J. H. XXXX/ XX, XXX XX L., 7. F.. Z. H., K.., P. Z. XXX/XX, XXX XX L., 8. F.. M. H., P. Z. XXX/XX, XXX XX L., 9. F.. Q. I., P. Z. XXX/XX, XXX XX L., XX. M. I., P. Z. XXX/XX, XXX XX L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2018/024258-2 zo dňa 09. augusta 2018, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu, odboru výstavby a bytovej politiky Banská Bystrica č. OU- BB-OVBP2-2018/024258-2 zo dňa 09. augusta 2018 a Rozhodnutie Mesta Zvolen č. SÚ 1110/2018-Hr zo dňa 04. mája 2018 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Na základe žiadosti Z. Dlhopolca (ďalej aj ako „stavebník“ alebo „ďalší účastník 1/“) zo dňa 16.02.2018 o vydanie stavebného povolenia pre stavbu „Prestavba rodinného domu ul. P. Jilemnického 1830/23, Zvolen“ mesto Zvolen (ďalej len „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 04.05.2018 vydalo v spojenom územnom konaní o využití územia a stavebnom konaní podľa , a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a a 10 vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“) Stavebné povolenie č. SÚ 1110/2018-Hr, ktorým povolilo stavbu „Prestavba rodinného domu na Ul. P. Jilemnického 1830/23, Zvolen“ na pozemkoch KN-C parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX, KN- E parc. č. XXXX/X v k. ú. L. a využitie územia na pozemku KN-C parc. č. XXX/X v k. ú. L. pre umiestnenie tepelného čerpadla typu zem - voda, teplo z podložia sa bude čerpať pomocou troch vrtov každý s hĺbkou 90 m (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „stavebné povolenie“). Stavebný úrad súčasne od povolenia k uskutočneniu stavby tepelného čerpadla podľa upustil. Pre uskutočnenie stavby stavebný úrad určil 20 podmienok. O námietkach účastníkov konania rozhodol tak, že vyhovel námietkam uplatneným v priebehu stavebného konania, ktoré doručili stavebnému

úradu dňa 03.04.2017 Ing. Z. S., p. Y. S., F.. Z. H., K.., F.. M. H., p. M. I. s tým, že opodstatnené podmienky vyplývajúce z týchto námietok a pripomienok boli zapracované v bodoch 1, 2, 5, 6, 19 a 20 stavebného povolenia. Svoje rozhodnutie stavebný úrad odôvodnil tým, že v uskutočnenom správnom konaní preskúmal predloženú žiadosť z hľadísk uvedených v a 62 a zistil, že jej realizáciou alebo užívaním nie sú ohrozené záujmy chránené , predpismi vydanými na jeho uskutočnenie a osobitnými predpismi. Účastníci konania F.. Z. S., p. Y. S., F.. Z. H., K.., F.. M. H., p. M. Šovčíková doručili dňa 03.04.2018 stavebnému úradu svoje námietky a pripomienky, v ktorých poukazovali na navrhovanú zmenu elektrickej prípojky, umiestnenie stavby z pohľadu odstupových vzdialeností od susedných stavieb a pozemkov, spôsob búracích prác a možnú hlučnosť súvisiacu s realizáciou stavby, zabezpečenie bezpečnosti pri práci a dodržanie odstupov stavieb s požiadavkou na preukázanie vplyvu stavby na preslnenie obytných miestností stavby súp. č. XXXX v katastrálnom území L. na pozemku KN-C parc. č. XXX/X. Z podnetu stavebníka sa na stavebnom úrade dňa 02.05.2018 uskutočnilo pracovné stretnutie s účastníkmi konania - p. O., F.. S. a p. S., na ktorom stavebník predložil prepracovanú projektovú dokumentáciu zohľadňujúcu námietky a pripomienky zúčastnených účastníkov konania a tiež účastníkmi konania požadovaný Svetlotechnický posudok č. S170413 vypracovaný dňa 23.04.2018 spoločnosťou STASYS, spol. s.r.o., so sídlom v Trnave. Z pracovného stretnutia bol vyhotovený zápis, pripomienky týkajúce sa materiálového riešenia zasklenia steny na severnom priečelí stavby a jej výšky boli zapracované v bode 19 prvostupňového rozhodnutia. Pri posudzovaní oprávnenosti námietok a pripomienok sa stavebný úrad riadil príslušnými ustanoveniami , predovšetkým , podľa ktorého navrhovaná stavba musí spĺňať všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb v súčinnosti s vyhláškou č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu (ďalej len „“). V uskutočnenom správnom konaní stavebný úrad preskúmal predloženú žiadosť tiež z hľadísk uvedených v , , podľa ktorého stavebný úrad preskúmal najmä či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom, požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi, či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho, alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovanie stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou. Stavebný úrad zistil, že realizáciou alebo užívaním stavby nie sú ohrozené záujmy chránené , predpismi vydanými na jeho uskutočnenie a osobitnými predpismi. Posudzovaný zámer vo verejnom záujme posúdili jednotlivé orgány verejnej správy obhajujúce verejné záujmy podľa osobitných predpisov.

2. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný“), Rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2018/024258-2 zo dňa 09.08.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v odvolacom konaní podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol odvolania účastníkov konania F.. M. H. a M. I. (ďalej aj „odvolateľky“) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný opísal priebeh administratívneho konania a uviedol dôvody podaných odvolaní. Odvolateľka F.. M. H. vo svojom odvolaní, ktoré bolo totožné s námietkami podanými v rámci konania o povolení stavby nesúhlasila s konštatovaním, že stavebný úrad vyhovel podaným námietkam v stavebnom povolení. Nesúhlasila ani s využívaním jej pozemkov počas výstavby predmetnej stavby a údržby nehnuteľnosti stavebníkom počas celej životnosti stavby a to z dôvodu, že daná stavba (južná fasáda) má byť umiestnená na hranici s pozemkami parc. KN-C č. XXX a č. XXX, ďalej z dôvodu, že nebol zabezpečený bezpečný prechod pre obyvateľov rodinného domu P. Jilemnického 21 a to medzi vchodom do jej domu a ulicou z dôvodu, že stavebným úradom neboli určené časy, kedy môže stavebník vykonávať stavebnú činnosť a z dôvodu, že nová elektrická prípojka mala byť umiestnená v zemi na hranici pozemkov, čím podľa nej nebolo dodržané ochranné pásmo podzemného el. vedenia. Odvolateľka M. N. vo svojom odvolaní, ktoré bolo totožné s jej námietkami podanými v rámci konania o povolení stavby nesúhlasila s konštatovaním, že stavebný úrad vyhovel podaným námietkam v stavebnom povolení. Nesúhlasila s umiestnením stavby (južnej fasády) na hranicu s jej pozemkom a takmer po hranicu chodníka, čím podľa nej nebol dodržaný a vyhlášky č. 532/2002 Z.z a vznikol by opticky veľmi vysoký a úzky priestor, ktorým nebude zachovaná pohoda bývania. Nesúhlasila ani s tvrdením, že bol splnený vyhlášky č.

a nesúhlasila s využitím jej pozemkov na údržbu južnej fasády domu stavebníkom. Ďalej namietla, že stavebným úradom neboli určené časy, kedy môže stavebník vykonávať stavebnú činnosť a že nová elektrická prípojka má byť umiestnená v zemi na hranici pozemkov, čím podľa nej nebolo dodržané ochranné pásmo podzemného el. vedenia. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu Správneho poriadku, porovnal ho s platnými všeobecne záväznými predpismi, ktoré bolo potrebné v konaní aplikovať, preskúmal celý spisový materiál, jeho podklady a konanie, ktoré mu predchádzalo ako aj dôvody odvolania. Nezistil pritom dôvody na jeho zrušenie. Žalovaný dospel k záveru, že stavebný úrad postupoval v konaní v súlade s ustanoveniami a Správneho poriadku. Stavebný úrad sa riadil ustanoveniami určujúcimi procesný postup v rámci tohto typu správneho konania, takisto rešpektoval ustanovenia Správneho poriadku ako všeobecného procesnoprávneho predpisu. Rozhodnutie, ktoré stavebný úrad vydal, vychádzalo podľa žalovaného z riadne zisteného stavu veci, obsahuje všetky náležitosti podľa až 5 Správneho poriadku a a takisto zodpovedalo požiadavke zákonnosti vyplývajúcej z ustanovenia Správneho poriadku. K odvolaniam žalovaný uviedol, že stavebný úrad môže podľa aj po vydaní stavebného povolenia uložiť trpenie vykonávajúcich prác na susednom pozemku, pokiaľ stavebník nevyhotoví stavbu bez použitia susedných pozemkov. Určovanie pracovného času, počas ktorého by stavebník mohol vykonávať stavebné práce na svojej stavbe, by bolo podľa žalovaného nad rámec . Žalovaný ďalej poukázal na to, že stavebník spolu so žiadosťou o stavebné povolenie predložil aj vyjadrenie dotknutého orgánu spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, č. 4600041239 zo dňa 06.03.2018 k preložke EZ - rozpojovacej skrine a NN káblového vedenia. Uvedený dotknutý orgán vo svojom vyjadrení neuviedol nedodržanie ochranného pásma prekládky NN prípojky. Z výkresovej časti projektovej dokumentácie „Elektrická prípojka“ vypracovanej odborne spôsobilou osobou nevyplýva, že by elektrická prípojka zasahovala na pozemok KN-C parc. č. XXX, k.ú. Zvolen a v stavebnom povolení nebola táto parcela uvedená, teda elektrická prípojka nebude na danom pozemku umiestnená. Samotná stavba (jej južná fasáda), ktorá je umiestnená na hranici s pozemkami KN-C parc. č. XXX a parc. č. XXX, k.ú. L. podľa žalovaného zachováva podľa predloženej projektovej dokumentácie jestvujúce umiestnenie stavieb v zadnej časti pozemku KN-C parc. č. XXX/X, k.ú. L. vo vlastníctve stavebníka. Umiestnenie stavby na hranici s pozemkami KN-C par. č. XXX a parc. č. XXX, k.ú. L. vyhovovalo z požiarneho hľadiska, pretože predmetná stavba bola posúdená aj z hľadiska požiarnej ochrany a to projektom „Protipožiarna bezpečnosť stavby“ vypracovaným odborne spôsobilou osobou (ako súčasť projektovej dokumentácie stavby). Po oboznámení sa s dôvodmi odvolaní a preskúmaním prvostupňového rozhodnutia jeho porovnaním s platnými zákonmi a všeobecne záväznými predpismi žalovaný nezistil také porušenie zákona, pre ktoré by bolo potrebné uvedené rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu nadobudlo vo väzbe na napadnuté rozhodnutie právoplatnosť dňa 05.09.2018.

3. Proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 02.12.2019 protest prokurátora č. Kd 173/19/6600-13 (ďalej len „protest“), v ktorom konajúca prokurátorka konštatovala porušenie zákona v ust. , , a , , , , , a a Správneho poriadku a , a , , , , , a , a a navrhla protestom napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nezákonné zrušiť. Žalovaný podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) listom č. OU-BB-OVBP2-2019/029344-6 zo dňa 09.12.2019 predložil protest spolu s napadnutým rozhodnutím a spisovým materiálom týkajúcim sa veci na rozhodnutie nadriadenému orgánu - Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo“). Ministerstvo rozhodnutím č. 09165/2020/ zo dňa 17.02.2020 (ďalej len rozhodnutie Ministerstva“) podľa protestu prokurátora nevyhovelo. Dôvody uvedené v proteste prokurátora Ministerstvo čiastočne akceptovalo. Proti rozhodnutiu Ministerstva podal žalovaný v zákonnej lehote rozklad. V zákonnej lehote podali proti rozhodnutiu Ministerstva spoločne rozklad aj účastníci konania: O. S., S.., bytom Z. XX, XXX XX L.; S.. M. S., bytom Z. XX, XXX XX L. v zastúpení F.. Z. S., bytom Z. XX, XXX XX L.; F.. Z. H., K.., bytom Z. XX, XXX XX L.; F.. M. H., bytom Z. XX, XXX XX L.; F.. Q. I., bytom Z. XX, XXX XX L.; M. I., bytom Z. XX, XXX XX L.. S. dopravy a výstavby Slovenskej republiky Rozhodnutím č. 63/2020 zo dňa 03.06.2020 (ďalej len „rozhodnutie Ministra“) podľa v spojení s Správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Ministerstva a rozklady podané žalobcom a spoločne účastníkmi konania: O. S., S.., S.. M. S., F.. Z. H., K.., F.. M. H., F.. Q. I., M. I. zamietol. Rozhodnutie Ministerstva v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Ministra nadobudli právoplatnosť dňa 23.06.2020.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

4. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu. Rozhodnutie stavebného úradu podľa žalobcu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci - je v rozpore s , a ods. 1, , v nadväznosti na , , a tiež v rozpore s , , a , Správneho poriadku. Stavebný úrad podľa žalobcu nesprávne aplikoval ustanovenie na predmetnú vec, pričom okrem listu adresovaného stavebníkovi v žiadnej písomnosti neuviedol, že sa rozhodol aplikovať toto ustanovenie, teda ani v rozhodnutí neuviedol a nezdôvodnil, prečo aplikoval toto ustanovenie. Pre možnosť aplikácie tohto ustanovenia pritom neboli splnené zákonné podmienky. Stavebný úrad nevenoval náležitú pozornosť preskúmaniu žiadosti a jej príloh, a preto nezistil ani neúplnosť, ani nesprávnosť žiadosti, hoci týmito vadami trpela. Nezistil ani, že neexistujú žiadne uzavreté priestory existujúcich stavieb stavebníka, v rámci ktorých by sa mali realizovať navrhované stavby, ale práve naopak - existujúce stavby stavebníka sa majú (okrem časti niektorých múrov) odstrániť a na takto vzniknutej stavebnej preluke (t. j. stavebnom pozemku a záhrade) medzi existujúcimi cudzími susednými pozemkami a stavbami sa majú realizovať navrhované stavby, jedna bočná stena navrhovaného rodinného domu až ku hranici so susedným pozemkom susedov z južnej strany. Navyše, v spise sa nenachádza ani žiadne povolenie (územné rozhodnutie, stavebné povolenie, alebo aspoň užívacie - kolaudačné rozhodnutie) pôvodnej stavby rodinného domu a jeho zmeny v r. 1997. Odhliadnuc od ďalšej vady - chýbajúceho posúdenia, či vzhľadom na rozsah zmien ešte ide o zmenu dokončenej stavby alebo už o novostavbu, bolo podľa žalobcu jasné a jednoznačné, že novo navrhovaná zastavaná plocha rodinného domu presahuje 300 m2. Teda, že už nejde o jednoduchú stavbu, vzhľadom k čomu nie sú splnené podmienky stanovené v vety pred bodkočiarkou ani pre možnosť spojiť územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním. Stavba teda vyžadovala samostatné územné rozhodnutie o umiestnení stavby a ak by bolo stavebníkovi vydané, následne by vyžadovala samostatné stavebné povolenie. Každé z týchto konaní a rozhodnutí má pritom iný účel, iný rozsah posudzovania prípustnosti stavby a rozhodnutia majú vzhľadom k tomu iné náležitosti. Územné konanie o umiestnení stavby teda stavebný úrad nesmel vynechať, ale vynechal ho. Táto nezákonnosť sa podľa žalobcu následne prelína celým stavebným konaním a má za následok nezákonnosť a zmätočnosť konania i rozhodnutia stavebného úradu. Geotermálne vrty podliehajú „len“ územnému konaniu o využití územia podľa a povoleniu s tým spojených prác podobných ťažobným prácam, ktoré sa následne povoľujú samostatným rozhodnutím podľa . Stavebný úrad však povolil len využitie územia. Nakoľko stavebný úrad nevenoval náležitú pozornosť preskúmaniu žiadosti o vydanie stavebného povolenia, nereagoval na neúplnosť žiadosti, ani na jej nedostatočnosť - vecnú nesprávnosť vo vzťahu k stavebnému zámeru riešenému v projektovej dokumentácii, stavebníka neupozornil, že jeho žiadosť je nepostačujúca, neposkytol mu poučenie - aké žiadosti a prílohy je potrebné podať, aké konania je potrebné uskutočniť, nevyzval ho na doplnenie, resp. opravu žiadosti, neurčil mu lehotu, ani ho nepoučil o následkoch nesplnenia výzvy - t. j. o zastavení stavebného konania. Stavebný úrad postupoval nezákonne, keď oznámil začatie konania a aplikoval tzv. koncentračnú zásadu voči účastníkom konania, pretože na základe neúplnej a vecne nesprávnej žiadosti právna úprava takýto postup nedovoľuje. Postup stavebného úradu bol podľa žalobcu v rozpore s , Správneho poriadku a a , . Neúplnosť návrhu bráni stavebnému úradu pokračovať v konaní oznámením začatia konania, bráni mu nariadiť ústne pojednávanie či upustiť od neho, teda bráni mu aj aplikovať koncentračnú zásadu a vydať vecné rozhodnutie o návrhu. Neuskutočneným zákonom predpísaného správneho konania - územného konania o umiestnení nie jednoduchej stavby bola v danom prípade v prospech stavebníka komplexne porušená zákonnosť na úkor vlastníkov susedných nehnuteľností, ktorým by prináležalo postavenie účastníkov tohto konania. Bolo im znemožnené uplatňovať si svoje práva v zákonom predpísanom konaní, t. j. možnosť oboznámiť sa s podkladmi, podávať námietky (vrátane možnosti uplatňovať občianskoprávne námietky v civilnom sporovom konaní pred vydaním územného rozhodnutia), vyjadrovať sa k podkladom územného rozhodnutia, uplatňovať opravné prostriedky proti územnému rozhodnutiu, alebo i možnosti domáhať sa ochrany svojich práv v správnom súdnictve, alebo podnetom na prokuratúre. Ide teda o porušenie práv priznávaných právnou úpravou účastníkovi správneho konania, len využitím ktorých si môže (nemusí) uplatňovať subjektívne verejné práva. Článok 42 ods. 1 pritom garantuje, že každý má mať právo uplatňovať si svoje práva zákonom predpísaným postupom. Uskutočnené bolo len stavebné konanie,

ktoré bolo nezákonné, zmätočné, od prvého úkonu stavebného úradu až po rozhodnutie žalovaného. Žalobca vyslovil názor, že nezákonné rozhodnutia je potrebné zrušiť, nakoľko všetci účastníci majú právo na uskutočnenie zákonného konania a rozhodnutia o uvedenej stavbe.

5. Rozhodnutie stavebného úradu je podľa žalobcu v rozpore s § 3 ods. 1, , , Správneho poriadku, nakoľko nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, je v rozpore s a Správneho poriadku z dôvodu neurčitej, nejasnej, zmätočnej celej výrokovej časti rozhodnutia a v rozpore s , , vzhľadom na nedodržanie zákonného postupu ohľadom občianskoprávnych námietok. Odôvodnenie rozhodnutia je podľa žalobcu v rozpore s Správneho poriadku, nakoľko odôvodnenie je vzhľadom na nedostatočne zistený stav veci nedostatočné, spôsobuje arbitrárnosť rozhodnutia. Stavebný úrad spojil (navyše neprípustne) dve konania - územné konanie o využití územia - ohľadom geotermálnych vrtov a stavebné konanie ohľadom stavieb, teda aj výrokové časti boli vydávané podľa rôznych ustanovení . Ustanovenia právnej úpravy sú však uvedené spoločne v záhlaví rozhodnutia, čo spôsobuje spolu s nejasnou formuláciou výrokovej časti neprehľadnosť, zmätočnosť celej výrokovej časti rozhodnutia. Účastník konania sa z neho nedozvie, čo bolo podľa ktorého ustanovenia povolené, ktoré ustanovenie sa na ktorú výrokovú časť vzťahuje. Treba vyhľadávať v právnej úprave, ktoré ustanovenie sa na ktorú výrokovú časť vzťahuje a tak zisťovať, o aké rozhodnutie v ktorej výrokovej časti ide. V prvej výrokovej časti rozhodnutia prvostupňový stavebný úrad uviedol čo obsahuje - z čoho pozostáva „stavba“. Nakoľko však jeho vydaniu nepredchádzalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby (stavieb) a nejde o územné rozhodnutie, vo výroku rozhodnutia nie sú uvedené žiadne údaje o umiestnení stavieb, žiadne údaje o odstupových vzdialenostiach od susedných pozemkov a stavieb, ani zastavaná plocha rodinného domu, bazéna, spevnených plôch, nedá sa zistiť, kde konkrétne majú byť umiestnené - na ktorých konkrétnych pozemkoch sa majú realizovať atď. Vzhľadom k tomu je táto výroková časť rozhodnutia sama o sebe zmätočná, nejasná, neurčitá. Druhou výrokovou časťou stavebný úrad povolil využitie územia na geotermálne vrty, čo je však možné len vyvodiť zo zmätočne formulovaného výroku. V tretej výrokovej časti rozhodnutia stavebný úrad určil záväzné podmienky pre uskutočnenie stavby. Ide o množstvo zrejme formulárovo predtlačených podmienok, niektoré sú len všeobecne formulované odkazom na právnu úpravu, bez konkretizácie na riešený prípad. Vo štvrtej výrokovej časti rozhodnutia stavebný úrad rozhodol o námietkach účastníkov konania nasledovne „Stavebný úrad vyhovel námietkam uplatneným v priebehu stavebného konania, ktoré doručili stavebnému úradu dňa 03.04.2017 F.. Z. S., p. Y. S., F.. Z. H., K.., F.. M. H., p. M. I.; opodstatnené podmienky vyplývajúce z týchto námietok a pripomienok sú zapracované v bodoch 1, 2, 5, 6, 19, a 20 tohto povolenia.“ Táto výroková časť rozhodnutia nie je podľa žalobcu v súlade s Správneho poriadku, nakoľko je zmätočná, nepreskúmateľná a protirečí si. Nie je z nej zistiteľné, ktorým konkrétnym námietkam stavebný úrad vyhovel a ktorým nevyhovel. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad uviedol „Námietky, ktorým sa vyhovelo“ - opäť len s odkazom na body podmienok pre uskutočnenie stavby, pričom tieto body nekorešpondujú s „vyhovením námietky“. Stavebný úrad o vznesených námietkach nerozhodol jasne, určite a zrozumiteľne - neuviedol, ktorej námietke vyhovel, ktorej nevyhovel a u občianskoprávnych námietok nedodržal ani postup podľa , , . Napríklad námietkou M. I. na zachovanie pohody bývania v súvislosti s posunutím navrhovaného rodinného domu o cca 3 m až na spoločnú hranicu, uvedenou v bode 2. jej námietok, sa stavebný úrad vôbec nezaoberal, len jej fakticky nevyhovel. Nevysvetlil, z akého dôvodu sa rozhodol vytvoriť povolením stavby stiesnené podmienky pre vlastníkov susedných nehnuteľností, ktoré v území dovtedy neboli. Ak stavebný úrad mienil akceptovať posunutie stavby rodinného domu až na spoločnú hranicu pozemkov - teda bez dodržania vzdialeností stanovených , vyhlášky č. , potom mal podľa žalobcu najskôr aplikovať postup podľa (občianskoprávne námietky). Len ak by nebola v stavebným úradom stanovenej lehote podaná žaloba na súd, mohol by si o takejto občianskoprávnej námietke urobiť úsudok sám a rozhodnúť o žiadosti stavebníka. Stavebný úrad nepostupoval v súlade s , , , ani o občianskoprávnych námietkach nijako nerozhodol, len im fakticky nevyhovel. Taktiež nemá oporu v právnej úprave, aby stavebné úrady založili svojím právoplatným rozhodnutím takúto možnosť zásahu do vlastníckeho práva k susednej nehnuteľnosti a následne s riešením dôsledkov svojho rozhodnutia odkazovali dotknutých vlastníkov na civilné sporové konanie. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad neuviedol, aká konkrétna územnoplánovacia dokumentácia je pre dané územie spracovaná - s ktorou posudzoval súlad povoľovaných stavieb a s akým výsledkom, hoci posúdenie tohto súladu je povinnosťou stavebného úradu (ani sa nezaoberal námietkami účastníkov konania, ktorým fakticky nevyhovel). V odôvodnení rozhodnutia je všeobecne deklarované, čím sa stavebný úrad riadil pri posudzovaní oprávnenosti námietok. Voľný prepis právnej úpravy však podľa žalobcu nezodpovedá

požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia v konkrétnej veci. Odôvodnenie rozhodnutia stavebného úradu je vzhľadom k tomu nedostatočne odôvodnené, arbitrárne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočnom zistení skutkového stavu veci.

6. Rozhodnutie stavebného úradu je podľa žalobcu v rozpore s § 3 ods. 1, 2, 4, 5 § 4 ods. 2, § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko nebola dodržaná zásada súčinnosti s účastníkmi konania na pokus o zmier, zásada procesnej rovnosti účastníkov konania, ani poskytnuté poučenie o možnosti oboznámiť sa pred vydaním rozhodnutia so všetkými podkladmi. Stavebný úrad s účastníkmi konania - F.. Z. H., K.., F.. Andreou H., F.. Q. I. a M. I. (t.j susedmi z južnej strany) neuskutočnil žiadne písomné konanie, ani ústne pojednávanie (ani samostatné, ani spojené s miestnym zisťovaním) za účelom dosiahnutia zmieru. Tým porušil tiež zásadu procesnej rovnosti účastníkov konania stanovenú v § 4 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko pokus o zmier vykonal len ohľadom stavebníka a susedov zo severnej strany. V rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku stavebný úrad neinformoval účastníkov konania ani o možnosti oboznámiť sa s dodatočne (po uplatnení tzv. koncentračnej zásady) zadováženými podkladmi pre rozhodnutie a vyjadriť sa k nim.

7. Spis stavebného úradu č. SÚ 1110/2018 je podľa žalobcu vytvorený v rozpore s požiadavkami stanovenými v , , , vyhlášky č. o podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Naviac po podaní protestu prokurátora bol spis stavebného úradu č. SÚ 1110/2018 v rozpore s , v spojení s a Správneho poriadku dopĺňaný o doklady, na ktorých absenciu bolo v proteste prokurátora poukazované, a tiež o dve ďalšie záväzné stanoviská, ktoré v obsahu spisu ani nie sú zapísané. Doklady neboli do spisu priebežne, chronologicky vkladané a riadne zapisované do obsahu spisu a niektoré sa v spise ani nenachádzali. Navyše, v spise sa nachádzajú i doklady vzťahujúce sa k výkonu štátneho stavebného dohľadu uskutočňovaného následne počas realizácie stavby, ktoré v tomto spise vôbec nemajú byť. Žalovaný spolu s protestom prokurátora Ministerstvu predložil na vec sa vzťahujúci spis z odvolacieho konania, zadovážené vyjadrenia k protestu a spis z prvostupňového konania. Spis z prvostupňového konania č. SÚ 1110/2018 však predložil Ministerstvu v pozmenenom stave - doplnený o doklady, na ktorých absenciu je v proteste prokurátora poukazované, t. j. doplnený o Stanovisko Okresného úradu Zvolen, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZV-OSZP-2018/005441 zo dňa 20.03.2018 a ako vyplýva zo str. 2 predkladacieho prípisu žalovaného zo dňa 10.01.2020 č. OU-BB-OVBP2-2020/002283-12, do uvedeného spisu boli doplnené aj ďalšie dve (v obsahu spisu vôbec nezapísané) stanoviská - č. OU-ZV-OSZP-2018/005338/ LEC-vyj. zo dňa 19.03.2018 a č. OU-ZV-OSZP- 2018/005779/JOM zo dňa 26.03.2018. Či boli doplnené aj 4 prílohy k Vyjadreniu stavebníka z 21.06.2018 sa v uvedenom prípise neuvádza. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa nedá verifikovať obsah spisu stavebného úradu v čase vydania rozhodnutia. Nemožno akceptovať, aby bol menený obsah administratívneho spisu orgánu verejnej správy v právoplatne skončenej veci podľa toho, ktorému orgánu sa predkladá na preskúmanie. Je tým zasiahnuté tiež do právnej istoty účastníkov konania, že obsah podkladov pre rozhodnutie - od prvého dokladu až po právoplatné rozhodnutie, sa nebude po právoplatnom skončení veci dodatočne meniť. Takéto dopĺňanie spisu je v rozpore najmä s , a Správneho poriadku. Vzhľadom k tomu sa nemožno stotožniť s postupom Ministerstva, a následne Ministra, ktorí na nezákonnú tvorbu a následné dopĺňanie spisu v právoplatne skončenej veci nereagovali.

8. Žalobca namietal aj porušenie zákonnosti v postupe žalovaného a to porušenie § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 32 ods. 1, , , , Správneho poriadku, v nadväznosti najmä na , , , , , , , , , , , , . Žalobca namietal, že žalovaný nepreskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia stavebného úradu v celom rozsahu - ako mu to ukladá Správneho poriadku. Nezabezpečil si ani žiadne ďalšie dôkazy, uspokojil sa s obsahom spisu stavebného úradu, ktorý mu ani nebol kompletný predložený. Zaoberal sa len obsahom odvolaní, aj to nie dôsledne, a aj tieto zamietol na základe nedostatočne zisteného stavu veci a na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal napr. s odvolacími dôvodmi

- ako mohlo byť vyhovené námietkam smerujúcim proti umiestneniu stavby na spoločnú hranicu, keď stavba bola povolená na spoločnej hranici. Namiesto toho odvolateľkám vysvetlil, že im môže byť podľa uložená povinnosť strpieť zo svojho pozemku realizáciu stavby. Takýto spôsob vysporiadania sa s námietkami je typický pre arbitrárne rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je podľa žalobcu textovo obsiahle, ale obsahovo nedostatočné. Nerieši a odkláňa sa od

podstaty veci, od podstaty odvolacích dôvodov. Žalovaný nereagoval ani na zmätočnú výrokovú časť rozhodnutia stavebného úradu, ani na nedodržanie postupu stavebného úradu ohľadom vznesených občianskoprávnych námietok. Žalovaný sa vôbec nezaoberal preskúmaním splnenia podmienok pre aplikáciu , t. j. neuskutočnenia konania o umiestnení stavby (stavieb), nereagoval ani na to, že navrhovaná zastavaná plocha rodinného domu prekračuje limit zastavanej plochy stanovený pre jednoduchú stavbu, ktorá právne významná skutočnosť, naviac v spojení s námietkami účastníkov konania o veľkosti navrhovanej stavby, sa pri náležitom skúmaní podkladov pre rozhodnutie ani nedá prehliadnuť. Ani z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho orgánu sa nedá dozvedieť, konkrétne s akou územnoplánovacou dokumentáciou bol posudzovaný súlad stavebného zámeru stavebníka, umiestnenie stavieb, odstupy od susedných pozemkov a stavieb atď., a územné rozhodnutie o umiestnení stavieb neexistuje. Žalovaný nezistil ani ďalšie vyššie popísané pochybenia v postupe a rozhodnutím stavebného úradu, vzhľadom k čomu v rozpore s Správneho poriadku ako zákonné a vecne správne potvrdil nezákonné a arbitrárne rozhodnutie stavebného úradu.

9. Spis žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2018/024258 je podľa žalobcu v rozpore s , vyhlášky č. , pretože má dva obsahy spisu, s rôznym obsahom, čo táto právna úprava nedovoľuje. V prvom obsahu spisu je chronologicky žurnalizovaných 5 položiek - registratúrnych záznamov. V druhom obsahu spisu je žurnalizovaných 13 položiek, pričom časovo posledný dokument - vrátenie spisu stavebnému úradu po právoplatnom skončení odvolacieho konania, je zapísaný pod číslom listu 1. Ani v prípade spisu žalovaného teda nie je garantovaná právna istota o obsahu a autentickosti dokladov nachádzajúcich sa v spise v čase rozhodovania žalovaného o odvolaniach.

10. Žalobca sa napokon vyjadril k dôvodom nevyhovenia protestu prokurátora. Na základe vyššie uvedeného žalobca dospel k názoru, že celé napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj celé prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu sú nezákonné z dôvodov, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci ( (ďalej len „“), v časti sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov ( ), zistenie skutkového stavu konajúcimi stavebnými úradmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( ), skutkový stav, ktorý vzali konajúce stavebné úrady za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s ich administratívnymi spismi a nemá v nich oporu ( ) a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred konajúcimi stavebnými úradmi, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej ( ). Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie a súčasne zrušil aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenia žalovaného a ďalších účastníkov

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.06.2021 uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a navrhol ju zamietnuť. K uplatneniu v súvislosti so zachovaním pohody bývania vzhľadom k umiestneniu stavby na hranici pozemkov žalovaný uviedol, že podmienky zabezpečenia pohody bývania výslovne z právnej úpravy nevyplývajú a posúdenie vplyvu budúcej stavby na pohodu bývania vlastníkov susediacej nehnuteľnosti zákonodarca ponechal na správnom uvážení stavebného úradu. Zachovanie pohody bývania je podmienené naplnením všetkých požiadaviek uvedených v vyhlášky MŽP SR č. Stavebný úrad je oprávnený na základe výpočtov a meraní posúdiť námietku účastníkov konania týkajúcu sa pohody bývania. V danom prípade si stavebný úrad za týmto účelom vyžiadal od stavebníka svetlotechnický posudok a súčasťou projektovej dokumentácie bola spracovaná aj protipožiarna bezpečnosť stavby špecialistkou požiarnej ochrany F.. I. H., K.. Na základe výsledkov týchto podkladov stavebný úrad rozhodol o námietkach účastníkov konania. Pokiaľ vlastník susediacej nehnuteľnosti tvrdí, že budúca stavba negatívne zasiahne do jeho pohody bývania, spočíva na ňom dôkazná povinnosť preukázať okolnosti vyplývajúce z objektívne preukázateľných skutočností, ktoré by jeho tvrdenie preukazovali. Vzhľadom k tomu, že p. M. I. v konaní nepredložila a ani nenavrhla taký dôkaz, z ktorého by ňou tvrdená skutočnosť vyplývala, žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že pre námietku pohody bývania mal stavebný úrad správne konanie prerušiť a odkázať účastníkov konania na súd v zmysle , nakoľko toto ustanovenie upravuje postup stavebných úradov v konaniach podľa v prípade, že účastníci konania uplatnia v konaní občianskoprávne a iné námietky, ktorých riešenie nie je v kompetencii stavebného úradu, napr. uplatnia námietku určenia vlastníctva

k pozemku alebo stavbe. Požiadavky odstupových vzdialeností prináleží posúdiť stavebnému úradu a nie sú občianskoprávnymi námietkami, pri ktorých je potrebné uplatniť . Žalovaný v odvolacom konaní nezistil také pochybenia stavebného úradu, ktoré by si vyžadovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia stavebného úradu. Stavebný úrad vydal rozhodnutie na základe podanej žiadosti spolu s projektovou dokumentáciou a kladných záväzných stanovísk dotknutých orgánov ako aj výsledkov konania. Účastníci konania si mohli v konaní uplatniť námietky, stavebný úrad s nimi konal a rozhodol o ich námietkach. Účastníci konania podali odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodoval v odvolacom konaní. Žalovaný pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade so Správnym poriadkom, a to ako vo výroku rozhodnutia, tak aj v jeho odôvodnení. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, o čom bolo konané, ako bolo vo veci rozhodnuté a na relevantné odvolacie dôvody žalovaný adekvátne reagoval. V rozhodnutí žalovaného je podrobne uvedený celý priebeh konania stavebného úradu, ako aj citované námietky účastníkov, vymenované dôkazy, ktoré stavebný úrad, ako aj žalovaný vyhodnotil a podklady, z ktorých pri vydávaní rozhodnutia vychádzal. Žalovaný ďalej uviedol, že vo svojom rozhodnutí jasne uviedol, kto podal odvolanie spolu s oznámením jeho znenia a v závere rozhodnutia sa ku každému bodu odvolania vyjadril, ako aj k vyhodnoteniu dôkazného bremena, a uviedol prečo rozhodol tak ako rozhodol.

12. Ďalší účastník 1/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.08.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žiadal priznať nárok na náhradu vzniknutých trov konania v plnej výške. So žalobou nesúhlasil a mal za to, že konaním stavebného úradu pri vydaní prvostupňového rozhodnutia ani pri konaní žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia k žiadnemu porušeniu právnych predpisov nedošlo. Stavebný úrad ako prvostupňový orgán i žalovaný ako orgán odvolací podľa názoru ďalšieho účastníka 1/ pri vydávaní svojich rozhodnutí žiadnym spôsobom nepochybili a ich rozhodnutia sú tak správne ako i zákonné. Uviedol, že ho vzniknutý stav vo vzťahu k nespokojnosti jeho nových susedov vôbec neteší, nie je si však vedomý, že by on alebo príslušné stavebné úrady nejakým spôsobom (a už vôbec nie na úkor susedov) pochybili. Žaloba podľa neho obsahuje veľa len všeobecných konštatovaní vo vzťahu k , avšak bez reálnych čísel resp. dokladov, ktoré by preukázali porušenie platných zákonov. Na ozrejmenie nejasností okolo rodinného domu ďalší účastník 1/ uviedol, že aby sa od začiatku predišlo spochybňovaniu nedodržania územného plánu mesta Zvolen, bola zastavovacia a objemová štúdia predložená na vyjadrenie odboru územného plánovania Mestského úradu vo Zvolene. Vyjadrenie odboru bolo bez pripomienok vydané dňa 07.11.2017 (dodržaná funkcia, výška zástavby, uličná čiara a vzdialenosti od hraníc pozemku). Na základe toho nebola vyslovená požiadavka samostatného územného konania. Návrh rodinného domu bol už v tomto štádiu predložený dotknutým susedom. Na stavbu bolo vydané platné stavebné povolenie (rozhodnutie pod č. sp. SÚ1110/2018 zo dňa 04.05.2018). Na základe odvolania susedov platnosť tohto stavebného povolenia potvrdil aj nadriadený orgán - žalovaný (rozhodnutie OU-BB- OVBP- -2 zo dňa 09.08.2018). Pri projektovaní prestavby rodinného domu boli dodržané všetky odstupy požadované - rodinný dom je o cca 1,93 m nižší ako bol pôvodný rodinný dom (južný susedný rodinný dom sťažovateľa F.. H. je vyšší o cca 5,50 m a severný susedný dom sťažovateľa p. Ďurkoviča je vyšší o cca 3,10 m ako navrhnutý rodinný dom ďalšieho účastníka 1/. Odstupy domov a výšky boli zamerané autorizovaným geodetom. Celková plocha pozemku (parcely C KN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X ) je 729,55 m2. Zastavaná plocha rodinným domom je 372,90 m2 t.j. zastavanosť pozemku je 51,1 %. Základnou požiadavkou ďalšieho účastníka 1/ ako stavebníka bolo vytvoriť obytné priestory v prízemí ako bezbariérové. Pôvodný rodinný dom mal suterén čiastočne zapustený a úroveň prízemia bola zdvihnutá cca 1,10 m nad terén. Stiesnené pomery neumožnili riešiť bezbariérovosť prístupovými rampami zo strany ulice aj záhrady, a preto sa muselo pristúpiť k prestavbe. Ponechali sa steny suterénu, uličná (východná) a severná obvodová stena pôvodného domu. Tieto steny boli v projekte zachované, ale na základe pri realizácii zistenej nedostatočnej vodorovnej izolácii a na základe narušenia stien pri búraní boli steny po obhliadke a rozhodnutí autorizovaného statika zbúrané a na pôvodných suterénnych stenách boli postavené nové obvodové steny. Ďalší účastník 1/ mal pritom pôvodne v zámere tieto steny ponechať. Vzdialenosť rodinného domu od severnej hranice je 2,05 - 2,30 m a vzdialenosť medzi rodinnými domami na tejto strane je viac ako 7 m. Táto vzdialenosť je požadovaná, ak sú v protiľahlých stenách okná z obytných miestností. Navrhovaný rodinný dom na túto stranu nemá orientované okná z obytných miestností (nedochádza k zatieneniu okna severného suseda, ktorý v rámci prestavby svojho rodinného domu zrealizoval aj nové okná orientované do susednej - južnej parcely). Vzdialenosť bazéna v záhrade od severnej hranice parcely je 2,80 m. Pozdĺž južnej hranice boli v dotyku na hranici parcely existujúce objekty - garáže a hospodárske objekty. V návrhu rodinného domu sa tieto zmenili na športovo regeneračné, obytné a hospodárske priestory v jednopodlažnom krídle. Garáž bola posunutá

bližšie ku komunikácii. K susedovi na južnej hranici pritom nie je orientované žiadne okno. Nakoľko sa susedný dom nachádza južne od navrhovaného rodinného domu, nedochádza k jeho zatieneniu. Susedný sťažovateľ F.. H. má na spoločnej hranici tiež garáž a hospodársky objekt. V prednej časti - v dotyku s rodinným domom ďalšieho účastníka 1/ už začal realizovať svoju prístavbu rodinného domu (čo mu mimochodom predchádzajúci susedia nechceli povoliť). Jeho rodinný dom je už vyše 10 rokov staveniskom - pričom svoj rodinný dom neustále nadstavuje, čo zhoršuje svetelnotechnické podmienky na parcele rodinného domu ďalšieho účastníka 1/. Vzhľadom na dodatočné požiadavky SSE pri realizácii elektrickej prípojky a nepovolenie suseda - F.. H. k vstupu na jeho pozemok bolo nutné predĺžiť južnú stenu - plot až po chodník a osadiť tam aj susedovu elektrickú prípojkovú skriňu, ktorá je prístupná len z parcely rodinného domu ďalšieho účastníka 1/. Pri realizácii rodinného domu bola posunutá západná obvodová stena bočného krídla na vzdialenosť cca 0,4 m od susednej parcely. V tejto polohe už nebude realizované oplotenie (pás bude súčasťou susednej záhrady). Okrem týchto dvoch skutočností bolo všetko ostatné realizované podľa platného projektu pre stavebné povolenie. Podľa ďalšieho účastníka 1/ stavebný úrad správne rozhodol vzhľadom na existujúci skutkový stav, že územné konanie v tejto veci nie je potrebné. Takýto záver stavebného úradu je logický, keď stavba ďalšieho účastníka 1/ sa realizovala na stavbe starého rodinného domu jeho rekonštrukciou, pričom počas výkonu realizácie stavby sa zistilo, že obvodové múry pôvodného domu nie je možné použiť vzhľadom na nepriaznivú statiku. Stavebný úrad teda pri tomto rozhodovaní použil správnu administratívnu úvahu, ktorá je logickým vyústením existujúceho skutkového stavu. V tejto súvislosti tiež však ďalší účastník 1/ poukázal na skutočnosť, že zo žiadneho ustanovenia (ale ani z iných právnych predpisov) nevyplýva možnosť uskutočniť územné konanie (konanie o využití územia) v prípade existencie stavby, teda ak stavba, ako i tá ďalšieho účastníka 1/, už stojí resp. je právoplatne skolaudovaná. nepozná inštitút dodatočného územného konania a je zjavným nezmyslom pri dokončenej stavbe zaoberať sa územným konaním, pretože by išlo zjavne o rozpor so všeobecným záujmom. Zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia za stavu, keď je rodinný dom ďalšieho účastníka 1/ skolaudovaný a opätovné rozhodovanie o povolení jeho stavby resp. o jej umiestení už v súčasnosti podľa jeho názoru možné nie je.

13. Ďalší účastníci 3/ a 4/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.08.2020 a ďalší účastníci 7/, 8/ a 10/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.08.2020 navrhli, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil, a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu, že Ministerstvo podľa ich názoru malo nielen protestu prokurátora nevyhovieť, ale v danej veci posúdiť aj mieru participácie stavebníka na nezákonnom stave. Pokiaľ by tak Ministerstvo postupovalo, muselo by nevyhnutne dospieť k záveru, že stavebník svojím komisívnym konaním prispel k vydaniu protestom napadnutého rozhodnutia, keď od samého počiatku pôvodný rodinný dom mienil celý odstrániť, čo vyplýva aj z predloženej projektovej dokumentácie, ktorej dispozičné riešenie nového domu vylučovalo deklarované zachovanie časti pôvodných múrov

- severnej a uličnej fasády a napokon aj celý pôvodný rodinný dom, garáž a ďalšie stavby odstránil a pozemok so záhradou vyplaníroval, teda od začiatku stavebník vedel, že nový dom bude z hľadiska zastavanosti väčší ako pôvodný rodinný dom bez dodržania aspoň minimálnych odstupových vzdialeností, nedodržaním koeficientov zastavanosti a zelene a pod. Rovnako tak nemožno konštatovať, že by v danom prípade bola stavba zrealizovaná v súlade s verejným záujmom, keď stavebníkom postavený dom na takmer 3 pozemku znamená, že sa tak znepríjemnil život najmenej 3 rodinám a ich potomkom, znehodnotil sa priestor ulice vysunutím domu až po chodník vrátane balkónu, došlo k narušeniu súkromia výhľadom do obývacích priestorov susedných domov a výstavbe plota - betónového múru s výškou cca 4 m po celej dĺžke pozemku stavebníka. Ďalší účastníci 3/ a 4/ súhlasili aj s tvrdeniami žalobcu, podľa ktorých správne konanie v uvedenej veci nebolo uskutočnené zákonom predpísaným spôsobom, keď došlo bez územného konania k umiestneniu nie jednoduchej stavby a im ako účastníkom bola odobratá možnosť vyjadriť sa k návrhu, podať námietky a pod. a žalobou napadnuté rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, a preto je nezrozumiteľné a arbitrárne.

14. Žalobca podaním zo dňa 22.07.2021 oznámil správnemu súdu, že Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky Rozhodnutím z 22.06.2021 číslo 28792/2021/SSSVP/77082 zamietlo odvolanie účastníka konania a potvrdilo Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky z 31.03.2021 číslo: OU-BB-OVBP2-2021/009980-003, ktorým okresný úrad vyhovel protestu prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen z 15. 01. 2021 č.k. Pd 120/20/6611-13 proti Rozhodnutiu Mesta Zvolen z 24.02.2020 č. SÚ 4940/2019-Hr o povolení zmeny stavby „Prestavba rodinného domu na ul. P. Jilemnického 1830/23, Zvolen“ a aj jej užívania stavebníkom. Na strane 9. rozhodnutia Ministerstvo uviedlo, že stavba bola postavená v rozpore so stavebným povolením t.j. bez predchádzajúceho povolenia zmien stavebným úradom.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v podanej správnej žalobe, v súlade s , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože žalobca a žalovaný výslovne uviedli, že nežiadajú nariadiť pojednávanie a ani správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by mal na prejednanie veci samej nariadiť pojednávanie ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 21.12.2022. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 12.01.2023 ( ).

16. Podľa a (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa , a (2) Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. (3) Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. (11) Konanie pred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

18. Podľa prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.

19. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

20. Podľa a (1) Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (2) Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

21. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

22. Podľa žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

23. Podľa ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnenie stavby.

24. Podľa rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

25. Podľa rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na stavby umiestnené v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru.

26. Podľa stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

27. Podľa rozhodnutím o využívaní územia sa povoľuje nové využívanie územia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho platnosti.

28. Podľa rozhodnutie o využívaní územia sa vyžaduje na ťažobné práce, im podobné práce a s nimi súvisiace práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1h)

29. Podľa v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania.

30. Podľa so stavebným konaním sa spájajú, pokiaľ to nevylučuje povaha veci alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak, aj iné konania 4c) potrebné na uskutočnenie stavby. Správne orgány príslušné na ich uskutočňovanie majú v stavebnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa .

31. Podľa povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce.

32. Podľa / na terénne úpravy a práce uvedené v odseku 1 písm. a/ a b/ sa povolenie nevydáva, ak stavebný úrad v územnom rozhodnutí od jeho vydania upustil.

33. Podľa dokončené terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce sa kolaudujú len v prípadoch, že to stavebný úrad určil pri ich povolení.

34. Podľa ,, a (1) Stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. (2) Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. (3) Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.

35. Podľa jednoduché stavby sú bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie.

36. Podľa ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

37. Podľa § 3 ods. 1, 2,4 a 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

38. Podľa§ 19 ods. 2 Správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.

39. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

40. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

41. Podľa § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

42. Podľa o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v platnom znení, činnosťou vykonávanou banským spôsobom sa podľa tohto zákona rozumie strojové vŕtanie studní s dĺžkou nad 30 m a vrty s dĺžkou nad 30 m na iné účely než na práce uvedené v a v až g/.

43. Podľa až 5 vyhlášky č. (1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. (2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. (3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. (4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.

(5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

44. Podľa vyhlášky č. o podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu (ďalej len „“) prijatý neelektronický záznam sa označuje odtlačkom prezentačnej pečiatky, ktorá obsahuje názov pôvodcu, dátum prijatia záznamu, číslo záznamu, číslo spisu, počet príloh a označenie spracovateľa. Odtlačkom prezentačnej pečiatky sa označuje aj neelektronický záznam vzniknutý zaručenou konverziou8) z pôvodného elektronického záznamu. Vzor prezentačnej pečiatky je uvedený v prílohe č. 1.

45. Podľa a vyhlášky č. (1) Spis tvorí spisový obal, registratúrne záznamy a obsah spisu. Spis sa vytvára spájaním registratúrnych záznamov, ktoré sa viažu k tej istej veci. Spis sa vytvára ako elektronický spis, neelektronický spis alebo kombinovaný spis. (6) Obsah spisu je neoddeliteľnou súčasťou spisu a obsahuje poradové číslo registratúrneho záznamu, dátum jeho prijatia alebo odoslania, označenie odosielateľa alebo adresáta, vec a počet príloh, spôsob a dátum vybavenia. Spracovateľ vytvára obsah spisu priebežne. Vzor obsahu spisu je uvedený v prílohe č. 2.

46. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, proti ktorému žalobca podal protest, ktorému nebolo vyhovené. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe.

47. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Správny súd nie je súdom skutkovým. Pre správne súdy je pri preskúmavaní rozhodnutia rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný.

48. Žalobca podľa dôvodov uplatnených v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby ho správny súd spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil. V žalobe poukázal na to, že obidve tieto rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu konajúcimi orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzali konajúce orgány verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s ich administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred konajúcimi orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

49. Ako dôvodnú správny súd posúdil žalobnú námietku, ktorou žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhod-nutia. Rozhodnutiu stavebného úradu žalobca vytýkal neurčitosť, nejasnosť a zmätočnosť. Výrok, ktorým stavebný úrad rozhodoval o námietkach účastníkov konania je podľa žalobcu nepreskúmateľný a protirečiaci si, pretože z neho nie je zistiteľné, ktorým konkrétnym námietkam stavebný úrad vyhovel a ktorým nevyhovel. Žalobca poukázal na to, že žalovaný na uvedený nedostatok pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia neprihliadol a v napadnutom rozhodnutí sa nevysporiadal so všetkými odvolacími dôvodmi.

50. „Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , R 108/1999) V stavebnom konaní stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. O námietkach účastníkov konania stavebný úrad rozhodne v stavebnom povolení. „Ak stavebné úrady v územnom konaní sa nevyporiadali s námietkami účastníkov, tak postupovali v rozpore s ustanovením o správnom konaní a je to dôvodom, aby správny súd zrušil rozhodnutie o umiestnení stavby.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktoré rozhodnutie je aplikovateľné aj pre posúdenie povinnosti stavebného úradu vysporiadať sa s námietkami účastníkov konania v stavebnom konaní). Výrok rozhodnutia, v zmysle ktorého stavebný úrad vyhovel námietkam uplatneným v priebehu stavebného konania a opodstatnené pripomienky vyplývajúce z týchto námietok a pripomienok zapracoval do príslušných bodov stavebného povolenia, nespĺňa požiadavku presnosti a určitosti, nakoľko na jednej strane stavebný úrad uvádza, že „námietkam účastníkov konania vyhovel“ a na druhej strane hovorí len „o zapracovaní opodstatnených pripomienok vyplývajúcich z námietok do stavebného povolenia“, z čoho možno logicky vyvodiť záver o tom, že niektoré námietky boli vyhodnotené aj ako neopodstatnené. Zistiť, ktorým námietkam stavebný úrad nevyhovel tak nie je možné ani z výroku a ani z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Takéto odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia nie je možné považovať za náležite odôvodnené v súlade s právnou úpravou ustanovenou v Správneho poriadku, ktorý sa v zmysle vzťahuje na konanie podľa . „Územné a aj stavebné konanie sa okrem osobitného predpisu, , riadia tiež všeobecnými predpismi o správnom konaní, konkrétne o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý upravuje najmä základné zásady správneho konania za účelom zaistenia ochrany procesných práv účastníka konania ( a Správneho poriadku). Základnou ideou je umožniť účastníkovi konania riadne sa zúčastniť na konaní, byť informovaný o úkonoch správneho orgánu tak, aby jeho vec bola prejednaná v čo najkratších možných lehotách, v súlade so zákonom. Súčasťou tohto práva je tiež právo na riadne odôvodnené rozhodnutie ( a Správneho poriadku). Požiadavka riadneho odôvodnenia vyžaduje od správneho orgánu vypracovať také odôvodnenie rozhodnutia, aby z neho bolo zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia ( správneho poriadku). Pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa tieto zákonom ustanovené náležitosti, nemožno naň hľadieť ako na zákonné.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. )

51. Možno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že námietkou pani M. I. (ďalšej účastníčky č. 10) na zachovanie pohody bývania v súvislosti s posunutím navrhovaného rodinného domu o cca 3 m až na spoločnú hranicu uvedenú v bode 2. jej námietok, sa stavebný úrad vôbec nezaoberal, len jej fakticky nevyhovel, čo je v priamom rozpore s výrokom rozhodnutia o námietkach a navyše stavený úrad takýto svoj postup ani v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nevysvetlil. Aj stavebné povolenie, ako rozhodnutie orgánu verejnej správy, musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie. Stavebný úrad musí dôsledne vyhodnotiť charakter námietok, či ide skutočne o občianskoprávne námietky, ktoré skutočne preukazujú porušenie subjektívnych práv alebo námietky územno-technického, prípadne stavebno- technického charakteru, ktoré sú upravené stavebnými predpismi. Povinnosť stavebného úradu odkázať účastníka konania na súd a prerušiť konanie je daná výslovne iba v prípade občianskoprávnej námietky, prekračujúcej právomoc stavebného úradu, ktorá by súčasne, v prípade jej oprávnenosti, mala za následok nemožnosť uskutočnenia požadovanej stavby. Podmienky zabezpečenia pohody bývania výslovne z právnej úpravy nevyplývajú. Posúdenie vplyvu budúcej

stavby na pohodu bývania vlastníkov susediacej nehnuteľnosti zákonodarca ponechal na správnom uvážení stavebného úradu. Posudzovanie pohody bývania sa musí skúmať vždy autonómne v zmysle vyhlášky č. a je potrebné prihliadať aj na zásadu proporcionality medzi oprávnenými záujmami stavebníkov a vlastníkov susedných pozemkov. „Ustanovenie vyhlášky č. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie upravuje požiadavky na odstupové vzdialenosti medzi stavbami, ktoré vytvárajú medzi sebou voľný priestor. Tieto vzdialenosti sú regulatívom, ktorý zohľadňuje konkrétne podmienky výstavby vyplývajúce z požiadaviek urbanistických, architektonických, životného prostredia, hygienických, veterinárnych, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Zachovanie pohody bývania je z veľkej časti podmienené naplnením všetkých uvedených požiadaviek. Pri posudzovaní otázok zachovania pohody bývania, ktoré sú nad rozsah uvedených požiadaviek a sú spravidla občianskoprávneho charakteru, napr. narušenie súkromia, tienenie pozemku, obmedzenie výhľadu, a pod., treba postupovať podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) Námietku pani M. I. v znení „Vznikne opticky veľmi vysoký a úzky priestor, ktorým nebude zachovaná pohoda bývania“ podľa názoru správneho súdu odlišného od názoru žalobcu, však nemožno považovať za občianskoprávnu námietku, a to z dôvodu, že neprekračuje rozsah požiadaviek, ktoré je pri posudzovaní odstupu stavieb oprávnený stavebný úrad skúmať (požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania), nakoľko z jej znenia nemožno vyvodiť porušenie akej ďalšej požiadavky na vzájomné odstupy stavieb (inej ako uvedenej v vyhlášky č. ) namieta. Avšak absentujúce náležité odôvodnenie iného riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v a vyhlášky č. ako aj neuvedenie odôvodnenia, prečo nebolo možné uvedenej námietke vyhovieť, spôsobuje nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia. „Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť správneho orgánu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia Správneho poriadku a znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé konanie pred orgánmi štátnej správy.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

52. K otázke riadneho odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy správny súd poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodnutia navonok vyjadruje skutkové a právne dôvody prejednávanej veci, posúdenie ich vzájomných vzťahov smerujúce k záveru, že výrok rozhodnutia bol urobený konformne so zisteným skutkovým stavom veci a s objektívnym právom. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť spôsobilé na to, aby účastník konania (žalobca) mal možnosť účinne sa brániť proti jednoznačne a určito vyjadreným právnym záverom konajúcich orgánov verejnej správy ku všetkým jednotlivým skutkovým a právnym otázkam, na ktorých bolo rozhodnutie založené, inak rozhodnutie ako celok nie je spôsobilé na prieskum zákonnosti v rámci garantovaného základného práva na súdnu a inú právnu ochranu. V odôvodnení rozhodnutia sa musí konajúci orgán verejnej správy v zmysle Správneho poriadku vysporiadať aj s námietkami účastníka konania (žalobcu), ktoré uplatní v rámci konania a odvolací orgán so všetkými odvolacími námietkami. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry (najmä rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia orgánu verejnej správy: „Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o ... splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť z mu predloženého odôvodnenia pochopiť: na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti“. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo môže byť zapríčinené tak nedostatkom dôvodov, ako aj zmätočnosťou (nezrozumiteľnosťou) v dôsledku vnútorných rozporov odôvodnenia.

53. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku musí konajúci orgán verejnej správy (v danom prípade stavebný úrad a žalovaný) v odôvodnení rozhodnutia uviesť mimo iného aj to, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Rovnako v odvolacom konaní, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia o prvostupňovom konaní (§ 60a Správneho poriadku), musí druhostupňový orgán (žalovaný) zdôvodniť, ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami odvolateľov. Možno skonštatovať, že v dôsledku nedodržania tejto povinnosti pri vydaní napadnutého rozhodnutia bol porušený zákon, pretože v odôvodnení napadnutého rozhodnutia chýba presvedčivá, veci priliehavá právna argumentácia osvedčujúca, ako vec právne posúdil vo vzťahu k zásadným právnym otázkam (najmä otázky týkajúcej sa odstupov stavieb), iba po vyriešení ktorých bolo možné žalovaným dospieť k záveru o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie žalovaného v odôvodnení obsahuje opis priebehu správneho konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, odvolacie námietky odvolateliek, obsah vyjadrení ostatných účastníkov konania k odvolaniu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa však žalovaný nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, a to konkrétne s námietkami pani M. I. a F.. M. Krečkovej o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia a nezohľadnenia námietok nimi vznesených počas spojeného územného a stavebného konania. Žalovaný sa odvolacím námietkam odvolateliek venoval v štyroch odsekoch odôvodnenia svojho rozhodnutia, v ktorých poukázal na oprávnenie stavebného úradu podľa , v zmysle ktorého môže aj po vydaní stavebného povolenia uložiť opatrenia na susednom pozemku alebo stavbe. K určovaniu pracovného času stavebným úradom stavebníkovi, žalovaný zaujal stanovisko, že požiadavka na určenie pracovného času stavebníkovi na vykonávanie stavebných prác je nad rámec . K problematike elektrickej prípojky žalovaný uviedol, že táto nebude na pozemku KN-C č. XXX, k.ú. L. umiestnená. K samotnej stavbe (jej južnej fasáde) žalovaný uviedol, že je umiestnená na hranici s pozemkami parc. KN-C č. XXX a č. XXX, k.ú. L. a zachováva podľa predloženej projektovej dokumentácie jestvujúce umiestnenie stavieb v zadnej časti pozemku parc. KN-C č. XXX/X, k.ú. L. vo vlastníctve stavebníka, a že umiestnenie stavby na hranici s pozemkami parc. KN-C č. XXX a č. XXX, k.ú. L. vyhovuje z požiarneho hľadiska, pretože predmetná stavba bola posúdená aj z hľadiska požiarnej ochrany a to projektom „Protipožiarna bezpečnosť stavby“ vypracovaným odborne spôsobilou osobou (ako súčasť projektovej dokumentácie stavby). Takéto odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ako odvolacieho orgánu, správny súd nepovažoval za dostatočné, a to najmä za situácie, kedy už prvostupňovému rozhodnutiu odvolateľky vyčítali jeho nezrozumiteľnosť a protichodnosť jeho výrokov a odôvodnenia. Rozhodnutie musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené len opis priebehu konania a citácie príslušných zákonných ustanovení, bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalobcu bez uvedenia, akými úvahami sa žalovaný riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov a ako sa žalovaný vysporiadal s najpodstatnejšími námietkami odvolateliek, nespĺňa zákonné náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

54. Žalobca ďalej namietal porušenie zákonnosti v postupe a rozhodnutí žalovaného, konkrétne porušenie § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 32 ods. 1, , , , Správneho poriadku, v nadväznosti najmä na , , , , , , , , , , , , . Porušenie zákonnosti v postupe žalovaného podľa žalobcu spočívalo v tom, že žalovaný nepreskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia stavebného úradu v celom rozsahu tak, ako mu to ukladá Správneho poriadku, nezabezpečil si ani žiadne ďalšie dôkazy, uspokojil sa s obsahom spisu stavebného úradu, ktorý mu ani nebol kompletný predložený a zaoberal sa len obsahom odvolaní, ktoré zamietol na základe nedostatočne zisteného stavu veci a na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak dôjde k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, správny súd napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy rozsudkom zruší. Prvostupňové, ako aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. „Účelom odvolania ako riadneho opravného prostriedku v správnom konaní je preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti prvostupňového rozhodnutia v celom jeho rozsahu.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) V rámci preskúmania prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy sa v odvolacom konaní preskúmava tak výrok rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenie, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolací orgán verejnej správy nie je pritom viazaný iba návrhmi účastníkov, ktoré boli uvedené v odvolaní. Je povinný dôsledne zistiť skutočný stav veci a nemôže sa obmedziť iba na tie skutočnosti a dôkazy, na ktoré poukazuje odvolateľ. Podľa vlastnej úvahy môže doplniť dokazovanie, alebo aj zopakovať dôkazy, ktoré boli vykonané v prvostupňovom

konaní. Odvolací orgán verejnej správy je povinný zrušiť, alebo zmeniť každé nezákonné rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy.

55. Žalobca v danom prípade konkrétne namietal, že sa žalovaný vôbec nezaoberal preskúmaním splnenia podmienok pre aplikáciu , v dôsledku ktorej stavebný úrad neuskutočnil územné konanie o umiestnení stavby. Argumentoval, že stavebný úrad uvedené ustanovenie na predmetnú vec nesprávne aplikoval, pričom vo svojom rozhodnutí neuviedol a nezdôvodnil jeho použitie. Územné konanie o umiestnení stavby stavebný úrad nesmel podľa žalobcu vynechať, pričom táto nezákonnosť sa následne prelína celým stavebným konaním a má za následok nezákonnosť a zmätočnosť konania i rozhodnutia stavebného úradu. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa v zmysle určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby sa nevyžaduje len v taxatívne určených prípadoch vymenovaných v , pričom stavebný úrad v danom prípade postupoval podľa písm. d/ tohto zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého sa nevyžaduje na stavby umiestnené v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. Takýto postup stavebný úrad oznámil stavebníkovi len v „Stanovisku k spôsobu správneho konania“ zo dňa 14.03.2018, v ktorom skonštatoval, že v zmysle predloženej projektovej dokumentácie sa jedná o zmenu jestvujúcej u stavby, ktorej umiestnenie nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby. Využite takéhoto postupu stavebný úrad vo svojom rozhodnutí bližšie neodôvodnil a žalovaný takýto jeho postup ponechal bez povšimnutia, akceptoval ho a vyhodnotil ho ako súladný s ustanoveniami a Správneho poriadku.

56. Z administratívneho spisu, ktorého súčasťou je aj projektová dokumentácia, podľa názoru správneho súdu nevyplýva skutočnosť odôvodňujúca aplikáciu postupu podľa a to, že sa v danom prípade jedná o stavbu stavebníka, ktorá sa umiestňuje v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb. Za uzavreté priestory existujúcich stavieb možno považovať už existujúce areály (napr. závodov, nemocníc, kasární, športových areálov a pod.), ktorých územie bolo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím určené na využitie pre daný účel. Navyše v danom prípade sa vonkajšie pôdorysné ohraničenie stavby pôvodného rodinného domu zadefinované k nemu vydanom územnom rozhodnutí a následnom stavebnom povolení (rozhodnutí) sa zmenilo (na dvojpodlažný rodinný dom pôdorysného tvaru písmena „L“ s max rozmermi 30,75 m x 18,31 m). Nutnosť vydania rozhodnutia o umiestnení stavby je v danom prípade o to naliehavejšia z toho dôvodu, že v zmysle žiadosti o vydanie stavebného povolenia sa jednalo o zmenu jestvujúcej stavby, pri ktorej z pôvodného objektu ostávala zachovaná len uličná a severná fasáda, pričom v dôsledku uvedenej zmeny sa mala stavba rozšíriť až po južnú hranicu pozemku stavebníka, v dôsledku čoho nová stavba už nebola v súlade s pôvodným územným rozhodnutím. V podmienkach na umiestnenie stavby, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia o umiestnení stavby sa podľa určujú požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, medzi ktoré patrí určenie odstupov stavby od hraníc pozemku a od susedných stavieb, ktoré sa stavebníkom navrhovanou stavbou v posudzo-vanom prípade podstatne menili. Stavebný úrad tak na uvedenú vec nesprávne aplikoval ustanovenie , no žalovaný sa s takýmto postupom stavebného úradu stotožnil, a uvedenú vadu prvostupňového konania neodstránil.

57. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nereagoval ani na to, že navrhovaná zastavaná plocha rodinného domu prekračuje limit zastavanej plochy stanovený pre jednoduchú stavbu. Podľa stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. Územné konanie musí vždy predchádzať stavebnému konaniu, pokiaľ nebude rozhodnuté, že obe tieto konania budú spojené. Zo Sprievodnej správy k projektovej dokumentácii predloženej stavebníkom vyplýva, že stavbou zastavaná plocha činí 339,10 m2 a predná časť rodinného domu je dvojpodlažná, čo má za následok, že predmetnú stavbu nemožno považovať za jednoduchú stavbu, nakoľko za jednoduché stavby sa v zmysle považujú len bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie. Keďže sa v danom prípade nejednalo o jednoduchú stavbu, neboli splnené

zákonom stanovené podmienky pre spojenie územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním postupom podľa 39a ods. 4 .

58. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva ani naplnenie predpokladu pre spojenie územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním pri iných ako jednoduchých stavbách. Žalobca oprávnene namietal, že ani z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho orgánu sa nedá dozvedieť konkrétne s akou územnoplánovacou dokumentáciou bol posudzovaný súlad stavebného zámeru stavebníka, umiestnenie stavieb, odstupy od susedných pozemkov a stavieb atď. Územnoplánovacia dokumentácia v zmysle komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Za predpokladu, že podmienky na umiestnenie nie jednoduchej stavby vyplývajú z územného plánu zóny, by stavebný úrad bol podľa oprávnený spojiť územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním. Stavebný úrad však svoj postup nijako neodôvodnil a to ani odkazom na platnú územnoplánovacou dokumentáciou, no žalovaný napriek tomu v rámci preskúmavania postupu stavebného úradu v odvolacom konaní dospel k záveru, že stavebný úrad postupoval v konaní v súlade s ustanoveniami . Povinnosťou stavebného orgánu bolo v územnom konaní aplikovať ustanovenia upravujúce postup pre vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Stavebný úrad tak mal vydať samostatné územné rozhodnutie aj o umiestnení stavby, nie len územné rozhodnutie o využití územia (na umiestnenie tepelného čerpadla typu zem - voda, ktorým sa teplo z podložia malo čerpať prostredníctvom troch vrtov s hĺbkou 90 m. Povinnosťou žalovaného ako odvolacieho orgánu bolo preskúmať napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a preskúmať jeho správnosť a zákonnosť, vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo.

59. Žalobca ďalej dôvodil tým, že žalovaný nezistil ani ďalšie pochybenia v postupe a rozhodnutí stavebného úradu vyplývajúce z administratívneho spisu. Poukázal na to, že stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí povolil využitie územia pre umiestnenie tepelného čerpadla typu zem - voda, ktorým sa teplo z podložia malo čerpať prostredníctvom troch vrtov s hĺbkou 90 m) a súčasne od povolenia k uskutočneniu stavby tepelného čerpadla podľa Staveného zákona upustil. Takýto postup stavebného úradu nemožno považovať za správny z dôvodu, že nezohľadňoval hĺbku vrtov, v dôsledku ktorej sa ich vybudovania podľa o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v platnom znení považuje za činnosť vykonávanú banským spôsobom, ktorú v zmysle toho istého zákona môžu vykonávať len organizácie podľa tohto zákona. Stavebný úrad je pritom v zmysle povinný v stavebnom konaní skúmať, či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, pričom práve v stavebnom povolení určuje záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby. Na potrebné ťažobné resp. im podobné alebo s nimi súvisiace práce sa v zmysle Staveného zákona vyžaduje povolenie stavebného úradu, v ktorom je možné a v danom prípade aj žiadúce v súlade s ako podmienku ich užívania stanoviť kolaudáciu. Inak nastane stav, kedy sa vrty ako činnosti vykonávané banskou činnosťou realizujú bez povolenia, ich zhotovenie oprávnenou osobou sa neskúma a užívajú sa bez kolaudácie a bez náležitého preskúmania, či spĺňajú zákonom stanovené požiadavky. Ani uvedenú skutočnosť žalovaný v napadnutom rozhodnutí prvostupňovému konaniu nevytkol.

60. Žalovaný bez reakcie ponechal aj ďalšie pochybenie stavebného úradu vyplývajúce z administratívneho spisu a to neprípustné spojenie územného konania o využitie územia (na umiestnenie tepelného čerpadla typu zem - voda, ktorým sa teplo z podložia malo čerpať prostredníctvom troch vrtov s hĺbkou 90 m) a stavebného konania ohľadom stavby (rodinného domu). Stavebný úrad v danom prípade nesprávne aplikoval ustanovenie , v zmysle ktorého síce možno so stavebným konaním spojiť aj iné konania potrebné na uskutočnenie stavby, pokiaľ to nevylučuje povaha veci alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak, avšak uvedené spojenie územného konania o využití územia a stavebného konania takýto predpoklad nespĺňa.

61. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia celého spisového materiálu, podkladov prvostupňového rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nezistil porušenie ustanovení Správneho poriadku, ktorý sa ako všeobecný predpis o správnom konaní v zmysle vzťahuje aj na konanie podľa tohto zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak. Po preštudovaní

administratívneho spisu možno v zhode so žalobcom skonštatovať, že v postupe stavebného úradu sú nedostatky. Stavebný úrad bol povinný žiadosť stavebníka o vydanie stavebného povolenia v zmysle § 19 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku posúdiť podľa jeho obsahu. Pokiaľ by sa stavebný úrad uvedenou vecou svedomite a zodpovedne zaoberal, musel by zistiť, že pred vydaním požadovaného stavebného povolenia je potrebné uskutočnenie územného konania o umiestnení stavby a územného konania o využívaní územia. Neoddeliteľnou súčasťou podania mali byť prílohy obsahujúce a jeho vykonávacími predpismi vyžadované doklady a ustanovenú dokumentáciu. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade stavebný úrad nepostupoval v súlade so zákonom, keď nekonal v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, nakoľko stavebníka neupozornil na nedostatky podania a jeho príloh a neposkytol mu potrebnú pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu. Zásadu súčinnosti stavebný úrad nedodržal ani vo vzťahu k susedom z južnej strany, s ktorými napriek uplatneným námietkam neuskutočnil žiadne písomné konanie, resp. ústne pojednávanie za účelom dosiahnutia zmieru. Stavebný úrad účastníkom konania nedal možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Neuskutočnením územného konania o umiestnení stavby pripravil vlastníkov susedných nehnuteľností o príležitosť, aby mohli v tomto konaní svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Spôsob, akým stavebný úrad viedol konanie, je v rozpore s ustanoveniami , , a Správneho poriadku a s Správneho poriadku. Tým že žalovaný uvedené pochybenia v postupe stavebného úradu nezistil a odobril postup stavebného úradu, v ktorom sa v rozpore so neuskutočnilo územné konanie o umiestnení nie jednoduchej stavby, došlo k porušeniu práv vlastníkov susedných nehnuteľností, ktorých vlastnícke alebo iné práva k ich pozemkom alebo stavbám mohli byť územným rozhodnutím o umiestnení stavby priamo dotknuté a odňala sa im tým možnosť v tomto konaní zákonnom predpísaným spôsobom uplatňovať a brániť svoje práva a právom chránené záujmy.

62. Účelom odvolania ako riadneho opravného prostriedku v správnom konaní je preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti prvostupňového rozhodnutia v celom jeho rozsahu. Odvolací orgán verejnej správy je povinný zrušiť alebo zmeniť každé nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej správy. Žalovaný tak napriek vyššie skonštatovaným nedostatkom prvostupňového rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, neurobil a v rozpore s § 59 ods. 2 Správneho poriadku takéto rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil. „Ak vydaniu rozhodnutia predchádzal taký postup správneho orgánu, ktorý možno označiť za nezákonný, pričom táto nezákonnosť sa prejavila nerešpektovaním základného práva sťažovateľa a tento nedostatok je premietnutý v napadnutom rozhodnutí, potom týmto napadnutým rozhodnutím je porušené základné právo sťažovateľa na inú právnu ochranu upravené v .“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. apríla 2003). V dôsledku v bodoch 54. až 61. tohto rozhodnutia uvedených porušení procesných predpisov žalovaným, ako aj stavebným úradom, správny súd dospel k záveru, že žalobný dôvod podľa je daný, nakoľko v posudzovanom prípade došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

63. Žalobca v správnej žalobe tiež namietal, že žalovaný si nezabezpečil žiadne ďalšie dôkazy a uspokojil sa s obsahom spisu stavebného úradu, ktorý mu ani nebol kompletný predložený a zaoberal sa len obsahom odvolaní, aj to nie dôsledne, a aj tieto zamietol na základe nedostatočne zisteného stavu veci a na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie orgánu verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (§ 46 Správneho poriadku). Orgán verejnej správy je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Ak orgán verejnej správy pri rozhodovaní nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ide o závažnú chybu v jeho postupe, ktorá odôvodňuje zrušenie vydaného rozhodnutia pre jeho nezákonnosť. Všeobecne možno povedať, že skutkový stav nie je postačujúci pre rozhodnutie vo veci vtedy, pokiaľ v rozpore so zákonom neboli v danej veci zistené všetky právne významné skutočnosti.

64. K námietke žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný odvolacie námietky zamietol na základe nesprávne zisteného skutkového stavu správny súd uvádza, že sa jedná len o všeobecnú nekonkrétnu námietku žalobcu. Správny súd je viazaný tak rozsahom, ako aj uplatnenými dôvodmi nezákonnosti uvedenými v žalobe. Nie je však ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá teda oprávnenie dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať z obsahu preskúmavaného administratívneho

spisu (spisov) a napadnutého rozhodnutia (rozhodnutí), ani žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať. To znamená, že všeobecne uplatnená námietka bez jej konkretizácie na daný prípad neumožňuje súdny prieskum. Keďže uvedená námietka nebola zo strany žalobcu podopretá žiadnou skutkovou ani právnou argumentáciou, správny súd ju pre jej nekonkrétnosť, resp. všeobecnosť vyhodnotil ako nedôvodnú.

65. Ako nedôvodnú správny súd posúdil aj námietku, v ktorej žalobca namietal, že spis žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2018/024258 je v rozpore s , vyhl. č. , pretože má dva obsahy spisu, s rôznym obsahom, a teda nie je garantovaná právna istota o obsahu a autentickosti dokladov nachádzajúcich sa v spise v čase rozhodovania žalovaného o odvolaniach. Rovnakú námietku žalobca vzniesol aj voči vedeniu spisu stavebného úradu č. SÚ 1110/2018 a naviac poukázal na to, že po podaní protestu prokurátora bol spis stavebného úradu v rozpore s , v spojení s a Správneho poriadku dopĺňaný o doklady, na ktorých absenciu bolo v proteste prokurátora poukazované a tiež o dve ďalšie záväzné stanoviská, ktoré v obsahu spisu ani nie sú zapísané, v dôsledku čoho sa nedá verifikovať obsah spisu stavebného úradu v čase vydania rozhodnutia. Nesprávne vedenie spisu predstavuje porušenie právnej povinnosti zo strany dotknutých orgánov verejnej správy, ale samo o sebe nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že uvedenej námietke chýbala argumentácia o vplyve uvedeného nedostatku na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, správny súd ju posúdil ak nedôvodnú.

66. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, ako aj prvostupňovým orgánom verejnej správy. Pokiaľ je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, takýto nedostatok spravidla bráni posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. Vzhľadom na absenciu náležitostí odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako aj prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu), správny súd nemohol dôsledne preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k námietke žalobcov týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že pokiaľ správny súd vysloví zrušujúci dôvod podľa písm. d/ (nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov), tento zrušujúci dôvod vylučuje súčasne vysloviť aj zrušujúci dôvod pre nesprávne právne posúdenie veci. Z uvedeného dôvodu sa správny súd námietkou žalobcu týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci bližšie nezaoberal.

67. Porušenie zákonnosti postupom a rozhodnutiami stavebného úradu a žalovaného bolo v konaní o proteste konštatované v rozhodnutí Ministerstva ako aj v rozhodnutí Ministra. Pokiaľ žalobca považoval za potrebné v správnej žalobe uviesť svoje vyjadrenie k dôvodom nevyhovenia protestu prokurátora, správny súd poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého je podanie protestu prokurátora, ktorému nebolo vyhovené, proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podmienkou podania žaloby na správny súd prokurátorom. Keďže správnu žalobu prokurátor podáva proti pôvodnému rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy a nie proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora, rozhodnutie/rozhodnutia o proteste prokurátora nebolo/ neboli v tomto konaní predmetom súdneho prieskumu.

68. K argumentácii ďalšieho účastníka 1/, ktorý vo svojom vyjadrení namietal, že zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia za stavu, keď je jeho rodinný dom skolaudovaný a opätovné rozhodovanie o povolení jeho stavby, resp. o jej umiestení už v súčasnosti možné nie je, správny súd uvádza, že kolaudáciou navrhovanej stavby neodpadol dôvod konania o preskúmanie zákonnosti stavebného povolenia, nakoľko táto skutočnosť netvorí zákonnú prekážku jeho preskúmateľnosti správnym súdom. Zákonnosť predstavuje jeden zo základných princípov materiálneho právneho štátu. V zásade platí, že z nepráva nemôže vzniknúť právo („ex iniuria ius non oritur“), a teda sa nemožno dovolávať právnej istoty založenej na neústavnej alebo nezákonnej rozhodovacej praxi orgánov verejnej moci. Ochrana zákonnosti je v správnom súdnictve neoddeliteľne spojená s aktívnou žalobnou legitimáciou prokurátora. V zmysle základných princípov správneho súdneho konania konanie pred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. v ustanovení výslovne upravuje nadväznosť netrestného dozoru prokuratúry a správneho súdnictva. V zmysle je prokurátor po nevyhovení protestu oprávnený podať správnu žalobu, ktorá na rozdiel od žalôb fyzických a právnických osôb, ktoré smerujú k ochrane subjektívnych práv, prioritne chráni zákonnosť a verejný záujem. V

zmysle pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Konanie pred správnym súdom je v zmysle jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Pri svojom rozhodovaní správny súd musí prihliadať aj na práva účastníkov administratívneho konania nadobudnuté v dobrej viere. Ak niekto nadobudne práva z právoplatného rozhodnutia, ktoré vykazuje znaky zákonnosti, predtým ako sa preukáže opak (t. j. že sa jedná o nezákonné rozhodnutie), v zásade treba hľadieť na takto nadobudnuté práva ako na dobromyseľne nadobudnuté práva vo viere v správnosť, v zákonnosť rozhodnutia a profesionalitu rozhodovania príslušných orgánov verejnej správy. Z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. vyplýva, že princíp zákonnosti nemá v porovnaní s ostatnými princípmi materiálneho právneho štátu, medzi ktoré princíp právnej istoty nepochybne patrí, zaručený primát, a preto treba každý prerokovaný prípad posudzovať s prihliadnutím na všetky konkrétnosti (osobitosti) daného prípadu. Vzhľadom k vyššie konštatovanému porušeniu zákonnosti a závažnosti nedostatkov napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, a vzhľadom na závažné, niekoľkonásobné podstatné porušenie procesných predpisov zo strany konajúcich orgánov verejnej správy a za súčasného negatívneho zásahu stavby realizovanej podľa stavebného povolenia do práv vlastníkov susediacich nehnuteľností, správny súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o tak závažné vady a pochybenia, že na ich odstránenie je v záujme verejného záujmu a dodržiavania zákonnosti potrebné zasiahnuť do dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka. Súčasne považuje správny súd za potrebné poukázať na to, že predpokladá, a v ust. rieši postup v prípade stavieb, pri ktorých došlo k zrušeniu právoplatného stavebného povolenia z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom. V takomto prípade sa uskutoční opakované konanie o žiadosti o stavebné povolenie, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia platné pre stavebné konanie až 66 Staveného zákona.

69. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa a z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

70. V novom konaní prvostupňový orgán verejnej správy v súlade so závermi tohto rozsudku, ktorými je viazaný, uskutoční opakované konanie o žiadosti o stavebné povolenie, pričom dodrží zákonom stanovený postup. Spoľahlivo zistí skutkový stav veci a zabezpečí si dostatočné skutkové podklady pre svoje rozhodnutie, ktoré uvedie v riadne vedenom administratívnom spise. Svoje skutkové a právne závery následne vo svojom rozhodnutí riadne a v celom rozsahu odôvodní, pričom sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami, návrhmi a inými podaniami účastníkov konania, ktorým je povinný umožniť uplatňovať ich procesné práva v plnom rozsahu.

71. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

72. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.