Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžp/26/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky

Reisenauerovej, v právnej veci ţalobcu: P. B., bytom A., v zastúpení JUDr. D. H., advokátka,

P. X., K., proti ţalovanému: Hlavný banský úrad, Kammerhofská 25, Banská Štiavnica, za

účasti: 1) M. K., T. S.N.P. X., K., 2) M., a.s., so sídlom Ul. J. H. X., B., v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 288-465/2011 zo dňa 28.2.2011,

o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. - 34 zo dňa

21. septembra 2011, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

č. k. - 34 zo dňa 21. septembra 2011 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Ustanovenej právnej zástupkyni ţalobcu JUDr. D. H. p r i z n á v a odmenu za

právne sluţby v sume 157,09 €.

Účastníkom 1) M. K. a 2) M. a.s., B. náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. - 34 zo dňa 21.9.2011, podľa

ust. Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „“), zamietol ţalobu,

ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 288-465/2011

zo dňa 28.2.2011, ktorým ţalovaný podľa ust. o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)

potvrdil rozhodnutie Obvodného banského úradu v Košiciach č. 628-3438/2010

zo dňa 29.10.2010 o zmene dobývacieho priestoru Košice a odvolanie ţalobcu zamietol.

Ţalobcovi ani účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň

rozhodol o priznaní odmeny ustanovenej právnej zástupkyni ţalobcu v sume 314,18 €.

Krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi ţaloby tieto v odôvodnení svojho

rozhodnutia vyhodnotil ako nedôvodné, poukazujúc pritom na znenie ust. § 54 ods. 1 a § 19

ods. 2 zákona o správnom konaní. Uviedol, ţe zákon v správnom konaní neustanovuje

povinnosť účastníka konania uvádzať dôvody odvolania, keďţe pre odvolacie správne

konanie neplatí dispozičná zásada, ale správny orgán je povinný preskúmať napadnuté

rozhodnutie v celom jeho rozsahu (ust. § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní). Z uvedeného

vyvodil záver, ţe ţalovaný ako odvolací orgán nebol povinný v zmysle ust. § 19 ods. 3

zákona o správnom konaní vyzývať ţalobcu na doplnenie jeho odvolania o dôvody jeho

nesúhlasu s prvostupňovým správnym rozhodnutím, tak ako sa ţalobca v dôvodoch svojej

ţaloby nazdával. Posudzujúc obsah odvolania konštatoval, ţe z obsahu odvolania ţalobcu

bolo zistiteľné, ţe ţalobca je nespokojný s prvostupňovým správnym rozhodnutím domáhajúc

sa jeho zrušenia. Tým, ţe ţalobca neobmedzil rozsah svojho odvolania, krajský súd sa

stotoţnil s názorom ţalovaného o posúdení odvolania ţalobcu ako odvolania smerujúceho

proti celému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Ďalej krajský súd uviedol, ţe

zo strany ţalovaného nemohlo dôjsť ani k porušeniu procesných práv ţalobcu v zmysle

ust. § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, pretoţe ţalovaný v tomto štádiu konania

nedoplňoval dokazovanie a rozhodoval iba na základe podkladov zabezpečených správnym

orgánom prvého stupňa. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd ţalobu ţalobcu zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca osobne ako

i v zastúpení jeho ustanovenej právnej zástupkyne. Obidve odvolania sú obsahovo totoţné,

pričom ţalobca okrem námietky ohľadne postupu ţalovaného v správnom konaní – kedy ten

nepostupoval v súlade s ust. § 19 ods. 3 a ust. § 33 správneho poriadku a nevyzval ţalobcu

na odstránenie nedostatkov odvolania, čím došlo podľa jeho názoru k vydaniu nezákonného

rozhodnutia – namietol, ţe nebol predvolaný na súdne pojednávanie konané dňa 21.9.2011,

o ktorom sa dozvedel aţ od jeho právnej zástupkyne. Ţalobca poukázal na tú skutočnosť, ţe

ţalovaný v správnom konaní nepostupoval v súlade so zákonom, keď ho nevyzval

na doplnenie odvolania, čím poprel jednu zo základných zásad správneho konania a to zásadu

uvedenú v ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku – aktívnej súčinnosti účastníkov konania.

Ţalobca sa nestotoţnil s právnym názorom prezentovaným v odôvodnení rozhodnutia

krajského súdu ohľadne povinnosti preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a to aj

za situácie kedy by účastník konania neuviedol ţiadne dôvody, pričom dospel k záveru, ţe

správny orgán nebol povinný v zmysle ust. § 19 ods. 3 správneho poriadku vyzvať ţalobcu

na doplnenie odvolania o dôvody. Uvedené povaţoval ţalobca za závaţné procesné

pochybenie, kedy rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia,

a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu poukazom

na ust. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu ţalobcu sa vyjadrili ţalovaný správny orgán, ako i zúčastnená

osoba na konaní, a to M. K..

Ţalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu vyslovil názor o mylnej

predstave ţalobcu, ktorý si zamieňa priebeh správneho konania, ktoré je obsahom tretej časti

o správnom konaní s odvolacím konaním, ktoré je obsahom štvrtej

časti správneho poriadku, keďţe sa domnieva, ţe by mal odvolací orgán postupovať podľa

ust. § 19 ods. 3 správneho poriadku. Konštatoval, ţe odvolací orgán pri preskúmavaní

rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o zmene dobývacieho priestoru Košice

v odvolaní postupoval dôsledne podľa ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku, preskúmal

napadnuté rozhodnutie, ako aj správne konanie v celom jeho rozsahu a keďţe dospel k záveru,

ţe nie je nevyhnutné doterajšie konanie doplniť, vydal rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 59

ods. 2 správneho poriadku. V súvislosti s namietnutým porušením ust. § 33 správneho

poriadku ţalovaný poukázal na to, ţe zo ţiadneho ustanovenia správneho poriadku, ani

osobitného právneho predpisu o ochrane a vyuţití nerastného bohatstva

(banský zákon), nevyplýva, ţe by účastník konania mal „povinnosť“ navrhovať na podporu

svojich tvrdení dôkazy, resp. ţe by túto povinnosť mohol splniť aţ počas odvolacieho

konania. Z dikcie ust. § 33 správneho poriadku práve naopak vyplýva, ţe je vecou účastníka

konania, či si uplatní svoje právo navrhovať dôkazy alebo neuplatní. Toto právo nie je

viazané na konanie vo veci, alebo na odvolacie konanie, ktoré tvoria jeden celok. Odvolateľ

však ani v konaní o zmenu dobývacieho priestoru Košice, ani v odvolacom konaní nenavrhol

dôkazy, pre ktoré by sa nemalo napadnuté rozhodnutie vydať resp. dôkazy, pre ktoré by mal

ţalovaný napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Odvolanie ţalobcu povaţuje

za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu

s poukazom na ust. potvrdil.

M. K. sa v plnom rozsahu stotoţnilo s rozhodnutím krajského súdu, ktoré pokladalo po

vecnej ako i právnej stránke za správne a malo za to, ţe postup ţalovaného bol v súlade s ust.

, a ust. o správnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach

podaného odvolania ( s pouţitím vety prvej )

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a

v spojení s vetou prvou a ) a dospel k záveru, ţe

odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa ust. o ochrane a vyuţití nerastného bohatstva (banský

zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), účelom tohto zákona

je ustanoviť zásady ochrany a racionálneho vyuţívania nerastného bohatstva, najmä

pri geologickom prieskume, otvárke, príprave a dobývaní loţísk nerastov, úprave

a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, ako aj bezpečnosti

prevádzky a ochrany ţivotného prostredia pri týchto činnostiach.

Podľa ust. , dobývací priestor, jeho zmenu a zrušenie

určí obvodný banský úrad rozhodnutím po vyjadrení príslušného orgánu ochrany prírody 7a)

a na základe záväzného stanoviska stavebného úradu. 7b)

Podľa ust. , , veta prvá, konanie o určenie, zmenách

a zrušenie dobývacieho priestoru (ďalej len "konanie o určenie dobývacieho priestoru")

sa začína na návrh organizácie, obce, v ktorej katastrálnom území sa dobývací priestor

nachádza, alebo na podnet obvodného banského úradu.

Účastníkmi konania o určenie dobývacieho priestoru sú navrhovateľ, fyzické

a právnické osoby, ktorých vlastnícke a iné práva k pozemkom alebo stavbám môţu byť

určením dobývacieho priestoru priamo dotknuté, a obec, v územnom obvode ktorej sa

dobývací priestor nachádza a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie

vyplýva z osobitného predpisu. 13c)

Začatie konania o určenie dobývacieho priestoru, ak sa týka rozsiahleho územia,

oznámi obvodný banský úrad účastníkom konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní

pred ústnym pojednávaním. Začatie konania oznámi obvodný banský úrad verejnou

vyhláškou aj v prípade, ţe mu účastníci konania nie sú známi. Pri oznámení začatia konania

verejnou vyhláškou sa postupuje obdobne ako pri územnom konaní podľa osobitných

predpisov. 14)

Podľa ust. , , Obvodný banský úrad v konaní

o určenie dobývacieho priestoru posúdi návrh predovšetkým z hľadiska ochrany a vyuţitia

nerastného bohatstva a jeho dôsledkov; pritom posúdi, či je návrh v súlade s rozhodnutím

o určení chráneného loţiskového územia a či vyhovuje všeobecným technickým poţiadavkám

na výstavbu baní alebo lomov a poţiadavkám, ktoré ustanovujú osobitné predpisy pre ochranu

chránených záujmov. 11)

V rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru vymedzí obvodný banský úrad dobývací

priestor a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia verejné záujmy v území, a rozhodne

o námietkach účastníkov konania.

Podľa ust. , všeobecné predpisy o správnom konaní 22)

sa nevzťahujú na konanie podľa § 3 ods. 3, § 5 ods. 2 aţ 4, § 6, 13, 14, 14a, § 27 ods. 12

aţ 16, § 27a a § 33 ods. 4.

Podľa ust. , , veta prvá o správnom konaní (správny

poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi

predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb

a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi

konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy

príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným

osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby

pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa ust. § 19 ods. 2, 3 zákona o správnom konaní, podanie sa posudzuje podľa jeho

obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje.

Osobitné právne predpisy môţu ustanoviť jeho ďalšie náleţitosti.

Pokiaľ podanie nemá predpísané náleţitosti, správny orgán pomôţe účastníkovi

konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne

ho poučí, ţe inak konanie zastaví.

Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi

a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.

Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán

uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený

pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe

ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich

vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa ust. § 53 správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník

konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník

konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Podľa ust. § 56 správneho poriadku, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby

sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novo navrhnutých dôkazov.

Podľa ust. § 59 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie

v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady

odstráni.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, ţe konanie o zmene – zmenšenie

dobývacieho priestoru „Košice“ bolo začaté na návrh mesta Košice zo dňa 19.11.2009

doplneného dňa 26.11.2009 a 28.11.2009. Listom zo dňa 18.1.2010 Obvodný banský úrad

v Košiciach oznámil účastníkom začatie konania v predmetnej veci a zároveň nariadil ústne

pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou na deň 11.2.2010 o 10:00 hod. Uvedené oznámil

aj verejnou vyhláškou v súlade s ust. , ktorá bola vyvesená

na úradnej tabuli dňa 15.1.2010. Rozhodnutím č. 628-3438/2010 zo dňa 29.10.2010 Obvodný

banský úrad v Košiciach rozhodol o zmene dobývacieho priestoru „Košice“ tak, ţe

pre organizáciu M. a.s. určil zmenu dobývacieho priestoru „Košice“ s tým, ţe určil

podmienky; Názov zmeneného – zmenšeného dobývacieho priestoru „Košice“, zmenu

dobývacieho priestoru určil na dobývanie výhradného loţiska magnezitu, pričom zmenený

dobývací priestor na nachádza v katastrálnom území T. v okrese K. X. a v katastrálnych

územiach Č., K. a S. M. v okrese K. I v K. k., plošný obsah dobývacieho priestoru po zmene

je 3.375.810,90 m², hranice sú dané uzavretým geometrickým obrazcom – nepravidelným

osemnásťuholníkom s osemnástimi vrcholmi, ktorého súradnice sú určené v jednotnej

trigonometrickej sieti katastrálnej oproti pôvodnému, ktorý mal plošný obsah 3.531.484 m² na

povrchu vymedzený geometrickým obrazcom – dvadsaťuholníkom, súradnice vrcholov boli

určené v jednotnej trigonometrickej sieti katastrálnej. V rozhodnutí určil aj obmedzenia

a osobitné technické podmienky dobývania. Zároveň v bode II. v súlade s ust. § 28 ods. 10

zamietol vznesené námietky účastníkov konania. Medzi vznesenými

námietkami bola aj námietka ţalobcu. Správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

s námietkami účastníkov konania, ktorých podstata spočívala v obavách o zmenu resp.

zrušenie záhradkárskych lokalít a obmedzenia ich vyuţívania na rekreačné účely a následnej

výstavby nových objektov vysporiadal tak, ţe ich zamietol, pričom konštatoval, ţe určením

zmeny – zmenšenia dobývacieho priestoru nedôjde k ohrozeniu práv jednotlivých vlastníkov

dotknutých pozemkov slobodne nakladať a uţívať svoj majetok. Rozhodnutie napadol

ţalobca ako účastník správneho konania včas podaným odvolaním, ktoré podal bez

písomného odôvodnenia vzhľadom na časovú náročnosť skúmania písomných materiálov

tvoriacich podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia a tieţ z dôvodu, ţe mu doposiaľ

neboli sprístupnené zo strany správneho orgánu prvého stupňa rozhodnutia Ministerstva

ţivotného prostredia SR zo dňa 24.5.2007 a 5.5.2003 o schválení zásob magnezitu na

výhradnom loţisku Košice. Uviedol, ţe písomné odôvodnenie odvolania doručí správnemu

orgánu v čo najkratšom čase po sprístupnení uţ uvedených rozhodnutí. Rozhodnutím

ţalovaného zo dňa 28.2.2011, č. 288-465/2011 bolo rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu o zmene dobývacieho priestoru Košice potvrdené a odvolanie účastníkov konania (aj

ţalobcu) zamietnuté. Preskúmanie uvedeného rozhodnutia je predmetom konania podľa

druhej hlavy piatej časti

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom administratívneho

spisu ţalovaného vrátane správneho orgánu prvého stupňa vyhodnotil odvolanie ţalobcu ako

nedôvodné. Ţalobca sa nestotoţnil s právnym záverom krajského súdu a naďalej vo svojom

odvolaní namietal porušenie jeho procesných práv uvedených v ust. § 19 ods. 3 a ust. § 33

ods. 2 správneho poriadku, nakoľko nebol správnym orgánom v správnom konaní vyzvaný

na odstránenie nedostatkov odvolania a správny orgán mu pred vydaním rozhodnutia

neumoţnil vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia. Krajský súd sa

v odôvodnení svojho rozhodnutia v dostatočnej miere vysporiadal so ţalobnými dôvodmi,

ktoré sú totoţné s dôvodmi odvolacími a konštatoval, ţe ţalovaný nebol povinný v zmysle

ust. § 19 ods. 3 správneho poriadku vyzvať ţalobcu na doplnenie jeho odvolania o dôvody

jeho nesúhlasu s prvostupňovým rozhodnutím, nakoľko pre odvolacie správne konanie neplatí

dispozičná zásada t.j. povinnosť odvolacieho správneho orgánu preskúmať napadnuté

rozhodnutie len z dôvodov uvedených v odvolaní, práve naopak správny orgán je povinný

preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, tak ako to vyplýva z ust. § 59 ods. 1

zákona o správnom konaní. Krajský súd sa taktieţ nestotoţnil s námietkou porušenia ust. § 33

ods. 2 zákona o správnom konaní, kedy dôvodil, ţe ţalovaný správny orgán nedoplnil

dokazovanie a rozhodol iba na základe podkladov zabezpečených správnym orgánom prvého

stupňa. Ţalobca iba poukázaním na znenie ustanovení § 19 ods. 3 a ust. § 33 ods. 2 správneho

poriadku povaţuje rozhodnutie krajského súdu za rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací povaţuje rozhodnutie krajského

súdu za vecne správne. V prvom rade je potrebné uviesť, ţe za podanie v zmysle ust. § 19

správneho poriadku je moţné v širšom zmysle povaţovať aj odvolanie, ktoré je však jeho

špecifickou formou. Všeobecne musí byť z podania zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka

a čo sa navrhuje. Jedná sa o tzv. formálne náleţitosti podania. Je pravdou, ţe ţalobca

vo svojom odvolaní neuviedol čoho sa domáha, avšak vychádzajúc z odvolania ako riadneho

opravného prostriedku, ktorého účelom je preskúmanie správnosti a zákonnosti vydaného

rozhodnutia, pristúpil ţalovaný v súlade s ust. § 59 správneho poriadku k preskúmaniu

napadnutého rozhodnutia v celom jeho rozsahu, vychádzajúc pritom z charakteru odvolania

ako takého. Správny poriadok neustanovuje ţiadne dôvody pre podanie odvolania. Treba

zdôrazniť, ţe týmto postupom ţalovaného správneho orgánu, kedy preskúmal odvolaním

napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu, napriek formálnej absencii náleţitostí odvolania

t.j. čoho sa ţalobca domáha, nebol ţalobca ţiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach,

práve naopak, žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu

a nedospel k záveru o potrebe jeho zrušenia prípadne jeho zmeny. Takýto postup ţalovaného

nemoţno povaţovať za také pochybenie, ktoré by malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia

ţalovaného. Senát Najvyššieho súdu SR, na tomto mieste povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe

rozhodnutie sa nezrušuje len preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré

nemôţu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (bliţšie pozri

R 122/2003 - rozhodnutie NS SR č. ).

V súvislosti s námietkou ohľadne porušenia ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku

odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe v rámci prvostupňového konania bolo ţalobcovi

ako účastníkovi konania umoţnené (list Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa

13.9.2010), aby sa v súlade s ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia

vyjadril k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie.

Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by bolo uvedené právo ţalobcovi zo strany správneho orgánu

akýmkoľvek spôsobom upreté, preto túto námietku povaţuje odvolací súd za nedôvodnú.

Zároveň odvolací súd poukazuje na to, ţe v rámci odvolacieho správneho konania ţalovaný

rozhodoval na základe podkladov zabezpečených správnym orgánom prvého stupňa.

Ţalobca ďalej vo svojom odvolaní namietal tú skutočnosť, ţe nebol ako účastník

konania predvolaný na súdne pojednávanie konané na Krajskom súde v Košiciach dňa

21.9.2011, o ktorom sa dozvedel aţ z listu jemu ustanovenej právnej zástupkyne, kde by sa

bol vyjadril k tvrdeniam uvedeným ţalovaným, a teda, ţe došlo k vade konania, kedy mu ako

účastníkovi bolo odňaté právo konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie závadný postup súdu, ktorým

znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny

poriadok priznáva za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov

(napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednes, navrhovať dôkazy a pod.). Na takúto

vadu konania musí odvolací súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, pretoţe rozhodnutie vydané

v konaní postihnutom takouto procesnou vadou nemoţno povaţovať za správne. Podľa

ustálenej súdnej praxe k odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou

súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

Z obsahu predloţeného spisu odvolací súd zistil, ţe uznesením krajského súdu zo dňa

6.7.2011, č. k. -12, bola ţalobcovi ustanovená na zastupovanie v konaní

JUDr. D. H., advokátka, ktorej krajský súd doručil predvolanie na pojednávanie nariadené na

deň 21.9.2011. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.9.2011, na ktorom bol vyhlásený

napadnutý rozsudok, vyplynulo, ţe na tomto pojednávaní bola za ţalobcu prítomná jeho

právna zástupca JUDr. D. H..

Podľa účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom

oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho

ţiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa

osobitného predpisu, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto moţnosti súd

účastníka poučí.

Podľa , ustanovený zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca

na základe plnomocenstva pre celé konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité úkony.

Ak bol za zástupcu ustanovený advokát, má rovnaké postavenie ako advokát, ktorému

účastník udelil plnomocenstvo.

Podľa ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,

doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo

vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, ţe v prípade, ak má účastník zástupcu

s plnomocenstvom pre celé konanie, všetky písomnosti, vrátane predvolania na pojednávanie,

súd doručuje len tomuto zástupcovi. Nie je však vylúčené, aby sa predvolanie

na pojednávanie doručilo aj priamo účastníkovi. Či predvolanie na pojednávanie bude

doručené okrem zástupcu aj účastníkovi závisí od zváţenia súdu, ktorý tak urobí vtedy, ak

povaţuje osobnú účasť účastníka na pojednávaní za potrebnú, napríklad ak mieni účastníka

na pojednávaní vypočuť. Ak nemá účastník na pojednávaní osobne niečo vykonať, stačí, aby

na pojednávanie bol predvolaný len jeho zástupca. Zástupca je totiţ oprávnený na všetky

úkony, ktoré môţe v konaní urobiť účastník.

Procesný postup krajského súdu, ktorý doručil predvolanie na pojednávanie

ustanovenej advokátke ţalobcu, bol v súlade s Rovnako tak bol v súlade

so zákonom procesný postup krajského súdu, keď na pojednávaní dňa 21.9.2011 prejednal

a rozhodol vec bez účasti ţalobcu, avšak za prítomnosti jeho advokátky.

Z uvedených dôvodov nemoţno povaţovať za dôvodnú ţalobcovu námietku o odňatí

moţnosti konať pred súdom postupom krajského súdu. Realizácia procesných práv ţalobcu

nebola znemoţnená, naopak ţalobca mohol účinne obhajovať svoje práva a právom chránené

záujmy prostredníctvom zvoleného zástupcu.

Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru o vecnej

správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, a preto ho v súlade s ustanovením § 250ja

ods. 3 posledná veta v spojení s , ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta

prvá v spojení s ust. veta prvá a s ust. v súlade

s ust. tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal, pretoţe nebol v tomto

konaní úspešný. Účastníkom 1) M. K. a 2) M. a.s., B. náhradu trov konania z dôvodu ich

neuplatnenia nepriznal.

Podľa ust. , neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil

advokáta, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Súdom ustanovenej advokátke ţalobcu súd priznal odmenu za poskytnuté právne

sluţby v sume 157,09 €. Táto suma pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej sluţby

(odvolanie) v sume 123,50 € podľa ust. vyhlášky MS SR č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších

predpisov + reţijný paušál 7,41 € (§ 15 citovanej vyhlášky) + 26,18 € (20 % DPH podľa

ust. § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky) t.j. spolu 157,09 €.

Odmenu za poskytnuté právne sluţby ustanovenej advokátke uhradí Centrum právnej

pomoci v súlade s ust. o poskytovaní právnej pomoci osobám

v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene

a doplnení o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov v znení

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 28. novembra 2012

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth