Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 11 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)d21/386465.f210bd.pdf
PDF · 203.98 KB
No categories available
6Sžp/26/2011
Najvyšší súd 6Sžp/26/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky
Reisenauerovej, v právnej veci ţalobcu: P. B., bytom A., v zastúpení JUDr. D. H., advokátka,
P. X., K., proti ţalovanému: Hlavný banský úrad, Kammerhofská 25, Banská Štiavnica, za
účasti: 1) M. K., T. S.N.P. X., K., 2) M., a.s., so sídlom Ul. J. H. X., B., v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 288-465/2011 zo dňa 28.2.2011,
o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/55/2011 - 34 zo dňa
21. septembra 2011, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach,
č. k. 7S/55/2011 - 34 zo dňa 21. septembra 2011 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Ustanovenej právnej zástupkyni ţalobcu JUDr. D. H. p r i z n á v a odmenu za
právne sluţby v sume 157,09 €.
Účastníkom 1) M. K. a 2) M. a.s., B. náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 7S/55/2011 - 34 zo dňa 21.9.2011, podľa
ust. § 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), zamietol ţalobu,
ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 288-465/2011
zo dňa 28.2.2011, ktorým ţalovaný podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)
potvrdil rozhodnutie Obvodného banského úradu v Košiciach č. 628-3438/2010
zo dňa 29.10.2010 o zmene dobývacieho priestoru Košice a odvolanie ţalobcu zamietol.
Ţalobcovi ani účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň
rozhodol o priznaní odmeny ustanovenej právnej zástupkyni ţalobcu v sume 314,18 €.
Krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi ţaloby tieto v odôvodnení svojho
rozhodnutia vyhodnotil ako nedôvodné, poukazujúc pritom na znenie ust. § 54 ods. 1 a § 19
ods. 2 zákona o správnom konaní. Uviedol, ţe zákon v správnom konaní neustanovuje
povinnosť účastníka konania uvádzať dôvody odvolania, keďţe pre odvolacie správne
konanie neplatí dispozičná zásada, ale správny orgán je povinný preskúmať napadnuté
rozhodnutie v celom jeho rozsahu (ust. § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní). Z uvedeného
vyvodil záver, ţe ţalovaný ako odvolací orgán nebol povinný v zmysle ust. § 19 ods. 3
zákona o správnom konaní vyzývať ţalobcu na doplnenie jeho odvolania o dôvody jeho
nesúhlasu s prvostupňovým správnym rozhodnutím, tak ako sa ţalobca v dôvodoch svojej
ţaloby nazdával. Posudzujúc obsah odvolania konštatoval, ţe z obsahu odvolania ţalobcu
bolo zistiteľné, ţe ţalobca je nespokojný s prvostupňovým správnym rozhodnutím domáhajúc
sa jeho zrušenia. Tým, ţe ţalobca neobmedzil rozsah svojho odvolania, krajský súd sa
stotoţnil s názorom ţalovaného o posúdení odvolania ţalobcu ako odvolania smerujúceho
proti celému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Ďalej krajský súd uviedol, ţe
zo strany ţalovaného nemohlo dôjsť ani k porušeniu procesných práv ţalobcu v zmysle
ust. § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, pretoţe ţalovaný v tomto štádiu konania
nedoplňoval dokazovanie a rozhodoval iba na základe podkladov zabezpečených správnym
orgánom prvého stupňa. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd ţalobu ţalobcu zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca osobne ako
i v zastúpení jeho ustanovenej právnej zástupkyne. Obidve odvolania sú obsahovo totoţné,
pričom ţalobca okrem námietky ohľadne postupu ţalovaného v správnom konaní – kedy ten
nepostupoval v súlade s ust. § 19 ods. 3 a ust. § 33 správneho poriadku a nevyzval ţalobcu
na odstránenie nedostatkov odvolania, čím došlo podľa jeho názoru k vydaniu nezákonného
rozhodnutia – namietol, ţe nebol predvolaný na súdne pojednávanie konané dňa 21.9.2011,
o ktorom sa dozvedel aţ od jeho právnej zástupkyne. Ţalobca poukázal na tú skutočnosť, ţe
ţalovaný v správnom konaní nepostupoval v súlade so zákonom, keď ho nevyzval
na doplnenie odvolania, čím poprel jednu zo základných zásad správneho konania a to zásadu
uvedenú v ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku – aktívnej súčinnosti účastníkov konania.
Ţalobca sa nestotoţnil s právnym názorom prezentovaným v odôvodnení rozhodnutia
krajského súdu ohľadne povinnosti preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a to aj
za situácie kedy by účastník konania neuviedol ţiadne dôvody, pričom dospel k záveru, ţe
správny orgán nebol povinný v zmysle ust. § 19 ods. 3 správneho poriadku vyzvať ţalobcu
na doplnenie odvolania o dôvody. Uvedené povaţoval ţalobca za závaţné procesné
pochybenie, kedy rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia,
a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu poukazom
na ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu ţalobcu sa vyjadrili ţalovaný správny orgán, ako i zúčastnená
osoba na konaní, a to M. K..
Ţalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu vyslovil názor o mylnej
predstave ţalobcu, ktorý si zamieňa priebeh správneho konania, ktoré je obsahom tretej časti
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní s odvolacím konaním, ktoré je obsahom štvrtej
časti správneho poriadku, keďţe sa domnieva, ţe by mal odvolací orgán postupovať podľa
ust. § 19 ods. 3 správneho poriadku. Konštatoval, ţe odvolací orgán pri preskúmavaní
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o zmene dobývacieho priestoru Košice
v odvolaní postupoval dôsledne podľa ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku, preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj správne konanie v celom jeho rozsahu a keďţe dospel k záveru,
ţe nie je nevyhnutné doterajšie konanie doplniť, vydal rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 59
ods. 2 správneho poriadku. V súvislosti s namietnutým porušením ust. § 33 správneho
poriadku ţalovaný poukázal na to, ţe zo ţiadneho ustanovenia správneho poriadku, ani
osobitného právneho predpisu zák. č. 44/1988 Zb. o ochrane a vyuţití nerastného bohatstva
(banský zákon), nevyplýva, ţe by účastník konania mal „povinnosť“ navrhovať na podporu
svojich tvrdení dôkazy, resp. ţe by túto povinnosť mohol splniť aţ počas odvolacieho
konania. Z dikcie ust. § 33 správneho poriadku práve naopak vyplýva, ţe je vecou účastníka
konania, či si uplatní svoje právo navrhovať dôkazy alebo neuplatní. Toto právo nie je
viazané na konanie vo veci, alebo na odvolacie konanie, ktoré tvoria jeden celok. Odvolateľ
však ani v konaní o zmenu dobývacieho priestoru Košice, ani v odvolacom konaní nenavrhol
dôkazy, pre ktoré by sa nemalo napadnuté rozhodnutie vydať resp. dôkazy, pre ktoré by mal
ţalovaný napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Odvolanie ţalobcu povaţuje
za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu
s poukazom na ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
M. K. sa v plnom rozsahu stotoţnilo s rozhodnutím krajského súdu, ktoré pokladalo po
vecnej ako i právnej stránke za správne a malo za to, ţe postup ţalovaného bol v súlade s ust.
§ 19 ods. 2, 3 a ust. § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe
odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
Podľa ust. § 1 zák. č. 44/1988 Zb. o ochrane a vyuţití nerastného bohatstva (banský
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 44/1988 Zb.“), účelom tohto zákona
je ustanoviť zásady ochrany a racionálneho vyuţívania nerastného bohatstva, najmä
pri geologickom prieskume, otvárke, príprave a dobývaní loţísk nerastov, úprave
a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, ako aj bezpečnosti
prevádzky a ochrany ţivotného prostredia pri týchto činnostiach.
Podľa ust. § 27 ods. 1 zák. č. 44/1988 Zb., dobývací priestor, jeho zmenu a zrušenie
určí obvodný banský úrad rozhodnutím po vyjadrení príslušného orgánu ochrany prírody 7a)
a na základe záväzného stanoviska stavebného úradu. 7b)
Podľa ust. § 28 ods. 1, 4, 7 zák. č. 44/1988 Zb. veta prvá, konanie o určenie, zmenách
a zrušenie dobývacieho priestoru (ďalej len "konanie o určenie dobývacieho priestoru")
sa začína na návrh organizácie, obce, v ktorej katastrálnom území sa dobývací priestor
nachádza, alebo na podnet obvodného banského úradu.
Účastníkmi konania o určenie dobývacieho priestoru sú navrhovateľ, fyzické
a právnické osoby, ktorých vlastnícke a iné práva k pozemkom alebo stavbám môţu byť
určením dobývacieho priestoru priamo dotknuté, a obec, v územnom obvode ktorej sa
dobývací priestor nachádza a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie
vyplýva z osobitného predpisu. 13c)
Začatie konania o určenie dobývacieho priestoru, ak sa týka rozsiahleho územia,
oznámi obvodný banský úrad účastníkom konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní
pred ústnym pojednávaním. Začatie konania oznámi obvodný banský úrad verejnou
vyhláškou aj v prípade, ţe mu účastníci konania nie sú známi. Pri oznámení začatia konania
verejnou vyhláškou sa postupuje obdobne ako pri územnom konaní podľa osobitných
predpisov. 14)
Podľa ust. § 28 ods. 8, 10 zák. č. 44/1988 Zb., Obvodný banský úrad v konaní
o určenie dobývacieho priestoru posúdi návrh predovšetkým z hľadiska ochrany a vyuţitia
nerastného bohatstva a jeho dôsledkov; pritom posúdi, či je návrh v súlade s rozhodnutím
o určení chráneného loţiskového územia a či vyhovuje všeobecným technickým poţiadavkám
na výstavbu baní alebo lomov a poţiadavkám, ktoré ustanovujú osobitné predpisy pre ochranu
chránených záujmov. 11)
V rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru vymedzí obvodný banský úrad dobývací
priestor a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia verejné záujmy v území, a rozhodne
o námietkach účastníkov konania.
Podľa ust. § 41 zák. č. 44/1988 Zb., všeobecné predpisy o správnom konaní 22)
sa nevzťahujú na konanie podľa § 3 ods. 3, § 5 ods. 2 aţ 4, § 6, 13, 14, 14a, § 27 ods. 12
aţ 16, § 27a a § 33 ods. 4.
Podľa ust. § 3 ods. 1, 2, veta prvá zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy
príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným
osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby
pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa ust. § 19 ods. 2, 3 zákona o správnom konaní, podanie sa posudzuje podľa jeho
obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje.
Osobitné právne predpisy môţu ustanoviť jeho ďalšie náleţitosti.
Pokiaľ podanie nemá predpísané náleţitosti, správny orgán pomôţe účastníkovi
konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne
ho poučí, ţe inak konanie zastaví.
Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa ust. § 53 správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník
konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník
konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
Podľa ust. § 56 správneho poriadku, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby
sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novo navrhnutých dôkazov.
Podľa ust. § 59 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady
odstráni.
Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, ţe konanie o zmene – zmenšenie
dobývacieho priestoru „Košice“ bolo začaté na návrh mesta Košice zo dňa 19.11.2009
doplneného dňa 26.11.2009 a 28.11.2009. Listom zo dňa 18.1.2010 Obvodný banský úrad
v Košiciach oznámil účastníkom začatie konania v predmetnej veci a zároveň nariadil ústne
pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou na deň 11.2.2010 o 10:00 hod. Uvedené oznámil
aj verejnou vyhláškou v súlade s ust. § 28 ods. 5 zák. č. 44/1988 Zb., ktorá bola vyvesená
na úradnej tabuli dňa 15.1.2010. Rozhodnutím č. 628-3438/2010 zo dňa 29.10.2010 Obvodný
banský úrad v Košiciach rozhodol o zmene dobývacieho priestoru „Košice“ tak, ţe
pre organizáciu M. a.s. určil zmenu dobývacieho priestoru „Košice“ s tým, ţe určil
podmienky; Názov zmeneného – zmenšeného dobývacieho priestoru „Košice“, zmenu
dobývacieho priestoru určil na dobývanie výhradného loţiska magnezitu, pričom zmenený
dobývací priestor na nachádza v katastrálnom území T. v okrese K. X. a v katastrálnych
územiach Č., K. a S. M. v okrese K. I v K. k., plošný obsah dobývacieho priestoru po zmene
je 3.375.810,90 m², hranice sú dané uzavretým geometrickým obrazcom – nepravidelným
osemnásťuholníkom s osemnástimi vrcholmi, ktorého súradnice sú určené v jednotnej
trigonometrickej sieti katastrálnej oproti pôvodnému, ktorý mal plošný obsah 3.531.484 m² na
povrchu vymedzený geometrickým obrazcom – dvadsaťuholníkom, súradnice vrcholov boli
určené v jednotnej trigonometrickej sieti katastrálnej. V rozhodnutí určil aj obmedzenia
a osobitné technické podmienky dobývania. Zároveň v bode II. v súlade s ust. § 28 ods. 10
zák. č. 44/1988 Zb. zamietol vznesené námietky účastníkov konania. Medzi vznesenými
námietkami bola aj námietka ţalobcu. Správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
s námietkami účastníkov konania, ktorých podstata spočívala v obavách o zmenu resp.
zrušenie záhradkárskych lokalít a obmedzenia ich vyuţívania na rekreačné účely a následnej
výstavby nových objektov vysporiadal tak, ţe ich zamietol, pričom konštatoval, ţe určením
zmeny – zmenšenia dobývacieho priestoru nedôjde k ohrozeniu práv jednotlivých vlastníkov
dotknutých pozemkov slobodne nakladať a uţívať svoj majetok. Rozhodnutie napadol
ţalobca ako účastník správneho konania včas podaným odvolaním, ktoré podal bez
písomného odôvodnenia vzhľadom na časovú náročnosť skúmania písomných materiálov
tvoriacich podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia a tieţ z dôvodu, ţe mu doposiaľ
neboli sprístupnené zo strany správneho orgánu prvého stupňa rozhodnutia Ministerstva
ţivotného prostredia SR zo dňa 24.5.2007 a 5.5.2003 o schválení zásob magnezitu na
výhradnom loţisku Košice. Uviedol, ţe písomné odôvodnenie odvolania doručí správnemu
orgánu v čo najkratšom čase po sprístupnení uţ uvedených rozhodnutí. Rozhodnutím
ţalovaného zo dňa 28.2.2011, č. 288-465/2011 bolo rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu o zmene dobývacieho priestoru Košice potvrdené a odvolanie účastníkov konania (aj
ţalobcu) zamietnuté. Preskúmanie uvedeného rozhodnutia je predmetom konania podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom administratívneho
spisu ţalovaného vrátane správneho orgánu prvého stupňa vyhodnotil odvolanie ţalobcu ako
nedôvodné. Ţalobca sa nestotoţnil s právnym záverom krajského súdu a naďalej vo svojom
odvolaní namietal porušenie jeho procesných práv uvedených v ust. § 19 ods. 3 a ust. § 33
ods. 2 správneho poriadku, nakoľko nebol správnym orgánom v správnom konaní vyzvaný
na odstránenie nedostatkov odvolania a správny orgán mu pred vydaním rozhodnutia
neumoţnil vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia. Krajský súd sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia v dostatočnej miere vysporiadal so ţalobnými dôvodmi,
ktoré sú totoţné s dôvodmi odvolacími a konštatoval, ţe ţalovaný nebol povinný v zmysle
ust. § 19 ods. 3 správneho poriadku vyzvať ţalobcu na doplnenie jeho odvolania o dôvody
jeho nesúhlasu s prvostupňovým rozhodnutím, nakoľko pre odvolacie správne konanie neplatí
dispozičná zásada t.j. povinnosť odvolacieho správneho orgánu preskúmať napadnuté
rozhodnutie len z dôvodov uvedených v odvolaní, práve naopak správny orgán je povinný
preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, tak ako to vyplýva z ust. § 59 ods. 1
zákona o správnom konaní. Krajský súd sa taktieţ nestotoţnil s námietkou porušenia ust. § 33
ods. 2 zákona o správnom konaní, kedy dôvodil, ţe ţalovaný správny orgán nedoplnil
dokazovanie a rozhodol iba na základe podkladov zabezpečených správnym orgánom prvého
stupňa. Ţalobca iba poukázaním na znenie ustanovení § 19 ods. 3 a ust. § 33 ods. 2 správneho
poriadku povaţuje rozhodnutie krajského súdu za rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací povaţuje rozhodnutie krajského
súdu za vecne správne. V prvom rade je potrebné uviesť, ţe za podanie v zmysle ust. § 19
správneho poriadku je moţné v širšom zmysle povaţovať aj odvolanie, ktoré je však jeho
špecifickou formou. Všeobecne musí byť z podania zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka
a čo sa navrhuje. Jedná sa o tzv. formálne náleţitosti podania. Je pravdou, ţe ţalobca
vo svojom odvolaní neuviedol čoho sa domáha, avšak vychádzajúc z odvolania ako riadneho
opravného prostriedku, ktorého účelom je preskúmanie správnosti a zákonnosti vydaného
rozhodnutia, pristúpil ţalovaný v súlade s ust. § 59 správneho poriadku k preskúmaniu
napadnutého rozhodnutia v celom jeho rozsahu, vychádzajúc pritom z charakteru odvolania
ako takého. Správny poriadok neustanovuje ţiadne dôvody pre podanie odvolania. Treba
zdôrazniť, ţe týmto postupom ţalovaného správneho orgánu, kedy preskúmal odvolaním
napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu, napriek formálnej absencii náleţitostí odvolania
t.j. čoho sa ţalobca domáha, nebol ţalobca ţiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach,
práve naopak, žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu
a nedospel k záveru o potrebe jeho zrušenia prípadne jeho zmeny. Takýto postup ţalovaného
nemoţno povaţovať za také pochybenie, ktoré by malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia
ţalovaného. Senát Najvyššieho súdu SR, na tomto mieste povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe
rozhodnutie sa nezrušuje len preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré
nemôţu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (bliţšie pozri
R 122/2003 - rozhodnutie NS SR č. 4 Sţ 98-102/02).
V súvislosti s námietkou ohľadne porušenia ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe v rámci prvostupňového konania bolo ţalobcovi
ako účastníkovi konania umoţnené (list Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa
13.9.2010), aby sa v súlade s ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia
vyjadril k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie.
Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by bolo uvedené právo ţalobcovi zo strany správneho orgánu
akýmkoľvek spôsobom upreté, preto túto námietku povaţuje odvolací súd za nedôvodnú.
Zároveň odvolací súd poukazuje na to, ţe v rámci odvolacieho správneho konania ţalovaný
rozhodoval na základe podkladov zabezpečených správnym orgánom prvého stupňa.
Ţalobca ďalej vo svojom odvolaní namietal tú skutočnosť, ţe nebol ako účastník
konania predvolaný na súdne pojednávanie konané na Krajskom súde v Košiciach dňa
21.9.2011, o ktorom sa dozvedel aţ z listu jemu ustanovenej právnej zástupkyne, kde by sa
bol vyjadril k tvrdeniam uvedeným ţalovaným, a teda, ţe došlo k vade konania, kedy mu ako
účastníkovi bolo odňaté právo konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie závadný postup súdu, ktorým
znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok priznáva za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov
(napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednes, navrhovať dôkazy a pod.). Na takúto
vadu konania musí odvolací súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, pretoţe rozhodnutie vydané
v konaní postihnutom takouto procesnou vadou nemoţno povaţovať za správne. Podľa
ustálenej súdnej praxe k odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou
súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.
Z obsahu predloţeného spisu odvolací súd zistil, ţe uznesením krajského súdu zo dňa
6.7.2011, č. k. 7S/55/2011-12, bola ţalobcovi ustanovená na zastupovanie v konaní
JUDr. D. H., advokátka, ktorej krajský súd doručil predvolanie na pojednávanie nariadené na
deň 21.9.2011. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.9.2011, na ktorom bol vyhlásený
napadnutý rozsudok, vyplynulo, ţe na tomto pojednávaní bola za ţalobcu prítomná jeho
právna zástupca JUDr. D. H..
Podľa § 30 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom
oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho
ţiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa
osobitného predpisu, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto moţnosti súd
účastníka poučí.
Podľa § 31 ods. 1, 2 O.s.p. ustanovený zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca
na základe plnomocenstva pre celé konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité úkony.
Ak bol za zástupcu ustanovený advokát, má rovnaké postavenie ako advokát, ktorému
účastník udelil plnomocenstvo.
Podľa § 49 ods. 1 O.s.p. ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,
doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo
vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.
Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, ţe v prípade, ak má účastník zástupcu
s plnomocenstvom pre celé konanie, všetky písomnosti, vrátane predvolania na pojednávanie,
súd doručuje len tomuto zástupcovi. Nie je však vylúčené, aby sa predvolanie
na pojednávanie doručilo aj priamo účastníkovi. Či predvolanie na pojednávanie bude
doručené okrem zástupcu aj účastníkovi závisí od zváţenia súdu, ktorý tak urobí vtedy, ak
povaţuje osobnú účasť účastníka na pojednávaní za potrebnú, napríklad ak mieni účastníka
na pojednávaní vypočuť. Ak nemá účastník na pojednávaní osobne niečo vykonať, stačí, aby
na pojednávanie bol predvolaný len jeho zástupca. Zástupca je totiţ oprávnený na všetky
úkony, ktoré môţe v konaní urobiť účastník.
Procesný postup krajského súdu, ktorý doručil predvolanie na pojednávanie
ustanovenej advokátke ţalobcu, bol v súlade s § 49 ods. 1 O.s.p. Rovnako tak bol v súlade
so zákonom procesný postup krajského súdu, keď na pojednávaní dňa 21.9.2011 prejednal
a rozhodol vec bez účasti ţalobcu, avšak za prítomnosti jeho advokátky.
Z uvedených dôvodov nemoţno povaţovať za dôvodnú ţalobcovu námietku o odňatí
moţnosti konať pred súdom postupom krajského súdu. Realizácia procesných práv ţalobcu
nebola znemoţnená, naopak ţalobca mohol účinne obhajovať svoje práva a právom chránené
záujmy prostredníctvom zvoleného zástupcu.
Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru o vecnej
správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, a preto ho v súlade s ustanovením § 250ja
ods. 3 posledná veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta
prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade
s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal, pretoţe nebol v tomto
konaní úspešný. Účastníkom 1) M. K. a 2) M. a.s., B. náhradu trov konania z dôvodu ich
neuplatnenia nepriznal.
Podľa ust. § 372t O.s.p., neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil
advokáta, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Súdom ustanovenej advokátke ţalobcu súd priznal odmenu za poskytnuté právne
sluţby v sume 157,09 €. Táto suma pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej sluţby
(odvolanie) v sume 123,50 € podľa ust. § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších
predpisov + reţijný paušál 7,41 € (§ 15 citovanej vyhlášky) + 26,18 € (20 % DPH podľa
ust. § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky) t.j. spolu 157,09 €.
Odmenu za poskytnuté právne sluţby ustanovenej advokátke uhradí Centrum právnej
pomoci v súlade s ust. § 15 zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám
v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 28. novembra 2012
JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth