Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu A. B. A. C., bytom D. XXXX, XXX XX E. F. G., právne zastúpeného JUDr. Petrom Rychnavským, PhD., advokátom, AK Vranov nad Topľou, so sídlom Rázusova 111/19, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 01.06.2017 č. XXXXX-X/XXXX-BA, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov konania a konania o kasačnej sťažnosti

n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovanou, správny súd zistil, že žalovaná, ako príslušný odvolací orgán podľa , zákona číslo o sociálnom poistení (ďalej len „“) preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 1. júna 2017 číslo XXXXX-X/XXXX- BA rozhodla o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 31. októbra 2016 číslo XXXXX-X/XXXX-VT vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou ako prvostupňový správny orgán vydala rozhodnutie číslo XXXXX-X/XXXX-VT , zo dňa 31. októbra 2016, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe A. B. A. C., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom D. XXXX, XXXXX E. F. G. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.09.2007 nezaniklo, ale zaniklo 30.06.2009. Správny orgán 1. stupňa v odôvodnení rozhodnutia citoval ust. § 178 ods. 1 písm. a/, § 5 zákona v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, § 21 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, § 21 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, § 21 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, § 21 ods. 4 zákona v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010. Svoje rozhodnutie správny orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že dňa 26.9.2007 účastník konania osobne doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou registračný list fyzickej osoby - odhláška samostatne zárobkovo

činnej osoby ku dňu 30.09.2007 spolu s rozhodnutím z Prešovského samosprávneho kraja o zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo vydané Prešovským samosprávnym krajom. Na základe týchto dokladov došlo k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 30.09.2007. Následným šetrením bolo zistené, že účastníkovi konania bolo ku dňu 30.09.2007 zrušené povolenie z Prešovského samosprávneho kraja na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Licencia bola pozastavená od 06.11.2014 do 05.11.2015 a zrušená bola 14.12.2015. Nakoľko je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platná od 10.06.2005, pozastavená od 06.11.2014 do 05.11.2015 a zrušená dňa 14.12.2015, status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia účastníkovi konania trvá aj po 30.09.2007. Podľa výpisu z daňového priznania za rok 2006, príjem A. B. A. C. z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2006 bol v sume 43 102,40 EUR (podľa konverzného kurzu v hodnote 1 EUR = 30,1260 SKK suma 43 102,40 EUR predstavuje sumu 1 298 503,00 SKK), čo je suma vyššia ako 3 027,29 EUR (čo predstavuje sumu 91 200,00 SKK) a podľa výpisu z daňového priznania za rok 2007 bol príjem v sume 47 647,38 EUR (podľa konverzného kurzu v hodnote 1 EUR = 30,1260 SKK suma 47 647,38 EUR predstavuje sumu 1 435 425,00 SKK), čo je suma vyššia ako 3 226,45 EUR (čo predstavuje sumu 97 200,00 SKK), t. j. príjmy sú vyššie ako 12- násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Teda príjem A. B. A. C. za rok 2006 a za rok 2007 je v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Nakoľko je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platná od 10.06.2005, pozastavená od 06.11.2014 do 05.11.2015 a zrušená dňa 14.12.2015, status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia účastníkovi konania trvá aj po 30.09.2007. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti účastníkovi konania povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo ku dňu 30.09.2007, ale zaniklo 30.06.2009 a preto Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca v zákonom stanovenej lehote.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím, zo dňa 1. júna 2017 číslo XXXXX-X/XXXX-BA, ktorá rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa potvrdila v celom rozsahu a odvolanie zamietla.

Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobcu, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav pred správnym orgánom 1. stupňa, citovala ustanovenie , zákona číslo 461/2003, druhý bod zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010, účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, 15 ods. 1 písm. b) účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007, účinnom od 1. januára 2008, účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007,

zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010, účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007, účinného od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010.

Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov. Námietky účastníka konania, uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Žalovaná poukázala na to, že Slovenská lekárska komora vydala dňa 24. mája 2005 účastníkovi konania licenciu č. L1A/PO/0208/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore: všeobecné lekárstvo.

Žalovaná rovnako poukázala, že podľa údajov poskytnutých Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) účastník konania, ako samostatne zárobkovo činná osoba, dosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2006 v sume 1 298 503,00 Sk (daňové priznanie podané 7. marca 2007) a za rok 2007 v sume 1 435 425,00 Sk (daňové priznanie podané 6. marca 2008), t. j. vyššie, ako zákonom ustanovená suma za rok 2006 (91 200,00 Sk) a za rok 2007 (97 200,00 Sk).

Podľa právneho názoru žalovanej, v prípadoch ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. V prípade účastníka konania bol podaný Registračný list fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku poistenia 30. septembra 2007, na základe ktorého bol účastník konania registrovaný v Registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ako samostatne zárobkovo činná osoba v období do 30. septembra 2007, pretože o existencii licencie typu L1A účastníka konania Sociálna poisťovňa nemala žiadnu vedomosť, keďže účastník konania licenciu typu L1A Sociálnej poisťovni nepredložil. Účastník konania mal sám informovať Sociálnu poisťovňu o existencii licencie L1A. Účastník konania bol však aj po 30. septembri 2007 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (Licencia č. L1A/PO/0208/05) a zároveň dosiahol potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za roky 2006 a 2007. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia účastník konania príjem za uvedené roky dosiahol, ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Žalovaná prijala záver, že z dôvodu nesprávne podaného Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky, s dátumom zániku poistenia dňa 30. septembra 2007 a z dôvodu, že účastník konania za rok 2008 nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-VT, zo dňa 31. októbra 2016, rozhodla, že účastníkovi konania, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. septembra 2007 nezaniklo, ale zaniklo 30. júna 2009.

V závere napadnutého rozhodnutia žalovaná konštatovala, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitosti, t. j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní v zmysle ustanovenia § 209 zákona. Výrok rozhodnutia je dostatočne určitý a presný, čo sa týka uloženej povinnosti. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne presné. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, uvádza všetky príslušné ustanovenia zákona v znení neskorších predpisov, na základe ktorých vydala napadnuté rozhodnutie. Zákon v znení neskorších predpisov umožňuje súbeh právneho postavenia zamestnanca s právnym postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo

poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak je fyzická osoba súčasne zamestnancom aj povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, poistné za ňu ako zamestnanca odvádza zamestnávateľ a poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba je povinná odvádzať sama za seba. Zákon v znení neskorších predpisov však upravuje „úhrn vymeriavacích základov“, t.j. tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“. Ak by „úhrn vymeriavacích základov“ za niektorý mesiac, resp. mesiace, bol vyšší ako suma ustanovená zákonom v znení neskorších predpisov, zo súm, ktoré by presiahli tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“, poistné by sa neodvádzalo. Účastník konania v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia. Sociálna poisťovňa, ústredie, má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že v rámci odvolacieho konania boli zistenia prvostupňového orgánu preukázané. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej. Žalobca namietal, že postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou ako prvostupňového orgánu a následne aj postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Bratislave ako druhostupňového orgánu boli porušené jeho práva. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, z 01.06.2017 č. k XXXXX-X/XXXX-BA považuje za nezákonné vo viacerých smeroch. Predovšetkým namietal že ako účastník konania (správneho), voči ktorému bolo začaté správne konanie ex offo, o začatí konania nebol nikým a ničím upovedomený, čím zo strany žalovaného došlo k vážnemu procesnému pochybeniu a to k absolútnemu popretiu práva na obhajobu. Nemal možnosť k ničomu sa reálne vyjadriť, vznášať návrhy a pripomienky na obhajobu, správny orgán konal autoritatívne. Tento postup je v rozpore s ustanovením o správnom poriadku.

Namietal, že v septembri 2007 žalovanému oznámil skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia k 30.09.2007. Prvostupňový správny orgán uvedenú skutočnosť sám konštatuje, keď uvádza, že dňa 26.9.20078 žalobca doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou Registračný list fyzickej osoby - odhlášku SZČO ku dňu 30.09.2007 spolu s rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja (ďalej aj PSK) o zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo vydané PSK. Na základe týchto dokladov došlo k zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO dňom 30.09.2007. Žalovaný akoby na túto skutočnosť neprihliadal a uzavrel, že povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniklo až 30.06.2009.

K rozhodnutiu o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia podľa názoru žalobcu došlo platne a právoplatne dňom 30.09.2007, t.j. k dátumu ktorým žalobca sa z povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia odhlásil podanou odhláškou. K tomuto postupu Sociálna poisťovňa podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov o tomto úkone (prijatí odhlášky nemusí vydávať osobitné rozhodnutie, postačuje, ak uvedenú skutočnosť vyznačí v spise. Potom (po 30.9.2007) sa žalobca stal zamestnancom spoločnosti a platil povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie ako zamestnanec. Je v rozpore so zásadou právnej istoty, aby správny orgán po 9 (deviatich!!!) rokoch zmenil rozhodnutie o žalobcovom osobnom statuse ako SZČO, resp. zamestnanca. Takýto postup žalovaného je v rozpore s ust. , a

Žalobca žiadal, aby Krajský súd v Prešove zrušil Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, z 01.06.2017 č. k. XXXXX-X/XXXX-BA ako aj Rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou z 31.10.2016 č. k. a vrátil vec tomuto orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovanej

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.10-2017 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná poukázala na námietky žalobcu uvedené v žalobe, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, zistený skutkový stav odvolacím orgánom a v celom rozsahu sa pridržala odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Žalovaná argumentovala tým, že žalobca bol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010 na základe povolenia prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bolo zrušené ku dňu 30. septembra 2007 rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja, č.: 4596/2007/ODDZ- CIZ, zo dňa 4. septembra 2007. V čase, kedy bolo žalobcovi zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, bol žalobca aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa v znení neskorších predpisov, číslo: L1A/ , vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 24. mája 2005. Na základe žiadosti žalobcu bola Slovenskou lekárskou komorou licencia číslo: L1A/PO/0208/05 pozastavená rozhodnutiami číslo: LPA/PO/0208/05, zo dňa 11. novembra 2014 a číslo: LPA/PO/2008/05, zo dňa 13. októbra 2015 na čas od 6. novembra 2014 do 5. novembra 2015 a následne od 6. novembra 2015 do 1. januára 2016. Rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory číslo: LZA/PO/0208/05, zo dňa 13. októbra 2015, bola predmetná licencia na žiadosť žalobcu zrušená podľa v znení neskorších predpisov až ku dňu 1. januára 2016, avšak najskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Keďže žalobca bol držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, aj po 30. septembri 2007, kedy bolo žalobcovi Prešovským samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, nezaniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa (znenie účinné do 31. decembra 2010) dňom 30. septembra 2007, tak ako žalobca namieta. Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 nie je právne významné či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby a v rozhodujúcom období dosiahla príjmy relevantné na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. V čase, kedy žalobca požiadal o zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, mal možnosť požiadať aj zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/PO/0208/05 tak, ako to urobil 28. septembra 2015, kedy Slovenská lekárska komora obdŕžala od žalobcu žiadosť o zrušenie predmetnej licencie, na základe ktorej bola licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/PO/0208/05 zrušená ku dňu 1. januára 2016.

Nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 8 6 ods. 1 písm. c) v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2006 (1 298 503,00 Sk) vzniklo žalobcovi od 1. júla 2007 do 30. júna 2008 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobca dosiahol za rok 2007 (1 435 425,00 SK) vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1. júla 2008 do 30. júna 2009. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, zaniklo dňa 30. júna 2009 podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010, vzhľadom na to, že v rozhodujúcom období,

t. j. v roku 2008, nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2009.

Žalovaná k námietke žalobcu, že k rozhodnutiu o zániku jeho povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia došlo platne a právoplatne dňom 30. 09. 2007, t j. k dátumu, ktorým sa z povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia odhlásil podanou odhláškou, uviedla, že podaný Registračný list FO - odhláška sama o sebe nespôsobuje zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože zánik týchto poistení nastáva až na základe právnych skutočností ustanovených v znení účinnom do 31. decembra 2010. Podanie odhlášky zo sociálneho poistenia má len deklaratórne účinky, t. j. deklaruje, že samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie z dôvodov taxatívne uvedených v v znení neskorších predpisov. Žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 27. júna 2017, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že „Prihláška samostatne zárobkovo činnej osoby do povinného poistenia, ako aj odhláška z tohto poistenia, sú v zmysle zákona o sociálnom poistení len evidenčnými úkonmi, ktoré je samostatne zárobkovo činná osoba povinná urobiť do ôsmych dní od vzniku, resp. zániku poistenia. Uvedené úkony však vznik alebo zánik povinného poistenia nespôsobujú, pretože tie nastávajú na základe zákona v nadväznosti na nadobudnutie, resp. zánik oprávnenia na podnikanie.“

K námietkam žalobcu žalovaná ďalej uviedla, že v rámci konania o sociálnom poistení je pobočka Sociálnej poisťovne oprávnená rozhodovať len o veciach taxatívne ustanovených v v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie, ktorým sa zavŕši nedávkové konanie vo veciach sociálneho poistenia, musí obsahovať všetky formálne a obsahové náležitosti ustanovené citovaným zákonom. Z ustanovenia vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne (pobočky a ústredia) sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedenej právnej citácie je zrejmé, že v citovanom zákone musí byť výslovne ustanovené, že konkrétne rozhodnutie sa nevydáva písomne, tak ako to vyplýva z (rozhodnutie o zastavení konania dňom úmrtia účastníka konania). V prípade, ak zánik sociálneho poistenia nie je sporný, t. j. Registračný list FO - odhláška zo sociálneho poistenia deklaruje skutočnosti, ktoré vznikli priamo zo v znení neskorších predpisov, Sociálna poisťovňa vyznačí tento zánik len v spise poistenca. Zo žiadneho ustanovenia v znení neskorších predpisov nevyplýva, že uvedený postup, resp. vyznačenie tejto skutočnosti, sa považuje za rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Z ustanovenia bod prvý vyplýva, že o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje pobočka Sociálnej poisťovne len v sporných prípadoch. Výsledkom nedávkového konania o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je rozhodnutie, ktoré má písomnú formu a nadobúda právne účinky márnym uplynutím lehoty na Žalobca dňa 26. septembra 2007 predložil pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia, s dátumom zániku poistenia 30. septembra 2007. Žalobca pri podaní Registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho poistenia dňom 30. septembra 2007 neoznámil Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou, že je držiteľom licencie L1A/PO/0208/05, ktorá sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, napriek tomu, že podľa je poistenec povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. V prípade, ak by tieto skutočnosti žalobca pobočke Sociálnej poisťovne oznámil pri podaní Registračného listu FO

- odhlášky zo sociálneho poistenia, bol by ihneď upozornený zo strany pobočky Sociálnej poisťovne, že zánik povinného sociálneho poistenia nenastal. Túto skutočnosť však Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, zistila až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dňa 7. apríla 2016. Do toho času Sociálna poisťovňa nemala reálnu možnosť zistiť, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Následne po preskúmaní skutkového stavu veci Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, dňa 31. októbra 2016 rozhodla o sociálnom poistení žalobcu, ako o spornom prípade. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že v znení neskorších predpisov neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

Žalovaná poukázala tiež na to, že obnovu konania, ako mimoriadny opravný prostriedok, upravuje a nasl. Z právnej úpravy nariadenia alebo povolenia obnovy konania vyplýva, že obnovu konania možno aplikovať pri splnení zákonných podmienok len v prípade, ak bolo nedávkové konanie pred organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné 221 ods. 11.

Žalovaná má za to, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, číslo: XXXXX-X/ XXXX-VT. zo dňa 31. októbra 2016, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, nie je rozhodnutím po obnove konania, ktorým sa zmenilo predchádzajúce rozhodnutie (do 31. októbra 2017 neexistovalo právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby a taktiež neexistuje žiadne rozhodnutie, ktorým by bola obnova konania povolená, resp. nariadená), ale pobočka Sociálnej poisťovne v nedávkovom konaní rozhodla na základe bod prvý o zániku sociálneho poistenia ako o spornom prípade, t. j. že žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. septembra 2007 nezaniklo, ale zaniklo 30. júna 2009. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z výroku prvostupňového rozhodnutia, pričom v časti odôvodnenie pobočka Sociálnej poisťovne uviedla skutkové zistenia a právne závery, ktoré výrok rozhodnutia odôvodňujú.

V súvislosti s procesnými pochybeniami, ktorých sa podľa názoru žalobcu dopustila Sociálna poisťovňa tým, že žalobcu vopred neinformovala o začatí nedávkového konania, žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 24. februára 2011, na ktorý sa odvolal aj odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí, a v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon ( zákona ô. 461/2003 Z z.). Z z. v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa v znení neskorších predpisov ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá o správnom konaní (správny poriadok). Taktiež v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Súčasne uviedla, že , ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004. ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v ustanovení vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. v znení neskorších predpisov. Použitie všeobecného právneho predpisu o správnom konaní by bolo možné len v prípade, ak by jeho aplikácia v osobitnom konaní nebola vylúčená.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy .

Podľa ods. 2 v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

Podľa ustanovenia , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

Podľa ods. 3 ustanovenia , pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

Podľa ods. 4 ustanovenia , správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov.

Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa , , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa a predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomením zo dňa 13.10.2022 vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 17.10.2022. Zároveň oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 17.10.2022 ( ).

Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostavil žiaden z účastníkov konania, správny súd podľa druhá veta vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 25.10.2022.

Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

Krajský súd v Prešove ako súd správny rozsudkom č.k. -80 z 18.12.2018 podľa / zrušil rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vrátila žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 6.7.2022 rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -80 z 18.12. 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení a jeho zrušenia, licencie žalobcu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Sporné zostalo právne posúdenie otázky, či žalobca zrušením rozhodnutia o povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo vydaného Prešovským samosprávnym krajom stratil postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby po 30.09.2007, alebo či mu toto postavenie zostalo zachované ako držiteľovi licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich po zrušení rozsudku kasačným súdom, pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov, ako i právneho záveru Veľkého senátu formulovaného v jeho rozhodnutí sp. zn. zo dňa 24.11.2020, ktorý je pre správne súdy záväzný, postupom podľa dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

V prerokúvanej veci organizačná zložka verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho poistenia podľa konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o otázke zániku poistenia, ktorý' považovala za sporný. Toto rozhodovanie je podľa cit. zák. predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou ( až 225)

Nedávkové konanie sa podľa § 184 ods. 8 cit. zák. začína okrem iného z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Také konanie je podľa § 185 ods. 4 cit. zák. začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka urobila voči účastníkovi prvý úkon. Podľa § 195 ods. 1 cit. zák. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará podklady na rozhodnutie. Podľa § 209 ods. 1 cit. zák. sa rozhodnutie organizačnej zložky vydáva písomne, ak zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 210 ods. 2 cit. zák. sú organizačné zložky povinné rozhodnúť (okrem iného) vo veci zániku poistenia v sporných prípadoch najneskôr do 60 dní od začatia konania, resp. v mimoriadne zložitých prípadoch najneskôr do 120 dní od začatia konania.

Z citovaných a tak predovšetkým vyplýva, že okamihom začatia nedávkového konania na podnet organizačnej zložky je deň, kedy bol voči účastníkovi urobený prvý úkon. Inak povedané, konanie je začaté vtedy, keď organizačná zložka voči účastníkovi (navonok) prejavila, že voči nemu vedie určité nedávkové konanie. Žalovaná správne poukazuje na to, že takýmto prvým úkonom môže byť aj samo vydanie písomného rozhodnutia ( cit. zák.), keďže aj z neho je celkom zrejmé, že sa voči účastníkovi vedie určité konanie s určitým predmetom. na rozdiel od napríklad o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov neobsahuje všeobecné ustanovenie o tom. že účastníkov treba o začatí konania upovedomiť a dať im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním ( ods.

2 Spr. por.). To samozrejme nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle , prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. ).

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia z 31. októbra 2016 vyplýva, že pobočka pri jeho vydaní vychádzala z toho, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/ . Ďalej vychádzala z výpisov z daňových priznaní žalobcu, z ktorých zistila, že jeho príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2006 a 2007 neklesol pod zákonom stanovenú hranicu. Žalobca tak mohol uplatniť svoje práva podľa a podaním odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Odvolanie aj podal a namietal v ňom obdobné argumenty ako v neskorších podaniach. Nijako v ňom však nerozporoval skutkový stav v súvislosti s držbou licencie L1A a s výškou príjmu v uvedenom období. Žalobcovi tak bola daná primeraná možnosť, aby uplatňoval svoje právo vyjadriť sa k skutkovému základu rozhodnutia a navrhovať vykonanie dôkazov.

Podľa cit. ustanovenia musí organizačná zložka žalovanej v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, úvahy akými bola vedená pri hodnotení dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých rozhodla. Pobočka odkázala na § 5 a § 21 ods. 1 cit. zák. a jasne uviedla, že vychádzala z údajov z daňového priznania žalobcu za rok 2006 a 2007, ktoré pomerala k hranici uvedenej v § 138 ods. 10 cit. zák. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je síce stručné, je však z neho dostatočne zrejmé, z čoho pobočka vychádzala a ako použila právne predpisy. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry (porov. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , alebo alebo rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. ) tvorí konanie pred prvostupňovým a odvolacím orgánom verejnej správy jeden celok, v dôsledku čoho postačí, ak sa námietkami účastníka zaoberá odvolací orgán. Ak aj prvostupňové rozhodnutie nedávalo odpovede na všetky otázky žalobcu, podľa názoru správneho súdu ho jednoznačne dáva preskúmavané rozhodnutie žalovanej.

Námietka žalobcu, že prijatie odhlášky žalovanou predstavuje rozhodnutie o zániku poistenia, nemá oporu v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení. Podľa cit. sa totiž rozhodnutie vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Pod pojmom „ustanovuje inak“ treba rozumieť ustanovenie, v ktorom je výslovne dovolené vydať rozhodnutie ústne alebo vyznačením v spise (napr. ). Nemožno však z neho vyvodiť, že za rozhodnutie možno považovať každý akt, ktorým organizačná zložka niečo vyznačila v spise alebo informačnom systéme. Podľa cit. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2010 bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná odhlásiť sa z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia do ôsmich dní od jeho zániku. Citované ustanovenie, ani iné ustanovenia neustanovovali nič o tom. že by na základe tejto odhlášky mala žalovaná vydať rozhodnutie o zániku vyznačením v spise. Odhláška bola teda len evidenčným úkonom poistenca, ktorým oznamoval žalovanej skutočnosti, kvôli ktorým mu - podľa jeho názoru - zaniklo povinné poistenie. Žalovaná mohla údaje v odhláške bez ďalšieho akceptovať, táto akceptácia však nemá povahu právoplatného rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia. Ak žalovaná považovala údaje v odhláške alebo jej účinky za sporné, mohla v nedávkovom konaní podľa rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak než bolo uvedené v odhláške. Zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že by žalovaná mohla vydať takéto rozhodnutie len do určitého času po podaní odhlášky. Pokiaľ má byť plynutie času na účely sociálneho poistenia podstatné, ustanovuje to výslovne, napr. v (premlčanie vrátenia poistného) alebo v (premlčanie predpísania a vymáhania poistného).

Podstatnou otázkou je to, či samotná držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) zakladala žalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Táto kľúčová právna otázka bola medzičasom predmetom rozporných rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. a . Podľa už citovaného je právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu pre senáty záväzný, no možno sa od neho odchýliť len tým, že sa vec znova postúpi na prejednanie veľkému senátu. Takéto nové rozhodnutie veľkého senátu sa potom znova stáva záväzným

pre všetky senáty. To však logicky predpokladá, že vydaním nového rozhodnutia veľkého senátu zanikajú účinky záväznosti právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí veľkého senátu v tom rozsahu, v akom sa právny názor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí odchyľuje od skoršieho rozhodnutia veľkého senátu. Podľa správneho súdu tak v súčasnosti treba pri riešení otázky účinkov licencie LI A vychádzať z neskoršieho rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. .

V rozsudku sp. zn. veľký senát formuloval právny názor, podľa ktorého licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti v zmysle , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý' je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa citovaného ustanovenia. Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a teda nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZCO) podľa Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( a o dani z príjmov), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo aj podľa iných písmen v Rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa . Ústavný súd Slovenskej republiky ju však uznesením sp. zn. odmietol, pretože vyslovené právny závery nepovažoval za ústavne neudržateľné.

Správny súd je uvedenými právnymi názormi viazaný a nevidí žiaden dôvod na to, aby sa od nich postupom podľa citovaného ustanovenia odkláňal. Právny názor žalobcu, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sama neoprávňuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odporuje jasnému zneniu Podľa tohto ustanovenia totiž možno ako samostatnú zdravotnícku prax poskytovať zdravotnú starostlivosť buď v zariadení iného poskytovateľa alebo na inom mieste ako v zdravotníctvom zariadení. Predpokladom využívania licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe tak nie je existencia zdravotníckeho zariadenia, pretože táto licencia umožňuje poskytovať zdravotnú starostlivosť v zásade na akomkoľvek mieste.

Lekár, ktorý poskytoval zdravotnú starostlivosť na základe tejto licencie, bol dokonca podlá o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení účinnom do 30. novembra 2011 oprávnený predpisovať aj lieky, a to aj keď samostatnú zdravotnícku prax vykonával na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Táto licencia tak zakladala plnohodnotné oprávnenie lekára na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez viazanosti na určité zdravotnícke zariadenie. Tomuto záveru svedčilo okrem ustanovenia aj ustanovenie cit. zák., podľa ktorého bola fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe takejto licencie, rovnakým poskytovateľom ako osoba, ktorá ju poskytuje na základe povolenia podľa cit. zák.

Z uvedených dôvodov správny súd nevidí ani dôvod odkláňať sa od právneho záveru, že držba takejto licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle Lekár, ktorý je držiteľom takejto licencie, je podľa citovaného ustanovenia samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorej účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení môže podľa a cit. zák. zaniknúť buď zánikom tejto licencie alebo k 30. júnu tým, že jeho príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti (nielen z tejto licencie) poklesne pod 12-násobok vymeriavacieho základu podľa

Správny súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu a uvádzaných správnych skutočností po vyhodnotení všetkých námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na dôvody a závery správnych orgánov, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a názorom kasačného súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v súlade s ustanovením .

O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania a kasačného konania nepriznal, keďže jej nárok na náhradu trov v zásade neprináleží a žalobca v tomto konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.